{"guid": "8feb9c7c-47a8-4fef-8966-144f05d9388d:6118c7e7-f547-4265-8e8f-d276b2fb6fe0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3", "spisova_znacka": "BA-5S/262/2015", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/262/2015 z 2. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. augusta 2024, sp. zn. BA-5S/262/2015, ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3", "identifikacne_cislo": "1015201808", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/73", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (73/2009 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (211/2013 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6118c7e7-f547-4265-8e8f-d276b2fb6fe0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/262/2015\n1015201808\n02. 08. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1015201808.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava č. 30, 980\n56 Hačava, IČO: 42 328 021, zastúpený: Mgr. Juraj Hudák, LL.M., advokát, so sídlom Staré Grunty 18,\n41 04 Bratislava, IČO: 42 329 507, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015 a rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry č.\n500/1056/18348/2014 zo dňa 08.06.2015 a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu štátnej správy na\nďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 04.06.2014 podal žalobca ako žiadateľ žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby\nna plochu na užívanú výmeru poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území A., okres Košice - okolie\nv rozsahu 136,08 ha na rok 2014 registrovanú pod č. 7070009621 (ďalej len „jednotná žiadosť“). Týmto\ndňom začalo správne konanie vo veci poskytnutia podpory v pôdohospodárstve formou priamych platieb\npodľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17.12.2013 o financovaní,\nriadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky v znení platnom od 01.01.2014, nariadenia\nRady (ES) č. 73/2009 z 19.01.2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory\npre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré\nrežimy podpory pre poľnohospodárov v znení platnom do 31.12.2013 (uplatňované do 31.12.2014\npodľa čl. 72 a 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17.12.2013, ktorým\nsa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci\nspoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie\nRady (ES) č. 73/2009, v znení platnom od 20.12.2013 a plne uplatňovanom od 01.01.2015), nariadenia\nvlády č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych\nplatieb v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 a podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n\n2. Vykonanými krížovými kontrolami Poľnohospodárska platobná agentúra zistila, že niektoré diely\npôdneho bloku Hačava deklarované žiadateľom sú taktiež predmetom jednotnej žiadosti o platbu na\nplochu iného žiadateľa – Družstvo CEVY, so sídlom Lazaretská 3A, 811 08 Bratislava, IČO: 43 848 788\n(ďalej len „Družstvo CEVY“). Zistené nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené dňa 14.08.2014 doručením\nOznámenia o nezrovnalostiach vo výmerách určených parciel zo dňa 01.08.2014 a zároveň bol žalobca\nv zmysle § 32 a 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzvaný o potvrdenie skutočných údajov o výmerách\ndoručením upravenej špecifikácie nezrovnalostí, ktorá tvorila prílohu Oznámenia o nezrovnalostiach.\nDňa 22.08.2014 žiadateľ potvrdil deklarované výmery pôdnych blokov, na ktoré žiada platbu.\n3. Poľnohospodárska platobná agentúra vykonala kontrolu na mieste v dňoch 06.08.2014 až 18.08.2014\nza prítomnosti žiadateľa na sporných pozemkoch a konštatovala spornosť práva užívania 24 dielov\npôdnych blokov v presne vymedzenej rozlohe určenej v hektároch (bližšie špecifikované na str. 2\nprvostupňového rozhodnutia – bod 5 tohto rozsudku). Kontrolná skupina na základe týchto zistení\nstanovila na sporných dieloch pôdnych blokov pre žiadateľa výmeru, ktorú je možné zohľadniť na účel\npriznania platby na plochu v rozsahu 0,00 ha. Zistila tiež, že žiadateľ nedodržal poľnohospodárske a\nenvironmentálne podmienky pokiaľ išlo o minimálnu mieru údržby predmetnej pôdy.\n4. Žiadateľ počas konania predložil viacero listinných dôkazov na preukázanie obhospodarovania\na práva užívať deklarované pozemky, okrem iného aj Zmluvu o pozemkovom spoločenstve vlastníkov,\nStanovy o založení spoločenstva, Potvrdenie o zápise údajov do registra pozemkových spoločenstiev,\nSumarizáciu urbárskeho a súkromného majetku, Dohodu o vykonaní prác v sezóne 2014, uznesenie\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 28Cbr/22/2010 zo dňa 11.04.2011, právoplatné 02.02.2012, uznesenie\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 36C/261/2010 zo dňa 04.10.2010, právoplatné dňa 31.01.2011.\nPredmetom uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice I bolo predbežné opatrenie voči subjektu\nUrbariát Hačava, družstvo so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO 31 980 821 (ďalej len\n„Družstvo Hačava“) zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa\naj v kat. úz. A..\n5. Vzhľadom na to, že deklarované plochy v žiadosti uviedol aj ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) a podľa\nPoľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) ako prvostupňového orgánu disponoval aj tento\nďalší žiadateľ dokumentami preukazujúcimi užívacie právo k zhodným poľnohospodárskym pozemkom,\nprvostupňový orgán rozhodnutím č. 500/1056/18348/2014 zo dňa 08.06.2015 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) priznal žalobcovi podporu len v čiastočnej výmere 7,96 ha, čo pri pôvodnej deklarovanej\nvýmere 136,08 ha predstavovalo naddeklaráciu 128,12 ha, čo je 1.609,55% naddeklarácia. Platba by\npreto mala byť žiadateľovi znížená z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul bez\nzistenia úmyslu v sume 1.636,34 eur podľa čl. 57 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra\n2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide\no krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory\npre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania\nnariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej\npre odvetvie vinohradníctva a vinárstva v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len „pôvodné nariadenie\nEU o kontrolnom systéme“).