Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/262/2015 1015201808 02. 08. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava č. 30, 980 56 Hačava, IČO: 42 328 021, zastúpený: Mgr. Juraj Hudák, LL.M., advokát, so sídlom Staré Grunty 18, 41 04 Bratislava, IČO: 42 329 507, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015 a rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1056/18348/2014 zo dňa 08.06.2015 a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu štátnej správy na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 04.06.2014 podal žalobca ako žiadateľ žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území A., okres Košice - okolie v rozsahu 136,08 ha na rok 2014 registrovanú pod č. 7070009621 (ďalej len „jednotná žiadosť“). Týmto dňom začalo správne konanie vo veci poskytnutia podpory v pôdohospodárstve formou priamych platieb podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17.12.2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky v znení platnom od 01.01.2014, nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19.01.2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov v znení platnom do 31.12.2013 (uplatňované do 31.12.2014 podľa čl. 72 a 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17.12.2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, v znení platnom od 20.12.2013 a plne uplatňovanom od 01.01.2015), nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 a podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
2. Vykonanými krížovými kontrolami Poľnohospodárska platobná agentúra zistila, že niektoré diely pôdneho bloku Hačava deklarované žiadateľom sú taktiež predmetom jednotnej žiadosti o platbu na plochu iného žiadateľa – Družstvo CEVY, so sídlom Lazaretská 3A, 811 08 Bratislava, IČO: 43 848 788 (ďalej len „Družstvo CEVY“). Zistené nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené dňa 14.08.2014 doručením Oznámenia o nezrovnalostiach vo výmerách určených parciel zo dňa 01.08.2014 a zároveň bol žalobca v zmysle § 32 a 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzvaný o potvrdenie skutočných údajov o výmerách doručením upravenej špecifikácie nezrovnalostí, ktorá tvorila prílohu Oznámenia o nezrovnalostiach. Dňa 22.08.2014 žiadateľ potvrdil deklarované výmery pôdnych blokov, na ktoré žiada platbu. 3. Poľnohospodárska platobná agentúra vykonala kontrolu na mieste v dňoch 06.08.2014 až 18.08.2014 za prítomnosti žiadateľa na sporných pozemkoch a konštatovala spornosť práva užívania 24 dielov pôdnych blokov v presne vymedzenej rozlohe určenej v hektároch (bližšie špecifikované na str. 2 prvostupňového rozhodnutia – bod 5 tohto rozsudku). Kontrolná skupina na základe týchto zistení stanovila na sporných dieloch pôdnych blokov pre žiadateľa výmeru, ktorú je možné zohľadniť na účel priznania platby na plochu v rozsahu 0,00 ha. Zistila tiež, že žiadateľ nedodržal poľnohospodárske a environmentálne podmienky pokiaľ išlo o minimálnu mieru údržby predmetnej pôdy. 4. Žiadateľ počas konania predložil viacero listinných dôkazov na preukázanie obhospodarovania a práva užívať deklarované pozemky, okrem iného aj Zmluvu o pozemkovom spoločenstve vlastníkov, Stanovy o založení spoločenstva, Potvrdenie o zápise údajov do registra pozemkových spoločenstiev, Sumarizáciu urbárskeho a súkromného majetku, Dohodu o vykonaní prác v sezóne 2014, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 28Cbr/22/2010 zo dňa 11.04.2011, právoplatné 02.02.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/261/2010 zo dňa 04.10.2010, právoplatné dňa 31.01.2011. Predmetom uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice I bolo predbežné opatrenie voči subjektu Urbariát Hačava, družstvo so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO 31 980 821 (ďalej len „Družstvo Hačava“) zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa aj v kat. úz. A.. 5. Vzhľadom na to, že deklarované plochy v žiadosti uviedol aj ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) a podľa Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) ako prvostupňového orgánu disponoval aj tento ďalší žiadateľ dokumentami preukazujúcimi užívacie právo k zhodným poľnohospodárskym pozemkom, prvostupňový orgán rozhodnutím č. 500/1056/18348/2014 zo dňa 08.06.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) priznal žalobcovi podporu len v čiastočnej výmere 7,96 ha, čo pri pôvodnej deklarovanej výmere 136,08 ha predstavovalo naddeklaráciu 128,12 ha, čo je 1.609,55% naddeklarácia. Platba by preto mala byť žiadateľovi znížená z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul bez zistenia úmyslu v sume 1.636,34 eur podľa čl. 57 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len „pôvodné nariadenie EU o kontrolnom systéme“). 6. Keďže však bol rozdiel v určenej a deklarovanej výmere väčší ako 50%, PPA prvostupňovým rozhodnutím neschválila jednotnú platbu na plochu ani v sume 1.636,34 eur a vylúčila žiadateľa do budúcich období v sume 26.337,63 eur podľa § 16c zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „zákon o podpore v pôdohospodárstve“) a čl. 58 pôvodného nariadenia EU o kontrolnom systéme, v zmysle ktorého, ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou; táto suma sa započíta s prípadnou podporou po dobu nasledujúcich 3 rokov. 7. Podľa prvostupňového rozhodnutia z predložených dokladov vyplýva v prípade žalobcu užívateľský vzťah založený nájomnými zmluvami uzatvorenými s vlastníkmi pozemkov, pričom zo strany ďalšieho žiadateľa (Družstvo CEVY) ide o užívateľský vzťah založený nájomnou zmluvou uzatvorenou so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“).
