Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Sd/248/2014 1014201665 20. 10. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:1014201665.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1 BA-5Sd/248/2014 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo 7. októbra 2014 proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. septembra 2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami totožného čísla z 3. decembra 2014 a z 8. apríla 2015, takto rozhodol: 1 BA-5Sd/248/2014 I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12.09.2014, ako aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2014 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 08.04.2015 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 10 BA-5Sd/248/2014 1. Rozhodnutím číslo č. XXX XXX XXXX X z 12.09.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaným podľa § 65 a 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa z 30.04.2014 o prehodnotenie sumy starobného dôchodku (ďalej len „žiadosť“). 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľ požiadal žiadosťou o prepočítanie mu priznaného starobného dôchodku. Vychádzajúc z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX zo 17.07.2014 (ďalej len „potvrdenie ministerstva zo 17.07.2014“) mala odporkyňa za preukázané, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1965 do 28.09.1967 (I. kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.10.1967 do 31.12.1981 (I. kategória funkcií). Navrhovateľ teda vykonával v I. kategórii funkcií službu celkovo 16 rokov a 94 dní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa konštatovala, že keďže navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 pís,. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. nezískal najmenej 20 rokov (získal iba 5.934 dní, t. j. 16 rokov a 94 dní), tak nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku nevznikol. Odporkyňa v záujme ustálenia dôchodkového veku navrhovateľa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. z ktorého vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona 62 rokov (to je aj prípad navrhovateľa – dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil dňa 20.10.2008). Odporkyňa poukázala aj na to, že navrhovateľovi nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol z dôvodu, že navrhovateľ k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, keď navrhovateľov služobný pomer skončil dňom 31.12.1981. Z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienky na nárok na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek v súvislosti so započítaním doby služobného pomeru do I. kategórie funkcií, tak navrhovateľovu žiadosť zamietla. Odporkyňa záverom uviedla, že nakoľko navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tak v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. mu obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Konštatovala, že jej rozhodnutím z 21.11.2008 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 20.10.2008, pričom na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 3. Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom namietal závery navrhovateľky a opätovne žiadal o preskúmanie jeho žiadosti. Namietal, že na osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014 mu boli nesprávne uvedené roky poistenia, pretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia z 21.11.2008 mu bolo zhodnotených 30 rokov a 175 dní. V tejto súvislosti uviedol, že 16 rokov a 94 dní v ozbrojených zložkách, ktoré sa mu podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musia zarátať do odpracovaných rokov v I. kategórii, sa na osobnom liste dôchodkového poistenia z 21.11.2008 nenachádzajú, a preto má vážne podozrenie, že niekto s jeho dokumentáciou úmyselne manipuloval. Ďalšiu nesprávnosť videl na tretej strane osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014, pretože je tam nesprávne uvedené, že odpracoval iba roky 2008 až 2011, keď správne je, že odpracoval roky 2008 až 2013, čo je potrebné podľa jeho názoru započítať. Ďalej poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky NS SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012, sp. zn. 9So/159/2011 z 31.10.2012, sp. zn. 7So/11/2011 z 28.12.2011), podľa ktorých je potrebné započítať zamestnanie v služobnom pomere pre výpočet starobného dôchodku. Žiadal, aby boli roky odpracované v I. kategórii v ozbrojených zložkách riadne započítané do odpracovaných rokov a z toho vypočítaný dôchodok. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. 4. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 30.12.2014 odporkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo v časti odôvodnenie zmenené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2014 (ďalej len „zmenové rozhodnutie“). Poukázala na to, že odôvodnenie zmenového rozhodnutia bolo oproti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia doplnené (upravené) o nasledovnú právnu argumentáciu: „Podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko ste získali dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. Vám obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý Vám bol priznaný rozhodnutím zo dňa 21. novembra 2008.“ Uviedla, že predmetné doplnenie dáva navrhovateľovi odpoveď aj na jeho otázku, prečo bolo na osobnom liste dôchodkového poistenia z 21. novembra 2008 zhodnotených 30 rokov a 175 dní. Ďalej poukázala na to, že obdobie 16 rokov a 94 dní v ozbrojených zložkách bolo hodnotené do odpracovaných rokov v I. kategórii až napadnutým, respektíve zmenovým rozhodnutím na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto sa tieto doby nachádzajú až na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou týchto rozhodnutí. Tvrdila, že doba služby musí byť uvedená na osobnom liste dôchodkového poistenia, aby si navrhovateľ vedel skontrolovať, že I. kategóriu funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek. Mala za to, že sa teda nejedná o žiadnu manipuláciu s navrhovateľovou dokumentáciou.
