Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 9P/174/2022 1622201628 08. 04. 2025 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky – manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, občianka Slovenskej republiky, trvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika a manžela: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, trvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika, t.č. bytom H. H. I. J. J. K., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: H. L., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, obe občianky Slovenskej republiky, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto rozhodol: Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo J. K. - D., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika, vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza. Maloleté deti H. L. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá M. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. L. výživným vo výške 230 Eur mesačne a na výživu maloletej M. A. výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. Štát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2022 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka a otca zaviazal platením výživného vo výške 400 Eur mesačne na každé z detí k rukám matky. Styk žiadala ponechať na dohodu rodičov, teda neupravený. Na pojednávaní dňa 08.04.2025 matka zmenila svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, čo sa týka zastupovania a správy majetku a navrhla, aby boli v tomto smere oprávnení obaja rodičia a čo sa týka výživného uviedla, že by súhlasila s výškou výživného 200-250 Eur na jedno dieťa.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli s manželom vo Veľkej Británii, u oboch išlo o prvé manželstvo. Jej manžel je občanom Veľkej Británie. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na Slovensku v A., kde doposiaľ býva navrhovateľka s deťmi. Majú spolu dve dcéry, iné vyživovacie povinnosti nemajú. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, dva roky po svadbe sa začali prejavovať medzi manželmi nezhody prameniace z rozdielnosti pováh a názorov. Vzťahy medzi manželmi sa postupne menili a citovo vzájomne ochladli. Prestali viesť normálny manželský život. Dochádzalo ku konfliktom aj s fyzickými atakmi voči navrhovateľke, pričom svedkami boli aj maloleté deti. Po pokusoch o obnovenie manželského života obaja usúdili, že ich názory na spoločný život, hospodárenie a výchovu detí sú veľmi odlišné a nie je nádej, že sa v týchto veciach vzájomne pochopia. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti vo februári 2022 a našiel si prácu vo Veľkej Británii. Manželstvo je nefunkčné a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. V podaní zo dňa 02.08.2023 matka oznámila súdu, že jej manžel žije zo sociálnych dávok v sociálnom byte a bola mu diagnostikovaná bipolárna porucha, je na liekoch. 3. Súd sa vzhľadom na štátnu príslušnosť a obvyklý pobyt manžela navrhovateľky a otca maloletých detí v prvom rade zaoberal svojou právomocou vo veci konať a nadväzne rozhodným právom, ktoré je nevyhnutné aplikovať. 4. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 5. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. 6. Keďže tu nie je žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva ktorá by upravovala rozhodné právo vo veci rozvodu manželstva súd vychádzal pri určení rozhodného práva vo veci rozvodu z ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. 7. Podľa čl. 5 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996 (ďalej aj len „Haagsky dohovor z roku 1996“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. 8. Podľa čl. 15 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu. 9. Podľa čl. 17 Haagskeho dohovoru z roku 1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.
10. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva. 11. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. 12. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej aj len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu. 13. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. 