Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 8C/4/2023 8523200957 22. 10. 2025 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2025:8523200957.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. D. E., občan SR, 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX, XXX XX H. E., I. J., občan SR, 3. H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, XXX XX M., občan SR, 4. K. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX N. H., občan SR, žalobkyne v 1. až 4. rade právne zastúpené: JUDr. Gábor Száraz, advokát, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, pr. zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482 v konaní o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností – vecné bremeno spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez parcelu C KN č. 419 (ďalej aj „sporná parcela“), zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2 zapísanú na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. 32 pre kat. územie L. v prospech vlastníka stavby - rodinného domu súp. č. X (ďalej aj „rodinný dom“) zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie L., postaveného na parcele C KN č. 419 v k.ú. L., a to za jednorazovú odplatu vo výške 1 391,50 eur. 2. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v podiele 7/10 v prospech žalobkyne v 3. rade a ostatní žalobcovia v podiele každý 1/10. Žalovaný je výlučným vlastníkom spornej parcely, ako aj parciel C KN č. 420 trvalý trávny porast o výmere 153 m2 a C KN č. 421 trvalý trávny porast o výmere 996 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. L.. Rodinný dom je postavený na parcele C KN č. 419, teda jediná prístupová komunikácia k nemu je cez spornú parcelu. Medzi žalobcami a žalovaným sú už dlhšie obdobie nezhody týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný im spornú parcelu ponúka na odkúpenie za neprimeranú kúpnu cenu 6 718,46 eur iba za spornú parcelu. Žalobcovia majú vedomosť, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti v ponukovom konaní v konkurznom konaní, kde došlo speňaženiu celého majetku M. M., nar. XX.X.XXXX, L. I. X. K navrhovanej výšky odplaty vecného bremena žalobcovia poukázali na to, že obec L. v súčasnosti prevádza pozemky tretím osobám v obci z dôvodu vyporiadania ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam za cenu v priemere 2,75 eur za 1m2, preto žalobcovia navrhli odplatu vo výške 1 391,50 eur.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k žalobe LV č. XXX O. XX v k.ú. L., Oznámenie súvisiace so speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, Obchodný vestník č. 172/2021, súpis všeobecnej podstaty, Obchodný vestník č. 158/2021, uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu, Obchodný vestník č. 149/2021, kúpne zmluvy uzavreté obcou Hromoš. Zároveň navrhli vyžiadať z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor kúpnu zmluvu, ktorou aj spornú parcelu nadobudol žalovaný v konkurznom konaní. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. V prvom rade namietol požiadavku žalobcov vyžiadať do súdneho konania kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol aj spornú parcelu, keďže išlo o nadobudnutie v konkurznom konaní po ponukovom konaní, keď predložil najvyššiu ponuku. Ocenenie nehnuteľností vykonal správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Nakoľko v tomto prípade išlo o špecifický a originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde výsledná hodnota nehnuteľnosti je určená najvyššou ponukou úspešného záujemcu, po stanovení hodnoty nehnuteľností správcom, nie je možné hovoriť o trhovej hodnote týchto nehnuteľností. Žalobcami uvedený petit považuje za nevykonateľný a neprimerane obmedzujúci žalovaného, nakoľko žalobcovia nešpecifikovali, v akom rozsahu navrhujú zriadiť vecné bremeno na spornej parcele a požadujú zriadenie vecného bremena cez celú parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo v prípade, ak súd tomuto návrhu vyhovie, neprimerane obmedzí žalovaného v jeho vlastníckom práve a naopak zvýhodní žalobcov na úkor žalovaného. Nesúhlasil tiež s navrhnutou sumou odplaty za zriadenie vecného bremena. Predmetné kúpne zmluvy, na ktoré poukazujú žalobcovia, nemôžu predstavovať objektívny podklad na určenie hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko výsledná hodnota kúpnej ceny je určená dohodou zmluvných strán, navyše v predmetnom prípade išlo o majetok vo vlastníctve obce. V tomto prípade však ide o stavebné pozemky, kde ohodnotenie v priemernej sume 2,75 EUR/1m2 považuje za neprimerane nízke, pričom citoval z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcami vedie súdny spor o uhradenie sumy bezdôvodného obohatenia, a to práve kvôli prechodu cez spornú parcelu. Za účelom stanovenia požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia si nechal predmetné nehnuteľnosti oceniť, a to znaleckým posudkom znalca P. M. B. č. 17/2023, kde bola parcela reg. C KN, parc. č. 419, o výmere 506 m2, ohodnotená na sumu 10. 