{"guid": "1bd3ba15-8737-4de8-a206-cb565b225bc7:5cb9964c-90d4-44b7-9c3d-796f9fb34bdc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1", "spisova_znacka": "BA-5S/146/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/146/2020 z 11. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. septembra 2024, sp. zn. BA-5S/146/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1", "identifikacne_cislo": "1017201064", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cb9964c-90d4-44b7-9c3d-796f9fb34bdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/146/2020\n1017201064\n11. 09. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017201064.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s. r. o.,\nso sídlom Štefánikova 876/10, Modra, IČO: 36 669 181, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o., ktorá je držiteľom povolenia č. XXXXXX/XXXX-XX/X zo dňa\n22.07.2013 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie lekárskej služby prvej pomoci\npre deti a dorast, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky A. X,\nB. (ďalej len „prevádzkovateľ LSPP Pezinok, s.r.o.“), oznámila listom doručeným na úrad Bratislavského\nsamosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) dňa 24.06.2015, že žalobca napriek včasnému informovaniu o\nzaradení do lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) nezabezpečil dňa 05.06.2015 vykonanie\nlekárskej služby prvej pomoci. Na základe tejto skutočnosti začal BSK z úradnej moci správne konanie\nvo veci uloženia pokuty. Dňa 13.08.2015 vydal BSK upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré\nspolu s predvolaním na ústne pojednávanie nariadené na deň 27.08.2015 zaslal žalobcovi poštou.\nUpovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 05.09.2015. Dňa 22.09.2015\nbol BSK doručený list žalobcu zo dňa 18.09.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že sa zúčastnil na\nústnom pojednávaní na Úrade BSK dňa 16.07.2015 ohľadom nenastúpenia do pohotovostných služieb\nv dňoch 25.04.2015 a 29.04.2015, kde zamestnankyne BSK upozornil, že sa nebude chodiť vyjadrovať\nk tej istej veci každý miesiac, pretože BSK vždy dostane v predstihu písomne vyrozumenie. Ďalej žalobca\nv liste upozornil, že v prípade, ak sa bude takáto situácia opakovať, ide zo strany BSK o šikanovanie\nžalobcu, ktorý si bude uplatňovať náhradu škody od BSK vzniknuté takýmto postupom. Žalobca v liste\ntaktiež uviedol, že dostal dňa 04.09.2015 (správne mal byť uvedený dátum 05.09.2015, pozn. správneho\nsúdu) oznámenie o začatí správneho konania a taktiež pozvánku na ústne pojednávanie na deň\n27.08.2015. Žalobca poukázal na to, že o príčine nenastúpenia do služby dňa 05.06.2015 podal písomné\nvyjadrenie do podateľne BSK dňa 29.05.2015. Na záver listu žalobca požiadal BSK o zodpovedanie 4\notázok v lehote 15 dní od doručenia listu.\n2. Dňa 28.09.2015 bolo BSK doručené vyjadrenie žalobcu k začatiu správneho konania zo dňa\n25.09.2015, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že neboli splnené podmienky pre začatie správneho\n\nkonania voči žalobcovi, pretože neexistuje sankcionovateľné porušenie povinnosti, žalobca upozornil\nna existenciu zákonných prekážok, pre ktoré nemohol vykonať službu u prevádzkovateľa LSPP\nPezinok, s.r.o. ktoré vyplývalo zo Zákonníka práce a predpisov o BOZP. BSK nezaraďuje do služieb\nposkytovateľov na základe vlastného rozhodnutia a vo verejnom záujme, pričom je zjavné, že LSPP\nPezinok s. r. o. za pomoci BSK mienil parazitovať na práci iných. V BSK dochádzalo dlhodobo ku\nsystematickému zneužívaniu právomoci a samotné konanie bolo jeho prejavom. Žalobca ďalej namietal\nnedodržanie zákonnej lehoty na začatie správneho konania.\n3. BSK rozhodnutím č. 0920/2015/ZDR/6 zo dňa 19.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuložil žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti“) pokutu vo výške 680,- eur za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti , ktorého sa\nžalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, dopustil tým, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti, nezabezpečil lekára do lekárskej služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného\nBSK, napriek dostatočnému časovému predstihu oznámenia rozpisu lekárskej služby prvej pomoci podľa\n§ 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), v zdravotníckom zariadení LSPP Pezinok, s.r.o. dňa\n05.06.2015.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc porušenie zásad konania,\nnedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia, absenciu náležitostí podľa § 82 ods. 3 zákona o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti v časti rozhodnutia, nevykonanie dostatočného zisťovania\nskutkového stavu veci, porušenie mlčanlivosti, nedodržanie lehoty podľa § 83 ods. 1 zákona o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tiež, že toto rozhodnutie je sankciou za odmietanie\nporušovania právneho poriadku Slovenskej republiky.