K námietke navrhovateľa týkajúcej sa tretej strany osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014 uviedla, že keďže navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30.04.2014 požiadal o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, tak obdobie dôchodkového poistenia preto bolo hodnotené ku dňu 29.04.2011, t. j. tri roky spätne od požiadania. Konštatovala, že odpracované roky od 20.10.2008 do 15.02.2013 boli navrhovateľovi zhodnotené pre zvýšenie starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2013. Záverom navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj zmenové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 5. Dňa 08.04.2015 z dôvodu zmeny údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „zmenové rozhodnutie II“), ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie v spojení s predošlým zmenovým rozhodnutím. Odporkyňa k uvedenému konštatovala, že keďže na osobných listoch dôchodkového poistenia, ktoré boli prílohami napadnutého rozhodnutia a zmenového rozhodnutia boli doplnené aj roky služby, ktoré pre nárok na starobný dôchodok nehodnotí a osobný list dôchodkového poistenia je súčasťou rozhodnutia, bolo potrebné vydať zmenové rozhodnutie II so započítaním správneho obdobia dôchodkového poistenia. V predmetnom zmenovom rozhodnutí II odporkyňa zhrnula, že roky služby pre nárok na starobný dôchodok nehodnotí, pretože navrhovateľ v zamestnaní v I. kategórii funkcií nezískal najmenej 20 rokov, a teda mu nevznikol nárok na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku (§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z.) a ani nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Mala taktiež za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie v I. alebo II. kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. Zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2014, pričom uviedla, že 1. odsek na strane 4 treba považovať za bezpredmetný. Záverom požiadala správny súd, aby napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím a zmenovým rozhodnutím II ako vecne správne potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 5Sd/248/2014 zo dňa 06.12.2017 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil, a to do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o návrhu o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Voči predmetnému uzneseniu o prerušení konania podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9So/8/2018 zo dňa 26.09.2018 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/248/2014 zo dňa 06.12.2017 potvrdil. 7. Dňa 13.02.2019 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 16/2017-52 tak, že návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhovel. V odôvodnení okrem iného uviedol, že: „Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia – odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok – by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. Ústavný súd sa nestotožňuje s uvedenou argumentáciou navrhovateľa, v zmysle ktorej ústavná nekonformita napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych vojakov (hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby) ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe,
pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s čl. 55 ods. 1 ústavy. Otázka ústavnej konformnosti by práve naopak odôvodnene vyvstala v prípade, ak by zákonodarca namiesto navrhovateľom napadnutej zákonnej úpravy prijal takú zákonnú úpravu, ktorá by pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok bez ďalšieho jednostranne zvýhodňovala osoby prichádzajúce z iného systému sociálneho zabezpečenia do všeobecného systému sociálneho poistenia.“ 8. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 9. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 5Sd/248/2014. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-5Sd/248/2014. 10. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 11. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný. 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 20. októbra 2023. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil navrhovateľ podaním zo dňa 29.06.2021 a odporkyňa podaním zo dňa 28.06.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 08.08.2023. 14. Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
15. Podľa. § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 18. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., sa služba zaradená do I. kategórie funkcií hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 19. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 20. Podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. 21. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií. 22. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. 23. Podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 24. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 25. Podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení s jej zmenovým rozhodnutím a zmenovým rozhodnutím II, je potrebné ako správne a zákonné postupom podľa §250q ods. 3 prvej vety OSP potvrdiť.
