{"guid": "f339c637-7f02-4050-aaa2-2fdf20cc4bf5:d789db1f-abf8-416c-80b1-e2a62bafa948", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9", "spisova_znacka": "9P/174/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/174/2022 z 8. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Malacky z 8. apríla 2025, sp. zn. 9P/174/2022, ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9", "identifikacne_cislo": "1622201628", "sud": {"guid": "sud_107", "nazov": "Okresný súd Malacky", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-malacky"}, "sudca": "JUDr. Jana Kurnotová", "sudca_id": 2615, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-kurnotova-2615", "datum_vydania": "2025-04-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-3", "nazov": "§ 23 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-1", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-18", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-22", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-23", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d789db1f-abf8-416c-80b1-e2a62bafa948", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Malacky\n9P/174/2022\n1622201628\n08. 04. 2025\nJUDr. Jana Kurnotová\nECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky – manželky: A. B.,\nC. D., nar. XX.XX.XXXX, občianka Slovenskej republiky, trvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika\na manžela: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,\ntrvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika, t.č. bytom H. H. I. J. J. K., o rozvod manželstva a úpravu\npomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: H. L., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar.\nXX.XX.XXXX, obe občianky Slovenskej republiky, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych\nvecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto\nrozhodol:\nSúd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX\nvo J. K. - D., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika,\nvo zväzku B., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.\nMaloleté deti H. L. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá M. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode\nmanželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.\nZastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.\nOtec je povinný prispievať na výživu maloletej H. L. výživným vo výške 230 Eur mesačne a na výživu\nmaloletej M. A. výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám\nmatky počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.\nStyk otca s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy.\nŽiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\nŠtát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2022 domáhala rozvodu\nmanželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, aby\nsúd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať\nich majetok bude matka a otca zaviazal platením výživného vo výške 400 Eur mesačne na každé z\ndetí k rukám matky. Styk žiadala ponechať na dohodu rodičov, teda neupravený. Na pojednávaní dňa\n08.04.2025 matka zmenila svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, čo sa týka\nzastupovania a správy majetku a navrhla, aby boli v tomto smere oprávnení obaja rodičia a čo sa týka\nvýživného uviedla, že by súhlasila s výškou výživného 200-250 Eur na jedno dieťa.\n\n2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli s manželom vo Veľkej Británii, u oboch išlo\no prvé manželstvo. Jej manžel je občanom Veľkej Británie. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na\nSlovensku v A., kde doposiaľ býva navrhovateľka s deťmi. Majú spolu dve dcéry, iné vyživovacie\npovinnosti nemajú. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, dva roky po svadbe sa začali prejavovať\nmedzi manželmi nezhody prameniace z rozdielnosti pováh a názorov. Vzťahy medzi manželmi sa\npostupne menili a citovo vzájomne ochladli. Prestali viesť normálny manželský život. Dochádzalo ku\nkonfliktom aj s fyzickými atakmi voči navrhovateľke, pričom svedkami boli aj maloleté deti. Po pokusoch\no obnovenie manželského života obaja usúdili, že ich názory na spoločný život, hospodárenie a výchovu\ndetí sú veľmi odlišné a nie je nádej, že sa v týchto veciach vzájomne pochopia. Manžel sa odsťahoval\nzo spoločnej domácnosti vo februári 2022 a našiel si prácu vo Veľkej Británii. Manželstvo je nefunkčné\na ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. V podaní zo dňa 02.08.2023\nmatka oznámila súdu, že jej manžel žije zo sociálnych dávok v sociálnom byte a bola mu diagnostikovaná\nbipolárna porucha, je na liekoch.\n3. Súd sa vzhľadom na štátnu príslušnosť a obvyklý pobyt manžela navrhovateľky a otca maloletých\ndetí v prvom rade zaoberal svojou právomocou vo veci konať a nadväzne rozhodným právom, ktoré je\nnevyhnutné aplikovať.\n4. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone\nrozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných\núnosoch detí, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo\nanulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských\npráv a povinností.