Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 13C/55/2024 5824201610 14. 03. 2025 Mgr. Katarína Radičová ECLI:SK:OSNO:2025:5824201610.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: SKI - GRÚNIKY s.r.o., so sídlom Piliarská 952/16P, Oravská Polhora, IČO: 36 380 555, právne zastúpený: Advokátska kancelária AK - AK, s.r.o., so sídlom Na Revíne 10209/37, Bratislava, IČO: 55 629 679, proti žalovanému: Mesto Námestovo, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, IČO: 00 314 676, právne zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát so sídlom M.R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, v konaní o uloženie povinnosti uverejniť vyjadrenie, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.06.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v najbližšom printovom vydaní dvojmesačníka Noviny občanov Námestova – Námestovčan uverejniť spôsobom podľa § 8 ods. 5 zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o publikáciách“) vyjadrenie v nasledovnom znení: ,,Cui bono námestovský urbár? Na mieste, kde dnes stojí lyžiarske stredisko bol v roku 2003 len močiar, lesy a lúky bez prístupovej cesty a akejkoľvek infraštruktúry. Výstavba trvala cca 3 roky vrátane rozsiahlej byrokracie. V rámci výstavby v tom čase nejestvujúcu lyžiarsku trať vyrúbal sám urbár a vysadil stromy inde, za čo sme už urbáru zaplatili. Každý pník sme sami vyklčovali a členitý terén svahovali strojmi. Močiar sa naviezol štrkom a dnes tu na ploche viac ako 10.000 n2 môžeme parkovať. K betonáži lyžiarskych vlekov sa použilo viac ako 500 m3 betónu. (1x domiešavač = 5 m3, celkom cca 100 domiešavačov). Postavili sme trafostanicu s prípojkou 22.000 V a celé teleso súčasnej cesty viac ako 1 km zo Sihelného. Stavebný ruch bol na miestne pomery enormný. Každý lyžiarsky vlek má územné, stavebné aj kolaudačné rozhodnutie a realizovala sa aj takzvaná EIA. Oficiálne sa spustila prevádzka v roku 2006 a trvala až doposiaľ. Tvrdenie, že urbár nevedel, nechcel a nesúhlasil ... je tragikomické. Reálny spor vznikol až podstatne neskôr a súdne konanie sa vedie od roku 2022. Nájom je zmluvný vzťah, ktorý prezentuje vôľa zmluvných strán, a to bolo vybudovanie a prevádzka lyžiarskeho strediska. Po viac ako 20 rokoch prichádza výbor nabíja drevené koly, oplocuje vleky, žiada o ochranu trestanú tretiu osobu a jej kamarátov v taktických vestách, ktorá už takto operuje aj v stredisku SKI - VITANOVÁ. Z troch vlekov sa zrazu na dva nedá nastúpiť a z jedného je treba v polovici vystúpiť. Prevádzka je zablokovaná, a to v čase, keď je súdom vydané ochranné neodkladné opatrenie. Chyby papiera na
oboch stranách majú mať odrazu prednosť pred zrejmou vôľou, všetko má byť inak. Už to nie je naše spoločné dieťa, výbor ho nechce a žiada Šalamúna, aby ho zabil, inak ho zabije sám. Z našej strany sa stále aktívny snažíme o zmier, napr.: akceptovanie požiadavky nájmu 0,25 eur/ m2, na sporných pozemkoch alebo 3-násobné zvýšenie súčasného nájmu alebo vzdanie sa práva na zisku z nášho podielu vrátane platenia doterajšieho nájmu alebo odkúpenie alebo prenájom lyžiarskeho strediska urbárom alebo výmenu našich podielov v urbáre za pozemky pod lyžiarskym strediskom, a ďalšie. Posledná ponuka zo strany výboru je nájom 77.017,14 eur/12 mes. Naša priemerná ročná tržba za poslednú dekádu je 133.445 eur (viď finstat.sk), teda taký nájom popri všetkých nákladoch, skracujúcej sa sezóne rastúcimi teplotami a zvýšenej požiadavke zasnežovania pri vyšších cenách elektriny, je objektívne nemožné akceptovať a je likvidačný. Straty tržieb budeme musieť sanovať externými zdrojmi, inak nás výbor privedie do krachu. Pritom pokiaľ urbáru čokoľvek dlhujeme, nech sa páči máme civilizované spôsoby riešenia sporov súdmi, nie likvidáciou fungujúcej a dlho budovanej prevádzky. Pozemky však prenajaté sú a horibilné sumy, ktoré výbor žiada za nájom žiaden súd nikdy neprizná, preto výbor zvolil iné ,,metódy“, aby sa tak zrejme vyhol súdnej prehre. K trestným oznámeniam pripomíname, že sa bránime tak ako to dovoľuje každému zákon. Máme si aj my najať „hrubokrkých“ chlapcov a vyhlásiť občiansku vojnu? Je to nedôstojné. Predseda urbáru je pritom v súčasnosti stíhaný za priestupok proti majetku a rovnako sa vedie ďalšie trestné stíhanie za ublíženie na zdraví a výtržníctvo, kde poškodeným je osoba z prevádzkového personálu, ktorá bola po návšteve výboru odvezená sanitkou. Quo vadis (kam kráčaš) nie je správna otázka, pretože smerovanie zmenil len výbor. My robíme viac ako 20 rokov to isté. Správna otázka je cui bono, teda komu na prospech? Vznikla škoda vo výške ušlých tržieb, ktoré budeme žiadať zaplatiť, čo nás priviedlo do náročnej situácie. A na prospech komu? Lyžiarske stredisko stojí na lukratívnych pozemkoch, ktoré sú podľa územného plánu určené na výstavbu, ale zároveň ich stále blokuje naša nájomná zmluva. Pýtame sa o čo tu vlastne ide? Toľko úsilia proti nám, pričom peniaze by mohol od nás urbár získať súdom a bez rizík. Pokiaľ majú urbarialisti záujem sa viacej dozvedieť aj od nás, neváhajte nás kontaktovať na tel. č. XXXX XXX XXX alebo adrese A.“ 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.03.2024 bol v dvojmesačníku Noviny občanov Námestova - Námestovčan, marec 2024, číslo 2, ktorý vydáva žalovaný, na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Námestove č. 87/2011 uverejnený na strane 11 urbár/inzercia článok pod názvom ,,Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky“. Uverejnený článok obsahoval podľa žalobcu nepravdivé a neúplné tvrdenia o žalobcovi. Ďalej uviedol, že členka redakčnej rady a editorka novín Námestovčan - B. C. D. ho kontaktovala ešte pred zverejnením článku, pričom v telefonickom rozhovore ho informovala o tom, že v najbližšom čísle dvojmesačníka bude zverejnený predmetný článok a požiadala ho o zaslanie vyjadrenia ku skutočnostiam uvedeným v článku. Žalobca preto požiadal editorku o sprístupnenie článku, aby sa s textom článku oboznámil a mohol sa vyjadriť. Editorka mu však bezdôvodne odmietla text článku sprístupniť pred jeho zverejnením. Po uverejnení článku a zistení, že článok obsahuje nepravdivé a neúplné informácie sa rozhodol reagovať a využiť svoje zákonné právo vyjadriť sa podľa ustanovenia § 8 Zákona o publikáciách a adresoval žalovanému „Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia k článku Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky? zo dňa 16.04.2024, v ktorej reagoval na článok, pričom popísal v čom sú skutkové tvrdenia nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahujú do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca žiadal, aby jeho odpoveď bola uverejnená v najbližšom vydaní dvojmesačníka ( t.j. v mesiaci máj 2024). Dňa 07.05.2024 obrdžal list s názvom „Reakcia redakčnej rady novín Námestovčan na žiadosť o vyjadrenie SKI Grúniky“ zo dňa 06.05.2024, v zmysle ktorej mu bolo oznámené, že jeho vyjadrenie nebude zverejnené z dôvodu, že neobsahuje náležitosti vyjadrenia podľa § 8 Zákona o publikáciách. Zároveň bol požiadaný o opravu údajne nesprávneho vyjadrenia v súlade s § 8 až 10 Zákona o publikáciách, a to najneskôr do 21.05.2024. Žalobca poukázal na to, že dňa 20.05.2024 adresoval žalovanému predžalobnú výzvu na uverejnenie jeho odpovede v najbližšom čísle dvojmesačníka Námestovčanov, avšak doposiaľ od žalovaného neobdržal žiadnu odpoveď. Dňa 31.05.2024 vyšlo nové číslo dvojmesačníka novín, v ktorom napriek žiadosti žalobcu odpoveď uverejnená nebola. Podľa jeho názoru z obsahu článku vyplýva, že žalobca, resp. jeho konateľ alebo personál, bol krivo obvinený z niekoľkých trestných činov, a to neoprávnene uskutočňovanie stavby, ohrozenia a poškodenia životného prostredia, výtržníctvo,
ublíženie na zdraví, resp. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to aj napriek tomu, že doposiaľ nebolo voči žalobcovi prípadne jeho konateľovi, spoločníkovi alebo zamestnancovi ani len začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého by mal byť podozrivý zo spáchania čo i len jedného z vyššie uvedených trestných činov. V článku je ďalej označený ako neplatič, ktorý nechce platiť nájom a nikdy neplatil. Žalobca zdôraznil, že voči Urbáru Námestovo ani inej osobe nemá jedinú podlžnosť, a to rovnako vo vzťahu k povinnostiam plnení do štátneho rozpočtu. Článok sa tak výrazne dotýka jeho dobrej povesti a zasahuje aj do občianskej cti a dôstojnosti konateľa žalobcu a spoločníka A. E. a ďalšieho spoločníka F. E.. Žalobca mal za to, že text vyjadrenia jasne a zrozumiteľne uvádza jeho vlastné tvrdenia k úplnosti a pravdivosti o existencii nájmu, zákonnosti vybudovania lyžiarskeho strediska, svojvoľnosti zastavania pozemkov, komunikácii s urbárom a kontaktnosti žalobcu, bezvýslednosti trestných oznámení, fyzickom napadnutí a o údajnom ,,rozhodnutí“ zastaviť prevádzku a neplatiť nájom. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že jeho vyjadrenie v článku neobsahuje náležitosti vyjadrenia podľa § 8 Zákona o publikáciách. Z obsahu vyjadrenia je podľa neho zrejmé, že ním reaguje na článok, pričom sú v ňom vyvrátené nepravdivé tvrdenia uvedené v článku. V tejto súvislosti poukázal na to, že podstatou právneho prostriedku vyjadrenia je aj uviesť uverejnené skutkové tvrdenie na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou. Mal za to, že prílišným reštriktívnym výkladom ustanovenia § 8 Zákona o publikáciách zo strany žalovaného dochádza k značnému obmedzeniu jeho práva na vyjadrenie, nakoľko žalobca nie je novinárom, čo je potrebné v rámci posudzovania článku zohľadniť. Podľa žalobcu je očividné, že Urbár Námestovo robí všetko preto, aby poškodil jeho dobrú povesť pred čo najväčším počtom osôb a uverejnenie článku zvolil najmä z dôvodu, že veľká časť podielnikov urbáru sú práve obyvatelia Námestova, čím si chcel zabezpečil silnejšie postavenie v rámci zhromaždenia. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s podanou žalobou a považoval ju za nedôvodnú. Mal za to, že neporušil žiadne právo žalobcu v zmysle Zákon o publikáciách a zároveň mu ani nikdy nevznikla povinnosť, k splneniu ktorej žaloba smeruje. Podanie žaloby hodnotil ako snahu žalobcu o zatiahnutie žalovaného do sporov, ktoré vedie s Urbárskym spoločenstvom a ako šikanózny výkon práva. Žiadosť žalobcu o zverejnenie vyjadrenia k uverejnenému článku podľa žalovaného nespĺňala zákonom stanovené náležitosti najmä z hľadiska ust. § 8 ods. 3 Zákona o publikáciách a neboli v nej vymedzené skutkové tvrdenia dotýkajúce sa jeho osobnostných práv, na ktorú skutočnosť bol upozornený dokonca písomne v reakcii redakčnej rady zo dňa 06.05.2024. Vyjadrenie sa podľa žalovaného nesústredilo a neobmedzilo na to, že vyvracia/vysvetľuje tvrdenia, uvedené v článku Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky. Žalovaný má však vedomosť, podľa ktorej v nájomnej zmluve s urbárom sa okrem 6 parciel ďalšie žalobcom užívané parcely neuvádzajú, z čoho možno usudzovať, že predmetom nájmu nie sú a tvrdenie Urbáru o tom, že žalobca užíva ich pozemky bez nájomnej zmluvy je pravdivé. Ďalej uviedol, že zo žiadosti žalobcu, ale ani zo samotnej žaloby nemožno vyvodiť, v čom sa obsah článku dotkol cti, dôstojnosti a súkromia žalobcu ani neobsahujú popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné. Povinnosť, ktorú mu žalobca žiada uložiť predstavuje podľa žalovaného opatrenie, ktoré by bolo nad rámec zákona a čo do obsahu nie je proporcionálne a primerané údajne chránenému záujmu z dôvodu, že v danom prípade zákonné podmienky podmieňujúce právo na odpoveď splnené neboli. Odpoveď žalobcu obsahuje len a výlučne hodnotiace úsudky, pričom vzhľadom na jeho obsah je zrejmé, že zo strany žalovaného nebolo toto vyjadrenie publikované aj z dôvodov podľa ust. § 8 ods. 7 písm. b), písm. d) a písm. e) Zákona o publikáciách. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa žalobca domáhal zverejnenia vyjadrenia, ktorého obsah v časti cit. „Predseda urbáru je pritom v súčasnosti stíhaný za priestupok proti majetku a rovnako sa vedie ďalšie trestné stíhanie za ublíženie na zdraví a výtržníctvo...“ neprípustným spôsobom zasahoval do prezumpcie neviny dotknutej osoby, z ktorého dôvodu mu nevznikla ako vydavateľovi povinnosť uverejniť vyjadrenie žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že právo na odpoveď je založené na prísne formalizovanom postupe, ktorý predpokladá súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov, za ktorých vzniká žiadateľovi voči vydavateľovi právo na uverejnenie ním požadovanej odpovede. Ustanovenie § 8 ods.3. ods. 4 Zákona o publikáciách explicitne vymenúva náležitosti žiadosti, ktorých výpočet je taxatívny, a vzhľadom na kogentnú povahu tohto ustanovenia sa od neho nemožno odchýliť; predmetné náležitosti nemožno dodatočne (po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty) meniť alebo dopĺňať. V danom prípade sa ale žalobca žiadosťou o uverejnenie odpovede domáhal aj publikovania svojich hodnotiacich úsudkov, čo je popretím účelu a zmyslu ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o publikáciách. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že zo strany žalovaného došlo k príliš reštriktívnemu výkladu Zákona o publikáciách, práve naopak, žalovaný podnikol všetky kroky k tomu, aby bolo žalobcovi zachované jeho právo na odpoveď. Žalobca sa rozhodol toto svoje právo pred publikáciou sporného článku nevyužiť a po publikácii sporného článku sa domáhal tohto práva v rozpore so zákonom. Právo na uverejnenie vyjadrenia nie
