Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 27C/3/2019 5119200450 12. 06. 2024 JUDr. Jana Scholtzová ECLI:SK:OSZA:2024:5119200450.13
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava, IČO: 50 192 205 proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom V. Spanyola 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, právne zastúpený: Spoločnosť AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, o náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto rozhodol: I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca dňa 14.1.2019 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.357,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.357,20 eur odo dňa 7.9.2018 do zaplatenia a trovy konania. 2. Na pojednávaní 15.1.2020 žalobca predniesol zmenu žaloby s tým, že uvádzal, že je v žalobe nesprávne vypočítaná suma náhrady bolestného a SSU pretože bola nesprávne použitá hodnota bodu pre rok 2016. Na základe tohto žiadal, aby bola pripustená zmena, podľa ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.749,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.749,80 eur odo dňa 7.9.2018 do zaplatenia. Na pojednávaní 6.5.2024 súd vydal uznesenie, podľa ktorého pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.749,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.749,80 eur odo dňa 7.9.2018 do zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že mu bolo dňa 15.1.2013 realizované na gastroenterologickom oddelení FNsP Žilina kolonoskopické vyšetrenie lekárom C. G. H. a pri tomto došlo k perforácii hrubého čreva. Počas zákroku žalobca si sťažoval na nadmerné až neznesiteľné nadúvanie a veľkú bolesť pri odstraňovaní polypov a lekárom bol uistený, že zákrok bol vykonaný bez komplikácií a bolo mu oznámené, že sa má informovať na histolocký nález o dva týždne a na ďalší zákrok sa má objednať o dva roky. Žalobca bol po zákroku prepustený domov. Po príchode domov začal pociťovať bolesti brucha a dostal vysoké horúčky. Na ďalší deň 16.1.2013 kontaktoval lekára C. H., ktorý vykonal zákrok a tento mu odporučil, aby sa urgentne dostavil do ambulancie na vyšetrenie. Po tomto bol odoslaný na urgentný príjem za účelom hospitalizácie a v ten istý deň mu bol realizovaný operačný zákrok s vyvedením stomie, o čom nebol nijakým spôsobom informovaný počas vyšetrení. Do domáceho liečenia bol prepustený dňa 22.1.2013. Po asi jednom mesiaci začal pociťovať bolesti v brušnej dutine a postrehol zväčšovanie stomického otvoru a vyklenovanie brušnej steny a o tomto informoval stomickú sestru dňa 21.2.2013 a ošetrujúceho lekára dňa 28.2.2013 pri vykonávaní kontroly a výbere stehov. Brušný pás bol predpísaný žalobcovi až
dňa 2.4.2013 a odovzdaný na nasledujúci deň. Žalobca dňa 17.5.2013 bol hospitalizovaný v Martinskej fakultnej nemocnici v Martine, kde mu vykonali tri operačné zákroky. Počas rekonvalescencie opätovne vznikla v mieste operačnej rany stomického otvoru parastomálna hernia, následkom čoho bol dňa 1.12.2013 opätovne prijatý v Martinskej fakultnej nemocnici na chirurgickom oddelení za účelom opakovaného operačného zákroku. Tento bol vykonaný dňa 2.12.2013 a do domáceho liečenia bol prepustený dňa 6.12.2013. Žalobcovi takto následkom kolonoskopického vyšetrenia zo dňa 15.1.2013 a následnej lekárskej starostlivosti, ktorá mu nebola poskytnutá správne, vzniklo niekoľko zdravotných komplikácií, a to nielen bolestivé operačné zákroky, ale aj psychické problémy. Postup bol prešetrený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa žiadosti zo dňa 11.6.2014. V oznámení o výsledku úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného FNsP v Žiline, nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., v tom, že po diagnostickom a terapeutickom kolonoskopickom zákroku dňa 15.1.2013 neboli vykonané všetky zdravotné výkony na včasné rozpoznanie perforácie sigmy. Žalobca utrpel rozsiahlu ujmu na zdraví, ktorá bola stanovená na základe lekárskeho posudku hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa odborného vyjadrenia č. 6/2017 zo dňa 20.2.2017, ktoré bolo vypracované C. A. I., bol určený rozsah poškodenia v príčinnej súvislosti so zákrokom a bolo určené bolestné v celkovom počte 220 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu jedného bodu pre rok 2016 predstavuje sumu vo výške 3.885,20 eur a zároveň suma za vypracovanie znaleckého posudku bola vo výške 220,- eur. Podľa znaleckého odborného vyjadrenia zo dňa 25.5.2018, ktorý vypracoval C. J. K., bol určený rozsah trvalých následkov vzniknutých v príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a určené hodnotenie v počte 300 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu jedného bodu pre rok 2017 suma 18,24 eur je suma 5.472,- eur a za vypracovanie znaleckého posudku suma 45,- eur. Na základe tohto žalobca poslal žalovanému výzvu zo dňa 11.10.2018. Žalobca žalobu odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 2 ods. 2, § 5 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. 