8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom napádal skutočnosť, že ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) deklaroval užívacie právo k predmetným pozemkom na základe nájomnej zmluvy s SPF. Odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že SPF nie je oprávnený nakladať s podielmi, ktoré spravuje, nakoľko má postavenie vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti. S poukazom na § 8 ods. 3 a 31 a § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) je spoločná nehnuteľnosť nedeliteľná a pozemkové spoločenstvo užíva pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá SPF. Ten pritom podľa § 10 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách nemôže pozemky užívať sám, ale ich na účely podnikania prenajíma pozemkovému spoločenstvu „alebo za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému členovia spoločenstva prenajali spoločnú nehnuteľnosť“. Keďže uvedené podmienky neboli splnené, nemôže byť platná žiadna nájomná zmluva uzatvorená s SPF vo vzťahu k predmetným pozemkom. 9. I keď to z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplývalo, nad rámec argumentácie o absolútnej neplatnosti prípadnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ďalším žiadateľom (Družstvo CEVY) a SPF odvolateľ v odvolaní doplnil, že z minulých skúseností má vedomosť, že ďalší žiadateľ, ako aj ďalšie subjekty, odvodzovali svoje užívacie právo k sporným pozemkom z nájomných zmlúv uzatvorených s prenajímateľom Družstvo Hačava. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na predbežné opatrenia Okresného súdu Košice I zo dňa 11.04.2011 a 04.10.2010 (bod 4 tohto rozsudku), ktoré boli odvolateľom predložené v rámci správneho konania, a ktorými bola Družstvu Hačava uložená povinnosť predbežne za zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnostiam zapísanými v katastrálnom území A., A. B. C. D. E. na presne vymedzených listoch vlastníctva. Keďže Družstvo Hačava nemohlo legitímne preniesť užívacie práva na ďalší subjekt, odvolateľ má za to, že ani tento eventuálny titul nie je spôsobilý založiť relevantnú spornosť v tom, kto má užívacie právo k predmetným plochám. 10. Podľa odvolateľa priznáva § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve PPA určitú prieskumnú právomoc, v rámci ktorej mala vyhodnotiť absolútnu neplatnosť zmlúv predložených ďalším žiadateľom (Družstvo CEVY). Za nesporné je možné považovať právo, ktoré je zrejmé z predložených dôkazov a nepresahuje zákonné hranice daného konania. V danom prípade podľa žalobcu nemožno hovoriť o riešení sporov, ktoré patria do právomoci súdov, ale ide o prostú aplikáciu práva na základe zákona a v jeho legitímnych medziach. 11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 12. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu zo dňa 30.10.2015, doručenú pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 03.11.2015. Správnou žalobou žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Namieta nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie a inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie. 13. Žalobca poukázal najmä na to, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) preukazoval užívacie právo k spornej ploche nájomnou zmluvou uzatvorenou s SPF. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že ďalší žiadateľ preukazoval užívacie právo inými listinami, vrátane podnájomnej zmluvy. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že pri skúmaní spornosti užívacieho práva medzi žalobcom a ďalším žiadateľom vychádzal z iných listinných dôkazov ako prvostupňový orgán. Poukazuje na to, že spornosť užívacieho práva predstavuje jediný a základný predpoklad toho, že správny orgán žiadosť žalobcu neschválil a súčasne aplikoval aj sankčný mechanizmus v podobe vylúčenia z podpory za naddeklaráciu. 14. Žalobca nemal až do času oboznámenia sa s odôvodneniami správnych orgánov vedomosť, na základe ktorých listín ďalší žiadateľ preukazuje svoje dispozičné oprávnenie, aby sa k týmto listinám mohol v rámci konania vyjadriť a odstrániť ich spornosť. 15. Podľa žalobcu príslušné správne orgány nemajú svoju právomoc vykladať tak úzko, že v konaní sa obmedzia len na skonštatovanie spornosti. Primárnym cieľom má byť ich odstránenie a následné
