Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 10Co/6/2025 8722200979 25. 03. 2025 JUDr. Marek Kohút ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanej: E. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/20/2022-104 zo dňa 24.5.2023, takto jednohlasne rozhodol: Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku IV. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. U r č u j e , že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemkom parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., G. H., I. J. XXX, s a z r u š u j e . II. P r i k a z u j e spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva žalobcu, čím sa stane v podiele 1/1 v pomere k celku výlučným vlastníkom pozemkov parc. F. C. J. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/ X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., G. H., LV č. XXX. III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 21.051,55 EUR, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2022 elektronickým podaním domáhal, aby súd určil, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
pozemkom parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., G. H., I. J. XXX, sa zrušuje, zároveň prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva žalobcu, čím by sa stal v podiele 1/1 v pomere k celku výlučným vlastníkom pozemkov parc. F. C. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 21.051,55 eur, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal náhradu trov konania. 3. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia a následného vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko nemá záujem na ďalšom zotrvaní v spoločnom podielovom spoluvlastníctve so žalovanou k nehnuteľnostiam. Je spoluvlastníkom v podiele 3 v pomere k celku a žalovaná v podiele 1 k celku. Za účelom stanovenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej si nechal vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený K. L., znalkyňou, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu vo výške 84.206,20 eur. Žiadal súd, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo so žalovanou a prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej do jeho vlastníctva, čím by ho zaviazal k vyplateniu sumy vo výške 21.051,55 eur, v prospech žalovanej. 4. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sa nijako nevysporiadal s možnosťou či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel s tým, že na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele F. C. XXX/X pripadá výmera 1722,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 574,3 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele F. C. XXX/X pripadá výmera 893,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 297,8 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele F. C. XXX/X pripadá výmera 879 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 293 m2. Uviedla, že v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou K. L. sa uvádza, že sporné parcely sú súčasťou poľnohospodárskeho výrobného areálu a nachádza sa na nich autodielňa a bližšie nešpecifikovaná budova. Žalobca spoľahlivo nepreukázal, aké je funkčné využitie sporných parciel v zmysle územného aktuálneho plánu obce D. s tým, že podľa grafickej verzie územného plánu obce D. majú sporné parcely odlišné funkčné využitie ako „poľnohospodársky výrobný areál“, a to plocha športu, rekreácie a cestovného ruchu a plochou rozvojovej a rezervnej výstavby. Čo sa týka druhého spôsobu vysporiadania, vyjadrila sa k výške primeranej náhrady a v súvislosti poukázala na kúpnu zmluvu zverejnenú na webovej stránke G. D. z roku 2022, ktorej predmetom bol predaj pozemkov v k. ú. D. za kúpnu cenu 32,63 eur/m2, alebo predaj pozemku na webovom portály M. <D.> s ponúkanou kúpnou cenou 120,- eur/m2. Taktiež poukázala, že žalobca v roku 2020 skupoval spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách s tým, že neuviedol kúpnu cenu za predmetné spoluvlastnícke podiely. Nesúhlasila s náhradou trov konania voči žalobcovi v prípade jeho úspechu a navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keďže majetkoprávne vysporiadanie vo vzťahu k sporným parcelám je v prospech všetkých strán sporu a žalovaná nedala príčinu k tomuto súdnemu sporu. Žalobca neoslovil žalovanú za účelom mimosúdneho vyporiadania spornej parcely. Navrhla, aby si súd vyžiadal od Obce D. vyjadrenie, či je známa osoba žalovanej a jej pobyt, príp. či obec má vedomosť o jej úmrtí, alebo jej právnych nástupcoch (dedičoch) a vyjadrenie k funkčnému využitiu parcely F. C. XXX/X, XXX/X, XXX/X vedených na LV č. XXX, k. ú. D. v zmysle územného plánu obce D. a vyžiadať kúpne zmluvy žalobcu. 