Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 4Cbi/79/2023 8123204303 17. 12. 2025 JUDr. Lucia Imrich Boroňová ECLI:SK:OSPO:2025:8123204303.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Luciou Imrich Boroňovou v spore žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX/XX, XXX XX C. B., D. E., právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – Mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, správca úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 949, právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, o určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto rozhodol: I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 19.08.2024 z a m i e t a. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 (ďalej len „úpadca“), vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021 zapísaná v zozname pohľadávok, a to pohľadávka pod poradovým číslom 249 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istina vo výške 612,70,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 52,04 Eur, pohľadávka pod poradovým číslom 250 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istina vo výške 1.387,63,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 117,85 Eur a ďalej pohľadávky číslo 251 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu investičného zlata zakúpeného žalobcom vložené do majetku družstva v časti istina vo výške 1.691,73 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 143,68 Eur, sú čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iné pohľadávky nesporné a oprávnené. Žalobca súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie na základe Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022. Základná prihlasovacia lehota 45 dní začala teda plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa 31.10.2022. Lehota na popieranie s poukazom na § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR skončila dňa 30.11.2022. Táto však bola správcovi zo strany súdu viackrát predĺžená, a to uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, ktorá bola predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, zo dňa 09.12.2022, ktorá bola predĺžená od 31.12.2022 do 29.01.2023, zo dňa 19.01.2023, ktorá bola predĺžená od 30.01.2023 do 28.02.2023, zo dňa 22.02.2023,
ktorá bola predĺžená od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 31.03.2023 doručeným do elektronickej schránky dňa 31.03.2023 o 22:22 hod., teda po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, keďže táto uplynula dňa 30.03.2023 o 24:00 hod., a teda pohľadávka popretá po lehote sa považuje za zistenú. Čo sa týka pohľadávky pod poradovým číslom 249 a 250 a dôvody popretia pohľadávky žalobcu, tento sa domáha vrátenia vkladu, ktorý dal do družstva úpadcu, konkrétne splatenie členského vkladu, ktorú však veriteľ nepreukázal. Správca popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve, keď je názoru, že samotný žalobca spochybňuje svoje vylúčenie z členstva v družstve. Žalobca však bol riadne vylúčený z členstva v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu, voči čomu sa neodvolal. Žalobca preukázal svoj nárok v prihláške certifikátom, ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva úpadcu. Žalobca sa navyše dožadoval u úpadcu aj žalovaného výpočtu svojho vyrovnacieho podielu, avšak neúspešne, čo nemôže byť na jeho ťarchu. Žalobca si bol preto nútený prihlásiť iba pohľadávku titulom súčtu svojich členských vkladov, ktorý je však nižší ako je jeho skutočný nárok na vyrovnací podiel. Z účtovnej závierky úpadcu za rok 2019 nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania kladnú hodnotu 5 247 949,- Eur a za rok 2020 vo výške 4 470 083,Eur. Žalobca nemá k dispozícii ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho podielu zavinením úpadcu, ktorý tieto informácie žalobcovi nesprístupnil. Žalobca si prihlásil pohľadávku ako inú a nie ako podmienenú. Žalobca bol vylúčený z členstva v družstve, preto jeho pohľadávka nemôže byť podmienená. Žalobca si do konkurzu voči úpadcovi prihlásil aj ďalšiu pohľadávku pod poradovým číslom 251, ktorú žalovaný poprel z dôvodu, že veriteľ sám uvádza, že nevie určiť výšku pohľadávky, pričom táto povinnosť je výlučne na veriteľovi. Žalobca nie je oprávnený uplatniť pohľadávku v rovnakej výške, ako je jeho členský vklad, keďže v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť. Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých družstvu v súvislosti s jeho podnikaním. Veriteľom predložený certifikát nie je cenným papierom, navyše úpadca rozporuje jeho vydanie a údaje v ňom uvedené. Správca popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve pre tvrdenie veriteľa, že ho predstavenstvo družstva svojvoľne vylúčilo z členstva v družstve. Je teda vysoko sporné, či veriteľovi zaniklo členstvo v družstve. Žalobca k uvedenému uviedol, že si prihlásil pohľadávku ako nezabezpečenú pohľadávku z titulu nadobudnutého členského vkladu zo zakúpeného investičného zlata, ktoré následne vložil do majetku úpadcu, pričom táto pohľadávka má byť vyplatená formou vyrovnacieho podielu po vylúčení žalobcu z členstva v družstve. Žalobca prostredníctvom investícií do podielového