rozhodnutie vo veci tak, aby bola podpora poskytnutá jednému zo žiadateľov. Poukazuje pritom aj na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore v pôdohospodárstve, ktorá uvádza: „Platobná agentúra vyhodnotí dôkazné prostriedky, ktoré sama vykonala pri preverovaní plnenia ustanovených podmienok, ako aj dôkazy predložené žiadateľmi a na ich základe si urobí záver, ktorému žiadateľovi patrí právo užívania k pôde.“. 16. Žalobca poukázal na predbežné opatrenia vydané Okresným súdom Košice I voči Družstvu Hačava a namietal, že ak došlo k prevodu užívacieho práva na základe podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Družstvom CEVY ako podnájomcom a Družstvom Hačava ako prenajímateľom, Družstvo CEVY v takom prípade odvodzovalo svoje užívacie právo k deklarovaným pozemkom od subjektu, ktorý previedol viac práv než mal. Nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (predbežných opatrení) zo strany žalovaného ako orgánu štátnej správy, ktorý bol povolaný posúdiť spornosť tvrdených práv, spôsobilo podstatný zásah do práv žalobcu. 17. Vo vzťahu k procesným nedostatkom namietal žalobca najmä odňatie možnosti oboznámiť sa so všetkými podkladmi napadnutého rozhodnutia a vyjadriť sa k nim s odkazom na § 3 ods. 2, § 14 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dopad na žalobcu vychádza z jeho hmotnoprávneho pomeru k veci. Žalobca bol účastníkom konania aj v časti týkajúcej sa listín predložených ďalším žiadateľom v rámci konania o jeho žiadosti o poskytnutie podpory, nakoľko tieto mali dosah aj na vydanie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Listiny mu mali byť predložené, aby sa k nim mohol v rámci konania vyjadriť. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2016 uviedol, že žalobca i ďalší žiadateľ predložili doklady, ktoré podľa ich tvrdení preukazujú právo užívania k pôde. Žalovaný ani PPA nie sú v zmysle príslušných ustanovení zákona o podpore v pôdohospodárstve oprávnené rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov záväzkovej povahy, nakoľko im v tom bráni nedostatok rozhodovacej právomoci v zmysle zákona o podpore v pôdohospodárstve. Žalovaný konštatuje, že uvedená kompetencia prislúcha podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (predpisu platného a účinného v čase podania správnej žaloby) príslušným súdom. Žalovaný ani prvostupňový orgán nie je oprávnený určiť platnosť právneho úkonu ani v prípade, ak by išlo o absolútne neplatný právny úkon, ako uvádza žalobca. 19. Žalovaný zároveň potvrdil, že jedným z dokladov, ktoré predložil ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) bola aj podnájomná zmluva uzatvorená medzi nájomcom Družstvo CEVY a podnájomcom Družstvo Hačava, ktorej predmetom sú poľnohospodárske pozemky zapísané katastrálnym úradom Košice pre katastrálne územie A., ktoré má Družstvo CEVY v nájme. Žalovaný zároveň vo vyjadrení k žalobe uviedol: „MPRV SR v tejto súvislosti ďalej uvádza, že z výsledkom doplneného konania PPA v odvolacom konaní zistilo, že PPA vykonaním administratívnych kontrol a KNM [kontrol na mieste – poznámka súdu] nezistil, že subjekt F. A., družstvo deklaroval vo svojej žiadosti rovnaké (sporné) KD ako žalobca, preto je toho názoru, že žalobcom uvedené rozhodnutia príslušných súdov o nariadení predbežných opatrení nemajú vplyv na vydané napadnuté rozhodnutie.“. 20. Vo vzťahu k námietke o nepredložení všetkých dokladov týkajúcich sa predmetných pozemkov a užívacieho práva ďalšieho žiadateľa (Družstvo CEVY) a odňatí možnosti oboznámiť sa so všetkými podkladmi napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že účastníkom konania vo veci jednotnej žiadosti žalobcu je osoba žalobcu. Preto neboli štátne orgány povinné ani oprávnené poskytnúť žalobcovi doklady, ktorými ďalší žiadateľ preukazoval jeho právo užívať spornú pôdu. Tieto doklady sú súčasťou spisu vo veci žiadosti ďalšieho žiadateľa (Družstvo CEVY). Zároveň je žalovaný toho názoru, že ani prípadné vyjadrenie žalobcu k dokladom predloženým ďalším žiadateľom by nebolo relevantné na ovplyvnenie úvah a na vyhodnotenie dôkazov žalovaným, čo by malo za následok iný výrok, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo umožnené uplatniť jeho práva podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 09.07.2015, ktorým bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo žalobca využil a listom zo dňa 22.07.2015 zaslal svoje vyjadrenie žalovanému.