\n5. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone\nrozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných\núnosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského\nštátu,\na) na ktorého území:\ni) majú manželia obvyklý pobyt;\nii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;\niii) má odporca obvyklý pobyt;\niv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;\nv) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,\nalebo\nvi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním\nnávrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo\nb) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.\n6. Keďže tu nie je žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva ktorá by upravovala rozhodné právo\nvo veci rozvodu manželstva súd vychádzal pri určení rozhodného práva vo veci rozvodu z ustanovení\nzákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 22 ods. 1 zákona\nč. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom\nsa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú\nmanželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom\nslovenským.\n7. Podľa čl. 5 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti\nrodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996 (ďalej aj len\n„Haagsky dohovor z roku 1996“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku\nmajú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.\n8. Podľa čl. 15 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly\nII použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.\n9. Podľa čl. 17 Haagskeho dohovoru z roku 1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje\nprávom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich\nvýkon právom štátu nového obvyklého pobytu.\n\n10. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,\nuznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie\nrady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných\nvzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.\n11. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej\npovinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta\nobvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc\nkonať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ\nsa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu,\nktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak\nvec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá\nvýlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.\n12. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti\nsa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu\npovinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej aj len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto\nprotokolu.\n13. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak,\nvyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.\n14. Súd podotýka, že aplikovateľnosť nariadení EÚ nie je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ iba na\n„vnútroúnijné“ prípady a možno hovoriť o ich univerzálnej aplikovateľnosti (univerzálna aplikovateľnosť\nnariadení EÚ vyplýva napr. z rozhodnutia SD EÚ vo veci C-281/02 Andrew Owusu v N.B. Jackson).\nMedzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu naradenia, nemusí byť výlučne intrakomunitárny, ale\nmôže sa týkať i nečlenského štátu. Súd zároveň konštatuje, že použitiu predmetných nariadení vo vzťahu\nk rozvodu manželstva a vyživovacej povinnosti nebráni žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva,\npodľa ktorej by mal súd svoju právomoc prednostne posúdiť. (bližšie k určeniu právomoci a rozhodnému\nprávu vo veci vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ pozri HAŤAPKA, M.:\nCezhraničné výživné v Európskej únii po novom – dopad na slovenskú justičnú prax; Justičná revue,\n63, 2011, č. 5, s. 653 – 681.)\n15. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/246/2021\nzo dňa 27.04.2022 podľa ktorého, nariadenia sú právne akty vymedzené v článku 288 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a\nuplatniteľné vo všetkých krajinách Európskej únie. Podľa článku 288 ZFEÚ je nariadenie bezprostredne\na priamo uplatniteľné pre všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom záväznosť a aplikovateľnosť\nnariadenia nevylučuje skutočnosť, že odporca/oprávnený sa nachádzajú mimo územia Slovenskej\nrepubliky, alebo dokonca v nečlenskom štáte EÚ. ... Čo sa týka výživného na maloleté dieťa, súd\nSlovenskej republiky skúma svoju právomoc výlučne podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.\ndecembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach\nvyživovacej povinnosti. V nariadení 4/2009 nie je žiadna zostatková právomoc, teda kritériá právomoci\nsúdu členského štátu na konanie o vyživovacej povinnosti sú konečné a na základe uvedeného je ust.\n§ 38a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsolétne.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria určovania právomoci a rozhodného práva súd dospel k záveru,\nže má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a to vo vzťahu k rozvodu manželstva (s poukazom na cit.