nákupu investičného zlata, ktorý realizoval úpadca v mene členov, nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami o skupinovom nákupe zlata zlato, čo preukázal predloženými faktúrami. Uvedené zlato nadobudol do svojho vlastníctva a následne vložil do majetku úpadcu. Žalobca bol následne vylúčený z členstva v družstve, a teda uplatňuje si iba finančné prostriedky, ktoré vynaložil zo svojich výlučných finančných prostriedkov za nákup zlata v zmysle certifikátu, keďže si hodnotu vyrovnacieho podielu nedokáže vypočítať sám. Cena zlata je navyše v súčasnosti oveľa vyššia, čo preukazujú listinné dôkazy predložené do konania, z ktorých je zrejmé, že zlato má hodnotu 60 Eur za 1g. Správca tvrdí, že žalobca nepreukázal, že úpadcovi plnil pre prípad, že by predmetná pohľadávka mala byť posúdená ako pôžička. Ak by si pohľadávka uplatnil ako vyrovnací podiel, potom mala byť posúdená podľa čistého obchodného imania družstva. Správca nevie posúdiť, preveriť a vykonať výpočet z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo možné sumu odvodiť. Z veriteľom popísaného nie je zrejmé, čo je právnym dôvodom ním prihlásenej pohľadávky, tvrdí, že nadobudol zlato do svojho majetku, vzápätí žiada o jeho odkúpenie. Veriteľ zároveň uvádza, že bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve, čím mu vznikla peňažná pohľadávka, pretože úpadca mu mal bezodkladne zrealizovať odpredaj zlata vo vlastníctve veriteľa a veriteľovi vydať finančné prostriedky. Úpadca tak neučinil, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Správca teda pripúšťa, že za predpokladu, že veriteľ je naozaj výlučným vlastníkom zlata, ktoré spravoval úpadca a zlato nie je majetkom úpadcu, potom ten, kto ním disponuje, mu po preukázaní vlastníctva majetok má povinnosť vydať, pričom žalobca by mohol žalovať aj vylúčenie zo súpisu, preto si mal pohľadávku prihlásiť podľa § 29 odsek 9 ZKR. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil nezabezpečenú pohľadávku z titulu nákupu investičného zlata do svojho výlučného vlastníctva, pričom správu zabezpečoval úpadca u správcu Golden Money. Žalobca prostredníctvom investícií do podielového nákupu investičného zlata, ktorý realizoval úpadca v mene členov, nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami o skupinovom nákupe zlata zlato, čo preukázal predloženými faktúrami. Žalobca predtým, ako zlato nakúpil sa musel prihlásiť do svojho členského účtu a potvrdiť, že súhlasí s Obchodnými podmienkami
na nákup zlata na platforme CreditPay cez úpadcu, potom učinil úhradu výšky sumy, za ktorú mienil zlato nakúpiť. Žalobca si v zmysle Všeobecných obchodných podmienok bod 2 požiadal o odkúpenie zlata, ale úpadca to nerealizoval. K výške pohľadávky žalobca uvádza, že si prihlasuje svoju pohľadávku iba vo výške hodnoty, za ktorú zlato nakúpil prostredníctvom úpadcu u osoby, ktorá zabezpečila predaj zlata, avšak hodnota tohto zlata je v súčasnosti omnoho vyššia, keďže bola stanovená znalcom v trestnom konaní. Táto investícia navyše nemá nič spoločné s členstvom žalobcu v družstve, resp. jeho vylúčením. Ďalším podaním zo dňa žalobca 01.05.2023 žalobca opravil podanú žalobu v časti označenia žalovaného, kde došlo k chybe v písaní. 2. K žalobe sa podaním zo dňa 20.1.2024 vyjadril žalovaný, kde uviedol, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu v lehote stanovenej zákonom. Výklad zákona žalobcom v časti § 32 ZKR je nesprávny, keďže toto určuje okamih, kedy prvýkrát vznikne právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky, neustanovuje však moment hmotnoprávneho práva, v ktorom správca je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. Je preto potrebné rozlišovať dve skutočnosti, a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu k správcovi na popretie pohľadávky a procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie žaloby. Účinky popretia pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky popretia pohľadávky. Správca tak poprel pohľadávky a tieto zapísal do zoznamu v súlade so ZKR. Okrem toho posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 31.03.2023 a nie deň 30.03.2023, ako to uviedol žalobca. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 pod spisovou značkou 2R/1/2021 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2022. Lehota správcovi bola viackrát predĺžená, pričom v prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok táto pripadla na víkend, preto sa posunula na najbližší pracovný deň a tak aj lehota na popieranie pohľadávok. Rovnako aj následným predlžovaním lehôt správcovi došlo k pripadnutiu lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo jej posunutie na najbližší pracovný deň. Správca teda poprel pohľadávky zákonným spôsobom a v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o dôvody popretia pohľadávky pod poradovým číslom 351, žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Žalobcovým hlavným argumentom pre správne určenie výšky pohľadávky je odkaz na tzv. certifikát. Certifikát nie je možné stotožňovať s členským vkladom a už vôbec nie s výpočtom výšky členského vkladu podľa § 233 Obchodného zákonníka. Tento je teda bez právneho