{"guid": "04654570-2974-43b6-9d8a-47e685cd8f26:4a8ed0d5-ec41-4978-bbf4-406d37fd7f0a", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8", "spisova_znacka": "11C/20/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/20/2024 z 2. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Trnava z 2. januára 2025, sp. zn. 11C/20/2024, ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8", "identifikacne_cislo": "2124201211", "sud": {"guid": "sud_110", "nazov": "Okresný súd Trnava", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Pribulová", "sudca_id": 2294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-pribulova-2294", "datum_vydania": "2025-01-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "28Co/43/2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "a57594d8-c6e4-448b-ae36-66ba74c3ac05:68e33dfd-e197-4208-845c-8c72d301a1c9", "datum": "2026-01-27", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "nazov": "§ 788 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-3", "nazov": "§ 442 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-4", "nazov": "§ 30 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-431", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-20", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-30", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a8ed0d5-ec41-4978-bbf4-406d37fd7f0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Trnava\n11C/20/2024\n2124201211\n02. 01. 2025\nJUDr. Zuzana Pribulová\nECLI:SK:OSTT:2025:2124201211.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, A. Žarnova\n11C, Trnava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585\n441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava,\no zaplatenie sumy 2.524,- eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.262,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,50% ročne zo sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .\nIII. Súd v r a c i a žalovanému nespotrebovaný preddavok na trovy spojené s dokazovaním v sume\n100,- eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2024, domáhal\nvydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.524,- eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.524,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia, ako aj\npriznania nároku na náhradu trov konania.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že príslušnosť súdu je daná podľa ustanovenia § 19 písm. b) CSP,\nktorý si žalobca na účely tohto sporu zvolil. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 2.524,eur spolu s príslušenstvom, ako náhrady škody, ktorú mal žalovaný nahradiť v súlade so zákonom o\npovinnom zmluvnom poistení vozidiel. Žalobca je vlastníkom motorového vozidla E. F., EČV: D., ktoré\ndňa 07.08.2023 v čase asi o 13:20 hod. viedol po ulici D. E. A. D., pričom na križovatke ulíc D. – F.\nzastavil vozidlo na hranici križovatky, pričom mal záujem pokračovať v jazde vľavo. Po ulici F. (smerom\nod kruhového objazdu pri pobočke Sociálnej poisťovne) išlo motorové vozidlo G. H., EČV: D., ktoré\nviedol vodič I. J.. Toto vozidlo pred križovatkou F. – D. dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava,\nteda vodič dával najavo, že z ulice F. má záujem odbočiť vpravo na ulicu D.. Vzhľadom na to, že\nvodič vozidla Fiat Punto dával znamenie o zmene smeru jazdy doprava, vošiel žalobca do križovatky\nv snahe odbočiť doľava na ulicu F., avšak vodič vozidla Fiat Punto pokračoval v jazde rovno (napriek\nznameniu o zmene smeru jazdy doprava), následkom čoho došlo k zrážke vozidla žalobcu a vozidla Fiat\nPunto. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na zavinení, pričom vodič J. priznal svoju vinu a uviedol,\nže zabudol vypnúť znamenie o zmene smeru jazdy. Podľa správy o nehode, ktorú obaja účastníci\nškodovej udalosti podpísali, vodič vozidla B (Fiat Punto) priznal vinu, pričom zakreslili spôsob jazdy. K\n\nupresneniu nákresu obaja účastníci škodovej udalosti zhodne označili, že vozidlo Fiat Punto odbočovalo\nvpravo (bod 12) a žalobca odbočoval vľavo (bod 13). Následkom škodovej udalosti došlo k poškodeniu\nvozidla žalobcu, a to v prednej ľavej časti, pričom poškodené boli tieto časti vozidla: blatník, predný\nnárazník, predný svetlomet, hmlový svetlomet, výbojka D3S, kryt nárazníka. Vozidlo FIAT PUNTO bolo\npovinne zmluve poistené u žalovaného, kde žalobca oznámil vznik škodovej udalosti. Následne bol\nna obhliadke v spoločnosti Slovexperta, kde bol spísaný záznam o poškodení vozidla. Vznik škodovej\nudalosti žalovanému oznámil aj prevádzkovateľ vozidla Fiat Punto (pani K. J.), ktorá zhodne popísala\npriebeh škodovej udalosti, teda že vozidlo Fiat Punto malo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy\nvpravo, pričom poškodený (žalobca) vychádzal z vedľajšej cesty (vzhľadom na znamenie o zmene\nsmeru jazdy) a následne došlo k zrážke vozidiel. Pani J. v dotazníku tiež uviedla, že nárok poškodeného\n(žalobcu) považuje za oprávnený, vylúčila spoluvinu poškodeného, teda jednoznačne potvrdila, že škoda\nbola spôsobená jej vozidlom a zavinil ju vodič I. J.. Žalobca si nechal opraviť svoje vozidlo v spoločnosti\nPL auto-profi s.r.o., so sídlom Bratislavská 59/139, Trenčín, pričom celkové náklady nové diely, lakovanie\na prácu boli vo výške 2.524,- eur. Následne žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného v\nzmysle zákona č. 381/2001 Z.z., a to dňa 10.08.2023. Žalovaný na túto žiadosť reagoval listom zo dňa\n30.11.2023 tak, že odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že dopravná nehoda nebola šetrená\nPolíciou SR, teda nie je možné dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom\nFiat Punto. Vzhľadom na to, že žalobca považuje svoj nárok za plne opodstatnený a žalovaný odmietol\nplniť, je žalobca nútený domáhať sa svojich práv na súde. Žalobca má za to, že nárok na náhradu škody\nje daný a je preukázaný. Svoje pochybenie potvrdil aj vodič poisteného vozidla, ktorý ako jediný porušil\nsvoju zákonnú povinnosť podľa zákona o cestnej premávke, a to že dával znamenie o zmene smeru\njazdy, hoci nemal v úmysle zmeniť smer jazdy, čím ale vyvolal mylný dojem u ostatných účastníkov\ncestnej premávky o tom, ako sa bude vodič na križovatke správať. Žalovaný pri vybavení škodovej\nudalosti poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého má vodič\nprichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste dať prednosť jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste.\nTúto povinnosť však žalobca neporušil z týchto dôvodov: Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona\no cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka\ncestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo\nrýchlosť jazdy. Povinnosť dať prednosť jazde pri jazde cez križovatku neznamená, že vodič vchádzajúci\ndo križovatky po vedľajšej ceste musí vždy zastaviť vozidlo a čakať, kým vozidlá idúce po hlavnej\nceste prejdú cez križovatku. Povinnosť žalobca sa v tomto prípade obmedzovala na „danie prednosti v\njazde“, čo znamená počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo\nrýchlosť jazdy. Tu je podstatné uviesť, že najmä vodiči vozidiel sa v cestnej premávke „dorozumievajú“\nprostredníctvom svetlometov a svietidiel. Takto účastník cestnej premávky vie, kedy iný vodič brzdí\n(zadné červené výrazné svetlo), kedy používa diaľkové svetlomety, kedy cúva (zadné biele svetlo),\nkedy odbáča (znamenie o zmene smeru jazdy). Pokiaľ vodič v cestnej premávke použije tento svetelný\nsignál, je úplne nepodstatné, čo si tento vodič myslí alebo aký má úmysel, pretože pre iných účastníkov\ncestnej premávky je rozhodujúce to, ako je tento úmysel vyjadrený prostredníctvom svetlometov a\nsvetiel vozidla. Povedané inak, ak chce vodič pokračovať cez križovatku rovno, avšak použije znamenie\no zmene smeru jazdy vpravo, zodpovedá za vzniknutý následok, pretože ostatní účastníci cestnej\npremávky sa oprávnene spoliehali na to, že vodič odbočí vpravo (vzhľadom na znamenie o zmene smeru\njazdy). Každý účastník cestnej premávky je oprávnený spoliehať sa na to, že aj ostatní účastníci budú\ndodržiavať pravidlá cestnej premávky. Vyššie uvedené v tomto prípade znamená, že žalobca sa dôvodne\nspoliehal na to, že vodič poisteného vozidla odbočí vpravo, pretože tento úmysel prejavoval navonok. Ak\nteda žalobca chcel pokračovať v jazde cez križovatku a odbáčal vľavo na ulicu F., potom by poistenému\nvozidlu dal prednosť v jazde, pretože vozidlá by sa v križovatke míňali. Poistené vozidlo by tak nemuselo\nmeniť ani smer ani rýchlosť jazdy, ak by sám neporušil pravidlá cestnej premávky. Táto situácia je\nzakreslená na fotografii z google maps, kde žalobca červenými šípkami vyjadril deklarovaný smer jazdy\npoistného vozidla a modrými šípkami jeho smer jazdy. Žalobca nemal povinnosť čakať, kým by poistené\nvozidlo prešlo cez križovatku, ak deklarovalo úmysel odbočiť vľavo, pretože pokračovaním v jazde by\nmu žalobca nijako neprekážal. Za tohto stavu preto žalobca uzatvára, že neporušil žiadnu povinnosť,\npretože poistné vozidlo deklarovalo úmysel odbočiť vľavo, čím by nemohlo prísť k stretu. Na druhej\nstrane vodič poisteného vozidla porušil viacero povinností podľa zákona o cestnej premávke, konkrétne:\nustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), pretože sa nesprával disciplinovane v cestnej premávke, nakoľko svojim\nsprávaním ohrozil bezpečnosť premávky; ustanovenie § 19 ods. 1, pretože povinnosť dať znamenie\no zmene smeru jazdy má dať vodič vtedy, ak skutočne bude odbáčať (tu žalobca poukazuje tiež na\nto, že povinnosť dať znamenie o zmene smeru jazdy má vodič vykonať už pred týmto úkonom, teda\nžalobca nemal najmenší dôvod pochybovať o správaní poisteného vozidla, keďže už pred odbočovaním\n\ndávalo znamenie o zmene smeru jazdy); ustanovenie § 30, ktoré upravuje povinnosť dávať znamenie o\nzmene smeruj jazdy, pričom pokiaľ vodič poisteného vozidla zabudol vypnúť toto znamenie od kruhového\nobjazdu pri pobočke Sociálnej poisťovne, potom aj tak porušil ustanovenie § 30 ods. 4, pretože znamenie\nmal ponechať len do času, kým nezmenil smer po výjazde z kruhového objazdu, a nie aj ďalších 200\nmetrov po križovatku Tehelná – Starohájska. Je teda jednoznačne preukázané, že povinnosti podľa\nzákona o cestnej premávke porušil vodič poistného vozidla. Ak by vodič poistného vozidla znamenie\no zmene smeru nedával, keďže zjavne nemal úmysel odbočiť, ku škodovej udalosti by nedošlo. Tým\nje daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože žiadna iná príčina\nnespôsobila vznik tohto následku. Súčasne z charakteru a rozsahu poškodenia vozidiel je zrejmé, že\nk zrážke došlo tak, ako to zhodne opísali účastníci škodovej udalosti. Žalobca mal poškodenú prednú\nľavú časť vozidla, čo zodpovedá priebehu škodovej udalosti. Tieto poškodenia boli zdokumentované aj\nspoločnosťou Slovexperta, kde žalobca nechal obhliadnuť svoje vozidlo. Dôkazom je ďalej aj faktúra,\nkde je popísaný rozsah poškodenia, resp. vymenených častí vozidla, ktoré boli poškodené v dôsledku\nškodovej udalosti. Všetky dôkazy tak tvoria ucelenú reťaz, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že žalobca\nmá nárok na náhradu škody od žalovaného, pretože svoj nárok riadne a presvedčivo preukázal, vrátane\npriznania sa vodiča poisteného vozidla. Priebeh škodovej udalosti zhodne opísali samotní jej účastníci,\nktorí sa osobne tejto udalosti zúčastnili, vnímali ju vlastnými zmyslami, čo následne potvrdili v zápise\no dopravnej nehode. Žalobca preto tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť, ak neposkytol plnenie, hoci\nsú dané dôvody na jeho poskytnutie. Na záver žalobca dodáva, že Polícia SR ani nemohla túto vec\nriešiť, pretože pokiaľ príde k dohode o zavinení, nejdená sa o dopravnú nehodu (viď ustanovenie § 64\nzákona o cestnej premávke). Takáto požiadavka zo strany žalovaného sa prieči právnej úprave a nemôže\nbyť na jej základe odmietnuté plnenie. Žalovaný mal povinnosť plniť do 15 dní odo dňa prešetrenia\nškodovej udalosti, pričom podľa oznámenia o riešení škodovej udalosti bolo prešetrovanie ukončené\ndňa 30.11.2023 (dátum na oznámení). Vzhľadom na to, že nárok bol plne preukázaný, mal žalovaný\nzákonnú povinnosť plniť do 15 dní, teda do 15.12.2023. Nakoľko plnenie doposiaľ neposkytol, je od\n16.12.2023 v omeškaní.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje\nho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škodovej udalosti zo dňa\n07.08.2023, ktorá sa stala na D. L. E. D.. Podľa priebehu škodovej udalosti vozidlo žalobcu, ktoré viedol\nžalobca, išlo po ulici D., pričom pred križovatkou (D.) sa nachádza jasne viditeľné zvislé dopravné\nznačenie „daj prednosť v jazde“. Poistené vozidlo žalovaným Fiat Punto, ktoré viedol poistený, išlo po\nulici F., kde pred križovatkou (D.) sa nachádza jasne viditeľné zvislé dopravné značenie „hlavná cesta“.