{"guid": "2cc6c95f-7e36-4e95-8799-f43347dacc03:8ae81591-f7ce-44aa-834d-75e69b64e5de", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2", "spisova_znacka": "10Co/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/6/2025 z 25. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2025, sp. zn. 10Co/6/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2", "identifikacne_cislo": "8722200979", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marek Kohút", "sudca_id": 286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-kohut-286", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae81591-f7ce-44aa-834d-75e69b64e5de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n10Co/6/2025\n8722200979\n25. 03. 2025\nJUDr. Marek Kohút\nECLI:SK:KSPO:2025:8722200979.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.\nJozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8,\n058 01 Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanej: E. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, zastúpenej\nSlovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/20/2022-104 zo dňa 24.5.2023,\ntakto jednohlasne\nrozhodol:\nMení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku IV. tak, že žiadnej zo strán sporu\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.\nŽiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)\nrozhodol takto:\n„I. U r č u j e , že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemkom parc. F. C. č. XXX/X,\ndruh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., G. H., I. J.\nXXX, s a z r u š u j e .\nII. P r i k a z u j e spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva\nžalobcu, čím sa stane v podiele 1/1 v pomere k celku výlučným vlastníkom pozemkov parc. F. C. J.\nXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/\nX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., G.\nH., LV č. XXX.\nIII. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu\nsumu vo výške 21.051,55 EUR, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd\nrozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2022\nelektronickým podaním domáhal, aby súd určil, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k\n\npozemkom parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2,\npozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku\nparc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne\núzemie D., obec D., G. H., I. J. XXX, sa zrušuje, zároveň prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej vo\nveľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva žalobcu, čím by sa stal v podiele 1/1 v pomere k celku\nvýlučným vlastníkom pozemkov parc. F. C. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X tak, že žalobca je povinný zaplatiť\nžalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 21.051,55 eur, a to do\ntridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal náhradu trov konania.\n3. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia a následného vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva, nakoľko nemá záujem na ďalšom zotrvaní v spoločnom podielovom spoluvlastníctve\nso žalovanou k nehnuteľnostiam. Je spoluvlastníkom v podiele 3 v pomere k celku a žalovaná v podiele\n1 k celku. Za účelom stanovenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej si nechal vypracovať\nZnalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený K. L., znalkyňou, ktorým bola stanovená všeobecná\nhodnota predmetných nehnuteľností na sumu vo výške 84.206,20 eur. Žiadal súd, aby zrušil podielové\nspoluvlastníctvo so žalovanou a prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej do jeho vlastníctva, čím by ho\nzaviazal k vyplateniu sumy vo výške 21.051,55 eur, v prospech žalovanej.\n4. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sa nijako nevysporiadal s\nmožnosťou či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel s tým, že na spoluvlastnícky podiel žalobcu\nna parcele F. C. XXX/X pripadá výmera 1722,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera\n574,3 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele F. C. XXX/X pripadá výmera 893,3 m2,\nna spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 297,8 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na\nparcele F. C. XXX/X pripadá výmera 879 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera\n293 m2. Uviedla, že v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou K. L. sa\nuvádza, že sporné parcely sú súčasťou poľnohospodárskeho výrobného areálu a nachádza sa na\nnich autodielňa a bližšie nešpecifikovaná budova. Žalobca spoľahlivo nepreukázal, aké je funkčné\nvyužitie sporných parciel v zmysle územného aktuálneho plánu obce D. s tým, že podľa grafickej verzie\núzemného plánu obce D. majú sporné parcely odlišné funkčné využitie ako „poľnohospodársky výrobný\nareál“, a to plocha športu, rekreácie a cestovného ruchu a plochou rozvojovej a rezervnej výstavby.\nČo sa týka druhého spôsobu vysporiadania, vyjadrila sa k výške primeranej náhrady a v súvislosti\npoukázala na kúpnu zmluvu zverejnenú na webovej stránke G. D. z roku 2022, ktorej predmetom\nbol predaj pozemkov v k. ú. D. za kúpnu cenu 32,63 eur/m2, alebo predaj pozemku na webovom\nportály M. <D.