292,04 eur, kde 1 m2 bol stanovený na hodnotu 20,34 EUR/1m2. Znalec ako vhodnú metódu použil metódu polohovej diferenciácie, pričom znalec uviedol aj porovnávaciu metódu, kde v dôsledku porovnania ponúk za predaj nehnuteľností v predmetnej lokalite sa hodnota nehnuteľností pohybuje v rozmedzí od 22 eur po 59 EUR /1m2, čo potvrdzuje, že žalobcami stanovená hodnota vo výške 2,75 EUR, je neprimerané nízka. V kontexte uvedeného tak neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaný im ponúkal na odpredaj predmetnú nehnuteľnosť za neprimerane vysokú sumu, t.j. za 6 718,46 EUR. Určenie primeranej a objektívnej sumy náhrady za zriadenie vecného bremena je výlučne odbornou záležitosťou, kde objektívnym spôsobom stanovenia sumy tejto náhrady je znalecký posudok. Ak by však súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, navrhol určiť hodnotu náhrady vo výške 10 292,04 EUR v zmysle znaleckého posudku P. M. B. č. 17/2023. 5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil uvedený znalecký posudok vrátane jeho príloh. 6. Žalobcovia v podaní zo dňa 4.4.2024 vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne nešpecifikovania rozsahu vecného bremena spresnili petit žaloby tak, že vecné bremeno žiadajú zriadiť na spornej parcele iba v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne GEODAT MAPS s. r. o., so sídlom Vansovej 1788/53, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 54 384 052, číslo plánu: 015/2024, vyhotoveného dňa 28.2.2024, autorizačne overeného dňa 28.2.2024, úradne uvereného dňa 14.3.2024 pod č. G1-186/2024, t.j. v rozsahu 109 m2 s tým, že žalobcovia vyplatia žalovaným za zriadenie vecného bremena sumu 740,33 EUR, teda v sume vyplývajúcej z doplnku k znaleckému posudku P. N. č. 24/2024. 7. K spresneniu žalobného návrhu pripojil žalobcovia znalecký posudok P. G. N. č. 24/2024 a jeho doplnenie k stanoveniu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a geometrický plán spol. GEODAT MAPS s. r. o. č. 015/2024. 8. Súd túto zmenu pripustil uznesením zo dňa 6.9.2024. 9. Žalovaný v duplike v prvom rade poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít týkajúcich sa zriadenia vecného bremena, pričom citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) sp.
zn. 5Cdo 51/2020 zo dňa 30.6.2022, v zmysle ktorého o prípad, v ktorom „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nejde vtedy, keď žalovaný ponúkol žalobcovi prevod vlastníctva pozemku (resp. jeho časti) alebo zmluvné zriadenie vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve cesty. Ďalej poukázal na to, že žalovaný žalobcom opakovane ponúkol spornú parcelu na predaj, čo potvrdili aj žalobcovia v podanej žalobe. Žalobcovia nesúhlasili so žiadnou z ponúkaných súm a k prevodu nedošlo. Podstatnou skutočnosťou je, že žalovaný mal záujem vyriešiť vzniknutú situáciu a žalobcovia mali a majú možnosť si zabezpečiť prístup k stavbe inak. Podľa názoru žalovaného ide presne o prípad, keď bolo a je možné prístup vlastníka k stavbe zabezpečiť inak. Mal preto za to, že neboli naplnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto navrhol žalobu zamietnuť. Ak by sa s týmto názorom súd nestotožnil, namietol koncentráciu konania, keďže k spresneniu petitu došlo až na jeho námietku. Vo vzťahu k odplate poukázal na znalecký posudok P. B. a trval na sume náhrady, ako uviedol vo vyjadrení k žalobe. 10. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k duplike žalovaného. K ponuke žalovaného na predaj spornej parcely uviedli, že nemajú problém kúpiť spornú parcelu a sú ochotní za ňu zaplatiť cenu, ktorú za ňu uhradil žalovaný v konkurznom konaní na M. M.. Následne uviedli, že sú ochotní uhradiť cenu určenú P. N. v znaleckom posudku č. 24/2024, teda za cenu 7 200,38 EUR. Nesúhlasia však s cenou navrhovanou žalovaným. Trvali preto na žalobe v spojení s jej spresnením. 11. V priebehu konania ešte súd prvej inštancie zistil, že žalovaný súhlasil aj s predajom iba parciel KN C 419 a 420 v k.ú. L. (parcely pod rodinným domom a pred rodinným domom) za cenu 9 000 EUR (časť úhrady vo výške 5 000 EUR naraz a zvyšok vo výške 4 000 EUR v splátkach) s tým, že k parcele KN C 421 by sa zriadilo vecné bremeno, s čím žalobcovia najskôr súhlasili, ale následne oznámili žalovanému, že nesúhlasia ani s týmto riešením. 