Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 11C/20/2024 2124201211 02. 01. 2025 JUDr. Zuzana Pribulová ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, A. Žarnova 11C, Trnava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.524,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.262,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a . III. Súd v r a c i a žalovanému nespotrebovaný preddavok na trovy spojené s dokazovaním v sume 100,- eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.524,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.524,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že príslušnosť súdu je daná podľa ustanovenia § 19 písm. b) CSP, ktorý si žalobca na účely tohto sporu zvolil. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 2.524,eur spolu s príslušenstvom, ako náhrady škody, ktorú mal žalovaný nahradiť v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení vozidiel. Žalobca je vlastníkom motorového vozidla E. F., EČV: D., ktoré dňa 07.08.2023 v čase asi o 13:20 hod. viedol po ulici D. E. A. D., pričom na križovatke ulíc D. – F. zastavil vozidlo na hranici križovatky, pričom mal záujem pokračovať v jazde vľavo. Po ulici F. (smerom od kruhového objazdu pri pobočke Sociálnej poisťovne) išlo motorové vozidlo G. H., EČV: D., ktoré viedol vodič I. J.. Toto vozidlo pred križovatkou F. – D. dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava, teda vodič dával najavo, že z ulice F. má záujem odbočiť vpravo na ulicu D.. Vzhľadom na to, že vodič vozidla Fiat Punto dával znamenie o zmene smeru jazdy doprava, vošiel žalobca do križovatky v snahe odbočiť doľava na ulicu F., avšak vodič vozidla Fiat Punto pokračoval v jazde rovno (napriek znameniu o zmene smeru jazdy doprava), následkom čoho došlo k zrážke vozidla žalobcu a vozidla Fiat Punto. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na zavinení, pričom vodič J. priznal svoju vinu a uviedol, že zabudol vypnúť znamenie o zmene smeru jazdy. Podľa správy o nehode, ktorú obaja účastníci škodovej udalosti podpísali, vodič vozidla B (Fiat Punto) priznal vinu, pričom zakreslili spôsob jazdy. K
upresneniu nákresu obaja účastníci škodovej udalosti zhodne označili, že vozidlo Fiat Punto odbočovalo vpravo (bod 12) a žalobca odbočoval vľavo (bod 13). Následkom škodovej udalosti došlo k poškodeniu vozidla žalobcu, a to v prednej ľavej časti, pričom poškodené boli tieto časti vozidla: blatník, predný nárazník, predný svetlomet, hmlový svetlomet, výbojka D3S, kryt nárazníka. Vozidlo FIAT PUNTO bolo povinne zmluve poistené u žalovaného, kde žalobca oznámil vznik škodovej udalosti. Následne bol na obhliadke v spoločnosti Slovexperta, kde bol spísaný záznam o poškodení vozidla. Vznik škodovej udalosti žalovanému oznámil aj prevádzkovateľ vozidla Fiat Punto (pani K. J.), ktorá zhodne popísala priebeh škodovej udalosti, teda že vozidlo Fiat Punto malo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, pričom poškodený (žalobca) vychádzal z vedľajšej cesty (vzhľadom na znamenie o zmene smeru jazdy) a následne došlo k zrážke vozidiel. Pani J. v dotazníku tiež uviedla, že nárok poškodeného (žalobcu) považuje za oprávnený, vylúčila spoluvinu poškodeného, teda jednoznačne potvrdila, že škoda bola spôsobená jej vozidlom a zavinil ju vodič I. J.. Žalobca si nechal opraviť svoje vozidlo v spoločnosti PL auto-profi s.r.o., so sídlom Bratislavská 59/139, Trenčín, pričom celkové náklady nové diely, lakovanie a prácu boli vo výške 2.524,- eur. Následne žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., a to dňa 10.08.2023. Žalovaný na túto žiadosť reagoval listom zo dňa 30.11.2023 tak, že odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že dopravná nehoda nebola šetrená Políciou SR, teda nie je možné dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom Fiat Punto. Vzhľadom na to, že žalobca považuje svoj nárok za plne opodstatnený a žalovaný odmietol plniť, je žalobca nútený domáhať sa svojich práv na súde. Žalobca má za to, že nárok na náhradu škody je daný a je preukázaný. Svoje pochybenie potvrdil aj vodič poisteného vozidla, ktorý ako jediný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o cestnej premávke, a to že dával znamenie o zmene smeru jazdy, hoci nemal v úmysle zmeniť smer jazdy, čím ale vyvolal mylný dojem u ostatných účastníkov cestnej premávky o tom, ako sa bude vodič na križovatke správať. Žalovaný pri vybavení škodovej udalosti poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého má vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste dať prednosť jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Túto povinnosť však žalobca neporušil z týchto dôvodov: Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Povinnosť dať prednosť jazde pri jazde cez križovatku neznamená, že vodič vchádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste musí vždy zastaviť vozidlo a čakať, kým vozidlá idúce po hlavnej ceste prejdú cez križovatku. Povinnosť žalobca sa v tomto prípade obmedzovala na „danie prednosti v jazde“, čo znamená počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Tu je podstatné uviesť, že najmä vodiči vozidiel sa v cestnej premávke „dorozumievajú“ prostredníctvom svetlometov a svietidiel. Takto účastník cestnej premávky vie, kedy iný vodič brzdí (zadné červené výrazné svetlo), kedy používa diaľkové svetlomety, kedy cúva (zadné biele svetlo), kedy odbáča (znamenie o zmene smeru jazdy). Pokiaľ vodič v cestnej premávke použije tento svetelný signál, je úplne nepodstatné, čo si tento vodič myslí alebo aký má úmysel, pretože