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. S00411/2017-OP/Š zo dňa 25.04.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že prvostupňové\nrozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je dostatočne zistený,\nprvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené a pri určení výšky pokuty BSK prihliadol na opakované\nporušenie povinnosti žalobcu a povahu porušenej povinnosti, keď dňa 05.06.2015 nebola zabezpečená\npre pacientov v spádovom území Pezinok nepretržitá zdravotná starostlivosť v príčinnej súvislosti\ns porušením povinnosti žalobcu.\nII. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 04.07.2017 domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu\norgánu na prejednanie a rozhodnutie.\n7. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami,\nktoré mali vplyv na existenciu a posúdenie protiprávneho konania, a to s námietkou existencie\nzákonných prekážok pre vysielanie zamestnanca žalobcu do služieb k inému zamestnávateľovi na\nneplatené služby, majúce povahu nočnej práce, práce nadčas a práce v dni pracovného pokoja a\ntiež s námietkou priamej diskriminácie voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci\nprávomoci žalovaného, z ktorých ani nie polovica je žalovaným nútená k poskytovaniu takýchto služieb.\nŽalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou priameho zasahovania do práva žalobcu slobodne podnikať.\nUrčovanie služieb BSK bolo do novembra 2015 závislé od potrieb a priamo určované súkromným\nprevádzkovateľom LSPP, čo odporovalo princípu právnej istoty a nediskriminácie.\n8. Ďalej žalobca namietal, že rozvrhy vydávané BSK podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti\nnemajú obsahové náležitosti úkonu orgánu pri výkone verejnej moci podľa Ústavy Slovenskej republiky.\nV prípade vydania rozvrhu BSK ide o individuálny správny akt s účinkom vzniku povinnosti účastníka\nkonania. Ani jeden z individuálnych správnych aktov, ktorými bolo určené zaradenie účastníka do služieb,\nt. j. rozvrhy na obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2015, nemajú náležitosti individuálneho správneho aktu,\n\npretože v nich absentuje prvok individuality, t. j. určujúci znak aktu, ktorý zabezpečuje jeho jednoznačnú\nidentifikáciu, a teda nezameniteľnosť. Odvolací orgán sa touto námietkou žalobcu nijako konkrétne\nnezaoberal a ani ju neuvádzal.\n9. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že BSK nestihol doručiť oznámenie o začatí správneho\nkonania v subjektívnej lehote, ktorá uplynula 30.08.2015. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný o spáchaní\npriestupku dozvedel už dňa 29.05.2015, keď žalobca oznámil nemožnosť vyslať zamestnanca do služby\na nie až dňa 24.06.2015, keď sa o spáchaní priestupku dozvedel na základe oznámenia LSPP Pezinok,\ns.r.o.\n10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že BSK vykonal výsluch svedkov dňa 13.08.2015 a to bez\nprítomnosti a oboznámenia žalobcu ako účastníka konania, čiže žalobca nemohol uplatniť svoje\nprocesné práva podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\núčinnom do 30.06.2017 (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaný taktiež porušil svoju povinnosť riadne\nsa zaoberať a preskúmať celý spis a konanie prvostupňového orgánu a nepochybne zlyhal.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa\n28.09.2017, uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu.\n12. Žalobca bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti – ambulancie v odbore všeobecného lekárstva s miestom prevádzkovania C. X,\nB. (ďalej len „povolenie“). Povolenie bolo vydané BSK pod č. XXXXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 04.06.2008.\nV správnom konaní BSK, ako aj žalovaný, rozhodoval o porušení povinnosti právnickej osoby uloženej\npodľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\n13. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR, č. k. PL:ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v\nktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\npodľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pod hrozbou sankcie podľa\n§ 82 uvedeného zákona dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,\nktorým je takáto povinnosť uložená.\n14. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/57/2016 zo dňa\n06.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017, ktorý vylúčil svojvôľu správneho orgánu pri\nzaraďovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci. Jedná\nsa o skutkovo a právne totožnú vec.