\nV zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej\nrozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má\nprednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o\ncestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou\n„Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám\na ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich\nsúbežne s hlavnou cestou. Škodová udalosť vznikla tak, že žalobca vošiel do križovatky z vedľajšej\ncesty označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“, kde sa zrazil s poisteným, ktorý išiel po\nhlavnej ceste rovno, avšak mal mať zapnuté znamenie o smere jazdy. Samotné zapnutie, opomenutie\nvypnúť svetelné znamenie o smere jazdy nijakým spôsobom neoprávňuje vodiča na vedľajšej ceste\ns dopravným označením „Daj prednosť v jazde“ porušiť tento dopravný predpis. Zo šetrenia udalosti\nžalovaným, ako aj z doposiaľ doložených dôkazov, je zjavné, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku\nkonania žalobcu, ktorý porušil dopravné predpisy a napriek príkaznej dopravnej značke vošiel do\nkrižovatky v čase, kedy ňou prechádzal poistený. Škodová udalosť zo dňa 07.08.2023 vznikla v dôsledku\nkonania žalobcu, nie poisteného. Správa o nehode ako taká, nemá charakter uznania zodpovednosti\nvodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda. Správa o nehode slúži k\nzáznamu údajov a okolností nehody za účelom rýchlejšieho vysporiadania náhrady škody. Žalovaný\nvykonal šetrenie škodovej udalosti a listom zo dňa 30.11.2023 oznámil žalobcovi, že nie je možné zo\nzmluvy poskytnúť náhradu za žalobcom požadovaný nárok, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť\npoisteného. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že subjekt zodpovedný za škodovú udalosť\nje výlučne žalobca, a poistený je v danom prípade skutočným poškodeným zo škodovej udalosti zo\ndňa 07.08.2023. Žalobca, pravdepodobne v snahe vyhnúť sa priestupkovému konaniu, resp. blokovému\nkonaniu ako vinník škodovej udalosti, neprivolal na miesto škodovej udalosti políciu, ale zneužil vek a\nneznalosť poisteného, ktorý v konečnom dôsledku podpísal vlastné zavinenie na predmetnej škodovej\nudalosti. Konanie žalobcu, kedy napriek nerešpektovaniu príkaznej dopravnej značky „Daj prednosť v\n\njazde“ a usiloval sa o uznanie zavinenia druhého účastníka je možné podľa názoru žalovaného vnímať\nako konanie proti dobrým mravom, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Žalobca vo svojom liste\n„Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 10.08.2023 uviedol navyše nepravdivé tvrdenia, keď v\npopise priebehu nehody, vzniku škody uviedol v bode 35. (podrobný popis vzniku škody): „Vodič B zmenil\nsmer jazdy“ pričom v bode 34. (nákres vozidiel v čase vzniku škody) je ako „vozidlo B“ označené vozidlo\npoisteného. Z dotazníka poisteného a aj z tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že vozidlo poisteného\nnemenilo smer jazdy, ale pokračovalo cez križovatku rovno v smere svojej jazdy. Záverom žalovaný\nžiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n4. Žalobca sa v replike vyjadril, že žalobca zákon o cestnej premávke neporušil tým, že vošiel do\nkrižovatky, ak vozidlo idúce po hlavnej ceste dávalo najavo, že bude odbáčať doprava. Žalovaný ani\nneoznačil, ktorý predpis alebo ustanovenie zákona malo byť konkrétne porušené, keďže význam „dania\nprednosti v jazde“ spočíva v tom, že účastník cestnej premávky je povinný počínať si tak, aby ten, kto má\nprednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Ak potom poistné vozidlo odbáčalo\ndoprava, resp. tento úmysel deklarovalo a iný úmysel nemohol byť žiadnemu z účastníkom cestnej\npremávky známy, pretože vodiči vozidiel sa „dorozumievajú“ prostredníctvom svetiel na vozidle, potom\nžalobca neporušil žiadnu povinnosť, ak by vošiel do križovatky a odbáčal doľava. Ak by poistné vozidlo\nodbočilo doprava, vzhľadom na znamenie o zmene smeru jazdy, potom by si žalobca počínal tak, že tento\nvodič by pri odbočovacom manévri nemusel meniť ani rýchlosť jazdy ani jej smer, pretože vozidlá by sa\nmíňali, ako bolo uvedené v žalobe. Žalobca mal právo spoliehať sa na to, že iní účastníci budú dodržiavať\nprávne predpisy. Inak by musel žalobca predvídať úmyselné protiprávne konanie iných účastníkov,\nčo je absurdné (teda že vodič dá najavo odbočovanie doprava, ale napriek tomu bude pokračovať v\njazde) a teda žalobca neporušil žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Žalobca postupoval\ns dôverou, že poistené vozidlo skutočne odbočí doprava, preto mohol pokračovať vo svojej jazde.\nNapokon poistené vozidlo, resp. jeho vodič, si svoju chybu priznal a so žalobcom spísal správu o nehode,\nkde obaja zhodne popísali nehodový priebeh. Žalovaný napriek tomu tvrdí, že za škodovú udalosť má\nbyť zodpovedný žalobca, no nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Túto zodpovednosť\nžalobcu žalovaný odvíja výlučne od nesprávneho výkladu zákona o cestnej premávke, konkrétne\nustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke a povinnosť dať prednosť v jazde vykladá\nv rozpore so zákonom a povinnosťami vodiča. Z predmetného ustanovenia pritom nevyplýva, že vodič,\nktorý ma dať prednosť inému účastníkovi cestnej premávky, má čakať, kým vozidlo idúce po hlavnej\nceste neprejde celou križovatkou. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 20 zákona o cestnej\npremávke. Žalobca, ktorý mal dávať prednosť v jazde, mal teda konať tak, aby poistené vozidlo nemuselo\nzmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, čo by urobiť nemuselo, ak by neuviedlo do omylu iných účastníkov\ncestnej premávky ohľadom svojej jazdy. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca\nvošiel do križovatky v čase, kedy ňou prechádzal poistený, pretože poistené vozidlo prostredníctvom\nznamenia o zmene smeru jazdy deklarovalo úmysel pokračovať doprava, nie rovno. Správa o nehode\nje relevantný a hodnoverný dôkaz, ktorý obsahuje zhodnú vôľu oboch vodičov ohľadom toho, ako sa\nnehoda stala a kto za ňu zodpovedá. Bagatelizovanie jej významu zo strany žalovaného považuje\nžalobca za bezvýznamné. V podobných prípadoch, ako je tento, predstavuje správa o nehode základný\ndôkaz o tom, ako sa škodová udalosť stala, nakoľko je spísaná bezprostredne po udalosti, kedy si\nobaja účastníci škodovej udalosti čerstvo pamätajú jej priebeh. Následne argumentácia žalovaného o\ntom, že žalobca sa snažil vyhnúť priestupkovému konania a mal zneužiť vek a neznalosť poistného,\nje absurdná a zavádzajúca. Políciu predsa mohol zavolať sám vodič poisteného vozidla a nemusel\npodpísať ani správu o nehode. Žalobca preto popiera, že by vodič poisteného vozidla nemal byť\ndostatočne uvedomelý pri spisovaní správy o nehode a uznaní jeho vlastného pochybenia. Toto sú\npúhe domnienky žalovaného, pretože ten nepreukázal ani to, aký mal mať vek vodiča poistného vozidla\nvplyv na jeho schopnosť posúdiť vlastné konanie alebo konanie iného vodiča. Rovnako tak tvrdenie\no „neznalosti poisteného“ sú iba domnienkami, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by vodič poistného\nvozidla nemal mať znalosť či už o pravidlách cestnej premávky, spisovaní formuláru o škodovej udalosti\nalebo inú znalosť, keďže ju sám žalovaný nijako nekonkretizuje. Žalobca popiera aj to, že by mal konať\nv rozpore s dobrými mravmi, pretože vodiča poistného vozidla nikdy nenútil podpísať správu o nehode\nani mu nebránil privolať políciu. Tento vodič si bol dobre vedomý svojho pochybenia, čo následne\ndeklaroval v správe o nehode. Jedinou a hlavnou príčinou škodovej udalosti je porušenie povinností\nvodiča poisteného vozidla, ktorý buď nemal dávať znamenie o zmene smeru jazdy, aby tak nezavádzal\niných účastníkov cestnej premávky o smere jeho jazdy alebo mal odbočiť doprava, ako svietidlami\ndeklaroval, pričom žalobca by ho potom nijak neobmedzil v rýchlosti ani smere jazdy – ak by teda\npoistený vodič dodržal svoje povinnosti, ku škodovej udalosti by nedošlo.