významu, keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených v ustanovení § 233 Obchodného zákonníka. Spornosť predstavuje aj to, že suma určená v certifikáte sa minimálne v časti považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb spojených s dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje za členský vklad. Akékoľvek iné práva, povinnosti či iné hodnoty spojené s členským vkladom nie je možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel. Pokiaľ ide o poradie prihlásenej pohľadávky, žalovaný je názoru, že pre vysokú spornosť pohľadávok nie je možné určiť ani poradie tejto pohľadávky. Čo sa týka právneho dôvodu popretej pohľadávky, vzhľadom na to, že sa vedie viacero konaní o určenie neplatnosti prijatých uznesení a z dôvodu nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Spornosť pohľadávky žalobcu je ďalej daná aj tým, že žalobca jednak spochybňuje jeho vylúčenie z členstva v družstve, následne žalobca sám odstúpil od zmluvy, ale v tejto otázke konanie predstavenstva úpadcu už nepovažuje za sporné. Aj samotné odstúpenie od zmluvy je sporné, keďže žalobca nepreukázal porušenie zmluvy podstatným spôsobom, resp. že poskytol úpadcovi lehotu na odstránenie dôvodu omeškania. Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým číslom 249 a 250, právna úprava v Obchodnom zákonníku vymedzuje spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu, a síce že je potrebné tento určiť týmto pomerom s odkazom na stav čistého obchodného imania, žalobca však takto výšku pohľadávky nepreukázal. Žalobca navyše nemá nárok na vrátenie vloženej istiny, čo je v rozpore so zásadou, že členské vklady sa členom družstva nevracajú. Žalobca ďalej odkazuje na vystavený certifikát, tento mal súvis so zlatom, nie je ho však možné stotožniť s členským vkladom, a už vôbec nie zamieňať s výpočtom výšky členského vkladu podľa § 233 Obchodného zákonníka. Žalobca teda nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu. Ohľadom pohľadávky pod poradovým číslo 251 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, čo úpadcovi plnil a v samotnej žalobe spomína viaceré právne dôvody, podľa ktorých by sa mala pohľadávka posudzovať ako pôžička. Žalobca však nepreukázal výšku svojej pohľadávky, pričom žalovaný uviedol obdobnú argumentáciu, ako pri predchádzajúcej pohľadávke. Ďalšia spornosť vyplýva z popisu skutkového stavu žalobcom, z ktorého vyplýva, že úpadca mal len sprostredkovať odpredaj zlata, ktoré je vo vlastníctve žalobcu. Z toho vyplýva, že úpadca bol akýmsi custodiánom a akékoľvek finančné záväzky voči nemu mohli vzniknúť až odpredajom zlata. Žalobca však nepreukázal, že k odpredaju jeho zlata v skutočnosti došlo a už vôbec nie, za akú cenu. Z doterajších podkladov však vyplýva, že
zlato je majetkom úpadcu, a teda veriteľ by mal mať nárok na vyrovnací podiel, avšak vzhľadom na súdne konania o určenie neplatností členských schôdzí družstva, ktoré budú mať vplyv aj na posúdenie vylúčení viacerých členov družstva, mali by sa pohľadávky prihlasovať ako podmienené. Akékoľvek plnenia prijaté od žalobcu úpadcom by sa mali posudzovať ako pôžičky, keďže tento sa nikdy nemôže stať vlastníkom podkladového aktíva, do ktorého investuje úpadca, ak nie je možné prijatú sumu považovať za ďalší členský vklad. Žalovaný okrem toho navrhol prerušiť konanie podľa § 164 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa o žalobách o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. Žalobu preto navrhol žalovaný zamietnuť. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného aj napriek výzve Okresného súdu Prešov uznesením zo dňa 2.2.2024 pod číslom konania 4Cbi/79/2023 – 52 nevyjadril. 4. Dňa 17.12.2025 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany konania ani ich právny zástupcovia. Pred pojednávaním bolo súdu doručené iba ospravedlnenie neúčasti žalobcu, avšak po jeho vykonaní bolo predložené aj ospravedlnenie žalovaného. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti strán konania. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou žalobou zo dňa 01.05.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi, žiadosťou veriteľov o poskytnutie informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021, doručenkou a elektronickým sledovaním zásielky, výpisom z Obchodného vestníka číslo 176/2022 zo dňa 13.09.2022, výpisom z Obchodného vestníka číslo 219/2022 zo dňa 15.11.2022 a výpisom z Obchodného vestníka číslo 240/2022 zo dňa 15.12.2022, výpisom z Obchodného vestníka číslo 17/2023 zo dňa 25.01.2023 a výpisom z Obchodného vestníka číslo 41/2023 zo dňa 28.02.2023, oznámením o popretí pohľadávok správcom zo dňa 31.03.2023 a doručenkou, podaním žalobcu označeným ako oprava žaloby žalobcom zo dňa 01.05.2023 a nečitateľnou prílohou, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.1.2024, účtovnou závierka NFD zostavenou k 31.12.2020, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.09.2023 pod číslom konania 2Copr/2/2022-460 zo dňa 26.09.2023, rozsudkom Okresného súdu Poprad pod spisovou značkou 11Cbr/14/2020 - 241 zo dňa 09.03.2022 a doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti, uznaním záväzkov NFD zo dňa 13.06.2024, e-mailovou komunikáciou medzi úpadcom a správcom zo dňa 10.10.2022 a k nej pripojenou tabuľkou s vyrovnacími podielmi členov NFD, žiadosťou veriteľa o poskytnutie informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021 a elektronickou doručenkou, žiadosťou veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu zo dňa 01.