3. Na pojednávaní 15.1.2020, kde žiadal zaplatiť sumu náhrady bolestného vo výške 3.885,20 eur žalobca uviedol, že bola nesprávne použitá hodnota bodu pre rok 2016. V odbornom vyjadrení C. I. podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. mala byť použitá hodnota jedného bodu pre rok 2017 suma 18,24 eur a tak s prihliadnutím na počet 220 bodov je suma odškodnenia titulom bolestného spolu 4.012,80 eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku C. K., podľa totožného ustanovenia mala byť použitá hodnota jedného bodu pre rok 2018 v sume 19,08 eur, čo je pri 300 bodoch celková suma 5.724,- eur. Na základe tohto žiadal žalobca, aby žalovaný bol povinný zaplatiť spolu sumu 9.749,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 7.9.2018 do zaplatenia. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.3.2019 žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že následkom kolonoskopického vyšetrenia zo dňa 15.1.2013 a následnej lekárskej starostlivosti, ktorá mala byť údajne poskytnutá nesprávne, mu vzniklo niekoľko zdravotných komplikácií, a to nielen bolestivé operačné zákroky, ale aj psychické problémy. Taktiež nesúhlasí s tvrdením, že mal žalobca utrpieť rozsiahlu ujmu na zdraví. Pri kolonoskopickom vyšetrení dňa 15.1.2013 žalovaný vykonal všetky potrebné a nevyhnutné výkony nadštandardným spôsobom vedúcim k správnemu určeniu choroby a zabezpečil pre žalobcu včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia žalobcu, prípadne zlepšenia jeho zdravotného stavu. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že bol žalobca pacientom na gastroenterologickej ambulancii od decembra 2008 z dôvodu polypov hrubého čreva a prvýkrát mu boli odstránené dva polypy dňa 9.12.2008 a ďalšia kolonoskopia bola dňa 29.6.2010 a posledná 15.1.2013, kedy bol nález ďalších štyroch polypov. Počas výkonu a aj po výkone bol pacient bez akýchkoľvek ťažkostí a neboli prítomné žiadne známky krvácania, či perforácie. Lekár žalobcu ubezpečil, že zákrok bol vykonaný bez komplikácií a pacient bol riadne a v súlade so zákonom poučený o ďalšom postupe. Dňa 16.1.2013 žalobca kontaktoval lekára C. H. a informoval ho o svojom zdravotnom stave a bolo mu odporučené ihneď sa dostaviť ku konzultácií a po jeho vyšetrení lekár žalobcu odoslal na hospitalizáciu a následnú zdravotnú starostlivosť na chirurgické oddelenie a žalobca bol indikovaný k urgentnej operácii. Operačný výkon prebehol nadštandardne a bol vykonaný laparoskopicky, čo umožnilo aj rýchlu pooperačnú rekonvalescenciu a priaznivejší priebeh. Počas hospitalizácie bol edukovaný ošetrujúcim personálom o stomii a pomôckach a možných komplikáciách. V období rekonvalescencie sa začal stomický otvor zväčšovať a v jeho blízkosti vznikla parastomálna hernia. Žalobca bol trikrát na predpis stomatických pomôcok. Predpis stomatického pásu nepatrí medzi štandardnú výbavu pacienta. Stómia u žalobcu bola dočasná a v pláne bolo jej zrušenie na oddelení
chirurgie s odstupom troch mesiacov, čo je uvedené aj v prepúšťacej správe zo dňa 22.1.2013. Pri sťažnosti žalobcu zo dňa 2.4.2013 bol žalobcovi odporučený aj predpísaný brušný bandážny pás, tento mu bol odovzdaný nasledujúci deň. Nie je pravda, ako uvádza žalobca, že dňa 21.2.2013 informoval stomickú sestru o zväčšení stomického otvoru a vyklenovaní brušnej steny. Podľa vyjadrenia vedúcej sestry žalobca o herniácií vôbec neinformoval a pri každej kontrole si nedal skontrolovať stómiu, iba požadoval iné vrecká bez toho, aby si dal stómiu pozrieť na preväzovni. Problém s herniou sa začal riešiť až 2.4.2013, kedy žalobca na to upozornil a hneď mu bol predpísaný brušný stomický pás. Počas rušenia stómie je nevyhnutná rekonštrukcia brušnej steny po otvore a teda prípadná parastomická hernia sa ošetrí počas rušenia stómie. Žalobca sa však na oddelenie chirurgie ku kontrole viac nedostavil. Žalovaný ďalej upozornil na to, že perforácia hrubého čreva pri kolonoskopii je jednou z možných komplikácií a o tomto bol žalobca informovaný a riadne poučený. Takéto vyjadrenie žalovaný poskytol aj úradu dňa 30.6.2014 v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o vykonanie dohľadu. Podľa záveru úradu žalovaný údajne nemal poskytnúť žalobcovi zdravotnú starostlivosť v priebehu kolonoskopického vyšetrenia dňa 15.1.2013 správne, pričom však po výkone a opakovanom kontakte so žalobcom mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, teda boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Zistené nedostatky úradu mali spočívať v tom, že v prípade popísaných malých polypov nebola na ich odstránenie nutnosť použitia slučky, ale mali postačovať bioptické kliešte, eventuálne slučka bez koagulačného prúdu. Lekár C. H., ako aj žalovaný s týmto nedostatkom nesúhlasili. Ďalším nedostatkom mala byť tá skutočnosť, že po výkone nebolo zabezpečené sledovanie pacienta v rozsahu 30 až 60 minút a s týmto nedostatkom taktiež ani lekár, ani žalovaný nesúhlasia, tak ako vyplýva z námietok k protokolu. Veľkosťou a tvarom uvedené polypy nespĺňali kritériá rizikových polypov v zmysle komplikácií. Žalobca nedostatočne verbalizoval svoje ťažkosti, ak ich mal, pričom uvádzané zdravotné ťažkosti vyslovil až následne v sťažnosti na liečebný postup. Lekár C. H. v námietke uviedol, že počas a aj po výkone bol žalobca bez akýchkoľvek subjektívnych aj klinických ťažkostí. Každý pacient má po výkone možnosť zostať na lôžku, čo však žalobca napriek poučeniu nevyužil. Aj keby bol sledovaný po výkone ďalších 