\n15. Čo sa týka námietky žalobcu, že BSK preukázateľne zmeškal lehotu podľa § 83 ods. 1\nzákona o poskytovateľoch, žalovaný uviedol, že sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej\npomoci účastníkom konania dňa 05.06.2015 z písomného oznámenia prevádzkovateľa LSPP Pezinok,\ns.r.o., ktoré bolo BSK doručené dňa 24.06.2015. Trojmesačná subjektívna lehota uplynula BSK dňa\n24.09.2015. V správnom konaní prvým úkonom BSK bolo upovedomenie účastníka konania o začatí\nsprávneho konania, ktoré bolo účastníkovi doručené dňa 05.09.2015, t. j. v dostatočnom časovom\npredstihu pred uplynutím lehoty na začatie konania, stanovenej v § 83 ods. 1 zákona o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti.\n16. LSPP sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom\nsídle. Rozpis vykonávania LSPP sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\npovinným vykonávať LSPP 10. dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.\nZákon o zdravotnej starostlivosti neustanovuje povinnosť uvádzať spisovú značku a iné náležitosti, ktoré\npodľa názoru žalobcu majú byť na rozpise LSPP.\n17. Podľa žalovaného bol skutkový stav náležite zistený, porušenie povinnosti bolo riadne zdôvodnené\ns poukazom na zákonné ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona o\nzdravotnej starostlivosti, výška pokuty bola náležite odôvodnená tak BSK, ako aj žalovaným. Žalobca\nmal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa porušenia § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o\n\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nIV. Konanie na krajskom a kasačnom súde\n18. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/142/2017-58 zo dňa 03.07.2018,\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania\nnepriznal.\n19. Žalobca podal dňa 24.10.2018 voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, doručenú krajskému\nsúdu dňa 26.10.2018. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/19/2019 zo\ndňa 30.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd\nvzhliadol ako dôvodnú námietku žalobcu, že krajský súd nedodržal lehotu na prípravu pojednávania a\nneboli splnené podmienky na skrátenie lehoty na prípravu pojednávania, keďže žalobca so skrátením\nlehoty nesúhlasil, z čoho vyplývalo, že neboli splnené ani podmienky na konanie v neprítomnosti žalobcu.\nV napadnutom rozsudku krajský súd posúdil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa porušenia povinnosti\npodľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pričom žalobu zamietol\nako nedôvodnú. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/19/2019 zo dňa\n13.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, avšak vo svojom\nodôvodnení nevyslovil žiaden právny názor týkajúci sa právneho posúdenia porušenia § 79 ods. 1\npísm. v/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti žalobcom, pretože napadnutý rozsudok zrušil\nz dôvodu nesprávneho procesného postupu krajského súdu.\nV. Posúdenie veci správnym súdom\n20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na\nrok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je\nvedená pod sp. zn. BA- 5S/146/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n21. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.\nz. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 11.09.2024 dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná. Správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj administratívne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, opätovne preskúmal a stotožnil sa s právnym posúdením veci krajským súdom v skoršom\nrozsudku, ako aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach tých istých účastníkov konania (sp.\nzn. 2S/6/2018, sp. zn. 2S/296/2017, sp. zn. 2S/229/2014), resp. v obdobných veciach iných účastníkov\nkonania (sp. zn. 6S/1/2015).\n22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú\nposkytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku\nambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe\nvydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej\npomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom\nprostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.\nLekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou\nna výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej\n\npomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných\npracovných činností v odbore pediatria.\n24. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ, ktorý je\ndržiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak\nv odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať 1. ambulantnú pohotovostnú službu v súlade s rozpisom\nzabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby zverejneným na webovom sídle\nsamosprávneho kraja, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre\ndospelých a o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast,\n2. zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej\npohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubnolekársku ambulantnú starostlivosť.\n25. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgán príslušný na\nvydanie povolenia (§11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie\nniektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), q), r), v), y) a z), ods. 2 písm. a) až d) a\nv § 79a ods. 1 písm. d) až do výšky 3 319 eur.