21. Žalovaný uplatnil taktiež námietku absencie aktívnej legitimácie žalobcu ku dňu 18.03.2010, t. j. dňom zápisu Družstva Hačava do obchodného registra, čím sa stalo Družstvo Hačava právnym nástupcom žalobcu, na ktorého prešla právna subjektivita žalobcu z dôvodu premeny žalobcu ako pozemkového spoločenstva na družstvo podľa § 25 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného do 30.04.2013 (ďalej len „zrušený zákon o pozemkových spoločenstvách“). K tejto premene na družstvo malo dôjsť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa 12.12.2009 (skutočnosť osvedčená notárskou zápisnicou č. N 171/2009 zo dňa 11.03.2010). Podľa § 26 ods. 1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, pozemkové spoločenstvo zaniká výmazom z registra pozemkových spoločenstiev, a teda tento výmaz má konštitutívny účinok voči existencii/zániku pozemkového spoločenstva. Podľa názoru žalovaného založil § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách pre prípad zrušenia pozemkového spoločenstva premenou na družstvo subsidiárnu pôsobnosť Obchodného zákonníka. Na spôsob zmeny právnej formy premenou na družstvo sa preto vzťahujú len príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. S odkazom na § 69b ods. 7 a § 225 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 18.03.2010 pozemkové spoločenstvo, ktoré sa mení na družstvo, zaniká vznikom družstva. Právna subjektivita prechádza z jednej právnej formy do inej právnej formy na základe zápisu družstva do obchodného registra. Výmaz z registra podľa § 26 ods. 1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách preto nemá v tomto prípade konštitutívny účinok. IV. Ďalšie podania účastníkov konania 22. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca svojou replikou zo dňa 30.01.2017, v rámci ktorej zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Zároveň uviedol, že si prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov vyžiadal všetky listiny tvoriace podklad rozhodnutia žalovaného, pričom mu boli po viacerých záporných rozhodnutiach napokon sprístupnené všetky požadované listiny, medzi inými aj podnájomná zmluva uzatvorená dňa 01.10.2016 medzi Družstvom CEVY ako nájomcom a Družstvom Hačava ako podnájomcom s dobou podnájmu na 5 rokov od 01.10.2013 do 30.09.2018 (ďalej len „podnájomná zmluva“). Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (str. 7), podnájomná zmluva ďalšieho žiadateľa bola jedným z podkladov rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Žalobca je toho názoru, že podnájomná zmluva predstavuje najpodstatnejší listinný dôkazný prostriedok, ktorým mal ďalší žiadateľ preukazovať svoj užívací vzťah k sporným parcelám. 23. V zmysle ustanovení podnájomnej zmluvy má ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) v nájme poľnohospodárske pozemky uvedené v prílohe č. 1 k podnájomnej zmluve. Prenajímateľ uvedených pozemkov z ustanovení zmluvy nevyplýva. Žalobca má za to, že predložený dôkaz nepreukazuje užívacie právo Družstva CEVY k sporným dielom pôdnych blokov, nakoľko záväzky zo zmluvy spočívajú v prenechaní predmetu podnájomnej zmluvy z Družstva CEVY na tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom správneho konania. Z takejto podnájomnej zmluvy nemožno s istotou konštatovať, že Družstvo CEVY malo reálne v nájme dané pozemky tak, ako to deklaroval v čl. I podnájomnej zmluvy. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ako má podnájomná zmluva preukazovať užívacie právo Družstva CEVY. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že v rozhodnom období Družstvo CEVY nemohlo mať užívacie právo k sporným pozemkom, keďže pokiaľ by užívacie právo aj malo (čo v správnom konaní nebolo skúmané a teda ani preukázané), z podnájomnej zmluvy jasne vyplýva, že ho previedol na iný subjekt (Družstvo Hačava), ktorý žiadne zo sporných pozemkov nedeklaroval za účelom poskytnutia podpory 24. Dňa 05.06.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalovaného zo dňa 01.06.2017 označené ako „Doplnenie vyjadrenia zo dňa 02.03.2016“, ktorým žalovaný doručil súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice i č. k. 28CbR/22/2010-587, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov (troch fyzických osôb – členov výboru pozemkového spoločenstva, ktoré je žalobcom v tomto správnom konaní) proti Družstvu Hačava o zrušenie Družstva Hačava. Žalovaný uvádza, že dané uznesenie Krajského súdu v Košiciach má preukazovať právny názor žalovaného uvedený vo vyjadrení zo dňa 02.03.2016, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo v skutočnosti zanikol dňom 18.03.2010, t.j. dňom zápisu Družstva Hačava do obchodného registra.