\nustanovenia nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111), keď navrhovateľka má obvyklý pobyt na území SR,\nkde mali spoločne s manželom naposledy obvyklý pobyt, ako aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských\npráv a povinností (s poukazom na cit. ust. Haagskeho dohovoru z roku 1996), vrátane vyživovacej\npovinnosti k maloletým deťom (s poukazom na cit. ust. nariadenia rady (ES) č. 4/2009), keďže obvyklý\npobyt maloletých detí je rovnako na území Slovenskej republiky, pričom je potrebné aplikovať príslušné\nustanovenia slovenského právneho poriadku.\n17. Manžel navrhovateľky, ktorý sa zdržiava na území Veľkej Británie mailom zo dňa 30.06.2023 oznámil\nsúdu svoju adresu v Anglicku, kde sa zdržiaval a žiadal doručovať písomnosti. Návrh spolu s výzvou na\n\nvyjadrenie bol manželovi navrhovateľky riadne doručený dňa 11.09.2023 dožiadaným orgánom v súlade\ns Dohovorom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných\nveciach zo dňa 15. novembra 1965.\n17.1 V mailovom podaní zo dňa 12.12.2023 sa manžel navrhovateľky vyjadril, že nebude súčasť\nslovenských súdov a práva, konania sa nezúčastní. Jeho manželka ho okradla o bohatstvo a od júna\n2022 ho odtrhla od jeho detí. Nebude sa ďalej angažovať ani mailom a listy vráti alebo hodí do koša.\nŽiadny kontakt s deťmi znamená, že nemá deti. Žiadal, aby ho súd prestal kontaktovať. Následne mailom\nzo dňa 24.04.2024 oznámil súdu, že už nikdy nevkročí do tejto krajiny, veľmi a vážne to poškodilo jeho\nduševné zdravie, keď v takomto prostredí žil takmer 14 rokov. Oženil sa podľa práva Anglicka a D.\na nezúčastní sa žiadneho pojednávania. Takmer dva roky nebol v kontakte s deťmi, ako ho žena od detí\nodrezala. Nemá už rodinu ani nič iné, pretože mu všetko ukradla, manželka odmieta predať dom, do\nktorého bola vložená všetka jeho práca a kapitál, takže táto záležitosť je pre neho uzavretá. Žiadal, aby\nmu súd prestal posielať takého oznámenia (predvolania na pojednávanie), už nebýva na ním uvedenej\nadrese v Anglicku a nebude poskytovať svoju novú adresu. Takže každá zásielka bude odmietnutá alebo\nvrátená, pretože už nie je na tejto adrese. Uviedol, že toto je jeho posledná odpoveď.\n17.2 Následné doručovanie predvolania na pojednávanie manželovi navrhovateľky na ním oznámenú\nadresu nebolo úspešné a príslušný doručovací orgán súdu dňa 04.11.2024 oznámil, že doručenie nebolo\nmožné, keďže adresát je na predmetnej adrese neznámy. Keďže manžel navrhovateľky má doposiaľ\nevidovanú adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov SR, súd s poukazom na ust. § 106 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) doručoval ďalšie písomnosti manželovi\nnavrhovateľky na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky.\n18. Manžel navrhovateľky sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Súd musí v zmysle ust. § 31\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“) v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď\nje účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela\nnavrhovateľky, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na\npojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť\npísomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za\ndoručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.\n19. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky (matky), vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie\nvýsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých\ndetí, potvrdenia o návšteve školy, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia o príjme a výplatné pásky\nmatky, výpis zo živnostenského registra otca, lustrácia v obchodnom registri, záznam z pohovoru\ns mal. deťmi, správa zo šetrenia pomerov v domácnosti matky, daňové priznanie otca, informácie\nz internetových stránok o minimálnej mzde v Anglicku, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.\n20. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.03.2025 úrad dňa 03.03.2025\nvykonal v domácnosti matky ohlásené sociálne šetrenie. Jedná sa o 5-izbový rodinný dom, ktorý je\nv bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletých detí. Rodina v tomto dome žije od roku 2013,\npričom v súčasnosti v domácnosti žije len matka spolu s deťmi. Prízemie domu pozostáva zo vstupnej\nchodby, obývacej izby s kuchyňou, pracovne, ktorú maloletá H. L. využíva ako svoju dielňu (študuje\nkeramický dizajn), komory a toalety. Prvé poschodie domu pozostáva z detských izieb maloletých detí,\nspálne a kúpeľne. V domácnosti bolo teplo a hygiena bola na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú\nv domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a citový vývin. Náklady\nna domácnosť predstavujú splátku hypotekárneho úveru vo výške 780,- Eur mesačne, splátku úveru\nWüstenrot vo výške 250,- Eur mesačne, poistenie úveru aj osôb vo výške 26,- Eur mesačne, poplatok\nza dodávku elektrickej energie vo výške 70,- Eur mesačne, poplatok za dodávku plynu vo výške 70,- Eur\nmesačne, poplatok za dodávku vody vrátane vodného-stočného vo výške 45,- Eur mesačne, poplatok\nza internet, TV a mobilné telefóny