\n6. Keďže však bol rozdiel v určenej a deklarovanej výmere väčší ako 50%, PPA prvostupňovým\nrozhodnutím neschválila jednotnú platbu na plochu ani v sume 1.636,34 eur a vylúčila žiadateľa do\nbudúcich období v sume 26.337,63 eur podľa § 16c zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov\nštátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení platnom a účinnom\ndo 30.06.2016 (ďalej len „zákon o podpore v pôdohospodárstve“) a čl. 58 pôvodného nariadenia EU\no kontrolnom systéme, v zmysle ktorého, ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa vylučuje\nz prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou\na plochou určenou; táto suma sa započíta s prípadnou podporou po dobu nasledujúcich 3 rokov.\n7. Podľa prvostupňového rozhodnutia z predložených dokladov vyplýva v prípade žalobcu užívateľský\nvzťah založený nájomnými zmluvami uzatvorenými s vlastníkmi pozemkov, pričom zo strany ďalšieho\nžiadateľa (Družstvo CEVY) ide o užívateľský vzťah založený nájomnou zmluvou uzatvorenou so\nSlovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“).\n\n8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom napádal skutočnosť, že ďalší\nžiadateľ (Družstvo CEVY) deklaroval užívacie právo k predmetným pozemkom na základe nájomnej\nzmluvy s SPF. Odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že SPF nie je oprávnený nakladať s podielmi, ktoré\nspravuje, nakoľko má postavenie vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti. S poukazom na § 8 ods.\n3 a 31 a § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) je spoločná nehnuteľnosť nedeliteľná\na pozemkové spoločenstvo užíva pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá SPF. Ten pritom\npodľa § 10 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách nemôže pozemky užívať sám, ale ich na účely\npodnikania prenajíma pozemkovému spoločenstvu „alebo za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému\nčlenovia spoločenstva prenajali spoločnú nehnuteľnosť“. Keďže uvedené podmienky neboli splnené,\nnemôže byť platná žiadna nájomná zmluva uzatvorená s SPF vo vzťahu k predmetným pozemkom.\n9. I keď to z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplývalo, nad rámec argumentácie\no absolútnej neplatnosti prípadnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ďalším žiadateľom (Družstvo\nCEVY) a SPF odvolateľ v odvolaní doplnil, že z minulých skúseností má vedomosť, že ďalší žiadateľ,\nako aj ďalšie subjekty, odvodzovali svoje užívacie právo k sporným pozemkom z nájomných zmlúv\nuzatvorených s prenajímateľom Družstvo Hačava. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na predbežné\nopatrenia Okresného súdu Košice I zo dňa 11.04.2011 a 04.10.2010 (bod 4 tohto rozsudku), ktoré boli\nodvolateľom predložené v rámci správneho konania, a ktorými bola Družstvu Hačava uložená povinnosť\npredbežne za zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnostiam zapísanými v katastrálnom\núzemí A., A. B. C. D. E. na presne vymedzených listoch vlastníctva. Keďže Družstvo Hačava nemohlo\nlegitímne preniesť užívacie práva na ďalší subjekt, odvolateľ má za to, že ani tento eventuálny titul nie\nje spôsobilý založiť relevantnú spornosť v tom, kto má užívacie právo k predmetným plochám.\n10. Podľa odvolateľa priznáva § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve PPA určitú\nprieskumnú právomoc, v rámci ktorej mala vyhodnotiť absolútnu neplatnosť zmlúv predložených ďalším\nžiadateľom (Družstvo CEVY). Za nesporné je možné považovať právo, ktoré je zrejmé z predložených\ndôkazov a nepresahuje zákonné hranice daného konania. V danom prípade podľa žalobcu nemožno\nhovoriť o riešení sporov, ktoré patria do právomoci súdov, ale ide o prostú aplikáciu práva na základe\nzákona a v jeho legitímnych medziach.\n11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2546/2015-640 zo dňa 04.09.2015 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nII.\nZhrnutie argumentov žalobcu\n12. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu zo dňa 30.10.2015, doručenú\npôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 03.11.2015. Správnou žalobou žiada, aby správny súd\npreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Namieta nesprávne\nprávne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie a inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie.\n13. Žalobca poukázal najmä na to, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ďalší žiadateľ\n(Družstvo CEVY) preukazoval užívacie právo k spornej ploche nájomnou zmluvou uzatvorenou s SPF.\nZ napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že ďalší žiadateľ preukazoval užívacie právo\ninými listinami, vrátane podnájomnej zmluvy. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom\nnevysporiadal so skutočnosťou, že pri skúmaní spornosti užívacieho práva medzi žalobcom a ďalším\nžiadateľom vychádzal z iných listinných dôkazov ako prvostupňový orgán. Poukazuje na to, že spornosť\nužívacieho práva predstavuje jediný a základný predpoklad toho, že správny orgán žiadosť žalobcu\nneschválil a súčasne aplikoval aj sankčný mechanizmus v podobe vylúčenia z podpory za naddeklaráciu.\n14. Žalobca nemal až do času oboznámenia sa s odôvodneniami správnych orgánov vedomosť, na\nzáklade ktorých listín ďalší žiadateľ preukazuje svoje dispozičné oprávnenie, aby sa k týmto listinám\nmohol v rámci konania vyjadriť a odstrániť ich spornosť.