12. V priebehu konania ešte právny zástupca žalobcov ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný nadobudol uvedené parcely v konkurznom konaní a právny zástupca žalovaného predložil ako dôkaz emailovú komunikáciu právnych zástupcov ohľadne mimosúdnych rokovaní v priebehu konania. 13. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhlásil dňa 13.11.2024 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 51/2020 zo dňa 30.6.2022 (zverejneného pod R 51/2020), ktorého predmetom bolo tiež zriadenie vecného bremena a v ktorom NS SR zaujal stanovisko aj k riešeniu otázky, kedy je (resp. nie je) splnená podmienka, že si vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe. NS SR dospel k záveru, že ak pozemok, cez ktorý je možné zabezpečiť prístup k stavbe, bol ponúknutý na predaj vlastníkovi stavby alebo bol vlastníkovi stavby daný návrh na zriadenie vecného bremena, nie je splnená podmienka, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Naopak nepostačujúcim na zabezpečenie prístupu k stavbe je podľa názoru NS SR ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy, keďže ide o záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom a nájomná zmluva je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná. 14. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením 3Co/9/2025 zo dňa 9.9.2025 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vychádzal z rovnakého rozhodnutia NS SR, ako súd prvej inštancie (z ktorého odôvodnenia uviedol určité odseky), pričom dospel k záveru, že z uvedeného rozhodnutia NS SR plynie, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho časti, alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone jeho práva k veci. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak naproti tomu je splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou. Ide o záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomná zmluva je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavieb v zmysle stavebného zákona, je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca. 15. Na záver odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa prejednávanú vec síce aplikoval správnu právnu normu, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne vyložil, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu právnym zástupcom strán sa k veci vyjadril iba právny zástupca žalobcov, ktorý sa stotožnil s tým, že iba nájomná zmluva je pre zabezpečenie prístupu nepostačujúca, čo žalobcovia uvádzali a tiež uvádzali, že žalovaný skupuje z konkurzov nehnuteľnosti (ako tomu bolo aj v tomto prípade) a potom „vydiera“ žalobcov. Ďalej navrhol vykonať dôkazy, ktoré už boli vykonané a s ktorých neopakovaním súhlasil na pojednávaní. Trval na podanej žalobe v znení jej spresnenia. 17. Vytýčeného pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalovaný ani jeho právny zástupca, preto súd prejednal vec aj v ich neprítomnosti. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 7 a 12 tohto odôvodnenia, zistil tento skutkový stav: 19. Z predložených listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel KN C č. 419, 420 a 421 v k.ú. L., ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy registrovanej v katastri nehnuteľností pod V 2469/2021 zo dňa 23.12.2021. Z tejto kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.10.2021, ktorú predložil právny zástupca žalobcov vyplýva, že tieto parcely spolu s parcelou KN C 269 v k.ú. L. nadobudol žalovaný v konkurznom konaní vedenom na úpadcu M. M. so sídlom podnikania L. I. X. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. X postaveného na parcele KN C č. 419 v k.ú. L.. Z katastrálnych, či z ortofo máp (založených napr. aj v znaleckých posudkoch) je zrejmé, že parcela KN C č. 420 sa nachádza pred rodinným domom č. X a parcela KN C 421 susedí s parcelou KN C č. 419 a je vedená čiastočne vedľa rodinného domu a za rodinným domom. Ešte pred začatím konania žalovaný ponúkal žalobcom na predaj minimálne spornú parcelu, podľa tvrdení žalobcov v žalobe za cenu 6 718,46 EUR, teda za cenu, ako vyplýva z Obchodného vestníka pri súpise všeobecnej podstaty dlžníka M. M.. V priebehu súdneho konania po prvom pojednávaní boli vedené mimosúdne rokovania strán sporu, pričom z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že predbežná dohoda odsúhlasená aj žalobcami bola, že žalobcovia odkúpia od žalovaného parcely KN C č. 419 a 420 za kúpnu cenu 9 000 EUR s tým, že 5 000 EUR bude uhradené ihneď a zvyšok kúpnej ceny v splátkach. K parcele KN C 421 bolo zo strany žalovaného navrhované zriadenie vecného bremena, s čím žalobcovia podľa tvrdení právneho zástupcu žalovaného súhlasili. Následne žalobcovia trvali na žalobe, a teda nesúhlasili s takouto dohodou. 20. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. 21. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 22. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 23. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 24. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 25. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ z dôvodu, že nemajú iný prístup k rodinnému domu. Podmienkou na zriadenie vecného bremena v zmysle