je absolútne. Žiadne noviny, žiadne médium, či je lokálne alebo celoštátne, nesmie vedome publikovať/ šíriť nepravdivé či pravdu skresľujúce údaje. V závere uviedol, že podľa ust. § 7 ods. 4 štatútu novín Námestovčan si Redakčná rada vyhradzuje právo odmietnuť uverejniť invektívny, osočujúci, či urážajúci príspevok. 4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že sa žalobou nedomáhal uverejnenia nejakého všeobecného príspevku, domáhal sa výlučne uverejnenia vyjadrenia na uverejnený článok s názvom Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o údajnej snahe zatiahnuť žalovaného do osobných sporov medzi žalobcom a Urbárom Námestovo. Zdôraznil, že to bol práve žalovaný, kto uverejnil článok napriek tomu, že jeho obsah výrazným spôsobom zasahuje do dobrej povesti nielen žalobcu, ale aj jeho konateľa a zamestnancov. Rovnako to bol žalovaný, kto odmietol uverejniť jeho vyjadrenie, pričom bezdôvodne kládol na vyjadrenie prílišné formalistické kritéria. Nesúhlasil s tvrdením o údajnej účelovosti žaloby, resp. o údajnom šikanóznom výkone práva. Predmetnou žalobou sa domáhal výlučne uverejnenia vyjadrenia podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o publikáciách. K tvrdeniam žalovaného, že žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nespĺňa náležitosti podľa uvedeného zákona uviedol, že nájomnému vzťahu ako aj všetkým nepravdivým skutočnostiam uvedeným v článku sa vo svojom vyjadrení venoval. Mal za to, že vo vyjadrení vyčerpávajúco zhrnul, že všetky sporné pozemky sú prenajaté, pričom tento spor je predmetom súdneho konania, čím vyvrátil nepravdivé tvrdenie v článku o tom, že by mal užívať pozemky nad rámec nájomnej zmluvy. Vyjadrenie tak podľa žalobcu spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané ustanovením § 8 ods. 3 Zákona o publikáciách. Skutočnosť, že vo vyjadrení vyvrátil a vysvetlil nepravdivé tvrdenia uvádzané v článku vlastným opisom ešte neznamená, že by jeho vyjadrenie nespĺňalo náležitosti vyjadrenia. Žalobca poukázal na to, že ak by mal formulovať článok tak, ako to tvrdí žalovaný, rozsahovo by nesplnil zákonnú požiadavku na to, aby vyjadrenie bolo rozsahovo rovnaké ako článok, čo by zakladalo dôvod na jeho neuverejnenie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o údajnom užívaní pozemkov bez nájomnej zmluvy, uvedené tvrdenie nemá podľa žalobcu akýkoľvek súvis s podstatou práva na vyjadrenie deklarované v ustanovení § 8 Zákona o publikáciách, pričom toto sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. Otázka existencie nájomného vzťahu medzi Urbárom Námestovo a žalobcom je v súčasnosti predmetom súdneho konania, o ktorom nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté. Nepravdivé je aj tvrdenie ohľadne hodnotiacich úsudkov, nakoľko hodnotiacim úsudkom je taký úsudok, pri ktorom nie je možné dokazovať jeho pravdivosť. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu sa však zakladajú výlučne na tvrdeniach, ktorých pravdivosť je možné dokázať. Ďalej uviedol, že sa nedomáhal zverejnenia vyjadrenia o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou predsedu Urbáru Námestovo, ktorými mala byť údajne porušená zásada prezumpcie neviny, len deklaroval skutočnosť, že je vedené trestné stíhanie a konanie o priestupkoch. Nikdy netvrdil a vo vyjadrení žiadnym spôsobom neuviedol, že by mal byť Urbár Námestovo alebo ktorýkoľvek člen výboru obvinený za spáchanie trestného činu. Rovnako vo svojom vyjadrení nemenoval žiadnu osobu, voči ktorej by malo byť vedené akékoľvek konanie. V článku bol pritom sám žalobca resp. jeho konateľ alebo personál krivo obvinený z niekoľkých trestných činov. V závere poukázal na to že sa žalovaný na jednej strane ohrádza svojím štatútom, v zmysle ktorého by mal dbať na vyváženosť a objektivitu poskytovaných informácií, na dodržanie Zákona o publikáciách no na druhej strane zverejnil článok obsahom, ktorého sú klamlivé a krivé obvinenia nevinných osôb z rôznych trestných činov. Žalovaný tak porušil nielen Štatút novín Námestovčan, ale aj ustanovenia Zákona o publikáciách. Žalovaný šikanóznym a prísny formalistický spôsobom hodnotil vyjadrenie žalobcu, dôsledkom čoho mu odoprel jeho právo na vyjadrenie sa. 5. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že základnou podmienkou na to, aby žalobcovi vôbec vznikol hmotnoprávny nárok na uverejnenie odpovede je to, aby v žiadosti o zverejnenie presne špecifikoval, ktoré skutkové tvrdenia v uverejnenom článku sú nepravdivé, neúplné alebo inak pravdu skresľujúce, čo žalobca v tomto prípade nesplnil, a to ani na základe opakovaných výziev zo strany redakcie periodika Námestovčan. V súdenom prípade sa redakcia zachovala maximálne profesionálne, keď po prijatí článku urbáru editorka novín oslovila žalobcu ako druhú stranu v snahe o vyváženosť informácií. Žalovaný poukázal na to, že B. C. D. ako editorka a členka redakčnej rady novín oslovila konateľa žalobcu p. E. v snahe zabezpečiť jeho vyjadrenia k článku na základe ňou položených otázok avšak štatutárny zástupca žalobcu reagoval tak, že svoje vyjadrenie im dá až po oboznámení sa s článkom uverejneným v novinách. Redakcia súhlasila a čitateľom pod článkom urbáru avizovala, že vyjadrenie SKI Grúniky bude prinesené v budúcom čísle novín. Žalobca v zastúpení p. E. vo svojom vyjadrení, ktoré následne po uverejnení článku poslal vydavateľovi aj redakcii, nereagoval na skutkové tvrdenia v článku urbáru, naopak, jeho vyjadrenie bolo „bohaté“ na mnohé iné tvrdenia na