\n15. Podľa žalobcu príslušné správne orgány nemajú svoju právomoc vykladať tak úzko, že v konaní\nsa obmedzia len na skonštatovanie spornosti. Primárnym cieľom má byť ich odstránenie a následné\n\nrozhodnutie vo veci tak, aby bola podpora poskytnutá jednému zo žiadateľov. Poukazuje pritom\naj na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore\nv pôdohospodárstve, ktorá uvádza: „Platobná agentúra vyhodnotí dôkazné prostriedky, ktoré sama\nvykonala pri preverovaní plnenia ustanovených podmienok, ako aj dôkazy predložené žiadateľmi a na\nich základe si urobí záver, ktorému žiadateľovi patrí právo užívania k pôde.“.\n16. Žalobca poukázal na predbežné opatrenia vydané Okresným súdom Košice I voči Družstvu Hačava\na namietal, že ak došlo k prevodu užívacieho práva na základe podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi\nDružstvom CEVY ako podnájomcom a Družstvom Hačava ako prenajímateľom, Družstvo CEVY v takom\nprípade odvodzovalo svoje užívacie právo k deklarovaným pozemkom od subjektu, ktorý previedol\nviac práv než mal. Nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (predbežných\nopatrení) zo strany žalovaného ako orgánu štátnej správy, ktorý bol povolaný posúdiť spornosť tvrdených\npráv, spôsobilo podstatný zásah do práv žalobcu.\n17. Vo vzťahu k procesným nedostatkom namietal žalobca najmä odňatie možnosti oboznámiť sa so\nvšetkými podkladmi napadnutého rozhodnutia a vyjadriť sa k nim s odkazom na § 3 ods. 2, § 14 ods. 1\na 2, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dopad na žalobcu vychádza z jeho hmotnoprávneho\npomeru k veci. Žalobca bol účastníkom konania aj v časti týkajúcej sa listín predložených ďalším\nžiadateľom v rámci konania o jeho žiadosti o poskytnutie podpory, nakoľko tieto mali dosah aj na vydanie\nnapadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Listiny mu mali byť predložené, aby sa k nim mohol\nv rámci konania vyjadriť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2016 uviedol, že žalobca i ďalší žiadateľ predložili\ndoklady, ktoré podľa ich tvrdení preukazujú právo užívania k pôde. Žalovaný ani PPA nie sú v zmysle\npríslušných ustanovení zákona o podpore v pôdohospodárstve oprávnené rozhodovať o platnosti alebo\nneplatnosti právnych úkonov záväzkovej povahy, nakoľko im v tom bráni nedostatok rozhodovacej\nprávomoci v zmysle zákona o podpore v pôdohospodárstve. Žalovaný konštatuje, že uvedená\nkompetencia prislúcha podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (predpisu platného a účinného\nv čase podania správnej žaloby) príslušným súdom. Žalovaný ani prvostupňový orgán nie je oprávnený\nurčiť platnosť právneho úkonu ani v prípade, ak by išlo o absolútne neplatný právny úkon, ako uvádza\nžalobca.\n19. Žalovaný zároveň potvrdil, že jedným z dokladov, ktoré predložil ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) bola\naj podnájomná zmluva uzatvorená medzi nájomcom Družstvo CEVY a podnájomcom Družstvo Hačava,\nktorej predmetom sú poľnohospodárske pozemky zapísané katastrálnym úradom Košice pre katastrálne\núzemie A., ktoré má Družstvo CEVY v nájme. Žalovaný zároveň vo vyjadrení k žalobe uviedol: „MPRV\nSR v tejto súvislosti ďalej uvádza, že z výsledkom doplneného konania PPA v odvolacom konaní zistilo,\nže PPA vykonaním administratívnych kontrol a KNM [kontrol na mieste – poznámka súdu] nezistil, že\nsubjekt F. A., družstvo deklaroval vo svojej žiadosti rovnaké (sporné) KD ako žalobca, preto je toho\nnázoru, že žalobcom uvedené rozhodnutia príslušných súdov o nariadení predbežných opatrení nemajú\nvplyv na vydané napadnuté rozhodnutie.“.\n20. Vo vzťahu k námietke o nepredložení všetkých dokladov týkajúcich sa predmetných pozemkov\na užívacieho práva ďalšieho žiadateľa (Družstvo CEVY) a odňatí možnosti oboznámiť sa so všetkými\npodkladmi napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že účastníkom konania vo veci jednotnej žiadosti\nžalobcu je osoba žalobcu. Preto neboli štátne orgány povinné ani oprávnené poskytnúť žalobcovi\ndoklady, ktorými ďalší žiadateľ preukazoval jeho právo užívať spornú pôdu. Tieto doklady sú súčasťou\nspisu vo veci žiadosti ďalšieho žiadateľa (Družstvo CEVY). Zároveň je žalovaný toho názoru, že ani\nprípadné vyjadrenie žalobcu k dokladom predloženým ďalším žiadateľom by nebolo relevantné na\novplyvnenie úvah a na vyhodnotenie dôkazov žalovaným, čo by malo za následok iný výrok, resp.\nzmenu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo umožnené uplatniť jeho práva podľa § 3 ods. 2 a §\n33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 09.07.2015, ktorým bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie\nsa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo\nžalobca využil a listom zo dňa 22.07.2015 zaslal svoje vyjadrenie žalovanému.\n\n21. Žalovaný uplatnil taktiež námietku absencie aktívnej legitimácie žalobcu ku dňu 18.03.2010, t. j. dňom\nzápisu Družstva Hačava do obchodného registra, čím sa stalo Družstvo Hačava právnym nástupcom\nžalobcu, na ktorého prešla právna subjektivita žalobcu z dôvodu premeny žalobcu ako pozemkového\nspoločenstva na družstvo podľa § 25 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách\núčinného do 30.04.2013 (ďalej len „zrušený zákon o pozemkových spoločenstvách“). K tejto premene na\ndružstvo malo dôjsť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa 12.12.2009\n(skutočnosť osvedčená notárskou zápisnicou č. N 171/2009 zo dňa 11.03.2010). Podľa § 26 ods.\n1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, pozemkové spoločenstvo zaniká výmazom\nz registra pozemkových spoločenstiev, a teda tento výmaz má konštitutívny účinok voči existencii/zániku\npozemkového spoločenstva. Podľa názoru žalovaného založil § 25 zrušeného zákona o pozemkových\nspoločenstvách pre prípad zrušenia pozemkového spoločenstva premenou na družstvo subsidiárnu\npôsobnosť Obchodného zákonníka. Na spôsob zmeny právnej formy premenou na družstvo sa preto\nvzťahujú len príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. S odkazom na § 69b ods. 7 a § 225 ods.