\n26. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca bol držiteľom povolenia. Z uvedeného\nvyplýva, že sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti\nvykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom.\n27. Z rozpisu služieb, zverejneného na webovom sídle BSK, vyplývalo, že žalobca bol povinný vykonávať\ndňa 05.06.2015 LSPP v Mestskom zdravotnom stredisku v B., čo nesplnil. Uvedeným konaním žalobca\nporušil povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona o zdravotnej starostlivosti.\n28. Správny súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie skoršieho rozsudku krajského súdu v bode 36,\ns ktorým právnym záverom sa stotožňuje:\n29. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne zmeškania lehoty doručenia oznámenia o začatí správneho\nkonania, táto neobstojí. Podľa § 83 ods. 1 Zákona o poskytovateľoch platného a účinného do 31.12.2016\nmožno konanie o uložení pokuty začať do troch mesiacov odo dňa, keď orgán príslušný na vydanie\npovolenia, ministerstvo zdravotníctva alebo komora, zistila porušenie povinností, najneskôr do 1 roka\nodo dňa porušenia povinnosti. Samosprávny kraj sa dozvedel o nevykonaní lekárskej služby prvej\npomoci žalobcom dňa 24.06.2015, kedy mu toto oznámenie bolo doručené. Trojmesačná subjektívna\nlehota začala orgánu verejnej správy plynúť dňa 24.09.2015. Podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho\nporiadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento\norgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V danom prípade bol prvým úkonom samosprávneho\nkraja upovedomenie účastníka konania o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania\ndoručené dňa 05.09.2015.\n30. Správny súd ďalej poukazuje na odôvodnenie v bodoch 38. až 48. skoršieho rozsudku:\n31. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamom zasahovaní do jeho práv súd poukazuje na nález\nÚstavného súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k\notázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona\nč. 576/2004 Z. z. pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu práv\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k\nzáveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality.\n32. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi\nzdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze,\nže: „uloženie takejto povinnosti spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (§\n4 zákona č. 578/2004 Z. z.) je vyčlenená osobitná skupina, ktorej označené práva sú následkom\ntohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov\nzdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju\nčinnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. a príslušným orgánom im\nbol pridelený zdravotný obvod. Takéto vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im\nnepochybne na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný\n\nzáujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje\ndostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti... S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú,\nresp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti...“\n33. Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze vysporiadal aj s posúdením otázky, či uložením\npovinnosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci možno považovať za nútenú prácu: „V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú\nprácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4\nods. 3 písm. d) dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo\nslužba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti\nustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených\npráv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému\ncieľu.\n34. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej §\n79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu\nvo všeobecnom hospodárskom záujme a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo\nokruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít.\n35. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú\nzdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený\nna odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“\n36. Ústavný súd SR dospel k záveru, že „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej\nzdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hľadiac izolovane na napadnuté ustanovenia ústavný súd\nkonštatuje, že sú súladné s označenými článkami ústavy.“\n37. Súd opätovne poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu 2S 229/2014 - 90, s ktorého závermi sa plne\nstotožnil a ich aj uvádza.