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou číslo 2 veriteľov o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu – urgencia zo dňa 08.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu zo dňa 01.10.2022 a zo dňa 20.12.2021 a doručenkou a taktiež sledovaním predmetnej zásielky elektronicky a elektronickou doručenkou, žiadosťou číslo 3 veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu – urgencia zo dňa 11.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou číslo 4 veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu – opätovná urgencia zo dňa 13.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou o poskytnutie informácie o výške vyrovnacích podielov – odpoveď správcu zo dňa 11.10.2022, žiadosťou veriteľa o poskytnutie informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021 a doručenkou a elektronickým sledovaním zásielky, tezaurus slovenského práva, oznámením o nájdení dokumentov úpadcu a námietka voči absurdne nacenenej hodnote majetku dcérskej firmy NFD, a. s., ktorá je opakovane v strate zo dňa 24.07.2024, oznámením o zistení pohľadávok veriteľov zo dňa 19.11.2024 spoločnosťou LEGATOs Recovery, k. s., oznámením zo dňa 03.11.2023, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2024 pod číslom konania 2Cob/32/2024 - 3489, oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu nižšie uvedených trestných činov zo dňa 24.07.2024, výpisom z obchodného vestníka číslo 224/2024 zo dňa 19.11.2024, e-mailovou komunikáciou a obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.01.2025. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom elektronického súdneho spisu, ktorý nie je súčasťou listinného spisu, a to s Obchodnými podmienkami na skupinový nákup zlata, faktúrou číslo 082012131 vo výške 50,- Eur, číslo 082013426 vo výške 100,10, Eur, číslo 082013696 vo výške 200,00,- Eur, certifikátom číslo 279681 vo výške 1.359,68,- Eur zo dňa 30.06.2018 a zo dňa 11.02.2020 vo výške 1 540,- Eur, zmluvou o prevode členského vkladu zo dňa 31.12.2019, potvrdením členstva v družstve zo dňa 27.3.2020, zmluvou o prevode členského vkladu zo dňa 27.3.2020, žiadosťou o odkup zlata zo dňa 18.01.2021, žiadosťou OR PZ o odborné vyjadrenie – opatrením zo dňa 26.03.2021, výpisom hodnoty zlata úpadcu zo dňa 09.06.2020, dokumentmi k vymáhaniu zlata, uznesením OR PZ v Starej Ľubovni
zo dňa 25.06.2021 pod číslom ČVS:ORP-60/VYS-SL-2021, odborným vyjadrením znalca, potvrdením správcu zo dňa 27.05.2021 k členovi F. G. a H. I. J., stanovami družstva NFD k 03.06.2019, stanovami úpadcu NFD zo dňa 28.03.2014, excelovskou tabuľkou so zoznamom prihlásených pohľadávok, notárskou zápisnicou číslo N 617/2020 a videom. 6. Podľa § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 7. Podľa § 32 odsek 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. 8. Podľa § 32 odsek 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. 9. Podľa § 32 odsek 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 10. Podľa § 203a odsek 2 ZKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. 11. Podľa § 221 odsek 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. 12. Podľa § 227 odsek 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. 13. Podľa § 229 odsek 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena. 14. Podľa § 233 odsek 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. 15. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. 16. Podľa § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. 17. Podľa § 348 odsek 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. 18. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že je veriteľom jeho pohľadávky číslo 249 špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku titulom nároku na vyrovnací podiel vo výške istiny 612,70,- Eur a úroku z omeškania vo výške 52,04 Eur, pohľadávky číslo 250 špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku titulom nároku na vyrovnací podiel vo výške istiny 1.387,63,- Eur a úroku z omeškania vo výške 117,85 Eur,
pohľadávky číslo 251 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu investičného zlata zakúpeného žalobcom, ktoré bolo vložené do majetku družstva v časti istina vo výške 1691,73 Eur a v časti úroky z omeškania vo výške 143,68 Eur v rámci konkurzného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Jeho pohľadávky mali vzniknúť titulom vyrovnacieho podielu, majetkovej účasti na dovolenkovom programe úpadcu a vrátenia zakúpeného investičného zlata žalobcom, pričom výška pohľadávky vyplýva z certifikátu, ktorý žalobcovi vystavil samotný úpadca. Okrem toho žalobca je názoru, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku žalobcu včas, t.j. v lehote 30 dní odkedy mu skončila lehota na popieranie pohľadávok. Žalovaný (správca úpadcu) uvedenú pohľadávku poprel z dôvodu, že pokiaľ ide o titul prihlásenej pohľadávky, žalobca ho uvádza zmätočne, pričom žalobcovi môže patriť nárok na