Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 8C/4/2023 8523200957 13. 11. 2024 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2024:8523200957.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. D. E., občan SR, 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX, XXX XX H. E., I. J., občan SR, 3. H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, XXX XX M., občan SR, 4. K. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX N. H., občan SR, žalobkyne v 1. až 4. rade právne zastúpené: JUDr. Gábor Száraz, advokát, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, pr. zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482 v konaní o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností – vecné bremeno spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez parcelu C KN č. 419 (ďalej aj „sporná parcela“), zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2 zapísanú na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) I. XX pre kat. územie L. v prospech vlastníka stavby - rodinného domu súp. I. X (ďalej aj „rodinný dom“) zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie L., postaveného na parcele C KN č. 419 v k.ú. L., a to za jednorazovú odplatu vo výške 1 391,50 eur. 2. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v podiele 7/10 v prospech žalobkyne v 3. rade a ostatní žalobcovia v podiele každý 1/10. Žalovaný je výlučným vlastníkom spornej parcely, ako aj parciel C KN č. 420 trvalý trávny porast o výmere 153 m2 a C KN č. 421 trvalý trávny porast o výmere 996 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. L.. Rodinný dom je postavený na parcele C KN č. 419, teda jediná prístupová komunikácia k nemu je cez spornú parcelu. Medzi žalobcami a žalovaným sú už dlhšie obdobie nezhody týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný im spornú parcelu ponúka na odkúpenie, za neprimeranú kúpnu cenu 6 718,46 eur iba za spornú parcelu. Žalobcovia majú vedomosť, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti v ponukovom konaní v konkurznom konaní, kde došlo speňaženiu celého majetku M. M., nar. XX.XX.XXXX, L. I. X. K navrhovanej výšky odplaty vecného bremena žalobcovia poukázali na to, že obec Hromoš v súčasnosti prevádza pozemky tretím osobám v obci z dôvodu vyporiadania ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam za cenu v priemere 2,75 eur za 1m2, preto žalobcovia navrhli odplatu vo výške 1 391,50 eur.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k žalobe LV č. XXX O. XX v k.ú. L., Oznámenie súvisiace so speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, Obchodný vestník č. 172/2021, súpis všeobecnej podstaty, Obchodný vestník č. 158/2021, uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu, Obchodný vestník č. 149/2021, kúpne zmluvy uzavreté obcou Hromoš. Zároveň navrhli vyžiadať z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor kúpnu zmluvu, ktorou aj spornú parcelu nadobudol žalovaný v konkurznom konaní. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. V prvom rade namietol požiadavku žalobcov vyžiadať do súdneho konania kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol aj spornú parcelu, keďže išlo o nadobudnutie v konkurznom konaní po ponukovom konaní, keď predložil najvyššiu ponuku. Ocenenie nehnuteľností vykonal správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Nakoľko v tomto prípade išlo o špecifický a originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde výsledná hodnota nehnuteľnosti je určená najvyššou ponukou úspešného záujemcu, po stanovení hodnoty nehnuteľností správcom, nie je možné hovoriť o trhovej hodnote týchto nehnuteľností. Žalobcami uvedený petit považuje za nevykonateľný a neprimerane obmedzujúci žalovaného, nakoľko žalobcovia nešpecifikovali, v