25. Dňa 14.06.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.05.2017, v ktorom v podstate zopakoval už uvádzané argumenty. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii a žalovaným tvrdenému zániku žalobcu jeho premenou na Družstvo Hačava, žalobca uvádza, že po spornej premene právnej formy fakticky aj právne existuje žalobca ako pozemkové spoločenstvo aj Družstvo Hačava paralelne popri sebe. Žalobca je ako pozemkové spoločenstvo stále legitímne vedené v zákonnej evidencii pozemkových spoločenstiev, nakoľko proces jeho premeny na družstvo nebol nikdy účinne zavŕšený a zaznamenaný do registra pozemkových spoločenstiev v podobe jeho výmazu. Žalobca zároveň bližšie vysvetľuje dôvody, prečo podľa jeho názoru nedošlo k platnému vzniku Družstva Hačava ako výsledku valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2009, na ktorom sa rozhodovalo aj o premene pozemkového spoločenstva na družstvo a na ktorom nebol podľa žalobcu dosiahnutý zákonný minimálny počet hlasov potrebných na rozhodnutie o premene na družstvo v súlade s § 19 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 2 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách platného a účinného v danom čase. Krajský súd bol tiež informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní o zrušení Družstva Hačava (v danom čase vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 4Obdo/24/2017). Zároveň Okresný súd Košice I vyhovel návrhom žalobcu a predbežnými opatreniami uložil Družstvu Hačava povinnosť zdržať sa nakladania so spornými nehnuteľnosti, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 26. Ďalším vyjadrením zo dňa 24.07.2017 žalobca doplnil svoju reakciu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.06.2017 a uviedol, že z predloženého uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2016 nijako nevyplýva, že by žalobca zanikol. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu o zrušenie Družstva Hačava zamietol z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie niektorých členov (fyzických osôb) domáhajúcich sa zrušenia daného družstva. Existencia žalobcu však predmetným uznesením Krajského súdu v Košiciach nebola spochybnená. Zároveň bol správny súd informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalobcu zo dňa 12.12.2009, na základe ktorých došlo k zápisu Družstva Hačava do obchodného zákonníka (vedené v tom čase na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 7C/115/2014). V. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 119 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. 29. Podľa § 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (ods. 1). Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (ods. 2). 30. Podľa § 491 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im
zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 33. Podľa § 16b ods. 2 zákona o podpore v pôdohospodárstve, ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 16c ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. 35. Podľa článku 58 (Zníženia a vylúčenia v prípadoch nadhodnotenia pri deklarovaní) pôvodného nariadenia EU o kontrolnom systéme: Ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci na pestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20 % určenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje. Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006. Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne. 36. Podľa čl. 43 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11.03.2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie v platnom znení, ktoré je účinné od 01.01.2015 a ktoré zrušilo pôvodné nariadenie EU o kontrolnom systéme: Nariadenia (ES) č. 1122/2009 a (EÚ) č. 65/2011 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2015. Uvedené nariadenia sa však budú aj naďalej uplatňovať na: a) žiadosti o pomoc v súvislosti s priamymi platbami, ktoré boli predložené vzhľadom na prémiové obdobia začínajúce pred 1. januárom 2015; b) žiadosti o platbu podané na rok 2014; a c) kontrolný systém a administratívne sankcie, pokiaľ ide o povinnosti poľnohospodárov súvisiace s krížovým plnením podľa článkov 85t a 103z nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007.
37. Podľa § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo sa môže premeniť na obchodnú spoločnosť alebo na družstvo. O premene spoločenstva a o prechode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné predpisy [Obchodný zákonník – poznámka súdu]. 38. Podľa § 26 ods. 1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev. VI. Právne posúdenie správnym súdom
39. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/262/2015. 40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Správny súd vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP), ktorého sa zúčastnila poverená pracovníčka žalovaného. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, pričom boli splnené podmienky na riadne prejednanie veci na pojednávaní v ich neprítomnosti (§ 114 v spojení s § 108 ods. 3 SSP). 41. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného a PPA, ktorými bola žalobcovi ako žiadateľovi o priamu platbu v oblasti pôdohospodárstva neschválená jednotná platba na plochu a súčasne bol vylúčený z poskytovania podpory vo výške 26.337,63 eur, a to z dôvodu spornosti užívacieho práva k pozemkom, na ktoré žiadal žalobca o poskytnutie podpory podľa § 16c ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, resp. § 57 a 58 pôvodného nariadenia EU o kontrolnom systéme. 42. Úlohou správneho súdu bolo preveriť zákonnosť aplikácie procesných i hmotnoprávnych ustanovení zákona o podpore v pôdohospodárstve v spojení s pôvodným nariadením EU o kontrolnom systéme v nadväznosti na vyhodnotenie, či bolo právo užívania predmetných pozemkov (špecifikovaných na str. 2 prvostupňového rozhodnutia), ktoré deklaroval žalobca v jednotnej žiadosti na rok 2014, sporné alebo nie, resp. či štátne orgány postupovali v súlade so zákonom vo vzťahu k ich kompetencii posúdiť, či je právo užívania sporné alebo nie, a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 43. Správny súd musel v prvom rade vyhodnotiť námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovaným z dôvodu tvrdeného zániku žalobcu premenou žalobcu ako pozemkového spoločenstva na Družstvo Hačava, ktoré bolo dňa 18.03.2010 zapísané do obchodného registra. Žalovaný argumentuje odkazom na podpornú aplikáciu § 69b ods. 7 a § 225 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách (bod 21 tohto rozsudku). Pozemkové spoločenstvo, ktoré sa mení na družstvo, tak podľa žalovaného zaniká vznikom družstva. 44. S názorom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby sa správny súd nestotožňuje z dôvodu, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom riadne zapísaným v príslušnej evidencii (v tomto prípade v registri pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom Košice – okolie). Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval jeho zápis, resp. ktorým by preukázal zákonný spôsob zániku žalobcu. Argumentácia žalobcu o subsidiárnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka nie je podľa správneho súdu dôvodná, nakoľko § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách neumožňoval takto široko vnímanú aplikáciu kódexu obchodného práva. Dané ustanovenie explicitne určovalo, že „o premene spoločenstva a o prechode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné predpisy“. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu zápisu Družstva Hačava do obchodného registra neupravovalo zánik subjektu, ktorého právna forma sa mení. Práve naopak, § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 18.03.2010 explicitne uvádza, že zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Zároveň § 26 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách formuloval jasnú požiadavku, bez akýchkoľvek odklonov vo vzťahu k zmene pozemkového spoločenstva na družstvo, že pozemkové spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev.