tohto ustanovenia je, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 26. Pokiaľ ide o prvú podmienku, v danom prípade ani nebolo sporné, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý stojí na pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktorý vlastní aj ďalšie 2 okolité parcely. Žalobcovia ako spoluvlastníci stavby teda nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, t.j. pozemku, ku ktorému by mali nejaký vlastnícky vzťah a po ktorom by si mohli zabezpečiť prístup do rodinného domu. 27. V danom prípade bolo medzi stranami sporné, či je splnená druhá vyššie uvedená podmienka, teda či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Hlavnou námietkou žalovaného bol poukaz na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR (ktoré bolo aj zverejnené pod R 51/2020), ktorého predmetom bolo tiež zriadenie vecného bremena a v ktorom NS SR zaujal stanovisko aj k riešeniu otázky, kedy je (resp. nie je) splnená uvedená podmienka, ako to bolo popísané vyššie. 28. V danom prípade síce odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, avšak okrem stotožnenia sa s názorom NS SR v danom rozhodnutí neuviedol bližšie dôvody. Súd prvej inštancie preto nanovo preskúmal prejednávanú vec, pričom okrem názorov vyslovených vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS SR (zohľadniac celý kontext tohto rozhodnutia) vychádzal z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže tento sa stotožnil s danými názormi NS SR. 29. Ku kontextu rozhodnutia NS SR súd prvej inštancie poznamenáva, že predmetom daného konania bola žaloba o zriadenie vecného bremena vlastníka stavby na priľahlom pozemku, ktorý nebol vo vlastníctve vlastníka stavby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj s poukazom na to, že vlastníkovi stavby bolo zo strany vlastníka priľahlého pozemku ponúknuté uzavretie nájomnej zmluvy, ktorou si mohol vlastník stavby prístup zabezpečiť (ako to mali zabezpečené aj okolití vlastníci stavieb). Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. NS SR sa však s týmto názorom nestotožnil, pričom vychádzal z toho, že ak prístup k stavbe bol vlastníkovi stavby ponúknutý vo forme vecného práva (teda či už predajom alebo zriadením vecného bremena), ktoré pôsobí voči všetkým a vlastník stavby takúto možnosť nevyužije, tak nie je splnená podmienka na zriadenie vecného bremena, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak (keďže si ho zabezpečiť mohol, a to vecným právom). Naopak NS SR dospel k záveru, že nájomná zmluva ako záväzkový vzťah, ktorý pôsobí iba medzi účastníkmi zmluvy, nie je postačujúca na splnenie podmienky, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Inak povedané, ak bola vlastníkovi stavby ponúknutá iba možnosť uzavretia nájomnej zmluvy na zabezpečenie prístupu k stavbe, tak v takom prípade je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 30. V danom prípade bolo nesporné, že už pred podaním žaloby bol zo strany žalovaného daný návrh žalobcom na odkúpenie minimálne spornej parcely. Žalobcovia v žalobe namietali cenu, za ktorú chcel spornú parcelu žalovaný predať. Išlo však o cenu podľa ohodnotenia zabezpečeného správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní. V priebehu konania si pritom sami zabezpečili znalecký posudok, ktorým znalec P. N. ohodnotil aj hodnotu parciel KN C 419, 420 a 421, pričom parcelu KN C 419 ohodnotil znalec na 7 200,38 EUR, teda na cenu ešte o takmer 500 EUR viac, ako navrhoval žalovaný pred začatím konania. V duplike žalobcovia súhlasili s kúpou spornej parcely za cenu, ktorú stanovil znalec P. N.. Z priebehu mimosúdnych rokovaní po prvom pojednávaní (ktoré nebolo otvorené) pritom vyplýva, že žalovaný súhlasil aj s predajom len 2 parciel (t.j. KN C 419 a 420), a to za cenu 9 000 EUR, pričom znalec P. N. tieto ohodnotil celkovo na sumu 9 377,57 EUR, teda žalovaný súhlasil s cenou, ktorá bola ešte nižšia, ako cena určená znalcom zabezpečeným žalobcami. 