Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 10CbVO/2/2023 1623201405 13. 12. 2024 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2024:1623201405.1
Uznesenie Okresný súd Malacky v spore žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513, 2/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Advokátska kancelária A. B., spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 54 228 956, 3/ ANASOFT APR, spol. s r.o., so sídlom Mlynská dolina 41, 811 02 Bratislava, IČO: 31 361 552, zastúpený: C. D. E., E. E. D. X, XXX XX B., F.: XX XXX XXX, 4/ Tlačová agentúra Slovenskej republiky, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 31 320 414, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o určenie neplatnosti dodatku k zmluve, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. Súd žalovanému 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. V. Súd žalovanému 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 26.06.2023 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dodatku č. 4 zo dňa 29.06.2022 k Zmluve o službách č. G./XXXXXX elektronického kontraktačného systému zo dňa 21.05.2024, uzatvoreného medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/, žalovaným 3/ a žalovaným 4/ ako poskytovateľom, z dôvodu jeho rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. 2. Žalovaní 1/ až 4/ sa k žalobe vyjadrili tak, že so žalobou žalobcu nesúhlasili a žiadali, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. 3. Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu podaním doručeným súdu dňa 18.07.2024 vzal žalobu v celom rozsah späť. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strategických investíciách), ktorým došlo k zmene právnej úpravy, okrem iného aj zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dodatku č. 4 zo dňa 29.06.2022 k Zmluve o službách č. G./XXXXXX elektronického kontraktačného
systému zo dňa 21.05.2014, ktorý bol uzatvorený medzi žalovaným 1/ (právny predchodca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) ako objednávateľom a žalovaným 2/, žalovaným 3/ a žalovaným 4/ ako poskytovateľom z dôvodu jeho rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. Podľa ust. § 180 ods. 1 ZVO, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie neplatnosti súdom. Žalobca v danom prípade podal svoj návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 4 na základe preukázaného zistenia porušenia ustanovení ZVO za základe zákonnej povinnosti v zmysle § 180 ods. 1 ZVO. Skutočnosť, že žalovaný 1/ svojím postupom skutočne porušil ZVO pritom deklaroval úrad v rozhodnutí č. XXXXX-XXXX/2022OD/4 zo dňa 26.06.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že úrad v rámci výkonu dohľadu zistil porušenie ZVO zo strany žalovaných pri uzatváraní Dodatku č. 4, bolo podľa žalobcu podanie žaloby dôvodné. Avšak dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo k vypusteniu § 180 ZVO, ktorý upravoval povinnosť žalobcu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s jeho ustanoveniami. V nadväznosti na túto zmenu zákon o strategických investíciách v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187p ods. 5, upravil povinnosť žalobcu v prípade, že podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať návrh späť. Vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 4 bol zo strany žalobcu podaný dňa 26.06.2023, t.j. podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť zobrať späť dôvodne a na základe zákona podaný návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 4. Žalobca k trovám konania uviedol, že procesne nezavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na povahu konania, ktoré začalo na základe splnenia si povinnosti žalobcu zo ZVO, by sa mal súd zaoberať okolnosťami osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a žiadnej zo strán sporu náhradu nepriznať. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Podľa názoru žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať, spočíva najmä v povinnosti úradu ex lege podať návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 4 a zákonom o strategických investíciách danej povinnosti zobrať tento návrh späť. Tvrdenie žalobcu ohľadne dôvodnosti nepriznania náhrady trov tohto súdneho konania stranám sporu v kontexte vyššie uvedených skutočností hodných osobitného zreteľa, žalobca zakladá aj na ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach. 4. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10), umožnil žalovaným vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania a k prípadnej aplikácii § 257 CSP. 5. Žalovaný 3/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.08.2024 tak, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom, avšak trvá na tom, že žalobca nemal právny základ na podanie žaloby o určenie neplatnosti dodatku. Predmet Dodatku č. 4 bol v celom rozsahu splnený, a preto podľa žalovaného 3/ neboli naplnené predpoklady uvedené v § 180 ods. 1 ZVO na vedenie konania zo strany žalobcu. Ďalej žalovaný 3/ poukázal na to, že konanie o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ ako kontrolovaného po uzavretí zmluvy nebolo v čase podania žaloby právoplatne skončené a zároveň rozhodnutie žalobcu č. XXXXX-XXXX/2022-OD/4 zo dňa 26.06.2023 nie je pre žalovaného 3/ záväzné, keďže nebol účastníkom predmetného konania a nemohol predniesť skutkové ani právne tvrdenia a vyjadriť sa k podkladom, z ktorých žalobca vychádzal. Rovnako tunajší súd by bol viazaný iba výrokom rozhodnutia žalobcu, že žalovaný 1/ (nie žalovaný 3/) sa dopustil správneho deliktu, avšak pokiaľ ide o samotné skutkové okolnosti súvisiace s posúdením otázky platnosti Dodatku č. 4, tieto by bol žalobca povinný preukázať aj inak ako len vlastným rozhodnutím, keďže toto rozhodnutie sa nezaoberalo otázkou platnosti/neplatnosti Dodatku č. 4. Žalovaný 3/ rozporuje tvrdenia žalobcu o údajnom porušení ZVO, ktoré sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a následných nesprávnych právnych záveroch. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žalobca ako dominus litis rozhodol o podaní žaloby a následne aj o jej späťvzatí, bez toho, aby podanie žaloby, resp. späťvzatie zapríčinil žalovaný 3/. Súd v konaní právoplatne nerozhodol v prospech žalobcu. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že žalobu podával na
základe zákona, ako aj to, že k jej späťvzatiu pristúpil na základe zákona, považuje žalovaný 3/ za irelevantné. Žalovaný 3/ procesne nezavinil začatie a ani zastavenie konania, a preto má nárok na náhradu trov konania. Samotné podanie žaloby bolo nedôvodné a účelové, preto žalovaný 3/ žiada súd, aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného 3/ v plnom rozsahu. 6. Žalovaný 2/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.08.2024 tak, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, a to vzhľadom na aktuálne štádium konania, kedy spor sa nachádza v stave po ukončení písomného štádia konania, kedy má súd skolektivizované povinné vyjadrenia všetkých účastníkov sporu a môže o veci meritórne rozhodnúť. Rovnako aj vzhľadom na odstránenie právnej neistoty strán sporu do budúcnosti v otázkach, ktoré sú predmetom konania je účelné, procesne hospodárne a žiaduce, aby súd vec meritórne rozhodol a tak jasne vyslovil autoritatívny právny názor na meritum veci. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na to, že späťvzatie žaloby nezakladá prekážku res iudicata, a preto nemá istotu, že žalobca ju v budúcnosti nepodá znovu, pričom by musel znova vynaložiť prostriedky na svoju obranu, čo by bolo neefektívne a zaťažujúce. Vyššie uvedené dôvody tak podľa žalovaného 2/ predstavujú splnenie podmienky vážnych dôvodov na nesúhlas so späťvzatím žaloby. K otázke náhrady trov konania uviedol, že návrh žalobcu na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej strane sporu je v rozpore s princípmi spravodlivosti a princípom úspechu strán v spore. Argumentácia žalobcu, že podanie žaloby ako aj späťvzatie žaloby bolo jeho povinnosťou ex lege, sa javí byť alibistická. Skutočnosť, že je orgán štátnej správy, a dokonca ústredný, ex lege povinný konať určitým spôsobom, ešte nie je legitímny, a už vôbec nie proporcionálny dôvod pre iracionálne postihovanie protistrany takéhoto žalobcu v súdnom konaní nepriznaním nároku na náhradu trov konania, navyše ak ide o stranu sporu, ktorá ani nekonala protiprávne. Žalovaný 2/ zdôraznil, že prípadné zastavenie konania v tejto veci jednoznačne treba pričítať žalobcovi, na podklade čoho teda žalovaný 2/ má za to, že žalobcova snaha o vyvinenie sa zo zapríčinenia prípadného zastavenia konania nemôže obstáť. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ by nedôvodne spôsobilo žalovanému 2/ priamu ujmu, nakoľko by mu neboli refundované náklady vynaložené na právne zastupovanie splnomocneným právnym zástupcom v súdnom konaní, ktorého prípadné zastavenie nijako nezavinil. Žalovaný 2/ súdny spor neinicioval a ani nijako inak procesne nezavinil prípadné zastavenie konania, neexistuje preto žiadny dôvod prečo by mal žalovaný 2/ znášať ujmu bez toho, aby daný stav zavinil. Podľa názoru žalovaného 2/ v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto nie sú naplnené podmienky aplikácie ust. § 257 CSP. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd v tomto konaní voči žalovaným toto ustanovenie neaplikoval pre nenaplnenie podmienok pre takýto postup. V opačnom prípade by sa nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/, resp. žalovaným, javilo ako nadŕžanie štátnemu orgánu (žalobcovi) zo strany iného štátneho orgánu (súdu). Ďalej uviedol, že v súvisiacom správnom konaní vedenom zo strany žalobcu je konanie v štádiu vydania prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému žalovaný 1/ podal rozklad a druhostupňový orgán ešte nerozhodol; rozhodnutie žalobcu teda ešte nenadobudlo právoplatnosť. Preto nemožno generalizovať, že keď žalobca údajne zistil porušenie zákona, tak k takému porušeniu zákona aj skutočne došlo, a preto je podanie žaloby dôvodné. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný 2/ navrhol, aby súd z dôvodu jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobcom konanie nezastavil, pokračoval v konaní a meritórne rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému 2 / prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, alternatívne, pre prípad, že súd neprihliadne na jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby, žalovaný 2/ navrhol, aby súd v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 7. Žalovaní 1/ a 4/ sa k podaniu žalobcu, ktoré im bolo doručené dňa 22.07.2024, v súdom stanovenej lehote a ani do doby rozhodnutia súdu nevyjadrili. 