\n1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 18.03.2010 pozemkové spoločenstvo, ktoré sa\nmení na družstvo, zaniká vznikom družstva. Právna subjektivita prechádza z jednej právnej formy do\ninej právnej formy na základe zápisu družstva do obchodného registra. Výmaz z registra podľa § 26 ods.\n1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách preto nemá v tomto prípade konštitutívny účinok.\nIV.\nĎalšie podania účastníkov konania\n22. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca svojou replikou zo dňa 30.01.2017, v rámci ktorej\nzopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Zároveň uviedol, že si prostredníctvom zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov vyžiadal všetky\nlistiny tvoriace podklad rozhodnutia žalovaného, pričom mu boli po viacerých záporných rozhodnutiach\nnapokon sprístupnené všetky požadované listiny, medzi inými aj podnájomná zmluva uzatvorená dňa\n01.10.2016 medzi Družstvom CEVY ako nájomcom a Družstvom Hačava ako podnájomcom s dobou\npodnájmu na 5 rokov od 01.10.2013 do 30.09.2018 (ďalej len „podnájomná zmluva“). Ako vyplýva\nz napadnutého rozhodnutia (str. 7), podnájomná zmluva ďalšieho žiadateľa bola jedným z podkladov\nrozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Žalobca je toho názoru, že podnájomná zmluva predstavuje\nnajpodstatnejší listinný dôkazný prostriedok, ktorým mal ďalší žiadateľ preukazovať svoj užívací vzťah\nk sporným parcelám.\n23. V zmysle ustanovení podnájomnej zmluvy má ďalší žiadateľ (Družstvo CEVY) v nájme\npoľnohospodárske pozemky uvedené v prílohe č. 1 k podnájomnej zmluve. Prenajímateľ uvedených\npozemkov z ustanovení zmluvy nevyplýva. Žalobca má za to, že predložený dôkaz nepreukazuje\nužívacie právo Družstva CEVY k sporným dielom pôdnych blokov, nakoľko záväzky zo zmluvy spočívajú\nv prenechaní predmetu podnájomnej zmluvy z Družstva CEVY na tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom\nsprávneho konania. Z takejto podnájomnej zmluvy nemožno s istotou konštatovať, že Družstvo CEVY\nmalo reálne v nájme dané pozemky tak, ako to deklaroval v čl. I podnájomnej zmluvy. Žalovaný\nsa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ako má podnájomná zmluva\npreukazovať užívacie právo Družstva CEVY. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že v rozhodnom období\nDružstvo CEVY nemohlo mať užívacie právo k sporným pozemkom, keďže pokiaľ by užívacie právo\naj malo (čo v správnom konaní nebolo skúmané a teda ani preukázané), z podnájomnej zmluvy\njasne vyplýva, že ho previedol na iný subjekt (Družstvo Hačava), ktorý žiadne zo sporných pozemkov\nnedeklaroval za účelom poskytnutia podpory\n24. Dňa 05.06.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalovaného zo dňa 01.06.2017\noznačené ako „Doplnenie vyjadrenia zo dňa 02.03.2016“, ktorým žalovaný doručil súdu uznesenie\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie Okresného súdu Košice i č. k. 28CbR/22/2010-587, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov\n(troch fyzických osôb – členov výboru pozemkového spoločenstva, ktoré je žalobcom v tomto správnom\nkonaní) proti Družstvu Hačava o zrušenie Družstva Hačava. Žalovaný uvádza, že dané uznesenie\nKrajského súdu v Košiciach má preukazovať právny názor žalovaného uvedený vo vyjadrení zo dňa\n02.03.2016, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo v skutočnosti zanikol dňom 18.03.2010, t.j. dňom\nzápisu Družstva Hačava do obchodného registra.\n\n25. Dňa 14.06.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa\n15.05.2017, v ktorom v podstate zopakoval už uvádzané argumenty. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii\na žalovaným tvrdenému zániku žalobcu jeho premenou na Družstvo Hačava, žalobca uvádza, že\npo spornej premene právnej formy fakticky aj právne existuje žalobca ako pozemkové spoločenstvo\naj Družstvo Hačava paralelne popri sebe. Žalobca je ako pozemkové spoločenstvo stále legitímne\nvedené v zákonnej evidencii pozemkových spoločenstiev, nakoľko proces jeho premeny na družstvo\nnebol nikdy účinne zavŕšený a zaznamenaný do registra pozemkových spoločenstiev v podobe jeho\nvýmazu. Žalobca zároveň bližšie vysvetľuje dôvody, prečo podľa jeho názoru nedošlo k platnému vzniku\nDružstva Hačava ako výsledku valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2009, na ktorom\nsa rozhodovalo aj o premene pozemkového spoločenstva na družstvo a na ktorom nebol podľa žalobcu\ndosiahnutý zákonný minimálny počet hlasov potrebných na rozhodnutie o premene na družstvo v súlade\ns § 19 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 2 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách platného\na účinného v danom čase. Krajský súd bol tiež informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní o zrušení\nDružstva Hačava (v danom čase vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 4Obdo/24/2017). Zároveň\nOkresný súd Košice I vyhovel návrhom žalobcu a predbežnými opatreniami uložil Družstvu Hačava\npovinnosť zdržať sa nakladania so spornými nehnuteľnosti, do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej.\n26. Ďalším vyjadrením zo dňa 24.07.2017 žalobca doplnil svoju reakciu k vyjadreniu žalovaného\nzo dňa 01.06.2017 a uviedol, že z predloženého uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n31.10.2016 nijako nevyplýva, že by žalobca zanikol. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktorým súd žalobu o zrušenie Družstva Hačava zamietol z dôvodu nedostatočnej aktívnej\nlegitimácie niektorých členov (fyzických osôb) domáhajúcich sa zrušenia daného družstva. Existencia\nžalobcu však predmetným uznesením Krajského súdu v Košiciach nebola spochybnená. Zároveň\nbol správny súd informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť uznesení prijatých na\nvalnom zhromaždení žalobcu zo dňa 12.12.2009, na základe ktorých došlo k zápisu Družstva Hačava\ndo obchodného zákonníka (vedené v tom čase na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.