5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď sa zaoberal prvým spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov reálnou deľbou nehnuteľnosti. Súd vždy v konkrétnom prípade musí posúdiť, či navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je účelný a dôvodný, či je možné rozdelenie spornej parcely. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na účelné využitie pozemkov s možnosťou ich rozdelenia podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelovosť takejto deľby predmetných pozemkov je absolútne nevhodná, vzhľadom k ich možnému budúcemu účelnému a funkčnému využitiu v prospech žalobcu. Predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú umiestnené jednak pod stavbami, ktoré sú na nich postavené a jednak sa využívajú na prejazd a parkovanie motorových vozidiel. Žalobca je výlučným vlastníkom dvoch budov, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch, a to budovy súp. č. XXX a súp. č. XXX, k. ú. D.. Je výlučným vlastníkom pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1155 m2, k. ú. D., ktorý je susedným pozemkom po celej dĺžke ostatných troch pozemkov a
spolu tieto pozemky vytvárajú jeden celok dvora nachádzajúceho sa vo vnútri predmetného v súčasnosti priemyselného areálu, kde nie je reálne iné využitie týchto pozemkov ako na prejazd motorových vozidiel a ich parkovanie. Žalovaná okrem predmetných pozemkov nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, pre ktoré by mohli byť akokoľvek účelne využívané predmetné pozemky, ak by prišlo k ich reálnej deľbe. Teda možnosť reálnej deľby súd vylúčil, s čím súhlasila aj žalovaná po bližšom objasnení veci vo vzťahu k ich účelnému využitiu žalobcom. Súd považoval reálnu deľbu sporných parciel za nehospodárnu a neúčelnú. 6. V prípade prikázania veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov pri nespornosti tohto spôsobu vyporiadania, súd prvej inštancie posudzuje, či výška náhrady za vyporiadanie parcely preukázaná stranou sporu, je primeranou náhradou. Listinné dôkazy predložené žalovanou čo do ceny pozemkov v obci D. boli irelevantné na posúdenie, keďže sa týkali druhu pozemkov určených na zastavanie. Podľa predloženej mapy územného plánu obce D. predmetné pozemky sú evidované ako poľnohospodársky výrobný areál. 7. Ďalšie kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca v roku 2020 nemožno považovať za objektívny dôkaz pre dané konanie, keďže kúpne ceny nemusia predstavovať skutočnú hodnotu pozemkov, pretože ide o dohodu medzi zmluvnými stranami, ktorej obsahom môžu byť aj skutočnosti neobsiahnuté v zmluve. 8. Za objektívny dôkaz ktorý si súd prvej inštancie osvojil je znalecký posudok č. XX/XXXX K. L., znalkyne, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov F. C. parc. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres H., za účelom predmetného majetkoprávneho vysporiadania. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie tak, že predmetom ohodnotenia sú pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území G. D. a v teréne tvoria časť poľnohospodárskeho areálu B. C. parc. č. XXX/X, na časti pozemkov stoja poľnohospodárske budovy - vrátnica súp. č. XX na pozemku B. C. parc. č. XXX, garáže súp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX, sociálne zariadenie súp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX/X a autodielňa súp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX/ X. Použitie metódy nebolo sporné v konaní ani samotný znalecký posudok. Žalovaný nepredložil iný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil daný dôkaz. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov na 18,07 eur/m2 teda celkovo za výmeru 5879 m2 po zaokrúhlení nadol na sumu 106.000,eur. 9. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu preto súd priznal náhradu trov konania na základe zásady úspechu v konaní. 