> s ponúkanou kúpnou cenou 120,- eur/m2. Taktiež poukázala, že žalobca v roku 2020\nskupoval spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách s tým, že neuviedol kúpnu cenu za predmetné\nspoluvlastnícke podiely. Nesúhlasila s náhradou trov konania voči žalobcovi v prípade jeho úspechu\na navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko\nexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),\nkeďže majetkoprávne vysporiadanie vo vzťahu k sporným parcelám je v prospech všetkých strán sporu a\nžalovaná nedala príčinu k tomuto súdnemu sporu. Žalobca neoslovil žalovanú za účelom mimosúdneho\nvyporiadania spornej parcely. Navrhla, aby si súd vyžiadal od Obce D. vyjadrenie, či je známa osoba\nžalovanej a jej pobyt, príp. či obec má vedomosť o jej úmrtí, alebo jej právnych nástupcoch (dedičoch)\na vyjadrenie k funkčnému využitiu parcely F. C. XXX/X, XXX/X, XXX/X vedených na LV č. XXX, k. ú. D.\nv zmysle územného plánu obce D. a vyžiadať kúpne zmluvy žalobcu.\n5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 141 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka, keď sa zaoberal prvým spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to\nreálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov reálnou deľbou nehnuteľnosti. Súd\nvždy v konkrétnom prípade musí posúdiť, či navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je účelný\na dôvodný, či je možné rozdelenie spornej parcely. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na účelné využitie\npozemkov s možnosťou ich rozdelenia podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelovosť takejto\ndeľby predmetných pozemkov je absolútne nevhodná, vzhľadom k ich možnému budúcemu účelnému\na funkčnému využitiu v prospech žalobcu. Predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli bývalého\npoľnohospodárskeho družstva a sú umiestnené jednak pod stavbami, ktoré sú na nich postavené a\njednak sa využívajú na prejazd a parkovanie motorových vozidiel. Žalobca je výlučným vlastníkom dvoch\nbudov, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch, a to budovy súp. č. XXX a súp. č. XXX, k. ú.\nD.. Je výlučným vlastníkom pozemku parc. F. C. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 1155 m2, k. ú. D., ktorý je susedným pozemkom po celej dĺžke ostatných troch pozemkov a\n\nspolu tieto pozemky vytvárajú jeden celok dvora nachádzajúceho sa vo vnútri predmetného v súčasnosti\npriemyselného areálu, kde nie je reálne iné využitie týchto pozemkov ako na prejazd motorových vozidiel\na ich parkovanie. Žalovaná okrem predmetných pozemkov nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, pre ktoré\nby mohli byť akokoľvek účelne využívané predmetné pozemky, ak by prišlo k ich reálnej deľbe. Teda\nmožnosť reálnej deľby súd vylúčil, s čím súhlasila aj žalovaná po bližšom objasnení veci vo vzťahu\nk ich účelnému využitiu žalobcom. Súd považoval reálnu deľbu sporných parciel za nehospodárnu a\nneúčelnú.\n6. V prípade prikázania veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov pri nespornosti tohto spôsobu\nvyporiadania, súd prvej inštancie posudzuje, či výška náhrady za vyporiadanie parcely preukázaná\nstranou sporu, je primeranou náhradou. Listinné dôkazy predložené žalovanou čo do ceny pozemkov v\nobci D. boli irelevantné na posúdenie, keďže sa týkali druhu pozemkov určených na zastavanie. Podľa\npredloženej mapy územného plánu obce D. predmetné pozemky sú evidované ako poľnohospodársky\nvýrobný areál.\n7. Ďalšie kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca v roku 2020 nemožno považovať za objektívny dôkaz\npre dané konanie, keďže kúpne ceny nemusia predstavovať skutočnú hodnotu pozemkov, pretože ide\no dohodu medzi zmluvnými stranami, ktorej obsahom môžu byť aj skutočnosti neobsiahnuté v zmluve.\n8. Za objektívny dôkaz ktorý si súd prvej inštancie osvojil je znalecký posudok č. XX/XXXX K. L.,\nznalkyne, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov F. C. parc. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných\nna LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres H., za účelom predmetného majetkoprávneho\nvysporiadania. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie tak, že predmetom ohodnotenia sú\npozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území G. D. a v teréne tvoria časť poľnohospodárskeho\nareálu B. C. parc. č. XXX/X, na časti pozemkov stoja poľnohospodárske budovy - vrátnica súp. č. XX na\npozemku B. C. parc. č. XXX, garáže súp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX, sociálne zariadenie\nsúp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX/X a autodielňa súp. č. XXX na pozemku B. C. parc. č. XXX/\nX. Použitie metódy nebolo sporné v konaní ani samotný znalecký posudok. Žalovaný nepredložil iný\nznalecký posudok, ktorý by vyvrátil daný dôkaz. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetných\npozemkov na 18,07 eur/m2 teda celkovo za výmeru 5879 m2 po zaokrúhlení nadol na sumu 106.000,eur.\n9. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu preto súd priznal náhradu trov konania na základe\nzásady úspechu v konaní.\n10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho IV. výroku o náhrade trov konania podala žalovaná včas\nodvolanie, keď mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, čo zakladá odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.