\n\n5. Žalovaný v duplike uviedol, že povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu na ceste označenej ako\n„hlavná cesta” platí pre vodiča bez ohľadu na externé okolnosti a domnelý úmysel poisteného, dôležitý\nje tak faktický smer jazdy a nie žalobcom predpokladaný úmysel. Túto skutočnosť nijakým spôsobom\nneovplyvňuje ani žalobcom predložená vizuálna testová otázka, ktorá navyše znázorňuje odlišnú\nsituáciu, kedy ani na predmetnej križovatke nie je dopravné značenie „daj prednosť v jazde”. Vzhľadom\nna uvedené má žalovaný za preukázané, že priamou príčinou poistnej škodovej udalosti bolo konanie\nžalobcu, ktorý nerešpektoval dopravné značenie a nedal vozidlu poisteného idúcemu po hlavnej ceste\nprednosť.\n6. Žalobca ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: Správa o nehode zo dňa 07.08.2023, Zápis\no poškodení motorového vozidla zo dňa 16.08.2023, Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa\n07.08.2023, Oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 30.11.2023, Uplatnenie nároku na náhradu\nškody zo dňa 10.08.2023, Faktúra č. XXXXXX, pohľad na križovatku z googlemaps zo strany žalobcu,\nfotografie poškodených vozidiel, Osvedčenie o evidencii vozidla, ilustrácia jazdy vozidiel. Žalobca tiež\nnavrhol vykonať dokazovanie jeho výsluchom, ako aj výsluchom svedkyne M. B..\n7. Žalovaný ako dôkazy predložil nasledovné listinné dôkazy: screenshot z Google maps ulica F.,\nscreenshot z Google maps ulica D.. Žalovaný ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka I. J..\n8. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom\nžalobcu a navrhnutých svedkov, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:\nDňa 07.08.2023 došlo ku škodovej udalosti na križovatke ulíc D. – F. E. D., ktorej účastníkmi bolo\nmotorové vozidlo žalobcu Volkswagen Sharan (ďalej len „vozidlo žalobcu“) a motorové vozidlo Fiat\nPunto, ktoré viedol vodič I. J. a ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného (ďalej len „poistené\nvozidlo“). Následkom škodovej udalosti došlo k poškodeniu prednej ľavej časti vozidla žalobcu, čím mu\nvznikla škoda vo výške 2.524,- eur, ktorá suma predstavuje náhradu nákladov za opravu motorového\nvozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil dňa 10.08.2023 nárok na náhradu škody, na ktorú žiadosť\nžalovaný reagoval listom zo dňa 30.11.2023, ktorým odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že\ndopravná nehoda nebola šetrená Políciou SR, a preto nie je možné dostatočne preukázať, že nehoda\nbola spôsobená poisteným vozidlom.\n9. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych\núkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných\nskutočností uvedených v zákone.\n10. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo\nniečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.\n11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá\ns poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n12. Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe\npovinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).\n13. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,\nodcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).\n14. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po\nuzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy\nalebo neskôr.\n15. Podľa § 797 ods. 1 až 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v\npoistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého\nzodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (1) Právo na plnenie vznikne, ak nastane\nskutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (2) Plnenie je splatné do\npätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.\n\nVyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,\nkeď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie\nprimeraný preddavok. (3)\n16. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi\npísomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej\nnásledkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť\naj ďalšie povinnosti.\n17. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške\nurčenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.\n18. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n(1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)\n19. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu\nvyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n20. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o\nvyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.\n21. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak\nbola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\n22. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1)\nŠkoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza\nsa škoda uvedením do predošlého stavu. (3)\n23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „ZoCP“), na účely tohto zákona sa ďalej rozumie\nb) dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť\nv jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.\n24. Podľa § 19 ods. 1 ZoCP, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie\no zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri\nodbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať\nna zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.\n25. Podľa § 20 ods. 1 ZoCP, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou\nznačkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde\nvozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov\nidúcich súbežne s hlavnou cestou.\n26. Podľa § 30 ods. 1, 2 a 4 ZoCP, znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem\nprípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to\nvyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. (1) Vodič je povinný dávať znamenie o zmene\nsmeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej\npremávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy. (2) Znamenie o zmene smeru jazdy dávané\nsmerovými svietidlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým\nvozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou\nsa dáva len pred začatím jazdného úkonu. (4)\n27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n\n28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za\nneho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\nb) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.