pre iných účastníkov cestnej premávky je rozhodujúce to, ako je tento úmysel vyjadrený prostredníctvom svetlometov a svetiel vozidla. Povedané inak, ak chce vodič pokračovať cez križovatku rovno, avšak použije znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, zodpovedá za vzniknutý následok, pretože ostatní účastníci cestnej premávky sa oprávnene spoliehali na to, že vodič odbočí vpravo (vzhľadom na znamenie o zmene smeru jazdy). Každý účastník cestnej premávky je oprávnený spoliehať sa na to, že aj ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Vyššie uvedené v tomto prípade znamená, že žalobca sa dôvodne spoliehal na to, že vodič poisteného vozidla odbočí vpravo, pretože tento úmysel prejavoval navonok. Ak teda žalobca chcel pokračovať v jazde cez križovatku a odbáčal vľavo na ulicu F., potom by poistenému vozidlu dal prednosť v jazde, pretože vozidlá by sa v križovatke míňali. Poistené vozidlo by tak nemuselo meniť ani smer ani rýchlosť jazdy, ak by sám neporušil pravidlá cestnej premávky. Táto situácia je zakreslená na fotografii z google maps, kde žalobca červenými šípkami vyjadril deklarovaný smer jazdy poistného vozidla a modrými šípkami jeho smer jazdy. Žalobca nemal povinnosť čakať, kým by poistené vozidlo prešlo cez križovatku, ak deklarovalo úmysel odbočiť vľavo, pretože pokračovaním v jazde by mu žalobca nijako neprekážal. Za tohto stavu preto žalobca uzatvára, že neporušil žiadnu povinnosť, pretože poistné vozidlo deklarovalo úmysel odbočiť vľavo, čím by nemohlo prísť k stretu. Na druhej strane vodič poisteného vozidla porušil viacero povinností podľa zákona o cestnej premávke, konkrétne: ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), pretože sa nesprával disciplinovane v cestnej premávke, nakoľko svojim správaním ohrozil bezpečnosť premávky; ustanovenie § 19 ods. 1, pretože povinnosť dať znamenie o zmene smeru jazdy má dať vodič vtedy, ak skutočne bude odbáčať (tu žalobca poukazuje tiež na to, že povinnosť dať znamenie o zmene smeru jazdy má vodič vykonať už pred týmto úkonom, teda žalobca nemal najmenší dôvod pochybovať o správaní poisteného vozidla, keďže už pred odbočovaním
dávalo znamenie o zmene smeru jazdy); ustanovenie § 30, ktoré upravuje povinnosť dávať znamenie o zmene smeruj jazdy, pričom pokiaľ vodič poisteného vozidla zabudol vypnúť toto znamenie od kruhového objazdu pri pobočke Sociálnej poisťovne, potom aj tak porušil ustanovenie § 30 ods. 4, pretože znamenie mal ponechať len do času, kým nezmenil smer po výjazde z kruhového objazdu, a nie aj ďalších 200 metrov po križovatku Tehelná – Starohájska. Je teda jednoznačne preukázané, že povinnosti podľa zákona o cestnej premávke porušil vodič poistného vozidla. Ak by vodič poistného vozidla znamenie o zmene smeru nedával, keďže zjavne nemal úmysel odbočiť, ku škodovej udalosti by nedošlo. Tým je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože žiadna iná príčina nespôsobila vznik tohto následku. Súčasne z charakteru a rozsahu poškodenia vozidiel je zrejmé, že k zrážke došlo tak, ako to zhodne opísali účastníci škodovej udalosti. Žalobca mal poškodenú prednú ľavú časť vozidla, čo zodpovedá priebehu škodovej udalosti. Tieto poškodenia boli zdokumentované aj spoločnosťou Slovexperta, kde žalobca nechal obhliadnuť svoje vozidlo. Dôkazom je ďalej aj faktúra, kde je popísaný rozsah poškodenia, resp. vymenených častí vozidla, ktoré boli poškodené v dôsledku škodovej udalosti. Všetky dôkazy tak tvoria ucelenú reťaz, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že žalobca má nárok na náhradu škody od žalovaného, pretože svoj nárok riadne a presvedčivo preukázal, vrátane priznania sa vodiča poisteného vozidla. Priebeh škodovej udalosti zhodne opísali samotní jej účastníci, ktorí sa osobne tejto udalosti zúčastnili, vnímali ju vlastnými zmyslami, čo následne potvrdili v zápise o dopravnej nehode. Žalobca preto tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť, ak neposkytol plnenie, hoci sú dané dôvody na jeho poskytnutie. Na záver žalobca dodáva, že Polícia SR ani nemohla túto vec riešiť, pretože pokiaľ príde k dohode o zavinení, nejdená sa o dopravnú nehodu (viď ustanovenie § 64 zákona o cestnej premávke). Takáto požiadavka zo strany žalovaného sa prieči právnej úprave a nemôže byť na jej základe odmietnuté plnenie. Žalovaný mal povinnosť plniť do 15 dní odo dňa prešetrenia škodovej udalosti, pričom podľa oznámenia o riešení škodovej udalosti bolo prešetrovanie ukončené dňa 30.11.2023 (dátum na oznámení). Vzhľadom na to, že nárok bol plne preukázaný, mal žalovaný zákonnú povinnosť plniť do 15 dní, teda do 15.12.2023. Nakoľko plnenie doposiaľ neposkytol, je od 16.12.2023 v omeškaní. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škodovej udalosti zo dňa 07.08.2023, ktorá sa stala na D. L. E. D.. Podľa priebehu škodovej udalosti vozidlo žalobcu, ktoré viedol žalobca, išlo po ulici D., pričom pred križovatkou (D.) sa nachádza jasne viditeľné zvislé dopravné značenie „daj prednosť v jazde“. Poistené vozidlo žalovaným Fiat Punto, ktoré viedol poistený, išlo po ulici F., kde pred križovatkou (D.) sa nachádza jasne viditeľné zvislé dopravné značenie „hlavná cesta“. V zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou. Škodová udalosť vznikla tak, že žalobca vošiel do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“, kde sa zrazil s poisteným, ktorý išiel po hlavnej ceste rovno, avšak mal mať zapnuté znamenie o smere jazdy. Samotné zapnutie, opomenutie vypnúť svetelné znamenie o smere jazdy nijakým spôsobom neoprávňuje vodiča na vedľajšej ceste s