60 minút, tak by nebol ovplyvnený ďalší postup, pretože k subjektívnym ťažkostiam žalobcu došlo až o niekoľko hodín po výkone 6 až 7 hodín. Úrad prerokoval námietky a dospel k záveru, že s námietkami súhlasí a akceptuje ich a napriek tomuto zotrval na tvrdení, že sledovanie žalobcu po dobu 30 až 60 minút po výkone malo byť zabezpečené, vzhľadom na jeho údajnú vhodnosť. Úrad vo svojom oznámení o výsledku prešetrenia zo dňa 4.2.2015 konštatuje, že žalovaný nepostupoval správne pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi, teda v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. a žalovaný s týmto záverom nesúhlasí. Úrad ale ďalej konštatuje, že po opakovanom kontakte žalovaného so žalobcom boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením dočasnej a účinnej liečby. 5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.4.2019 zotrval na dôvodoch podľa žaloby. Uviedol, že nesporné je, že bol pacientom gastroenterologickej ambulancie od decembra 2008 z dôvodu polypov hrubého čreva a prvýkrát tieto boli žalobcovi chirurgicky odstránené dňa 9.12.2008 a absolvoval kolonoskopiu dňa 29.6.2010 a dňa 15.1.2013. Sporným je priebeh tohto kolonoskopického vyšetrenia zo dňa 15.1.2013 a následná poskytnutá lekárska starostlivosť žalovaným. Táto nebola poskytnutá správne v uvedený deň a počas následnej liečby a tak u žalobcu nastali komplikácie, ktoré pretrvávajú až doposiaľ. Žalobca počas zákroku dôrazne upozorňoval lekára na obrovskú bolesť a nadúvanie, čo pri výkone v minulosti nepociťoval. Po zákroku taktiež upozornil lekára na pretrvávajúce bolesti a lekár uviedol, že ide o dočasný stav, ktorý ustúpi. Po príchode žalobcu dňa 16.1.2013 tento nebol ihneď poslaný na hospitalizáciu a ďalšiu starostlivosť, ale lekár najskôr navrhol liečbu infúziami a po preštudovaní zdravotného záznamu dal pokyn, aby sa presunul na urgentný príjem, kde mu bol vykonaný röntgen a lekárka oznámila, že je nutné, aby absolvoval operačný zákrok, ktorý podstúpil ihneď. Žalobca trikrát absolvoval predpis stomatických pomôcok v čase, ako uviedol žalovaný a už dňa 21.2.2013 informoval sestru o zväčšení stomického otvoru a vyklenovaní brušnej dutiny a sestra reagovala, že ide o bežný priebeh po zákroku a až dňa 2.4.2013 mu bol odporučený bandážny pás. Sestra vykonávala riadnu kontrolu stómie iba zo začiatku. Žalobca popiera, že by si pri každej kontrole nedal riadne skontrolovať stómiu a neinformoval sestru. Herniu sestre ukázal a sťažoval sa na tento problém a bolo mu dané vysvetlenie, že je to dočasný problém, ktorý súvisí s priebehom liečby. Na základe ignorácie sťažností z vlastnej iniciatívy navštívil 27.3.2013 L. M. C. N. O. K. J., kde mu bola hernia potvrdená a odporúčaný operačný zákrok, ktorý absolvoval v Martine dňa 20.5.2013 a následne opakovane dňa 2.12.2013 a 17.9.2014 taktiež v Martine. Žalovaný uviedol, že bol žalobca o možných komplikáciách informovaný a toto podpísal dňa 15.1.2013, ale žalobca bol poučený iba o čase, kedy môže konzumovať stravu a o perforácií a jej vzniku nebol poučený ani edukovaný. Bolesti, ktoré pociťoval mu boli vysvetlené ako
dočasné a majú ustúpiť. Poučenie 15 minút po zákroku pod vplyvom bolesti síce podpísal, ale text na tlačive ani neevidoval, čo je s ohľadom na jeho ťažkosti pochopiteľné. Úrad síce akceptoval námietky žalovaného, no zároveň zotrval na tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Poukázal na to, že sledovanie pacienta je vhodné pri invazívnych vyšetrovacích metódach, akou je diagnostická a terapeutická kolonoskopia. Zároveň poukázal aj na potrebu zdokumentovania nálezu, terapeutického výkonu a tiež subjektívnych údajov pacienta. Žalobca bol po zákroku lekárom uistený, že je všetko v poriadku, napriek tomu, že pociťoval bolesti. 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.6.2019 zotrval na tom, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne. Poukázal na predchádzajúce vyjadrenie ohľadne kolonoskopického vyšetrenia, vrátane zákroku a poukázal aj na vyjadrenie stomickej sestry, ktorá stómiu žalobcovi ošetrovala. Spochybnil časový pôvod vyhotovených fotografií žalobcu. Za absurdné považuje tvrdenia žalobcu, že z dôvodu bolesti neevidoval text na tlačive, ktorým mu bol daný na podpis informovaný súhlas dňa 15.1.2013. Pokiaľ by upozornil lekára na takéto vážne bolesti, tak tento by začal riešiť situáciu adekvátnym spôsobom. Žalobca nepreukázal, že by ošetrujúceho lekára skutočne upozornil na svoje subjektívne ťažkosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že konštatovanie úradu v protokole v spojení so zápisnicou P. XXX/XXXX M. Q. oznámenie o výsledku prešetrenia podania nemá právne záväznú a konštitutívnu povahu rozhodnutia a tak pre žalovaného z tohto neplynú žiadne právne následky. 7. Na pojednávaní 15.1.2020 žalobca zotrval na doterajších dôvodoch a uvádzal, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420 ods. 1, 2 a podľa § 444 OZ a rozsah je určený lekárskymi posudkami v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Žalobca poukazuje aj na poučenie a písomný informatívny súhlas pacienta zo dňa 15.1.2013, ktorý nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z.z. Zákrok, pri ktorom došlo k vzniku škody u žalobcu nastal dňa 15.1.2013 a o vzniku škody sa žalobca dozvedel nasledujúci deň po vyšetrení 16.1.2013 a o výške škody sa dozvedel z predložených lekárskych posudkov. 