adresu urbáru. Editorka z poverenia redakčnej rady 6. mája zaslala žalobcovi reakciu redakčnej rady, v ktorej žalobcu informovala o tom, že žiadosť ani vyjadrenie nespĺňajú náležitosti podľa zákona a požiadala ho o opätovné zaslanie žiadosti o zverejnenie s náležitosťami podľa zákona ako aj o zaslanie vyjadrenia do termínu nasledujúcej uzávierky, t.j. do 21. mája. Túto možnosť žalovaný nebol podľa zákona povinný žalobcovi poskytnúť, pretože žiadosť a vyjadrenie neboli v súlade s ustanoveniami zákona, no túto výzvu uskutočnil v dobrej viere. Žalobca namiesto splnenia požiadaviek, ktoré pre uverejnenie vyjadrenia ukladá zákon, poslal vydavateľovi i redakcii predžalobnú výzvu s tým, že žiada uverejniť svoje pôvodné vyjadrenie. Rovnako žalobca neupravil text žiadosti o vyjadrenie v zmysle ustanovení zákona, týkajúcich sa žiadosti o uverejnenie. Za takejto situácie je podľa žalovaného zrejmé, že neporušil žiadne právo žalobcu v zmysle Zákona o publikáciách a zároveň mu ani nikdy nevznikla povinnosť, k splneniu ktorej žaloba smeruje. Tvrdenia žalobcu o existencii nájmu, zákonnosti vybudovania lyžiarskeho strediska, bezvýslednosti trestných oznámení, „rozhodnutí“ zastaviť prevádzku a neplatiť nájom sú samé hodnotiace úsudky, ktoré podľa zákona vo vyjadrení ani nemajú mať miesto. Pravdivosť tvrdení a úsudkov žalobcu vo vyjadrení, ktoré navrhuje v žalobe uverejniť navyše je a aj v čase podania žiadosti o jeho zverejnenie spochybnená obsahom uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2024-15 zo dňa 15.02.2024, týkajúceho sa žalobcu, z ktorého žalovaný citoval. 6. Dňa 10.02.2025 doručil žalobca súdu návrh na doplnenie dokazovania spolu s rozsiahlym vyjadrením, v rámci ktorého podrobne popísal skutočnosti týkajúce sa existencie nájmu, zákonnosti vybudovania lyžiarskeho strediska, svojvoľnosti zastavania pozemkov, ako aj rokovania o uzatvorení nových nájomných zmlúv, okolnosti ohľadne trestných oznámení a fyzickom útoku na prevádzkovateľa žalobcu. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.02.2025, na ktoré pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil žalobca s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, na ktorom pojednávaní strany sporu zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach. 8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žiadosť zo dňa 16.04.2024 jasne obsahuje vymedzenie tvrdení, ktoré sú nepravdivé a neúplné a zasahujúce do jeho dobrej povesti. Tieto sú označené jednotlivými odrážkami, pričom k ním následné vyjadrenie o pravdivých a vlastných tvrdeniach žalobcu je obsiahnuté bližšie v texte. V prípade, že by súd mal za to, že zákonom stanovené náležitosti v žiadosti zo dňa 16.04.2024 absentujú, poukázal na jeho odpoveď na reakciu redakčnej rady k jeho žiadosti, kde rozsiahlo opisuje, v čom bolo zasiahnuté do dobrej povesti a čo je v pôvodnom článku nepravdivé a aké informácie sú skresľujúce. Žalobca mal za to, že okrem nároku, ktorý má podľa zákona o publikáciách sa aj s pani D. dohodol telefonicky o tom, že zverejní článok v ďalšom nasledujúcom čísle, kedy ide o nepomenovanú zmluvu, ktorá nevyžaduje písomnú formu zo zákona. Pani D. ho kontaktovala ako osoba oprávnene konajúca za mesto Námestovo vo veciach novín, kedy sa zaviazala, že taký článok zverejní. Okrem právneho titulu podľa Zákona o publikáciách tak vznikol podľa žalobcu aj ďalší právny titul nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je jedno, čo sa žiada petitom, pretože súd stále môže zverejnenie uvedeného článku posúdiť ako žalobu na plnenie podľa zásady iura novit curia. V prípade, že je tu aj niekoľko právnych dôvodov, ak by jeden neuznal, môže uznať druhý. Ďalej uviedol, že boli plne súčinní s mestom Námestovo a na výzvu odpovedali do dvoch dní, ktorú doplnili v zákonnej lehote. Následne zo strany mesta kontaktovaní neboli. Ak ide o pochybnosť v žiadosti v jej prvopočiatočnej podobe, táto bola doplnená a žiadne náležitosti nemôžu chýbať. Podotkol, že lehota na zverejnenie vyjadrenia je 60 dní a nie je viazaná na vnútorný predpis alebo rozhodnutie novín, resp. redakcie, v tomto prípade žalovaného. Ďalej poukázal na to, že nie sú povinní reagovať na všetky skutočnosti, ktoré boli uvedené v pôvodnom článku, je ich právom rozhodnúť sa, na ktoré skutočnosti budú reagovať a na ktoré nie, pričom zároveň Zákon o publikáciách neukladá, akým spôsobom by mal žiadateľ text odpovede koncipovať a teda v prípade nejasností zo zákona alebo neurčitosti by sa mal uplatňovať ustálený komfortný výklad na prospech väčšej ochrany práv dotknutej osoby. 9. Právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že žalovaný neporušil žiadne právo žalobcu v zmysle Zákona o publikáciách a zároveň mu nikdy nevznikla ani povinnosť k splneniu, ktorej žaloba smeruje. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že žiadna redakcia nezverejní tvrdenie, ktoré je v priamom rozpore s obsahom existujúceho rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ús/86/2024 zo dňa 15.2.2024, ktorá sa sporného prípadu priamo dotýka a vyvracia tvrdenia žiadateľa o vyjadrenie. Žalobcovi bola daná možnosť na vyjadrenie, bolo vecou žalobcu, že odmietol reagovať na položené
otázky a rovnako bolo vecou žalobcu, že na výzvu redakcie na opravu žiadosti reagoval predžalobnou upomienkou, pričom obsah odpovede nijakým spôsobom nemodifikoval. Žiadosť žalobcu nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a neboli v nej vymedzené skutkové tvrdenia, čo sa týka jeho osobnostných práv, na ktorú skutočnosť bol zo strany žalovaného upozornený viackrát vrátane písomného podania zo dňa 06.05.2024. Právo na odpoveď a na zverejnenie vyjadrenia nie je absolútna. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 11. Dňa 19.03.2024 bol v dvojmesačníku Noviny občanov mesta Námestovo Námestovčan, marec, číslo 2, ročník XIV, ktorý vydáva žalovaný uverejnený článok Výboru a Dozornej rady, Urbár Námestovo, pozemkové spoločenstvo pod názvom QUO VADIS lyžiarske stredisko Grúniky? v nasledovnom znení: ,,Mnohí asi viete, že lyžiarske stredisko Grúniky na pozemkoch Urbáru Námestovo v katastrálnom území G. B. je po rokoch prevádzky od 21. januára 2024 zatvorené. Prečo je to tak, kolujú rôzne fámy, a tak sme sa rozhodli o dôvodoch informovať aspoň vás, Námestovčanov, keďže stredisko sa nachádza na pozemkoch mnohých z vás. Na účel výstavby lyžiarskeho strediska v roku 2003 urbár prenajal súčasnému prevádzkovateľovi strediska, ako nájomcovi, šesť parciel zo svojich pozemkov (cca 50 hektárov). V nasledujúcich rokoch v rozpore s nájomnou zmluvou i všetkými povoleniami stavebného úradu, ktorými bola výstavba lyžiarskeho strediska povolená, však nájomca svojvoľne zastaval okrem šiestich prenajatých parciel aj ďalších sedem neprenajatých parciel urbáru. Vzniknutú situáciu sa urbár s nájomcom snažil celé roky riešiť dohodou tak, že mu ponúkal, aby si prenajal aj časti neprenajatých pozemkov urbáru, ktoré sa v dôsledku nezákonného zastavania stali nevyhnutnými pre prevádzku lyžiarskeho strediska. Dnes je prístup k nástupným staniciam dvoch vlekov možný iba z neprenajatých pozemkov a na posledný je síce možné nastúpiť na prenajatom pozemku, avšak v polovici je potrebné z neho vystúpiť, pretože tento úsek vleku tiež prechádza neprenajatými pozemkami. A tak ani jeden z vlekov strediska nie je v súčasnosti možné používať bez využívania neprenajatých pozemkov urbáru. Na neprenajatých pozemkoch urbáru sa nachádzajú aj veľké časti zjazdoviek a štyri čierne stavby chaty, ktoré prevádzkovateľ strediska prevádzkuje. Od jari 2015 sa urbár intenzívne snažil o uzatvorenie nových nájomných zmlúv aj na neprenajaté pozemky urbáru. Prevádzkovateľ spočiatku niekoľko rokov aktívne spolupracoval na ich príprave, avšak súčasne odďaľoval ich podpísanie nedodaním dohodnutých príloh, ktoré mali v nájomných zmluvách presne špecifikovať všetky stavby lyžiarskeho strediska tak, aby ich bolo možné legalizovať, keďže všetky sú postavené v rozpore s rozhodnutiami stavebného úradu. Po piatich rokoch bezvýsledných rokovaní bolo jasné, že dohoda s nájomcom nie je možná. A tak zhromaždenie podielnikov urbáru hlasovaním zaviazalo výbor, aby bránil vlastnícke práva urbáru všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Na základe toho výbor jednohlasne rozhodol, neumožniť viac prevádzkovateľovi strediska pokračovať v nezákonnom užívaní neprenajatých pozemkov, za ktoré prevádzkovateľ nikdy neplatil. Rozhodnutie podporila aj celá dozorná rada. HOCI bol prevádzkovateľ na uvedené skutočnosti mnohokrát opakovane upozorňovaný, NAPRIEK TOMU v ďalších rokoch opakovane posielal urbáru písomné vyjadrenia, že existujúca nájomná zmluva mu postačuje a plne pokrýva potreby lyžiarskeho strediska. Posledné ponuky nájomca odmietol v januári 2024. V súvislosti so všetkým uvádzaným na nás za posledné 2 roky podal prevádzkovateľ strediska cca 20 trestných oznámení, ktoré boli všetky právoplatne ukončené odmietnutím ako nedôvodné. A keďže už došlo aj k fyzickému napadnutiu, výbor pristúpil k ochrane neprenajatých pozemkov za asistencie súkromnej firmy, ktorá nám s ochranou pomohla. Nájomca sa v dôsledku toho rozhodol stredisko radšej zatvoriť, ako by si mal neprenajaté pozemky prenajať. Viac sa v prípade záujmu môžete dozvedieť na facebookovej stránke Urbár Námestovo, alebo na mailovej adrese H., kde môžete klásť otázky, na ktoré sa budeme snažiť odpovedať“. Pod predmetným článkom je uvedená pozn. redakcie, v zmysle ktorej bude vyjadrenie SKI Grúniky prinesené v májovom čísle Námestovčan. 12. Zo žiadosti o uverejnenie vyjadrenia k článku „Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky“ zo dňa 16.04.2024 súd zistil, že žalobca žiadal žalovaného o uverejnenie vyjadrenia k článku, ktorý bol zverejnený dňa 19.03.2024 v dvojmesačníku noviny občanov Námestova - Námestovčan, marec 2024, číslo 2, na strane 11, a to z dôvodov, že: tvrdenie o neexistencii nájmu je nepravdivé a neúplné, tvrdenie o nezákonnom vybudovaní lyžiarskeho strediska v rozpore s nájomnou zmluvou a povoleniami je neúplné a nepravdivé, tvrdenie o svojvoľnom zastavaní pozemkov je nepravdivé a neúplné, tvrdenie, že spoločnosť SKI - Grúniky s.r.o. nekomunikuje je nepravdivé a neúplné, tvrdenie o odmietnutí trestných oznámení nie je pravdivé a úplné, tvrdenie o fyzickom napadnutí je nepravdivé a neúplné, tvrdenie o rozhodnutí zastaviť prevádzku a neplatiť nájom je neúplné a nepravdivé. Následne sa v žiadosti
nachádza text vyjadrenia svojim obsahom totožný s vyjadrením obsiahnutým v žalobe. Žalobca žiadal, aby žalovaný uverejnil vyjadrenie na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bol uverejnený článok Urbáru Námestovo, pozemkové spoločenstvo, vrátene dvoch fotografii, ktoré sú súčasťou žiadosti. Z obsahu tejto žiadosti je zrejmé, že žalobca žiadal o zverejnenie svojho vyjadrenia k článku z dôvodovo uvedených v § 8 ods. 1 Zákona o publikáciách. 13. Žalovaný v reakcii na žiadosť o vyjadrenie žalobcu mu zaslal list dňa 06.05.2024, v ktorom editorka žalovaného oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 8 ods. 3 a 4 Zákona o publikáciách, keďže z nej nevyplýva v čom je publikovaný článok a v ňom skutkové tvrdenia nepravdivé/neúplné, neobsahuje ani uvedenie, v čom bolo zasiahnuté do cti žalobcu. Čo sa týka textu vyjadrenia, editorka mala za to, že vyjadrenie sa nesústredilo a neobmedzilo na to, že vyvracia/ vysvetľuje tvrdenia, uvedené v článku Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky. Ďalej sa v reakcii uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza informácie mimo požiadavky zákona, ktorými však nevyvracia skutkové tvrdenia uvedené urbárom v spomínanom článku. Editorka žalobcovi oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho žiadosť nemá zákonom stanovené náležitosti, má žalovaný právo podľa § 8 ods. 7 vyjadrenie neuverejniť. Rovnako tak z dôvodu, že urbárom uvádzané skutkové tvrdenia žalobca vo svojom vyjadrení mal možnosť poprieť, doplniť či spresniť, no neurobil tak. Napriek tomu žalobcu v súvislosti s § 8 až 10 Zákona o publikáciách požiadala o opätovné zaslanie žiadosti a vyjadrenia v súlade s uvedenými paragrafmi Zákona o publikáciách, a to do termínu uzávierky, 21.05.2024. 