Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rimavská Sobota 17C/16/2026 6926200742 09. 07. 2026 JUDr. Miroslava Kvetková ECLI:SK:OSRS:2026:6926200742.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcov: a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. D. XXXX/XX a b/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. D. XXXX/XX, obaja zast. A. A. G., advokátom so sídlom AK v C., H. XXX/XX proti žalovanému: G. I., neznámy vlastník, zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, sídlom Bratislava, Búdkova 36 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o zaplatenie 180,- eur takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Revúca, v obci A. J., katastrálne územie A. J., zapísanej Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok reg. E parc. č. XXX/X o výmere 1478 m2, druh pozemku: orná pôda a v y p o r i a d a v a ho tak, že nehnuteľnosť p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v podiele 1/1. II. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 110,- eur a to na účet Slovenského pozemkového fondu vedený v štátnej pokladnici IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 17162026 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. V časti o zaplatenie 180,- eur súd žalobu z a m i e t a . IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.02.2026 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v okrese C., v obci A. J., katastrálne územie A. J., zapísanej Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok reg. E parc. č. XXX/ X o výmere 1478 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len predmetná nehnuteľnosť) a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že táto bude prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov s tým, že žalobcovia vyplatia žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 110,- eur. Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu nákladov vo výške 180,- eur za znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a to z titulu príslušenstva podľa 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predmetnú nehnuteľnosť v podieloch 1/64, 52/64 a 3/64, žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 8/64. Sú teda väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a nehnuteľnosť využívajú. Majú záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že nehnuteľnosť sa prikáže do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Znalec E. E. F., K. v znaleckom posudku č. 1/2026 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 870,- eur. Za vypracovanie znaleckého posudku zaplatili
znalcovi 180,- eur. Zaslali žalovanému dňa 03.02.2026 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dohodou, ponúkli žalovanému 110,- eur za predaj spoluvlastníckeho podielu 8/64 vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 870,- eur. Žalovanému bol návrh doručený dňa 06.02.2026, žalovaný na návrh žiadnym spôsobom nereagoval. 2. Žalovaný je na listoch vlastníctva zapísaný ako neznámy vlastník a ako správca nehnuteľnosti vo vzťahu k nemu je uvedený Slovenský pozemkový fond. Súd so žalovaným v predmetnom súdnom konaní konal ako s neznámym vlastníkom, ktorého v konaní pred súdom v zmysle § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. zastupuje Slovenský pozemkový fond. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a s jeho vyporiadaním prikázaním nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Zároveň uviedol, že považuje za náhradu 0,5877 eur / m2 za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti žalobcom za primeranú. Žalovaný nesúhlasil so žalobou v časti o zaplatenie 180,eur ako príslušenstvo titulom vzniknutých nákladov za vypracovaný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania žalobcom s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2024 sp. zn. 8Cdo/88/2024, na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.03.2025 sp. zn. 10Co/6/2025-206 a na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 572/19 zo dňa 12.12.2019. Pred podaním žaloby síce žalobcovia poslali SPF list zo dňa 03.02.2026, ale s krátkou lehotou na vyjadrenie 7 dní, následne podali žalobu na súd dňa 17.02.2026. SPF má množstvo obdobných žiadostí, zamestnanci SPF vykonávajú dôkladnú analýzu každej žiadosti, táto analýza sa nedá vykonať v lehotách, ktoré požadujú žiadatelia. To, že SPF nereagovalo na žiadosť žalobcov v nimi určenej lehote, nemôže byť žalovanému na ujmu vzhľadom na špecifickosť konania a špecifické postavenie žalovaného a jeho zástupcu. Ak by súd žalobcom priznal náhradu trov konania voči žalovanému, zaviazal by subjekt, ktorý nie je spôsobilý uhradiť trovy konania. Ide totiž o osobu na neznámom mieste, tzv. nezisteného vlastníka, súdne rozhodnutie by bolo z uvedeného dôvodu nevykonateľné. SPF ako zástupca nezisteného vlastníka nebude zaviazaný k úhrade trov konania. SPF zastupuje záujmy nezisteného vlastníka z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, nie je správcom celého majetku nezisteného vlastníka. SPF je povinný prijať na špeciálne zriadený depozitný účet (účelovo viazaný) náhrady z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za nezistených vlastníkov, túto náhradu je oprávnený vyplatiť len vlastníkovi pozemku, nie tretej osobe. Žiaden platný právny predpis neumožňuje SPF vyplatiť žalobcom trovy konania, ku plateniu ktorých by bol zaviazaný žalovaný. 3. Riadne a včas predvolaný zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len Civilný sporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním kúpnej zmluvy L. XXX/XXXX zo dňa 22.05.2023 (v rozsahu aké pozemky boli predmetom prevodu, o aký druh pozemkov išlo a aká bola dohodnutá kúpna cena), ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Listinné dôkazy predložené žalobcom neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku, nakoľko boli doručené protistrane a listiny ani ich obsah neboli spochybnené. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 5. Nebolo sporné, že žalobcovia sú manželia. 6. Predmetná nehnuteľnosť je nedeliteľná z dôvodu, že rozdelením pozemku na dva samostatné pozemky podľa veľkosti podielov strán sporu by vznikli pozemky s výmerou menšou ako 2000 m2. 7. Žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiely predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/64, 52/64 a 3/64 a žalovaný vlastní podiel predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 8/64. Spoluvlastnícky podiel predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 52/64 nadobudli žalobcovia do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy V 499/2023 zo dňa 22.05.2023, pričom touto zmluvou bolo na nich prevádzané vlastníctvo aj k iným pozemkom v katastrálnom území A. J. s rôznym druhom (orná pôda i trvalý trávny porast), s rôznou výmerou, v rôznych spoluvlastníckych podieloch. Kúpna cena bola dohodnutá na 1,- € / m2.