vyrovnací podiel z titulu jeho členstva v družstve, nie však vrátenie celého členského vkladu na základe certifikátu bez výpovednej hodnoty. Žalobca týmto spôsobom nepreukázal ani pohľadávky titulom nákupu investičného zlata. Pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávky, táto bola popretá včas. 19. V konaní ako nesporné skutkové tvrdenia boli zistené členstvo žalobcu v družstve úpadcu a vylúčenie žalobcu z členstva v družstve. Naopak sporné skutkové tvrdenia v konaní medzi stranami konania sú výška pohľadávok žalobcu uplatnených v konkurznom konaní z dôvodu ich nesprávneho výpočtu, ne/ platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dovolenkovom programe NFD, spôsob prihlásenia pohľadávky žalobcu a včasnosť popretia pohľadávok žalobcu žalovaným. K včasnosti popretia pohľadávok a oznámenia popretia žalobcovi správcom 20. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku žalobcu v rámci 30-dňovej lehoty, čoho dôsledkom sa jeho pohľadávka považuje za zistenú. V zmysle § 32 odsek 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V § 32 odsek 6 ZKR sa ďalej uvádza, že popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Podľa komentáru Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK: „Správca vykoná popretie pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6 zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“ Súd je v zmysle uvedeného názoru, že zákon neukladá správcovi v lehote 30 dní poprieť spornú pohľadávku a toto popretie následne aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Samotný zákon pracuje s pojmom bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, neuvádza, že v lehote stanovenej na popieranie pohľadávok. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t. j. v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. Súd v tomto poukazuje na ustanovenie § 203a odsek 2 ZKR, v zmysle ktorého ak pripadne koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň. V tomto súd počítal lehoty nasledovne: základná prihlasovacia lehota 45 dní podľa § 28 odsek 4 ZKR začala plynúť dňa 15.09.2022 a uplynula dňom 31.10.2022, keďže v zmysle § 203a odsek 2 ZKR posledný deň 29.10.2022 pripadol na sobotu, t.j. koniec tejto lehoty sa presunul na pondelok 31.10.2022. Základná lehota 30 dní na popieranie pohľadávok tak začala plynúť dňom 01.11.2022 a skončila dňom 30.11.2022. Správca však požiadal o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok pre ich množstvo, čomu Okresný súd Prešov vyhovel a uznesením zo dňa 09.11.2022 (publikovaným v obchodnom vestníku dňa 15.11.2022, t.j. počas plynutia lehoty) pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní. Táto lehota tak začala plynúť dňom 01.12.2022 a skončila dňa 30.12.2022. Správca však znova požiadal o súd o predĺženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa 09.12.2022 pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil lehotu o ďalších 30 dní (uznesenie publikované v obchodnom vestníku dňa 15.12.2022, t.j. počas plynutia lehoty). Predĺžená lehota tak plynula od 31.12.2022 do 29.01.2023. Uvedený deň je však nedeľou, preto sa postupom podľa § 203a odsek 2 ZKR (rovnako ako v prípade skončenia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) koniec lehoty presunul na najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 30.01.2023. Správca opätovne požiadal o predlženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa 19.01.2023 pod spisovou značkou 2R/1/2021 (publikovaným v obchodnom vestníku dňa 25.01.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30
dní, t.j. do 01.03.2023. Správca ešte raz požiadal súd o predlženie lehoty, čomu súd opätovne vyhovel a uznesením zo dňa 22.02.2023 pod spisovou značkou 2R/1/2021 (publikovaným v obchodnom vestníku dňa 28.02.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, t.j. do 31.03.2023. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej z jej predlžených častí pripadol posledný deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala sa lehota na najbližší pracovný deň. Bolo by nelogické, ak by v takomto prípade došlo k predĺženiu lehoty iba vtedy, ak správca nepožiada o predĺženie lehoty a v prípade, ak o jej predĺženie požiada, koniec tejto pôvodnej lehoty by pripadol aj na víkend alebo štátny sviatok. Súd je teda názoru, že ak súd predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. Takisto sa súd nestotožňuje s názorom súdu, že súd predĺžil lehotu po jej riadnom uplynutí. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o každej žiadosti o predlženie lehoty bolo rozhodnuté, a toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. V tomto prípade bol tak posledným dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany žalovaného ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil mu jej popretie v zákonnej lehote. K dôvodom popretia pohľadávky číslo 249 a 250 správcom 21. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku voči úpadcovi, ktorá mu mala vzniknúť na základe vyrovnacieho podielu vo výške svojich investičných členských vkladov k 11.02.2020, ktoré žalobca preukazuje certifikátom vystaveným úpadcom na svoje meno. Žalobca do konania predložil certifikát číslo 279732, ktorý preukazuje hodnotu 1.387,63,- Eur zo dňa 31.12.2019. 22. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva v roku 2020, voči ktorému sa neodvolal. Súd má preukázané, že žalobca bol platne vylúčený z členstva družstva, preto sa na jeho prípadné vrátenie členského vkladu mal aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve. Súd je názoru, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel, keďže k zániku jeho členstva došlo počas existencie družstva. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na komentár Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146, 1147 k § 233 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho názoru násobiť priemerom súčtu rokov členstva všetkých členov. (...) Zákon výslovne zakotvuje, že § 233 ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“ Žalobca v konaní uviedol, že k vylúčeniu žalobcu z družstva došlo v roku 2020, čo je nesporné, preto mu vznikol nárok na vyrovnací podiel. Síce vyzval úpadcu a súčasne aj žalovaného na výpočet jeho vyrovnacieho podielu, tento mu však nebol žiadnym spôsobom vypočítaný. Napriek tomu žalobca do konania predložil iba certifikát, ktorý má preukazovať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalobca však k tejto pohľadávke nepredložil žiadnu zmluvu, ktorá by preukazovala zmluvný základ jeho pohľadávky, samotný výpočet tejto pohľadávky a ani preukázanie platieb žalobcu v tejto súvislosti. Okrem toho je súdu známe z jeho úradnej činnosti, že úpadca vyhotovil tabuľku, v ktorej boli vyčíslené vyrovnacie podiely niektorých členov družstva, konkrétne z konania 7Cbi/50/2023, že uvedenú tabuľku vyhotovil p. K.. Žalobca v tejto tabuľke dokonca nefiguruje (figuruje v nej iba L. K., nar. XX.XX.XXXX, čo je však odlišná osoba od žalobcu). Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
21.11.2019 pod spisovou značkou 26Cob/33/2019, kde sa uvádza: „Preto obstál právny názor súdu prvej inštancie, podporený aj judikatúrou napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2016 sp. zn. 3Obo/15/2016, v rámci ktorého bolo vyjadrené, že účelom inštitútu vyrovnacieho podielu by malo byť spravodlivé určenie majetku a záväzkov pripadajúcich na spoločníka spoločnosti, ktorého účasť za trvania spoločnosti zaniká, pri zohľadnení reálnej hodnoty spoločnosti ku dňu zostavenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Vyrovnací podiel bolo možné definovať ako majetkovú hodnotu, ktorá predstavuje podiel na majetku spoločnosti. Určenie vyrovnacieho podielu len na základe údajov účtovnej závierky, ktorých správnosť bola navyše rozporovaná, bez ďalšieho skúmania správnosti vedenia účtovníctva, súd prvej inštancie správne považoval za príliš formalistický prístup, nezohľadňujúci skutočný účel daného inštitútu, preto správne bol zo strany súdu prvej inštancie pribratý do konania znalec z odboru ekonómia a manažment, odbor účtovníctvo a daňovníctvo.“ Výška prihlásenej pohľadávky žalobcu tak nezohľadňuje aj pohľadávky iných veriteľov prihlásených v konkurznom konaní voči úpadcovi, ktorých bol enormne vysoký počet, pričom žalobca síce uviedol, že si prihlásil pohľadávku v nižšej sume, ako je jeho skutočný nárok, toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by aj pohľadávka číslo 351 mala byť preukázaná vyššie uvedeným certifikátom, z tohto rovnako nevyplýva, ako došlo k jeho výpočtu, pričom zrejme ide o členské vklady žalobcu a nie výpočet výšky jeho vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj zo samotného certifikátu, na ktorom je pri výške sumy uvedené, že ide o členský vklad žalobcu. Súd tak samotný základ ani výšku tejto pohľadávky v konaní nemal preukázanú. K dôvodom popretia pohľadávky číslo 251 správcom 23. Žalobca si ďalej do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásil pohľadávky titulom investičného zlata, konkrétne pohľadávky číslo 251. Žalobca uvedené pohľadávky odôvodnil tým že prostredníctvom investícií do podielového nákupu investičného zlata, ktorý realizoval úpadca v mene členov družstva, nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami o skupinovom nákupe zlata zlato, čo preukázal predloženými faktúrami za nákup zlata. Uvedené zlato žalobca následne vložil ako vklad do majetku družstva úpadcu. Žalobca bol následne vylúčený z členstva v družstve, čím mu vznikla peňažná pohľadávka v zmysle stanov a v zmysle § 234 odsek 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si teda uplatňuje iba finančné prostriedky, ktoré vynaložil na nákup zlata v zmysle certifikátu. Žalobca ďalej poukázal na to, že cena zlata je v súčasnosti omnoho vyššia ako si uplatnil v prihláške, čo preukazujú aj listinné dôkazy – odborné vyjadrenie znalca na základe žiadosti OR PZ v Starej Ľubovni, ktorý určil cenu za 1g zlata vo výške 60,- Eur. Zlato, ktoré si žalobca zakúpil nechal v správe spoločnosti Golden money spolu so zlatom iných vlastníkov. Žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok podľa bodu 2. požiadal odkúpiť zlato, čo však úpadca nerealizoval. Dané zakúpené zlato, resp. jeho finančnú hodnotu získanú odkúpením zlata cez spol. Golden Money, úpadca odmieta zrealizovať, a teda odmieta žalobcovi vydať. Žalobca tiež uviedol, že jeho vylúčenie z