45. Správny súd si uvedomuje, že v danom prípade ide o zložitú právnu otázku spôsobenú nedokonalosťou vtedy platnej právnej úpravy, ktorá umožňovala premenu pozemkového spoločenstva na družstvo (čo je už v súčasne platnom a účinnom zákone o pozemkových spoločenstvách explicitne vylúčené), pričom ale zákonodarca neprecizoval podstatné okolnosti týkajúce sa zániku pozemkového spoločenstva. Keďže nebola upravená žiadna osobitná právna norma vo vzťahu k zániku pozemkového spoločenstva, ktoré zmenilo právnu formu na družstvo, žiadna iná právna norma neupravuje osobitný spôsob zániku pozemkového spoločenstva inak ako výmazom z registra pozemkových spoločenstiev. Napriek tomu, že otázka existencie žalobcu môže byť predmetom civilného súdneho konania (čo nebolo žalovaným nijako tvrdené ani preukázané), správny súd je v zmysle § 132 ods. 1 SSP oprávnený posúdiť si otázku aktívnej legitimácie žalobcu bez nutnosti odďaľovať rozhodnutie správneho súdu v danej veci vyčkávaním na prípadné rozhodnutia civilných súdov. Podstatným pre záver o tom, že žalobca má na účely tejto správnej žaloby plnú aktívnu legitimáciu je aj fakt, že sám prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, konali so žalobcom ako predkladateľom jednotnej žiadosti o platbu na rok 2014 a vydali voči nemu prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie. Tým jednoznačne potvrdili, že na základe podkladov získaných v správnom konaní, nemali žiadne pochybnosti o existencii žalobcu ako právneho subjektu s plnou právnou subjektivitou, na základe čoho mohol byť žalobca účastníkom správneho konania na prvom stupni, ako aj účastníkom odvolacieho konania. 46. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému potvrdeniu zániku žalobcu prostredníctvom uznesenia Krajského súdu Košice č. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016, ktoré má podľa žalovaného preukazovať právny názor, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo v skutočnosti zanikol dňom zápisu Družstva Hačava do obchodného registra (bod 24 tohto rozsudku), správny súd s tým nemôže súhlasiť. Po oboznámení sa s obsahom daného rozhodnutia je potrebné uviesť, že v žiadnom bode nie je priamo ani nepriamo potvrdené, že by zápisom družstva do obchodného registra malo dôjsť k zániku pozemkového spoločenstva, ktorého zmenou právnej formy družstvo vzniklo. Explicitne sa v ňom potvrdzuje rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktorý uviedol, že „tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že v čase vydania tohto rozhodnutie je urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava, stále zapísané v Registri pozemkových spoločenstiev vedenom okresným úradom Košice – okolie (viď Výpis z registra pozemkových spoločenstiev čl. 586 spisu), teda naďalej má právnu subjektivitu, to znamená, že žalovaný nie je právnym nástupcom pozemkového spoločenstva, keďže pozemkové spoločenstvo nebolo zrušené a následne vmazané z Registra pozemkových spoločenstiev.“ (bod 8 uznesenia Krajského súdu Košice č. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016). 47. Vo vzťahu k podstatnej právnej otázke, t.j. či štátne orgány postupovali súlade so zákonom vo vzťahu k ich kompetencii posúdiť, či je právo užívania sporné alebo nie, je žalobca toho názoru, že § 16c zákona o podpore v pôdohospodárstve zveruje PPA určitú prieskumnú právomoc, v rámci ktorej bola oprávnená i povinná skúmať, ktorému žiadateľovi svedčí právo užívania predmetných pozemkov. Správny súd s týmto názorom súhlasí. Správny orgán musí byť v rámci správneho konania schopný vyhodnotiť jednoduchú otázku právneho významu (vrátane absolútnej neplatnosti) listín, ktoré sú mu ako dôkazy v správnom konaní predkladané. Nemôže rezignovať na plnenie úloh vyplývajúcich mu z § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, v zmysle ktorého má žiadateľov (žiadajúcich o podporu na tú istú poľnohospodársku pôdu) vyzvať na preukázanie práva užívania k pôde a následne musí predložené dôkazy posúdiť v rámci správneho konania. Ak oba subjekty predložia akékoľvek (aj zjavne absolútne neplatné) dokumenty, z ktorých môže teoreticky vyplývať právo užívania, a správny orgán následne neprizná podporu a odkáže subjekty na civilné súdne konanie, môže tak dôjsť k jednoduchému znefunkčneniu systému poskytovania podpory jednoduchým predložením protichodných dokumentov. Preto je správny orgán oprávnený vyhodnocovať v rámci správneho konania dôkazné prostriedky, a to tak pokiaľ ide o ich formálnu i obsahovú stránku. Účelom tohto vyhodnotenia nebude „verdikt“ o platnosti či neplatnosti príslušnej zmluvy (táto kompetencia je vyhradená výlučne súdom), no výsledkom bude výlučne posúdenie otázky preukázania užívacieho práva k pôde na účel poskytnutia predmetnej podpory. Nevykonanie tohto vyhodnotenia a jednoduché odkázanie žiadateľov na civilné súdne konanie aj v prípade, kedy sú správnemu orgánu predložené dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie otázky absolútnej neplatnosti niektorých z dokumentov, automaticky nedôvodne vylúči žiadateľov (vrátane toho oprávneného) z poskytnutia podpory. 48. Správny súd odkazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020, v ktorom kasačný súd k posudzovanej