\nzn. 5Cdo/67/2010 a nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03-30 mala odvolateľka za to, že napadnutý\nvýrok je nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený. Predmetom tohto súdneho konania je zrušenie\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám prikázaným za náhradu. Počas súdneho\nkonania žalobca neinicioval mimosúdne rokovania so Slovenským pozemkovým fondom ako zákonným\nzástupcom žalovanej v súdnom konaní za účelom majetkového vyporiadania sporných parciel, napriek\ntomu, že SPF je od 1.7.2015 oprávnený uzatvárať dohody o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva za nezistených vlastníkov aj mimosúdne. SPF sa nebránil mimosúdnemu rokovaniu aj\npo začatí tohto súdneho konania. SPF v tomto súdnom konaní súhlasil so zrušením a vyporiadaním\npodielového spoluvlastníctva k sporným parcelám a po vykonanom dokazovaní sa tiež stotožnil s\nnávrhom žalobcu na vyplatenie „primeranej náhrady“ za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej na\nsporných parcelách vo výške 18,07 eur za 1 m2.\n11. Poukazujúc na nález Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 39/13, ako aj na R 31/1972, keď žalovaná tento\nsúdny spor nevyvolala ani nijako nezasahovala do právnej sféry žalobcu, mala žalovaná za to, že žalobca\nnemal ani záujem usporiadať si vzájomné vzťahy k dotknutým parcelám mimosúdne. Ak žalobcovi vznikli\nnejaké trovy v tomto súdnom konaní tak len preto, že inicioval toto súdne konanie bezdôvodne, bez\npredchádzajúcej snahy o mimosúdne riešenie tejto záležitosti s SPF ako zástupcom žalovanej.\n12. Podľa žalovanej toto súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má\npovahu tzv. iudicum duplex, ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady\n\ntzv. procesného úspechu vo veci. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom,\nktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné\nkonštatovať, že úspech v konaní mal len, kto podal návrh na začatie konania. Samotné vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k sporným parcelám je v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov,\npre žalobcu aj žalovanú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z\npodielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel, buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové\nspoluvlastníctvo, alebo vo forme finančnej náhrady. Vzhľadom na to, že spor sa týka zrušenia\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemožno takýto spor klasifikovať ako štandardné sporové\nkonanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán a účastníci na oboch stranách majú zhodné\npostavenie žalobcu aj žalovaného. Zároveň súd v tomto súdnom konaní nie je viazaný návrhom strán\nsporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Preto ako spravodlivé východisko pre\nrozhodnutie o nákladoch konania sa bude javiť, aby každý z účastníkov niesol si svoje náklady konania\nsám a nebol povinný znášať náklady iného spoluvlastníka.\n13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že toto je nedôvodné s tým, že súd\nprvej inštancie postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom. On ako žalobca sa\nmusel vysporiadať v konaní nedôvodnými a nepodstatnými prostriedkami procesnej obrany žalovanej,\nktoré produkovala táto v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a ktoré boli neodôvodnené, resp.\nzástupcom žalovanej nesprávne interpretované. Zástupca žalovanej v konaní poukazoval na možnosť\nreálnej deľby predmetných pozemkov, čo sa preukázalo ako absolútne nevhodné, a to vzhľadom k\nich možnému budúcemu funkčnému využitiu. Rovnako tak zástupca žalovanej predkladal v konaní pri\nsvojom vyjadrení k žalobe nepravdivé skutočnosti týkajúce sa funkčného využitia pozemkov. Žalobca\npreto musel podľa svojho vyjadrenia v konaní vynaložiť na úspech vo veci podstatne viac úsilia a právnej\nargumentácie, ako keby žalovaná nepredkladala nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia a dôkazy, čo\nlen samo o sebe zavádza dôvodnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi. Na základe vyššie\nuvedeného žiadal žalobca, aby súd po vykonaní odvolanie žalovanej zamietol a priznal žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n14. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu poukázala k argumentácii žalobcu\nna tú skutočnosť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom je súd\npovinný v prvom rade pri svojom rozhodovaní vysporiadať sa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby\npozemkov. Až po tom, čo sa reálna deľba vylúči, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu. S uvedenými sa musí súd vysporiadať\naj keď strany sporu navrhujú prikázanie veci za náhradu. Keďže v tomto prípade žalobca navrhol zrušiť\na vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom ich prikázaním do vlastníctva žalobcu bez toho,\naby sa náležite vysporiadal s možnosťou, či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel, poukazovala\npreto žalovaná strana na nutnosť vysporiadať sa s reálnou deľbou pozemkov pred tým, ako sa pristúpi\nk dokazovaniu týkajúcemu sa „primeranej náhrady“.\n15. Zároveň žalovaná strana poukazovala na rozpory vo funkčnom využití sporných parciel, ktoré\nvychádzali zo „snímku“ z územného plánu obce D. v porovnaní so skutočnosťami uvádzanými žalobcom.