akom rozsahu navrhujú zriadiť vecné bremeno na spornej parcele a požadujú zriadenie vecného bremena cez celú parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo v prípade, ak súd tomuto návrhu vyhovie, neprimerane obmedzí žalovaného v jeho vlastníckom práve a naopak zvýhodní žalobcov na úkor žalovaného. Nesúhlasil tiež s navrhnutou sumou odplaty za zriadenie vecného bremena. Predmetné kúpne zmluvy, na ktoré poukazujú žalobcovia, nemôžu predstavovať objektívny podklad na určenie hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko výsledná hodnota kúpnej ceny je určená dohodou zmluvných strán, navyše v predmetnom prípade išlo o majetok vo vlastníctve obce. V tomto prípade však ide o stavebné pozemky, kde ohodnotenie v priemernej sume 2,75 eur/1m2 považuje za neprimerane nízke, pričom citoval z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcami vedie súdny spor o uhradenie sumy bezdôvodného obohatenia, a to práve kvôli prechodu cez spornú parcelu. Za účelom stanovenia požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia si nechal predmetné nehnuteľnosti oceniť, a to znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Bátoryho č. 17/2023, kde bola parcela reg. C KN, parc. č. 419, o výmere 506 m2, ohodnotená na sumu 10. 292,04 eur, kde 1 m2 bol stanovený na hodnotu 20,34 eur/1m2. Znalec ako vhodnú metódu použil metódu polohovej diferenciácie, pričom znalec uviedol aj porovnávaciu metódu, kde v dôsledku porovnania ponúk za predaj nehnuteľností v predmetnej lokalite sa hodnota nehnuteľností pohybuje v rozmedzí od 22 eur po 59 eur /1m2, čo potvrdzuje, že žalobcami stanovená hodnota vo výške 2,75 eur, je neprimerané nízka. V kontexte uvedeného tak neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaný im ponúkal na odpredaj predmetnú nehnuteľnosť za neprimerane vysokú sumu, t.j. za 6 718,46 eur. Určenie primeranej a objektívnej sumy náhrady za zriadenie vecného bremena je výlučne odbornou záležitosťou, kde objektívnym spôsobom stanovenia sumy tejto náhrady je znalecký posudok. Ak by však súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, navrhol určiť hodnotu náhrady vo výške 10 292,04 eur v zmysle znaleckého posudku Ing. Petra Bátoryho č. 17/2023. 5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil uvedený znalecký posudok vrátane jeho príloh. 6. Žalobcovia v podaní zo dňa 4.4.2024 poukázali na námietku žalovaného ohľadne petitu žaloby ohľadne nešpecifikovania rozsahu vecného bremena. Žalobcovia preto požiadali geodeta o vypracovanie geometrického plánu na zriadenie vecného bremena a tiež doplnok k znaleckému posudku Ing. Štupáka č. 24/2024, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu práva prechodu vo výške 740,33 eur. Žalobcovia preto spresnili petit žaloby tak, že vecné bremeno žiadajú zriadiť na spornej parcele iba v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne GEODAT MAPS s. r. o., so sídlom Vansovej 1788/53, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 54 384 052, číslo plánu: 015/2024, vyhotoveného dňa 28.02.2024, autorizačne overeného dňa 28.02.2024, úradne uvereného dňa 14.03.2024 pod č. G1-186/2024, t.j. v rozsahu 109 m2 s tým, že žalobcovia vyplatia žalovaným za zriadenie vecného bremena sumu 740,33 eur. 7. K spresneniu žalobného návrhu pripojili žalobcovia znalecký posudok Ing. Jána Štupáka č. 24/2024 a jeho doplnenie k stanoveniu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a geometrický plán spol. GEODAT MAPS s. r. o. č. 015/2024. 8. Súd túto zmenu pripustil uznesením zo dňa 6.9.2024.