právnej otázke úlohy orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve podľa § 16b zákona o podpore v pôdohospodárstve v obdobnej veci žalobcu a žalovaného uviedol: „16. Rozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov, ako aj rozsudok krajského súdu by boli súladné s právnymi predpismi, ak by neexistovali vyššie uvedené predbežné opatrenia, ktorými bolo subjektu F. A., družstvo uložená povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými v k. ú. O., O., K. na presne vymedzených listoch vlastníctva a to až do právoplatného skončenia veci sp. zn. 28Cbr/22/2010. Predbežné opatrenia však založili kvalitatívne iný právny stav a nie je možné ich nechať bez povšimnutia. [...] 21. Kasačný súd súhlasí s tým, že PPA a ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými na určenie platnosti či neplatnosti predložených zmlúv, resp. na riešenie vlastníckych sporov. Žalovaný s právomocou stanovenou v § 3 a ani PPA s právomocou upravenou v § 7 zákona č. 543/2007 Z. z. nie sú orgánmi oprávnenými rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov záväzkovej povahy, nakoľko takáto kompetencia patrí súdom. 22. Kľúčová otázka potom je, aký dopad majú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov o nariadení predbežných opatrení na meritum veci. Predbežnými opatreniami bolo subjektu Urbariát Hačava, družstvo uložená povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými v k. ú. O., O., K. na presne vymedzených listoch vlastníctva. Nakladaním sa pritom rozumie aj prenechanie veci do nájmu, t. j. uzatvorenie nájomnej zmluvy. Zodpovedanie tejto právnej otázky má zásadný význam. 23. Všeobecným účelom predbežných opatrení (do 30.06.2016) bolo zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, a to dočasnou úpravou ich pomerov zabraňujúcou možnosti zhoršenia situácie oprávneného subjektu v čase pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Osobitným účelom predbežného opatrenia uvedeného v ustanovení § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (v spojení s § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.) bolo zabrániť zhoršeniu právneho postavenia účastníka konania, ku ktorému by mohlo viesť nakladanie s určitou vecou alebo právom. Účelom zákazu nakladať s vecou alebo právom bolo predísť ťažko odvrátiteľnému stavu tým, že súd dočasne, provizórne, rýchlo a efektívne „zakonzervuje“ stav existujúci v čase rozhodovania o predbežnom opatrení. 24. Platnými právnymi úkony sú také prejavy vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka), ktoré majú všetky zákonom stanovené náležitosti, ku ktorým patrí aj podmienka dovolenosti konania. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Toto ustanovenie teda postihuje sankciou neplatnosti právne úkony contra legem, in fraudem legis a contra bonos mores; vymedzuje tak tri skutkové podstaty nedovolenosti právnych úkonov. 25. Pre právne úkony, ktoré obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v rozpore s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s imperatívom obsahovým, t. j. síce expressis verbis neformulovaným, ale zo zákona priamo vyplývajúcim. Vznik a plnenie z týchto právnych úkonov objektívne právo nepripúšťa, inak povedané, účinky, ktoré s nimi účastníci spájali, nemôžu nastať. Na úroveň výslovného či obsahového zákazu právneho konania možno dať prípady, keď účastníci konania svojimi prejavmi vôle odporujú tomu, čo im rozhodnutím zakázal súd, ak oprávnenie k takémuto zákazu má podklad v objektívnom práve. Typicky ide (išlo) o prípady, keď súd predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. účastníkovi uložil, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. 26. Predbežné opatrenie je ústavné konformným zákonným nástrojom, ktorý sa týka práva (zákazu) disponovať s vecou. Ak má predbežné opatrenie tento účinok skutočne mať, je len absolútna neplatnosť právnym následkom, ktorý vyvolá konanie v rozpore s uloženým zákazom. Neplatnosť je zákonnou sankciou za porušenie takého zákazu, ktorú možno zistiť výkladom, aj keď nie je výslovne kodifikovaná.