10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho IV. výroku o náhrade trov konania podala žalovaná včas odvolanie, keď mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo/67/2010 a nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03-30 mala odvolateľka za to, že napadnutý výrok je nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený. Predmetom tohto súdneho konania je zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám prikázaným za náhradu. Počas súdneho konania žalobca neinicioval mimosúdne rokovania so Slovenským pozemkovým fondom ako zákonným zástupcom žalovanej v súdnom konaní za účelom majetkového vyporiadania sporných parciel, napriek tomu, že SPF je od 1.7.2015 oprávnený uzatvárať dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za nezistených vlastníkov aj mimosúdne. SPF sa nebránil mimosúdnemu rokovaniu aj po začatí tohto súdneho konania. SPF v tomto súdnom konaní súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám a po vykonanom dokazovaní sa tiež stotožnil s návrhom žalobcu na vyplatenie „primeranej náhrady“ za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej na sporných parcelách vo výške 18,07 eur za 1 m2. 11. Poukazujúc na nález Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 39/13, ako aj na R 31/1972, keď žalovaná tento súdny spor nevyvolala ani nijako nezasahovala do právnej sféry žalobcu, mala žalovaná za to, že žalobca nemal ani záujem usporiadať si vzájomné vzťahy k dotknutým parcelám mimosúdne. Ak žalobcovi vznikli nejaké trovy v tomto súdnom konaní tak len preto, že inicioval toto súdne konanie bezdôvodne, bez predchádzajúcej snahy o mimosúdne riešenie tejto záležitosti s SPF ako zástupcom žalovanej. 12. Podľa žalovanej toto súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má povahu tzv. iudicum duplex, ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady
tzv. procesného úspechu vo veci. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal len, kto podal návrh na začatie konania. Samotné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám je v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov, pre žalobcu aj žalovanú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel, buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo vo forme finančnej náhrady. Vzhľadom na to, že spor sa týka zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemožno takýto spor klasifikovať ako štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán a účastníci na oboch stranách majú zhodné postavenie žalobcu aj žalovaného. Zároveň súd v tomto súdnom konaní nie je viazaný návrhom strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Preto ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o nákladoch konania sa bude javiť, aby každý z účastníkov niesol si svoje náklady konania sám a nebol povinný znášať náklady iného spoluvlastníka. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že toto je nedôvodné s tým, že súd prvej inštancie postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom. On ako žalobca sa musel vysporiadať v konaní nedôvodnými a nepodstatnými prostriedkami procesnej obrany žalovanej, ktoré produkovala táto v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a ktoré boli neodôvodnené, resp. zástupcom žalovanej nesprávne interpretované. Zástupca žalovanej v konaní poukazoval na možnosť reálnej deľby predmetných pozemkov, čo sa preukázalo ako absolútne nevhodné, a to vzhľadom k ich možnému budúcemu funkčnému využitiu. Rovnako tak zástupca žalovanej predkladal v konaní pri svojom vyjadrení k žalobe nepravdivé skutočnosti týkajúce sa funkčného využitia pozemkov. Žalobca preto musel podľa svojho vyjadrenia v konaní vynaložiť na úspech vo veci podstatne viac úsilia a právnej argumentácie, ako keby žalovaná nepredkladala nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia a dôkazy, čo len samo o sebe zavádza dôvodnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca, aby súd po vykonaní odvolanie žalovanej zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 14. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu poukázala k argumentácii žalobcu na tú skutočnosť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom je súd povinný v prvom rade pri svojom rozhodovaní vysporiadať sa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby pozemkov. Až po tom, čo sa reálna deľba vylúči, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu. S uvedenými sa musí súd vysporiadať aj keď strany sporu navrhujú prikázanie veci za náhradu. Keďže v tomto prípade žalobca navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom ich prikázaním do vlastníctva žalobcu bez toho, aby sa náležite vysporiadal s možnosťou, či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel, poukazovala preto žalovaná strana na nutnosť vysporiadať sa s reálnou deľbou pozemkov pred tým, ako sa pristúpi k dokazovaniu týkajúcemu sa „primeranej náhrady“. 