Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/12/2023 0723101227 31. 01. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101227.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: India, bez dokladu totožnosti, t. č. umiestnený v Pobytovom tábore Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-208-25/2023-Ž zo dňa 18.10.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07.11.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-208-25/2023-Ž zo dňa 18.10.2023, ktorým zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a žiada ho zrušiť. Uviedol, že podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle „Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b.“ Azyl z humanitných dôvodov môže Slovenská republika udeliť osobe, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ale z ľudského hľadiska je potrebné jej poskytnúť ochranu, pretože návrat do krajiny pôvodu by ju mohol vystaviť neznesiteľnej situácii, vážnym fyzickým alebo psychickým útrapám, prípadne smrti. Žalobca tvrdil, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí smrť kvôli práci, ktorú v Indii vykonával, ako aj prenasledovanie z politických a náboženských dôvodov, pretože je sikh. V prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí mučenie a smrť. II. Vyjadrenie žalovaného 3. Dňa 13.11.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný v ňom uviedol, že žalobca dňa 19.05.2023 požiadal (v poradí už osemnástykrát) o udelenie azylu pred príslušníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom. Ako dôvody svojej žiadosti uviedol, že na území SR žije už dvadsaťtri rokov, v krajine pôvodu mu hrozí trest smrti, a ak by ho aj nezabili, nemôže sa tam
vrátiť pre svoj zdravotný stav, nakoľko musí brať lieky, na ktoré by v Indii nemal peniaze. Po podaní predmetnej žiadosti o udelenie azylu bol so žalobcom vykonaný dňa 07.06.2023 pohovor na účel jej zdôvodnenia a dňa 28.09.2023 bol vykonaný s menovaným aj doplňujúci pohovor. Vo svojej výpovedi poverenému pracovníkovi žalovaného neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. Sám žalobca sa v plnej miere pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré však už uviedol v predchádzajúcich azylových konaniach. V žalobcovom prípade ide v poradí už o jeho osemnástu žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Prvýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu (priznanie postavenia utečenca) príslušné štátne orgány už dňa 20.03.2001. Žalobcovi žalovaný neudelil azyl, ani neposkytol doplnkovú ochranu podľa zákona neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ani v jednom z predchádzajúcich konaní, čo bolo potvrdené, ak žalobca podal opravný prostriedok/správnu žalobu, následne aj krajským súdom, resp. najvyšším súdom. Posledné žiadosti o udelenie azylu zamietol žalovaný podľa zákona o azyle ako neprípustné, nakoľko žalobca vo svojich žiadostiach nové dôvody, kvôli ktorým opätovne žiadal o udelenie azylu neuvádzal. Žalovaný považoval žalobcovu ostatnú žiadosť o udelenie azylu za účelovú, ktorou sa zneužíva inštitút azylu. Žalobca v pohovore zo dňa 07.06.2023 ako aj v doplňujúcom pohovore zo dňa 28.09.2023 pred žalovaným opäť uviedol totožné dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcom azylovom konaní. Neuviedol žiadne nové dôvody, kvôli ktorým požiadal o udelenie azylu, pričom opakovane poukázal na svoj zlý zdravotný stav, kvôli ktorému sa údajne nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, kde žije už iba jeho sestra asi sedemdesiat ročná, s ktorou už niekoľko rokov nie je v žiadnom kontakte a nevie, či ešte žije. Žalovaný bol toho názoru, že súčasný zdravotný stav žalobcu dovoľuje jeho transfer do krajiny pôvodu. Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného zistil zo všeobecne dostupných informácií, že štát Pandžáb, odkiaľ žalobca pochádza, je hodnotený ako relatívne bezpečný, pričom neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by žalobcovi bránili v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Žalobca mal svojho času povolený pobyt na území SR na účely uzavretia manželstva so slovenskou štátnou občiankou. Žalobca počas pobytu na Slovensku nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom, prečo podala jeho, t. č. už bývalá manželka návrh na rozvod. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal taktiež zo všeobecne dostupných informácií o zdravotnej starostlivosti poskytovanej v Indii, na základe ktorých možno žalobcovi poskytnúť primeranú zdravotnú, resp. liečebnú starostlivosť priamo v krajine jeho pôvodu, ktorá je poskytovaná bezplatne. Žalovaný poukázal tiež na podporu zo strany komunity Sikhov, ku ktorým patrí aj žalobca, a mimovládnych organizácií, ktoré Sikhom poskytujú jedlo, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť v žalobcovej krajine pôvodu. Žalobca už v predchádzajúcej žiadosti o udelenie azylu, v konaní o udelenie azylu tiež uvádzal dôvody svojej žiadosti, že bol v krajine pôvodu odsúdený k trestu smrti a uvádzal taktiež aj svoje zdravotné problémy. Žalobcova v poradí sedemnásta žiadosť o udelenie azylu, ktorá predchádzala jeho ostatnej žiadosti, bola žalovaným (nakoľko skutkový stav sa v prípade žalobcu podstatne nezmenil), dňa 15.11.2022 rozhodnutím ČAS: MU-PO-187-35/2022-Ž zamietnutá ako neprípustná, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/19/2022-51 zo dňa 15.03.2023 správnu žalobu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného opäť zamietol. Nakoľko bolo v minulosti už v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 19.05.2023 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, bolo potrebné opätovne zamietnuť žalobcovu ostatnú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by vyžadovali žalobcovu žiadosť v merite veci znovu prehodnotiť.