\n38. Súd na jednej strane vidí verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, ktorý je daný\nÚstavou SR a zákonom č. 576/2004 Z. z. Je nepochybne nevyhnutné, aby obyvateľom bola garantovaná\nnepretržitá zdravotná starostlivosť v nevyhnutnom rozsahu, t.j. aj mimo pravidelnej prevádzky\nvšeobecných ambulancií. Pri zvažovaní kolízie základných práv a slobôd vyznieva vzhľadom na\nakceptovanú hierarchiu hodnôt spoločnosti v prospech verejného záujmu na ochrane zdravia, majúceho\nnepochybne vyššiu hodnotu, pred záujmom na ochrane základných práv a slobôd na primerané\npracovné podmienky a osobitné pracovné podmienky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.\n39. Na druhej strane, súd predovšetkým z morálneho hľadiska vníma, že ide o zneužívanie systému,\nna základe ktorého prevádzkovatelia LSPP využívajú sankčný aparát štátu, ktorým je pokuta až do\nvýšky 3 319 eur, na to, aby donútili poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej\npomoci za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovateľa LSPP a bez štátom garantovaného práva lekára\nvykonávajúceho lekársku službu prvej pomoci na primeranú odplatu za službu.\n40. Takéto konanie zo strany prevádzkovateľa LSPP, ktorým dlhodobo zabezpečuje výkon lekárskej\nslužby prvej pomoci, je podľa názoru súdu neprijateľné. Ak by prevádzkovateľ LSPP využíval možnosť\nuloženia povinnosti držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe vyslať svojich lekárov na výkon služby iba „ad hoc“, teda v prípadoch, kedy zazmluvnení lekári\n(resp. zamestnaní u prevádzkovateľa LSPP) z určitého dôvodu nemôžu nastúpiť do služby, bol by takýto\nspôsob úplne v poriadku.\n41. Aj napriek tomu, že sa súdu zákonodarcom zvolený systém zabezpečovania nepretržitej zdravotnej\nstarostlivosti zdá dlhodobo neprijateľný a znevýhodňujúci držiteľov povolenia a licencie, súd rešpektujúc\nprávnu úpravu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR ako nezávislého orgánu na ochranu ústavnosti,\nnezostalo mu nič iné ako žalobu zamietnuť, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca\n\nmá ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Medzi tieto povinnosti patrí aj\nvykonávanie lekárskej služby prvej pomoci na základe rozpisu určeného samosprávnym krajom.\n42. Správny súd vyhodnotil ako čiastočne relevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania\npredvolania na ústne pojednávanie a oznámenia o začatí správneho konania. Upovedomenie o začatí\nsprávneho konania zo dňa 13.08.2024, spolu s predvolaním na ústne pojednávanie nariadené na\ndeň 27.08.2015, BSK zaslal žalobcovi poštou. Žalobca si zásielku prevzal v odbernej lehote až dňa\n05.09.2015, to znamená po dátume, kedy sa malo pojednávanie uskutočniť. V čase, keď sa malo\nuskutočniť ústne pojednávanie, žalovaný nemal vykázaný žiaden spôsob doručenia zásielky. Samotný\nspôsob doručovania predvolania na ústne pojednávanie považuje správny súd za pochybenie BSK.\nV danom prípade je však nutné zohľadniť vyjadrenie žalobcu, že by sa ústneho pojednávania aj tak\nnezúčastnil a ani doručenie predvolania na ústne pojednávanie včas by nemalo vplyv na jeho priebeh a\nvzhľadom na skutkový stav zistený žalovaným, resp. BSK, ani na výsledok administratívneho konania.\nAko ďalej vyplýva z administratívneho spisu, BSK oznámil žalobcovi listom zo dňa 28.09.2015 predĺženie\nlehoty na rozhodnutie z dôvodu, že považoval za potrebné oboznámiť sa so stanoviskom žalobcu, či\nuž na ústnom pojednávaní alebo formou písomného vyjadrenia. BSK bolo doručené ďalšie písomné\nvyjadrenie žalobcu zo dňa 28.09.2015. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca mal\nmožnosť sa oboznámiť so všetkými skutočnosťami a zisteniami uvedenými v administratívnom spise a\nmal možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj urobil. Správny súd pri posudzovaní priebehu administratívneho\nkonania vzal do úvahy i tú skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedených niekoľko konaní o uložení\npokuty práve z dôvodu porušenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.\nZ uvedeného dôvodu správny súd neposúdil toto procesné pochybenie za natoľko podstatné, aby malo\nza následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a viedlo k jeho zrušeniu.\n43. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Žalobca bol síce v kasačnom konaní úspešný,\navšak správny súd s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(uznesenie sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023) pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na\ncelkový úspech v konaní, ktorý svedčí žalovanému, keďže žaloba bola zamietnutá.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP v\nspojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. c)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b257a8eb-c63c-4863-9284-066a3d01a70f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 113/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 113/2011 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b257a8eb-c63c-4863-9284-066a3d01a70f"}], "citovane_v": []}