dopravným označením „Daj prednosť v jazde“ porušiť tento dopravný predpis. Zo šetrenia udalosti žalovaným, ako aj z doposiaľ doložených dôkazov, je zjavné, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku konania žalobcu, ktorý porušil dopravné predpisy a napriek príkaznej dopravnej značke vošiel do križovatky v čase, kedy ňou prechádzal poistený. Škodová udalosť zo dňa 07.08.2023 vznikla v dôsledku konania žalobcu, nie poisteného. Správa o nehode ako taká, nemá charakter uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda. Správa o nehode slúži k záznamu údajov a okolností nehody za účelom rýchlejšieho vysporiadania náhrady škody. Žalovaný vykonal šetrenie škodovej udalosti a listom zo dňa 30.11.2023 oznámil žalobcovi, že nie je možné zo zmluvy poskytnúť náhradu za žalobcom požadovaný nárok, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť poisteného. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že subjekt zodpovedný za škodovú udalosť je výlučne žalobca, a poistený je v danom prípade skutočným poškodeným zo škodovej udalosti zo dňa 07.08.2023. Žalobca, pravdepodobne v snahe vyhnúť sa priestupkovému konaniu, resp. blokovému konaniu ako vinník škodovej udalosti, neprivolal na miesto škodovej udalosti políciu, ale zneužil vek a neznalosť poisteného, ktorý v konečnom dôsledku podpísal vlastné zavinenie na predmetnej škodovej udalosti. Konanie žalobcu, kedy napriek nerešpektovaniu príkaznej dopravnej značky „Daj prednosť v
jazde“ a usiloval sa o uznanie zavinenia druhého účastníka je možné podľa názoru žalovaného vnímať ako konanie proti dobrým mravom, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Žalobca vo svojom liste „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 10.08.2023 uviedol navyše nepravdivé tvrdenia, keď v popise priebehu nehody, vzniku škody uviedol v bode 35. (podrobný popis vzniku škody): „Vodič B zmenil smer jazdy“ pričom v bode 34. (nákres vozidiel v čase vzniku škody) je ako „vozidlo B“ označené vozidlo poisteného. Z dotazníka poisteného a aj z tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že vozidlo poisteného nemenilo smer jazdy, ale pokračovalo cez križovatku rovno v smere svojej jazdy. Záverom žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 4. Žalobca sa v replike vyjadril, že žalobca zákon o cestnej premávke neporušil tým, že vošiel do križovatky, ak vozidlo idúce po hlavnej ceste dávalo najavo, že bude odbáčať doprava. Žalovaný ani neoznačil, ktorý predpis alebo ustanovenie zákona malo byť konkrétne porušené, keďže význam „dania prednosti v jazde“ spočíva v tom, že účastník cestnej premávky je povinný počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Ak potom poistné vozidlo odbáčalo doprava, resp. tento úmysel deklarovalo a iný úmysel nemohol byť žiadnemu z účastníkom cestnej premávky známy, pretože vodiči vozidiel sa „dorozumievajú“ prostredníctvom svetiel na vozidle, potom žalobca neporušil žiadnu povinnosť, ak by vošiel do križovatky a odbáčal doľava. Ak by poistné vozidlo odbočilo doprava, vzhľadom na znamenie o zmene smeru jazdy, potom by si žalobca počínal tak, že tento vodič by pri odbočovacom manévri nemusel meniť ani rýchlosť jazdy ani jej smer, pretože vozidlá by sa míňali, ako bolo uvedené v žalobe. Žalobca mal právo spoliehať sa na to, že iní účastníci budú dodržiavať právne predpisy. Inak by musel žalobca predvídať úmyselné protiprávne konanie iných účastníkov, čo je absurdné (teda že vodič dá najavo odbočovanie doprava, ale napriek tomu bude pokračovať v jazde) a teda žalobca neporušil žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Žalobca postupoval s dôverou, že poistené vozidlo skutočne odbočí doprava, preto mohol pokračovať vo svojej jazde. Napokon poistené vozidlo, resp. jeho vodič, si svoju chybu priznal a so žalobcom spísal správu o nehode, kde obaja zhodne popísali nehodový priebeh. Žalovaný napriek tomu tvrdí, že za škodovú udalosť má byť zodpovedný žalobca, no nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Túto zodpovednosť žalobcu žalovaný odvíja výlučne od nesprávneho výkladu zákona o cestnej premávke, konkrétne ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke a povinnosť dať prednosť v jazde vykladá v rozpore so zákonom a povinnosťami vodiča. Z predmetného ustanovenia pritom nevyplýva, že vodič, ktorý ma dať prednosť inému účastníkovi cestnej premávky, má čakať, kým vozidlo idúce po hlavnej ceste neprejde celou križovatkou. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 20 zákona o cestnej premávke. Žalobca, ktorý mal dávať prednosť v jazde, mal teda konať tak, aby poistené vozidlo nemuselo zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, čo by urobiť nemuselo, ak by neuviedlo do omylu iných účastníkov cestnej premávky ohľadom svojej jazdy. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca vošiel do križovatky v čase, kedy ňou prechádzal poistený, pretože poistené vozidlo prostredníctvom znamenia o zmene smeru jazdy deklarovalo úmysel pokračovať doprava, nie rovno. Správa o nehode je relevantný a hodnoverný dôkaz, ktorý obsahuje zhodnú vôľu oboch vodičov ohľadom toho, ako sa nehoda stala a kto za ňu zodpovedá. Bagatelizovanie jej významu zo strany žalovaného považuje žalobca za bezvýznamné. V podobných prípadoch, ako je tento, predstavuje správa o nehode základný dôkaz o tom, ako sa škodová udalosť stala, nakoľko je spísaná bezprostredne po udalosti, kedy si obaja účastníci škodovej udalosti čerstvo pamätajú jej priebeh. Následne argumentácia žalovaného o tom, že žalobca sa snažil vyhnúť priestupkovému konania a mal zneužiť vek a neznalosť poistného, je absurdná a zavádzajúca. Políciu predsa mohol zavolať sám vodič poisteného vozidla a nemusel podpísať ani správu o nehode. Žalobca preto popiera, že by vodič poisteného vozidla nemal byť dostatočne uvedomelý pri spisovaní správy o nehode a uznaní jeho vlastného pochybenia. Toto sú púhe domnienky žalovaného, pretože ten nepreukázal ani to, aký mal mať vek vodiča poistného vozidla vplyv na jeho schopnosť posúdiť vlastné konanie alebo konanie iného vodiča. Rovnako tak tvrdenie o „neznalosti poisteného“ sú iba domnienkami, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by vodič poistného vozidla nemal mať znalosť či už o pravidlách cestnej premávky, spisovaní formuláru o škodovej udalosti alebo inú znalosť, keďže ju sám žalovaný nijako nekonkretizuje. Žalobca popiera aj to, že by mal konať v rozpore s dobrými mravmi, pretože vodiča poistného vozidla nikdy nenútil podpísať správu o nehode ani mu nebránil privolať políciu. Tento vodič si bol dobre vedomý svojho pochybenia, čo následne deklaroval v správe o nehode. Jedinou a hlavnou príčinou škodovej udalosti je porušenie povinností vodiča poisteného vozidla, ktorý buď nemal dávať znamenie o zmene smeru jazdy, aby tak nezavádzal iných účastníkov cestnej premávky o smere jeho jazdy alebo mal odbočiť doprava, ako svietidlami deklaroval, pričom žalobca by ho potom nijak neobmedzil v rýchlosti ani smere jazdy – ak by teda poistený vodič dodržal svoje povinnosti, ku škodovej udalosti by nedošlo.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu na ceste označenej ako „hlavná cesta” platí pre vodiča bez ohľadu na externé okolnosti a domnelý úmysel poisteného, dôležitý je tak faktický smer jazdy a nie žalobcom predpokladaný úmysel. Túto skutočnosť nijakým spôsobom neovplyvňuje ani žalobcom predložená vizuálna testová otázka, ktorá navyše znázorňuje odlišnú situáciu, kedy ani na predmetnej križovatke nie je dopravné značenie „daj prednosť v jazde”. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za preukázané, že priamou príčinou poistnej škodovej udalosti bolo konanie žalobcu, ktorý nerešpektoval dopravné značenie a nedal vozidlu poisteného idúcemu po hlavnej ceste prednosť. 6. Žalobca ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: Správa o nehode zo dňa 07.08.2023, Zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.08.2023, Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 07.08.2023, Oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 30.11.2023, Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 10.08.2023, Faktúra č. XXXXXX, pohľad na križovatku z googlemaps zo strany žalobcu, fotografie poškodených vozidiel, Osvedčenie o evidencii vozidla, ilustrácia jazdy vozidiel. Žalobca tiež navrhol vykonať dokazovanie jeho výsluchom, ako aj výsluchom svedkyne M. B.. 7. Žalovaný ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: screenshot z Google maps ulica F., screenshot z Google maps ulica D.. Žalovaný ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka I. J.. 8. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom žalobcu a navrhnutých svedkov, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Dňa 07.08.2023 došlo ku škodovej udalosti na križovatke ulíc D. – F. E. D., ktorej účastníkmi bolo motorové vozidlo žalobcu Volkswagen Sharan (ďalej len „vozidlo žalobcu“) a motorové vozidlo Fiat Punto, ktoré viedol vodič I. J. a ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného (ďalej len „poistené vozidlo“). Následkom škodovej udalosti došlo k poškodeniu prednej ľavej časti vozidla žalobcu, čím mu vznikla škoda vo výške 2.524,- eur, ktorá suma predstavuje náhradu nákladov za opravu motorového vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil dňa 10.08.2023 nárok na náhradu škody, na ktorú žiadosť žalovaný reagoval listom zo dňa 30.11.2023, ktorým odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že dopravná nehoda nebola šetrená Políciou SR, a preto nie je možné dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená poisteným vozidlom. 9. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 10. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. 11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 12. Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). 13. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku). 14. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 15. Podľa § 797 ods. 1 až 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (1) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (2) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (3) 16. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 17. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 18. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3) 19. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 20. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 21. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 22. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3) 23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“), na účely tohto zákona sa ďalej rozumie b) dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. 24. Podľa § 19 ods. 1 ZoCP, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. 25. Podľa § 20 ods. 1 ZoCP, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou. 26. Podľa § 30 ods. 1, 2 a 4 ZoCP, znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. (1) Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy. (2) Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu. (4) 27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 29. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21) 31. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. 32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a) 34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 07.08.2023 došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom žalobcu a vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného, a že žalobcovi vznikla pri dopravnej nehode škoda vo výške 2.524,- eur, ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného. Sporným bol priebeh dopravnej nehody a s tým spojená otázka príčin dopravnej nehody a jej zavinenia, keď žalovaný neuznal zavinenie vodiča poisteného motorového vozidla. 37. V tu prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti v dôsledku stretu dvoch prevádzok - motorového vozidla vedeného žalobcom a motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie. 38. Ustanovenie § 431 OZ rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi prevádzateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli a v dôsledku tohto stretu došlo u nich k vzniku škody. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Pri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov, miera účasti na škode vyjadruje prípadné zavinené konanie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nároky prevádzateľov na náhradu škody sa potom posudzujú podľa miery ich spoluúčasti na spôsobení škody. 39. Za účasť na spôsobení škody sa považuje miera spoluzapríčinenia škody, teda miera, ktorou sa povaha prevádzky spolupodieľala na vzniku škody, čím nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzateľov bude tou skutočnosťou, ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody zavinený protiprávny
úkon. Je úlohou súdu ustáliť, aký bol priebeh dopravnej nehody a aké boli jej príčiny, pričom po identifikácii hlavných príčin vzniku škody je potrebné ustáliť mieru, akou sa každá zo zistených okolností spolupodieľala na vzniku škody, pričom v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom. 40. Vychádzajúc z horeuvedeného, rozhodná je teda účasť prevádzateľov na spôsobení vzniknutej škody, čo predpokladá vyhodnotenie všetkých skutkových okolností stretu vozidiel, a to najmä tých, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Aj zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa môže vyjadrovať objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode, ak viedlo ku vzniku škody. Podľa súdnej praxe, vyporiadanie škody zo stretu prevádzateľov automaticky neznamená, každý z prevádzateľov zodpovedá za škodu, a preto nie je vylúčené, aby výsledok porovnania ich účasti pri kolízii vozidiel z hľadiska § 431 OZ viedol k záveru, že účasť niektorého z nich je taká minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľali jednotliví účastníci nehody, a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedajú, závisí vždy od skutkových okolností konkrétneho prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať a mali vplyv na výsledok. 41. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 238/2002 zo dňa 09.09.2003, podľa ktorého „ak došlo ku stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého ich prevádzateľom, príp. niektorému z nich, vznikla škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa § 431 obč. zák., ktorý upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzateľom následkom stretu medzi nimi. Ide o objektívnu zodpovednosť, pretože ustanovenie § 431 obč. zák. nadväzuje na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 obč. zák., pri nich je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä potom tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody. Ak ide o také okolnosti alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká teda ani zodpovednosť, ani dôvod k vyporiadaniu (porov. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 11. 1972, Cpjf 93/71, publikované pod č. 64 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972). Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok, neznamená automaticky, že každý z jeho prevádzateľov zodpovedá za škodu. Nie je totiž vylúčené (a neodporuje to nijako poňatiu objektívnej zodpovednosti za škodu), aby výsledok porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok (§ 431 obč. zák.) vyústil v záver, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá.“ 42. Zároveň platí, že aj prevádzateľ, ktorý sa na strete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci vyporiadania medzi prevádzateľmi znášať tú časť zodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Obdobne platí, že zavinené konanie alebo opomenutie prevádzateľa nemožno bez posúdenia ďalších relevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel účasti na spôsobení škody. 43. V tu prejednávanej veci nebolo sporným a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že škoda na vozidle žalobcu vznikla ako dôsledok kolízie osobných motorových vozidiel, preto na vyporiadanie medzi ich prevádzateľmi bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 431 OZ, v zmysle ktorého zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody, a to podľa vyššie uvedených princípov. 44. Z vykonaného dokazovania výsluchmi žalobcu a svedkov vyplýva, že vodič poisteného vozidla, prichádzajúci po hlavnej ceste po ulici Starohájska, mal pri približovaní sa k „T“ križovatke s ulicou Tehelná (sprava) zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, hoci chcel ďalej pokračovať po hlavnej ceste rovno, pričom smerovník mu ostal zapnutý po tom, čo ho použil pri výjazde z kruhového výjazdu pri Sociálnej poisťovni. Vodič poisteného vozidla tak porušil právnu povinnosť podľa § 30 ods. 4 ZoCP, keďže znamenie o zmene smeru jazdy neponechal len v čase, kým menil smer jazdy z kruhového objazdu, ale aj potom. 45. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalobca ako vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty po ulici Tehelná smerom k „T“ križovatke s ulicou Starohájska, zo strany žalobcu označenej značkou „Daj
