Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo DK-6Er/127/2014 5414201510 03. 12. 2025 JUDr. Jana Veselá ECLI:SK:OSNO:2025:5414201510.2
Uznesenie Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., zast. matkou D. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. proti povinnému: neb. F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Mesto Dolný Kubín, vykonávanej súdnym exekútorom Františkom Radzom, Exekútorský úrad so sídlom Radlinského 1728/47, Dolný Kubín, pre vymoženie bežného a zameškaného výživného, rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd u k l a d á Okresnému súdu Námestovo, Námestie Antona Bernoláka 332/16, Námestovo, povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi na účet súdneho exekútora: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 52,37 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Okresný súd Dolný Kubín poveril dňa 15.04.2014 súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4P/63/2012 zo dňa 30.07.2013. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok. 6. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017. 7. Súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po poručiteľovi – povinnom vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10D/52/2019 bolo uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10D/52/2019 zo dňa 19.07.2019 zastavené podľa § 187 ods.1 CMP, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2019. 8. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7MCdo/5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práva povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6MCdo/8/2011 a sp. zn. 6MCdo/9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h)Exekučného poriadku)“. 9. „Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne„ (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014). Obdobné závery možno aplikovať aj v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok. 10. V prípade zastavenia dedičského konania podľa § 187 ods. 1 CMP, teda ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to z dôvodu, že do povinností poručiteľa nevstúpili žiadni dedičia z titulu dedenia a teda ani nezodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého majetku. Súd s ohľadom na vyššie uvedené má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil. 11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 18. Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €. Nakoľko súd má preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku priznal k odmene aj 23 % DPH, t. j. 7,63 eur, čo spolu predstavuje 40,82 eur. Zároveň súd priznal súdnemu exekútorovi aj nárok na náhradu hotových výdavkov (poštovného) vo výške 11,55 €. S poukazom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 52,37 €. 19. Na zaplatenie priznaných trov exekúcie v celkovej výške 52,37 eur súd zaviazal tunajší súd, keď postupoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak ide o zastavenie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom (z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), trovy takejto exekúcie znáša súd.
Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).