Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 13C/67/2025 5825201717 07. 01. 2026 Mgr. Katarína Radičová ECLI:SK:OSNO:2026:5825201717.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody vo výške 409,10 Eur s prísl. za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 307,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 307,48 eur od 11.07.2025 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2025 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,10 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. 2. V žalobe poukázal na to, že mu bolo uznesením povereného príslušníka ORPZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré uznesenie bolo následne na základe sťažnosti žalobcu zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. Pv 66/24/5503-14 zo dňa 13.11.2024 a poverenému príslušníkovi PZ bolo uložené, aby vo veci znova konal a rozhodol. V predmetnej veci následne poverený príslušník PZ rozhodol o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Ďalej uviedol, že si v rámci trestného konania zvolil obhajcu, ktorý si za svoje právne služby vyúčtoval sumu 409,10 eur. Žalobca mal za to, že uhradením predmetnej sumy dňa 17.12.2024 mu vznikla skutočná škoda, za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát. Z uvedeného dôvodu adresoval žalovanej dňa 16.01.2025 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti žalovaná nevyhovela. Podľa žalobcu štát, v tomto prípade zastúpený Ministerstvo vnútra SR, zodpovedá za škodu spočívajúcu vo vynaložených nákladoch na trovy obhajoby, nakoľko orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili v prípravnom konaní zabezpečené podklady pre rozhodnutie nezákonne, vydali nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia a následným nesprávnym postupom mu vznikla materiálna škoda. Medzi konaním orgánov verejnej moci (vznesením obvinenia) a vznikom škody je podľa žalobcu daná príčinná súvislosť, kedy jedinou príčinou vzniku škody v podobe vynaložených nákladov na trovy obhajoby bolo konanie a rozhodnutie orgánov verejnej moci. Na záver žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 MCdo 15/2009, a na to, že si podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po doručení zamietavej odpovede žalovanej na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.08.2025 žiadal, aby súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalovaná v odpore podrobne opísala okolnosti vznesenia obvinenia žalobcovi, kedy mala za to, že v danej veci neexistovala iná možnosť než postup, ktorí zvolili príslušníci PZ v Dolnom Kubíne. Poverený príslušník PZ postupoval v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, kedy bol podľa nej preukázaný vyšší stupeň pravdepodobnosti dosiahnutý a taktiež odôvodnený, a to na základe vykonaných procesných úkonov a dôkazov z nich vyplývajúcich. Žalovaná poukázala na absurditu celého konania, kedy žalobca vedome a v rozpore s dobrými mravmi vzal z priestorov v Hornej Lehote 79, 8 ks paliet s briketami. Svojim konaní žalobca spôsobil škodu druhej spoločnosti. Uvedeným postupom sa dostal do stavu, ktorým príslušníci PZ mali za to, že došlo k porušeniu práva a naplneniu znakov skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 Trestného zákona. Sám žalobca sa tak vystavil, či už vedome alebo nedbanlivostne do tohto stavu, ktorým mu vznikla údajná škoda. Žalovaná mala preto za to, že škoda, ktorú žalobca požaduje nenaplnila druhú podmienku pre priznanie nároku na náhradu škody a je v rozpore minimálne s § 415 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že trovy konania vznikli na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu zvoliť si obhajcu. Trestné konanie nebolo väzobné, nešlo o konanie proti maloletému, obhajca nebol zákonne povinný. Výdavky na obhajobu neboli nevyhnutné ani nariadené súdom. Podľa žalovanej, žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím orgánu verejnej moci a vznikom škody, z ktorého dôvodu neuniesol dôkazné bremeno. Na záver zdôraznila, že situácia, ktorá odôvodňovala postup v trestnom konaní bola skutočná, zákonná a legitímna, pričom stav nastal až po neuváženom konaní žalobcu. 