\nTak, ako bolo uvedené vo vyjadrení SPF, tento rozpor bol odstránený tým, že podľa vyjadrenia\nzamestnanca Stavebného úradu Obce D. doložený „snímok“ územného plánu obce D. - zmeny z roku\n2019 chybne zakreslil odlišné funkčné využitie sporných parciel. Znamenalo teda v danom prípade,\nže tento rozpor v uvádzaných skutočnostiach bol odstránený procesnou aktivitou zo strany SPF a\nbolo tak náležite preukázané, že sporné parcely sú plochou poľnohospodárskeho výrobného areálu.\nArgumentácia žalobcu smerujúca k tomu, že žalobca musel v tomto súdnom konaní vynaložiť údajne\nviac úsilia a právnej argumentácie kvôli tomu, že žalovaná strana požadovala sa náležite vysporiadať\ns možnosťou prípustnosti reálnej deľby v danom prípade a taktiež odstrániť rozpory v skutkovom stave\n(funkčné využitie pozemku), čo by malo byť podľa žalobcu dôvodom pre priznanie trov žalobcovi, je\npotom irelevantná.\n16. V následnom vyjadrení žalobca podoprel svoje tvrdenia, že sa musel vysporiadať s nedôvodnými a\nneopodstatnenými prostriedkami obrany žalovanej tým, že žalovaná opakovane uvádzala vyporiadanie\nsa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby pozemkov, pričom ako žalobca uviedol, predmetné\npozemky sú umiestnené v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú prepojené so stavbami,\nna ktorých žalobca zastáva výhradným vlastníkom dvoch budov, súpisné č. XXX a XXX, k. ú. D.. Navyše\nžalobca ako výlučný vlastník vlastní parcely F. C. J. XXX/X - tieto pozemky tvoria súvislý dvor integrovaný\n\ndovnútra príslušného priemyselného areálu; vzhľadom na ich umiestnenie a okolnosti je jasné, že v\ntejto lokalite neexistuje iný reálny účel využitia týchto pozemkov okrem prejazdu motorových vozidiel a\nparkovania. Dôležité je podľa žalobcu podotknúť, že žalovaná nevlastní ďalšie nehnuteľnosti, pre ktoré\nby bolo možné zvážiť akékoľvek zmysluplné využitie v prípade ich deľby. Odborná analýza znalca určila,\nže iné účelné využitie by bolo prakticky nemožné, ďalej posilňuje argumentáciu žalobcu. Podľa žalobcu\nje potrebné zdôrazniť skutočnosť, že sa tu prejavil výrazný nesúlad medzi obsahom mapy územného G.\nD. a tým, čo bolo pôvodne tvrdené zo strany žalovanej; to, čo bolo pôvodne uvádzané zo strany žalovanej\nbolo vo výraznom rozpore s tým, čo mapová dokumentácia územného plánu obce prezentovala.\nSamotný tento rozpor medzi tvrdeniami žalovanej strany a obsahom mapy územného plánu bol napokon\nžalobcom vyvrátený, avšak až v dôsledku produkovania nových prostriedkov procesného útoku a\nprávnej argumentácie na základe jeho upozornení a skúmaní a až po tomto upozornení žalovaná strana\nzabezpečila odstránenie týchto nesúladov zo svojich tvrdení.\n17. Žalobca mal za dôležité spomenúť aj ďalšie tvrdenie žalovanej, s ktorými sa musel vysporiadať,\na to, že žalovaná sa odvolávala na údajnú hodnotu pozemkov, pričom predložila ponuku z webového\nportálu, na ktorom bola zverejnená predajná cena stavebného pozemku v katastri obce D.; táto ponuka\nbola a je irelevantná pre toto konanie, keďže sa nezhoduje s charakterom a povahou predmetných\npozemkov; okrem toho uvedená cena nemusí odzrkadľovať skutočnú hodnotu pozemkov, nakoľko\nmôže ísť len o nepreukázanú a nereálnu predstavu predávajúceho o možnosti predaja pozemkov za\ntúto cenu, ktorú nikto nemusel akceptovať a ktorá nemusela byť realizovaná. Žalobca musel vyvrátiť\ntvrdenia žalovanej o hodnote pozemkov, musel sa zaoberať nesúladom medzi predloženou ponukou a\ncharakterom pozemkov a tiež vyjadriť pochybnosti o presnosti a relevantnosti tejto ponuky ako dôkazu.\n18. Na základe uvedeného žalobca vyslovil presvedčenie, že bol nútený venovať v priebehu súdneho\nkonania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie, aby dosiahol úspech v danom konaní. Táto\nnáležitosť vyplýva predovšetkým z faktu, že žalovaná strana predkladala nepravdivé a zavádzajúce\nvyhlásenia a dôkazy. Týmto svojím postojom vytvárala značný priestor pre nejasnosti a diskrepancie,\nčo spôsobilo, že žalobca musel investovať omnoho viac úsilia, času a prostriedkov na vyvrátenie\ntýchto nepravdivých tvrdení a obhajobu svojich právnych stanovísk. Vzhľadom na tieto skutočnosti\npodľa žalobcu vzniká dôvod pre žalobcu nárokovať si kompenzáciu za výdavky spojené so súdnym\nkonaní. To je dané predovšetkým skutočnosť, že neprimerané konanie zo strany žalovanej strany značne\nskomplikovalo priebeh tohto konania.\n19. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná svoje vyjadrenie nepodala.\n20. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 30.1.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti výroku IV. a zároveň rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n21. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že ako s prejudiciálnou otázkou, skôr, ako odvolací súd\npristúpil k samotnému posúdeniu nároku na náhradu trov konania, sa musel vysporiadať s námietkou\nžalovanej, ktorej zástupca uviedol, že žalovaná nie je spôsobilá uhradiť trovy konania, pretože ide o\nosobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje nie sú známe, ide teda o nezisteného vlastníka. Podľa\nzástupcu žalovanej ide o špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na\nzáklade špecifických zákonov (zákon č. 180/1995 Z. z., zákon č. 330/1991 Zb.). Zástupca žalovanej\nmá za to, že takéto súdne rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nevykonateľné (nemožno ho vymôcť).