III. Konanie na správnom súde 4. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ustanovením
§ 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 5. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. d) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 7. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 8. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 9. Podľa § 207 ods. 1, 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 10. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. IV. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o priznanie statusu utečenca dňa 20.03.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických dôvodov, tento mu nebol priznaný rozhodnutím č. p.: MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 06.06.2001. Druhýkrát požiadal o azyl dňa 02.01.2002 z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č. p.: PO-Ž/220 zo dňa 22.03.2002 mu azyl nebol udelený. Tretíkrát požiadal o azyl dňa 06.09.2002 tak isto z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č. p.: U-4801/PO-Ž zo dňa 23.10.2002 mu azyl nebol udelený. Štvrtýkrát požiadal o azyl dňa 24.02.2003 z dôvodu obavy o život, rozhodnutím č. p.: 673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.03.2003 mu bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Piatykrát požiadal o azyl dňa 24.02.2003 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zotrval na svojich predchádzajúcich dôvodoch svojich žiadostí o azyl, rozhodnutím zo dňa 08.10.2004 mu nebol azyl udelený, bolo rozhodnuté aj o tom, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Šiestykrát požiadal o azyl dňa 09.07.2008 z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.10.2009 žalovaný navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Siedmykrát požiadal o azyl dňa 16.09.2010 z politických dôvodov, právoplatným rozhodnutím z 24.09.2010 bolo toto konanie zastavené. Ďalej ôsmykrát požiadal o azyl z obavy o svoj život, právoplatným rozhodnutím z 01.06.2012 bolo toto konanie zastavené. Deviatykrát požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím z 19.02.2013 bolo toto konanie zastavené. Desiatykrát požiadal o azyl dňa 18.07.2013 z dôvodu obavy o život a z dôvodu zlého zdravotného stavu, právoplatným rozhodnutím z 09.12.2013 bolo toto konanie zastavené. Jedenásty krát požiadal o azyl dňa 11.04.2014 z dôvodu obavy o život, nakoľko mu doma zabili brata, bol mučený a tiež zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržiaval sa svojich
predchádzajúcich výpovedí. Žalovaný rozhodnutím z 29.04.2015 žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.09.2015 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Dňa 29.03.2016 rozhodol migračný úrad pod číslom MU-129-77/PO-Ž-2014 tak, že žalobcovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.12.2016, napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 10Sža/2/2017 zo dňa 31.05.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.12.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 09.03.2017 potvrdil. Dvanásty krát požiadal žalobca o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 27.06.2017, z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan. Druhým dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky. Tretí dôvod bol, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 7SaZ/5/2017-29 zo dňa 05.12.2017 žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžak/4/2018 zo dňa 24.04.2018 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Žalobca šestnásty krát požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu, že v domovskej krajine mu hrozí smrť za jeho politickú príslušnosť k strane Khalistan. Druhým dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžadoval dlhodobo liečbu a užívanie liekov. Tretí dôvod bol ten, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Na základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MUPO-16-26/2021-Ž zo dňa 13.01.2020, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MUPO-16-26/2021Ž zo dňa 13.01.2020 žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2021 zo dňa 08.03.2022 tak, že správnu žalobu zamietol. Sedemnásty krát požiadal žalobca o azyl dňa 03.06.2022. Ako dôvody žiadosti žalobca uviedol to, že bol v Indii odsúdený k trestu smrti. Ďalšie dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu vo vyhlásení cudzinca zo dňa 03.06.2022 žalobca neuviedol. Žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MUPO-187-35/2022-Ž zo dňa 15.11.2022, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-187-35/2022Ž zo dňa 15.11.2022 žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. 