9. Žalovaný v duplike v prvom rade poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít týkajúcich sa zriadenia vecného bremena, pričom citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn. 5Cdo 51/2020 zo dňa 30.6.2022, v zmysle ktorého o prípad, v ktorom „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nejde vtedy, keď žalovaný ponúkol žalobcovi prevod vlastníctva pozemku (resp. jeho časti) alebo zmluvné zriadenie vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve cesty. Ďalej poukázal na to, že žalovaný žalobcom opakovane ponúkol spornú parcelu na predaj, čo potvrdili aj žalobcovia v podanej žalobe. Žalobcovia nesúhlasili so žiadnou z ponúkaných súm a k prevodu nedošlo. Podstatnou skutočnosťou je, že žalovaný mal záujem vyriešiť vzniknutú situáciu a žalobcovia mali a majú možnosť si zabezpečiť prístup k stavbe inak. Podľa názoru žalovaného ide presne o prípad, keď bolo a je možné prístup vlastníka k stavbe zabezpečiť inak. Mal preto za to, že neboli naplnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto navrhol žalobu zamietnuť. Ak by sa s týmto názorom súd nestotožnil, namietol koncentráciu konania, keďže k spresneniu petitu došlo až na jeho námietku. Vo vzťahu k odplate poukázal na znalecký posudok Ing. Bátoryho a trval na sume náhrady, ako uviedol vo vyjadrení k žalobe. 10. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k duplike žalovaného. Zopakoval návrh na vyžiadanie zmluvy, ktorou nadobudol aj spornú parcelu do vlastníctva žalovaný a zároveň sa vyjadrili k ponuke žalovaného na predaj spornej parcely. Žalobcovia nemajú problém kúpiť spornú parcelu a sú ochotní za ňu zaplatiť cenu, ktorú za ňu uhradil žalovaný v konkurznom konaní na M. M.. Následne uviedli, že sú ochotní uhradiť cenu určenú Ing. Štupákom v znaleckom posudku č. 24/2024, teda za cenu 7 200,38 eur. Nesúhlasia však s cenou navrhovanou žalovaným. Trvali preto na žalobe v spojení s jej spresnením. 11. Pojednávanie dňa 2.10.2024 bolo odročené bez prejednania veci za účelom prerokovania ponuky zo strany právneho zástupcu žalovaného na predaj spornej a okolitých parciel. Na pojednávaní dňa 13.11.2024 súd zistil, že k dohode zmluvných strán nedošlo, pričom žalovaný súhlasil aj s predajom iba parciel KN C 419 a 420 v k.ú. L. (parcely pod rodinným domom a pred rodinným domom) za cenu 9 000 eur (časť úhrady vo výške 5 000 eur naraz a zvyšok vo výške 4 000 eur v splátkach) s tým, že k parcele KN C 421 by sa zriadilo vecné bremeno, s čím žalobcovia najskôr súhlasili, ale následne oznámili žalovanému, že nesúhlasia ani s týmto riešením. 12. Po otvorení pojednávania právni zástupcovia strán sporu trvali na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré zhrnuli. Právny zástupca žalobcov okrem toho poukázal na to, že žalovaný kúpil v konkurznom konaní na M. M. okrem parciel KN C 419, 420 a 421 aj parcelu 269 v k.ú. L., a to za cenu 10 223 eur, pričom parcelu 269 predal po asi mesiaci za cenu 11 000 eur, teda už na tejto jednej parcele zarobil. Cenu za ďalšie 3 parcely, ktorú požadoval žalovaný od žalobcov, preto považoval za neprijateľnú. Takéto konanie považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V záverečnej reči ešte doplnil, že žalobcovia ako výluční vlastníci stavby súp. č. 1 v k.ú. L. nemajú žiaden prístup k svojej nehnuteľnosti a nemajú možnosť iným spôsobom sa dostať do svojho obydlia. Žalovaný vždy pred tým, ako bol podaný žalobný návrh, v písomných vyjadreniach podmieňoval predaj daných nehnuteľností a nikdy nesúhlasil so zriadením vecného bremena. Žalovaný veľmi dobre vedel pri podávaní ponuky v konkurznom konaní, že na spornej parcele, ktorú tiež kupoval, je postavený rodinný dom a žalobcovia nemôžu za to, že vlastníkom spornej parcely bol len ich brat M. M., ktorý bez ich vedomia vyplnil podklady na konkurz pred Centrom právnej pomoci Prešov a následne súd na jeho osobu vyhlásil konkurz. Ustanovený správca v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii speňažoval daný majetok súrodenca, pričom správca nie je viazaný predkupnými právami podľa § 140 a násl. Občianskeho zákonníka a ani vecnými bremenami. Žalobcovia neboli upovedomení správcom, že sa speňažuje daný majetok, teda aj pozemok pod ich rodinným domom a prístup, t.j. tie dve parcely KN C 419 a 420 v k.