\nK uvedenej argumentácii zástupcu žalovanej (v prípade, ak by si ju odvolací súd osvojil) odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že v takom prípade tým, že zástupca žalovanej nepodal odvolanie voči\nIII. výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný žalobca z titulu vyporiadania zaplatiť žalovanej náhradu za\nprevod jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 21.051,55 eur, postupoval by, opätovne zdôrazňujúc,\nak by si odvolací súd odvolací súd osvojil argumentáciu zástupcu žalovanej, v rozpore so záujmami\nžalovanej, nakoľko aj tento výrok rozsudku by musel byť podľa vyššie uvedenej argumentácie zástupcu\nžalovanej nevykonateľný (nemohol by sa vymáhať), nakoľko žalovaná nie je spôsobilá prijať túto náhradu\nza prevod svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože tak, ako to uviedol zástupca žalovanej, ide o\nosobu na neznámom mieste, bez bližších údajov, ide o tzv. nezisteného vlastníka. Uvedenú odvolaciu\nargumentáciu zástupcu žalovanej preto odvolací súd hodnotí ako zavádzajúcu, poukazujúc, že zákonom\nč. 180/1995 Z. z. bolo zavedené zákonné zastúpenie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým\nfondom v prípadoch, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného\n\nsprávneho konania. Neuplatní sa teda inštitút ustanovenia opatrovníka podľa zákona č. 160/2015 Z.\nz. (CSP) ako všeobecné pravidlo, ale neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje správca Slovenský\npozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky, š.p.. V tomto smere bolo cieľom zákonodarcu\npráve to, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície vlastníctva pozemkov\nneznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú ich majetok.\nTakéto zákonné zastúpenie dáva zmysel aj z toho dôvodu, že ak je správcovi umožnené užívať ich\npozemky a prenajímať ich, potom je nanajvýš potrebné, aby mohol správca zastupovať vlastníka aj v\nsúdnych a správnych konaniach. K oprávneniu týchto správcov, ktorými sú Slovenský pozemkový fond\na Lesy Slovenskej republiky, š.p., okrem iného patrí aj možnosť previesť vlastnícke právo k pozemkom\nnezistených vlastníkov, avšak len v zákone taxatívne uvedených dôvodov.\n22. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolacia argumentácia zástupcu žalovanej ohľadom\nnevykonateľnosti výroku rozsudku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok voči žalovanej na náhradu trov\nkonania neobstojí, keď Slovenský pozemkový fond nie je len zástupca žalovanej, ale aj správca jej\nmajetku s právom dokonca tento majetok scudziť, prenajať alebo inak využívať s tým, že tak ako žalobca,\npokiaľ je zaviazaný zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu, túto náhradu\nnezaplatí k rukám žalovanej, ale k rukám jej zástupcu (správcu jej majetku), je preto povinný tento\nsprávca, v prípade, ak bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, túto náhradu zaplatiť žalobcovi\nzo svojich prostriedkov.\n23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná na rozdiel od návrhu žalobcu vo svojom vyjadrení k\nžalobe žiadala reálne rozdelenie nehnuteľností, nesúhlasila s výškou „primeranej náhrady“ navrhovanou\nžalobcom vo výške 18,07 eur/1 m2 a rovnako žiadala vykonať dokazovanie za účelom zistenia\nfunkčného využitia sporných parciel.\n24. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že sporné pozemky nie sú súčasťou poľnohospodárskeho areálu,\nale sú podľa zverejneného územné plánu určené na šport a rekreáciu, z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že zástupca žalovanej zavádzal súd, keď tvrdil, že predmetné pozemky nie sú určené podľa\nplatného územného plánu na poľnohospodárske účely tak, ako to napokon v posudku, ktorý bol pripojený\nk žalobnému návrhu, konštatuje aj súdny znalec. Pokiaľ by zástupca žalovanej správne identifikoval\numiestnenie predmetných pozemkov na mape územného plánu obce D., zistil by na čo slúžia tieto\npozemky, pričom zástupca žalovanej pripojil k svojmu vyjadreniu časť územného plánu obce D., na\nktorom sa predmetné pozemky vôbec ani nenachádzali. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zástupca\nžalovanej chybne identifikoval predmetné pozemky, nikdy sa neoboznámil s reálnym stavom veci na\nmieste samom pred tým, ako podal svoje vyjadrenia vo veci, resp. navrhoval doplniť dokazovanie, o\nčom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že k svojmu vyjadreniu pripojil výpis z webového portálu, na\nktorom bola zverejnená ponuka predaja stavebných pozemkov v katastri obce D., ktoré boli pre potreby\ntohto konania nepoužiteľné.