7SaZ/19/2022 zo dňa 15.03.2023 tak, že správnu žalobu zamietol. 12. Žalobca dňa 19.05.2023 opätovne požiadal o udelenie azylu pred príslušníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom. Uviedol, že už 23 rokov žije na Slovensku. Do Indie sa vrátiť nemôže, nechce a už na to nie sú ani dôvody. Hrozí mu tam trest smrti, alebo zhoršenie zdravotného stavu, lebo musí brať silné lieky a tam na ne nebude mať peniaze. Dňa 19.05.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, kde okrem iného uviedol, že o udelenie azylu žiada z dôvodov obavy o svoj život, nakoľko v Indii bol odsúdený na trest smrti, ale aj z humanitných dôvodov, lebo má veľké zdravotné problémy. Na Slovensku bol napadnutý a neskôr ho museli operovať, má operovanú hlavu a brucho. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, berie lieky na srdce, tlak a proti bolesti. Ak by sa vrátil do Indie, tam by také lieky nemohol brať, lebo by na ne nemal peniaze a nie je tam taká dobrá zdravotná starostlivosť. Nemá sa ani kam vrátiť. V Indii už nikoho nemá, hrozí mu tam trest smrti. Dňa 07.06.2023 bol so žalobcom vykonaný pohovor, kde okrem iného uviedol, že nemá nové dôvody na žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ako už uvádzal v predchádzajúcich konaniach. Dňa 07.06.2023 bol so žalobcom vykonaný doplňujúci pohovor, kde zopakoval, že nemá nové dôvody žiadosti, do Indie sa nemôže vrátiť pre jeho zdravotný stav a hrozbu trestu smrti. Pred rozhodnutím si žalobca vyžiadal vyjadrenie o zdravotnom stave žalobcu, o situácii v krajine pôvodu a o sociálnom profile žalobcu, ktoré boli citované v napadnutom rozhodnutí (viď nasledujúci odsek odôvodenia). 13. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-208-25/2023-Ž zo dňa 18.10.2023 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvýkrát požiadal žalobca o medzinárodnú ochranu na území SR 20.03.2001, kedy pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava II vyhlásil, že o priznanie postavenia utečenca žiada z dôvodu, že v Indii je prenasledovaný z náboženských a politických dôvodov, pretože je sikh a po návrate domov mu hrozí mučenie a smrť. Po vykonaní pohovoru a skompletizovaní jeho spisového materiálu boli všetky skutočnosti uvedené k dôvodom jeho žiadosti vyhodnotené a posúdené. Vzhľadom na to, že nesplnil ustanovenia § 7 zákona Národnej rady SR č. 283/1995 Z.
z. o utečencoch, bolo konanie o jeho žiadosti rozhodnutím migračného úradu pod č. p.: MU-406/POŽ/2001 zo dňa 06.06.2001 ukončené nepriznaním postavenia utečenca. Rozhodnutie mu bolo doručené 06.07.2001, pričom proti nemu podal zákonný opravný prostriedok. Ten bol ale rozhodnutím ministra vnútra SR č. 206-2001/03253 z 08.11.2001 zamietnutý. Napriek právoplatnému ukončeniu azylového konania žalobca územie SR neopustil a v rokoch 2001 až 2022 opakovane žiadal o medzinárodnú ochranu, pričom ani v jednom prípade neboli naplnené kritéria § 8, § 10, § 13a, § 13b zákona o azyle. Na základe uvedenej skutočnosti mu nebol udelený azyl, ani mu nebola opakovane poskytnutá doplnková ochrana. Keďže v jeho prípade sa jednalo o viacnásobne opakované žiadosti, vo viacerých prípadoch boli tieto opakovane zamietnuté ako neprípustné. Rozhodnutia žalovaného boli potvrdené ako Krajskými súdmi (ďalej len „KS“ ) Košice a Bratislava, tak aj Najvyšším súdom (ďalej len „NS SR“). Konkrétne v roku 2004 rozsudkom KS Košice č. k. 5Saz 2/05-33 a následne rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžo NS 116/2005. V roku 2009 rozsudkom KS Bratislava č. k. 9Saz/81/2009 a následne rozsudkom NS SR pod číslom 9Sža 2/2010. V roku 2016 rozsudkom KS Bratislava sp. zn. 10Saz/l/2016 a následne rozsudkom NS SR sp. zn. 10Saž/2/2017. Súčasnej žiadosti menovaného o medzinárodnú ochranu na území SR predchádzala jeho sedemnásta žiadosť z 03.06.2022, kde sa skutkový stav taktiež podstatne nezmenil, a preto žalovaný jeho žiadosť aj v tomto prípade rozhodnutím ČAS: MU-PO-187-35/2022-Ž z 15.11.2022 opätovne zamietol ako neprípustnú. Správnu žalobu voči tomuto rozhodnutiu, ktorú podal