27. Zmluva, ktorou sa porušil zákaz nakladania s určitými vecami alebo právami, uložený vykonateľným predbežným opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. 28. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc), pričom na absolútnu neplatnosť sa musí prihliadať ex offo. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. 29. Otázke právneho následku porušenia zákazu nakladania s určitými vecami alebo právami, uloženým vykonateľným predbežným opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., sa zatiaľ nevenovala náležitá pozornosť a preto kasačný súd dáva do pozornosti možnosť, že nielen že ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho nedovolenosť, ako je uvedené vyššie, ale aj pre chýbajúcu náležitosť právneho úkonu týkajúcu sa vôle a to nedostatku slobody vôle s poukazom na súdom uložený zákaz nakladania.“. 49. PPA ako prvostupňový orgán nemusel v žiadnom rozsahu rozhodovať spor o platnosť či neplatnosť zmlúv, resp. dokumentov predložených mu v rámci konania obomi žiadateľmi podľa § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve. PPA ani žalovaný nie sú orgánmi oprávnenými rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. V danom prípade postačovalo jednoduché posúdenie/vyhodnotenie absolútnej neplatnosti dokladov (príslušnej nájomnej a podnájomnej zmluvy) predkladaných zo strany ďalšieho žiadateľa (Družstva CEVY). Akákoľvek zmluva podpísaná zo strany Družstva Hačava, voči ktorému smeroval predbežný zákaz nakladať s dotknutými pozemkami, a ktorej uzatvorením tak po vydaní daných predbežných opatrení porušilo Družstvo Hačava zákaz nakladania, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), pričom na absolútnu neplatnosť musí správny orgán v rámci konania prihliadať ex offo. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. 50. Správny súd uvedeným záverom netvrdí, že PPA má posudzovať otázku absolútnej neplatnosti vo vzťahu k akémukoľvek dôvodu, ktorý právny poriadok upravuje ako dôvod absolútnej neplatnosti právnych úkonov (osobitne zmlúv). V posudzovacom prípade však žalobca správnym orgánom predložil právoplatné predbežné opatrenia, ktoré mali správne orgány riadne vyhodnotiť v kontexte dokumentov predložených ďalším žiadateľom na preukázanie jeho užívacieho práva. Podnájomná zmluva uzatvorená dňa 01.10.2013 tak bola uzatvorená po právoplatnosti predbežných opatrení. Ako súd zistil z administratívneho spisu, predmetom podnájomného vzťahu sú aj pozemky (diely pôdnych blokov), ktoré sú súčasťou odôvodnenia už prvostupňového rozhodnutia, pričom žiadne vyhodnotenie tejto podnájomnej zmluvy súčasťou odôvodnenia nebolo. Súčasťou administratívneho spisu je aj uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 28Cbr/22/2010-256 zo dňa 11.04.2011 (potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/134/2011-369 zo dňa 30.06.2011, pričom dovolanie Družstva Hačava bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/74/2011-395 zo dňa 30.09.2011), ktorého predmetom je zákaz určený Družstvu Hačava nakladať s vymedzenými pozemkami, z ktorých väčšina sa týka kat. úz. A.. Zároveň je súčasťou administratívneho spisu aj uznesenie č. k. 36C/261/2010-48 zo dňa 28.12.2010 (ako aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/59/2011 zo dňa 17.08.2011, ktorým odmietol dovolanie Družstva Hačava voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/314/2010 zo dňa 28.12.2010), ktoré predmetom je taktiež zákaz určený Družstvu Hačava nakladať s tam vymedzenými pozemkami, z ktorých niektoré sa týkajú aj kat. úz. A.. 51. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia sú zmätočné. Žalobca správne uvádza, že už rozhodnutie PPA neposkytuje dostatočné a preskúmateľné dôvody toho, ako a prečo je užívacie právo žalobcu sporné do miery, ktorá prekračuje možnosti právneho vyhodnotenia predložených dokladov správnym orgánov v rámci správneho konania a je potrebné rozhodnutie súdu o platnosti či neplatnosti príslušných predložených podkladov. Zároveň sú v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí uvedené odlišné podklady (zmluvy), ktoré majú preukazovať užívacie právo ďalšieho žiadateľa (Družstva CEVY) k predmetným pozemkom. Ani napadnuté rozhodnutie tento rozpor neodstraňuje, i keď naň žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval. Obe rozhodnutia správnych orgánov sú tak nepreskúmateľné pokiaľ ide o podklad na rozhodnutie o nepriznaní podpory a vylúčení žalobcu z poskytovania odpory vo výške 26.337,63 eur do budúcna.
52. Správny súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie PPA a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 53. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, viazaného právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP), vec náležite prejednať, posúdiť otázku preukázania práva užívať jedným zo žiadateľov o jednotnú platbu v kontexte dokladov predložených v rámci správneho konania a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia v súlade so zákonom aj odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu. 54. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanej, ktorá úspešná nebola. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).