31. Aplikujúc názory vysloveného vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS SR (s ktorými sa odvolací súd stotožnil a kde k rovnakému záveru dospel napr. aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 1897/2004 publikovanom pod R 32/2006) na skutkové okolnosti prípadu prejednávaného súdom prvej inštancie potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade mali žalobcovia možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe kúpou spornej parcely (a aj vedľajšej parcely pred rodinným domom). Žalovaný teda ponúkol žalobcom možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe vecným právom, a to konkrétne vlastníckym právom, ktoré má najširší rozsah z vecných práv a umožňuje vlastníkovi vec užívať v plnom rozsahu bez zásahov iných osôb. Ak takúto možnosť žalobcovia nevyužili, potom nie je naplnená druhá vyššie uvedená podmienka na zriadenie vecného bremena na spornej parcele, teda že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak (lebo ho bolo možné zabezpečiť inak, a to kúpou priľahlého pozemku).
Na uvedenom z pohľadu súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný navrhoval predaj spornej parcely (príp. ďalších) a nie zriadenie vecného bremena, keďže jednak z vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že postačuje jedna z týchto foriem a jednak ako už bolo uvedené, vlastnícke právo má najširší rozsah oprávnení vyplývajúcich z vecných práv, teda žalobcovia by v prípade odkúpenia spornej parcely (príp. aj niektorej ďalšej parcely) mohli neobmedzene rozhodovať o danom predmete kúpy a mali by prístup s rodinnému domu po celej odkúpenej parcele. 32. K námietke právneho zástupcu žalobcov ohľadne ceny spornej parcely súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti, že žalovaný ponúkal predaj minimálne spornej parcely za cenu zistenú či už správcom konkurznej podstaty (pred začatím konania), resp. znalcom, ktorého si vybrali žalobcovia a ktorý ohodnotil spornú parcelu a aj okolité 2 parcely na nižšiu sumu, ako to urobil znalec vybraný žalovaným (v priebehu konania). Žalovaný pritom akceptoval kúpnu cenu ešte o niečo nižšiu ako uviedol znalec vybraný žalobcami. Za tohto stavu nemožno akceptovať námietku, že by išlo o neprimeranú cenu, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ právny zástupca žalobcov argumentoval porovnaním ceny, za ktorú žalobca kúpil spornú parcelu a okolité parcely, v tomto sa súd stotožňuje s názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze III.ÚS 2049/2021 zo dňa 18.1.2022, ktorý uviedol, že samotným zmyslom investovania do nehnuteľností je totiž očakávaný ekonomický prospech, a ak by z investície nemal vlastníkovi plynúť, postrádala by logicky taká investícia zmysel. I z toho dôvodu nie je možné za rozporné s dobrými mravy považovať výhodné nadobudnutie nehnuteľností, ktorých povaha by mala garantovať istý výnos na nájomnom, aj keď už v akejkoľvek výške. .... výhodné nadobudnutie pozemkov vo verejnej dražbe nie je možné považovať za mimoriadne okolnosti ospravedlňujúce použitie kolektívu dobrých mravov. Ponukové konanie v konkurznom konaní je verejné, teda mohli sa ho zúčastniť aj samotní žalobcovia (aj keď súd ľudsky rozumie tomu, že pre bežného človeka to nie je oblasť, v ktorej by bol „doma“). V danom prípade pritom žalovaný neponúkal spornú a okolité parcely na predaj za premrštené či neprimerané ceny, naopak, akceptoval aj cenu, ktoré bola ešte nižšia, ako bola cena určená znalcom P. N., ktorý ohodnotil dané parcely v nižšej hodnote, ako znalec zabezpečený žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný tieto pozemky kúpil výhodne v konkurznom konaní z pohľadu súdu nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi, ak ich nadobudol zákonne a ďalej ponúkal ešte za niečo nižšiu cenu, ako bola určená znalcom. 33. Na záver súd ešte poznamenáva, že žalobcovia ani predtým, ako sa stal vlastníkom pozemkom pod a okolo rodinného domu žalovaný, neboli vlastníkmi či spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k rodinnému domu. Ak si chceli byť istí, že budú mať prístup k rodinnému domu, aj s predchádzajúcim vlastníkom by sa museli dohodnúť buď na predaji aspoň časti spornej parcely, prípadne na zriadení vecného bremena. Ich situácia teda trvala už dlhodobejšie a čo sa zmenilo po kúpe pozemkov žalovaným, bola iba osoba vlastníka spornej parcely. 34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu znova zamietol. 35. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní nahradiť mu žalobcovia, a to spoločne a nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Keďže v danom prípade súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p., súd o trovách konania rozhodoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.