27. Správny súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na žiadosť odporkyne zo dňa 01.07.2014 vystavilo dňa 17.07.2014 potvrdenie č. E./XXXX-XX, z ktorého vyplýva, že bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 za obdobie služby: o od 1. októbra 1965 do 28. septembra 1967 v I. kategórii funkcií (doba výkonu základnej vojenskej služby); o od 1. októbra 1967 do 31. decembra 1981 v I. kategórii funkcií (doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru); - dňa 21. novembra 2008 odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 20. októbra 2008; dôchodkový vek bol určený postupom podľa § 65 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., t. j. dovŕšením 62 rokov veku; - dňa 30. apríla 2014 požiadal navrhovateľ o prepočet starobného dôchodku, súčasťou ktorého bolo potvrdenie ministerstva z 09. augusta 2013, z ktorého vyplýva, že pre účely dôchodkového zabezpečenia bolo obdobie základnej vojenskej služby od 1. októbra 1965 do 28. septembra 1967 zaradené v I. kategórii funkcií a obdobie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 1. októbra 1967 do 31. decembra 1981 zaradené v I. kategórii funkcií; - dňa 12.09.2014 vydala odporkyňa napadnuté rozhodnutie, ktorým žiadosť navrhovateľa zo dňa 30.04.2014 o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zamietla; - dňa 07.10.2014 podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok, súčasťou ktorého bolo napadnuté rozhodnutie s osobným listom dôchodkového poistenia, žiadosť o prehodnotenie dôchodku zo dňa 25.05.2014, potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 09.08.2013 týkajúce sa zhodnotenej doby, žiadosť o poskytnutie súhlasu so sprístupnením osobných údajov zo dňa 19.06.2014, súhlas navrhovateľa so sprístupnením osobných údajov zo dňa 25.06.2014, list odporkyne z 08.10.2014 spolu s oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúcim sa údajov navrhovateľa na účely konania o dôchodkovej dávke, rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 21.11.2008 spolu s príslušným osobným listom dôchodkového poistenia, žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 07.04.2013 s evidenčným listom dôchodkového poistenia; - dňa 03.12.2014 vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie, ktorým žiadosť navrhovateľa zo dňa 30.04.2014 o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zamietla (zmena sa týkala časti odôvodnenie – 1 odsek); - dňa 08.04.2015 vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie II, ktorým žiadosť navrhovateľa zo dňa 30.04.2014 o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zamietla (predmetné rozhodnutie bolo potrebné vydať z dôvodu zmeny údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa); Na výzvu správneho súdu zo dňa 29.01.2016 predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dôchodkový spis navrhovateľa, z ktorého, o. i., vyplývajú aj údaje potrebné pre výpočet výsluhového dôchodku. Z týchto údajov vyplýva, že doba služobného pomeru policajta trvala 16 rokov, 2 mesiace a 28 dní. Z toho o od 1. októbra 1965 do 28. septembra 1967 v I. kategórii funkcií – ZVS (t. j. 1 rok, 11 mesiacov a 28 dní); o od 1. októbra 1967 do 31. decembra 1981 v I. kategórii funkcií – príslušník PZ (t. j. 14 rokov, 3 mesiace a 0 dní); Podklady na výpočet dôchodku boli vypracované dňa 25. septembra 2008 a schválené dňa 03. októbra 2008. 28. Správny súd konštatuje, že navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že na osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014 mu boli nesprávne uvedené roky poistenia, pretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia z 21.11.2008 mu bolo zhodnotených 30 rokov a 175 dní. Tvrdil, že 16 rokov a 94 dní v ozbrojených zložkách, ktoré sa mu podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musia zarátať do odpracovaných rokov v I. kategórii, sa na osobnom liste dôchodkového poistenia z 21.11.2008 nenachádza a preto má vážne podozrenie, že niekto s jeho dokumentáciou úmyselne manipuloval. Ďalšiu nesprávnosť videl na tretej strane osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014, pretože je tam podľa jeho názoru zle uvedené, že odpracoval iba roky 2008 až 2011,