prednosť v jazde“, v domnienke, že poistené vozidlo bude odbočovať vpravo, vošiel do križovatky, kde vytvoril svojim vozidlom prekážku, do ktorej po brzdení narazilo poistené vozidlo a na vozidle žalobcu vznikla škoda. Žalobca ako vodič tak porušil právnu povinnosť podľa § 20 ods. 1 ZoCP, keďže ako vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ nedal prednosť v jazde poistenému vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, pretože poistené vozidlo, majúce prednosť v jazde, muselo náhle zmeniť rýchlosť jazdy a zastať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcovi sa iba javilo, že poistené vozidlo nebude musieť náhle zmeniť rýchlosť jazdy, ale faktom je, že muselo. 46. Vyššie uvedené okolnosti škodovej udalosti súd vyhodnotil ako okolnosti podieľajúce sa na vzniku škody na vozidle žalobcu každá v polovici. Ak by totiž vodič poisteného vozidla neponechal zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy v čase, kedy ho už zapnuté mať nemal, neuviedol by žalobcu do omylu a tento by ostal stáť na hranici križovatky a nechal by prejsť poistené vozidlo ďalej po hlavnej ceste. Zároveň však, ak by žalobca dal prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste (okrem poisteného vozidla aj neznámemu motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste sprava), vošiel by do križovatky v čase, kedy by nevytvoril prekážku pre poistené vozidlo. 47. „Príčinou vzniku škody je tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodlivému následku nedošlo; pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z hlavných príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 974/2002 zo dňa 29.05.2003). 48. Súd mal za to, že ak by čo i len jedna z vyššie uvedených okolností nenastala, ku škodovej udalosti by nedošlo. Len samotné ponechanie znamenia o zmene smeru jazdy vodičom poisteného vozidla vznik škody na motorovom vozidle žalobcu nespôsobilo. Ku vzniku škody bolo z technického hľadiska potrebné, aby žalobca so svojim vozidlom vytvoril poistenému vozidlu prekážku, čo sa stalo tým, že žalobca vošiel do križovatky, hoci správne mal dať poistenému vozidlu prednosť, a preto nemožno účasť žalobcu na strete s poisteným vozidlom považovať za nulovú. 49. K okolnosti vyvolania dojmu, že vodič poisteného vozidla sa chystá odbočovať vpravo, súd uvádza, že správne mal žalobca počkať, či poistené vozidlo skutočne začne vykonávať odbočovací manéver, a to natočením vozidla do smeru jazdy vpravo, pričom sa žalobca nemal spoliehať iba na znamenie o zmene smeru jazdy a pomalú jazdu alebo spomaľovanie vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca vchádzal na hlavnú cestu z vedľajšej cesty, a preto bol povinný zachovať zvýšenú opatrnosť, a to napriek tomu že z pravej strany mu vozidlo na hlavnej ceste dávalo prednosť. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade kruhového objazdu, kedy vychádzajúce vozidlo dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, avšak (najmä pri kruhovom objazde s malým priemerom) by bolo zo strany vodiča vchádzajúceho do kruhového objazdu neopatrné spoliehať sa, že tak urobí bez toho, aby bolo odbočovanie potvrdené aj smerovaním samotného vozidla von z kruhového objazdu. 50. Obe okolnosti porušenia povinností vodiča, t.j. na strane žalobcu aj vodiča poisteného vozidla, viedli k tomu, že došlo k stretu vozidiel v križovatke, a preto porušenie povinností oboch vodičov bolo príčinou vzniku škody na vozidle žalobcu. Ak by obaja svoje povinnosti rešpektovali, ku škodovej udalosti by nedošlo. Obaja porušili povinnosti uložené im právnym predpisom a tieto ich konania boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 51. Vodič poisteného vozidla si mal byť vedomý toho, že ponechaním znamenia o zmene smeru jazdy v čase, kedy malo byť vypnuté, dáva informáciu ostatným vodičom, ktorí sa na základe nej rozhodujú. Žalobca ako vodič si zasa mal byť vedomý toho, že vchádza z vedľajšej cesty na hlavnú, a preto musí zachovať zvýšenú opatrnosť pri vyhodnocovaní zámerov ostatných vodičov a ich zámer si má vyvodiť až v čase, keď bude nepochybne zrejmý, a to v tomto prípade až z vytočenia poisteného vozidla do smeru jazdy vpravo. 52. Súd posúdil individuálne okolnosti tohto prípadu, a síce, že žalobca vchádzal do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom jeho povinnosťou bolo spomaliť, rozhliadnuť sa a vyraziť, ak by mal voľnú cestu. Tu je však potrebné poukázať na to, že žalobca okrem toho, že vošiel do jazdnej dráhy poisteného vozidla (hoci omylom vyvolaným vodičom poisteného vozidla), nesplnil svoju povinnosť dať prednosť v jazde ani vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste
sprava. I keď vodič uvedeného vozidla mu dával svetelnou signalizáciou najavo, že môže ísť, žalobca uvedené nemusel a nemal akceptovať a mal vyčkať, kým autá, ktoré mali v križovatke prednosť jazdy, križovatkou prejdú. Ak by tak urobil, k nehode by nedošlo. Podľa výpovede žalobcu na pojednávaní zostalo vozidlo idúce po hlavnej ceste sprava stáť, z čoho vyplýva, že jeho vodič porušil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. l) ZoCP, keďže na hlavnej ceste zastavil, hoci to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. Ak na uvedené žalobca reagoval tak, že vošiel do križovatky v snahe uvedenú situáciu „využiť“, pričom dostatočne nevyhodnotil úmysel poisteného vozidla až vtedy, ak by bol ďalší smer jeho jazdy nepochybný, porušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde a stal sa prekážkou pri poistené vozidlo idúce po hlavnej ceste. Súd dodáva, že nebolo možné vodičovi poisteného vozidla (okrem nevypnutia znamenia o zmene smeru jazdy) pričítať porušenie ďalšej povinnosti, a síce venovať sa cestnej premávke, keďže z jeho (nikým nespochybnenej) výpovede vyplynulo, že keď žalobcu zbadal, brzdil, čo bola správna reakcia. 53. V prípade poukazovania žalobcu na potrebu vychádzať z dôvery účastníka cestnej premávky v rešpektovanie jej pravidiel zo strany ostatných jej účastníkov, nemožno opomenúť to, že uvedená zásada platí aj naopak. Vodič poisteného vozidla idúci po hlavnej ceste mal právo vychádzať z toho, že ako idúci po hlavnej ceste má prednosť v jazde, ktorú budú vodiči z vedľajšej cesty rešpektovať, naviac za situácie, že aj oproti nemu išlo vozidlo s právom prednosti v jazde, a teda hlavná cesta nebola voľná. 54. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné rovnako prihliadať ako na okolnosti, ktoré situáciu a stret vyvolali, tak na okolnosti, ktoré mohli stretu zabrániť. Súd pritom odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2212/2002 zo dňa 31.03.2004, v ktorom sa uvádza, že „odvolací súd v tejto súvislosti precenil význam okolností, ktoré mohli stretu zabrániť, nad okolnosťami, ktoré celú situáciu a následný stret vyvolali; pokiaľ dôvodil, že účasť žalovaného 1) ako prevádzateľa vozidla Škoda je nulová, t.j. že vôbec nezakladá účasť na náhrade škody žalobcovi, nerozhodol v súlade s § 431 obč. zák. ani s ustálenou judikatúrou k tomuto ustanoveniu (porov. obdobne tiež rozsudok bývalého Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 31. 5. 1974, sp. zn. 2 Cz 10/1974, publikovaný pod č. 39 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1975).“ 55. „Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov - tzv. priamy stret alebo aj nepriamy stret dopravných prostriedkov. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže však spočívať aj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzateľa. Okrem fyzickej účasti vozidiel na strate spôsobenej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, sa posudzuje aj druh porušeného pravidla cestnej premávky. Bezpečnosť cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných predpisov, vrátane povinnosti dbať na dopravné značky, ako aj neohrozenie plynulosti cestnej premávky. To v sebe logicky nesie možnosť primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel tejto premávky (k tomu viď Uz. NS SR sp. zn. 6 Tz 16/1997). Pri hodnotení miery účasti oboch prevádzateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431 Občianskeho zákonníka, je treba skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami, a to nie izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody.“ (viď. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/115/2013 zo dňa 31.03.2014) 56. Súd mal za to, že každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody vzniknutej stretom, a to úmerne ku svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody, keď zároveň konanie žalobcu nie je možné posudzovať izolovane od konania vodiča poisteného vozidla a naopak (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 974/2002 zo dňa 29.05.2003). 57. Súd pritom dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2212/2002 zo dňa 31.03.2004, v ktorom súd uviedol, že „pretože citované ustanovenie nadväzuje na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 obč. zák., ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej je rozhodná účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä potom tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje síce i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa
(niektorých prevádzateľov) či vodiča, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody, avšak rozhodná je účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, teda nielen otázka protiprávneho konania účastníkov, ale aj všetky okolnosti vzniku škody na oboch stranách, s ktorými je škodlivý výsledok v príčinnej súvislosti, teda okolnosti ako subjektívnej tak objektívnej povahy (porov. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 11. 1972, Cpjf 93/71, publikované pod č. 64 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972). Nie je síce vylúčené (a neodporuje to nijako poňatiu objektívnej zodpovednosti za škodu), aby výsledok porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok (§ 431 obč. zák.) vyústil v záver, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. 9. 2003, sp. zn. 25 Cdo 238/2002), avšak v posudzovanej veci sa o taký prípad nejedná.“ 58. Súd dodáva, že testová otázka na skúšku v autoškole, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe, je na tu prejednávanú vec nepoužiteľná, keďže na zakreslenej dopravnej situácii nešlo o križovatku s označením dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, ako išlo v tu prejednávanom prípade. Pokiaľ ide o Správu o nehode zo dňa 07.08.2023, v ktorej vodič poisteného vozidla priznal svoju vinu na nehode, súd poukazuje na jeho výpoveď na pojednávaní, kde uviedol, že manželka žalobcu povedala, aby napísal do papierov, že je vinný. Hoci si vinu priznal aj pri výsluchu ako svedka na pojednávaní, súd uvádza, že v konaní išlo o právne posúdenie príčin nehody a zavinenia, a preto uznanie si viny zo strany vodiča poisteného vozidla nebolo pre súd záväzné a nepostačovalo pre plný úspech žalobcu. 