matky a maloletých detí vo výške 130,- Eur mesačne, poplatok za\nodvoz odpadu vo výške 48,- Eur ročne/1 osoba, daň z nehnuteľností vo výške 36,- Eur ročne a poistenie\ndomácnosti cca 130,- Eur ročne. Matka pracuje v spoločnosti E. G., s.r.o. na pozícii vedúca s priemerným\nčistým príjmom vo výške cca 2.500,- Eur mesačne. Matka v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia\nv jej domácnosti uviedla, že s otcom maloletých detí nie sú v súčasnosti v žiadnom kontakte a otec\nsa o maloleté deti nijakým spôsobom nezaujíma. Podľa slov matky, odkedy otec odišiel zo spoločnej\ndomácnosti, odišiel priamo do Veľkej Británie, kde odvtedy žije, maloleté deti nebol ani raz navštíviť,\nani maloleté deti neboli vo Veľkej Británii za ním. Matka ďalej uviedla, že od odchodu zo spoločnej\ndomácnosti jej otec nezaslal žiadne výživné, ani nijakým spôsobom matke na výdavky detí neprispel.\n\nOtec sa podľa vyjadrenia matky zo začiatku, cca polroka po svojom odchode, u matky na maloleté\ndeti informoval, potom už sa matky na ne nepýtal. Matka uviedla, že otcovi v styku s maloletými deťmi\nnebráni, ale deti sa s ním stýkať nechcú. Matka má podľa svojich slov vedomosť o tom, že otec v\nsúčasnosti nepracuje a poberá sociálne dávky. Maloletá H. L. navštevuje 2. ročník N. O. F. v K.. S jej\nštúdiom je spojený poplatok vo výške 20,- Eur mesačne a ostatné potreby k štúdiu si maloletá musí\nzabezpečiť na vlastné náklady. Maloletá H. L. v škole na obedy nechodí a do školy cestuje každý deň,\ns čím je spojený výdavok na električenku vo výške 130,- Eur ročne. Maloletá nosí dioptrické okuliare a\nmá problémy s kolenami, nakoľko sa venovala hádzanej, v súčasnosti navštevuje volejbalový krúžok,\nktorý má v škole a je zadarmo. Maloletá M. A. navštevuje 5. ročník Základnej školy v A.. S návštevou\nškolského zariadenia je spojený poplatok vo výške 5,- Eur za obedy, tiež sa raz ročne uhrádza príspevok\nvo výške 100,- Eur a poplatok za učebnice, ktorý tento školský rok predstavoval sumu 138,- Eur. Maloletá\nM. A. v súčasnosti nenavštevuje žiaden záujmový krúžok. Maloletá je zdravá.\n21. Počas sociálneho šetrenia kolízny opatrovník maloletých detí vykonal dňa 03.03.2025 pohovor\ns maloletými deťmi, pričom maloletá M. uviedla, že si neželá, aby sa otec oboznámil s obsahom\npohovoru. V prípade, ak maloleté dieťa žiada, aby čo i len jednému z rodičov nebol sprístupnený záznam/\nobsah pohovoru, súd uvedené rešpektuje a zvukový záznam či prepis pohovoru rodičom nesprístupní,\na to s ohľadom na právo maloletého dieťaťa na súkromie vyplývajúce z č.l. 16 Dohovoru o právach\ndieťaťa, potrebu ochrany pred konfliktom lojality a najlepší záujem maloletého dieťaťa (č.l. 3 Dohovoru)\ns poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného mimosporového poriadku v spojení čl. 5 Zákona o rodine\n(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/241/2019 z 12.11.2019). Maloletá H.\npočas pohovoru uviedla, že otec od nich odišiel asi na konci jej 8. ročníka. Finančne to podľa maloletej\nmatka zvládala. Maloletá brigáduje. Maloletej teraz všetko vyhovuje a fungujú ako rodina v pohode.\nS otcom nekomunikuje, otec má bipolárnu poruchu a nemá s maloletou dobrý vzťah. Vzťahy s otcom\nneboli ideálne ani pre jeho odchodom, lebo maloletá súcitila s matkou. Maloletú mal otec obviniť, že\nto kvôli nej sú rodičia spolu a že sa brali kvôli maloletej. Podľa maloletej ju otec nemal veľmi v láske,\nkeď odchádzal. Po jeho odchode s ním raz telefonovala, ale bolo jej to nepríjemné, lebo bol na ňu\nagresívny a osočoval ju. Spôsobilo je to akurát stres. Potom už s ním nechcela telefonovať. Maloletá\nsi otca v telefóne zablokovala, lebo on jej povedal, že jej bude písať hnusné veci. Podľa maloletej otec\ns ňou nikdy nechcel v dobrom komunikovať a nepodporoval ju. V prvom polroku po jeho odchode im\notec poslal nejakú krabicu so sladkosťami, ale inak nič. Otec ju do Anglicka nevolal, keby už niekoho\nvolal, tak mladšiu sestru, ktorá bola malá, keď odchádzal. Maloletá sa vyjadrila, že chce byť zverená do\nstarostlivosti matky, pre pocit bezpečia vzhľadom na to, aký otec je. Maloletá sa vyjadrila, že s rodinou\notca nie sú v kontakte a ani ju nepoznali. Podľa maloletej otec svoju rodinu odpísal.\n22. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.04.2025 uviedla, že jej manžel nebol rád\nna Slovensku. Mal problém s alkoholom, popíjal každý deň. Zhoršilo sa to, keď začal pracovať z domu.\nMal aj depresie. Začal spávať na gauči. Odcudzili sa. Odišiel do Veľkej Británie. Mal ťažké detstvo. Istý\nčas žil v detskom domove. Pochádzal zo zlých rodinných pomerov, čo si so sebou niesol. Dokázal byť\nna navrhovateľku aj fyzicky agresívny, a to aj pred deťmi. Je rada, že odišiel. Aktuálne s manželom\nnie sú vyše roka v žiadnom kontakte. Keď budú deti veľké a budú samé chcieť, nebude im brániť, aby\nnavštívili otca. Manžel má podľa jej informácií neukončené stredné vzdelanie. Odmietol prispievať na\nvýživu detí. Nevedela sa presne vyjadriť k príjmom manžela, keď spolu žili. Nemala prístup do jeho účtu.