no správne má byť, že odpracoval roky 2008 až 2013. Poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých je potrebné započítať zamestnanie v služobnom pomere pre výpočet starobného dôchodku (rozsudky NS SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012, sp. zn. 9So/159/2011 z 31.10.2012, sp. zn. 7So/11/2011 z 28.12.2011). 29. Správny súd k námietkam navrhovateľa v prvom rade uvádza, že navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (16 rokov a 94 dní), a teda v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. mu toto obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 21.11.2008. Z uvedeného je teda nesporne zrejmé, že prečo bolo na osobnom liste dôchodkového poistenia z 21.11.2008 zhodnotených len 30 rokov a 175 dní, pričom to, že na osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014 je uvedená zhodnotená doba dôchodkového poistenia 46 rokov a 269 dní je zapríčinené v dôsledku zmeny judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (obdobie 16 rokov a 94 dní sa môže započítať do nároku na starobný dôchodok, no nie do výpočtu jeho výšky – ak by sa započítalo aj do výpočtu jeho výšky išlo by o nespravodlivú duplicitu voči občanom vedeným po celý čas vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že predmetné obdobie 16 rokov a 94 dní v ozbrojených zložkách bolo navrhovateľovi hodnotené do odpracovaných rokov v I. kategórii až napadnutým, respektíve zmenovým rozhodnutím v dôsledku vydania nových rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti, v dôsledku čoho sa predmetné obdobie 16 rokov a 94 dní nachádza až na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého, respektíve zmenového rozhodnutia. 30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa správny súd stotožňuje s tvrdením odporkyne, že v predmetnej veci nedošlo k žiadnej manipulácii s navrhovateľovou dokumentáciou, keď doba služby jednoducho musí byť uvedená na osobnom liste dôchodkového poistenia, aby bolo bez žiadnych pochybností zrejmé, že navrhovateľ I. kategóriu funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a aby si to aj navrhovateľ vedel odkontrolovať. 31. Ďalšiu domnelú nesprávnosť navrhovateľ videl na tretej strane osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 12.09.2014, pričom tvrdil, že neodpracoval iba roky 2008 až 2011, ale podľa jeho názoru odpracoval roky 2008 až 2013. K uvedenému správny súd poukazuje na to, že navrhovateľ dňa 30.04.2014 požiadal o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, v dôsledku čoho odporkyňa správne hodnotila dôchodkové poistenie tri roky spätne od požiadania ku dňu 29.04.2011, a teda preto sú tam uvedené len roky 2008 až 2011 – odporkyňa však správne v tejto súvislosti podotkla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2013 boli predmetné odpracované roky od 20.10.2008 do 15.02.2013 navrhovateľovi riadne zhodnotené pre zvýšenie starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda nedošlo v tomto smere k žiadnemu jej pochybeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd všetky námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné. 32. Správny súd ďalej konštatuje, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojom opravnom prostriedku, sú už neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonané. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/2017-52, ktorým bolo rozhodnuté tak, že návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhovel, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie sú v konflikte s čl. 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri aplikácii predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky na toto konanie je teda možné skonštatovať, že odporkyňa rozhodla správne a zákonne, keď dobu služby navrhovateľa zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. nezhodnotila na nárok navrhovateľa na starobný dôchodok (čo do výpočtu jeho výšky), pričom takéto rozhodnutie je systémové a spravodlivé a nezvýhodňuje navrhovateľa voči iným osobám, ktoré sú po celý čas vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 33. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a prijaté závery správnemu súdu nezostalo nič iné iba skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj jej zmenové rozhodnutie a zmenové rozhodnutie II, je potrebné ako zákonné a správne potvrdiť.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na výsledok konania navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: 1 BA-5Sd/248/2014 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).