Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Scud/47/2014 1014201722 14. 09. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1014201722.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: A. B. B., bytom C. XXX, XXX XX D. - A., E. A. F., zast.: JUDr. Jela Mikušková, advokátka, so sídlom Bzovícka 24, 851 07 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015 potvrdzuje. II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva rozhodla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 1 570,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014 odporkyňa podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. januára 2004. Rozhodla tak s odôvodnením, že vyslanie do zahraničia bolo študijným pobytom, nie pobytom experta v zahraničí. Realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Scud/15/2006-238 zo dňa 22.2014. Navrhovateľ návrhom zo dňa 15.10.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X č. 1 zo dňa 03.09.2014 z dôvodu, že navrhovateľ v čase vyslania do zahraničia spĺňal postavenie experta v zahraničí. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2015 a 17.03.2015 uviedla, že o námietkach navrhovateľa bolo vykonané šetrenie, ktorým sa preukázala ich opodstatnenosť. Navrhovateľ bol od 17.10.1968 považovaný za experta z zahraničí. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2015 uviedla, že navrhovateľ sa považuje za experta v zahraničí, čo nebolo v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.09.2014 zohľadnené a vzhľadom na uvedené bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie a dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené aj vzhľadom na skutočnosť priznaného štatútu experta v zahraničí. Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.06.2015 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X č. 1 zo dňa 14.04.2015 z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil ku dňu 31.08.1970, ale
až ku dňu 31.10.1970. Z výpovede zo dňa 24.08.1970 vyplýva dvojmesačná výpoveď, ktorá nemohla uplynúť ku dňu 31.08.1970, ale ku dňu 31.10.1970, kedy mohol pracovný pomer zaniknúť. Odporkyňa navrhovateľovi započítala trvanie zamestnania iba do 31.08.1970. Napriek tomu, že navrhovateľ nepodal v lehote dvoch mesiacov návrh na určenie neplatnosti výpovede, výpovedná doba uplynula 31.10.1970. Navrhovateľ žiadal preskúmať správnosť a výšku výpočtu jednotlivých súm. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 21.06.2016 uviedla, že navrhovateľ sa od 20.07.1970 na pracovisku nenachádzal, v období od 01.01.1970 do 30.06.1970 navrhovateľ získal 181 dní doby poistenia, hrubý zárobok bol 15 355 Kčs. Navrhovateľ v replike zo dňa 29.02.2016 uviedol, že pracovný pomer navrhovateľa skončil ku dňu 30.11.1970, ku ktorému mu mal byť vypočítaný dôchodok z mesačného zárobku, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, teda ku dňu 16.10.1968. Správny súd v Bratislave prevzal v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súdne spisy zo správnych kolégií Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. S účinnosťou od 1.6.2023. Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť. Po prerozdelení vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola vec sp. zn. ba-5Scud/47/2014 pridelená senátu 14Sa. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy sú nedôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov dňa 18.11.2015, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014 odporkyňa podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. januára 2004. Rozhodla tak s odôvodnením, že vyslanie do zahraničia bolo študijným pobytom, nie pobytom experta v zahraničí. Realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Scud/15/2006-238 zo dňa 22.2014. Následne svoje rozhodnutie prehodnotila, tak, že navrhovateľ sa považuje za experta v zahraničí, čo nebolo v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.09.2014 zohľadnené a vzhľadom na uvedené bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie a dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené aj vzhľadom na skutočnosť priznaného štatútu experta v zahraničí. Právna zástupkyňa navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podaných návrhoch a v plnom rozsahu sa pridŕžala svojich písomných vyjadrení. Žiadala prepočítať trvanie dĺžky pracovného pomeru od 31.08.1970 do 31.10.1970 a výšku hrubého zárobku. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala svojich písomných vyjadrení, napadnuté rozhodnutia žiadala ako vecne správne potvrdiť a poukazovala na to, že čo sa týka skončenia pracovného pomeru, vychádza z dokladov, ktoré jej poskytol bývalý zamestnávateľ navrhovateľa. Môže vykonať dopyt ohľadom skončenia pracovného pomeru a opätovne prešetriť vymeriavací základ z roku 1970. Podľa § 21 ods. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok. Podľa § 9 vyhlášky č. 184/1960 Z.z. za zárobok experta sa pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu prislúchala v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Podľa § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb., za hrubý zárobok experta pre účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 cit. zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Navrhovateľovi bol rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X XX.XX.XXXX podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný od 01.01.2004 pomerný starobný dôchodok v sume 2 584,- Sk mesačne s príslušnými zvýšeniami. Navrhovateľovi bol rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X XX.XX.XXXX podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný od 01.01.2004 pomerný starobný dôchodok v sume 2 858,- Sk mesačne s príslušnými zvýšeniami.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1969, 1968, 1967, 1966 a 1970, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 097,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 16 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 16 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii je 16 rokov. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 32% priemerného mesačného zárobku, t.j. 672,- Sk mesačne. Navrhovateľ bol dňom 17.10.1968 bývalým zamestnávateľom vyslaný na jednoročný študijný pobyt do SRN - Inštitút G. H. s dobou trvania do 31.08.1969 a na jeho žiadosť bol pobyt predĺžený do 31.8.1970. Počas jeho pobytu v tomto inštitúte mu bolo týmto inštitútom poskytnuté štipendium vo výške 1 050 DM (1 890,- Kčs), pričom mu Univerzita Komenského v Bratislave vyplácala rozdiel medzi jeho pôvodným platom a to vo výške 410,- Kčs. Z listiny - rozviazanie pracovného pomeru č. 5372/1970 zo dňa 24.8.1970 vyplýva, že navrhovateľ bol dekanátom Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave vyzvaný dňa 20.7.1970, aby nastúpil na svoje pracovisko do práce. Nakoľko navrhovateľ tak neurobil, bola mu daná k 1.9.1970 v zmysle § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 65/1965 Zb. a zákona č. 153/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/1965 Zb. dvojmesačná výpoveď z pracovného pomeru a bolo mu oznámené, že dňom 31.8.1970 prestáva byť pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a pracovný pomer je zo strany tejto organizácie považovaný za skončený. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol vyslaný na ročnú stáž do D. - I. G. H. J. D., E. A. F. od 17.10.1968 do 31.8.1968, ktorá bola na jeho žiadosť predĺžená do 31.8.1970. Navrhovateľovi bolo poskytnuté týmto inštitútom štipendium vo výške 1 050,- DM, čo po prepočte predstavovalo 1 890,- Kčs, pričom rozdiel medzi jeho pôvodným platom vo výške 2 300,Kčs vyplácala Univerzita Komenského v Bratislave vo výške 410,- Kčs. Na úpravu tuzemského platu pracovníkov vyslaných do zahraničia sa vzťahovala Smernica ministerstva financií číslo 163/4.223/64 zo dňa 28.1.1964, ktorá však ohľadom nemocenského poistenia ako aj dôchodkového zabezpečenia odkazovala na ustanovenia vyhlášky č. 184/1960 Zb. a úprava dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium bola riešená v ustanovení § 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Vychádzajúc z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa a jeho písomných podaní, doručených súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, súd konštatoval, že zásadnou námietkou navrhovateľa voči preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne z 03.09.2014 je posúdenie postavenia navrhovateľa ako experta v zahraničí, čo bolo zohľadnené v rozhodnutí zo dňa 14.04.2015 a námietkou navrhovateľa voči preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne z 14.04.2015, ktorou je započítanie obdobia od 01.09.1970 do 31.10.1970 (č.l.81) ako obdobia dôchodkového poistenia započítateľného pre určenie výšky priznaného starobného dôchodku. Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý je prílohou preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 14.04.2015 je zrejmé, že odporkyňa pre stanovenie obdobia dôchodkového poistenia a ďalších právnych kritérií rozhodujúcich pre určenie výšky starobného dôchodku navrhovateľa započítala obdobie dôchodkového poistenia do 31.08.1970 a neuznala tým nároky navrhovateľa na započítanie obdobia od 01.09.1970 do 31.10.1970 ako obdobia riadneho dôchodkového poistenia počas navrhovateľom tvrdenej výpovednej doby. Nebolo sporné, že otázka možnej započítateľnosti obdobia od 01.09.1970 do 31.10.1970 nebola posudzovaná súdmi v konaní určenie neplatnosti výpovede. Je potrebné rozlišovať medzi súkromnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnancom a zamestnávateľom a verejnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom ako osobou povinnou odviesť a platiť poistné na dôchodkové poistenie. ZSP ako aj zákon č. 100/1988 Z. o sociálnom zabezpečení zveril odporkyni pri určovaní výšky vymeriavacieho základu pre účely sociálneho poistenia rozsiahle právomoci na zistenie skutočného stavu veci, aby mohla na základe úplného zistenia skutkového stavu rozhodnúť. Z listiny - rozviazanie pracovného pomeru č. 5372/1970 zo dňa 24.8.1970 vyplýva, že navrhovateľ bol dekanátom Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave vyzvaný dňa 20.7.1970, aby nastúpil na svoje pracovisko do práce. Nakoľko navrhovateľ tak neurobil, bola mu daná k 1.9.1970 v zmysle § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 65/1965 Zb. a zákona č. 153/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/1965 Zb. dvojmesačná výpoveď z pracovného pomeru a bolo mu oznámené, že dňom 31.8.1970 prestáva
byť pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a pracovný pomer je zo strany tejto organizácie považovaný za skončený. Obdobie od 01.09.1970 do 31.10.1970 nebolo možné zohľadniť pri výpočte výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. Súd konštatuje, že otázku možnosti započítania obdobia od 01.09.1970 do 31.10.1970 ako obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa je možné posúdiť iba v súdnom konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, odporkyňa môže toto obdobie nemôže započítať na základe požiadavky navrhovateľka, ale iba na základe súdneho rozhodnutia. Ak navrhovateľ žalobu nepodal, nemôže tak s poukazom na právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt následne pre seba vyvodzovať priaznivé dôsledky. Keďže v zmysle uvedeného pracovný pomer navrhovateľa od 01.09.1970 netrval, nebol navrhovateľ z takéhoto neexistujúceho pracovného pomeru ani dôchodkovo poistený. Súd je názoru, že iba rozhodnutia súdov o neplatnosti skončenia pracovného pomeru predstavujú pre odporkyňu právny dôvod pre zmenu zápisu do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa. Inak možno zohľadniť iba vymeriavací základ, z ktorého bolo odvedené/predpísané poistné a za toto obdobie nebolo odvedené žiadne poistné. Odporkyňa nemá právomoc rozhodovať o otázke platnosti alebo neplatnosti pracovného pomeru a tak započítať obdobie, ktoré zamestnávateľ neviedol vo svojej evidencii. Uvedenému zodpovedá napr. aj ustanovenie § 139a ZSP, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Súd okrajovo dodáva, že námietka správnosti a výšky výpočtu jednotlivých súm bola v návrhu zo dňa 24.08.1970 v natoľko všeobecná, že ju nebolo možné preskúmať, ak aj bola doplnená tvrdeniami na pojednávaní dňa 18.11.2015 nebola uplatnená včas a aj keby bola uplatnená včas, súd nezistil pochybenie odporkyne, pokiaľ ide o výšky jednotlivých súm. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odporkyňa vychádzala z listinných dôkazov – mzdových listov bývalého zamestnávateľa za obdobie rokov 1968, 1969 a 1970. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd v zmysle § 250f O.s.p., keď účastníci s takým postupom súhlasili (č.l. 106, 120) potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015 ako vecne správne procesným postupom podľa § 250q od. 3 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá v konaní bola úspešná nepriznal právo na náhradu trov konania, keď jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.