Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/270/2015 z 7. 9. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-2S/270/2015 1015202005 07. 09. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1015202005.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpeného advokátskou kanceláriou PRK Partners s. r. o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 3061/2015 zo dňa 12. novembra 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.k. 3061/2015 zo dňa 12. novembra 2015 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.k. 604/2015 zo dňa 10. augusta 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad (ďalej aj ako „RVPS“ alebo ako „správny orgán prvého stupňa“) č.j. 604/2015 zo dňa 10. augusta 2015 ako príslušného orgánu podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách"), v zmysle § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) bola uložená žalobcovi úhrnná pokuta vo výške X XXX XXX eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli skutočnosti zistené inšpektormi poverenými žalovaným a inšpektorom RVPS Poprad pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 23. januára 2015 v čase od 8.30 hod. do 13.00 h v prevádzkarni Kaufland - prevádzka Poprad, Moyzesova 4067/3, Poprad. Úradná kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách a bola zameraná na plnenie požiadaviek zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia. 2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. k. 604/2015 zo dňa 10. augusta 2015 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.k. 3061/2015 zo dňa 12. novembra 2015 tak, že zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k.: 604/2015

zo dňa 10. augusta 2015 tak, že uviedol jednotlivé porušenia žalobcu zistené v čase vykonania kontroly dňa 23. januára 2015 od 08:30 h. do 13:00 h.: I. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách tým, že porušil povinnosti a požiadavky v oblasti prevádzkovej hygieny, nakoľko podlaha v prístavbe skladu, kde boli skladované potraviny - múka, cukrovinky, nealkoholické nápoje, pivo, bola znečistená rozsypanými potravinami a nánosmi zastaranej špiny a zároveň tento sklad nebol vybavený meracím zariadením, umožňujúcim kontrolu podmienok skladovania týchto potravín, II. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách tým, že umiestňoval na trh jeden druh mäsového výrobku Kostelecký lovecký uherák 300 g, u ktorého nebolo označenie a zloženie uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, nakoľko bolo prelepené etiketou s údajmi v českom jazyku, III. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ zákona o potravinách tým, že pri predaji vopred nakrájaných mäsových a mliečnych výrobkov umiestňoval na trh dva druhy výrobkov klamlivo označených s ohľadom na ich zloženie, nakoľko bol zistený nesúlad údajov v označení medzi originálnou etiketou a etiketou z váhy, a to u výrobkov: 1. Cigánska šunka tepelne opracovaná šunka štandard: v označení zloženia na originálnej etikete je uvedené bravčové stehno bez kosti 57% a na etikete z váhy je uvedené bravčové stehno bez kosti 56%, na originálnej etikete je v zložení uvedený údaj živočíšna bielkovina bravčová, pričom na etikete z váhy tento údaj chýba; 2. Eidamská tehla 30%, prírodný zrejúci polotučný polotvrdý syr: v označení zloženia výrobku na etikete z váhy je uvedený údaj „stabilizátor: chlorid vápenatý“, pričom na originálnej etikete tento údaj v zložení uvedený nie je. Uvedeným konaním žalobca uvádzal spotrebiteľa do omylu z hľadiska vlastností potraviny, pokiaľ ide o ich zloženie, IV. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách tým, že v predmetnej prevádzke ponúkal na predaj tri druhy čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny v množstve 11 ks a 3,664 kg v predajnej cene 46,85 eur nevhodné na ľudskú spotrebu, a to: 1. ananás, krajina pôvodu Kostarika - ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo posúdených 11 kusov v celkovej hodnote 27,39 eur z dôvodu výskytu viditeľných bielych a zelených vatovitých kolónií mikroskopických vláknitých húb (plesní) a paplesní vytvorených na povrchu v dolnej časti plodu; 2. chren, krajina pôvodu Maďarsko, v celkovom množstve 0,426 kg, v celkovej hodnote 1,49 eur bol nevhodný na ľudskú spotrebu pre výskyt viditeľných bielych vatovitých kolónií mikroskopických vláknitých húb (plesní) vytvorených na povrchu koreňa; 3. zázvor, krajina pôvodu Čína, bol nevhodný na ľudskú spotrebu v celkovom množstve 3,238 kg, v celkovej hodnote 17,97 eur pre výskyt viditeľných bielych vatovitých kolónií mikroskopických vláknitých húb (plesní) vytvorených na povrchu zázvoru, hlavne na rezných častiach. Vzhľadom na to, že - rozhodnutím RVPS Poprad č. 1440/2014 zo dňa 09. júla 2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 2850/2014 zo dňa 17. septembra 2014, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta XX XXX A. za porušenie povinností a požiadaviek pri umiestňovaní potravín na trh, za umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených a potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (jeden druh ovocia, jeden druh zeleniny a tri druhy konzumných zemiakov), čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 28. mája 2014, - rozhodnutím RVPS Poprad č. 1583/2014 zo dňa 25. júla 2014 bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta X XXX A. za umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 25. júna 2014, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške X XXX XXX A. konštatujúc, že do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. II. Žaloba 3. Žalobou zo dňa 01. decembra 2015, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 01. decembra 2015, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k.