14. Súd podotýka, že aplikovateľnosť nariadení EÚ nie je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ iba na „vnútroúnijné“ prípady a možno hovoriť o ich univerzálnej aplikovateľnosti (univerzálna aplikovateľnosť nariadení EÚ vyplýva napr. z rozhodnutia SD EÚ vo veci C-281/02 Andrew Owusu v N.B. Jackson). Medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu naradenia, nemusí byť výlučne intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu. Súd zároveň konštatuje, že použitiu predmetných nariadení vo vzťahu k rozvodu manželstva a vyživovacej povinnosti nebráni žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva, podľa ktorej by mal súd svoju právomoc prednostne posúdiť. (bližšie k určeniu právomoci a rozhodnému právu vo veci vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ pozri HAŤAPKA, M.: Cezhraničné výživné v Európskej únii po novom – dopad na slovenskú justičnú prax; Justičná revue, 63, 2011, č. 5, s. 653 – 681.) 15. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/246/2021 zo dňa 27.04.2022 podľa ktorého, nariadenia sú právne akty vymedzené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a uplatniteľné vo všetkých krajinách Európskej únie. Podľa článku 288 ZFEÚ je nariadenie bezprostredne a priamo uplatniteľné pre všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom záväznosť a aplikovateľnosť nariadenia nevylučuje skutočnosť, že odporca/oprávnený sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, alebo dokonca v nečlenskom štáte EÚ. ... Čo sa týka výživného na maloleté dieťa, súd Slovenskej republiky skúma svoju právomoc výlučne podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. V nariadení 4/2009 nie je žiadna zostatková právomoc, teda kritériá právomoci súdu členského štátu na konanie o vyživovacej povinnosti sú konečné a na základe uvedeného je ust. § 38a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsolétne. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria určovania právomoci a rozhodného práva súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a to vo vzťahu k rozvodu manželstva (s poukazom na cit. ustanovenia nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111), keď navrhovateľka má obvyklý pobyt na území SR, kde mali spoločne s manželom naposledy obvyklý pobyt, ako aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností (s poukazom na cit. ust. Haagskeho dohovoru z roku 1996), vrátane vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (s poukazom na cit. ust. nariadenia rady (ES) č. 4/2009), keďže obvyklý pobyt maloletých detí je rovnako na území Slovenskej republiky, pričom je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia slovenského právneho poriadku. 17. Manžel navrhovateľky, ktorý sa zdržiava na území Veľkej Británie mailom zo dňa 30.06.2023 oznámil súdu svoju adresu v Anglicku, kde sa zdržiaval a žiadal doručovať písomnosti. Návrh spolu s výzvou na
vyjadrenie bol manželovi navrhovateľky riadne doručený dňa 11.09.2023 dožiadaným orgánom v súlade s Dohovorom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach zo dňa 15. novembra 1965. 17.1 V mailovom podaní zo dňa 12.12.2023 sa manžel navrhovateľky vyjadril, že nebude súčasť slovenských súdov a práva, konania sa nezúčastní. Jeho manželka ho okradla o bohatstvo a od júna 2022 ho odtrhla od jeho detí. Nebude sa ďalej angažovať ani mailom a listy vráti alebo hodí do koša. Žiadny kontakt s deťmi znamená, že nemá deti. Žiadal, aby ho súd prestal kontaktovať. Následne mailom zo dňa 24.04.2024 oznámil súdu, že už nikdy nevkročí do tejto krajiny, veľmi a vážne to poškodilo jeho duševné zdravie, keď v takomto prostredí žil takmer 14 rokov. Oženil sa podľa práva Anglicka a D. a nezúčastní sa žiadneho pojednávania. Takmer dva roky nebol v kontakte s deťmi, ako ho žena od detí odrezala. Nemá už rodinu ani nič iné, pretože mu všetko ukradla, manželka odmieta predať dom, do ktorého bola vložená všetka jeho práca a kapitál, takže táto záležitosť je pre neho uzavretá. Žiadal, aby mu súd prestal posielať takého oznámenia (predvolania na pojednávanie), už nebýva na ním uvedenej adrese v Anglicku a nebude poskytovať svoju novú adresu. Takže každá zásielka bude odmietnutá alebo vrátená, pretože už nie je na tejto adrese. Uviedol, že toto je jeho posledná odpoveď. 17.2 Následné doručovanie predvolania na pojednávanie manželovi navrhovateľky na ním oznámenú adresu nebolo úspešné a príslušný doručovací orgán súdu dňa 04.11.2024 oznámil, že doručenie nebolo možné, keďže adresát je na predmetnej adrese neznámy. Keďže manžel navrhovateľky má doposiaľ evidovanú adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov SR, súd s poukazom na ust. § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) doručoval ďalšie písomnosti manželovi navrhovateľky na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. 18. Manžel navrhovateľky sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Súd musí v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“) v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 19. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky (matky), vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia o príjme a výplatné pásky matky, výpis zo živnostenského registra otca, lustrácia v obchodnom registri, záznam z pohovoru s mal. deťmi, správa zo šetrenia pomerov v domácnosti matky, daňové priznanie otca, informácie z internetových stránok o minimálnej mzde v Anglicku, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav. 20. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.03.2025 úrad dňa 03.03.2025 vykonal v domácnosti matky ohlásené sociálne šetrenie. Jedná sa o 5-izbový rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletých detí. Rodina v tomto dome žije od roku 2013, pričom v súčasnosti v domácnosti žije len matka spolu s deťmi. Prízemie domu pozostáva zo vstupnej chodby, obývacej izby s kuchyňou, pracovne, ktorú maloletá H. L. využíva ako svoju dielňu (študuje keramický dizajn), komory a toalety. Prvé poschodie domu pozostáva z detských izieb maloletých detí, spálne a kúpeľne. V domácnosti bolo teplo a hygiena bola na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a citový vývin. Náklady na domácnosť predstavujú splátku hypotekárneho úveru vo výške 780,- Eur mesačne, splátku úveru Wüstenrot vo výške 250,- Eur mesačne, poistenie úveru aj osôb vo výške 26,- Eur mesačne, poplatok za dodávku elektrickej energie vo výške 70,- Eur mesačne, poplatok za dodávku plynu vo výške 70,- Eur mesačne, poplatok za dodávku vody vrátane vodného-stočného vo výške 45,- Eur mesačne, poplatok za internet, TV a mobilné telefóny matky a maloletých detí vo výške 130,- Eur mesačne, poplatok za odvoz odpadu vo výške 48,- Eur ročne/1 osoba, daň z nehnuteľností vo výške 36,- Eur ročne a poistenie domácnosti cca 130,- Eur ročne. Matka pracuje v spoločnosti E. G., s.r.o. na pozícii vedúca s priemerným čistým príjmom vo výške cca 2.500,- Eur mesačne. Matka v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia v jej domácnosti uviedla, že s otcom maloletých detí nie sú v súčasnosti v žiadnom kontakte a otec sa o maloleté deti nijakým spôsobom nezaujíma. Podľa slov matky, odkedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti, odišiel priamo do Veľkej Británie, kde odvtedy žije, maloleté deti nebol ani raz navštíviť, ani maloleté deti neboli vo Veľkej Británii za ním. Matka ďalej uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti jej otec nezaslal žiadne výživné, ani nijakým spôsobom matke na výdavky detí neprispel.
Otec sa podľa vyjadrenia matky zo začiatku, cca polroka po svojom odchode, u matky na maloleté deti informoval, potom už sa matky na ne nepýtal. Matka uviedla, že otcovi v styku s maloletými deťmi nebráni, ale deti sa s ním stýkať nechcú. Matka má podľa svojich slov vedomosť o tom, že otec v súčasnosti nepracuje a poberá sociálne dávky. Maloletá H. L. navštevuje 2. ročník N. O. F. v K.. S jej štúdiom je spojený poplatok vo výške 20,- Eur mesačne a ostatné potreby k štúdiu si maloletá musí zabezpečiť na vlastné náklady. Maloletá H. L. v škole na obedy nechodí a do školy cestuje každý deň, s čím je spojený výdavok na električenku vo výške 130,- Eur ročne. Maloletá nosí dioptrické okuliare a má problémy s kolenami, nakoľko sa venovala hádzanej, v súčasnosti navštevuje volejbalový krúžok, ktorý má v škole a je zadarmo. Maloletá M. A. navštevuje 5. ročník Základnej školy v A.. S návštevou školského zariadenia je spojený poplatok vo výške 5,- Eur za obedy, tiež sa raz ročne uhrádza príspevok vo výške 100,- Eur a poplatok za učebnice, ktorý tento školský rok predstavoval sumu 138,- Eur. Maloletá M. A. v súčasnosti nenavštevuje žiaden záujmový krúžok. Maloletá je zdravá. 21. Počas sociálneho šetrenia kolízny opatrovník maloletých detí vykonal dňa 03.03.2025 pohovor s maloletými deťmi, pričom maloletá M. uviedla, že si neželá, aby sa otec oboznámil s obsahom pohovoru. V prípade, ak maloleté dieťa žiada, aby čo i len jednému z rodičov nebol sprístupnený záznam/ obsah pohovoru, súd uvedené rešpektuje a zvukový záznam či prepis pohovoru rodičom nesprístupní, a to s ohľadom na právo maloletého dieťaťa na súkromie vyplývajúce z č.l. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, potrebu ochrany pred konfliktom lojality a najlepší záujem maloletého dieťaťa (č.l. 3 Dohovoru) s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného mimosporového poriadku v spojení čl. 5 Zákona o rodine (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/241/2019 z 12.11.2019). Maloletá H. počas pohovoru uviedla, že otec od nich odišiel asi na konci jej 8. ročníka. Finančne to podľa maloletej matka zvládala. Maloletá brigáduje. Maloletej teraz všetko vyhovuje a fungujú ako rodina v pohode. S otcom nekomunikuje, otec má bipolárnu poruchu a nemá s maloletou dobrý vzťah. Vzťahy s otcom neboli ideálne ani pre jeho odchodom, lebo maloletá súcitila s matkou. Maloletú mal otec obviniť, že to kvôli nej sú rodičia spolu a že sa brali kvôli maloletej. Podľa maloletej ju otec nemal veľmi v láske, keď odchádzal. Po jeho odchode s ním raz telefonovala, ale bolo jej to nepríjemné, lebo bol na ňu agresívny a osočoval ju. Spôsobilo je to akurát stres. Potom už s ním nechcela telefonovať. Maloletá si otca v telefóne zablokovala, lebo on jej povedal, že jej bude písať hnusné veci. Podľa maloletej otec s ňou nikdy nechcel v dobrom komunikovať a nepodporoval ju. V prvom polroku po jeho odchode im otec poslal nejakú krabicu so sladkosťami, ale inak nič. Otec ju do Anglicka nevolal, keby už niekoho volal, tak mladšiu sestru, ktorá bola malá, keď odchádzal. Maloletá sa vyjadrila, že chce byť zverená do starostlivosti matky, pre pocit bezpečia vzhľadom na to, aký otec je. Maloletá sa vyjadrila, že s rodinou otca nie sú v kontakte a ani ju nepoznali. Podľa maloletej otec svoju rodinu odpísal. 22. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.04.2025 uviedla, že jej manžel nebol rád na Slovensku. Mal problém s alkoholom, popíjal každý deň. Zhoršilo sa to, keď začal pracovať z domu. Mal aj depresie. Začal spávať na gauči. Odcudzili sa. Odišiel do Veľkej Británie. Mal ťažké detstvo. Istý čas žil v detskom domove. Pochádzal zo zlých rodinných pomerov, čo si so sebou niesol. Dokázal byť na navrhovateľku aj fyzicky agresívny, a to aj pred deťmi. Je rada, že odišiel. Aktuálne s manželom nie sú vyše roka v žiadnom kontakte. Keď budú deti veľké a budú samé chcieť, nebude im brániť, aby navštívili otca. Manžel má podľa jej informácií neukončené stredné vzdelanie. Odmietol prispievať na výživu detí. Nevedela sa presne vyjadriť k príjmom manžela, keď spolu žili. Nemala prístup do jeho účtu. Navrhovateľka zarába cca 2500 Eur mesačne v čistom. Deti nemajú platené záujmové krúžky. Staršia dcéra nosí okuliare, inak sú deti zdravé. Staršia dcéra začala chodiť na obedy v škole s poplatkom 30 Eur mesačne. Na deti má bežné náklady, čo sa týka bývania, stravy, ošatenia, hygieny. 23. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že ak súd manželstvo rozvedie, navrhuje zverenie maloletých detí do starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj fakticky zabezpečuje. Čo sa týka zastupovania a správy majetku, nie je podľa neho dôvod obmedzovať rodičovské práva otca, preto navrhol, aby obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok detí. Výživné na deti považoval za primerané okolo 200-250 Eur mesačne na dieťa. Aj vzhľadom na vek detí nie je podľa neho namieste styk upravovať. 24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 26. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 27. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 28. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 29. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 30. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 31. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 32. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností. 33. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia. 34. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo Veľkej Británii a sú rodičmi dvoch maloletých detí. Manželia spolu nežijú niekoľko rokov, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli na Slovensku, do Veľkej Británie, kde doposiaľ podľa všetkého žije. S navrhovateľkou sa vyše roka nekontaktujú. Manželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a maloleté dieťa a ich manželský zväzok je dlhodobo už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené rozdielnosťou pováh a názorovými nezhodami vedúcimi k vyhroteným konfliktom. 35. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky ako aj jej manžela, ktorý sa nemieni vrátiť na územie Slovenska, k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav odlúčenia manželov. Aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základ pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia spoločne nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné prostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. 36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 43. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 45. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
46. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 47. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 48. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti dlhodobo sama zabezpečuje, pričom otec sa na starostlivosti od jeho odchodu do zahraničia nijako nepodieľa. 49. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Aj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. 50. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. 51. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 52. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 53. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. 54. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností. 55. Vzhľadom na to, že súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platením výživného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, zistené majetkové pomery a životnú úroveň rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom na vek maloletých detí a ich aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného 200 Eur mesačne na maloletú M. a 230 Eur mesačne na maloletú H. je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z nákladov na maloleté deti uvádzaných matkou a bežných potrieb detí vo veku maloletých detí. Maloletá M. navštevuje 5. ročník základnej školy v mieste bydliska, maloletá H. je v 2. ročníku strednej odbornej školy v K.. Matka udávala, že má s deťmi bežné náklady. V prípade maloletej H. súd ustáli výšku priemerných mesačných nákladov na sumu cca 500 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca 70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie /vychádzajúc z nákladov na bývanie cca 210 Eur mesačne (voda, plyn elektrina, odpad, poistenie a daň), ako vyplýva zo správy zo sociálneho šetrenia (bod. 20. odôvodnenia), ktoré súd akceptoval ako bežné s tým, že úvery sa nezarátavajú do nákladov na bývanie/; 50 Eur náklady na školu vrátane cestovného; 180 Eur strava; 50 Eur oblečenie a obuv; 20 Eur hygiena; 40 Eur zdravotná starostlivosť (vyššia suma ako u M. z dôvodu dioptrických okuliarov); poplatok za TV, internet a mobil cca 43 Eur (alikvotná časť podľa udania matky spolu ide na 3 osoby o sumu 130 Eur mesačne); 50 Eur na ostatné náklady, keďže je nepochybné, že so starostlivosťou o dieťa sú spojené aj mnohé ďalšie náklady (darčeky, výlety a i.). V prípade maloletej M. súd ustálil výšku priemerných mesačných nákladov na sumu cca 460 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca 70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie; 43 Eur alikvotná časť za TV, internet a mobil; 30 Eur náklady na školu; 180 Eur strava´; 50 Eur oblečenie a obuv; 20 Eur hygiena; 20 Eur zdravotná starostlivosť (primeraná suma pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach); 50 Eur na ostatné náklady (darčeky, výlety a i.). 56. Matka je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaná od 01.05.2024 u zamestnávateľa E. G., s.r.o., kde podľa svojho udania ako aj doložených výplatných pások dosahuje príjem v priemere vo výške cca 2.500 Eur mesačne v čistom. U predchádzajúceho zamestnávateľa v období 07/2021-06/2022 dosahovala príjem na úrovni v priemere 1192,87 Eur mesačne v čistom a v období 06/2022-5/2023 v priemere 1340,64 Eur mesačne v čistom, a to všetko vrátane daňového bonusu na obe deti. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. 57. O maloleté deti sa po ukončení spolužitia rodičov stará výhradne matka. Otec maloletých detí si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, celú starostlivosť o maloleté deti, a to aj po finančnej stránke zabezpečuje matka. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a matke so starostlivosťou nijako nepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam. 58. Podľa výpisu otca zo živnostenského registra, otec ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 25.11.2021, pričom naposledy mal ako predmet podnikania: administratívne služby a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. V obchodnom registri bol otec bez záznamu. Podľa daňového priznania otca za rok 2021 (posledné otcom podané daňové priznanie na území SR) otec dosiahol v roku 2021 príjmy vo výške 11.169,89 Eur pri výdavkoch 7.374,09 Eur z toho zaplatené poistné 672,16 Eur, t.j. základ dane 3.795,80 Eur, pričom mu vznikla daňová povinnosť vo výške 454,62 Eur. Keďže aktuálne príjmy otca dosahované v zahraničí sa súdu nepodarilo vykonaným dokazovaním zistiť (otec sa počas konania začal zdržiavať na nezistenom mieste v zahraničí a na výzvu súdu svoje príjmy nezdokladoval), súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp
potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). 59. Skutočnosť, že otec sa zdržiava na súdu neznámom mieste a prostriedky na živobytie si zabezpečuje nezisteným spôsobom, prípadne ak je aj nezamestnaný, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu maloletých detí a otec nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť výlučne na matku maloletých detí. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd zohľadnil vek otca (muž v produktívnom veku), zdravotný stav (otec má podľa matky psychické problémy, súd však nemal jeho aktuálny zdravotný stav za preukázaný ani že by ho jeho zdravotný stav hoci len čiastočne obmedzoval vo vykonávaní pracovnej činnosti), vzdelanie (podľa udania matky neukončené stredoškolské), jeho pracovné skúsenosti (na území SR vykonával podnikateľskú činnosť) a situáciu na trhu práce v lokalite, kde otec žije. Posledný súdu známy pobyt otca bol na území Veľkej Británie. Podľa údajov dostupných na internete minimálna mzda v Anglicku je od 01.04.2025 vo výške 12,21 L na hodinu. (https://minimalnamzda.sk/anglicko.php; https://gov.uk/national-minimum-wage-rates), pracovný čas je štandardne 40 hodín týždenne (https://boundlesshq.com/guides/united-kingdom/hours-of-work/). Podľa výpočtu čistej mzdy (https://www.thesalarycalculator.co.uk/salary.php) táto v prípade minimálnej mzdy je mesačne vo výške 1817,11 L, čo pri prepočte predstavuje sumu 2123,09 Eur (pri kurze 1GBP=1,168 EUR ku dňu 07.04.2025). S ohľadom na uvedené súd vychádzal z príjmu ktorý by otec mal minimálne na území Veľkej Británie, kde podľa všetkého žije, dosahovať. 60. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže nezistil skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy (podľa udania matky otec nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie). Súdom určená výška výživného je stanovená z príjmu otca nižším percentom ako vyplýva z metodiky pre výpočet výživného (dostupná na internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná. Podľa metodiky z čistého príjmu otca pri spolu 2 vyživovacích povinnostiach a veku dieťaťa 10-14 rokov (2. stupeň ZŠ) je odporúčané výživné na úrovni 16% z čistého príjmu povinného rodiča a pri veku dieťaťa 15-18 rokov (stredná škola) na úrovni 18%. Pri oboch deťoch súd dospel k záveru, že nie je namieste aplikovať predmetnú metodiku s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu. Príjem na úrovni cca 2120 Eur mesačne v čistom je síce v pomeroch Slovenskej republiky príjmom vyšším ako priemer a s ohľadom na vzdelanie otca by išlo o príjem nadštandardný. Vo Veľkej Británii však ide o minimálnu mzdu, pričom je všeobecne známe, že náklady na život vo Veľkej Británii sú rádovo vyššie ako u nás. Za adekvátne aj s ohľadom na príjem matky 2500 Eur mesačne v čistom súd preto považoval určiť výživné vo výške cca 20 % z príjmu otca, z ktorého súd vychádzal, spolu na obe deti, s tým že na staršiu H. aj s ohľadom na jej vek a vyššie náklady určil výživné vo výške 230 Eur mesačne a na mladšiu Zaru 200 Eur mesačne. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami (60 Eur na každé z detí), ktoré na maloleté deti matka poberá a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletých detí boli primerane uspokojené. Matka tak bude mať takouto sumou výživného spolu s prídavkami na deti pokrytú o niečo viac ako polovicu nákladov na deti, tak ako ich súd ustálil v bode 55. odôvodnenia, čo je adekvátne. 61. Styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom matky súd ponechal bez úpravy, keďže otec žije v zahraničí, na Slovensko sa podľa všetkého vrátiť nemieni a o stretávanie s maloletými deťmi záujem nejaví. Kolízny opatrovník voči uvedenému návrhu matky nenamietal. V prípade, ak by sa situácia zmenila a otec začal javiť záujem o kontakt s maloletým a rodičia by sa na styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa môže domáhať podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi. 62. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.
63. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. 64. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 65. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 66. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku má súd vždy povinnosť rozhodovať o trovách štátu. Vzhľadom na to, že otec neovláda slovenský jazyk, trovy spojené s tým, že otcovi boli prekladané listiny do materinského jazyka, znáša štát (§ 155 ods. 2 C.s.p.). Keďže v uvedenom prípade súd nemôže preniesť ťarchu trov štátu na účastníkov konania, rozhodol súd tak, že štát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania.
na
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).