\n29. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné\nplnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú\npoistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n30. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok\npreukázať.21)\n31. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať\nprešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.\n32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení\nprešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo\npo doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto\nrozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n33. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť\npoškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)\n34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať\nod dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z\nomeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n36. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 07.08.2023 došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom\nžalobcu a vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného, a že žalobcovi vznikla pri dopravnej\nnehode škoda vo výške 2.524,- eur, ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného. Sporným bol priebeh\ndopravnej nehody a s tým spojená otázka príčin dopravnej nehody a jej zavinenia, keď žalovaný neuznal\nzavinenie vodiča poisteného motorového vozidla.\n37. V tu prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti v dôsledku stretu dvoch prevádzok - motorového\nvozidla vedeného žalobcom a motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.\nZodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom\nobčiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na\nvznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie.\n38. Ustanovenie § 431 OZ rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi prevádzateľmi dopravných\nprostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli a v dôsledku tohto stretu došlo u nich k vzniku škody. Aj pri\nstrete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie.\nPri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov, miera účasti na škode vyjadruje prípadné\nzavinené konanie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody. Nároky prevádzateľov na náhradu škody sa potom posudzujú podľa miery ich spoluúčasti na\nspôsobení škody.\n39. Za účasť na spôsobení škody sa považuje miera spoluzapríčinenia škody, teda miera, ktorou sa\npovaha prevádzky spolupodieľala na vzniku škody, čím nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzateľov\nbude tou skutočnosťou, ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody zavinený protiprávny\n\núkon. Je úlohou súdu ustáliť, aký bol priebeh dopravnej nehody a aké boli jej príčiny, pričom po\nidentifikácii hlavných príčin vzniku škody je potrebné ustáliť mieru, akou sa každá zo zistených okolností\nspolupodieľala na vzniku škody, pričom v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom.\n40. Vychádzajúc z horeuvedeného, rozhodná je teda účasť prevádzateľov na spôsobení vzniknutej\nškody, čo predpokladá vyhodnotenie všetkých skutkových okolností stretu vozidiel, a to najmä tých,\nktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Aj zavinené konanie alebo opomenutie niektorého\nprevádzateľa môže vyjadrovať objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode, ak viedlo ku vzniku škody.\nPodľa súdnej praxe, vyporiadanie škody zo stretu prevádzateľov automaticky neznamená, každý\nz prevádzateľov zodpovedá za škodu, a preto nie je vylúčené, aby výsledok porovnania ich účasti pri\nkolízii vozidiel z hľadiska § 431 OZ viedol k záveru, že účasť niektorého z nich je taká minimálna, že\nzodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení\nškody podieľali jednotliví účastníci nehody, a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedajú, závisí vždy\nod skutkových okolností konkrétneho prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať a\nmali vplyv na výsledok.\n41. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 238/2002\nzo dňa 09.09.2003, podľa ktorého „ak došlo ku stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého\nich prevádzateľom, príp. niektorému z nich, vznikla škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní\nškody posudzovať podľa § 431 obč. zák., ktorý upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným\nprevádzateľom následkom stretu medzi nimi. Ide o objektívnu zodpovednosť, pretože ustanovenie § 431\nobč. zák. nadväzuje na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 obč. zák., pri nich je rozhodujúca\núčasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti\npredpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä potom\ntých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej\nškode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých\nprevádzateľov), pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody. Ak ide o také\nokolnosti alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti,\nnie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká teda ani zodpovednosť,\nani dôvod k vyporiadaniu (porov. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z\n15. 11. 1972, Cpjf 93/71, publikované pod č. 64 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník\n1972). Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok, neznamená automaticky, že každý z jeho prevádzateľov\nzodpovedá za škodu. Nie je totiž vylúčené (a neodporuje to nijako poňatiu objektívnej zodpovednosti\nza škodu), aby výsledok porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok (§ 431 obč.\nzák.) vyústil v záver, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na\njeho strane nezakladá.“\n42. Zároveň platí, že aj prevádzateľ, ktorý sa na strete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci\nvyporiadania medzi prevádzateľmi znášať tú časť zodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi\nskutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody.\nObdobne platí, že zavinené konanie alebo opomenutie prevádzateľa nemožno bez posúdenia ďalších\nrelevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel účasti na spôsobení škody.\n43. V tu prejednávanej veci nebolo sporným a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že škoda\nna vozidle žalobcu vznikla ako dôsledok kolízie osobných motorových vozidiel, preto na vyporiadanie\nmedzi ich prevádzateľmi bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 431 OZ, v zmysle ktorého zodpovedajú\nprevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody, a to podľa vyššie uvedených princípov.