8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného do 26.06.2024, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14 rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy. Podľa Čl. XI bod 33 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa § 180 vypúšťa. Podľa Čl. XI bod 36 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa za § 187o vkladá § 187p (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ktorého odsek 5 znie: Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť. 9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného však musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. V súlade s dispozičným prejavom žalobcu a s poukazom na skutočnosť, že žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 CSP, súd neprihliadol na nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby a v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Žalobca v súvislosti so späťvzatím žaloby ohľadom trov konania žiadal, aby súd stranám sporu ich náhradu nepriznal. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy. Žalobca navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Žalovaný 2/ a rovnako aj žalovaný 3/ s návrhom žalobcu nesúhlasili a žiadali, aby im súd priznal nárok náhradu trov konania. Žalovaní 1/ a 4/ sa k otázke náhrady trov konania v súvislosti so zastavením konania nijako nevyjadrili. 12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (por. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2022, sp. zn. 9Co/47/2022).
13. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V predmetnej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je potrebné pričítať zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným. 14. Súd následne na základe návrhu žalobcu skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie a dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti, a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane oboch strán sporu) jeho aplikácie, a preto citované ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Súd sa preto zaoberal otázkou, či dôvod späťvzatia žaloby, ktorý uviedol žalobca (zmena právnej úpravy) môže byť kvalifikovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo spravodlivé žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania. 15. V danom prípade súd dospel k záveru o kumulatívnom naplnení oboch podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, teda tak existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existencie výnimočných okolností na základe komplexného vyhodnotenia okolností vzniku a priebehu daného sporu. V prípade predmetnej žaloby išlo o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžadovalo preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýval priamo z osobitného právneho predpisu – zákona o verejnom obstarávaní, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním ustálil záver o uzavretí zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 3/ o tom, žalobca nemal právny základ na podanie žaloby o určenie neplatnosti dodatku, keďže predmet Dodatku č. 4 bol v celom rozsahu splnený, súd poukazuje na Článok 2 predmetného Dodatku č. 4, kde sa okrem iného v bode 1. zmluvné strany dohodli na zmene termínu ukončenia Zmluvy tak, že Zmluva sa v časti týkajúcej sa Elektronického trhoviska skončí skončením Fázy ukončenia a odovzdania ET, a to 30.06.2023, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 26.06.2023. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, keď dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo jednak k vypusteniu § 180 ZVO, normujúceho povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami ZVO, a zároveň tento zákon upravil v prechodných ustanoveniach (§ 187p ods. 5 ZVO) povinnosť úradu v prípade, že úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať takýto návrh späť. V nadväznosti na
uvedenú zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím súdu o merite sporu zákonom o strategických investíciách, tak došlo zo strany žalobcu späťvzatím žaloby k jednoznačnému naplneniu imperatívu vyplývajúceho z dikcie ustanovenia § 187p ods. 5 ZVO. Vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval ako skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 16. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zároveň odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v obdobných právnych veciach (v súvislosti so zastavením konania v nadväznosti na zmenu relevantnej právnej úpravy v priebehu konania pred právoplatným rozhodnutím súdu o merite sporu novelizáciou ZVO účinnou od 31.03.2022), napr. uznesenie sp. zn. 3CobVO/1/2022 zo dňa 22.06.2022, sp. zn. 3CobVO/3/2021 zo dňa 24.05.2022 , sp. zn. 3CobVO/3/2022 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 7CobVO/1/2023 zo dňa 20.09.2023. V neposlednom rade súd poukazuje tiež na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CobVO/1/2024 zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 3CobVO/1/2024 zo dňa 15.08.2024, v ktorých krajský súd konkrétne predmetnú zmenu právnej úpravy vykonanú zákonom o strategických investíciách s účinnosťou od 27.06.2024 rovnako kvalifikoval ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. 17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.