\n25. Na základe uvedeného sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že bol nútený venovať v\npriebehu súdneho konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie. Preto poukazujúc na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/138/2022 z 23.6.2022, podľa ktorého rozhodnutia „žiadna zo strán\nnemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nsťažovateľov a žalovaná, ktorá na výzvu sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa\nnevyjadrila a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavial, že toto rozhodnutie vychádzalo z toho,\nže pravidlom v obdobnom spore je, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať\nsám a náhradu trov konania strane možno priznať len ak by boli dané zvláštne dôvody“ mimo rámca\núpravy v § 255 CSP, čo podľa ústavného súdu zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na\nsúdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n26. Z odôvodnenia predmetného nálezu zároveň vyplýva, že základom rozhodovania o náhrade trov\nkonania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej, tak ako tomu bolo v prípade sťažovateľov, je\n§ 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci\na (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom\nvysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení je podľa ústavného\nsúdu zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov\nkonania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov\nalebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V spore sťažovateľov bolo\n\nrozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že im podľa ústavného súdu mala byť\npriznaná náhrada trov konania. Krajský súd však dospel k tomu, že nie dôvod na aplikovanie tejto normy\na treba aplikovať normu o náhrade trov konania pri čiastočnom procesnom úspechu. Zo zákona však\ntakáto možnosť pri gramatickom výklade vôbec nevyplýva, keďže CSP pri plnom úspechu stanovuje\nplnú náhradu trov konania. Právny názor krajského súdu sa preto podľa ústavného súdu odchýlil od\nrelatívne jednoznačného znenia zákona a otázkou je, či tento odklad možno ospravedlniť jeho ďalšou\nargumentáciou.\n27. Podľa ústavného súdu treba súhlasiť s argumentáciou krajského súdu o tom, že rozhodnutie o\nnáhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania. K tomu však treba podľa\nústavného súdu poznamenať, že súčasťou priebehu konania je z pohľadu o rozhodovaní o náhrade\ntrov konania jeho výsledok, ktorým v spore sťažovateľov bolo rozhodnutie súdu v súlade s ich žalobou.\nĎalším badateľným prvkom priebehu sporu bola celková procesná aktivita žalovanej, ktorá žalobe\nžiadnym spôsobom neodporovala, a to aj napriek tomu, že v žalobe si sťažovatelia uplatnili náhradu trov\nkonania. Z týchto charakteristík priebehu konania nemožno podľa ústavného súdu vyvodiť žiaden dôvod\nna to, aby procesne v celom rozsahu úspešným sťažovateľom nebola priznaná náhrada trov konania.\n28. Poukazujúc na vyššie uvedený nález ústavného súdu, keď žalovaná pred a po začatí konania\nnevytvorila žiaden priestor na to, aby vec bola či už mimosúdne alebo konsenzuálne v súdnom konaní\nvyriešená bez vzniku trov, ba naopak podala vyjadrenie bez reálnej znalosti veci s navrhnutím vyššie\nuvedených dôkazov, ktoré nemali žiaden súvis s prejednávanou vecou, a teda nemohli objasniť skutkový\nstav veci, pričom výsledkom bolo rozhodnutie súdu plne v súlade s podanou žalobou, keď súd prvej\ninštancie sa nestotožnil ani s možnosťou reálneho rozdelenia týchto pozemkov ani s výškou navrhovanej\nceny pozemkov a ani s ich funkčným využitím, ale naopak plne sa priklonil k názoru žalobcu. Je potrebné\npoukázať, že proti rozsudku vo veci samej nebolo podané odvolanie žiadnou z procesných strán, a preto\nrozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným a je potrebné z neho vychádzať.\n29. Rovnako pokiaľ sa týka argumentácie splnomocnenca žalovanej ohľadom špecifík konania o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, treba súhlasiť s tým, že v tomto konaní nie je súd\nviazaný návrhom strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu, avšak podstatné\npri náhrade trov konania je, či konanie žalovanej prispelo k objasneniu skutkového stavu, t. j. aby vo\nsúd vo veci rýchlo a účelne rozhodol. V uvedenom prípade tomu tak nie je a nie je pravdou, že v\nspore o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva spoluvlastníci nemôžu predvídať rozhodnutie súdu,\nkeď aj rozhodnutie o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí vychádzať z racionálnych\na objektivizovaných hľadísk (veľkosť spoluvlastníckych podielov, možnosť rozdelenia veci, schopnosť\nvyplatenia spoluvlastníka a podobne), a teda musí byť ako každé iné súdne rozhodnutie predvídateľné.\n30. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitnosť tohto konania rôzne podoby, nie je podľa\nodvolacieho súdu dôvodom na to, aby mohol byť udržateľný záver o tom, že v takomto konaní si každá\nzo strán má znášať svoje trovy. Za týchto okolností a po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov\nzo strany žalovanej nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok v napadnutej časti náhrady trov\nprvoinštančného konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.\n31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov tohto štádia konania\nv rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli\npostupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho\nsúdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n32. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná včas dovolanie.