\n44. Z vykonaného dokazovania výsluchmi žalobcu a svedkov vyplýva, že vodič poisteného vozidla,\nprichádzajúci po hlavnej ceste po ulici Starohájska, mal pri približovaní sa k „T“ križovatke s ulicou\nTehelná (sprava) zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, hoci chcel ďalej pokračovať po hlavnej\nceste rovno, pričom smerovník mu ostal zapnutý po tom, čo ho použil pri výjazde z kruhového výjazdu\npri Sociálnej poisťovni. Vodič poisteného vozidla tak porušil právnu povinnosť podľa § 30 ods. 4 ZoCP,\nkeďže znamenie o zmene smeru jazdy neponechal len v čase, kým menil smer jazdy z kruhového\nobjazdu, ale aj potom.\n45. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalobca ako vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty po ulici\nTehelná smerom k „T“ križovatke s ulicou Starohájska, zo strany žalobcu označenej značkou „Daj\n\nprednosť v jazde“, v domnienke, že poistené vozidlo bude odbočovať vpravo, vošiel do križovatky, kde\nvytvoril svojim vozidlom prekážku, do ktorej po brzdení narazilo poistené vozidlo a na vozidle žalobcu\nvznikla škoda. Žalobca ako vodič tak porušil právnu povinnosť podľa § 20 ods. 1 ZoCP, keďže ako vodič\nprichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“\nnedal prednosť v jazde poistenému vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, pretože poistené vozidlo,\nmajúce prednosť v jazde, muselo náhle zmeniť rýchlosť jazdy a zastať. V tejto súvislosti súd poukazuje\nna to, že žalobcovi sa iba javilo, že poistené vozidlo nebude musieť náhle zmeniť rýchlosť jazdy, ale\nfaktom je, že muselo.\n46. Vyššie uvedené okolnosti škodovej udalosti súd vyhodnotil ako okolnosti podieľajúce sa na vzniku\nškody na vozidle žalobcu každá v polovici. Ak by totiž vodič poisteného vozidla neponechal zapnuté\nznamenie o zmene smeru jazdy v čase, kedy ho už zapnuté mať nemal, neuviedol by žalobcu do omylu\na tento by ostal stáť na hranici križovatky a nechal by prejsť poistené vozidlo ďalej po hlavnej ceste.\nZároveň však, ak by žalobca dal prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste (okrem poisteného vozidla\naj neznámemu motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste sprava), vošiel by do križovatky v čase,\nkedy by nevytvoril prekážku pre poistené vozidlo.\n47. „Príčinou vzniku škody je tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodlivému následku nedošlo;\npritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z hlavných príčin, ktorá sa podieľa na\nnepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo\n974/2002 zo dňa 29.05.2003).\n48. Súd mal za to, že ak by čo i len jedna z vyššie uvedených okolností nenastala, ku škodovej udalosti\nby nedošlo. Len samotné ponechanie znamenia o zmene smeru jazdy vodičom poisteného vozidla\nvznik škody na motorovom vozidle žalobcu nespôsobilo. Ku vzniku škody bolo z technického hľadiska\npotrebné, aby žalobca so svojim vozidlom vytvoril poistenému vozidlu prekážku, čo sa stalo tým, že\nžalobca vošiel do križovatky, hoci správne mal dať poistenému vozidlu prednosť, a preto nemožno účasť\nžalobcu na strete s poisteným vozidlom považovať za nulovú.\n49. K okolnosti vyvolania dojmu, že vodič poisteného vozidla sa chystá odbočovať vpravo, súd uvádza,\nže správne mal žalobca počkať, či poistené vozidlo skutočne začne vykonávať odbočovací manéver, a to\nnatočením vozidla do smeru jazdy vpravo, pričom sa žalobca nemal spoliehať iba na znamenie o zmene\nsmeru jazdy a pomalú jazdu alebo spomaľovanie vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca vchádzal\nna hlavnú cestu z vedľajšej cesty, a preto bol povinný zachovať zvýšenú opatrnosť, a to napriek tomu\nže z pravej strany mu vozidlo na hlavnej ceste dávalo prednosť. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade\nkruhového objazdu, kedy vychádzajúce vozidlo dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, avšak\n(najmä pri kruhovom objazde s malým priemerom) by bolo zo strany vodiča vchádzajúceho do kruhového\nobjazdu neopatrné spoliehať sa, že tak urobí bez toho, aby bolo odbočovanie potvrdené aj smerovaním\nsamotného vozidla von z kruhového objazdu.\n50. Obe okolnosti porušenia povinností vodiča, t.j. na strane žalobcu aj vodiča poisteného vozidla, viedli\nk tomu, že došlo k stretu vozidiel v križovatke, a preto porušenie povinností oboch vodičov bolo príčinou\nvzniku škody na vozidle žalobcu. Ak by obaja svoje povinnosti rešpektovali, ku škodovej udalosti by\nnedošlo. Obaja porušili povinnosti uložené im právnym predpisom a tieto ich konania boli v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody.\n51. Vodič poisteného vozidla si mal byť vedomý toho, že ponechaním znamenia o zmene smeru jazdy\nv čase, kedy malo byť vypnuté, dáva informáciu ostatným vodičom, ktorí sa na základe nej rozhodujú.\nŽalobca ako vodič si zasa mal byť vedomý toho, že vchádza z vedľajšej cesty na hlavnú, a preto musí\nzachovať zvýšenú opatrnosť pri vyhodnocovaní zámerov ostatných vodičov a ich zámer si má vyvodiť\naž v čase, keď bude nepochybne zrejmý, a to v tomto prípade až z vytočenia poisteného vozidla do\nsmeru jazdy vpravo.\n52. Súd posúdil individuálne okolnosti tohto prípadu, a síce, že žalobca vchádzal do križovatky z vedľajšej\ncesty označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom jeho povinnosťou bolo spomaliť,\nrozhliadnuť sa a vyraziť, ak by mal voľnú cestu. Tu je však potrebné poukázať na to, že žalobca\nokrem toho, že vošiel do jazdnej dráhy poisteného vozidla (hoci omylom vyvolaným vodičom poisteného\nvozidla), nesplnil svoju povinnosť dať prednosť v jazde ani vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste\n\nsprava. I keď vodič uvedeného vozidla mu dával svetelnou signalizáciou najavo, že môže ísť, žalobca\nuvedené nemusel a nemal akceptovať a mal vyčkať, kým autá, ktoré mali v križovatke prednosť jazdy,\nkrižovatkou prejdú. Ak by tak urobil, k nehode by nedošlo. Podľa výpovede žalobcu na pojednávaní\nzostalo vozidlo idúce po hlavnej ceste sprava stáť, z čoho vyplýva, že jeho vodič porušil povinnosť\npodľa § 4 ods. 2 písm. l) ZoCP, keďže na hlavnej ceste zastavil, hoci to nevyžadovala bezpečnosť\ncestnej premávky. Ak na uvedené žalobca reagoval tak, že vošiel do križovatky v snahe uvedenú situáciu\n„využiť“, pričom dostatočne nevyhodnotil úmysel poisteného vozidla až vtedy, ak by bol ďalší smer\njeho jazdy nepochybný, porušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde a stal sa prekážkou pri poistené\nvozidlo idúce po hlavnej ceste. Súd dodáva, že nebolo možné vodičovi poisteného vozidla (okrem\nnevypnutia znamenia o zmene smeru jazdy) pričítať porušenie ďalšej povinnosti, a síce venovať sa\ncestnej premávke, keďže z jeho (nikým nespochybnenej) výpovede vyplynulo, že keď žalobcu zbadal,\nbrzdil, čo bola správna reakcia.