4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 09.09.2025 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Mal za to, že z dôvodu zrušenia uznesenia povereného príslušníka ORPZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-228/ DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 bola naplnená podmienka v zmysle ust. 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu OČTK pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia sa stáva automaticky nezákonným rozhodnutím v okamihu, keď došlo k skončeniu trestného stíhania obvineného iným spôsobom ako jeho právoplatným odsúdením. V ďalšom žalobca poprel, že by sa dopustil trestného činu, jeho spáchanie od počiatku popieral. V dôsledku nesprávneho úradného postupu OČTK bol nedôvodne obvinený zo spáchania trestného činu. Tým, že sa v trestnom konaní dal zastúpiť advokátom iba využil svoje ústavou garantované právo na právnu pomoc. Pokiaľ žalovaná poukazovala na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v zápisnici o výsluchu zo dňa 11.07.2024, tento výsluch bol realizovaný v rozpore so zákonom a takýto dôkaz je v celom rozsahu nezákonný a nemohol byť použitý ani v rámci trestného konania a podľa žalobcu nemôže byť použitý ani ako dôkaz v tomto konaní. Žalobca zdôrazni, že z hľadiska skúmania predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je dôležitým výsledok trestného konania. Zákonnosť rozhodnutia (o vznesení obvinenia osobe, ktorá bola spod obžaloby oslobodená z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý bola stíhaná, stal) nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody ako predbežnú otázku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia OP DK sp. zn. Pv 66/24/5503-14 zo dňa 13.11.2024. Zákon č. 514/2003 Z. z. síce explicitne neupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v dôsledku nezákonného trestného stíhania avšak tento osobitný druh zodpovednosti štátu za škodu bol dotvorený súdnou praxou. Za nezákonné trestné stíhanie je tak potrebné považovať každé trestné stíhanie osoby, ktoré sa skončilo inak ako jej právoplatným odsúdením. Pokiaľ ide o škodu, tak v konaní si uplatňuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla úhradou sumy 409,10 eur za právne služby, ktorá možnosť vyplýva aj z § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je pritom podstatné, či išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie. Príčinná súvislosť medzi trovami obhajoby a nezákonným trestným stíhaním je daná v zásade vždy. Žalobca preukázal úhradu trov obhajoby zvolenému advokátovi. Žalobca pritom neporušil žiadnu prevenčnú povinnosť ani nedal podnet k začatiu nedôvodného trestného stíhania. 5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 13.10.2025 zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, kedy poukázala na to výsluch žalobcu ako aj uznesenie OP Dolný Kubín Pv 6612415503, kde pozorujúcu prokurátorka naznačila, že aj napriek tomu, že nejde o trestný čin nevylučuje to možnosť iného protiprávneho konania. Žalovaná poukázala na ust. § 162 ods. 4 písm. b) zákona č. 154/2001 Z. z.
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, kedy mala za to, že pri uplatnení analogie iuris možno dôjsť k záveru, že je potrebné posudzovať okolnosti, ktoré viedli k trestnému stíhaniu ako aj skutočnosť, či subjekt, voči ktorému smerovalo trestné stíhanie sa do tohto stavu dostal svojím konaním. Žalovaná zotrvala na tom, že § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a zrušenie uznesenia príslušníka PZ možno považovať za základ nároku, nie za určenie skutočnej škody a splnenie troch hmotnoprávnych predpokladov, ktoré vedú k nároku na náhradu škody. Zároveň nepovažovala za správne ani vyúčtovanie trov konania v rámci vedeného trestného stíhania, nakoľko žalobca nesprávne vyúčtoval trovy týkajúce sa žiadosti o odročenie pojednávania a žiadosti o zaslanie rozhodnutia. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2025, okrem skôr uvádzaných skutočností poukázal na to, že žalovaná len všeobecne tvrdí, že niektoré položky nemajú byť súčasťou náhrady, avšak tieto nekonkretizuje a neuvádza ani žiadne právne ustanovenia, s ktorými by bolo vyúčtovanie v rozpore. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.01.2026, na ktoré pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 29.12.2025, v rámci ktorého podania poukázala na to, že v prípade žiadosti o odročenie vyšetrovacieho úkonu a žiadosti o zaslanie meritórneho rozhodnutia nespĺňajú zákonné ani vyhláškou ustanovené znaky úkonu právnej služby. Nejde o úkony smerujúce k právnemu posúdeniu veci, k uplatňovaniu, obhajovaniu alebo ochrane práv a oprávnených záujmov klienta, ani o úkony, ktoré by vyžadovali odbornú právnu argumentáciu alebo právnu analýzu skutkového a právneho stavu. K odročeniu vyšetrovacieho úkonu došlo z dôvodov na strane žalobcu, nie na strane žalovanej. Zároveň ide podľa žalovanej o výlučne procesné úkony administratívne a organizačného charakteru, pričom rozšírený výklad § 14 ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z. z., ktorý by zahŕňal aj takéto úkony je v rozpore s účelom vyhlášky. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný aj pokiaľ ide o úkony žiadosť o odročenie vyšetrovacieho úkonu zo dňa 10.10.2024 a žiadosť o zaslanie meritórneho rozhodnutia zo daň 17.12.2024. K žiadosti zo dňa 10.10.2024 uviedol, že tento úkon bol zrealizovaný v rovnaký deň, ako bol nariadený výsluch žalobcu. Žiadosť o odročenie vyšetrovacieho úkonu bola vykonaná z dôvodu, aby bolo zachované právo žalobcu na obhajobu, kedy musí byť daný dostatočný čas, aby sa obhajca oboznámil s danou vecou. Výsluch pritom bol nariadený v čase, kedy ešte plynula lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čo je v rozpore s trestným poriadkom. Právny zástupca mal za to, že daný úkon bol nevyhnutný na obhajobu žalobcu v rámci trestného konania. Čo sa týka žiadosti zo dňa 17.12.2024, táto sa týkala merita veci a bola nevyhnutná pre ďalší procesný postup, nakoľko bez takého rozhodnutia nebolo možné podať žiadosť o predbežné prejednanie nároku. Obe žiadosti boli vyúčtované v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) a § 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 10. Z uznesenia OOPZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 súd zistil, že ním bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku žalobcovi, ako obvinenému, vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v dobe od 06:34 hod. do 06:58 hod. dňa 11.04.2024 bez použitia násilia otvoril zatvorenú, neuzamknutú vstupnú posuvnú bránu do výrobnej haly s popisným číslom 59 nachádzajúcej sa v areáli Podielnického družstva Horná Lehota v obci Horná Lehota, okr. Dolný Kubín a následne za použitia vysokozdvižného vozíka z tejto haly vyviezol a naložil na nákladné motorové vozidlo značky IVECO, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby 8 ks paliet s vykurovacími briketami zo smrekových pilín, každá o hmotnosti 1040 kg a celkovom rozmere 97 cm x 97 cm x 147 cm, ktoré následne odcudzil a odviezol do areálu spoločnosti BE-PROSTAV, s.r.o., Trstená, čím poškodenej spoločnosti EKON OFFICE s.r.o., IČO: 50 747 169, so sídlom Hričovská 17, Žilina, spôsobil škodu krádežou vo výške 2 196,50 eur. 11. Zo sťažnosti zo dňa 10.10.2024 súd zistil, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 prostredníctvom obhajcu sťažnosť. Žalobca v sťažnosti poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol v uznesení kladený za vinu a mal za to, že uznesenie bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu a bolo založené na nezákonne získaných, resp. neprípustných dôkazoch.
12. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. k. PV 66/25/5503-14 zo dňa 13.11.2024 súd zistil, že prokurátorka podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku na základe sťažnosti obvineného (žalobcu) proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ, Odboru poriadkovej polície, OO PZ Dolný Kubín, sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie žalobcovi pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia zrušil a podľa § 194 ods. 1 písm. b) trestného poriadku uložil poverenému príslušníkovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol. V rámci odôvodnenia prokurátorka mala za to, že postup povereného príslušníka PZ v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia nie je v súlade so zákonom, nezodpovedá doposiaľ zistenému skutkovému stavu veci a je predčasný. Podľa prokurátorky podklady zabezpečené povereným príslušníkom PZ neboli postačujúce pre vznesenie obvinenia žalobcovi. Zároveň mala za to, že poverený príslušník PZ pochybil pri aplikácii ust. § 206 Trestného poriadku, keďže v tomto štádiu konania nemal k dispozícii poznatky takého charakteru, ktoré dostatočne odôvodňujú, že konanie páchateľa je trestným činom. Vzhľadom na uvedené bolo podľa prokurátorky potrebné doplniť dokazovania a až na základe doplneného dokazovania poverený príslušník PZ vyhodnotí či konanie naplnilo znaky trestného činu a následne zváži ďalší postup v zmysle Trestného poriadku. 