8. Podľa znaleckého posudku Ing. Igora Kvetka, PhD. č. 1/2026 je všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti 870,- eur, t.j. 0,5877 € / m2, všeobecná hodnota podielu žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti je 110,- eur 9. Nebolo sporné, že žalobcovia uhradili znalcovi Ing. Igorovi Kvetkovi, PhD. náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2026 vo výške 180,- eur. 10. Listom zo dňa 03.02.2026 oznámili žalobcovia Slovenskému pozemkovému fondu ako zástupcovi žalovaného, že majú záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tým spôsobom, že odkúpia do bezpodielového spoluvlastníctva podiel žalovaného za 110,- eur, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej priloženým znaleckým posudkom Ing. Igora Kvetka, PhD. č. 1/2026. Ak nedôjde k dohode, podajú na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žiadajú o oznámenie do 7 kalendárnych dní, či s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasia. List bol doručený Slovenskému pozemkovému fondu dňa 06.02.2026. 11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil: 12. Podľa § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 13. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd nezruší podielové spoluvlastníctvo iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa a len v prípade, ak nie je možné vyporiadanie rozdelením veci. Žalobcovia nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti so žalovaným, skutočnosti relevantné pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva neboli v danej veci tvrdené ani zistené, preto má súd za to, že je daný dôvod na zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam. 15. So zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva sú zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza nielen jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň záväzne určuje poradie, v ktorom môžu byť tieto spôsoby vyporiadania použité. Návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je súd viazaný. Zmyslom tohto vyporiadania je vyriešenie vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré vznikajú medzi niekdajšími podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov je ako spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov uvedené na prvom mieste, musí sa súd vždy v prvom rade zaoberať posúdením možnosti použitia tohto spôsobu vyporiadania, či je reálne rozdelenie veci dobre možné, prihliadajúc napr. na veľkosť podielov a účelné využitie veci. V danej veci rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je možné, nakoľko rozdelením by vznikli pozemky s neprimerane malou výmerou. Je teda namieste vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo druhým zákonom predpokladaným spôsobom - prikázaním veci za náhradu niektorému spoluvlastníkovi. Žalobcovia majú záujem stať sa bezpodielovými spoluvlastníkmi celej predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemkov do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov súhlasí. Za týchto okolností považuje súd za vhodné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak ako to bolo navrhnuté žalobcami, že nehnuteľnosť pripadne do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Primeranou náhradou je pomerná časť všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pripadajúca na podiel žalovaného. Bolo preukázané, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti v podiele 8/64 je 110,- eur. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej prikázaním do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov teda patrí žalovanému náhrada vo výške 110,eur. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a vyporiadal tak, že predmetná nehnuteľnosť sa prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov s tým, že žalobcovia sú povinní vyplatiť žalovanému sumu 110,- eur. 17. Žalobcovia si uplatnili v rámci predmetného súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči žalovanému i náhradu nákladov na zabezpečenie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a to z titulu príslušenstva pohľadávky. Súd má za to, že táto náhrada žalobcom nepatrí. Predmetom súdneho konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti. Zákon upravuje zrušenie spoluvlastníctva strán sporu súdnym rozhodnutím ak nedošlo k dohode, pričom so zrušením je nutne spojené vyporiadanie spoluvlastníctva, v rámci súdneho rozhodnutia sa teda konštituujú nové hmotnoprávne vzťahy k predmetu spoluvlastníctva a vyporiadavajú sa vzťahy doterajšie. Spoluvlastník nemá nárok na zrušenie spoluvlastníctva, súd môže podielové spoluvlastníctva i nezrušiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca nemá voči žalovanému žiadne právo na plnenie (pohľadávku), ktoré by si uplatňoval v súdnom konaní, žalovaný nemá voči žalobcovi povinnosť splniť záväzok. Ide o riešenie vnútorných majetkových vzťahov spoluvlastníkov týkajúcich sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým podielom. Povinnosť plniť môže vzniknúť strane sporu až právoplatným súdnym rozhodnutím (povinnosť vyplatiť strane sporu peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel). Zo zákona nevyplýva právo strany sporu domáhajúcej sa zrušenia spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom na náhradu nákladov na zabezpečenie podkladov na vyporiadanie spoluvlastníctva ako je napr. znalecký posudok určujúci hodnotu predmetu spoluvlastníctva. Nejde o plnenie, ktorého náhrada by zo zákona patrila spoluvlastníkovi, ktorý sa domáha zrušenia spoluvlastníctva či už dohodou alebo prostredníctvom rozhodnutia súdu. Tieto náklady nemôžu žalobcovi patriť ani ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalobca nemá žiadnu pohľadávku voči ostatným spoluvlastníkom. Žalobca poukazoval na to, že vyporiadanie podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa realizuje ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v súvislosti s uplatnenou náhradou za znalecký posudok je však tento argument irelevantný. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle sa totiž riešia súvisiace nároky spoluvlastníkov (napr. investície do spoločnej veci, bezdôvodné obohatenie), teda spoluvlastník si môže uplatňovať v rámci súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva i pohľadávky, ktoré mu v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvo vznikli. Tieto pohľadávky musia byť uplatňované samostatnými výrokmi, nemožno ich započítať s pohľadávkou na peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel, keďže povinnosť plniť túto náhradu vznikne až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Žalobca si však v predmetnej veci neuplatňuje žiadnu súvisiacu pohľadávku vyplývajúcu zo spoluvlastníctva alebo s ním súvisiacu, žalobca žiadnu pohľadávku voči žalovanému nemá, ani ju netvrdí. Domáha sa zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nie plnenia pohľadávky žalovaným. Keďže neexistuje žiadna pohľadávka žalobcu voči žalovanému, logicky nemôže byť náhrada žalobcovi priznaná ani ako príslušenstvo neexistujúcej pohľadávky. Pre úplnosť súd dodáva, že nie je vylúčené priznanie náhrady obdobných nákladov strane sporu v rámci trov súdneho konania, tieto však strane sporu nepatria automaticky, ale v prípade uplatnenia sú posudzované z hľadiska kritérií aplikovaných pre priznanie náhrady trov súdneho konania ako je podmienka vzniku nákladov v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva, preukázanosť, odôvodnenosť a účelnosť výdavkov. 18. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zaplatenie 180,- eur.
Súd sa nestotožňuje s názorom zástupcu žalovaného, že žalovaného ako neznámeho vlastníka nemožno zaviazať k náhrade trov konania. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukázal, nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by ustálila, že neznámeho vlastníka nemožno zaviazať k náhrade trov konania. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého stranou sporu je neznámy vlastník, nie je špecifickým civilným konaním s osobitnými procesnými pravidlami, riadi sa rovnakými procesnými pravidlami ako iné civilné súdne konanie, i pravidlá rozhodovania o náhrade trov konania sú rovnaké. Súd pri rozhodovaní o trovách konania posudzuje úspech strán sporu vo veci samej, prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. To, že stranou sporu je neznámy vlastník, nemožno považovať ani za dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania protistrane voči nemu. To, že žalovaný je neznámy vlastník, nebráni tomu, aby bol zaviazaný nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu, zákon nestanovuje, že by neznámy vlastník bol stranou sporu so špecifickým postavením, s inými procesnými právami i povinnosťami. Rozhodnutie zaväzujúce neznámeho vlastníka k náhrade trov konania je vykonateľné márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak je v rozhodnutí jasne identifikovaná judikovaná povinnosť, je i materiálne vykonateľné. Identifikácia žalovaného ako neznámeho vlastníka je dostatočná tak pre pripustenie danej osoby ako strany sporu, ako i pre uloženie povinnosti plniť neznámemu vlastníkovi a pre zaviazanie neznámeho vlastníka na plnenie. To, či reálne k vymoženiu trov konania dôjde, nie je predmetom skúmania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Súd v danej veci v súlade so žalobou žalobcov zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho žalobcami navrhnutým spôsobom, pričom hodnota podielu, ktorý po vyporadaní pripadol žalobcom za peňažnú náhradu, predstavovala 110,- eur. V tejto časti znáša trovy konania žalovaný. Zároveň súd zamietol žalobu žalobcov o priznanie náhrady 180,- eur. V tejto časti znášajú trovy konania žalobcovia. Súd dospel k záveru, že úspech strán sporu bol porovnateľný, preto žiadnej zo strán sporu nepatrí nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.