\n53. V prípade poukazovania žalobcu na potrebu vychádzať z dôvery účastníka cestnej premávky v\nrešpektovanie jej pravidiel zo strany ostatných jej účastníkov, nemožno opomenúť to, že uvedená zásada\nplatí aj naopak. Vodič poisteného vozidla idúci po hlavnej ceste mal právo vychádzať z toho, že ako\nidúci po hlavnej ceste má prednosť v jazde, ktorú budú vodiči z vedľajšej cesty rešpektovať, naviac za\nsituácie, že aj oproti nemu išlo vozidlo s právom prednosti v jazde, a teda hlavná cesta nebola voľná.\n54. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné rovnako prihliadať ako na\nokolnosti, ktoré situáciu a stret vyvolali, tak na okolnosti, ktoré mohli stretu zabrániť. Súd pritom odkazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2212/2002 zo dňa 31.03.2004, v ktorom sa uvádza, že\n„odvolací súd v tejto súvislosti precenil význam okolností, ktoré mohli stretu zabrániť, nad okolnosťami,\nktoré celú situáciu a následný stret vyvolali; pokiaľ dôvodil, že účasť žalovaného 1) ako prevádzateľa\nvozidla Škoda je nulová, t.j. že vôbec nezakladá účasť na náhrade škody žalobcovi, nerozhodol v súlade\ns § 431 obč. zák. ani s ustálenou judikatúrou k tomuto ustanoveniu (porov. obdobne tiež rozsudok\nbývalého Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 31. 5. 1974, sp. zn. 2 Cz 10/1974, publikovaný pod č. 39 v\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1975).“\n55. „Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo\nviacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov - tzv. priamy stret alebo aj nepriamy stret dopravných\nprostriedkov. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu\nna zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa\núčasti na spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže však spočívať\naj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzateľa. Okrem fyzickej účasti vozidiel na strate\nspôsobenej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, sa posudzuje aj druh porušeného\npravidla cestnej premávky. Bezpečnosť cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných\npredpisov, vrátane povinnosti dbať na dopravné značky, ako aj neohrozenie plynulosti cestnej premávky.\nTo v sebe logicky nesie možnosť primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť\nostatných účastníkov cestnej premávky vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených\npravidiel tejto premávky (k tomu viď Uz. NS SR sp. zn. 6 Tz 16/1997). Pri hodnotení miery účasti\noboch prevádzateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431\nObčianskeho zákonníka, je treba skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli\nhlavnými príčinami, a to nie izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre\nvznik škody.“ (viď. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/115/2013 zo dňa 31.03.2014)\n56. Súd mal za to, že každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody vzniknutej\nstretom, a to úmerne ku svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody, keď zároveň konanie žalobcu\nnie je možné posudzovať izolovane od konania vodiča poisteného vozidla a naopak (porov. rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 974/2002 zo dňa 29.05.2003).\n57. Súd pritom dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2212/2002 zo dňa\n31.03.2004, v ktorom súd uviedol, že „pretože citované ustanovenie nadväzuje na právnu úpravu\npodľa ustanovení § 427 a § 428 obč. zák., ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej je\nrozhodná účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na\ntejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok,\nnajmä potom tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na\nvzniknutej škode vyjadruje síce i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa\n\n(niektorých prevádzateľov) či vodiča, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku\nškody, avšak rozhodná je účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, teda nielen\notázka protiprávneho konania účastníkov, ale aj všetky okolnosti vzniku škody na oboch stranách, s\nktorými je škodlivý výsledok v príčinnej súvislosti, teda okolnosti ako subjektívnej tak objektívnej povahy\n(porov. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 11. 1972, Cpjf 93/71,\npublikované pod č. 64 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972). Nie je síce vylúčené\n(a neodporuje to nijako poňatiu objektívnej zodpovednosti za škodu), aby výsledok porovnania účasti\njednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok (§ 431 obč. zák.) vyústil v záver, že účasť niektorého\nz nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (porov. uznesenie\nNajvyššieho súdu ČR zo dňa 9. 9. 2003, sp. zn. 25 Cdo 238/2002), avšak v posudzovanej veci sa o\ntaký prípad nejedná.“\n58. Súd dodáva, že testová otázka na skúšku v autoškole, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe, je na tu\nprejednávanú vec nepoužiteľná, keďže na zakreslenej dopravnej situácii nešlo o križovatku s označením\ndopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, ako išlo v tu prejednávanom prípade. Pokiaľ ide o Správu\no nehode zo dňa 07.08.2023, v ktorej vodič poisteného vozidla priznal svoju vinu na nehode, súd\npoukazuje na jeho výpoveď na pojednávaní, kde uviedol, že manželka žalobcu povedala, aby napísal\ndo papierov, že je vinný. Hoci si vinu priznal aj pri výsluchu ako svedka na pojednávaní, súd uvádza,\nže v konaní išlo o právne posúdenie príčin nehody a zavinenia, a preto uznanie si viny zo strany vodiča\npoisteného vozidla nebolo pre súd záväzné a nepostačovalo pre plný úspech žalobcu.\n59. Vo vzťahu k žalovanému ako poisťovni ide o špecifické právo poškodeného žalobcu na výplatu\nplnenia za poisteného škodcu, a to vo výške, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom\npredpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu,\nktorá poškodenému vznikla. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo vyplývajúce z ustanovenia\n§ 4 ods. 4 ZoPZP, a síce aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu\npodľa § 4 ods. 2 ZoPZP.\n60. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla\na bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ďalej súd dospel\nk právnemu záveru, že príčinou vzniku škodovej udalosti bolo ako opomenutie vodiča poisteného\nvozidla, tak konanie žalobcu, a to u každého v rozsahu 50%. V rozsahu 50% teda vznik škody\nzapríčinil vodič vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, poškodený žalobca si svoj nárok\nna náhradu škody uplatnil priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi a tento nárok aj v rozsahu\n50% preukázal. Žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla má proti žalovanému ako\npoisťovateľovi priamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú poisteným motorovým\nvozidlom v rozsahu 50%. V konaní tak bolo preukázané splnenie predpokladov nevyhnutných pre\nkonštatovanie existencie priameho nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v rozsahu 50%\nvoči žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP. Súd\ndodáva, že pasívna legitimácia žalovaného v konaní v prípade čo i len čiastočného úspechu žalobcu\nani nebola sporná.