13. Z upovedomenia o zastavení trestného stíhania OO PZ Dolný Kubín zo dňa 13.12.2024, súd zistil, že obhajca žalobcu bol upovedomený o tom, že v súvislosti s trestným stíhaním prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákonom vedenom na Obvodnom oddelení PZ pod ČVS:ORP-228/ DK-DK-2024 poverený príslušník dňa 29.11.2024 rozhodol v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (pozn. súdu zastavenie trestného stíhania, ak je dostatočne odôvodnený záver, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci). 14. Z oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosti žalobcu zo dňa 10.10.2024 súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil ORPZ v Dolnom Kubíne, že sa dal v rámci konania sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 právne zastúpiť Mgr. Františkom Baraniakom. Zároveň žiadal o odročenie vyšetrovacieho úkonu - výsluchu obvineného (žalobcu) nariadeného na deň 10.10.2024 o 09:00 hod. z dôvodu nedodržania lehoty na prípravu na výsluch na strane obvineného, obhajcu a krátkosti času. 15. Zo žiadosti o doručenie meritórneho rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti zo dňa 17.12.2024 súd zistil, že žalobca prostredníctvom obhajcu žiadal o doručenie rozhodnutia povereného príslušníka ORPZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 29.11.2024 o zastavení trestného stíhania spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, nakoľko mu bolo dňa 17.12.2024 doručené upovedomenie ORPZ Dolný Kubín sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 13.12.2024 o zastavení trestného stíhania, v ktorom sa odkazuje na rozhodnutie zo dňa 29.11.2024. 16. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia klientovi zo dňa 17.12.2024 súd zistil, že advokát Mgr. František Baraniak vyúčtoval žalobcovi trovy obhajoby vzniknuté v trestnom konaní vedenom na OOPZ Dolný Kubín pod sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024 v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy obhajoby pozostávali zo 4 úkonov právnej služby, režijného paušálu a DPH, spolu v sume 409,18 eur, konkrétne: z 2 úkonov právnej služby po 114,42 eur, a to plná moc zo dňa 10.10.2024 (úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) a sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. ČVS:ORP-228/ DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 (úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) a 2 úkonov právnej služby po 28,61 eur, a to žiadosť o odročenie vyšetrovacieho úkonu zo dňa 10.10.2024 a žiadosť o zaslanie meritórneho rozhodnutia zo dňa 17.12.2024 (oba úkony podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). 17. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o zúčtovaní platby súd zistil, že dňa 17.12.2024 bola z účtu žalobcu č. ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslaná na účet Mgr. Františka Baraniaka č. ú. A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 409,18 eur. Uvedené vyplýva aj z výpisu z účtu Mgr. Františka Bareniaka č. ú. A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za obdobie 12/2024. 18. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a žiadosti o úhradu škody zo dňa 16.01.2025 súd zistil, že žalobca adresoval žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 409,10 eur spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch na trovy obhajoby v rámci trestného konania vedeného na ORPZ Dolný Kubín pod sp. zn. ČVS:ORP-228/DK-DK-2024, kedy žiadosť odôvodňoval tými istými právnymi a skutkovými tvrdeniami, ako v podanej žalobe. 19. Z odpovede žalovanej na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.06.2025 súd zistil, že žalovaná žiadosti nevyhovela, nakoľko mala za to, že na základe žiadosti žalobcu nie je možné hodnoverne preukázať, že skutočne ku vzniku škody došlo, resp. že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Podľa žalovanej tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda v súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepostačuje a jej vznik, existenciu a výšku je potrebné hodnoverným spôsobom preukázať. Z uvedených dôvodov nedošlo podľa žalovanej ku kumulatívnemu splneniu všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 22. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. 23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 26. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 27. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 28. Podľa § 14 ods. 1 psím. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom; b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. 29. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky, zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. 30. Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 31. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 33. Žalobca sa v konaní domáhal nahradenia škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V konaní nebolo sporným, že žalobcovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024 vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré uznesenie bolo na základe sťažnosti žalobcu zrušené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín Pv 66/24/5503-14 zo dňa 13.11.2024 a následne bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zároveň nebolo sporným, že žalobca bol v rámci tohto konania zastúpený advokátom, a to na základe plnomocenstva udeleného mu dňa 10.10.2024. Za právne služby poskytnuté v trestnom konaní uhradil právnemu zástupcovi sumu 409,10 eur, ktorá suma podľa žalobcu predstavuje škodu, ktorej náhrady sa od žalovanej domáhal. Pokiaľ ide o splnenie procesných podmienok, súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, ako účastníka konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, pasívnu legitimáciu žalovanej, ktorá vychádza z ust. § 4 ods. 1 písm. b) bod. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby adresoval žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., v rámci ktorej žiadosti si uplatnil náhradu škody v sume 409,10 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v trestnom konaní vedenom pod. ČVS: ORP-228/DK-DK-2024. V rámci žiadosti žalobca uvádzal rovnaké skutkové tvrdenia a náhradu škody uplatnil v rovnakom rozsahu ako podanou žalobou. 34. Žalovaná v konaní primárne namietala, že v danej veci neboli kumulatívne naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za náhradu škody, a to z dôvodu, že postup povereného príslušníka PZ bol správny a legálny, ako aj z dôvodu, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. S uvedeným názorom sa však súd nestotožnil, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na priznanie nároku zo zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej výkone, a to nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím existenciou škody. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci je zodpovednosťou objektívnou, teda bez ohľadu na zavinenie. V danom prípade sa tak neposudzuje správnosť orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, sp. zn. 6Cdo, 75/2017). Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Za ústavne konformný pritom treba považovať výklad, podľa ktorého zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 15/2009). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. V zmysle ustálenej judikatúry súdov sa nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením považuje za špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 167/2016). 35. Súd mal v konaní preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia orgánov verenej moci, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-228/DK-DK-2024 zo dňa 30.09.2024. Napriek skutočnosti, že žalovaná považovala predmetné uznesenie a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu za zákonný a legitímny, sám prokurátor v rámci uznesenia Pv 66/24/5503-14 zo dňa 13.11.2024, ktorým uznesenie o vznesení obvinenia zrušil konštatoval, že postup povereného príslušníka PZ v časti týkajúce sa vznesenia obvinenia nebol v súlade so zákonom, nezodpovedal zistenému skutkovému stavu a bol predčasný. Uvedené sa následne odzrkadlilo v skutočnosti, že došlo k zastaveniu trestného stíhania, teda, neboli dôvody na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. K