\nNavrhovateľka zarába cca 2500 Eur mesačne v čistom. Deti nemajú platené záujmové krúžky. Staršia\ndcéra nosí okuliare, inak sú deti zdravé. Staršia dcéra začala chodiť na obedy v škole s poplatkom 30\nEur mesačne. Na deti má bežné náklady, čo sa týka bývania, stravy, ošatenia, hygieny.\n23. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že ak súd manželstvo rozvedie, navrhuje zverenie\nmaloletých detí do starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj fakticky zabezpečuje. Čo sa týka\nzastupovania a správy majetku, nie je podľa neho dôvod obmedzovať rodičovské práva otca, preto\nnavrhol, aby obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok detí. Výživné na deti považoval za primerané\nokolo 200-250 Eur mesačne na dieťa. Aj vzhľadom na vek detí nie je podľa neho namieste styk\nupravovať.\n24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona\no rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného\nrozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.\n\n25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné\nspoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.\n26. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní\nžiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti\na vytvárať zdravé rodinné prostredie.\n27. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní\nstarať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním\npotrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.\n28. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených\nprípadoch.\n29. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,\nak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť\nsvoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.\n30. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi\nmanželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne\nna záujem maloletých detí.\n31. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi\nprihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.\n32. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej\nv tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a\nna uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny\na v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného\nprostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú,\nfunkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú\nobaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa\nsvojich schopností a možností.\n33. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného\na slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak\natribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania.\nUvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho\nmanželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku\npominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia\nmanželského spolužitia.\n34. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia\nuzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo Veľkej Británii a sú rodičmi dvoch maloletých detí. Manželia\nspolu nežijú niekoľko rokov, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli na Slovensku,\ndo Veľkej Británie, kde doposiaľ podľa všetkého žije. S navrhovateľkou sa vyše roka nekontaktujú.\nManželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú\nsi vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť\na maloleté dieťa a ich manželský zväzok je dlhodobo už len formálnym zväzkom, v ktorom sa\nnenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Súd prihliadal na príčiny,\nktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd\nustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené rozdielnosťou pováh a\nnázorovými nezhodami vedúcimi k vyhroteným konfliktom.\n35. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je\ndlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky ako aj jej manžela, ktorý\nsa nemieni vrátiť na územie Slovenska, k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené\ndospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo\n\nnemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu\nvýchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade\nrozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobo\nnežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod\nmanželstva potvrdí len faktický stav odlúčenia manželov. Aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základ\npre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo\npretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia spoločne nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné\nprostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona\no rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.\n36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého\ndieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,\nnajmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej\nosobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude\nzastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa\nzverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške\nvýživného.