\n7C/115/2014).\nV.\nRelevantná právna úprava\n27. Podľa § 119 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis\nnie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,\nktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd\nje tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,\nrozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom\nsprávnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného\nkonania.\n29. Podľa § 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán\npodľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (ods. 1). Ak bolo o otázke\npodľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v\nodôvodnení rozhodnutia (ods. 2).\n30. Podľa § 491 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n31. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n32. Podľa § 16b ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú\nistú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im\n\nzároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k\npôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.\n33. Podľa § 16b ods. 2 zákona o podpore v pôdohospodárstve, ak sa postupom podľa odseku 1\npreukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú\nustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného\npredpisu.\n34. Podľa § 16c ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve,\nak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom\npodľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej\nvýmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného\npredpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný\nprostriedok.\n35. Podľa článku 58 (Zníženia a vylúčenia v prípadoch nadhodnotenia pri deklarovaní) pôvodného\nnariadenia EU o kontrolnom systéme:\nAk plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu\nokrem schém pomoci na pestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5\nkapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto\nnariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu,\nak je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20 % určenej plochy.\nAk je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny\nplodín neposkytuje.\nAk je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky\nrovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade\ns článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES)\nč. 885/2006. Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch\nkalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne.\n36. Podľa čl. 43 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11.03.2014, ktorým sa dopĺňa\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny\na kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné\nna priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie v platnom znení, ktoré je\núčinné od 01.01.2015 a ktoré zrušilo pôvodné nariadenie EU o kontrolnom systéme:\nNariadenia (ES) č. 1122/2009 a (EÚ) č. 65/2011 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2015.\nUvedené nariadenia sa však budú aj naďalej uplatňovať na:\na) žiadosti o pomoc v súvislosti s priamymi platbami, ktoré boli predložené vzhľadom na prémiové\nobdobia začínajúce pred 1. januárom 2015;\nb) žiadosti o platbu podané na rok 2014; a\nc) kontrolný systém a administratívne sankcie, pokiaľ ide o povinnosti poľnohospodárov súvisiace s\nkrížovým plnením podľa článkov 85t a 103z nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007.\n\n37. Podľa § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo sa môže premeniť\nna obchodnú spoločnosť alebo na družstvo. O premene spoločenstva a o prechode vlastníctva podielu\nspoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné\npredpisy [Obchodný zákonník – poznámka súdu].\n38. Podľa § 26 ods. 1 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách, zrušenie spoločenstva\nsa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra\npozemkových spoločenstiev.\nVI.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n\n39. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/262/2015.\n40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP) napadnuté rozhodnutia orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve\noboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\nSprávny súd vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP), ktorého sa zúčastnila poverená\npracovníčka žalovaného. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, pričom boli\nsplnené podmienky na riadne prejednanie veci na pojednávaní v ich neprítomnosti (§ 114 v spojení s\n§ 108 ods. 3 SSP).\n41. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného\na PPA, ktorými bola žalobcovi ako žiadateľovi o priamu platbu v oblasti pôdohospodárstva neschválená\njednotná platba na plochu a súčasne bol vylúčený z poskytovania podpory vo výške 26.337,63 eur,\na to z dôvodu spornosti užívacieho práva k pozemkom, na ktoré žiadal žalobca o poskytnutie podpory\npodľa § 16c ods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, resp. § 57 a 58 pôvodného nariadenia EU\no kontrolnom systéme.\n42. Úlohou správneho súdu bolo preveriť zákonnosť aplikácie procesných i hmotnoprávnych ustanovení\nzákona o podpore v pôdohospodárstve v spojení s pôvodným nariadením EU o kontrolnom systéme v\nnadväznosti na vyhodnotenie, či bolo právo užívania predmetných pozemkov (špecifikovaných na str.\n2 prvostupňového rozhodnutia), ktoré deklaroval žalobca v jednotnej žiadosti na rok 2014, sporné alebo\nnie, resp. či štátne orgány postupovali v súlade so zákonom vo vzťahu k ich kompetencii posúdiť, či je\nprávo užívania sporné alebo nie, a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne\na presvedčivo odôvodnené.