ú. L., a preto ani nemohli si uplatniť, na čo majú zákonný nárok ako osoby blízke, právo vykúpiť daný majetok do 10 dní od ukončenia ponukového konania. O zmene vlastníctva k daným parcelám sa dozvedeli od žalovaného, ktorý ich vyzýval, že chce im dobrovoľne ponúknuť na predaj dané pozemky. Trval preto na podanej žalobe a uplatnil si náhradu trov konania. 13. Právny zástupca žalovaného pri svojich vyjadreniach na pojednávaní ešte poukázal na to, že akceptoval návrh žalobcov k odpredaju parcely č. 420 a 419 za kúpnu cenu vo výške 9 000,- eur s tým, že 5000,- eur by bolo splatných pri podpise dohody a zvyšok v splátkach. Po akceptácii toho návrhu došlo opätovne zo strany žalobcov k odmietnutiu ich vlastného návrhu. S poukazom na už uvedené rozhodnutie NS SR mal preto za to, že nejde o prípad, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ak
by išlo o nedostatok finančných prostriedkov, tak poukázal na to, že pri 4 žalobcoch a kúpnej cene 9 000 eur vychádza na jedného žalobcu suma 2 250 eur, čo sa mu zdá ako primeraná suma. V závere sa ešte vyjadril k nadobudnutiu spornej parcely a okolitých parciel s tým, že tieto nadobudol v súlade s platnou a účinnou legislatívou. V danej veci prebehlo riadne verejné ponukové konanie v zmysle zákona č. 7/2005, do ktorého mali možnosť sa prihlásiť akékoľvek tretie osoby, vrátane žalobcov. Skutkový stav týkajúci sa nehnuteľností sa po nadobudnutí nehnuteľnosti žalovaným fakticky ani nezmenil, nakoľko ani predtým žalobcovia sporný pozemok nevlastnili. Tiež poukázal na to, že žalovaný opakovane ponúkal žalobcom k odpredaju sporný pozemok, a to dokonca aj za sumu stanovenú samotnými žalobcami vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 24/2024, čo považoval za primeranú sumu. Poukázal aj na nález ÚS ČR sp. zn. 2049/21 zo dňa 18.1.2022, kde ústavný súd konštatoval, že: „Zmyslom investovania do nehnuteľností je očakávaný ekonomický prospech a keby takýto ekonomický prospech z investície vlastníkovi neplynul, takáto investícia by nemala zmysel. Výhodné nadobudnutie pozemkov vo verejnej dražbe preto nemožno považovať za mimoriadne okolnosti ospravedlňujúce použitie korektívu dobrých mravov. Taktiež samotné vyvíjanie podnikateľskej aktivity, ktorej pojmovým znakom je okrem iného taktiež dosahovanie zisku, nemôže byť považované za niečo a priori nemravné.“ Žiadal preto žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 14. V priebehu konania právny zástupca žalobcov ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný nadobudol uvedené parcely v konkurznom konaní a právny zástupca žalovaného predložil ako dôkaz emailovú komunikáciu právnych zástupcov ohľadne mimosúdnych rokovaní v priebehu konania. 15. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 7 a 14 tohto odôvodnenia, zistil tento skutkový stav: 16. Z predložených listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel KN C č. 419, 420 a 421 v k.ú. L., ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy registrovanej v katastri nehnuteľností pod V 2469/2021 zo dňa 23.12.2021. Z tejto kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.10.2021, ktorú predložil právny zástupca žalobcov vyplýva, že tieto parcely spolu s parcelou KN C 269 v k.ú. L. nadobudol žalovaný v konkurznom konaní vedenom na úpadcu M. M. so sídlom podnikania Hromoš č. X. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. X postaveného na parcele KN C č. 419 v k.