14. Z predžalobnej výzvy - odpoveď na reakciu redakčnej rady zo dňa 20.05.2024 súd zistil, že v nej žalobca poukázal na to, že pred zverejnením článku bol zo strany pani D. v telefonickom rozhovore požiadaný o vyjadrenie k článku aby sa zaručila objektivita článku. Pani D. im text článku pred jeho zverejnením odmietla sprístupniť, preto sa rozhodli reagovať až po jeho zverejnení. Žalobca v predžalobnej výzve okrem iného uviedol, že text vyjadrenia tvorí neoddeliteľnú súčasť žiadosti a obsahuje aj ich vlastné tvrdenia k úplnosti a pravdivosti o existencie nájmu, zákonnosti vybudovania a lyžiarskeho strediska, svojvoľnosti zastavanie pozemkov atď. Samotná žiadosť tak v texte vyjadrenia obsahuje ich vlastné tvrdenia k tomu, že všetky sporné pozemky sú prenajaté, pričom tento spor je predmetom súdneho konania. Všetky stavby vo vlastníctve spoločnosti SKI GRÚNIKY s.r.o. boli vybudované na prenajatých pozemkoch vrátane potrebných povolení, žiadne z týchto stavieb nie sú postavené svojvoľne bez súhlasu a vedomia urbáru. Ďalej uviedol, že zo samotného článku je každému s rozumovými schopnosťami na úrovni priemerne spôsobilej osoby jasné, že ich spoločnosť bola krivo obvinená z niekoľkých trestných činov. Článok tak zasahuje do dobrej povesti žalobcu, ale aj do občianskej cti a dôstojnosti konateľa spoločnosti ďalšieho spoločníka, pričom okrem krivých obvinení boli vykreslený ako neplatiči podvodníci a násilníci, pred ktorými sa urbár musí chrániť najatím strážnej služby. Vo vyjadrení sa sústreďujú na vyjadrenie pravdivého a úplného opisu skutočnosti z článku a zároveň opisujú, aj dôvody konania urbáru, ktorými zjavne nie je nájom za pozemky, ktoré sú sporné. V ďalšom žalobca v predžalobnej výzve uviedol v čom je podstata právneho prostriedku vyjadrenia a citoval rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Žalobca zotrval na žiadosti zo dňa 16.05.2024 a tom, aby mesto Námestovo nasledujúcom čísle dvojmesačníka noviny občanov Námestova - Námestovčan uverejnilo vyjadrenie žiadateľa na rovnocennom mieste a rovnakým písmom akým bol uverejnený článok Urbáru Námestovo v pôvodnom znení. Zároveň žalovaného poučil, že v prípade ak nebude rešpektovať ich právo na vyjadrenie, bude nútený vec riešiť súdnou cestou podaním žaloby podľa § 10 ods. 2 Zákona o publikáciách. Z podacieho lístku Slovenskej pošty mal súd preukázané že predžalobná výzva bola podaná dňa 21.05.2024 o 17:21 hod na pošte v Bratislave a žalovanému bola doručená dňa 23.05.2024. Žalobca súdu predložil aj potvrdenie z e-mailovej stránky, v mysle ktorej odoslal predžalobnú výzvu žalovanému a ďalším osobám dňa 21.05.2024 o 16:11 hod. 15. Z dvojmesačníka Noviny občanov mesta Námestovo - Námestovčan, máj 2024, číslo 3, ročník XIV mal súd preukázané, že dňa 31.05.2024 nedošlo k zverejneniu vyjadrenia žalobcu. 16. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o publikáciách, ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie vyjadrenia. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť tejto osoby vyjadrenie uverejniť.
17. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o publikáciách, žiadosť o uverejnenie vyjadrenia sa musí doručiť vydavateľovi periodickej publikácie, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúre do 30 dní od uverejnenia predmetného skutkového tvrdenia, inak právo na vyjadrenie zaniká. Práva vyplývajúce z osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 18. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o publikáciách, žiadosť o uverejnenie vyjadrenia musí byť písomná, podpísaná žiadateľom a musí obsahovať a) identifikáciu vydania alebo agentúrneho servisu, v ktorom bolo skutkové tvrdenie uverejnené, b) popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby. 19. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách, súčasťou žiadosti o uverejnenie vyjadrenia musí byť jeho písomné znenie. Vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Vyjadrenie musí byť rozsahom primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku. 20. Podľa § 8 ods. 5 Zákona o publikáciách, vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní uverejniť vyjadrenie bezodplatne, s označením "vyjadrenie", s pripojením mena a priezviska alebo názvu žiadateľa o uverejnenie vyjadrenia a bez súvisiaceho textu obsahujúceho hodnotiaci úsudok vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúry. 21. Podľa § 8 ods. 6 Zákona o publikáciách, vyjadrenie sa zverejní zvyčajne do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia alebo v inej primeranej lehote, ktorá zodpovedá periodicite vydávania periodickej publikácie a ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia. 22. Podľa § 8 ods. 7 Zákona o publikáciách, vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť vyjadrenie, ak a) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka, b) žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nemá náležitosti podľa odsekov 3 a 4, c) smeruje voči skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie vyjadrenia alebo osôb podľa § 10 ods. 4, d) by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo ak by bolo jeho uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi, e) by uverejnenie vyjadrenia predstavovalo neoprávnený zásah do práv alebo právom chránených záujmov tretej osoby. 23. Podľa § 10 ods. 2 Zákona o publikáciách, ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnia vyjadrenie alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jeho uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť vyjadrenie alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. 24. Podľa § 10 ods. 3 Zákona o publikáciách, žaloba podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 90 dní od uverejnenia skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týkala alebo od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa týkala žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia vyjadrenia alebo dodatočného oznámenia zaniká. 25. V prejednávanej veci sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému podľa § 10 ods. 2 Zákona o publikáciách uverejniť vyjadrenie žalobcu na článok ,,Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky“, ktorý bol zverejnený v dvojmesačníku Noviny občanov Námestovo – Námestovčan dňa 19.03.2024 z dôvodu, že predmetný článok obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré zasahujú do jeho dobrej povesti. Žalobca žiadal žalovaného o zverejnenie vyjadrenia k článku, avšak žalovaný jeho vyjadrenie nezverejnil.