\n37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností\nalebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu\nk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,\nvývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na\nvýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na\nvýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom\npred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým\ndieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.\n39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom\npodľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom\nv rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.\n40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná\npovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.\n41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich\nschopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.\n42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a\nmajetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30\n% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa\nosobitného zákona.\n43. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý\nz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť\nrodičov o domácnosť.\n44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri\nskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky\npovinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.\n45. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n\n46. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré\nsú zročné vždy na mesiac dopredu.\n47. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).\n48. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky\na zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti dlhodobo sama\nzabezpečuje, pričom otec sa na starostlivosti od jeho odchodu do zahraničia nijako nepodieľa.\n49. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.\nAj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a\nspravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu\nrodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona\no rodine.\n50. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou\noboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré\nsú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z\nrodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu\npovinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.)\na osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu\nvýživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.\n51. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého\ndieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch\nrodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,\npretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho\nrodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti\ntým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní\nsvoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho\ndieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov.\n52. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je\novplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou\npovinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby\ns ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na\nživotnej úrovni svojich rodičov.\n53. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto\nvyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými)\npotrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie,\nhygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce\npovolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného\nstavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj\nnepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok\na podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade,\nak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu\nviac.\n54. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a\nmajetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého\nz rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia,\npracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými\npríležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti\npovinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa\nvzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný\n\nskúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na\ncelkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.\n55. Vzhľadom na to, že súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platením\nvýživného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí,\nvýkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, zistené majetkové pomery a životnú úroveň rodičov\na ich zárobkové možnosti a schopnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom na vek maloletých\ndetí a ich aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného 200 Eur mesačne na maloletú\nM. a 230 Eur mesačne na maloletú H. je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal\nz nákladov na maloleté deti uvádzaných matkou a bežných potrieb detí vo veku maloletých detí. Maloletá\nM. navštevuje 5. ročník základnej školy v mieste bydliska, maloletá H. je v 2. ročníku strednej odbornej\nškoly v K.. Matka udávala, že má s deťmi bežné náklady. V prípade maloletej H. súd ustáli výšku\npriemerných mesačných nákladov na sumu cca 500 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca\n70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie /vychádzajúc z nákladov na bývanie cca 210 Eur mesačne\n(voda, plyn elektrina, odpad, poistenie a daň), ako vyplýva zo správy zo sociálneho šetrenia (bod.