ú. L.. Z katastrálnych či z ortofo máp (založených napr. aj v znaleckých posudkoch) je zrejmé, že parcela KN C č. 420 sa nachádza pred rodinným domom č. X a parcela KN C 421 susedí s parcelou KN C č. 419 a je vedená čiastočne vedľa rodinného domu a za rodinným domom. Ešte pred začatím konania žalovaný ponúkal žalobcom na predaj minimálne spornú parcelu, podľa tvrdení žalobcov v žalobe za cenu 6 718,46 eur, teda za cenu, ako vyplýva z Obchodného vestníka pri súpise všeobecnej podstaty dlžníka M. M.. V priebehu súdneho konania po prvom pojednávaní boli vedené mimosúdne rokovania strán sporu, pričom z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že predbežná dohoda odsúhlasená aj žalobcami bola, že žalobcovia odkúpia od žalovaného parcely KN C č. 419 a 420 za kúpnu cenu 9 000 eur s tým, že 5 000 eur bude uhradené ihneď a zvyšok kúpnej ceny v splátkach. K parcele KN C 421 bolo zo strany navrhované zriadenie vecného bremena, s čím žalobcovia podľa tvrdení právneho zástupcu žalovaného súhlasili. Následne žalobcovia trvali na žalobe, a teda nesúhlasili s takouto dohodou. 17. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. 18. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 19. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 20. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
21. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 22. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ z dôvodu, že nemajú iný prístup k rodinnému domu. Podmienkou na zriadenie vecného bremena v zmysle tohto ustanovenia je, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 23. Pokiaľ ide o prvú podmienku, v danom prípade ani nebolo sporné, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý stojí na pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktorý vlastní aj ďalšie 2 okolité parcely. Žalobcovia ako spoluvlastníci stavby teda nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, teda pozemku, ku ktorému by mali nejaký vlastnícky vzťah a po ktorom by si mohli zabezpečiť prístup do rodinného domu. 24. V danom prípade bolo medzi stranami sporné, či je splnená druhá vyššie uvedená podmienka, teda či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Hlavnou námietkou žalovaného bol poukaz na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR (ktoré bolo aj zverejnené pod R 51/2020), ktorého predmetom bolo tiež zriadenie vecného bremena a v ktorom NS SR zaujal stanovisko aj k riešeniu otázky, kedy je (resp. nie je) splnená uvedená podmienka. NS SR dospel k záveru, že ak pozemok, cez ktorý je možné zabezpečiť prístup k stavbe bol ponúknutý na predaj vlastníkovi stavby alebo bol vlastníkovi stavby daný návrh na zriadenie vecného bremena, nie je splnená podmienka, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 25. V danom prípade už pred podaním žaloby bol zo strany žalovaného daný návrh žalobcom na odkúpenie minimálne spornej parcely. Žalobcovia v žalobe namietali cenu, za ktorú chcel spornú parcelu žalovaný predať. Išlo však o cenu podľa ohodnotenia zabezpečeného správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní. V priebehu konania si pritom sami zabezpečili znalecký posudok, ktorým znalec Ing. Štupák ohodnotil aj hodnotu parciel KN C 419, 420 a 421, pričom parcelu KN C 419 ohodnotil znalec na 7 200,38 eur, teda na cenu ešte o takmer 500 eur viac, ako navrhoval žalovaný pred začatím konania. V duplike žalobcovia súhlasili s kúpou spornej parcely za cenu, ktorú stanovil znalec Ing. Štupák. Z priebehu mimosúdnych rokovaní po prvom pojednávaní (ktoré nebolo otvorené) pritom vyplýva, že žalovaný súhlasil aj s predajom len 2 parciel (t.j. KN C 419 a 420), a to za cenu 9 000 eur, pričom znalec Ing. Štupák tieto ohodnotil celkovo na sumu 9 377,57 eur, teda žalovaný súhlasil s cenou, ktorá bola ešte nižšia, ako cena určená znalcom zabezpečeným žalobcami. 