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením č. k. 8Cdo/88/2024-195 zo dňa 26.11.2024\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n34. Dovolací súd vo vzťahu k preskúmavanej veci konštatoval, že zákonný zástupca žalovanej\nvykonával procesné úkony v celom rozsahu obhajujúc záujmy žalovanej ako podielového spoluvlastníka,\nktorá povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ preto nesúhlasil s konštatovaniami súdoch\n\noboch inštitúcií, že konal „bez znalosti veci“ sú jeho námietky podľa najvyššieho súdu opodstatnené,\nzodpovedajúce obsahu spisu a naopak, záver súdov nižších inštancií súd v uvedenom smere podľa\nnajvyššieho súdu nesprávne/zmätočné, lebo nevychádza zo skutkového stavu veci. Podľa dovolacieho\nsúdu sa odvolací súd dôsledne nezaoberal návrhom žalovanej na vydanie rozhodnutia podľa § 257\nCSP. Poukaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 138/2022\ndovolací súd vo vzťahu k preskúmavanej veci považuje zhodne so žalovanou pre odlišné skutkové\nokolnosti za nenáležitý. Dovolací súd súdom nižších inštancií dáva do pozornosti, že prípady, ak bola\nuložená povinnosť zaplatiť trovy konania v spore o zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva\ns nezisteným vlastníkom tej strane (ktorá je účastníkom konania a nie je správca), žalobcovi by sa\nposkytovala prípadná možnosť započítať si túto pohľadávku (z titulu trov konania) voči povinnosti\nzaplatiť náhradu za vypriadanie podielového spoluvlastníctva. V uvedených sporoch je pritom meritórne\nrozhodnutie spravidla na prospech/v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Všetky uvedené\nokolnosti odvolací súd pri svojom rozhodnutí podľa dovolacieho súdu nevyhodnotil dôsledne.\n35. Dovolací súd uzatvoril, že v danom prípade súdy nižších inštancií zvolili výklad príslušných právnych\nnoriem (§ 255 CSP) v rozpore s ich účelom a zmyslom, pričom odvolací súd zároveň nedostatočným\nspôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a tým ho zaťažili vadou zmätočnosti, preto porušil právo\nžalovanej na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Žalobca ani žalovaná sa k doručenému rozhodnutiu dovolacieho súdu nevyjadrili.\n37. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd viazaný rozsahom dovolania (§ 379 CSP) odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie zástupcu žalovanej bez nariadenia pojednávania (§\n385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov\nkonania vo výroku IV. zmenil podľa § 388 CSP.\n38. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n39. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n40. Rozsudok okresného súdu bol odvolaním zástupcu žalovanej napadnutý len vo výroku IV. o náhrade\ntrov konania.\n41. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania\nspravuje predovšetkým zásadou úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CPS). Výnimočne však súd môže\nv konaní procesne úspešnej strane nepriznať náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok v §\n257 CSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať výnimočne na zvláštnosti\nprejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by jednak vyvolalo uplatnenie\nzásady úspechu v spore. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor\nukončený (§ 252 CSP). Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecnou nákladovou\npovinnosťou strán konania a povinnosťou nahradiť trovy, je obmedzená na prípady, keď boli splnené\nurčité zákonom vymedzené okolnosti. So sporovým konaním je nezlučiteľne spojená náhrada trov\nkonania a vyplýva to z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá\nv spore so svojim nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany.\n42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n43. Práve ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku zásady zodpovednosti závislé (§ 255) od zásady\nzodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú\nstranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim\nzavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym\ndôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá\nna stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní\nnáhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné\n\nosobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu\nk určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii.\n44. Slovenský pozemkový fond v odvolaní správne poukázal na to, že vystupuje ako zástupca žalovanej\n– neznámej vlastníčky, a preto od Slovenského pozemkového fondu nemožno požadovať náhradu trov\nkonania. Ako zástupca žalovanej však poukázal aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by\nnemala byť ani žalovaná zaviazaná na náhradu trov konania žalobcovi, jednak, že žalovaná nie je\nspôsobilá uhradiť náhradu trov konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje\nnie sú známe, ide o tzv. nezistených vlastníkov a takéto rozhodnutie by bolo z uvedeného dôvodu\nnevykonateľné (náhradu trov konania by žalobca voči žalovanej nevedel vymôcť).\n45. Odvolací súd zhodne s názorom dovolacieho súdu konštatuje, že táto procesná situácia, a to,\nže žalovaná je neznámy vlastník, je takým dôvodom hodný osobitného zreteľa, na ktorý by mal\nsúd prihliadať. Tým, že okresný súd v napadnutom IV. výroku zaviazal žalovanú na povinnosť\nnahradiť trovy konania žalobcovi, vydal v tejto časti nevykonateľné rozhodnutie, keďže žalovanú nemá\nstotožnenú, ide o neznámu vlastníčku, resp. nezistenú vlastníčku nehnuteľností, ktorých sa zrušenie\npodielového spoluvlastníctva týkalo, a preto žalobca by na základe takéhoto rozhodnutia nemohol\npodať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia trov v zmysle\nexekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. – Exekučný poriadok). Práve totiž vykonateľnosť je\nvlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej\na bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva z § 232 ods. 1 CSP.\nRozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia.\nNa to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom\nvykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktoré umožňujú nútené splnenie uloženej\npovinnosti. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má tak zložku formálnu – prejavujúcu sa\nako existencia doložky vykonateľnosti a materiálnu – kedy hovorí o materiálnej stránku vykonateľnosti\nsúdneho rozhodnutia. Materiálna stránka vykonateľnosti súdneho rozhodnutia predstavuje súhrn\nobsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu\njudikovanej povinnosti (pozri Civilný sporový poriadok, komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol.\nC. H. Beck 2016, str. 845). Pokiaľ teda súdne rozhodnutie neumožní bezproblémové identifikovanie\nsubjektov v tomto konkrétnom prípade žalovanej, ktorej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania,\npostráda materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.\n46. Zároveň odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci,\nktorý nesúhlasil so závermi súdu nižšej inštancie o tom, že by zástupca žalovanej konal „bez znalosti\nveci“, ale naopak zdôraznil, že jeho námietky boli opodstatnené, zodpovedajúce obsahu spisu, ako aj\nto, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 138/2022 je podľa\ndovolacieho súdu vo vzťahu k preskúmanej veci, pre odlišné skutkové okolnosti, nenáležitý. Na základe\nuvedenej skutočnosti s prihliadnutím na odvolacie námietky Slovenského pozemkového fondu ako\nzástupu žalovanej pri poukaze na § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú práve\nv skutočnosti, že žalovaná je osoba na neznámom mieste bez bližších údajov, bolo potrebné zmeniť\nrozhodnutie okresného súdu vo výroku IV. o náhrade trov konania a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný\nich náhradu nepriznať.\n47. Nakoľko odvolanie bolo podané vo vzťahu k výroku IV. rozsudku okresného súdu ohľadne náhrady\ntrov konania, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP sa vecnou stránkou\nrozhodnutia zaoberať nemohol.\n48. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP\n(ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie)\nv nadväznosti na § 257 CSP, kde s poukazom na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je práve\nprocesná situácia, keď na strane žalovanej vystupuje neznáma vlastníčka, nepriznal náhradu trov\nodvolacieho a dovolacieho konania žalobcovi ako úspešnej strane konania. Zároveň odvolací súd\nkonštatuje, že pre rozhodnutie o trovách konania je podstatné konečne rozhodnutie vo veci samej s tým,\nže prvoinštančné odvolacie aj dovolacie konanie tvorí jeden celok toho istého konania, a preto ani\nžalovaná nemá prípadný nárok na trovy odvolacieho a dovolacieho konania, aj keď v ňom bola úspešná,\nnakoľko podstatným pre rozhodnutie je rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bol plne úspešný žalobca\nkeď súd vyhovel jeho návrhu vo veci samej – vyporiadania podielového spoluvlastníctva..\n\n49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/20/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}], "citovane_v": [{"guid": "86b2d743-a7f0-407c-b0f8-c5c12b8e5bca:ddea3260-2454-4bf5-9b9c-976cafb140af", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2026:6426200902.1", "spisova_znacka": "7C/20/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/20/2026 z 16. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2026:6426200902.1"}, {"guid": "c6264343-0933-4844-b428-b6a8950e7fc1:c2c2e37f-deca-4f7a-a34c-30ada49cec83", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2026:6926200742.4", "spisova_znacka": "17C/16/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17C/16/2026 z 9. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2026-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2026:6926200742.4"}, {"guid": "5fe9332b-1268-4428-b97c-f19c841da8be:ea94ec69-a203-49f7-afdb-1b5ac9541a35", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2026:7924204430.6", "spisova_znacka": "12C/81/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/81/2024 z 13. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2026-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2026:7924204430.6"}, {"guid": "6eea4fb1-0095-4049-84b8-5fdd9218e97c:e4829ca7-7748-4df7-a019-5f99379b16f1", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724200645.4", "spisova_znacka": "9C/10/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/10/2024 z 9. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724200645.4"}, {"guid": "cd549d05-79c7-4502-b417-6f5462f1fc03:ef53c440-3524-4a10-9d4e-391f4b243b21", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2025:7625201783.4", "spisova_znacka": "7C/28/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/28/2025 z 18. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2025-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2025:7625201783.4"}]}