námietke žalovanej týkajúcej sa porušenia prevenčnej povinnosti žalobcu, kedy trestné stíhanie podľa nej zapríčinil vlastným správaním súd uvádza, že príčinná súvislosť medzi začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného nespočíva v jeho konaním, ktorým mal podľa OČTK naplniť skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale v inom jeho správaní pred začatím trestného stíhania, prípadne v jeho priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči OČTK, teda v tom či svojím konaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté, napr. uvádzaním nepravdivých skutočností, či predstieraním, že voči nemu sú dôvody na trestné stíhanie dané, hoci objektívne neexistovali. Nejde teda o to, či sa obvinený dopustil, hoc aj zavinene, skutku, pre ktorý bol stíhaný a ktorým vyvolal podozrenie, že bol trestný čin spáchaný. Podmienka, že poškodený si sám zavinil obvinenie, nie je naplnená len tým, že sa dopustil skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie proti nemu začaté (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1567/2002 zo dňa 12.06.2003). Žalobca v rámci trestného konania od počiatku uvádzal akým spôsobom došlo k spáchaniu skutku, pre ktorý mu následne bolo vznesené obvinenie a popieral, že by sa jednalo o trestný čin. Vyhodnotenie toho, či sa v danom prípade jednalo o trestný čin bolo výlučne v kompetencii povereného príslušníka PZ, pričom do jeho rozhodovania podľa súdu žalobca žiadnym spôsobom nezasiahol. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poverenému príslušníkovi PZ od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania neplynula žiadna lehota na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. V prípade, ak by poverený príslušník PZ správne vyhodnotil skutkový stav uznesenie o vznesení obvinenia by nebolo vydané a žalobcovi by nevznikla škoda z dôvodu jeho právneho zastúpenia v trestnom konaní. Nič na tom nemení skutočnosť, že sa nejednalo o povinnú obhajobu, nakoľko je zákonným právom žalobcu dať sa vo veci zastúpiť. Ako súd uviedol vyššie nesprávny postup povereného príslušníka PZ skonštatoval v uznesením zo dňa 13.11.2024 aj prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín. Vzhľadom na uvedené sa preto v prípade uznesenia o vznesení obvinenia jednalo o nezákonné rozhodnutie. 36. Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je existencia škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Z uvedeného dôvodu
je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníku, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (ak to nie je vylúčené). Škodou je teda z teoretickoprávneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére, poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Zákonodarca zvolil metódu explicitného zahrnutia nákladov konania pod pojem škody už v zákone č. 514/2003 Z. z. V zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, t.j. v konaní vedenom pod ČVS: ORP-228/DK-DK-2024. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobca súdu predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré v trestnom konaní uhradil, teda preukázal aj vznik škody, ktorá škoda by mu nebola vznikla nebyť vznesenia obvinenia. Boli teda naplnené atribúty pre vznik zodpovednosti štátu za náhradu škody. 37. Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy 409,10 eur, pozostávajúcej zo 4 úkonov právnej služby, režijného paušálu a DPH. Výšku trov právneho zastúpenia žalovaná v konaní namietala, nakoľko mala za to, že žalobcovi nie je možné priznať náhradu za 2 úkony, a to žiadosť o odročenie vyšetrovacieho úkonu a žiadosť o zaslanie meritórneho rozhodnutia, keďže tieto svojou povahou nespĺňajú zákonné ani vyhláškou ustanovené znaky úkonu právnej služby. Súd vyhodnotil predmetné námietky ako dôvodné, nakoľko uvedené právne úkony nepovažoval za úkony potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obvinený znáša trovy a výdavky spojené so zvolením obhajcu, včítane odmeny dohodnutej medzi ním a advokátom (§ 553 ods. 1 Trestného poriadku). V súvislosti s touto náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil, pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať o náklady na obhajobu vynaložené účelne. Bolo by popretím základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 145/2022 zo dňa 25.09.2023). Žalobca v konaní namietal, že oba úkony – žiadosť zo dňa 10.10.2024 a 17.01.2024 sa týkali merita veci a boli nevyhnutné na obhajobu práv žalobcu. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, nakoľko z obsahu oboch podaní je zrejmé, že sa netýkali merita veci, z ich obsahu je zrejmé, že sa jedná len o komunikáciu právneho zástupcu žalobcu s OČTK. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 10.10.2024 jeho predmetom je oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie vyšetrovacieho úkonu z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia. K námietke právneho zástupcu, že neboli dodržané lehoty na prípravu výsluchu na strane obvineného a právneho zástupcu súd uvádza, že Trestný poriadok neupravuje lehotu, ktorá by musela byť zachovaná v prípade výsluchu obvineného v rámci prípravného konania a ani pre obhajcu na zúčastnení sa výsluchu obvineného. Obhajca má právo sa s vecou v primeranej lehote oboznámiť, čo je zrejmé aj v danej veci, kedy OČTK vyhoveli jeho žiadosti o odročenie termínu výsluchu. Právny zástupca pritom v čase prevzatia zastúpenia bol oboznámený s tým, že výsluch obvineného bol nariadený na ten istý deň. Ak teda prijal zastupovanie v danej veci, bol v rámci prípravy zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) uzrozumený s tým, že bude musieť požiadať o odročenie vyšetrovacieho úkonu. Nie je preto zrejmé, prečo by mala náklady za úkon právnej služby v prípade žiadosti o odročenie vyšetrovacieho úkonu znášať žalovaná. K rovnakému záveru súd dospel aj v prípade žiadosti o zaslanie meritórneho rozhodnutia zo dňa 17.12.2024, nakoľko sa jedná len o komunikáciu právneho zástupcu s OČTK, naviac bezodkladne vykonanú po tom, ako bolo právnemu zástupcovi dňa 17.12.2024 doručené oznámenie o zastavení trestného stíhania, teda v čase, kedy ešte nebolo zrejmé, či takéto rozhodnutie nebude doručené žalobcovi bez potreby jeho vyžiadania. Pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentoval, že táto žiadosť bola nevyhnutná pre ďalší procesný postup a potrebu zaslania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z jeho samotného vyjadrenia na pojednávaní vyplýva, že takéto oznámenie na prerokovanie žiadosti postačovalo, teda že nebolo potrebné disponovať rozhodnutím o zastavení trestného stíhania. Napokon nemožno súhlasiť ani s tým, že by sa v danom prípade jednalo o úkony právnej služby spadajúce pod § 14 ods. 5 písm.
b) vyhlášky, a to ani za súčasnej aplikácie § 14 ods. 8, keďže sa obsahom nejedná o úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla z dôvodu vydania uznesenia o vznesení obvinenia v konaní vedenom pod ČVS: ORP-228/DK-DK-2024 škoda, za ktorú zodpovedá žalovaná, priznal žalobcovi nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., a to za právny úkon v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom a § 14 ods. 1 písm. b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej (sťažnosť zo dňa 30.09.2024), oba úkony v sume 114,42 eur + režijný paušál 57,22 eur a DPH, spolu v sume 307,48 eur. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa náhrady škody za úkony právnej služby spočívajúce v žiadostiach zo dňa 10.10.2024 a 17.12.2024 spolu v sume 101,62 eur žalobu z dôvodu, že súd nepovažoval úkony za účelne vykonané, ako nedôvodnú zamietol. 39. Súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to odo dňa 11.07.2025 do zaplatenia. V zmysle § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. má poškodený možnosť požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania, kedy lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobca prevzal predmetné oznámenie dňa 10.07.2025. Žalovaná sa tak dňom 11.07.2025 dostala do omeškania. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., predstavuje 7,15 % ročne (základná úroková sadzba ECB vo výške 2,15 %, po pričítaní 5 %). 40. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v časti, v ktorej súd jeho žalobe vyhovel, t.j. v sume 307,48 eur. Žalovaná naopak bola úspešná v zamietavej časti, t.j. 101,62 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 75% a úspech žalovanej 25%. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% (čistý úspech žalobcu) .O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.