59. Vo vzťahu k žalovanému ako poisťovni ide o špecifické právo poškodeného žalobcu na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 4 ZoPZP, a síce aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 ZoPZP. 60. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ďalej súd dospel k právnemu záveru, že príčinou vzniku škodovej udalosti bolo ako opomenutie vodiča poisteného vozidla, tak konanie žalobcu, a to u každého v rozsahu 50%. V rozsahu 50% teda vznik škody zapríčinil vodič vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, poškodený žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi a tento nárok aj v rozsahu 50% preukázal. Žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla má proti žalovanému ako poisťovateľovi priamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú poisteným motorovým vozidlom v rozsahu 50%. V konaní tak bolo preukázané splnenie predpokladov nevyhnutných pre konštatovanie existencie priameho nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v rozsahu 50% voči žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP. Súd dodáva, že pasívna legitimácia žalovaného v konaní v prípade čo i len čiastočného úspechu žalobcu ani nebola sporná. 61. Po skonštatovaní preukázania základu žalovanej pohľadávky v rozsahu 50% sa súd zaoberal jej výškou, pričom pri určení výšky náhrady škody súd vychádzal z výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu. V konaní nebolo sporným, že položky vyúčtované žalobcovi faktúrou č. 230792 zo dňa 13.11.2023 predstavovali nevyhnutné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu, t.j. na uvedenie motorového vozidla do prevádzkyschopného stavu ako pred poistnou udalosťou. Žalobca sumu uvedenú v predmetnej faktúre v celom rozsahu uhradil, čo preukázal dokladom o úhrade faktúry. Suma uvedená vo faktúre tak predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla z titulu škodovej udalosti. Súd potom dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody v polovici sumy 2.524,- eur, t.j. vo výške 1.262,- eur. 62. Súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe vo veciach povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel platí, že namontovaním nových náhradných dielov do motorového vozidla žalobcu nedošlo k zhodnoteniu jeho vozidla, ale došlo iba k uvedeniu motorového vozidla do stavu pred poškodením. Navyše, žalovaný výšku celkovej náhrady škody ani nespochybňoval.
63. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku 1.262,- eur, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny i úrok z omeškania. Začiatok vzniku omeškania žalovaného je daný ustanovením § 11 ods. 7 OZ. Žalovaný skončil vyšetrenie dňa 30.11.2023, kedy listom z uvedeného dňa oznamoval žalobcovi, že jeho nárok neuznáva. Náhrada škody potom bola splatné do 15.12.2023 a nasledujúcim dňom 16.12.2023 sa dostal žalovaný do omeškania, od ktorého dátumu súd žalobcovi úrok z omeškania priznal. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 16.12.2023. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 16.12.2023, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 4,50%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50% (5 + 4,50 %) ročne z priznanej sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia. 64. V súvislosti s priznaním nároku na úrok z omeškania súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2022 zo dňa 30.11.2022, v ktorom dovolací súd uviedol, že „z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 z 25. apríla 2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20. júla 2022 (o čom, ale odvolací súd v čase svojho rozhodnutia ešte nemohol mať vedomosť, takisto dovolateľ - pozn. dovolacieho súdu), v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru, „poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam najvyššieho súdu. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že práve uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutí najvyššieho súdu aj na záveroch ktorých založil svoje rozhodnutie odvolací súd.“ Rovnako súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/81/2022-125 zo dňa 29.03.2023. 65. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v rozsahu sumy 1.262,eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia, a preto jej v tomto rozsahu vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol. 66. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) 67. S prihliadnutím na potrebu organizačného zabezpečenia vyplatenia priznanej sumy v prípade žalovaného ako právnickej osoby, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 68. Na základe uznesenia č.k. 11C/20/2024-69 zo dňa 16.05.2024 zložil žalovaný dňa 21.05.2024 (č.l. 71) preddavok na trovy spojené s dokazovaním vo výške 100,- eur, ktorý zostal celý nespotrebovaný, a to pod D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy), položka registra 399, rok 2024, variabilný symbol 2115651024. Uvedenú sumu bolo potrebné žalovanému vrátiť, preto tak súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. 69. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 70. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) 72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, a to rovnaký. Súd preto vo výroku IV. rozsudku v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poučenie: Proti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.). Proti výroku III. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).