\n43. Správny súd musel v prvom rade vyhodnotiť námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu\nvznesenú žalovaným z dôvodu tvrdeného zániku žalobcu premenou žalobcu ako pozemkového\nspoločenstva na Družstvo Hačava, ktoré bolo dňa 18.03.2010 zapísané do obchodného registra.\nŽalovaný argumentuje odkazom na podpornú aplikáciu § 69b ods. 7 a § 225 ods. 1 Obchodného\nzákonníka v spojení s § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách (bod 21 tohto rozsudku).\nPozemkové spoločenstvo, ktoré sa mení na družstvo, tak podľa žalovaného zaniká vznikom družstva.\n44. S názorom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby sa správny súd\nnestotožňuje z dôvodu, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom riadne zapísaným v príslušnej\nevidencii (v tomto prípade v registri pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom Košice\n– okolie). Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval jeho zápis, resp. ktorým by\npreukázal zákonný spôsob zániku žalobcu. Argumentácia žalobcu o subsidiárnej aplikácii ustanovení\nObchodného zákonníka nie je podľa správneho súdu dôvodná, nakoľko § 25 zrušeného zákona\no pozemkových spoločenstvách neumožňoval takto široko vnímanú aplikáciu kódexu obchodného\npráva. Dané ustanovenie explicitne určovalo, že „o premene spoločenstva a o prechode vlastníctva\npodielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia\nosobitné predpisy“. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu\nzápisu Družstva Hačava do obchodného registra neupravovalo zánik subjektu, ktorého právna forma\nsa mení. Práve naopak, § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 18.03.2010 explicitne\nuvádza, že zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Zároveň § 26 zrušeného\nzákona o pozemkových spoločenstvách formuloval jasnú požiadavku, bez akýchkoľvek odklonov vo\nvzťahu k zmene pozemkového spoločenstva na družstvo, že pozemkové spoločenstvo zaniká dňom\nvýmazu z registra pozemkových spoločenstiev.\n\n45. Správny súd si uvedomuje, že v danom prípade ide o zložitú právnu otázku spôsobenú\nnedokonalosťou vtedy platnej právnej úpravy, ktorá umožňovala premenu pozemkového spoločenstva\nna družstvo (čo je už v súčasne platnom a účinnom zákone o pozemkových spoločenstvách explicitne\nvylúčené), pričom ale zákonodarca neprecizoval podstatné okolnosti týkajúce sa zániku pozemkového\nspoločenstva. Keďže nebola upravená žiadna osobitná právna norma vo vzťahu k zániku pozemkového\nspoločenstva, ktoré zmenilo právnu formu na družstvo, žiadna iná právna norma neupravuje osobitný\nspôsob zániku pozemkového spoločenstva inak ako výmazom z registra pozemkových spoločenstiev.\nNapriek tomu, že otázka existencie žalobcu môže byť predmetom civilného súdneho konania (čo nebolo\nžalovaným nijako tvrdené ani preukázané), správny súd je v zmysle § 132 ods. 1 SSP oprávnený posúdiť\nsi otázku aktívnej legitimácie žalobcu bez nutnosti odďaľovať rozhodnutie správneho súdu v danej veci\nvyčkávaním na prípadné rozhodnutia civilných súdov. Podstatným pre záver o tom, že žalobca má na\núčely tejto správnej žaloby plnú aktívnu legitimáciu je aj fakt, že sám prvostupňový správny orgán, ako aj\nžalovaný, konali so žalobcom ako predkladateľom jednotnej žiadosti o platbu na rok 2014 a vydali voči\nnemu prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie. Tým jednoznačne potvrdili, že na základe\npodkladov získaných v správnom konaní, nemali žiadne pochybnosti o existencii žalobcu ako právneho\nsubjektu s plnou právnou subjektivitou, na základe čoho mohol byť žalobca účastníkom správneho\nkonania na prvom stupni, ako aj účastníkom odvolacieho konania.\n46. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému potvrdeniu zániku žalobcu prostredníctvom uznesenia Krajského\nsúdu Košice č. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016, ktoré má podľa žalovaného preukazovať\nprávny názor, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo v skutočnosti zanikol dňom zápisu Družstva\nHačava do obchodného registra (bod 24 tohto rozsudku), správny súd s tým nemôže súhlasiť.\nPo oboznámení sa s obsahom daného rozhodnutia je potrebné uviesť, že v žiadnom bode nie je\npriamo ani nepriamo potvrdené, že by zápisom družstva do obchodného registra malo dôjsť k zániku\npozemkového spoločenstva, ktorého zmenou právnej formy družstvo vzniklo. Explicitne sa v ňom\npotvrdzuje rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktorý uviedol, že „tunajší súd považuje za potrebné\nuviesť, že v čase vydania tohto rozhodnutie je urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava, stále zapísané\nv Registri pozemkových spoločenstiev vedenom okresným úradom Košice – okolie (viď Výpis z registra\npozemkových spoločenstiev čl. 586 spisu), teda naďalej má právnu subjektivitu, to znamená, že žalovaný\nnie je právnym nástupcom pozemkového spoločenstva, keďže pozemkové spoločenstvo nebolo zrušené\na následne vmazané z Registra pozemkových spoločenstiev.“ (bod 8 uznesenia Krajského súdu Košice\nč. k. 2Cob/124/2016-618 zo dňa 31.10.2016).\n47. Vo vzťahu k podstatnej právnej otázke, t.j. či štátne orgány postupovali súlade so zákonom vo\nvzťahu k ich kompetencii posúdiť, či je právo užívania sporné alebo nie, je žalobca toho názoru, že §\n16c zákona o podpore v pôdohospodárstve zveruje PPA určitú prieskumnú právomoc, v rámci ktorej\nbola oprávnená i povinná skúmať, ktorému žiadateľovi svedčí právo užívania predmetných pozemkov.\nSprávny súd s týmto názorom súhlasí. Správny orgán musí byť v rámci správneho konania schopný\nvyhodnotiť jednoduchú otázku právneho významu (vrátane absolútnej neplatnosti) listín, ktoré sú mu ako\ndôkazy v správnom konaní predkladané. Nemôže rezignovať na plnenie úloh vyplývajúcich mu z § 16b\nods. 1 zákona o podpore v pôdohospodárstve, v zmysle ktorého má žiadateľov (žiadajúcich o podporu\nna tú istú poľnohospodársku pôdu) vyzvať na preukázanie práva užívania k pôde a následne musí\npredložené dôkazy posúdiť v rámci správneho konania. Ak oba subjekty predložia akékoľvek (aj zjavne\nabsolútne neplatné) dokumenty, z ktorých môže teoreticky vyplývať právo užívania, a správny orgán\nnásledne neprizná podporu a odkáže subjekty na civilné súdne konanie, môže tak dôjsť k jednoduchému\nznefunkčneniu systému poskytovania podpory jednoduchým predložením protichodných dokumentov.