8. Na pojednávaní žalovaný opätovne nesúhlasil, že žalobcovi bola nesprávne poskytnutá lekárska starostlivosť a následkom tohto mu vznikli viaceré zdravotné komplikácie, a to nielen bolestivé operačné zákroky, ale aj psychické problémy a utrpel rozsiahlu ujmu na zdraví. Opätovne sa vyjadroval k tomu, že dňa 15.1.2013 žalovaný vykonal všetky potrebné nevyhnutné výkony nadštandardným spôsobom k správnemu určeniu choroby a liečby a zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia žalobcu a zlepšenia zdravotného stavu. Žalovaný napáda závery úradu v protokole o vykonanom dohľade č. XXX/XXXX zo dňa 6.10.2014 a súčasne v zápisnici k protokolu zo dňa 22.1.2015 a poukázal na to, že tieto závery nie sú pre súd právne záväzné. Úrad sa nezaoberal a ani nekonštatuje existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním a vznikom škody žalobcu. V celom rozsahu sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení. 9. Na pojednávaní 6.5.2024 žalovaný poukázal na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním zamestnanca žalovaného. Na základe výsluchu svedkov a znalca nebolo konštatované pochybenie ošetrujúceho lekára, ktorý vykonával kolonoskopiu a to, že priamo jeho konaním došlo k vzniku škody. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania v celom rozsahu. Poukázal na to, že škoda, teda úkon, ktorý mal mať za následok škodu sa stal 15.1.2013 a potom nadväzovali operácie a posledná bola 17.9.2014. Pokiaľ ide o náhradu škody, tak je tam subjektívna dvojročná premlčacia doba a žaloba na súd bola podaná až v roku 2019. Ďalej žalovaný uviedol, že absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného a nemá byť žalovaná nemocnica, ale Slovenská republika. Žalovaný je rozpočtová organizácia, ktorá bola zriadená na základe poverenia Ministerstva zdravotníctva. Zároveň žalovaný namieta aj bodové ohodnotenie, ktoré nebolo spravené riadne a v súlade so zákonnými ustanoveniami. Bodové ohodnotenie bolo počítané v čase, keď bol robený znalecký posudok, a nie podľa toho, kedy jednotlivé bolesti nastali, čiže v roku 2013 a 2014, ale bolo počítané na základe bodov za rok 2017. 10. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Žalovaný počas konania nenavrhol kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k otázke ustálenia zdravotného stavu alebo k otázke premlčania. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS 716/2016 z 24.10.2017, ktorý sa priamo vyjadroval k uneseniu dôkazného bremena, či už žalobcu alebo
žalovaného, kde na jednej strane je pacient a na druhej strane nemocnica. Na základe tohto nie je daná pasívna vecná legitimácia štátu, ale priamo žalovaného, ktorý disponuje právnou subjektivitou. 11. V záverečnom vyjadrení žalobca uviedol, že znalec v konaní uviedol pochybenie, ktoré spočíva v nesprávnom poučení a v písomnom informovanom súhlase pacienta podľa § 6 zák. č. 576/2004 Z.z. a po vykonaní kolonoskopie ďalej nebolo zistené, či bol pacient riadne informovaný o ďalšom postupe v prípade objavenia sa konkrétnych ťažkostí. Podľa lekárskej správy mal prísť na výsledky histologického vyšetrenia o dva týždne a na kontrolnú kolonoskopiu o dva roky. V danom prípade teda došlo k pochybeniu ohľadne informovania o ďalšom postupe pacienta už po vykonaní kolonoskopie. Žalobca ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS 716/2016 z 24.10.2017 o miere dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi. V sporových súdnych konaniach, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahu lekár – zdravotnícke zariadenie a pacient – klient je aplikácia štandardného typu dôkazného sylogizmu nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú rovnováhu medzi dostupnými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v týchto sporoch sa vyskytujúcu dôkaznú núdzu na strane poškodeného pacienta danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu aj jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť strán. Všeobecný súd v takomto prípade je povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov. V týchto typových situáciách sa preto vyžaduje, aby slabšie postavenie poškodeného pacienta bolo kompenzované napríklad odklonom od základnej konštrukcie delenia bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena, a to napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybností, nepoučenie a neinformovanie, ktoré malo žiaľ za následok zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, čo vyústilo následne do zdravotných komplikácií, ktoré vznikli najmä nesprávnym postupom žalovaného. Na základe všetkých týchto skutočností žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy konania. 12. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že zákrok, ktorý bol vykonaný žalobcovi nebol vykonaný prvýkrát a žalobca si bol vedomý postupu pri tomto zákroku a nenamietal žiadne ťažkosti a aj podľa výpovedí svedkov a znalca možno konštatovať, že lekár pri výkone nepochybil a nie je možné uplatniť si náhradu škody len za chybný informovaný súhlas, obzvlášť keď ide o zákrok, o ktorého postupe už žalobca vedel. Žalovaný opätovne namieta bodové ohodnotenie, ktoré je nesprávne a má vychádzať z obodovania z rokov 2013 a 2014 a nie z roku 2017. Žalovaný nesúhlasí a namieta aj zmenu žaloby, ktorá bola prednesená na pojednávaní v roku 2020 a o ktorej bolo rozhodnuté uznesením súdu až na pojednávaní 6.5.2024 a hlavne výslovne v tejto časti namieta premlčanie. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je nepreukázaný a v celom rozsahu premlčaný a tak žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a poukazuje aj na absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 13. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov zo znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a podľa výsluchu svedkov C. G. H., C. G. O., C. R. K. mal súd zistený nasledovný skutkový stav: 14. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25.5.2018, vypracované C. J. K., znalcom, je uvedené hodnotenie SSU podľa položky 432b – 50 bodov a položky 310 – 250 bodov, spolu 300 bodov. C. K. si účtoval znalečné a náhradu nákladov spolu 45,- eur. 15. Podľa odborného vyjadrenia č. 6/2017 Univerzitná nemocnica Martin, Ortopedická klinika, oddelenie úrazovej chirurgie C. A. I., znalec, zo dňa 20.2.2017 je uvedené hodnotenie bolestného položka 90ch – roztrhnutie alebo pretrhnutie hrubého čreva s resekciou 60 bodov, položka 90ch – operácia zo dňa 20.5.2013 – 60 bodov zvýšená o 50 %, spolu 90 bodov a zvýšenie je za sekundárne hojenie so secernáciou, položka 89 - operácia 2.12.2013 - 35 bodov a položka 89 – operácia 17.9.2014 – 35 bodov, spolu 220 bodov. Znalec si fakturoval za vypracovanie odborného vyjadrenia sumu 220,- eur. 16. Podľa žiadosti o vykonanie dohľadu zo dňa 29.5.2014 bolo zistené, že žalobca adresoval Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadosť o vykonanie dohľadu, ako aj o prešetrenie správnosti rozhodnutia ošetrujúceho zdravotníckeho zamestnanca v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a dôvody uviedol, totožné ako v podanej žalobe.
17. Podľa oznámenia výsledku prešetrenia podania, ktoré adresoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobcovi listom zo dňa 4.2.2015 sa v závere konštatuje, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá vo FNsP Žilina, nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. v tom, že po diagnostickom a terapeutickom kolonoskopickom zákroku dňa 15.1.2013 neboli vykonané všetky zdravotné výkony na včasné rozpoznanie iatrogénnej perforácie sigmy. Po opakovanom kontakte s FNsP Žilina boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. 18. Žalobca listom zo dňa 20.8.2018, ktorý bol doručený žalovanému 27.8.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 9.357,20 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví a uvádzal totožné skutočnosti ako v podanej žalobe a žiadal bolestné 3.885,20 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 5.472,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 631,56 eur s DPH. Podľa odpovede žalovaného zo dňa 11.10.2018 tento uviedol, že poskytnutá zdravotná starostlivosť žalobcovi bola poskytnutá správne a boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby, prípadne zlepšenie jeho zdravotného stavu a v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Žalovaný nevidí priestor na mimosúdne vyriešenie veci. 19. Podľa protokolu č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na mieste je uvedené dohliadané obdobie od 15.1. do 24.4.2013 a miesto a čas vykonania dohľadu FNsP Žilina dňa 1.7.2014 a predmetom je prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti u pacienta A. B. a v závere sú uvedené zistené nedostatky a to v prípade popísaných malých polypov nebola na ich odstránenie nutnosť použitia diatermokoagulačnej sľučky – postačovali bioptické kliešte, eventuálne sľučka bez použitia koagulačného prúdu a ďalej na odstránenie popísaných malých polypov bola použitá diatermokoagulačná sľučka, nebolo však zabezpečené sledovanie stavu pacienta po výkone, ktoré by malo byť podľa rozsahu výkonu 30 až 60 minút a tak zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi A. B. nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. a protokol bol vypracovaný 6.10.2014. 20. C. G. H. podal námietky na protokol č. 633/2014, ktoré adresoval referátu kontroly a totožne adresoval aj odpoveď na sťažnosť pacienta A. B. ohľadom poskytnutej zdravotnej starostlivosti a odpoveď je zo dňa 27.12.2013. 21. Vedúca sestra chirurgického oddelenia C. K. sa dňa 7.7.2014 vyjadrila k sťažnosti pána B. na základe žiadosti o prešetrenie postupu starostlivosti o pacienta. 22. Podľa zápisnice P. XXX/XXXX zo dňa 22.1.2015 táto sa týkala prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na mieste a v závere sa konštatuje, že na základe akceptovania námietky č. 1 a námietky č. 2 v časti a) týkajúcej sa sledovania pacienta po výkone mení záver výkonu nasledovne: Na odstránenie popísaných malých polypov bola použitá diatermokoagulačná sľučka, po výkone však zdravotný stav pacienta nebol objektivizovaný a akceptovanie uvedených námietok nemá vplyv na záver výkonu dohľadu a zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. 23. Žalovaný dňa 28.10.2014 adresoval úradu námietky k protokolu č. 633/2014 o vykonanom dohľade. 