\n20. odôvodnenia), ktoré súd akceptoval ako bežné s tým, že úvery sa nezarátavajú do nákladov na\nbývanie/; 50 Eur náklady na školu vrátane cestovného; 180 Eur strava; 50 Eur oblečenie a obuv; 20\nEur hygiena; 40 Eur zdravotná starostlivosť (vyššia suma ako u M. z dôvodu dioptrických okuliarov);\npoplatok za TV, internet a mobil cca 43 Eur (alikvotná časť podľa udania matky spolu ide na 3 osoby\no sumu 130 Eur mesačne); 50 Eur na ostatné náklady, keďže je nepochybné, že so starostlivosťou o\ndieťa sú spojené aj mnohé ďalšie náklady (darčeky, výlety a i.). V prípade maloletej M. súd ustálil výšku\npriemerných mesačných nákladov na sumu cca 460 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca\n70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie; 43 Eur alikvotná časť za TV, internet a mobil; 30 Eur náklady\nna školu; 180 Eur strava´; 50 Eur oblečenie a obuv; 20 Eur hygiena; 20 Eur zdravotná starostlivosť\n(primeraná suma pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach); 50 Eur na ostatné náklady (darčeky, výlety\na i.).\n56. Matka je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaná od 01.05.2024 u zamestnávateľa E. G.,\ns.r.o., kde podľa svojho udania ako aj doložených výplatných pások dosahuje príjem v priemere vo\nvýške cca 2.500 Eur mesačne v čistom. U predchádzajúceho zamestnávateľa v období 07/2021-06/2022\ndosahovala príjem na úrovni v priemere 1192,87 Eur mesačne v čistom a v období 06/2022-5/2023\nv priemere 1340,64 Eur mesačne v čistom, a to všetko vrátane daňového bonusu na obe deti. Iné\nvyživovacie povinnosti matka nemá.\n57. O maloleté deti sa po ukončení spolužitia rodičov stará výhradne matka. Otec maloletých detí si\nsvoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, celú starostlivosť o maloleté deti, a to aj po finančnej\nstránke zabezpečuje matka. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a matke so starostlivosťou nijako\nnepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je jeho\nprvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si\nsvoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu\njeho schopnostiam a možnostiam.\n58. Podľa výpisu otca zo živnostenského registra, otec ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých\npredmetoch podnikania ku dňu 25.11.2021, pričom naposledy mal ako predmet podnikania:\nadministratívne služby a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov.\nV obchodnom registri bol otec bez záznamu. Podľa daňového priznania otca za rok 2021 (posledné\notcom podané daňové priznanie na území SR) otec dosiahol v roku 2021 príjmy vo výške 11.169,89\nEur pri výdavkoch 7.374,09 Eur z toho zaplatené poistné 672,16 Eur, t.j. základ dane 3.795,80 Eur,\npričom mu vznikla daňová povinnosť vo výške 454,62 Eur. Keďže aktuálne príjmy otca dosahované\nv zahraničí sa súdu nepodarilo vykonaným dokazovaním zistiť (otec sa počas konania začal zdržiavať\nna nezistenom mieste v zahraničí a na výzvu súdu svoje príjmy nezdokladoval), súd pri stanovení\nvýšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného\nprincípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia\nrozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)\nmohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho\nzamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd\nprihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne\nbez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp\n\npotencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím\ntohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem),\nktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca\n2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).\n59. Skutočnosť, že otec sa zdržiava na súdu neznámom mieste a prostriedky na živobytie si zabezpečuje\nnezisteným spôsobom, prípadne ak je aj nezamestnaný, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu\nmaloletých detí a otec nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť výlučne na matku maloletých detí.\nS ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného\nz potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd\nzohľadnil vek otca (muž v produktívnom veku), zdravotný stav (otec má podľa matky psychické problémy,\nsúd však nemal jeho aktuálny zdravotný stav za preukázaný ani že by ho jeho zdravotný stav hoci len\nčiastočne obmedzoval vo vykonávaní pracovnej činnosti), vzdelanie (podľa udania matky neukončené\nstredoškolské), jeho pracovné skúsenosti (na území SR vykonával podnikateľskú činnosť) a situáciu na\ntrhu práce v lokalite, kde otec žije. Posledný súdu známy pobyt otca bol na území Veľkej Británie. Podľa\núdajov dostupných na internete minimálna mzda v Anglicku je od 01.04.2025 vo výške 12,21 L na hodinu.