\nPreto je správny orgán oprávnený vyhodnocovať v rámci správneho konania dôkazné prostriedky, a to\ntak pokiaľ ide o ich formálnu i obsahovú stránku. Účelom tohto vyhodnotenia nebude „verdikt“ o platnosti\nči neplatnosti príslušnej zmluvy (táto kompetencia je vyhradená výlučne súdom), no výsledkom bude\nvýlučne posúdenie otázky preukázania užívacieho práva k pôde na účel poskytnutia predmetnej\npodpory. Nevykonanie tohto vyhodnotenia a jednoduché odkázanie žiadateľov na civilné súdne konanie\naj v prípade, kedy sú správnemu orgánu predložené dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie otázky\nabsolútnej neplatnosti niektorých z dokumentov, automaticky nedôvodne vylúči žiadateľov (vrátane toho\noprávneného) z poskytnutia podpory.\n48. Správny súd odkazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020, v ktorom kasačný súd k posudzovanej\n\nprávnej otázke úlohy orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve podľa § 16b\nzákona o podpore v pôdohospodárstve v obdobnej veci žalobcu a žalovaného uviedol:\n„16. Rozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov, ako aj rozsudok krajského súdu by boli\nsúladné s právnymi predpismi, ak by neexistovali vyššie uvedené predbežné opatrenia, ktorými bolo\nsubjektu F. A., družstvo uložená povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s\nnehnuteľnosťami zapísanými v k. ú. O., O., K. na presne vymedzených listoch vlastníctva a to až do\nprávoplatného skončenia veci sp. zn. 28Cbr/22/2010. Predbežné opatrenia však založili kvalitatívne iný\nprávny stav a nie je možné ich nechať bez povšimnutia.\n[...]\n21. Kasačný súd súhlasí s tým, že PPA a ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými na určenie platnosti\nči neplatnosti predložených zmlúv, resp. na riešenie vlastníckych sporov. Žalovaný s právomocou\nstanovenou v § 3 a ani PPA s právomocou upravenou v § 7 zákona č. 543/2007 Z. z. nie sú orgánmi\noprávnenými rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov záväzkovej povahy, nakoľko\ntakáto kompetencia patrí súdom.\n22. Kľúčová otázka potom je, aký dopad majú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov o nariadení\npredbežných opatrení na meritum veci. Predbežnými opatreniami bolo subjektu Urbariát Hačava,\ndružstvo uložená povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami\nzapísanými v k. ú. O., O., K. na presne vymedzených listoch vlastníctva. Nakladaním sa pritom rozumie\naj prenechanie veci do nájmu, t. j. uzatvorenie nájomnej zmluvy. Zodpovedanie tejto právnej otázky má\nzásadný význam.\n23. Všeobecným účelom predbežných opatrení (do 30.06.2016) bolo zabezpečiť podmienky pre\nposkytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, a to dočasnou úpravou\nich pomerov zabraňujúcou možnosti zhoršenia situácie oprávneného subjektu v čase pred rozhodnutím\nsúdu vo veci samej. Osobitným účelom predbežného opatrenia uvedeného v ustanovení § 76 ods. 1\npísm. e/ O.s.p. (v spojení s § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.) bolo zabrániť zhoršeniu právneho postavenia\núčastníka konania, ku ktorému by mohlo viesť nakladanie s určitou vecou alebo právom. Účelom\nzákazu nakladať s vecou alebo právom bolo predísť ťažko odvrátiteľnému stavu tým, že súd dočasne,\nprovizórne, rýchlo a efektívne „zakonzervuje“ stav existujúci v čase rozhodovania o predbežnom\nopatrení.\n24. Platnými právnymi úkony sú také prejavy vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka), ktoré majú všetky\nzákonom stanovené náležitosti, ku ktorým patrí aj podmienka dovolenosti konania. Podľa ustanovenia\n§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Toto ustanovenie teda postihuje sankciou\nneplatnosti právne úkony contra legem, in fraudem legis a contra bonos mores; vymedzuje tak tri\nskutkové podstaty nedovolenosti právnych úkonov.\n25. Pre právne úkony, ktoré obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v rozpore\ns výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s imperatívom\nobsahovým, t. j. síce expressis verbis neformulovaným, ale zo zákona priamo vyplývajúcim. Vznik a\nplnenie z týchto právnych úkonov objektívne právo nepripúšťa, inak povedané, účinky, ktoré s nimi\núčastníci spájali, nemôžu nastať. Na úroveň výslovného či obsahového zákazu právneho konania možno\ndať prípady, keď účastníci konania svojimi prejavmi vôle odporujú tomu, čo im rozhodnutím zakázal súd,\nak oprávnenie k takémuto zákazu má podklad v objektívnom práve. Typicky ide (išlo) o prípady, keď súd\npredbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. účastníkovi uložil, aby nenakladal s určitými\nvecami alebo právami.\n26. Predbežné opatrenie je ústavné konformným zákonným nástrojom, ktorý sa týka práva (zákazu)\ndisponovať s vecou. Ak má predbežné opatrenie tento účinok skutočne mať, je len absolútna neplatnosť\nprávnym následkom, ktorý vyvolá konanie v rozpore s uloženým zákazom. Neplatnosť je zákonnou\nsankciou za porušenie takého zákazu, ktorú možno zistiť výkladom, aj keď nie je výslovne kodifikovaná.\n\n27. Zmluva, ktorou sa porušil zákaz nakladania s určitými vecami alebo právami, uložený vykonateľným\npredbežným opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., je pre rozpor so zákonom absolútne\nneplatná.\n28. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex\ntunc), pričom na absolútnu neplatnosť sa musí prihliadať ex offo. Právne úkony postihnuté absolútnou\nneplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.