24. Žalobca predložil prepúšťacie správy tak, ako sa tieto nachádzajú na č.l. 78 až 83 spisu a 144 spisu a fotografie č.l. 77 spisu. 25. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 19.3.2024 táto oznámila, že žalobca nepoberal v období rokov 2013 až 2020 žiadne dávky úrazového poistenia. 26. Svedok C. G. H. potvrdil, že dňa 15.1.2013 vykonával kolonoskopické vyšetrenie žalobcu a uviedol, že tohto ako pacienta pozná od roku 2008. Pri vyšetrení sa žalobca na nič nesťažoval. V roku 2013 nebola povinnosť vykonať záznam aj v tom prípade, ak pacient neudával žiadne subjektívne sťažnosti. Pokiaľ by mal obtiaže, tak by to bolo riešené a aj poznačené. Vyšetrenie trvalo po dobu asi pol hodiny a je tu rôzny čas medzi ukončením vyšetrenia a odchodom pacienta z ambulancie a u žalobcu mohlo ísť asi o dobu pol hodiny. Počas celej tejto doby žalobca sa nesťažoval a neuvádzal žiadne subjektívne
ťažkosti. Žalobca nedostal medikamentóznu liečbu a nebolo potrebné jeho sledovanie na lôžku. Na druhý deň po vyšetrení žalobca v raňajších hodinách telefonoval, že má ťažkosti a svedok oznámil, že sa má dostaviť hneď do nemocnice, ale tento prišiel až popoludní s odstupom niekoľkých hodín. Žalobca bol poučený, že pokiaľ by po vyšetrení vznikli akékoľvek ťažkosti, tak sa má okamžite skontaktovať s lekárom. Svedok ho vyšetril a okamžite ho poslal na urgentný príjem na chirurgiu. V priebehu asi dvoch týždňov sa dostavil pre histologický nález. Pacienti sú dostatočne informovaní o následkoch vyšetrenia a o všetkých komplikáciách, ako aj o ďalšom postupe a takto bol informovaný aj žalobca. V uvedenom období sa nezapisovalo, keď pacient nemal žiadne ťažkosti. V súčasnej dobe je to už iné a zapisuje sa aj to, keď pacient žiadne subjektívne ťažkosti neudáva. Pokiaľ ide o perforáciu čreva tak je možné, že táto vznikne hneď pri vyšetrení a vtedy sa to ihneď aj rieši, ale je možné, že dôjde k perforácii až s odstupom niekoľkých hodín a dokonca až niekoľkých dní po vyšetrení. Ďalej sa svedok tak vyjadril, že úrad vychádzal z toho, že pacient sa sťažoval, že má subjektívne ťažkosti a bolesti pri samotnom vyšetrení a toto mal zaznačiť svedok do dokumentácie, ale toto pravda nebola a žalobca sa na nič nesťažoval. Pri výkone sú prítomné aj zdravotné sestry. 27. Svedok C. G. O. uviedol, že žalobcu pozná ako pacienta od roku 2013 a pracuje u žalovaného ako prednosta chirurgického oddelenia. Vyjadroval sa k skutočnostiam, ako žalobca nasledujúci deň po kolonoskopickom vyšetrení bol hospitalizovaný a boli mu vykonávané predoperačné vyšetrenia a ešte v ten deň bol aj operovaný vzhľadom na jeho zdravotný stav. Bol riadne poučený ako vyplýva aj z podpisu žalobcu v zdravotnej dokumentácií. Bol poučený aj o vykonaní stómie a podpísal všeobecný súhlas s operáciou, tak ako to vyžaduje zákon. Ďalej sa vyjadroval k tomu, že žalobca nerešpektoval liečebný postup po operácií. Neprišiel na dohodnuté kontroly. Ďalej sa svedok vyjadroval k ďalším hospitalizáciám žalobcu a k zdravotnému stavu žalobcu po vykonaní stómie. Ďalej uvádzal, že pokiaľ ide o perforáciu pri kolonoskopickom vyšetrení ide o asi 5 % a je to bežná komplikácia pri tomto vyšetrení. Svedok sa aj tak vyjadruje, že vo väčšine prípadov už priamo pri kolonoskopickom vyšetrení lekár zistí, že došlo k perforácií hrubého čreva a hneď sa to rieši a od veľkosti závisí, či je potrebný okamžitý chirurgický zákrok alebo iný spôsob liečenia. Hraničná doba je 24 hodín a u žalobcu bola nutná operácia, pretože tento už mal začínajúci zápal. Taktiež sa svedok vyjadroval k vzniku hernie u žalobcu. 28. Svedkyňa C. R. K. uviedla, že žalobcu pozná ako pacienta od roku 2013, keď bol operovaný a bola vytvorená stómia a chodieval do ambulancie. Pracovala v tom čase na chirurgii ako vedúca sestra a súčasťou práce bola aj stomická poradňa. Informovala a poučovala žalobcu o starostlivosti o stómiu a mal prísť jedenkrát do mesiaca. Až v období po troch mesiacoch upozornil žalobca na herniu a vyjadrovala s k predpísanému brušnému pásu. 29. Podľa znaleckého posudku č. 64/2023 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. zo dňa 27.4.2023 na základe uznesenia OS Žilina sp. zn. 27C/3/2019-157 zo dňa 5.11.2021 podľa otázok strán konania sa znalecká organizácia vyjadrovala ku samotnému kolonoskopickému vyšetreniu a na otázku, či bolo vykonané správne, presne povedané lege artis, konštatovala, že nesprávny bol postup v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa dostupných podkladov žalobca bol poučený o vykonaní kolonoskopie a nie kolonoskopie s možnou polypektómiou. Z lekárskej správy C. H. nevyplýva informácia, aký mal byť odporúčaný postup pacienta v prípade objavenia sa konkrétnych ťažkostí. V odporúčaní sa nachádza iba informácia, že pacient sa má dotazovať na výsledok histologického vyšetrenia o dva týždne a mať kontrolnú kolonoskopiu o dva roky. Ďalej v znaleckom posudku sú odpovede na vzniknuté komplikácie žalobcu po vykonanom vyšetrení. Nie je možné potvrdiť, že by bolo možné predísť nutnosti vytvorenia kolostómie, ak by bol pacient lekárom vyšetrený skôr. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by žalobca pociťoval ťažkosti v období bezprostredne po zákroku. Samotné kolonoskopické vyšetrenie môže byť spojené s nepríjemnými pocitmi nafúknutia, či miernej bolestivosti brucha. Ide o prechodné ťažkosti a intenzita je variabilná a každý pacient toleruje inak tieto príznaky. Ďalej znalecká organizácia konštatuje, že prederavenie (perforácia) steny hrubého čreva nemuselo byť zo strany lekára počas vykonávania vyšetrenia zistené a takýto stav nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie. V danom prípade išlo vysoko pravdepodobne o termickú léziu steny hrubého čreva, ktorá sa spravidla vyvíja niekoľko hodín. Ďalej vyšetrenia typu počítačovej tomografie alebo konvenčného röntgenu nie sú štandardnými postupmi po nekomplikovanej diagnostickej kolonoskopii ani pri nekomplikovanej terapeutickej kolonoskopii. Na otázku ohľadne odstraňovania polypov diatermokoagulačnou sľučkou sa znalec vyjadril, že ide o správny postup. Ale nebolo žalobcovi poskytnuté poučenie o polypektómií. Znalecká organizácia nemôže ustáliť, aký efekt na odstránenie polypu a zároveň elimináciu rizika perforácie steny čreva by malo použitie klieští namiesto
koagulačnej slučky. Incidencia perforácie hrubého čreva pri kolonoskopii v rokoch 2008 až 2012 bola 0,6 na 1000 prípadov. V roku 2013 neexistovali v SR pokyny k časovému intervalu sledovania pacienta po vykonaní kolonoskopického vyšetrenia. Perforácia čreva automaticky neznamená, že išlo o nesprávne vykonaný zákrok. Ide o medicínske riziko daného zákroku, o ktorom má byť pacient vopred poučený a má poskytnúť svoj informovaný súhlas. Ďalej sa vyjadroval k operácií, ktorá bola vykonaná žalobcovi a k vzniku parastomálnej hernie. 30. Žalobca sa vyjadril k znaleckému posudku dňa 19.6.2023 a konštatuje, že znalecká organizácia nezodpovedala dostatočne jasne na položené otázky a žalovaný sa vyjadril dňa 20.6.2023. 31. Znalec C. O. D. bol podrobne vypočutý na pojednávaní 12.2.2024 a na otázky, ohľadne pochybenia lekára, respektíve zdravotníckeho zariadenia, pokiaľ ide o samotný výkon kolonoskopie, ako aj samotné medicínske úkony po vykonanej kolonoskopii znalec uviedol, že vo všeobecnosti žiadne pochybenia nenašli. Pochybenia ako jednoznačne vyplýva z posudku boli v nesprávnom poučení a v písomnom informovanom súhlase pacienta podľa § 6 zák. č 576/2004 Z.z. a nebolo zistené po vykonaní kolonoskopie, či bol pacient riadne informovaný o ďalšom postupe v prípade objavenia sa konkrétnych ťažkostí. Podľa lekárskej správy mal prísť len sa informovať na výsledky histologického vyšetrenia o dva týždne a na kontrolnú kolonoskopiu o dva roky. Došlo tu teda k pochybeniu ohľadne poučenia a písomného informovania pred vykonaním kolonoskopie, ako aj k pochybeniu ohľadne informovania o ďalšom postupe pacienta už po vykonaní kolonoskopie, ale v samotných medicínskych úkonoch pochybenia zistené neboli. Zároveň zotrval na záveroch podľa znaleckého posudku. 32. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 33. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 35. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. 36. Žalobca v konaní podal žalobu, kde sa domáhal po pripustenej zmene zaplatenia sumy 9.749,80 eur spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 7.9.2018 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že žiada odškodnenie titulom bolestného suma 4.012,80 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 5.724,- eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tak, že dňa 15.1.2013 na gastroenterologickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina mu bolo vykonané kolonoskopické vyšetrenie lekárom C. G. H. a pri tomto lekárskom vyšetrení došlo k perforácii hrubého čreva a ďalej opísal následné zákroky, ktoré mu boli vykonané, či už vo FNsP Žilina alebo v Univerzitnej nemocnici v Martine a zároveň uviedol, aká mu vznikla škoda na zdraví a k výpočtu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predložil lekársky posudok C. K. a k náhrade za bolesť predložil odborné vyjadrenie C. A. I.. Žalovaný počas konania popieral vznik nároku a na pojednávaní 6.5.2024 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví. Na základe vznesenej námietky premlčania súd najskôr skúmal, či právo žalobcu na náhradu škody na zdraví podľa § 444 teda bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčané, tak ako vyplýva z § 100 a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pre premlčanie nároku na odškodnenie škody na zdraví plynie len subjektívna premlčacia doba, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 106 ods. 2, kedy je objektívna premlčacia doba vylúčená pri škode na zdraví. V danom prípade ide o samostatné nároky tak bolestné, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a pri týchto plynie samostatná premlčacia doba. Pre posúdenie premlčania nároku je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o spôsobenej škode. Tento moment je v zmysle judikatúry viazaný na okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Pri odškodnení bolesti je
potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, respektíve po jeho ustálení a poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Pri sťažení spoločenského uplatnenia vzniká nárok v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. O škode sa teda poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil je závislé od vyjadrenia lekára. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR zo dňa 24.9.2008 sp. zn. IV.ÚS 305/2008 tak podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno ale považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným momentom je čas vykonania operácie, kedy žalobkyňa vytrpela bolesť, vedela o škode a zároveň mala vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu mohla žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky škody. S uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 pod R68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Ako ďalej vyplýva z uznesenia ÚS SR zo dňa 21.6.2016 sp. zn. III.ÚS399/2016, tak o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel, kto za ňu zodpovedá, v zmysle § 106 OZ je potrebné považovať deň, kedy sú preukázateľne nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t.j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe citovanej konštantnej judikatúry teda vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 OZ je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára. 37. Súd pri rozhodovaní o tom, či nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčaný prihliadal na citované rozhodnutia a poukazuje na to, že predmetom dokazovania podľa návrhu strán konania ani pri výsluchu svedkov a ani pri znaleckom dokazovaní nebolo konštatovanie, kedy jednoznačne došlo k takému ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, aby bolo možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie pre určenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd teda vychádzal pri takejto dôkaznej situácii zo samotných posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré predložil žalobca a na základe ktorých si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody. V posudku o sťažení spoločenského uplatnenia sa konštatuje dátum vzniku poškodenia na zdraví 15.1.2013 a ďalej sú uvedené plošné jazvy po opakovanej laparotómií a rozsiahla diastáza brušných svalov po strednej laparotómií bez bližšieho špecifikovania časového obdobia vzniku týchto následkov a nie je uvedené ani ukončenie liečenia. Podľa odborného vyjadrenia C. I. pri určení náhrady za bolesť sú uvedené operácie čl. III. a to 16.1.2013, 20.5.2013, 2.12.2013 a 17.9.2014. Zároveň z hodnotenia vyplýva, že za opakované operácie, a to ošetrenie herniácie v operačnej jazve zo dňa 2.12.2013 a zo dňa 17.9.2014 podľa § 3, bod 3 a 4 možno hodnotiť ako operačný výkon v súvislosti s poškodením a podľa bodu 3 s porovnaním k bodu 89 vyhlášky. Na základe tohto možno teda konštatovať, že žalobca v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré nastalo dňa 15.1.2013 podľa skutkových dôvodov žaloby mal posledný zdravotnícky výkon operáciu 17.9.2014 v Univerzitnej nemocnici v Martine. Žalobca nepredložil súdu v konaní žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať, kedy bol jeho zdravotný stav ustálený z hľadiska vzniku jednotlivých nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a za bolesť a kedy objektívne bolo možné vypracovať posudok o bodovom ohodnotení týchto nárokov a tak za podstatné v obidvoch prípadoch súd považoval poslednú operáciu, ktorá bola vykonaná v Univerzitnej nemocnici
v Martine dňa 17.9.2014. Nebolo preukázané, že po tomto úkone ešte žalobca sa podroboval ďalším liečebným úkonom, ktoré by mali vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pri určovaní začiatku plynutia premlčacej doby rozhodne nemohol vychádzať z toho, že posudok o bolestnom je zo dňa 20.2.2017 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je zo dňa 25.5.2018, nakoľko dátum vypracovania posudku nemá žiaden vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade rozhodujúci je okamih ustálenia zdravotného stavu u poškodeného, kedy teda vznikli objektívne dôvody, aby žalobca si nechal vyhotoviť bodové ohodnotenie, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade nemožno totiž začiatok plynutia premlčacej doby viazať na vypracovanie posudku, nakoľko takýto názor je v zrejmom rozpore s konštantnou judikatúrou a aj s citovaným ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a pri škode na zdraví je tento začiatok jednoznačne viazaný na ustálenie zdravotného stavu poškodeného. 38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že rozhodujúce pre začiatok plynutia premlčacej doby je dátum poslednej operácie poškodeného dňa 17.9.2014 a od tohto dátumu začala plynúť dvojročná premlčacia subjektívna doba podľa § 106 ods. 1 OZ a táto uplynula dňa 17.9.2016. Aj v prípade, že pri SSU by bolo konštatované, že možno predpokladať ustálenie zdravotného stavu žalobcu najneskôr po uplynutí doby jedného roka po uvedenej operácii, teda 17.9.2015, tak právo by sa premlčalo ku dňu 17.9.2017. Pretože žaloba na súd bola podaná dňa 14.1.2019, čo bolo po uplynutí premlčacej doby, tak právo žalobcovi nemohlo byť priznané, pretože žalovaný sa dovolal premlčania a súd takéto právo veriteľovi priznať nemohol, ako vyplýva z § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tak bez skúmania všetkých ďalších predpokladov vzniku a výšky nároku len z dôvodu premlčania práva, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tak žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).