26. V konaní bolo nesporným, že žalovaný dňa 19.03.2024 uverejnil článok s názvom ,,Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky“ a že žalobca dňa 17.04.2024 doručil žalovanému – redakčnej rade žiadosť o zverejnenie vyjadrenia k predmetnému článku z dôvodu, že podľa neho obsahuje nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia, ani to, že žalovaný vyjadrenie nezverejnil. Spornou skutočnosťou bolo, či žiadosť o vyjadrenie spĺňala náležitosti uvedené v § 8 ods. 3 a 4 Zákona o publikáciách, pre nedodržanie ktorých žalovaný nezverejnil vyjadrenie. Nedodržanie zákonom stanovených náležitostí žalobca namietal majúc za to, že žiadosť obsahuje všetky podstatné náležitosti, keď obsahuje vymedzenie tvrdení, ktoré sú nepravdivé a neúplné a zasahujúce do jeho dobrej povesti. 27. Zmyslom práva na vyjadrenie je umožniť dotknutej osobe, aby skutkové tvrdenia, ktoré boli uverejnené v periodickej tlači uviedla na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení, kedy môže zverejnené skutkové tvrdenia spresniť, prípadne ich doplniť a verejnosti tak ponúknuť vlastnú verziu k zverejneným skutkovým tvrdeniam. Stanovením náležitostí žiadosti o uverejnenie vyjadrenia uvedených v § 8 ods. 3 a 4 Zákona o publikáciách zákonodarca sledoval cieľ, aby bolo jasne a nepochybne dané, voči ktorému konkrétnemu skutkovému tvrdeniu publikovanému v konkrétnom periodiku alebo agentúrnom spravodajstve chce dotknutá osoba uplatniť svoje právo. Osobitná náležitosť spočívajúca v uvedení, v čom sa mali uverejnené skutkové tvrdenia dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej osoby slúži účelu zistenia (ustálenia), či zverejnenie konkrétnych skutkových tvrdení je spôsobilé sa aj dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby a dobrej povesti právnickej osoby, minimálne s takým dopadom na tieto chránené osobnostné zložky fyzickej osoby, že je na mieste tieto publikované skutkové tvrdenia (vzhľadom na ich povahu) popierať, dopĺňať, spresňovať alebo vysvetľovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/61/2011). V tejto súvislosti nepostačuje iba všeobecné konštatovanie o nepravdivosti tvrdenia, ale je nevyhnutné výslovne uviesť, v čom vidí žiadateľ nepravdivosť (neúplnosť), v čom a ktorého práva sa uverejnené tvrdenie dotýka a z akého dôvodu. Inštitút práva na vyjadrenie tak predstavuje prípustný zásah do slobody prejavu tlače, z ktorého dôvodu zákonodarca stanovil určité mantinely, aby nedochádzalo k jej neprimeranému obmedzeniu, a to práve stanovením podmienok, za ktorých nie je povinný vydavateľ uverejniť vyjadrenie. Absencia ktorejkoľvek náležitosti žiadosti o vyjadrenie tak spôsobuje, že žalovaný nie je povinný vyjadrenie uverejniť (§ 8 ods. 7 Zákona o publikáciách). 28. S názorom žalobcu, že jeho žiadosť o uverejnenie vyjadrenia obsahuje náležitosti stanovené v § 8 ods. 3 a 4 Zákona o publikáciách sa súd nestotožnil, nakoľko z obsahu žiadosti o uverejnenie vyjadrenia nie je zrejmé v čom konkrétne sú skutkové tvrdenia uvedené v článku nepravdivé alebo neúplné a v čom uverejnený článok zasiahol do dobrej povesti žalobcu a súčasne vyjadrenie nie je obmedzené len na skutkové tvrdenie, ktorým by bolo popreté, doplnené, či spresnené alebo vysvetlené napádané skutkové tvrdenie. Po oboznámení sa so žiadosťou a vyjadrením žalobcu k článku ,,Quo vadis lyžiarske stredisko Grúniky“ súd musel konštatovať, že z nich nevyplýva prečo sú jednotlivé žalobcom označené tvrdenia skutočne nepravdivé a tiež ani to, ako konkrétne tvrdenie zasiahlo do dobrej povesti žalobcu. Žalobca v žiadosti v siedmych odrážkach len stroho uviedol, ktoré tvrdenie považuje za nepravdivé a neúplné ako napr. ,,tvrdenie o neexistencii nájmu je nepravdivé a neúplné“, pričom neuviedol, v čom je toto skutkové tvrdenie nepravdivé a neúplné. Tiež z textu vyjadrenia, ktoré má byť zverejnené nie je zrejmé popretie tohto konkrétneho skutkového tvrdenia, ako i ďalších tvrdení, ktoré sú podľa neho nepravdivé. Žalobca napríklad v žiadosti tiež uvádza, že tvrdenie o fyzickom napadnutí je nepravdivé a neúplné, avšak v samotnom vyjadrení sa k fyzickému napadnutiu, ktoré bolo spomenuté v spornom článku uvádza len to, že sa vedie ďalšie trestné stíhanie za ublíženie na zdraví a výtržníctvo, kde poškodeným je osoba z prevádzkového personálu žalobcu. Z uvedeného nie je zrejmé, prečo resp. v čom bolo nepravdivé tvrdenie o fyzickom napadnutí spomenutom v článku. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/187/2017 zo dňa 25.04.2018, kde tento uviedol: ,,že súčasťou žiadosti musí byť odpoveď (pozn. súdu v súčasnosti vyjadrenie), ktorá nepripúšťa žiadne zásahy vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry do jej obsahu, okrem opravy gramatických chýb. Odpoveď by preto mala v úvode, po označení periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, dátumu vydania alebo zverejnenia a pod., obsahovať napr. zhrnutie alebo citáciu textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá, a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok, a nie len citáciu samotného skutkového tvrdenia vytrhnutého z kontextu. Odpoveďou teda žiadateľ uvádza vlastné stanovisko k skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku, dopĺňa skutkové tvrdenie alebo ho vysvetľuje.“ Ako súd uviedol vyššie, v prejednávanej veci predstavuje vyjadrenie žalobcu samostatný text, z ktorého nie je zrejmé aké skutkové tvrdenia sa ním napádajú, resp. vyvracajú a tiež zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu. Je preto nutné konštatovať, že žiadosť ani v spojení s vyjadrením neobsahuje náležitosti vymedzené v § 8 ods. 3 písm. b) a § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách, ktoré sú explicitne uvedené a ich výpočet je taxatívne daný, pričom vzhľadom na jeho kogentnú povahu nie je možné sa za žiadnych okolností od neho odchýliť. Právo na vyjadrenie je založené na prísne formalizovanom postupe, ktorý predpokladá súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, aby vzniklo žiadateľovi voči vydavateľovi právo na uverejnenie ním požadovaného vyjadrenia (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/127/2016, sp. zn. 8Co/82/2017). 29. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 350/2014 zo dňa 24.01.2017, ktorým bolo vyhovené sťažnosti sťažovateľky (vydavateľ denníka), kedy sa ústavný súd zaoberal aj splnením náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede požadovaných ust. § 8 ods. 3 Tlačového zákona. Ústavný súd SR v náleze uviedol: ,,že inštitút práva na odpoveď predstavuje vo svojich dôsledkoch (prípustný) zásah do slobody prejavu tlače. Aby pri aplikácii tohto právneho nástroja v praxi nedochádzalo k jej neprimeranému obmedzeniu, je zákonodarcom schválená konštrukcia poskytovanej ochrany limitovaná jasne stanovenými hranicami. Pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o uverejnenie odpovede bolo preto povinnosťou konajúcich súdov skúmať, či navrhovateľom koncipovaná žiadosť a v nej obsiahnutá tlačová odpoveď spĺňa parametre jasne vyžadované dotknutými ustanoveniami § 8 ods. 3 tlačového zákona. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací explicitne vyjadrené pravidlá, ktoré bolo potrebné pri aplikácii dotknutých ustanovení tlačového zákona rešpektovať, zjavne porušil. V sťažovateľkinom prípade, tak ako už bolo uvedené, vlastná odpoveď navrhovateľa obsahovala v rozpore s dotknutými ustanoveniami tlačového zákona aj hodnotiace úsudky navrhovateľa, jej rozsah bol zjavne neprimeraný textu dotknutého článku a v žiadosti navrhovateľa chýbalo zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa“. 30. Pokiaľ žalobca trval na tom, že v prípade, ak niektoré náležitosti vyjadrenia absentujú v žiadosti, je potrebné vychádzať z predžalobnej výzvy, v ktorej uvedené nedostatky odstránil, toto podľa súdu nie je možné. V ustanovení § 8 ods. 2 Zákona o publikáciách je totiž stanovená prekluzívna lehota, v zmysle ktorej žiadosť o uverejnenie vyjadrenia musí byť doručená žalovanému do 30 dní od uverejnenia sporného skutkového tvrdenia. Sporný článok bol zverejnený dňa 19.03.2024, pričom z vyjadrenia redakčnej rady zo dňa 06.05.2024 mal súd preukázané, že im bola žiadosť doručená dňa 17.04.2024, teda tesne pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Zákon nepripúšťa predĺženie predmetnej lehoty a neupravuje ani ustanovenia týkajúce sa odstraňovania prípadných vád žiadosti. Vydavateľ periodickej tlače nemôže do žiadosti ani do samotného vyjadrenia nijakým spôsobom zasahovať. Je na vydavateľovi tlače, či žiadosti vyhovie a článok zverejní najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti alebo nie. Žiadosť podaná bola, pričom dňa 19.04.2024 uplynula prekluzívna lehota na jej podanie a preto súd nemôže posudzovať náležitosti žiadosti o uverejnenie vyjadrenia z predžalobnej výzvy, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 21.05.2024. Okrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že žalobca žalovanému nezaslal novú žiadosť, ale predžalobnú výzvu, v zmysle ktorej zotrval na uverejnení vyjadrenia uvedeného v žiadosti zo dňa 16.04.2024. Uvedenému záveru súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že ak by mal súd posudzovať predžalobnú výzvu ako žiadosť o uverejnenie vyjadrenia, v zmysle zákona by potom mala žalovanému plynúť 60 dňová lehota na zverejnenie vyjadrenia od doručenia predžalobnej výzvy, čo znamená, že lehota na zverejnenie vyjadrenia by v čase podania žaloby neuplynula. Ak by ale žalobca vyčkal na uplynutie 60 dňovej lehoty, nestihol by žalobu podať na súd včas, nakoľko by mu uplynula 90 dňová prekluzívna lehota (plynúca od zverejnenia sporného článku) a jeho právo ma zverejnenie vyjadrenia by zaniklo. 31. K tvrdeniam žalobcu prezentovaným na pojednávaní ohľadne uzatvorenia nepomenovanej zmluvy s editorkou novín B. C. D., súd uvádza, že uvedené vyhodnotil ako zmenu žaloby (žalobca zmenil podstatné dôvody, pre ktoré žiada uložiť žalovanému povinnosť, teda uloženie povinnosti žalovanému žiadal z iného právneho dôvodu), ktorú zmenu súd na pojednávaní nepripustil. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zverejniť vyjadrenie v zmysle Zákona o publikáciách, k čomu smerovali nielen vyjadrenia žalobcu, ale aj ním predložené dôkazy. Pokiaľ teda na pojednávaní tvrdil, že v prípade, ak súd nevyhovie jeho žalobe podľa Zákona o publikáciách, má sa tak stať na základe ústnej zmluvy, ktorú uzatvoril s p. D., jednalo sa o novú skutočnosť a rozšírenie dôvodov podanej žaloby, o rozšírení ktorej bez zmeny žaloby súd nie je oprávnený rozhodovať. Uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej by mala vzniknúť povinnosť žalovaného zverejniť vyjadrenie by popri povinnosti zverejniť vyjadrenie podľa Zákona o publikáciách predstavovala konkurenčný nárok,
keď pôvodný nárok uplatnený žalobou vyplýva zo Zákona o publikáciách a nárok na základe novej právnej skutočnosti vyplýva z uzatvorenia nepomenovanej zmluvy. Preukázanie týchto nárokov a posúdenie dôvodnosti toho ktorého nároku predstavujú rozdielne vykonávanie dokazovania a jeho rozsah. Zmenou žaloby je v zmysle § 140 ods. 1 CSP návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. S poukazom na uvedené preto súd, napriek tomu, že žalobca mal za to, že sa nejedná o zmenu žaloby, posúdil návrh žalobcu ako zmenu žaloby, ktorú zmenu nepripustil a rozhodoval o pôvodnej žalobe, t. j. o uložení povinnosti žalovanému zverejniť vyjadrenie žalobcu podľa Zákona o publikáciách. 32. S poukazom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o uverejnenie vyjadrenia a vyjadrenie, ktoré v zákonom stanovenej lehote doručil žalovanému neobsahovali zákonom stanovené náležitosti (§ 8 ods. 3 písm. b) a ods. 4 Zákona o publikáciách), z ktorého dôvodu žalovaný nemal povinnosť vyjadrenie uverejniť (§ 8 ods. 7 a § 10 ods. 2 Zákona o publikáciách), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 33. Čo sa týka návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania, a to listinami a videozáznamami, ktoré dôkazy sa nachádzajú na č.l. 98 – 487 súdneho spisu, tieto súd nevykonal z dôvodu jeho rozsiahlosti a nadbytočnosti, keďže vo veci konštatoval absenciu náležitosti žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, pre ktorý dôvod súd žalobu zamietol a preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie na pravdivosť tvrdení uvedených v článku. Okrem toho uvedené dôkazy žalobca predložil až po lehote danej súdom na predkladanie dôkazov. Súd z dôvodu hospodárnosti nevykonal ani výsluch navrhovaných svedkov B. C. D. a I. J., nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca bol pred uverejnením článku kontaktovaný zo strany p. D. ako editorky novín, ani to, že žalobcovi nebol sprístupnený sporný článok pred jeho zverejnením v novinách a že si ponechal lehotu na vyjadrenie. Zároveň predmetom tohto konania nebolo, ako na to súd poukázal vyššie, uzatvorenie nepomenovanej zmluvy, ale uverejnenie vyjadrenia v zmysle Zákona o publikáciách. 34. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, pretože súd žalobu zamietol, priznal mu súd voči neúspešnému žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.