\n29. Otázke právneho následku porušenia zákazu nakladania s určitými vecami alebo právami, uloženým\nvykonateľným predbežným opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., sa zatiaľ nevenovala náležitá\npozornosť a preto kasačný súd dáva do pozornosti možnosť, že nielen že ide o absolútne neplatný\nprávny úkon pre jeho nedovolenosť, ako je uvedené vyššie, ale aj pre chýbajúcu náležitosť právneho\núkonu týkajúcu sa vôle a to nedostatku slobody vôle s poukazom na súdom uložený zákaz nakladania.“.\n49. PPA ako prvostupňový orgán nemusel v žiadnom rozsahu rozhodovať spor o platnosť či neplatnosť\nzmlúv, resp. dokumentov predložených mu v rámci konania obomi žiadateľmi podľa § 16b ods. 1 zákona\no podpore v pôdohospodárstve. PPA ani žalovaný nie sú orgánmi oprávnenými rozhodovať o platnosti\nalebo neplatnosti právnych úkonov. V danom prípade postačovalo jednoduché posúdenie/vyhodnotenie\nabsolútnej neplatnosti dokladov (príslušnej nájomnej a podnájomnej zmluvy) predkladaných zo strany\nďalšieho žiadateľa (Družstva CEVY). Akákoľvek zmluva podpísaná zo strany Družstva Hačava, voči\nktorému smeroval predbežný zákaz nakladať s dotknutými pozemkami, a ktorej uzatvorením tak po\nvydaní daných predbežných opatrení porušilo Družstvo Hačava zákaz nakladania, je pre rozpor so\nzákonom absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex\nlege), pričom na absolútnu neplatnosť musí správny orgán v rámci konania prihliadať ex offo. Právne\núkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo\npovinností.\n50. Správny súd uvedeným záverom netvrdí, že PPA má posudzovať otázku absolútnej neplatnosti\nvo vzťahu k akémukoľvek dôvodu, ktorý právny poriadok upravuje ako dôvod absolútnej neplatnosti\nprávnych úkonov (osobitne zmlúv). V posudzovacom prípade však žalobca správnym orgánom\npredložil právoplatné predbežné opatrenia, ktoré mali správne orgány riadne vyhodnotiť v kontexte\ndokumentov predložených ďalším žiadateľom na preukázanie jeho užívacieho práva. Podnájomná\nzmluva uzatvorená dňa 01.10.2013 tak bola uzatvorená po právoplatnosti predbežných opatrení. Ako\nsúd zistil z administratívneho spisu, predmetom podnájomného vzťahu sú aj pozemky (diely pôdnych\nblokov), ktoré sú súčasťou odôvodnenia už prvostupňového rozhodnutia, pričom žiadne vyhodnotenie\ntejto podnájomnej zmluvy súčasťou odôvodnenia nebolo. Súčasťou administratívneho spisu je aj\nuznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 28Cbr/22/2010-256 zo dňa 11.04.2011 (potvrdené uznesením\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/134/2011-369 zo dňa 30.06.2011, pričom dovolanie Družstva\nHačava bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/74/2011-395\nzo dňa 30.09.2011), ktorého predmetom je zákaz určený Družstvu Hačava nakladať s vymedzenými\npozemkami, z ktorých väčšina sa týka kat. úz. A.. Zároveň je súčasťou administratívneho spisu aj\nuznesenie č. k. 36C/261/2010-48 zo dňa 28.12.2010 (ako aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.\n7Cdo/59/2011 zo dňa 17.08.2011, ktorým odmietol dovolanie Družstva Hačava voči uzneseniu Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 3Co/314/2010 zo dňa 28.12.2010), ktoré predmetom je taktiež zákaz určený\nDružstvu Hačava nakladať s tam vymedzenými pozemkami, z ktorých niektoré sa týkajú aj kat. úz. A..\n51. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového\nrozhodnutia sú zmätočné. Žalobca správne uvádza, že už rozhodnutie PPA neposkytuje dostatočné\na preskúmateľné dôvody toho, ako a prečo je užívacie právo žalobcu sporné do miery, ktorá prekračuje\nmožnosti právneho vyhodnotenia predložených dokladov správnym orgánov v rámci správneho konania\na je potrebné rozhodnutie súdu o platnosti či neplatnosti príslušných predložených podkladov. Zároveň\nsú v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí uvedené odlišné podklady (zmluvy), ktoré\nmajú preukazovať užívacie právo ďalšieho žiadateľa (Družstva CEVY) k predmetným pozemkom. Ani\nnapadnuté rozhodnutie tento rozpor neodstraňuje, i keď naň žalobca v odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu poukazoval. Obe rozhodnutia správnych orgánov sú tak nepreskúmateľné pokiaľ ide\no podklad na rozhodnutie o nepriznaní podpory a vylúčení žalobcu z poskytovania odpory vo výške\n26.337,63 eur do budúcna.\n\n52. Správny súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1\npísm. c) a d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie PPA a vec vrátil\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n53. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, viazaného právnym názorom\nsprávneho súdu (§191 ods. 6 SSP), vec náležite prejednať, posúdiť otázku preukázania práva užívať\njedným zo žiadateľov o jednotnú platbu v kontexte dokladov predložených v rámci správneho konania\na svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia v súlade so\nzákonom aj odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.\n54. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo\nna úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanej, ktorá úspešná nebola. O ich\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1e266677-7f06-4c0b-a300-e46f045ab775:d73f6af4-f9f7-4d30-993b-c81340c5eaa1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202627.1", "spisova_znacka": "3Asan/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/28/2019 z 13. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202627.1"}, {"guid": "349698a7-1ebb-4067-80b0-a7752f9081ac:6a495454-f3c7-4d65-a14a-5d62412741c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1215201917.1", "spisova_znacka": "2Cob/124/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/124/2016 z 23. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1215201917.1"}, {"guid": "cd304801-9851-4717-af1e-a77aeb6b7827:49990653-01cd-41cc-ac07-098e06c9a3d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1508217409.1", "spisova_znacka": "3Cob/134/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/134/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1508217409.1"}], "citovane_v": []}