členstva v družstve nemá vplyv na tento nárok. Žalovaný k uvedenému nároku uviedol, že žalobca nie je oprávnený uplatniť si nárok v rovnakej výške, ako je jeho členský vklad, pričom členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť. Žalobca okrem toho ani neuviedol spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu. Žalobca navyše zamieňa rôzne právne dôvody, resp. tituly, z ktorých mala vzniknúť jeho pohľadávka, a to keď tvrdí, že údajne predmetné zlato vlastní, avšak požadoval od úpadcu jeho spätné odkúpenie, žalobca mal byť vylúčený z družstva, a teda má pohľadávku voči úpadcovi, úpadca sa mal bezdôvodne obohatiť tým, že nerealizoval obchod so zlatom, žalobca si uplatňuje vrátenie finančných prostriedkov, čo môže evokovať, že si uplatňuje právny dôvod z pôžičky. Úpadca teda mohol byť akýmsi custodiánom a akékoľvek finančné záväzky voči nemu mohli vzniknúť až odpredaním zlata. Keďže však žalobca pri prihlasovaní nepreukázal, že k odpredaju zlata v jeho vlastníctve došlo a vôbec za akú cenu, žalovaný nemôže považovať tento nárok za uplatnený. Z podkladov však vyplýva, že zlato by malo byť vo vlastníctve úpadcu a žalobca by mal mať nárok na vyrovnací podiel. 24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal nakúpiť investičné zlato prostredníctvom úpadcu. Žalobca nepredložil do konania žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal pokyn žalobcu na nákup tohto zlata (samotné faktúry vystavené úpadcom za takýto pokyn nemožno považovať). Žalobca tvrdí, že zlato nadobudol do vlastníctva a toto iba spravovala spoločnosť Golden Money. Z predložených dôkazov však vyplýva (ohodnotenia investičného zlata zo dňa 09.06.2020), že ku dňu 01.12.2019 bola hodnota uvedeného zlata 84 429,92 Eur, pričom ako vlastník je uvedený úpadca. Takisto zo žiadosti OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 26.03.2021 vyplýva, že požiadalo znalca o ohodnotenie investičného zlata spravovaného pre úpadcu spoločnosťou Golden Money. Znalec následne určil hodnotu tohto zlata vo výške 100 145,55 Eur k 22.03.2021. Aj z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že toto zlato bolo
evidované v prospech úpadcu. Podľa Obchodných podmienok k skupinovému nákupu zlata, bod 2.: „NFD odkúpi zlato od člena za podmienok Zmluvy o odkúpení zlata, kedykoľvek do 30 dní od požiadavky na odkup zlata.“ V konaní predložil žiadosť o odkup zlata zo dňa 18.01.2021, žiadnym spôsobom nepreukázal odoslanie ani doručenie tejto žiadosti úpadcovi. V danom prípade je tak súd názoru, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri oboch pohľadávkach (353 aj 354), ktorého výpočet upravuje Obchodný zákonník, kde by sa zohľadnili nároky všetkých členov družstva pomerne podľa výšky ich nákupov investičného zlata, s tým že k tomuto súd znovu odkazuje na komentár v bode 25. tohto rozsudku a príslušnú argumentáciu. Súd sa ďalej stotožňuje s názorom správcu, že v prípade, ak žalobca tvrdí, že uvedené zlato vlastní, úpadcu požiadal o jeho vydanie a aj napriek tomu mu ho úpadca nevydal a zadržiava, mal si žalobca túto svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu postupom podľa § 29 odsek 9 ZKR a žiadať o vylúčenie tohto majetku zo súpisu vecí. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nemal preukázaný základ a výšku ani týchto pohľadávok. 25. Súd sa ďalej v konaní zaoberal aj samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Síce žalobu z dôvodu jej absencie nezamietol, javí sa ako dôležité uviesť, že z predložených listinných dôkazov žalobcu je zrejmé, že z obsahu zmluvy o prevode členského vkladu v NFD zo dňa 26.2.2020, vyplýva, že žalobca previedol svoj členský podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen, IČO: 52 945 715 (ďalej len „Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332,- Eur na CreditPay. Sám žalobca teda v konaní predložil listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že jeho členský vklad previedol na tretí subjekt, čím tak spochybnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V rámci vyjadrení žalobca uviedol, že týmto listinným dôkazom chcel iba poukázať na konanie zo strany úpadcu, ktorý daný prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu s prevodom členského vkladu tak, ako si to vyžadujú stanovy NFD. Z uvedeného listinného dôkazu však vyplýva, že predmetnú zmluvu podpísal žalobca, nadobúdateľ Tradičné družstvo aj samotný úpadca. Je síce pravdou, že z oznámenia o neexistencii členstva zo dňa 03.08.2020 bolo úpadcom Tradičnému družstvu oznámené, že nikdy nesplnilo podmienky pre vznik platného členstva v NFD, preto nie je ani jeho členom. Ak by aj úpadca po tom, čo jeho štatutárny zástupca podpísal predmetnú zmluvu Tradičné družstvo nepovažoval za člena družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými stranami (žalobca a Tradičné družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie od tejto zmluvy, resp. že by bola neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sa javí ako pochybná. 26. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. M., súd tento nevykonal. V prvom rade súd poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalobca bol upozornený výzvou zo dňa 23.08.2024 pod číslom konania 7Cbi/54/2023 – 60 na koncentráciu konania, teda že súd nemusí prihliadnuť na dôkazy predložené neskôr v konaní. Žalovaný na túto výzvu reagoval vyjadrením, avšak žiaden návrh na doplnenie dokazovania nepredniesol. Urobil tak až v podaní zo dňa 14.03.2025, pričom termín pojednávania bol nariadený na deň 17.03.2025, teda žalobca navrhol výsluch uvedeného svedka až krátko pred prvým pojednávaním (jeden pracovný deň), pričom tento návrh mohol navrhnúť aj v samotnej podanej žalobe, ev. nasledovnom vyjadrení. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 623 - 628 s. k § 153 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“): „Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik zavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania (§ 257).“ (...) „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.“ Súdu sa teda javí takýto návrh na doplnenie dokazovania (súčasne aj predloženie listinných dôkazov k vyjadreniu zo dňa 14.03.2025) jeden pracovný deň pred nariadeným termínom pojednávania za v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Okrem toho sa súdu javí toto doplnenie nehospodárne a neúčelné vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, keď súd dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní v súlade so zákonom a zároveň z listinných dôkazov predložených žalobcom súdu vyplýva, že uvedený svedok vyhotovil dokument zo dňa 13.06.2024 pod označením výpočet vyrovnacieho podielu spolu s excelovskou tabuľkou, z ktorých však nevyplýva konkrétny vyrovnací podiel žalobcu v tomto konaní. Rovnako pokiaľ
ide o pohľadávky číslo 351 a 352 žalobcu, k týmto žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vzniku zmluvného vzťahu, preto sa tento výsluch svedka súdu javil ako nehospodárny a neúčelný. K návrhu žalovaného na prerušenie konania 27. Podľa § 162 odsek 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 28. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 29. Žalovaný k podanej žalobe v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 19.08.2024 uviedol o.i., že z dôvodu vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia a vymáhateľnosti z dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach, čo odôvodňuje prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenia neplatnosti členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol v zmysle § 164 C.s.p. prerušiť predmetné konanie až do právoplatnosti skončenia uvedených konaní o určenie neplatností rozhodnutí členských schôdzí. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril o.i. s tým, že s návrhom na prerušenie konania nesúhlasí, keďže je síce pravdou, že sú vedené dve konania, jedno pod spisovou značkou 6Cb/1/2021, pričom toto konanie začalo až po vylúčení žalobkyne z družstva úpadcu, a druhé pod spisovou značkou 5Cb/7/2021, v ktorom na strane žalobcov vystupuje viacero žalobcov, žalobca v tomto konaní však nie. 30. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 7Cbi/54/2023 je určenie, či žalobca je veriteľom štyroch pohľadávok prihlásených do konkurzného konania úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021, z titulu nároku na plnenie účasti na dovolenkovom programe NFD vo výške 6 990,00 Eur, vyrovnacieho podielu vo výške 1 540,- Eur, vyrovnacieho podielu investičného zlata vo výške 224,85 Eur a nákupu investičného zlata patriaceho do vlastníctva žalobcu vo výške 885,17 Eur pod poradovými číslami 351 až 354. Súd má z úradnej činnosti vedomosť o ďalších početných konaniach vedených voči úpadcovi, resp. iným veriteľom v rámci konkurzného konania vedeným Okresným súdom Prešov, v ktorých sa rozhoduje o prihlásených pohľadávkach jednotlivých žalobcov. Predmetom týchto konaní je rovnako určenie pohľadávky čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia, pričom tieto pohľadávky spočívajú v dohodách o skončení členstva v družstve, ktoré uzavreli jednotliví veritelia s úpadcom zastúpeným predstavenstvom zvoleným na členskej schôdzi úpadcu dňa 05.12.2020. O platnosti, resp. neplatnosti uznesení členskej schôdze úpadcu, na ktorých predmetom bola aj voľba členov predstavenstva úpadcu sa vedie súdne konania na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, avšak toto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím Krajským súdom v Prešove zo dňa 10.01.2023 pod spisovou značkou 7Cob/69/2022 a vec vrátil Okresnému súdu Stará Ľubovňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 31. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia, t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach. Takýmto prípadom bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo dňa 06.10.2023 pod číslom konania 7Cbi/57/2023 – 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod číslom konania 4CoKR/57/2023 – 105 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo družstva) a rovnako ani jeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa objektívnych skutočností, ktorých sa nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky žalobcu žiadny právny význam.“
32. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania výrokom I. tohto rozsudku zamietol. 33. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)