Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 29CbVO/19/2020 1620203052 16. 10. 2024 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2024:1620203052.11
Uznesenie Okresný súd Malacky v spore žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ DataCentrum, so sídlom Cintorínska 5, 814 88 Bratislava, IČO: 00 151 564, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 35 876 654, 2/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dodatku k zmluve, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 16.12.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) domáhal určenia neplatnosti Dodatku č. 25 k Vykonávacej zmluve č. 1 zo dňa 24.07.2003 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ na vybudovanie a prevádzkovanie komunikačnej infraštruktúry Ministerstva financií Slovenskej republiky pre potreby riadenia verejných financií, uzatvoreného dňa 17.12.2019, z dôvodu jeho rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. 2. Žalovaný 1/ so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. 3. Žalovaný 2/ rovnako žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 4. Dňa 12.10.2023 súd otvoril pojednávanie vo veci samej. 5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.06.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strategických investíciách), ktorým došlo k zmene právnej úpravy, okrem iného aj zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dodatku č. 25 k predmetnej Vykonávacej zmluve z dôvodu jeho rozporu so ZVO. Podľa ust. § 180 ZVO v znení účinnom do 18.01.2021, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote
jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. V danom prípade žalobca rozhodnutím č. 6232-6000/2020-OD/11 zo dňa 19.02.2021 deklaroval, že žalovaný 1/ svojím konaním porušil § 10 ods. 1 ZVO bez použitia postupov v zmysle ZVO, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.03.2022. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rámci výkonu dohľadu zistil porušenie ZVO zo strany žalovaných pri uzatváraní Dodatku č. 25, bolo podľa žalobcu podanie žaloby dôvodné. Avšak dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo k vypusteniu § 180 ZVO v aktuálnom znení, ktorý upravoval povinnosť žalobcu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s jeho ustanoveniami. V nadväznosti na túto zmenu zákon o strategických investíciách v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187p ods. 5, upravil povinnosť žalobcu v prípade, že podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať návrh späť. Vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy bol zo strany žalobcu podaný dňa 16.12.2020, t.j. podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť zobrať späť dôvodne a na základe zákona podaný návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 25. Žalobca k trovám konania uviedol, že procesne nezavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na povahu konania, ktoré začalo na základe splnenia si povinnosti žalobcu zo ZVO, by sa mal súd zaoberať okolnosťami osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a žiadnej zo strán sporu náhradu nepriznať. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Podľa názoru žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať, spočíva najmä v povinnosti úradu ex lege podať návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 25 a zákonom o strategických investíciách danej povinnosti zobrať tento návrh späť. Tvrdenie žalobcu ohľadne dôvodnosti nepriznania náhrady trov tohto súdneho konania stranám sporu v kontexte vyššie uvedených skutočností hodných osobitného zreteľa, žalobca zakladá aj na ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach. 6. Žalovaný 1/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.07.2024 tak, že súhlasil so späťvzatím žaloby a následným zastavením konania. K trovám konania navrhol, aby súd priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že nesúhlasí so žalobcom navrhovaným nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán, nakoľko zastavenie konania nijakým spôsobom procesne nezavinil, pričom naďalej trval na tom, že žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho sa mu rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným javilo ako neprimerane tvrdé, či nespravodlivé. 7. Žalovaný 2/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril v podaní súdu doručenom dňa 05.08.2024, v ktorom uviedol, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko uzavretie Dodatku č. 25 podľa neho nepodliehalo režimu verejného obstarávania, keďže Dodatok č. 25 nezaložil žiaden nový podstatný a funkčne oddeliteľný originálny finančný záväzok žalovaného 1/, pričom na jeho obsah sa ZVO nevzťahoval. Súčasne uzavretím Dodatku č. 25 nemohlo dôjsť k porušeniu ZVO, nakoľko išlo o zákazku spadajúcu pod zákonnú výnimku z verejného obstarávania v zmysle skôr platného a účinného znenia ust. § 1 ods. 2 písm. i) ZVO. K trovám konania uviedol, že žalovaný 2/ spor neinicioval a jeho zastavenie nijako procesne nezavinil, vzhľadom na čo nevidí dôvod, prečo by mal znášať ujmu v podobe nepriznania nároku na náhradu trov konania, čo by nebolo primerané, účelné a ani spravodlivé. Spor inicioval štát a z dôvodu konania štátu má byť aj ukončený, v dôsledku čoho má za to, že neexistuje legitímny dôvod, aby žalovaní znášali následky konania žalobcu a boli tak priamo orgánom štátnej správy (štátom) poškodení. Domnieva sa, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie je na základe žalovaným podanej správnej žaloby v súčasnosti predmetom súdneho prieskumu, v dôsledku čoho nemožno generalizovať, že skutočne k porušeniu ZVO došlo a žalobca bol povinný žalobu podať. K žalobcom spomínanej ustálenej súdnej praxi uviedol, že v prejedávaných prípadoch došlo zároveň k splneniu predmetu zmluvy, pričom Dodatok č. 25, ako aj Vykonávacia zmluva zostávajú v platnosti a bude naďalej pokračované v ich plnení zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené uviedol, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí len za