15. Zároveň žalovaná strana poukazovala na rozpory vo funkčnom využití sporných parciel, ktoré vychádzali zo „snímku“ z územného plánu obce D. v porovnaní so skutočnosťami uvádzanými žalobcom. Tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení SPF, tento rozpor bol odstránený tým, že podľa vyjadrenia zamestnanca Stavebného úradu Obce D. doložený „snímok“ územného plánu obce D. - zmeny z roku 2019 chybne zakreslil odlišné funkčné využitie sporných parciel. Znamenalo teda v danom prípade, že tento rozpor v uvádzaných skutočnostiach bol odstránený procesnou aktivitou zo strany SPF a bolo tak náležite preukázané, že sporné parcely sú plochou poľnohospodárskeho výrobného areálu. Argumentácia žalobcu smerujúca k tomu, že žalobca musel v tomto súdnom konaní vynaložiť údajne viac úsilia a právnej argumentácie kvôli tomu, že žalovaná strana požadovala sa náležite vysporiadať s možnosťou prípustnosti reálnej deľby v danom prípade a taktiež odstrániť rozpory v skutkovom stave (funkčné využitie pozemku), čo by malo byť podľa žalobcu dôvodom pre priznanie trov žalobcovi, je potom irelevantná. 16. V následnom vyjadrení žalobca podoprel svoje tvrdenia, že sa musel vysporiadať s nedôvodnými a neopodstatnenými prostriedkami obrany žalovanej tým, že žalovaná opakovane uvádzala vyporiadanie sa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby pozemkov, pričom ako žalobca uviedol, predmetné pozemky sú umiestnené v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú prepojené so stavbami, na ktorých žalobca zastáva výhradným vlastníkom dvoch budov, súpisné č. XXX a XXX, k. ú. D.. Navyše žalobca ako výlučný vlastník vlastní parcely F. C. J. XXX/X - tieto pozemky tvoria súvislý dvor integrovaný
dovnútra príslušného priemyselného areálu; vzhľadom na ich umiestnenie a okolnosti je jasné, že v tejto lokalite neexistuje iný reálny účel využitia týchto pozemkov okrem prejazdu motorových vozidiel a parkovania. Dôležité je podľa žalobcu podotknúť, že žalovaná nevlastní ďalšie nehnuteľnosti, pre ktoré by bolo možné zvážiť akékoľvek zmysluplné využitie v prípade ich deľby. Odborná analýza znalca určila, že iné účelné využitie by bolo prakticky nemožné, ďalej posilňuje argumentáciu žalobcu. Podľa žalobcu je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že sa tu prejavil výrazný nesúlad medzi obsahom mapy územného G. D. a tým, čo bolo pôvodne tvrdené zo strany žalovanej; to, čo bolo pôvodne uvádzané zo strany žalovanej bolo vo výraznom rozpore s tým, čo mapová dokumentácia územného plánu obce prezentovala. Samotný tento rozpor medzi tvrdeniami žalovanej strany a obsahom mapy územného plánu bol napokon žalobcom vyvrátený, avšak až v dôsledku produkovania nových prostriedkov procesného útoku a právnej argumentácie na základe jeho upozornení a skúmaní a až po tomto upozornení žalovaná strana zabezpečila odstránenie týchto nesúladov zo svojich tvrdení. 17. Žalobca mal za dôležité spomenúť aj ďalšie tvrdenie žalovanej, s ktorými sa musel vysporiadať, a to, že žalovaná sa odvolávala na údajnú hodnotu pozemkov, pričom predložila ponuku z webového portálu, na ktorom bola zverejnená predajná cena stavebného pozemku v katastri obce D.; táto ponuka bola a je irelevantná pre toto konanie, keďže sa nezhoduje s charakterom a povahou predmetných pozemkov; okrem toho uvedená cena nemusí odzrkadľovať skutočnú hodnotu pozemkov, nakoľko môže ísť len o nepreukázanú a nereálnu predstavu predávajúceho o možnosti predaja pozemkov za túto cenu, ktorú nikto nemusel akceptovať a ktorá nemusela byť realizovaná. Žalobca musel vyvrátiť tvrdenia žalovanej o hodnote pozemkov, musel sa zaoberať nesúladom medzi predloženou ponukou a charakterom pozemkov a tiež vyjadriť pochybnosti o presnosti a relevantnosti tejto ponuky ako dôkazu. 18. Na základe uvedeného žalobca vyslovil presvedčenie, že bol nútený venovať v priebehu súdneho konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie, aby dosiahol úspech v danom konaní. Táto náležitosť vyplýva predovšetkým z faktu, že žalovaná strana predkladala nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenia a dôkazy. Týmto svojím postojom vytvárala značný priestor pre nejasnosti a diskrepancie, čo spôsobilo, že žalobca musel investovať omnoho viac úsilia, času a prostriedkov na vyvrátenie týchto nepravdivých tvrdení a obhajobu svojich právnych stanovísk. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa žalobcu vzniká dôvod pre žalobcu nárokovať si kompenzáciu za výdavky spojené so súdnym konaní. To je dané predovšetkým skutočnosť, že neprimerané konanie zo strany žalovanej strany značne skomplikovalo priebeh tohto konania. 19. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná svoje vyjadrenie nepodala. 20. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 30.1.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV. a zároveň rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 21. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že ako s prejudiciálnou otázkou, skôr, ako odvolací súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku na náhradu trov konania, sa musel vysporiadať s námietkou žalovanej, ktorej zástupca uviedol, že žalovaná nie je spôsobilá uhradiť trovy konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje nie sú známe, ide teda o nezisteného vlastníka. Podľa zástupcu žalovanej ide o špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špecifických zákonov (zákon č. 180/1995 Z. z., zákon č. 330/1991 Zb.). Zástupca žalovanej má za to, že takéto súdne rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nevykonateľné (nemožno ho vymôcť). K uvedenej argumentácii zástupcu žalovanej (v prípade, ak by si ju odvolací súd osvojil) odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v takom prípade tým, že zástupca žalovanej nepodal odvolanie voči III. výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný žalobca z titulu vyporiadania zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 21.051,55 eur, postupoval by, opätovne zdôrazňujúc, ak by si odvolací súd odvolací súd osvojil argumentáciu zástupcu žalovanej, v rozpore so záujmami žalovanej, nakoľko aj tento výrok rozsudku by musel byť podľa vyššie uvedenej argumentácie zástupcu žalovanej nevykonateľný (nemohol by sa vymáhať), nakoľko žalovaná nie je spôsobilá prijať túto náhradu za prevod svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože tak, ako to uviedol zástupca žalovanej, ide o osobu na neznámom mieste, bez bližších údajov, ide o tzv. nezisteného vlastníka. Uvedenú odvolaciu argumentáciu zástupcu žalovanej preto odvolací súd hodnotí ako zavádzajúcu, poukazujúc, že zákonom č. 180/1995 Z. z. bolo zavedené zákonné zastúpenie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom v prípadoch, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného
správneho konania. Neuplatní sa teda inštitút ustanovenia opatrovníka podľa zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP) ako všeobecné pravidlo, ale neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje správca Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky, š.p.. V tomto smere bolo cieľom zákonodarcu práve to, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície vlastníctva pozemkov neznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú ich majetok. Takéto zákonné zastúpenie dáva zmysel aj z toho dôvodu, že ak je správcovi umožnené užívať ich pozemky a prenajímať ich, potom je nanajvýš potrebné, aby mohol správca zastupovať vlastníka aj v súdnych a správnych konaniach. K oprávneniu týchto správcov, ktorými sú Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p., okrem iného patrí aj možnosť previesť vlastnícke právo k pozemkom nezistených vlastníkov, avšak len v zákone taxatívne uvedených dôvodov. 22. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolacia argumentácia zástupcu žalovanej ohľadom nevykonateľnosti výroku rozsudku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok voči žalovanej na náhradu trov konania neobstojí, keď Slovenský pozemkový fond nie je len zástupca žalovanej, ale aj správca jej majetku s právom dokonca tento majetok scudziť, prenajať alebo inak využívať s tým, že tak ako žalobca, pokiaľ je zaviazaný zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu, túto náhradu nezaplatí k rukám žalovanej, ale k rukám jej zástupcu (správcu jej majetku), je preto povinný tento správca, v prípade, ak bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, túto náhradu zaplatiť žalobcovi zo svojich prostriedkov. 23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná na rozdiel od návrhu žalobcu vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala reálne rozdelenie nehnuteľností, nesúhlasila s výškou „primeranej náhrady“ navrhovanou žalobcom vo výške 18,07 eur/1 m2 a rovnako žiadala vykonať dokazovanie za účelom zistenia funkčného využitia sporných parciel. 24. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že sporné pozemky nie sú súčasťou poľnohospodárskeho areálu, ale sú podľa zverejneného územné plánu určené na šport a rekreáciu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zástupca žalovanej zavádzal súd, keď tvrdil, že predmetné pozemky nie sú určené podľa platného územného plánu na poľnohospodárske účely tak, ako to napokon v posudku, ktorý bol pripojený k žalobnému návrhu, konštatuje aj súdny znalec. Pokiaľ by zástupca žalovanej správne identifikoval umiestnenie predmetných pozemkov na mape územného plánu obce D., zistil by na čo slúžia tieto pozemky, pričom zástupca žalovanej pripojil k svojmu vyjadreniu časť územného plánu obce D., na ktorom sa predmetné pozemky vôbec ani nenachádzali. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zástupca žalovanej chybne identifikoval predmetné pozemky, nikdy sa neoboznámil s reálnym stavom veci na mieste samom pred tým, ako podal svoje vyjadrenia vo veci, resp. navrhoval doplniť dokazovanie, o čom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že k svojmu vyjadreniu pripojil výpis z webového portálu, na ktorom bola zverejnená ponuka predaja stavebných pozemkov v katastri obce D., ktoré boli pre potreby tohto konania nepoužiteľné. 25. Na základe uvedeného sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že bol nútený venovať v priebehu súdneho konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie. Preto poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/138/2022 z 23.6.2022, podľa ktorého rozhodnutia „žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovaná, ktorá na výzvu sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavial, že toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať len ak by boli dané zvláštne dôvody“ mimo rámca úpravy v § 255 CSP, čo podľa ústavného súdu zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 26. Z odôvodnenia predmetného nálezu zároveň vyplýva, že základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej, tak ako tomu bolo v prípade sťažovateľov, je § 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení je podľa ústavného súdu zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov konania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V spore sťažovateľov bolo
rozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že im podľa ústavného súdu mala byť priznaná náhrada trov konania. Krajský súd však dospel k tomu, že nie dôvod na aplikovanie tejto normy a treba aplikovať normu o náhrade trov konania pri čiastočnom procesnom úspechu. Zo zákona však takáto možnosť pri gramatickom výklade vôbec nevyplýva, keďže CSP pri plnom úspechu stanovuje plnú náhradu trov konania. Právny názor krajského súdu sa preto podľa ústavného súdu odchýlil od relatívne jednoznačného znenia zákona a otázkou je, či tento odklad možno ospravedlniť jeho ďalšou argumentáciou. 27. Podľa ústavného súdu treba súhlasiť s argumentáciou krajského súdu o tom, že rozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania. K tomu však treba podľa ústavného súdu poznamenať, že súčasťou priebehu konania je z pohľadu o rozhodovaní o náhrade trov konania jeho výsledok, ktorým v spore sťažovateľov bolo rozhodnutie súdu v súlade s ich žalobou. Ďalším badateľným prvkom priebehu sporu bola celková procesná aktivita žalovanej, ktorá žalobe žiadnym spôsobom neodporovala, a to aj napriek tomu, že v žalobe si sťažovatelia uplatnili náhradu trov konania. Z týchto charakteristík priebehu konania nemožno podľa ústavného súdu vyvodiť žiaden dôvod na to, aby procesne v celom rozsahu úspešným sťažovateľom nebola priznaná náhrada trov konania. 28. Poukazujúc na vyššie uvedený nález ústavného súdu, keď žalovaná pred a po začatí konania nevytvorila žiaden priestor na to, aby vec bola či už mimosúdne alebo konsenzuálne v súdnom konaní vyriešená bez vzniku trov, ba naopak podala vyjadrenie bez reálnej znalosti veci s navrhnutím vyššie uvedených dôkazov, ktoré nemali žiaden súvis s prejednávanou vecou, a teda nemohli objasniť skutkový stav veci, pričom výsledkom bolo rozhodnutie súdu plne v súlade s podanou žalobou, keď súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s možnosťou reálneho rozdelenia týchto pozemkov ani s výškou navrhovanej ceny pozemkov a ani s ich funkčným využitím, ale naopak plne sa priklonil k názoru žalobcu. Je potrebné poukázať, že proti rozsudku vo veci samej nebolo podané odvolanie žiadnou z procesných strán, a preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným a je potrebné z neho vychádzať. 