3061/2015 zo dňa 12. novembra 2015 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.k. 604/2015 zo dňa 10. augusta 2015 a priznania náhrady trov konania. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu v tomto prípade je nedostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov. V konaní orgánov nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. 4. Namietal, že orgány verejnej správy nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu a tiež závažným spôsobom porušili viaceré procesné pravidlá vedenia konania, resp. vedenia kontroly. Dôkazy, ktoré zhromaždili orgány v konaní pokladal za nepreskúmateľné. Orgány neprihliadli na povolené odchýlky vo vzťahu k tvrdeným nedostatkom potravín. V konaní sa neuplatňuje zásada koncentrácie. Kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom. Pokuta je neprimerane vysoká a je nedostatočne odôvodnená. 5. Žalobca je názoru, že žalovaný sa dopustil procesných pochybení, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) najmä tým, že žalovaný pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy. V tejto súvislosti poukázal na čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2015, sp. zn. II.ÚS 259/05-16, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uznal právnické osoby za nositeľov práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. Z čl. 8 Dohovoru vyplýva, že štátne orgány nesmú zasahovať do práva na ochranu súkromia akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom s výnimkou ustanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru. V danom prípade je nepochybné, že kontrola potravín zo dňa 23. januára 2015 vykonaná RVPS nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti a teda kritériá, ktoré musia byť splnené na to, aby orgán verejnej správy v rámci výkonu svojej právomoci mohol zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby, neboli splnené. Rovnako tak v prípade predmetnej kontroly potravín vykonanej dňa 23. januára 2015 nebola splnená ani požiadavka, aby príkaz na jej vykonanie vydal sudca, resp. iný nezávislý orgán, ktorý by zabezpečil nezávislosť takéhoto postupu. Počas výkonu úradnej kontroly potravín nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly. 6. Orgánom verejnej správy vyčítal, že dostatočne nepreukázali, že žalobca spáchal správne delikty, pričom záznam nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za riadny dôkaz v konaní sám o sebe. Pri vykonávaní kontroly nebola prítomná žiadna nezávislá osoba, ktorá by potvrdila pravdivosť obsahu záznamu - čo je v rozpore s článkom 6 Dohovoru. Záznam obsahuje výroky o tom, ako žalobca porušil právne predpisy, ale neobsahuje dostatočné dôkazné prostriedky, ktorými by RVPS akokoľvek preukazovala tieto svoje výroky, a ktorých obsah by bol spätne kontrolovateľný a overiteľný - to vo vzťahu k správnemu deliktu. Namietol, že na fotografiách, ktoré slúžia ako dôkaz, sú síce vidieť potraviny, ale nie je z nich jednoznačne vidieť, či sú na nich skutočne nedostatky tak, ako sú opísané v zázname, alebo ide iba o iné menej závažné nedostatky (napr. iba o hygienické a pod.) alebo dokonca o žiadne nedostatky. Orgány verejnej správy mali v konaní zadovážiť riadne dôkazné prostriedky, ktoré by boli spätne kontrolovateľné, prípadne zabezpečiť spätnú kontrolovateľnosť záverov kontroly iným spôsobom, napr. prostredníctvom prítomnosti nezávislej tretej osoby počas kontroly, ktorá by následne mohla vypovedať v konaní ako svedok a potvrdiť alebo vyvrátiť závery kontroly. Orgány verejnej správy však nepostupovali vyššie uvedeným spôsobom. 7. Mal za to, že ak sa RVPS domnievala, že údajné nedostatky mali byť posudzované podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách (t.j. že boli nebezpečné), RVPS mala napríklad v zmysle § 20 ods. 1 zákona o potravinách z potravín odobrať vzorku, podrobiť ju laboratórnemu alebo obdobnému skúmaniu a následne zhodnotiť, či ide o nedostatky podľa § 6 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona, iné nedostatky alebo o žiadne nedostatky (napr. neškodný prírodný povlak) - takýto postup by zároveň umožnil spätnú kontrolu postupu a záverov RVPS. Záver RVPS o nedostatku v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách by mal v konaní vychádzať zo spoľahlivo, presne a úplne zisteného stavu veci v zmysle § 3 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, čo však nie je prípad, kedy RVPS uvedie v zázname záver o nebezpečnosti potravín výlučne na základe ich senzorickej obhliadky, ktorá sa nedá spätne skontrolovať. Zo záznamu nie je vôbec zrejmé, či inšpektori RVPS, ktorí reálne hodnotili potraviny,

disponovali príslušným certifikátom spôsobilosti v oblasti senzorického posudzovania potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. 8. Zdôraznil, že orgány verejnej správy musia v prípade kontroly a pri rozhodovaní v správnom konaní prihliadať na pravidlá Nariadenia č. 543/2011, ktoré jednoznačne vymedzuje obchodné normy a súvisiace dovolené odchýlky, pokiaľ ide o potravinu, a dôsledne ich aplikovať. Kľúčové bolo zistiť, aké množstvo potraviny sa nachádzalo v príslušnej zásielke. Najmä od tejto skutočnosti záviselo, či percento potraviny, ktoré údajne obsahovalo nedostatky, bolo v rámci povolených odchýlok alebo nie. RVPS sa v tomto prípade vo vzťahu k prípustným odchýlkam vôbec nezaoberala tým, aké množstvo potraviny obsahovala príslušná zásielka. Orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav, v dôsledku čoho sú záznam a napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné a nesprávne právne posúdili údajné nedostatky potraviny. Bolo potrebné aplikovať Nariadenie č. 543/2011, ktoré povoľuje odchýlky z minimálnych požiadaviek na predaj potravín. Nariadenie č. 178/2002 nevylučuje aplikáciu Nariadenia č. 543/2011, ktoré je vo vzťahu k Nariadeniu č. 178/2002 špeciálnou úpravou - "lex specialis"'. Množstvo potraviny, ktoré údajne obsahovalo nedostatky, bolo v rámci odchýlok, ktoré povoľuje Nariadenie č. 543/2011. 9. Žalobca zároveň namietal, že dôkazy, ktoré správne orgány zhromaždili sú nepreskúmateľné a v tejto súvislosti napadol Záznam o úradnej kontrole potravín, ktorý považoval z hľadiska obsahového za zápisnicu v zmysle § 22 správneho poriadku a o.i., že neobsahoval dostatočné a verné opísanie skutočností ako kontrola prebiehala a ďalej, že žalovaný k záznamu nepripojil dostatočné dôkazy a nešpecifikoval, aká konkrétna fotodokumentácia bola vyhotovená a ako aj, že fotografie neboli pevne zviazané so záznamom technicky ani mu neboli bezprostredne po skončení kontroly riadne odovzdané. Uvedené nedostatky preto spôsobujú nepreskúmateľnosť predmetného záznamu, ktorý nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. 10. Rovnako tak uviedol, že o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval ten istý správny orgán, ktorý tiež sám vykonal kontrolu, resp. konal v konaní v prvom stupni. RVPS a žalovaný zamietli námietku predpojatosti. Osoby, proti ktorým žalobca podal námietku predpojatosti, nespĺňali objektívne kritérium na ich nestrannosť. V konaní sa neuplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá by vyžadovala, aby žalobca vznášal v konaní svoje námietky k dôkazom iba do určitého štádia konania. RVPS a žalovaný majú právomoc v zmysle zákona o potravinách ukladať neurčitému počtu podnikateľov významné pokuty, ktoré nemajú iba reparačný účel. V súvislosti s výškou pokút orgány úradnej kontroly potravín sú podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 7 a 8 zákona o potravinách oprávnené za určitých podmienok udeliť príslušným podnikateľom pokutu až do 5 000 000 eur. Uvedená suma predstavuje približne trojnásobok sumy, ktorú súd môže uložiť právnickej osobe podľa Trestného zákona v znení neskorších predpisov v súvislosti so spáchaním trestného činu (v rámci ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky). 11. K výške pokuty zdôraznil, že je nedostatočne odôvodnená, a zároveň neprimerane vysoká. Žalovaný sa v rozhodnutí pri určovaní výšky miliónovej pokuty dostatočným spôsobom nezaoberal závažnosťou údajného porušenia - napríklad sa vôbec nevyjadril k skutočnej závažnosti údajných pochybení (napr. akého množstva produktov z celkového sortimentu sa údajné porušenia týkali a pod.), ani neuviedol, ako zohľadnil vplyv trvania údajného porušenia na výšku pokuty, nedostatočne sa zaoberal následkami údajného protiprávneho konania a ich vplyvom na určenie výšky pokuty. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu k trestnému činu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Maloobchodná cena tých potravín, ktoré obsahovali údajné nedostatky je približne 50 eur. Výška pokuty tak prevyšuje ich maloobchodnú cenu o viac ako 20 000 krát.