\n(https://minimalnamzda.sk/anglicko.php; https://gov.uk/national-minimum-wage-rates), pracovný čas je\nštandardne 40 hodín týždenne (https://boundlesshq.com/guides/united-kingdom/hours-of-work/). Podľa\nvýpočtu čistej mzdy (https://www.thesalarycalculator.co.uk/salary.php) táto v prípade minimálnej mzdy\nje mesačne vo výške 1817,11 L, čo pri prepočte predstavuje sumu 2123,09 Eur (pri kurze 1GBP=1,168\nEUR ku dňu 07.04.2025). S ohľadom na uvedené súd vychádzal z príjmu ktorý by otec mal minimálne\nna území Veľkej Británie, kde podľa všetkého žije, dosahovať.\n60. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je\ntoho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže nezistil\nskutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy\n(podľa udania matky otec nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie). Súdom určená výška výživného\nje stanovená z príjmu otca nižším percentom ako vyplýva z metodiky pre výpočet výživného (dostupná\nna internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že\npredmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná. Podľa metodiky z čistého\npríjmu otca pri spolu 2 vyživovacích povinnostiach a veku dieťaťa 10-14 rokov (2. stupeň ZŠ) je\nodporúčané výživné na úrovni 16% z čistého príjmu povinného rodiča a pri veku dieťaťa 15-18 rokov\n(stredná škola) na úrovni 18%. Pri oboch deťoch súd dospel k záveru, že nie je namieste aplikovať\npredmetnú metodiku s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu. Príjem na úrovni cca 2120 Eur\nmesačne v čistom je síce v pomeroch Slovenskej republiky príjmom vyšším ako priemer a s ohľadom na\nvzdelanie otca by išlo o príjem nadštandardný. Vo Veľkej Británii však ide o minimálnu mzdu, pričom je\nvšeobecne známe, že náklady na život vo Veľkej Británii sú rádovo vyššie ako u nás. Za adekvátne aj\ns ohľadom na príjem matky 2500 Eur mesačne v čistom súd preto považoval určiť výživné vo výške cca\n20 % z príjmu otca, z ktorého súd vychádzal, spolu na obe deti, s tým že na staršiu H. aj s ohľadom na\njej vek a vyššie náklady určil výživné vo výške 230 Eur mesačne a na mladšiu Zaru 200 Eur mesačne.\nStanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami (60 Eur na každé z detí), ktoré na maloleté deti\nmatka poberá a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletých\ndetí boli primerane uspokojené. Matka tak bude mať takouto sumou výživného spolu s prídavkami na\ndeti pokrytú o niečo viac ako polovicu nákladov na deti, tak ako ich súd ustálil v bode 55. odôvodnenia,\nčo je adekvátne.\n61. Styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom matky súd ponechal bez úpravy, keďže otec žije\nv zahraničí, na Slovensko sa podľa všetkého vrátiť nemieni a o stretávanie s maloletými deťmi záujem\nnejaví. Kolízny opatrovník voči uvedenému návrhu matky nenamietal. V prípade, ak by sa situácia\nzmenila a otec začal javiť záujem o kontakt s maloletým a rodičia by sa na styku dohodnúť nevedeli,\nktorýkoľvek z rodičov sa môže domáhať podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi.\n62. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa\nktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nV uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.\n\n63. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom\njazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti\nuplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.\n64. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom\njazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.\n65. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy\nkonania štátu, rozhoduje súd len na návrh.\n66. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku má súd vždy\npovinnosť rozhodovať o trovách štátu. Vzhľadom na to, že otec neovláda slovenský jazyk, trovy spojené\ns tým, že otcovi boli prekladané listiny do materinského jazyka, znáša štát (§ 155 ods. 2 C.s.p.). Keďže\nv uvedenom prípade súd nemôže preniesť ťarchu trov štátu na účastníkov konania, rozhodol súd tak,\nže štát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.\nOdvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\npodanie odvolania.\n\nna\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav\nveci.\nOdvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.\nV odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.\nZmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.\nPodľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.\nManžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po\nprávoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje\npredošlé priezvisko.\n\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62\na nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku\ns maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh\nna nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015\nZ.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "37eaa371-ceea-4d85-8719-7c4aa0cd18f5:4bd81773-a3c6-4b4d-8ba0-03c101b60bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517200491.1", "spisova_znacka": "11CoP/241/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/241/2019 z 11. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517200491.1"}], "citovane_v": []}