29. Rovnako pokiaľ sa týka argumentácie splnomocnenca žalovanej ohľadom špecifík konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, treba súhlasiť s tým, že v tomto konaní nie je súd viazaný návrhom strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu, avšak podstatné pri náhrade trov konania je, či konanie žalovanej prispelo k objasneniu skutkového stavu, t. j. aby vo súd vo veci rýchlo a účelne rozhodol. V uvedenom prípade tomu tak nie je a nie je pravdou, že v spore o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva spoluvlastníci nemôžu predvídať rozhodnutie súdu, keď aj rozhodnutie o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí vychádzať z racionálnych a objektivizovaných hľadísk (veľkosť spoluvlastníckych podielov, možnosť rozdelenia veci, schopnosť vyplatenia spoluvlastníka a podobne), a teda musí byť ako každé iné súdne rozhodnutie predvídateľné. 30. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitnosť tohto konania rôzne podoby, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodom na to, aby mohol byť udržateľný záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy. Za týchto okolností a po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov zo strany žalovanej nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok v napadnutej časti náhrady trov prvoinštančného konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná včas dovolanie. 33. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením č. k. 8Cdo/88/2024-195 zo dňa 26.11.2024 napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Dovolací súd vo vzťahu k preskúmavanej veci konštatoval, že zákonný zástupca žalovanej vykonával procesné úkony v celom rozsahu obhajujúc záujmy žalovanej ako podielového spoluvlastníka, ktorá povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ preto nesúhlasil s konštatovaniami súdoch
oboch inštitúcií, že konal „bez znalosti veci“ sú jeho námietky podľa najvyššieho súdu opodstatnené, zodpovedajúce obsahu spisu a naopak, záver súdov nižších inštancií súd v uvedenom smere podľa najvyššieho súdu nesprávne/zmätočné, lebo nevychádza zo skutkového stavu veci. Podľa dovolacieho súdu sa odvolací súd dôsledne nezaoberal návrhom žalovanej na vydanie rozhodnutia podľa § 257 CSP. Poukaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 138/2022 dovolací súd vo vzťahu k preskúmavanej veci považuje zhodne so žalovanou pre odlišné skutkové okolnosti za nenáležitý. Dovolací súd súdom nižších inštancií dáva do pozornosti, že prípady, ak bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v spore o zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva s nezisteným vlastníkom tej strane (ktorá je účastníkom konania a nie je správca), žalobcovi by sa poskytovala prípadná možnosť započítať si túto pohľadávku (z titulu trov konania) voči povinnosti zaplatiť náhradu za vypriadanie podielového spoluvlastníctva. V uvedených sporoch je pritom meritórne rozhodnutie spravidla na prospech/v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Všetky uvedené okolnosti odvolací súd pri svojom rozhodnutí podľa dovolacieho súdu nevyhodnotil dôsledne. 35. Dovolací súd uzatvoril, že v danom prípade súdy nižších inštancií zvolili výklad príslušných právnych noriem (§ 255 CSP) v rozpore s ich účelom a zmyslom, pričom odvolací súd zároveň nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a tým ho zaťažili vadou zmätočnosti, preto porušil právo žalovanej na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 36. Žalobca ani žalovaná sa k doručenému rozhodnutiu dovolacieho súdu nevyjadrili. 37. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd viazaný rozsahom dovolania (§ 379 CSP) odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie zástupcu žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania vo výroku IV. zmenil podľa § 388 CSP. 38. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 39. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 40. Rozsudok okresného súdu bol odvolaním zástupcu žalovanej napadnutý len vo výroku IV. o náhrade trov konania. 41. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CPS). Výnimočne však súd môže v konaní procesne úspešnej strane nepriznať náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok v § 257 CSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by jednak vyvolalo uplatnenie zásady úspechu v spore. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený (§ 252 CSP). Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecnou nákladovou povinnosťou strán konania a povinnosťou nahradiť trovy, je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité zákonom vymedzené okolnosti. So sporovým konaním je nezlučiteľne spojená náhrada trov konania a vyplýva to z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. 