III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18. decembra 2015, doručenom správnemu súdu dňa 04. januára 2016, navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Záznam z úradnej kontroly potravín č. PP/2015/ SK,JU,BO,BI,PI/4 zo dňa 23. januára 2015, v ktorom boli riadne zdokumentované a popísané nedostatky vyplývajúce zo zistení inšpektorov počas vykonanej kontroly. Jedná sa o riadne zistený skutkový stav. Správny orgán v priebehu celého správneho konania rešpektuje zásady prezumpcie neviny a in dubio pro reo. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade správny orgán vyhotovil fotodokumentáciu zákonným spôsobom, ktorá slúži ako podpora zistení a je spôsobilá byť dôkazom v správnom konaní. Vyhotovovať fotodokumentáciu v čase úradnej kontroly nie je povinnosť inšpektorov, ale ich právo. V odvolaním napadnutom rozhodnutí nie je uvedené žiadne zistenie, ktoré by nebolo písomne zdokumentované v uvedenom zázname z úradnej kontroly potravín. Zdôraznil, že nie je možné v čase úradnej kontroly odovzdať žalobcovi vyhotovenú dokumentáciu vo forme fotografií, nakoľko inšpektori nedisponujú takou technikou, aby mohli vytlačiť fotografie hneď pri úradnej kontrole. Zodpovedný zamestnanec žalobcu - p. B. C., vedúca obchodného domu, bola v čase úradnej kontroly oboznámená s vyhotovenou fotodokumentáciou, avšak vzhľadom k tomu, že technické vybavenie v kontrolovanej prevádzke neumožňovalo odovzdať fotodokumentáciu ani elektronicky (napr. prostredníctvom USB kľúča), nebola táto súčasťou uvedeného záznamu o úradnej kontrole potravín a nie je uvedená ani v prílohách. Žalobcovi bola poskytnutá spolu s upovedomením o začatí správneho konania a takisto mal možnosť sa s ňou oboznámiť, keď využil možnosť nahliadnuť do spisu dňa 20. mája 2015. Tiež je potrebné uviesť, že na základe zistenia, že na trh bol umiestnený nesprávne označený výrobok z dôvodu, že zloženie výrobku nebolo uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, bolo na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách uložené opatrenie: Stiahnuť nesprávne označený mäsový výrobok Kostelecký lovecký uherák uvedený v časti III. bode 12.) tohto záznamu. Termín: od 23. januára 2015, 11:00 hod. Prítomná zodpovedná osoba počas výkonu úradnej kontroly potravín mala možnosť vyjadriť sa do záznamu o úradnej kontrole potravín a vyjadriť svoje stanovisko za kontrolovaný subjekt v predmetnej veci, avšak uvedené zistenia žiadnym spôsobom nenamietala. Rovnako aj námietku žalobcu k tejto veci žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú. 13. Tvrdenia žalobcu o odbornej nespôsobilosti inšpektorov úradnej kontroly sú irelevantné, pretože kompetenciu na posudzovanie odbornej spôsobilosti inšpektora úradnej kontroly potravín má riaditeľ RVPS a nie kontrolovaný subjekt. Rovnako tak žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť, aby inšpektor úradnej kontroly potravín bol držiteľom certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov, ako ani žiaden právny predpis neustanovuje, aby bol udelený certifikát dokladom o odbornej spôsobilosti inšpektora pre výkon úradnej kontroly potravín, nakoľko nehodnotí špecifické senzorické znaky. Požiadavky na kvalifikáciu inšpektorov sú v súčasnosti priamo zakotvené v zákone o potravinách § 23 ods. 10 zákona o potravinách. Inšpektori pravidelne každoročne absolvujú ďalšie vzdelávanie na Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach v zmysle vyhlášky MP SR č. 480/2007 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o postgraduálnom vzdelávaní veterinárnych lekárov a zamestnancov orgánov veterinárnej správy a v zmysle Plánu vzdelávacích aktivít na príslušný rok, o čom sa vedie na príslušnej RVPS evidencia. 14. Vykonávanie úradných kontrol potravín (ovocia a zeleniny nevynímajúc) podľa predpisov vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, nesmie byť nijako dotknuté uplatňovaním pravidiel týkajúcich sa obchodných noriem. Obchodné normy nemajú slúžiť maloobchodníkom ovocia a zeleniny na obchádzanie všeobecných zákonov a osobitných nariadení potravinového práva. Nie je správny názor, že povolená odchýlka sa má vypočítať z celkového množstva potraviny, ktorá bola dodaná v zmysle príslušného dodacieho listu. Nie je možné zamieňať si pojem „zásielka“ a množstvo tovaru, ktoré bolo v čase kontroly v mieste maloobchodného predaja spotrebiteľom. Zásielka môže pozostávať z jedného alebo viacerých druhov produktov, môže obsahovať jednu alebo viaceré dávky čerstvého, suchého alebo sušeného ovocia a zeleniny, je to teda množstvo produktov, ktoré má obchodník predať, zistené v čase kontroly a vymedzené v doklade. Nie je možné