predpokladu, že žalovanému 2/ bude voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom v opačnom prípade alternatívne nesúhlasí so späťvzatím žaloby a navrhuje, aby súd v konaní pokračoval a žalobu zamietol. V takomto prípade svoj nesúhlas so zastavením konania odôvodnil tiež poukázaním na aktuálny stav konania, ako aj meritórne rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32CbVO/1/2021 o neplatnosť Dodatku č. 26 k Vykonávacej zmluve; potrebu meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré by zabezpečilo, že podobné prípady budú riešené konzistentne a spravodlivo, a zároveň by odstránilo právnu neistotu žalovaných spočívajúcu v obave z toho, že žalobca by v budúcnosti mohol podať žalobu znovu, keďže späťvzatie žaloby nezakladá prekážku res iudicata. 8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 180 ZVO účinného v čase podania žaloby, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného od 31.03.2022 do 26.06.2024, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14 rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy. Podľa Čl. XI bod 33 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa § 180 vypúšťa. Podľa Čl. XI bod 36 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa za § 187o vkladá § 187p (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ktorého odsek 5 znie: Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť. 9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Posúdenie dôvodov vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bež ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 589). 10. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o výnimočné prípady, ktoré prichádzajú do úvahy najmä vtedy, keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo sám uplatniť úspešne na súde a podobne. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení so zastavením konania súhlasil. Žalovaný 2/ v podaní doručenom súdu dňa 05.08.2024 taktiež so zastavením konania súhlasil, avšak len pre prípad, že súd prizná žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Zároveň alternatívne vyjadril svoj nesúhlas s jeho zastavením v prípade, ak by súd v rozhodnutí o zastavení konania žalovanému 2/ súčasne nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na tú skutočnosť, že samotné podanie žaloby bolo nedôvodné, žalovaný 2/ začatie konania neinicioval a ani zastavenie konania nijako nezavinil, ako aj poukázaním na aktuálne štádium konania a tiež sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 32CbVO/1/2021 o neplatnosť ďalšieho dodatku (dodatku č. 26) k Vykonávacej zmluve. Nesúhlas so zastavením konania ďalej opieral o potrebu meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré by odstránilo pre žalovaných právnu neistotu v otázkach, ktoré sú predmetom konania. Uviedol, že späťvzatie žaloby nezakladá prekážku res iudicata, v dôsledku čoho sa obáva, že žalobca by v budúcnosti mohol podať žalobu znovu. Žalovaný 2/ preto žiadal, aby súd (v prípade, ak by so zastavením konania súčasne nepriznal žalovanému 2/ náhradu trov konania) vo veci ďalej konal a meritórne rozhodol tak, že žalobu zamietne. Ako bolo uvedené vyššie, nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby musí byť realizovaný z vážnych dôvodov, pričom dôkazné bremeno preukázania existencie vážnych dôvodov nesúhlasu zaťažovalo výlučne žalovaného 2/. Súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tento neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, pre ktoré by nebolo možné konanie zastaviť. Relevanciu žalovaným 2/ uvedených dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby napokon vyvracia konanie samotného žalovaného 2/, ktorý svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby prezentoval len pre prípad, ak by súd so zastavením konania súčasne nepriznal žalovanému 2/ náhradu trov konania. V danom prípade súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že žalobcovi vznikla povinnosť ex lege (podľa zákona o strategických investíciách ako aj ZVO) zobrať späť podaný návrh na určenie neplatnosti dodatku k zmluve, ide teda o zákonný dôvod späťvzatia žaloby. Súd nerozporuje tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že späťvzatie žaloby, resp. zastavenie konania, nezakladá prekážku res iduicata, avšak v danom prípade žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby práve z dôvodu, že zákonom o strategických investíciách došlo s účinnosťou od 27.06.2024 k vypusteniu ust. § 180 ZVO, upravujúceho legitimáciu žalobcu obrátiť sa na súd a žiadať vyslovenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s predpismi verejného obstarávania. V prejednávanej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, kedy oprávnenie žalobcu podať žalobu v čase podania žaloby vyplývalo priamo z právneho predpisu, pričom s ohľadom na predmetnú zmenu právnej úpravy (spočívajúcu vo vypustení § 180 ZVO), za situácie, ak by súd nepripustil späťvzatie žaloby, bolo by nutné žalobu vyhodnotiť ako procesne neprípustnú, a to bez skúmania jej vecnej stránky, teda bez toho, aby sa súd zaoberal posúdením otázky platnosti/neplatnosti Dodatku č. 25. Preto ani žalovaným 2/ tvrdenú potrebu meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré by odstránilo pre žalovaných právnu neistotu v otázkach, ktoré sú predmetom konania, a tiež obavu z toho, že by žalobca v budúcnosti mohol podať žalobu znovu, nemožno považovať za vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností súd po posúdení postavenia žalobcu oprávneného disponovať so žalobou ako dominus litis (pán v spore), a najmä po zohľadnení jeho zákonnej povinnosti podať žalobu v prípade zistenia rozporu zmluvy so ZVO a túto aj zobrať späť, ako aj dôvodov uvádzaných žalovaným 2/ pre pokračovanie v konaní, dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným 2/ nespĺňajú zákonné požiadavky, a preto podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Žalobca v súvislosti so späťvzatím žaloby ohľadom trov konania žiadal, aby súd stranám sporu ich náhradu nepriznal. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy. Žalobca navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ s takýmto postupom nesúhlasili dôvodiac tým, že zastavenie konania nezavinili a nevidia dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup, pričom obaja zotrvali na tom, že žaloba bola podaná nedôvodne. 13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (por. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2022, sp. zn. 9Co/47/2022). 14. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V predmetnej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je potrebné pričítať zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným. 15. Súd následne na základe návrhu žalobcu skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie a dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti, a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane oboch strán sporu) jeho aplikácie, a preto citované ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Súd sa preto zaoberal otázkou, či dôvod späťvzatia žaloby, ktorý uviedol žalobca (zmena právnej úpravy) môže byť kvalifikovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo spravodlivé žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania.
16. V danom prípade súd dospel k záveru o kumulatívnom naplnení oboch podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, teda tak existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existencie výnimočných okolností na základe komplexného vyhodnotenia okolností vzniku a priebehu daného sporu. V prípade predmetnej žaloby išlo o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžadovalo preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýval priamo z osobitného právneho predpisu – zákona o verejnom obstarávaní, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním ustálil záver o uzavretí dodatku k zmluve v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ZVO (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, keď dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo jednak k vypusteniu § 180 ZVO, normujúceho povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami ZVO, a zároveň tento zákon upravil v prechodných ustanoveniach (§ 187p ods. 5 ZVO) povinnosť úradu v prípade, že úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať takýto návrh späť. V nadväznosti na uvedenú zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím súdu o merite sporu zákonom o strategických investíciách, tak došlo zo strany žalobcu späťvzatím žaloby k jednoznačnému naplneniu imperatívu vyplývajúceho z dikcie ustanovenia § 187p ods. 5 ZVO. Vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval ako skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 17. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zároveň odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v obdobných právnych veciach (v súvislosti so zastavením konania v nadväznosti na zmenu relevantnej právnej úpravy v priebehu konania pred právoplatným rozhodnutím súdu o merite sporu novelizáciou ZVO účinnou od 31.03.2022), napr. uznesenie sp. zn. 3CobVO/1/2022 zo dňa 22.06.2022, sp. zn. 3CobVO/3/2021 zo dňa 24.05.2022 , sp. zn. 3CobVO/3/2022 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 7CobVO/1/2023 zo dňa 20.09.2023, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CobVO/1/2024 zo dňa 31.07.2024, v ktorom krajský súd konkrétne predmetnú zmenu právnej úpravy vykonanú zákonom o strategických investíciách s účinnosťou od 27.06.2024 rovnako kvalifikoval ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. V neposlednom rade súd poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CobVO/1/2024 zo dňa 15.08.2024, prijaté s rovnakými závermi v obdobnej veci, totožných sporových strán. 18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.