\n61. Po skonštatovaní preukázania základu žalovanej pohľadávky v rozsahu 50% sa súd zaoberal jej\nvýškou, pričom pri určení výšky náhrady škody súd vychádzal z výšky nákladov na opravu poškodeného\nmotorového vozidla žalobcu. V konaní nebolo sporným, že položky vyúčtované žalobcovi faktúrou\nč. 230792 zo dňa 13.11.2023 predstavovali nevyhnutné náklady potrebné na opravu poškodeného\nmotorového vozidla žalobcu, t.j. na uvedenie motorového vozidla do prevádzkyschopného stavu ako\npred poistnou udalosťou. Žalobca sumu uvedenú v predmetnej faktúre v celom rozsahu uhradil, čo\npreukázal dokladom o úhrade faktúry. Suma uvedená vo faktúre tak predstavuje skutočnú škodu, ktorá\nžalobcovi vznikla z titulu škodovej udalosti. Súd potom dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému\nnárok na náhradu škody v polovici sumy 2.524,- eur, t.j. vo výške 1.262,- eur.\n62. Súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe vo veciach povinného zmluvného poistenia\nmotorových vozidiel platí, že namontovaním nových náhradných dielov do motorového vozidla žalobcu\nnedošlo k zhodnoteniu jeho vozidla, ale došlo iba k uvedeniu motorového vozidla do stavu pred\npoškodením. Navyše, žalovaný výšku celkovej náhrady škody ani nespochybňoval.\n\n63. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku 1.262,- eur, vznikol\nžalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny i úrok z omeškania. Začiatok vzniku\nomeškania žalovaného je daný ustanovením § 11 ods. 7 OZ. Žalovaný skončil vyšetrenie dňa\n30.11.2023, kedy listom z uvedeného dňa oznamoval žalobcovi, že jeho nárok neuznáva. Náhrada škody\npotom bola splatné do 15.12.2023 a nasledujúcim dňom 16.12.2023 sa dostal žalovaný do omeškania,\nod ktorého dátumu súd žalobcovi úrok z omeškania priznal. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok\nna zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda\nodo dňa 16.12.2023. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 16.12.2023, keď výška základnej úrokovej\nsadzby k uvedenému dňu bola 4,50%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z\nomeškania vo výške 9,50% (5 + 4,50 %) ročne z priznanej sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia.\n64. V súvislosti s priznaním nároku na úrok z omeškania súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 4Cdo/146/2022 zo dňa 30.11.2022, v ktorom dovolací súd uviedol, že „z rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods.\n7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach sp.\nzn. 1Cdo/225/2021 z 27. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 z 25. apríla 2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022\nz 20. júla 2022 (o čom, ale odvolací súd v čase svojho rozhodnutia ešte nemohol mať vedomosť,\ntakisto dovolateľ - pozn. dovolacieho súdu), v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru, „poisťovňa\nbola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia,\npodľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej\nuplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok\nza obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej\nnáhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej\nmetódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd\nSlovenskej republiky už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp.\nzn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam najvyššieho\nsúdu. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že práve uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu\nSlovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutí najvyššieho súdu aj na záveroch ktorých založil svoje\nrozhodnutie odvolací súd.“ Rovnako súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.\n24Co/81/2022-125 zo dňa 29.03.2023.\n65. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v rozsahu sumy 1.262,eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.262,- eur od 16.12.2023 do zaplatenia,\na preto jej v tomto rozsahu vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku\nzamietol.\n66. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný\nmárnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie\nod právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)\n67. S prihliadnutím na potrebu organizačného zabezpečenia vyplatenia priznanej sumy v prípade\nžalovaného ako právnickej osoby, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na\nplnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\n68. Na základe uznesenia č.k. 11C/20/2024-69 zo dňa 16.05.2024 zložil žalovaný dňa 21.05.2024 (č.l.\n71) preddavok na trovy spojené s dokazovaním vo výške 100,- eur, ktorý zostal celý nespotrebovaný,\na to pod D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy), položka registra 399, rok 2024, variabilný symbol\n2115651024. Uvedenú sumu bolo potrebné žalovanému vrátiť, preto tak súd rozhodol vo výroku III.\nrozsudku.\n69. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú\nvšetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s\nuplatňovaním alebo bránením práva.\n70. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,\nprípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)\n\n71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník. (2)\n72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 2 CSP, keď každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, a to rovnaký. Súd preto vo\nvýroku IV. rozsudku v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\nPoučenie:\nProti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,\nktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).\nProti výroku III. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP\na contrario).", "vazby": {"stav": {"sz": "28Co/43/2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "a57594d8-c6e4-448b-ae36-66ba74c3ac05:68e33dfd-e197-4208-845c-8c72d301a1c9", "datum": "2026-01-27", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "1c29272c-af9a-4550-a5bd-06923bbcd409:ccde49be-c314-4df4-a353-043e8b2b3f32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2", "spisova_znacka": "1Cdo/225/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2"}, {"guid": "f9e72987-da24-4e24-ba3a-c25539bfd828:0f4617f2-2372-4a2b-a7b0-b1b8b9d21f1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512223668.1", "spisova_znacka": "6Co/115/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/115/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512223668.1"}], "citovane_v": []}