poukazovať cielene len na jednu časť uvedeného ustanovenia. Toto je možné kontrolovať len v prípade vykonávania kontroly zhody podľa Nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 v čase prijatia zásielky, kedy je kontrolované množstvo totožné s množstvom uvedeným v doklade a nie v mieste maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi (v čase predaja je kontrolované množstvo vždy iné ako množstvo vymedzené v doklade). 15. O námietke predpojatosti zamestnancov RVPS Poprad, ktorí vykonávali úradnú kontrolu potravín v prevádzke účastníka konania dňa 23. januára 2015, rozhodol riaditeľ RVPS Poprad (Rozhodnutie o námietke predpojatosti č.k. 1157/2015 zo dňa 07. mája 2015). O námietke predpojatosti riaditeľa RVPS Poprad rozhodol ústredný riaditeľ žalovaného (Rozhodnutie o námietke predpojatosti č.k.: 3261-2/2015-170 zo dňa 24. apríla 2015). Žalovaná sa stotožnila so záverom, že v súvislosti s dotknutými osobami neboli zistené žiadne skutočnosti alebo dôvody preukazujúce akúkoľvek ich predpojatosť a je vylúčený vzťah k veci, nemajú žiadny skutočný ani potenciálny osobný prospech z rozhodnutia, nie sú v žiadnom príbuzenskom, ekonomickom, priateľskom, ani nepriateľskom vzťahu k účastníkovi konania, ani v skutočnom ani potenciálnom spore s účastníkom konania alebo s jeho zástupcom, a preto je vylúčený vzťah k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi. 16. K žalobcom namietanej nezákonnosti postupu žalovaného, ktorý má spočívať v tom, že kontrola bola vykonaná v rozpore s čl. 8 Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, žalovaný uviedol, že výklad žalobcu ide nad rámec čl. 6 ods. 8 Dohovoru a poukázal na vymedzenie zákonného práva vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia s poukazom na čl. 3 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej aj „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), podľa ktorého „Úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov, ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.“, t.j. bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, alebo sa umiestňujú na trh. 17. Nemohlo prísť k porušeniu práva účastníka konania na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní a v žalobe, pretože žalobcovi bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní Záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4 zo dňa 23. januára 2015 ako aj v upovedomení o začatí správneho konania č. k.: 604/2015 zo dňa 13. marca 2015. Žalobca prevzal upovedomenie o začatí správneho konania dňa 18. marca 2015, využil svoje procesné práva a v určenej lehote sa vyjadril k upovedomeniu o začatí správneho konania. Na obhajovanie svojich práv a záujmov bol žalobca upozornený aj v poučení upovedomenia. Pri kontrole neboli žiadne práva žalobcu na ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Jednou zo základných povinností účastníka konania ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu sortimentu včas prijal vhodné a účinné opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli nepretržite dodržiavané a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, nakoľko takýto predaj je neprípustný, ako aj potraviny nedostatočne alebo nesprávne označené. V konaní boli dostatočne preukázané nedostatky pri umiestňovaní potravín tak, ako je to popísané v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia popísané v úradnom zázname z kontroly. Žalovaná sa zaoberala minulosťou prevádzkovateľa, opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmala nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni v predchádzajúcom období a v tejto veci odkazuje na závery prvostupňového orgánu. 18. Žalobca nevyužil oprávnenie podať repliku.

IV. Konanie na správnom súde 19. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/270/2015-177 zo dňa 24. augusta 2016, právoplatným dňa 09. septembra 2019, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 20. Z dôvodu, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 3/2019 o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyriešenie otázky súladu predmetného ustanovenia zákona o potravinách s označenými právnymi predpismi malo zásadný význam pre rozhodnutie správneho súdu, súd konanie uznesením č. k. 2S/270/2015-275 zo dňa 18. novembra 2018 prerušil až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky. 21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/270/2015. 22. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-2S/270/2015-314 zo dňa 28. júna 2023, právoplatným dňa 07. júla 2023, rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/270/2015 (pôvodne sp. zn. 2S/270/2015) s odôvodnením, že vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: PL. ÚS 3/2019 bolo vydané uznesenie č. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o návrhoch Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne zastavil, a teda odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. V. Právne posúdenie 23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 07. septembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 22. júna 2023 a žalovaný netrval na pojednávaní vo vyjadrení zo dňa 18. decembra 2015. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 19. júla 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 25. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 26. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 27. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 29. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2016) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. ( napríklad: nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom znení. 30. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva: a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov (Príloha II kapitola 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 31. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení) Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 33. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. 34. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 35. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa odseku 12, osobitných predpisov. 36. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 37. Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh

a/ potravín živočíšneho pôvodu, b/ potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, c/ geneticky modifikovaných potravín, d/ poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, e/ poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b. 38. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 39. Podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 40. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 41. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 42. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 43. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 44. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok. 45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 46. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 47. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 48. Podľa § 31ai ods.1 zákona o potravinách, konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.júla 2022.

49. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách, na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. 50. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 51. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č.k. 3061/2015 zo dňa 12. novembra 2015, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. j.: 604/2015 zo dňa 10. augusta 2015 takto: 1./ žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách v zmysle § 4 ods. 1 tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2015 v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 10 písm. b) zákona o potravinách, povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote podľa Prílohy II Kapitoly I ods. I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 29. apríla 2004 č. 852/2004 0 hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004”), ako aj povinnosť vybaviť sklady potravín meracími zariadeniami a podľa potreby aj regulačnými a registračnými zariadeniami, ktoré umožňujú dodržiavanie a kontrolu určených podmienok skladovania podľa 9 ods. 5 Výnosu MP SR a MZ SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej len „Výnos č. 28167/2007-OL") a to tým, že dňa 23.01.2015 v čase od 8.30 hod. do 13.00 hod. v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v. o. s., Kaufland — prevádzka D., B. XXXX/X, XXX XX D. porušil povinnosti a požiadavky v oblasti prevádzkovej hygieny, nakoľko podlaha v prístavbe skladu, kde boli skladované potraviny - múka, cukrovinky, nealkoholické nápoje, pivo, bola znečistená rozsypanými potravinami a nánosmi zastaranej Špiny a zároveň tento sklad nebol vybavený meracím zariadením, umožňujúcim kontrolu podmienok skladovania týchto potravín. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že za porušenie povinností a požiadaviek pri umiestňovaní potravín na trh bola účastníkovi konania rozhodnutím RVPS Poprad č. j.: 661/2014 zo dňa 31. marca 2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 17. apríla 2014) uložená úhrnná pokuta XXXX A. podľa § 28 ods. 2 písm. p) a 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2014 za porušenie požiadaviek na hygienu predaja (znečistené zariadenia) a požiadaviek na hygienu skladovania (znečistené chladiace zariadenie s mliečnymi výrobkami v sklade), čo bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 25. februára 2014 v uvedenej prevádzke; rozhodnutím RVPS Poprad č.j: 1440/2014 zo dňa 09. júla 2014, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené Rozhodnutím ŠVPS SR č.k.: 2850/2014 zo dňa 17. septembra 2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 23. septembra 2014) bola uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách vo výške XX XXX A. aj za naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2014 za to, že pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 28. mája 2014 v uvedenej prevádzke porušil povinnosti a požiadavky na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh (neudržiaval zariadenia v čistote a dobrom technickom stave); rozhodnutím RVPS Poprad č. j.: 2224/2014 zo dňa 14. októbra 2014 , ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené Rozhodnutím ŠVPS SR č.k.: 3952/2014 zo dňa 16. decembra 2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2014) bola uložená pokuta vo výške XXXX A. podľa § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 6 zákona o potravinách za porušenie požiadaviek na hygienu zariadení, čo bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 28. augusta 2014 v uvedenej prevádzke správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. 2./ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 5, 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na požiadavku označiť potraviny údajmi o jej zložení v kodifikovanej podobe štátneho jazyka podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o potravinách v nadväznosti na § 3

ods. I a ods. 3 písm. e) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní potravín (ďalej „Vyhláška č. 127/2012 Z.z.") a ustanovenia článku 15 Jazykové požiadavky, ods. I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľa ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/1 (YES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/1 YES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011”) a to tým, že dňa 23. januára 2015 v čase od 8.30 hod. do 13.00 hod. v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh jeden druh mäsového výrobku Kostelecký lovecký uherák 300 g, u ktorého nebolo označenie zloženie uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, nakoľko bolo prelepené etiketou s údajmi v českom jazyku. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j: 1440/2014 zo dňa 09. júla 2014, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené Rozhodnutím ŠVPS SR č.k.: 2850/2014 zo dňa 17. septembra 2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 23. septembra 2014) bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške XX XXX A. aj za to, že pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 28. mája 2014 v uvedenej prevádzke umiestňoval na trh tri druhy potravín v celkovom množstve 15,69 kg, v hodnote 86,19 €, a to: Pikantný syrový dip s papričkami jalapeňo 300g v celkovom množstve 7,5 kg v hodnote 42,25 e, Paradajková omáčka s paprikou pálivá 3 15g v množstve 3, 15 kg v hodnote 16,90 €; Paradajkový omáčka s paprikou -mierne pikantná 315g, v celkovom množstve 5,04 kg, v hodnote 27,04 €, u ktorých na originálnej etikete neboli všetky údaje o zložení uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka a niektoré údaje boli uvedené v cudzom jazyku (zistenia sú uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2014/MA,PR,ST,BL/21) správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa §file_0.jpg file_1.wmf 28 ods. 6 zákona o potravinách. 3./ Ďalej žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 5, 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa 6 ods. 5 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o potravinách a § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 127/2012 Z. z., ako aj článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 1169/2011 to tým, že dňa 23. januára 2015 v čase od 8.30 hod. do 13.00 hod. v predajných priestoroch prevádzkarne Kaufland — prevádzka D., B. XXXX/X, XXX XX D., pri predaji vopred nakrájaných mäsových a mliečnych výrobkov umiestňoval na trh dva druhy výrobkov klamlivo označených s ohľadom na ich zloženie, nakoľko bol zistený nesúlad údajov v označení medzi originálnou etiketou a etiketou z váhy, a to u výrobkov: l. Cigánska šunka, tepelne opracovaná šunka štandard, výrobca: MECOM GROUP s.r.o., Poľná 4, 066 E. F. - v označení zloženia na originálnej etikete je uvedené bravčové stehno bez kosti 57% a na etikete z váhy je uvedené bravčové stehno bez kosti 56%, na originálnej etikete výrobku je v zložení uvedený údaj živočíšna bielkovina bravčová, pričom na etikete z váhy tento údaj chýba; 2. Eidamská tehla 30%, prírodný zrejúci polotučný polotvrdý syr, výrobca: Molkerei Ammerland eG, Oldenburger Landstr. la, 26215 Wiefelstede, DE G. A. - v označení zloženia výrobku na etikete z váhy je uvedený údaj „stabilizátor: chlorid vápenatý”, pričom na originálnej etikete tento údaj v zložení uvedený nie je, čím uvádzal spotrebiteľa do omylu z hľadiska vlastností potraviny, pokiaľ ide o ich zloženie. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách. 4./ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné v zmysle 4 ods. 1, 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a článku 14 bod I v nadväznosti na bod 2 písm. b) a bod 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady

a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v EU, kap. 15/zv. 6) v platnom znení (ďalej file_2.jpg file_3.wmf len „Nariadenie (ES) č. 178/2002”) a to tým, že dňa, že dňa 23. januára 2015 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 8.30 hod. do 13.00 hod. v predmetnej prevádzke ponúkal na predaj tri druhy čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny v množstve 11 ks a 3,664 kg v predajnej cene 46,85 € nevhodné na ľudskú spotrebu, a to: 1. ananás, krajina pôvodu: Kostarika - ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo posúdených I l kusov v celkovej hodnote 27,39 € z dôvodu výskytu viditeľných bielych a zelených vatovitých kolónií mikroskopických vláknitých húb (plesní) a paplesní vytvorených na povrchu v dolnej časti plodu; 2. chren, krajina pôvodu: Maďarsko, v celkovom množstve 0,426 kg, v celkovej hodnote 1,49 € bol nevhodný na ľudskú spotrebu pre výskyt viditeľných bielych vatovitých kolónií mikroskopických file_4.jpg file_5.wmf vláknitých húb (plesní) vytvorených na povrchu koreňa; 3. zázvor, krajina pôvodu: Čína, bol nevhodný na ľudskú spotrebu v celkovom množstve 3,238 kg, v celkovej hodnote 17,97 € pre výskyt viditeľných bielych vatovitých kolónií mikroskopických vláknitých húb (plesní) vytvorených na povrchu zázvoru, hlavne na rezných častiach. Podľa predloženého dodacieho listu č. 20149896-1020 zo dňa 23. januára 2015 dodávateľ uvedených druhov je DC Kaufland - Ilava, Trenčianska ulica 400/80, 019 01 Ilava, Klobušice. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že: - rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 1440/2014 zo dňa 09. júla 2014, file_6.jpg file_7.wmf ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. : 2850/2014 zo dňa 17. septembra 2014 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2014 bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta XX XXX A. za porušenie povinností a požiadaviek pri umiestňovaní potravín na trh, za umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených a potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (jeden druh ovocia, jeden druh zeleniny a tri druhy konzumných zemiakov), čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 28.05.2014 v predmetnej prevádzke (zistenia sú uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín PP/2014/MA,PR,ST,BL/21) a -rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 1583/2014 zo dňa 25. júla 2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 13. októbra 2014) bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta X XXX A. za umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 25. júna 2014 v predmetnej prevádzke (zistenia sú uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2014/JO,CA,PR,JU/02) správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Za to sa mu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách ukladá úhrnná pokuta vo výške X XXX XXX A., slovom H. B. A.. 52. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v konaní začatom na základe upovedomenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. mája 2015, č.k. 604/2015 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, doručeného žalobcovi dňa 18. marca 2015. Konanie bolo začaté vo vzťahu k prevádzkarni žalobcu na B. XXXX/X, D., na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 23. januára 2015 uvedených v Zázname z úradnej kontroly potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4, ako aj skutočností

zistených pri výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 03. februára 2015 uvedených v Zázname z dodatočnej úradnej kontroly potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/ 4/DÚKP/SK,DO, ktorými malo dôjsť k porušeniu zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo aplikovateľných právnych aktov Európskej únie, pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov špecifikovaných v upovedomení. 53. Správny súd sa oboznámil so Záznamom o úradnej kontrole potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4, z ktorého vyplýva, že úradná kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách dňa 23. januára 2015 od 08.30 h do 13.00 h vo filiálke žalobcu nachádzajúcej sa na adrese B. XXXX/X, XXX XX D.. Zo záznamu vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali B. I., J. H., B. C., B. C., a B. D. – inšpektori správneho orgánu prvého stupňa. V zázname sú uvedené čísla služobných preukazov uvedených inšpektorov. Taktiež je v ňom uvedené, že použitou kontrolnou metódou je inšpekcia. Správny súd konštatuje, že uvedený záznam obsahuje detailný popis zistení. Na základe zistení z úradnej kontroly potravín inšpektori uložili žalobcovi opatrenia na mieste, a to stiahnuť nesprávne označený mäsový výrobok Kostelecký lovecký uherák uvedený v časti III. bode 2.) tohto záznamu v termíne od 23. januára 2015, zabezpečiť čistotu podlahy prístavby skladu, uvedenej v časti III. bode 5.) tohto záznamu v termíne do 26. januára 2015, ako aj vybaviť prístavbu skladu, v ktorej sú skladované potraviny uvedené v časti III. bode 5.) tohto záznamu meracím zariadením umožňujúcim kontrolu podmienok skladovania v termíne do 26. januára 2015, taktiež uložili zákaz umiestňovania na trh klamlivo označených výrobkov uvedených v časti III. bode 9.) tohto záznamu v termíne od 23. januára 2015, a napokon zákaz umiestňovania na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu uvedených v časti III. bode 12.) tohto záznamu. Úradný záznam obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca žalobcu – vedúcej obchodného domu p. B. C., v znení „K záznamu sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote“ a podpis. Rovnako tak sa správny súd oboznámil aj so Záznamom z dodatočnej úradnej kontroly potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4/DÚKP/SK,DO, z ktorého vyplýva, že dodatočná úradná kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách v dňa 03. februára 2015 od 13.00 h do 14.00 h vo filiálke žalobcu nachádzajúcej sa na adrese B. XXXX/X, XXX XX D.. Zo záznamu bolo zistené, že dodatočnú úradnú kontrolu vykonali B. I. a J. K. – inšpektori správneho orgánu prvého stupňa. V zázname sú uvedené čísla služobných preukazov uvedených inšpektorov. Správny súd konštatuje, že uvedený záznam obsahuje detailný popis kontrolných zistení, pričom sa v ňom uvádza, že dodatočná úradná kontrola potravín bola zameraná na overenie plnenia opatrení uložených orgánom úradnej kontroly potravín prostredníctvom inšpektorov na mieste pri výkone úradnej kontroly, uvedených v zázname č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4 zo dňa 23. januára 2015. Predajcovi bolo uložených 5 opatrení na odstránenie nedostatkov, ktoré boli predajcom aj splnené. Úradný záznam obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca žalobcu – vedúcej obchodného domu p. B. C., v znení „K záznamu sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote“ a podpis. Prílohou záznamu je Potvrdenie na účely vyberania poplatku zo dňa 03. februára 2015. 54. Správny súd sa postupne vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Žalobca namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly potravín, a to práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Taktiež namietal, že orgány verejnej správy závažným spôsobom porušili viaceré procesné pravidlá vedenia konania, resp. vedenia kontroly. Dôkazy, ktoré zhromaždili orgány v konaní pokladal za nepreskúmateľné. Pokuta je neprimerane vysoká a je nedostatočne odôvodnená. 55. Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín (§ 1 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách). Účelom úradnej kontroly potravín je overiť dodržiavanie podmienok ustanovených zákonom o potravinách a nariadeniami EÚ, ktoré regulujú právne vzťahy v oblasti potravinového práva a hygieny potravín, a to na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Podľa § 21 zákona o potravinách je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.