26. Za takéhoto stavu potom súd dospel k záveru, vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR (kde k rovnakému záveru dospel napr. aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 1897/2004 publikovanom pod R 32/2006), že v danom prípade mali žalobcovia možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe kúpou spornej parcely. Ak takúto možnosť nevyužili, nie je naplnená druhá vyššie uvedená podmienka na zriadenie vecného bremena na spornej parcele. Na uvedenom z pohľadu súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný navrhoval predaj spornej parcely (príp. ďalších) a nie zriadenie vecného bremena. 27. K námietke právneho zástupcu žalobcov ohľadne ceny spornej parcely súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti, že žalovaný ponúkal predaj minimálne spornej parcely za cenu zistenú či už správcom konkurznej podstaty (pred začatím konania), resp. znalcom, ktorého si vybrali žalobcovia a ktorý ohodnotil spornú parcelu a aj okolité 2 parcely na nižšiu sumu, ako to urobil znalec vybraný žalovaným (v priebehu konania). Žalovaný pritom akceptoval kúpnu cenu ešte o niečo nižšiu ako uviedol znalec vybraný žalobcami. Za tohto stavu nemožno akceptovať námietku, že by išlo o neprimeranú cenu, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ právny zástupca žalobcov argumentoval porovnaním ceny, za ktorú žalobca kúpil spornú parcelu a okolité parcely, v tomto sa súd stotožňuje s názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v v nález III.ÚS 2049/2021 zo dňa 18.1.2022, ktorý uviedol, že samotným zmyslom investovania do nehnuteľností je totiž očakávaný ekonomický prospech, a ak by z investície nemal vlastníkovi plynúť, postrádala by logicky taká investícia zmysel. I z toho dôvodu nie je možné za rozporné s dobrými mravy považovať výhodné nadobudnutie nehnuteľností, ktorých povaha by mala garantovať istý výnos na nájomnom, aj keď už v akejkoľvek výške. .... výhodné nadobudnutie pozemkov vo verejnej dražbe nie je možné považovať za mimoriadne okolnosti ospravedlňujúce použitie
kolektívu dobrých mravov. Ponukové konanie v konkurznom konaní je verejné, teda mohli sa ho zúčastniť aj samotní žalobcovia (aj keď súd ľudsky rozumie tomu, že pre bežného človeka to nie je oblasť, v ktorej by bol „doma“). V danom prípade pritom žalovaný neponúkal spornú a okolité parcely na predaj za premrštené či neprimerané ceny, naopak akceptoval aj cenu, ktoré bola ešte nižšia, ako bola cena určená znalcom, a to znalcom Ing. Štupákom, ktorý ohodnotil dané parcely v nižšej hodnote, ako znalec zabezpečený žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný tieto pozemky kúpil výhodne v konkurznom konaní z pohľadu súdu nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi, ak ich nadobudol zákonne a ďalej ponúkal ešte za niečo nižšiu cenu, ako bola určená znalcom. 28. Na záver súd ešte poznamenáva, že žalobcovia ani predtým, ako sa stal vlastníkom pozemkom pod a okolo rodinného domu žalovaný, neboli vlastníkmi či spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k rodinnému domu. Ak si chceli byť istí, že budú mať prístup k rodinnému domu, aj s predchádzajúcim vlastníkom by sa museli dohodnúť buď na predaji aspoň časti spornej parcely, prípadne na zriadení vecného bremena. Ich situácia teda trvala už dlhodobejšie a čo sa zmenilo po kúpe pozemkov žalovaným bola iba osoba vlastníka spornej parcely. 29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. 30. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní nahradiť mu žalobcovia, a to spoločne a nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Keďže v danom prípade súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p., súd o trovách konania rozhodoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.