prostredníctvom Centra právnej pomoci Bratislava, KS Bratislava rozsudkom sp. zn. 7SaZ/19/2022-51 zo dňa 15.03.2023 opäť zamietol. V rámci aktuálneho konania bol s menovaným 07.06.2023 vykonaný vstupný a následne 28.09.2023 aj doplňujúci pohovor, počas ktorých uviedol, že v súčasnom konaní sa pridržiava tých istých dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní a žiadne nové dôvody nemá. Opakovane poukázal na to, že pre zlý zdravotný stav sa nemôže vrátiť do Indie, pričom v tejto krajine má už len sestru, ktorá ale má 70 rokov a vlastne ani nevie, či ešte žije. K tomu, aby sa vyjadril, na základe čoho mu hrozí v Indii trest smrti uviedol, že pred odchodom z Indie pracoval na polícii a pri jednej operácii došlo k usmrteniu niekoľkých osôb, pričom indické orgány mu kládli za vinu ich smrť a na základe toho mal byť na jeho osobu vydaný zatykač. Keďže udalosť sa stala už dávno, podrobnosti si už nepamätá. Na vysvetlenie toho, ako je možné, že na jednej strane bol na neho vydaný zatykač a na druhej strane si na indickom zastupiteľskom úrade v Bratislave bez problémov vybavil doklady k sobášu na Slovensku, ako aj potvrdenie o svojej bezúhonnosti uviedol, že doklady k sobášu vybavovala jeho bývalá manželka C. D. a doklady z Indie mu vybavili jeho priatelia. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že ho bolí často hlava a berie lieky ako Tramal, Ibuprofen, ako aj lieky na vysoký tlak, k lekárovi v PT chodí jedenkrát do týždňa. Ak by sa vrátil do Indie, nevie, kto by sa o neho postaral. Keďže z krajiny pôvodu odišiel už dávno, nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa stará sikhská komunita o svojich chorých a prestárlych členov. K svojmu dlhoročnému pobytu na území SR uviedol, že občas chodí do Bratislavy, kde pozná niektorých Indov, oni mu občas aj pomôžu, napr. mu dali starý, ale funkčný mobilný telefón a kredit na telefonovanie mu platia sociálni pracovníci po tom, ako dostane peniaze za brigádu v priestoroch PT Rohovce. Pri doplňujúcom pohovore z 28.09.2023 predložil potvrdenie z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o tom, že je nevyhostiteľný, pričom upresnil, že tento doklad mu zabezpečili pracovníci Slovenskej humanitnej rady. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Všetky skutočnosti uvedené menovaným boli aj počas tohto konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Za účelom vyhodnotenia jeho žiadosti boli zo strany žalovaného do konania zaistené aktuálne informácie o krajine pôvodu žalobcu, lekárska správa o jeho zdravotnom stave a tiež výpis zo sociálneho profilu. Vychádzajúc z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že India je považovaná za relatívne bezpečnú krajinu pôvodu. Za problematické sa považujú len oblasti zväzového štátu Džamú a Kašmír. Samotný štát Pandžáb, odkiaľ žalobca pochádza, je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili žalobcovi v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, v Indii sú základné zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zdarma, z čoho je zrejmé, že dostupnosť primeranej liečby v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu je reálna. Vzhľadom na veľkosť krajiny a počet obyvateľov kladie indická vláda značný dôraz na verejné zdravie. V rozpočte ústrednej vlády na roky 2023 - 2024 indická vláda vyčlenila o 2,71 percenta viac financií na zdravotníctvo. Okrem toho štátny a súkromný sektor v oblasti starostlivosti o osoby s psychickým postihnutím, osoby so závislosťou na alkohole a staršie osoby dopĺňa celý rad mimovládnych organizácii. Žalobca, ako člen sikhskej komunity, môže navyše počítať aj s pomocou rôznych programov, ktoré zabezpečujú rôzne sikhské nadácie a organizácie, ako je poskytovanie jedla, ubytovania alebo zdravotnej starostlivosti. Sikhovia kladú dôraz na komunitné služby pre každého, kto ju potrebuje. Po celej Indii sú v sikhských komplexoch prostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby ako ubytovanie, strava a základná zdravotná starostlivosť pre tých, čo ju nutne potrebujú. Aj B., ktorí žijú v zahraničí prostredníctvom rôznych charitatívnych projektov