56. Správny súd na tomto mieste predovšetkým uvádza, že z čl. 8 Dohovoru vyplýva, že sú ním chránené štyri okruhy záujmov, a to súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Aj z judikatúry ESĽP a z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tieto záujmy, ktoré sú predmetom ochrany aj pri právnických osobách, sú vnímané v inom kontexte pri právnických osobách, ako je tomu pri fyzických osobách. Zo súvisiacej judikatúry uvedených súdnych autorít vyplýva, že za istých okolností sú práva zakotvené v čl. 8 Dohovoru garantované aj pre právnickú osobu vo vzťahu k registrovanému sídlu, pobočkám a prípadným obchodným priestorom. Právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia sa na právnické osoby vzťahuje v užšom rozsahu ako v prípade fyzických osôb, teda právo na rešpektovanie súkromného života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke. Výkon úradnej kontroly potravín samotný nemožno považovať za zásah do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je aj predaj potravinárskych výrobkov a v súvislosti s predajom potravín rôzneho druhu musí dodržiavať právne normy regulujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako aj iné nakladanie s potravinami v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín pritom vyplýva žalobcovi ako povinnosť nielen z vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj z práva Európskej únie. Nosný predmet podnikania žalobcu vyžaduje, aby dôsledne plnil povinnosti na úseku bezpečnosti hygieny potravín, ktoré sú veľmi často prísneho charakteru. Právo na ochranu súkromia a obydlia žalobcu ako právnickej osoby, teda ochrana jeho podnikateľských priestorov a podnikateľskej sféry, je preto pri úradnej kontrole potravín „prelomená“ zákonným dôvodom, a to zabezpečiť kontrolu bezpečnosti a hygieny potravín za účelom dosiahnutia ochrany zdravia a života ľudí. Vykonávanie úradných kontrol potravín prostredníctvom inšpektorov podľa zákona o potravinách a príslušných nariadení EÚ nemôže preto viesť k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru. 57. Správny súd vo vzťahu k posúdeniu legality výkonu úradnej kontroly potravín uvádza, že právna úprava (zákon o potravinách) pomerne jasne zveruje jednotlivým orgánom kontroly (regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani Nariadenie (ES) č. 882/2004 neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či štatutárneho zástupcu s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Uvedené nepochybne súvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zástupcu vedúceho prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým bol samotný žalobca oboznámený. Zákon o potravinách navyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke, hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom pri kontrole potravín. 58. Ohľadom posúdenia legitimity výkonu kontroly je potrebné uviesť, že cieľom kontroly, ktorá bola vykonávaná v prevádzke žalobcu bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona o potravinách, nakoľko ich porušením môže nepochybne dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. 59. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. 60. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V danom

prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 Dohovoru. 61. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30. júna 2020, v odôvodnení ktorého konštatoval, že: 31. K námietke sťažovateľa, že sa úradná kontrola potravín vykonaná dňa 21.03.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola vykonaná dňa 20.04.2016 uskutočnili bez prítomnosti zástupcu sťažovateľa a bez povolenia a vedomia oprávnenej osoby, čo mal za následok neprípustnosť a nezákonnosť kasačný súd uvádza, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V predmetnom prípade, zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 a zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) prvostupňového správneho orgánu, pričom v zázname sú uvedené ich mená, čísla služobných preukazov a číslo poverenia. 32. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. zodpovedá obsahu záznamu. 33. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov. 34. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že inšpektorom bola na požiadanie predložená dokladová dokumentácia potrebná k výkonu kontroly a to najmä doklady o pôvode potravín, zdravotná a odborná spôsobilosť pracovníkov prevádzkarne, evidencia monitorovania teplotných režimov pri predaji a skladovaní potravín, a podobne (časť III. záznamu). Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. 35. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 bol prerokovaný s vedúcou predajne p. K. C., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 20.04.2016 bol záznam takisto prerokovaný s vedúcou predajne p. K. C., ktorá záznam taktiež podpísala. V obidvoch záznamoch podala vyjadrenie (cit.): „O výsledku kontroly budem informovať nadriadených.“ Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly 36. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.“ 62. Správny súd vo vzťahu k otázke možnej nezákonnosti dôkazov, a to z dôvodu priebehu úradných kontrol, ktoré mali byť zdokumentované nie vo forme úradného záznamu, ale vo forme zápisnice s náležitosťami § 22 správneho poriadku uvádza, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v režime ustanovení správneho poriadku. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je preveriť plnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho

obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže, ale tiež nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovení zákona o potravinách. Ako už bolo vyššie uvádzané, samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav kontrolórmi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy, a preto ani podľa názoru správneho súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak ako upravuje § 22 správneho poriadku. Je potrebné poznamenať i to, že postup príslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v ustanoveniach zákona o potravinách. Námietka nesprávneho postupu v súvislosti s vyhotovením záznamu z kontroly namiesto zápisnice je navyše v posudzovanom prípade len otázkou formy právneho úkonu, ktorá bezprostredne nemusí vplývať na jeho obsah. 63. Z pohľadu správneho súdu je z vypracovaného záznamu zrejmé, za akým účelom a za použitia akých metód bola kontrola vykonaná, niet pochýb o tom, aké nedostatky boli kontrolou zistené a ako sa s nimi kontrolóri vysporiadali a aké opatrenia boli kontrolovanému subjektu uložené. V rámci výkonu kontroly potravín pritom nedošlo zo strany inšpektorov ani k odchýleniu sa od jej vymedzeného účelu. Spôsob, akým sa nedostatok formy mal negatívne prejaviť v postavení žalobcu, pritom zo strany žalobcu nebol konkretizovaný, z čoho je možné vyvodzovať neopodstatnenosť týchto námietok. 64. Ku žalobnej námietke, že na fotografiách, ktoré slúžia ako dôkaz, sú síce vidieť potraviny, ale nie je z nich jednoznačne vidieť, či sú na nich skutočne nedostatky tak, ako sú opísané v zázname, správny súd konštatuje, že v zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 23. januára 2015 je podrobne popísaný tovar, ktorý bol inšpektormi zistený ako nezodpovedajúci požiadavkám zákona o potravinách. Pokiaľ sa týka inšpektormi vyhotovenej fotodokumentácie, keď táto v niektorých prípadoch neumožňovala bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, či sú na nich skutočne nedostatky tak, ako sú opísané v zázname, je potrebné uviesť, že i v prípade, ak by bolo takýmto spôsobom preukázané umiestňovanie na trh čo i len jedného druhu potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu išlo by o porušenie predpisov - zákona o potravinách. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade vyhotovovania fotodokumentácie inšpektormi ide o dôkaz, ktorý má podporne dopĺňať zistenia popísané v zázname o úradnej kontrole potravín a preto uvedené nedostatky by sami o sebe nezakladali záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Pokiaľ sa týka zistených nedostatkov hniloby, plesní atď. tieto bolo možné nepochybne identifikovať už senzoricky, bez potreby ďalšieho odborného skúmania možnosti negatívneho dopadu škodlivých účinkov na zdravie spotrebiteľa. V prípade potravín postihnutými takými už ..voľným okom“ viditeľnými zmenami išlo nepochybne o potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. Taktiež správny súd dodáva, že zákon o potravinách je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti. V zmysle zákona prevádzkovateľ objektívne zodpovedá za zistené nedostatky bez ohľadu na zavinenie, resp. bez nutnosti bližšieho skúmania dôvodov, pre ktoré k tomu došlo, keď rozhodujúcou skutočnosťou je existencia protiprávneho stavu. 65. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že úradná kontrola potravín nebola nezákonná a nezákonnosťou nie sú postihnuté ani dôkazy zaobstarané počas úradnej kontroly potravín, ktorá bola u žalobcu vykonaná. 66. Správny súd sumárne uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov neprisvedčil žalobným bodom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, že napadnuté rozhodnutia sa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež že v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí. 67. Ohľadom výšky uloženej sankcie správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022, v ktorom ústavný súd konštatuje, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30. júna 2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 211/2022 Z.z. bola nahradená pôvodná právna úprava § 28

ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. novou právnou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. pozn.) v tomto znení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Podľa § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.júla 2022] konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od l. júla 2022 (bod 12, 13,14). XX. Ústavný súd v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 poukázal (bod 17,18) na vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z.z. k bodu 17 tohto zákona uvádza: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod X XXX XXX A. ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosti uložiť minimálnu pokutu X XXX XXX A.. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 B. D., pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“ V nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii [rieši nielen právne otázky prepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v zmysle § 197 SSP]. 69. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie ESĽP z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28. januára 1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. Od krajských súdov sa tak očakáva, že ustanovenie § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie formalistický, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské súdy) domáhali. (bod 19,20,26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 ). 70. Zákon č. 211/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov ustanovuje: bod 29.: V § 28 odsek 9 znie:

„(9) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“. bod 33.: Za § 31ah sa vkladá § 31ai, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 31ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022 (1) Konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022. (2) Výnosy vydané podľa § 3 zákona účinného do 30. júna 2022 ostávajú platné a účinné do 31. decembra 2025.“ 71. Zákaz retroaktivity - princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege predpokladajú a súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity, podľa ktorého právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Zákaz retroaktivity možno odvodiť aj z čl. 7 Dohovoru, podľa ktorého „nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu“, ďalej z odporúčania R (91) l a tiež z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Tento zákaz súvisí so zásadou právnej istoty a je špecifickým vyjadrením čl. 1 Ústavy SR (HAMUĽÁKOVÁ, Z., HORVÁT, M. Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s.57). 72. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05. novembra 2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2021). 73. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že žalobca namietol neprimeranosť (nepropocionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. 74. Správny súd v intenciách zásad správneho trestania uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 a právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05. novembra 2019, po verifikovaní skutočnosti, že v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu ohľadom výšky/prísnosti sankcie, ktorej neprimeranosť žalobca namietal, povinne prihliadol na zmenu v právnej úprave sankcie. 75. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu trpí vadou, pre ktorú je potrebné ich zrušiť, keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu žalobcovi použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší.

76. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výške sankcie, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný vysporiada s novou právnou úpravou, pre žalobcu priaznivejšou, vo vzťahu k výške sankcie. 77. Vzhľadom na to, že žalovaným bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, odôvodnenie žalovaného a jeho správna úvaha uvedená v napadnutom rozhodnutí nie je konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu. 78. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 79. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania správny súd obligatórne preruší konanie, ak v konkrétnej právnej veci, ktorú prejednáva, vznikne pochybnosť o výklade práva EÚ, ktorú možno riešiť prostredníctvom prejudiciálnej otázky podanej Súdnemu dvoru EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c/ SSP). Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. Ak sa však takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s výnimkou prípadov, že položená otázka je irelevantná, alebo dotknuté ustanovenie komunitárneho práva už bolo Súdnym dvorom vyložené, alebo správna aplikácia komunitárneho práva je tak jednoznačná, že o nej nie sú žiadne pochybnosti (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81, CILFIT). Vzhľadom na to, že súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. a/ SSP a následne v ňom pokračoval po skončení konania vedeného pred ústavným súdom v dôsledku zmeny vnútroštátnej legislatívy, ktorej sa navrhované prejudiciálne otázky týkali, súd nevidel dôvod na opätovné prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, a preto návrh na prerušenie konania za účelom položenia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ zamietol. Správny súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že je súdom, proti ktorého rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. 80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).

(§ 139

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.