42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 43. Práve ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku zásady zodpovednosti závislé (§ 255) od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. 44. Slovenský pozemkový fond v odvolaní správne poukázal na to, že vystupuje ako zástupca žalovanej – neznámej vlastníčky, a preto od Slovenského pozemkového fondu nemožno požadovať náhradu trov konania. Ako zástupca žalovanej však poukázal aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť ani žalovaná zaviazaná na náhradu trov konania žalobcovi, jednak, že žalovaná nie je spôsobilá uhradiť náhradu trov konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje nie sú známe, ide o tzv. nezistených vlastníkov a takéto rozhodnutie by bolo z uvedeného dôvodu nevykonateľné (náhradu trov konania by žalobca voči žalovanej nevedel vymôcť). 45. Odvolací súd zhodne s názorom dovolacieho súdu konštatuje, že táto procesná situácia, a to, že žalovaná je neznámy vlastník, je takým dôvodom hodný osobitného zreteľa, na ktorý by mal súd prihliadať. Tým, že okresný súd v napadnutom IV. výroku zaviazal žalovanú na povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, vydal v tejto časti nevykonateľné rozhodnutie, keďže žalovanú nemá stotožnenú, ide o neznámu vlastníčku, resp. nezistenú vlastníčku nehnuteľností, ktorých sa zrušenie podielového spoluvlastníctva týkalo, a preto žalobca by na základe takéhoto rozhodnutia nemohol podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia trov v zmysle exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. – Exekučný poriadok). Práve totiž vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva z § 232 ods. 1 CSP. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktoré umožňujú nútené splnenie uloženej povinnosti. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má tak zložku formálnu – prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti a materiálnu – kedy hovorí o materiálnej stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Materiálna stránka vykonateľnosti súdneho rozhodnutia predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti (pozri Civilný sporový poriadok, komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. C. H. Beck 2016, str. 845). Pokiaľ teda súdne rozhodnutie neumožní bezproblémové identifikovanie subjektov v tomto konkrétnom prípade žalovanej, ktorej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, postráda materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. 46. Zároveň odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci, ktorý nesúhlasil so závermi súdu nižšej inštancie o tom, že by zástupca žalovanej konal „bez znalosti veci“, ale naopak zdôraznil, že jeho námietky boli opodstatnené, zodpovedajúce obsahu spisu, ako aj to, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 138/2022 je podľa dovolacieho súdu vo vzťahu k preskúmanej veci, pre odlišné skutkové okolnosti, nenáležitý. Na základe uvedenej skutočnosti s prihliadnutím na odvolacie námietky Slovenského pozemkového fondu ako zástupu žalovanej pri poukaze na § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú práve v skutočnosti, že žalovaná je osoba na neznámom mieste bez bližších údajov, bolo potrebné zmeniť rozhodnutie okresného súdu vo výroku IV. o náhrade trov konania a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný ich náhradu nepriznať. 47. Nakoľko odvolanie bolo podané vo vzťahu k výroku IV. rozsudku okresného súdu ohľadne náhrady trov konania, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP sa vecnou stránkou rozhodnutia zaoberať nemohol. 48. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 257 CSP, kde s poukazom na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je práve procesná situácia, keď na strane žalovanej vystupuje neznáma vlastníčka, nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania žalobcovi ako úspešnej strane konania. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie o trovách konania je podstatné konečne rozhodnutie vo veci samej s tým, že prvoinštančné odvolacie aj dovolacie konanie tvorí jeden celok toho istého konania, a preto ani žalovaná nemá prípadný nárok na trovy odvolacieho a dovolacieho konania, aj keď v ňom bola úspešná, nakoľko podstatným pre rozhodnutie je rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bol plne úspešný žalobca keď súd vyhovel jeho návrhu vo veci samej – vyporiadania podielového spoluvlastníctva..
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).