prispievajú na svoje centrá, ktoré poskytujú pomoc v Indii chudobným a tým, ktorí potrebujú lekársku starostlivosť. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu zohľadnil žalovaný v konaní aj lekársku správu ošetrujúceho lekára z PT Rohovce, podľa ktorej je jeho zdravotný stav stabilizovaný, obtiaže neudáva, je pozitívny na vírusovú hepatitídu typu C, v krvi sa nachádzajú známky prekonaného syfilisu a trpí na hypertenziu II. stupňa. Momentálne nie je pod dohľadom žiadneho odborného lekára, ani nenavštevuje odborné ambulancie. Je mu predpisovaný liek Tramal na bolesti hlavy, ale vzhľadom na denné dávky, ktorých sa dožaduje, je vysoko pravdepodobné, že u neho dochádza k užívaniu lieku ako náhrada drogovej závislosti z minulosti. Lieky na hypertenziu užíva pravidelne podľa odporúčania lekára. Nakoľko u neho bola potvrdená kognitívna porucha stredného stupňa, ktorú v nepravidelných intervaloch kombinuje s nadmernou konzumáciou alkoholu, sú občasné dezorientácie žalobcu dôsledkom jeho správania. Bol vyšetrený ambulantným psychiatrom, ale odmietol hospitalizáciu. V minulosti bol žalobca hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce za účelom pozorovania a nastavenia liekov na základe odporúčania ošetrujúceho lekára PT Rohovce. Z výsledkov správy z hospitalizácie vyplýva, že žalobca je závislý na liekoch typu Tramadol, a preto mu bola nastavená detoxikačná liečba, pričom po kombinovanej terapii po stabilizácii stavu bol prepustený do PT. Tiež bola konštatovaná závislosť od alkoholu. Z vyhodnotenia zdravotného stavu vyplýva, že v prípade žalobcu nedošlo k jeho zásadnej zmene, lebo závislosť na opiátoch bola u neho známa už aj v minulosti a v predchádzajúcich konaniach bola tiež posudzovaná. V čase od 18.06.2013 do 27.06.2013 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, čo bolo zohľadnené a posúdené v rozhodnutí ČAS: MU- 129/PO-Ž-2014. Podľa výpisu zo sociálneho profilu z 20.06.2023 u žalobcu je pozorovaná frustrácia z toho, že ani po opakovaných žiadostiach mu nebola poskytnutá nejaká forma medzinárodnej ochrany. Život v azylovom zariadení mu ale plne vyhovuje, lebo tu má zabezpečené všetky potrebné služby a na takýto život je už zvyknutý, aj keď verbálne deklaruje opak. Žalobca v minulosti odmietol systémové riešenie, ktoré spočívalo v tom, že sa mu ponúkalo ubytovanie, stravovanie a jeho stavu zodpovedajúca práca. Odmietnutie tejto ponuky úzko súviselo s nadmerným používaním alkoholických nápojov, pričom bolo objektívne preukázané, že do azylových zariadení prichádzal v stavoch ťažkej opitosti, narušoval kľud a obťažoval nielen personál, ale aj ostatných žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nachádzajúcich sa v tomto zariadení. Po komplexnom posúdení žiadosti žalobcu dospel žalovaný opakovane k záveru, že v súčasnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V konaní bolo opätovne preukázané, že jeho prioritnou snahou je prostredníctvom azylového konania zlegalizovať si svoj pobyt na území SR. Túto pohnútku však nie je možné subsumovať pod zákonné dôvody na udelenie azylu. K jeho snahe o legalizáciu pobytu na území SR žalovaný uviedol, že v minulosti už mal udelené povolenie k pobytu na základe manželstva so slovenskou štátnou občiankou, pričom v tej dobe na Slovensku aj legálne pracoval. Návrh na rozvod podala jeho manželka, pričom ho zdôvodnila žiadateľovou závislosťou od alkoholu. Po rozvode si žalobca inú formu pobytu nevybavil a legalizáciu pobytu na Slovensku riešil opakovaným vstupom do azylovej procedúry. Jeho konanie preto žalovaný vyhodnotil ako zneužívanie azylového systému. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa neposudzuje žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie predpokladov v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná len tá skutočnosť, či sa už v minulosti právoplatne rozhodlo a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch, resp. môže sa jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Keďže v minulosti už bolo v jeho prípade právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a žalobca v súčasnom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné opätovne zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. K tomuto záveru dospel žalovaný po tom, ako komplexne posúdil opakovanú žiadosť žalobcu, dôvody, ktoré uviedol pri vyhlásení a pohovoroch, ako aj aktuálnu situáciu v Indii. Žalovaný v konaní nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť a v minulosti sa už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu, žalovaný zamietol jeho žiadosť ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V. Právne posúdenie správneho súdu 14. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
a) ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 15. Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b. 16. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 17. Podľa § 52 veta prvá zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým bola jeho žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Správny súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, ale preveruje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu (právne relevantná zmena skutkového stavu). V novom konaní o (ďalšej) žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté, a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže spočívať jednak v dôvodoch na azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že podstatná zmena okolností musela nastať v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k takej podstatnej zmene okolností nedošlo. 21. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skôr už bolo opakovane právoplatne rozhodnuté o žiadostiach žalobcu o udelenie azylu tak, že žalovaný žiadostiam žalobcu nevyhovel. Žalovaný o dosiaľ podaných žiadostiach žalobcu o udelenie azylu rozhodoval buď tak, že žalobcovi azyl neudelil alebo tak, že jeho žiadosť zamietol ako neprípustnú. Zo všetkých nevyhovujúcich rozhodnutí žalovaného je však na účely aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle relevantné iba rozhodnutie o neudelení azylu, pretože toto zákonné ustanovenie nepredpokladá, že bude aplikované v prípade zamietnutia žiadosti o azyl ako neprípustnej. Posledným rozhodnutím žalovaného o neudelení azylu bolo jeho rozhodnutie ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2017 (nasledujúce žiadosti žalobcu o udelenie azylu boli zamietnuté z dôvodu neprípustnosti), pričom toto rozhodnutie bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave, ako aj Najvyšším súdom SR. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca žiadal o udelenie azylu z dôvodu, že mu v Indii hrozí smrť resp. trest smrti, ako aj z dôvodu zlého zdravotného stavu, teda z tých istých dôvodov, pre ktoré požiadal o azyl aj dňa 19.05.2023. Žalobca v žalobe vytýkal žalovanému najmä to, že sa sústredil na zdravotný stav žalobcu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu a nezohľadnil, že žalobcovi v krajine pôvodu hrozí smrť, napriek tomu, že to žalobca uvádzal už v prvej žiadosti o poskytnutie azylu. Tým ale žalobca sám potvrdzuje dôvodnosť zamietnutia žiadosti o azyl ako neprípustnej, nakoľko od predhadzujúceho rozhodnutia o neudelení azylu nedošlo v tomto smere k žiadnej zmene skutkového stavu, keďže zjavne táto skutočnosť nenastala po právoplatnosti posledného rozhodnutia o neudelení azylu žalobcovi. 22. Pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod na udelenie azylu zhoršený zdravotný stav, k tomu súd uvádza, že zhoršený zdravotný stav žalobcu, aj v prípade že by u žalobcu nastal, nie je samostatne zákonným
dôvodom na udelenie azylu, najmä ak v krajine pôvodu žalobcu je dostupná príslušná zdravotná starostlivosť. Žalovaný si pred rozhodnutím vyžiadal správu o zdravotnom stave žalobcu a na základe nej vyhodnotil, že u žalobcu nedošlo k jeho zásadnej zmene oproti stavu zohľadnenému v rozhodnutí ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016. Žalobca sám ani v žalobe nenamietal nesprávne vyhodnotenie tohto dôvodu jeho žiadosti na udelenie azylu v napadnutom rozhodnutí. 23. V rozhodnutí žalovaného ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016 tento podrobne zdôvodnil aj to, že u žalobcu nezistil dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Žalobca v ostatnej žiadosti o azyl neuviedol žiadne iné, nové dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov, ktoré by mohli byť považované za podstatnú zmenu skutkového stavu od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu. 24. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t. j. odo dňa 15.06.2017) a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t. j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky svojvôle (arbitrárnosti), obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol. 26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).