Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 12C/4/2022 6622200697 26. 11. 2025 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2025:6622200697.22
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. XXXX/X, E., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Polakovič s.r.o., so sídlom Detvianska 14, Bratislava, IČO: 56744684, proti žalovaným: 1.) F. G. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. H. X/X, E., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36646181, 2.) ProAuctio, s.r.o., so sídlom Horná 2, Banská Bystrica, IČO: 45408441, právne zastúpený: PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Kubínyiho 367/7, Lučenec, IČO: 54322120, v konaní o neplatnosť právnych úkonov, takto rozhodol: I.Súd u r č u j e , že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.03.2017 n e e x i s t u j e . II. Žalobu voči žalovanému 2.) z a m i e t a . III. Žalovaný 1.) j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania. IV. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd žalovaným 1.), 2.) právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca podal návrh na určenie, že zmluva o pôžičke, zmluva o zabezpečovacom prevode práva a uznaní dlhu sú neplatné právne úkony. 2. Uznesením č. k. 12C/4/2022-178 zo dňa 25.04.2023 bola pripustená zmena žaloby v tom znení, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.03.2017 neexistuje. 3. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 16.01.2025 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu podal dňa 11.02.2025 žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 11Co/45/2025-371 zo dňa 29.05.2025 rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný. 4. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na žalobe zotrvávajú. Poukazujú na to, že žalobca je osoba, ktorá má zníženú schopnosť vnímania, čiže on uzatvoril zmluvu o pôžičke s tým, že v budúcnosti chce dlh vyrovnať, ale v tom čase, keď uzatváral zmluvu a ani potom nemal stabilný príjem, teda pôžičku nevedel uhradiť. Poukazujú na to, že predmetná zmluva o pôžičke peňazí trpí podstatnými vadami a
to jednak tým, že on mal psychické problémy tzn., že nevedel vnímať potrebné náležitosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke, majú za to, že táto zmluva je neplatná. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, poukazujú na to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť formou daru, darovacia zmluva bola spisovaná u notára. Majú za to, že aj táto darovacia zmluva napriek tomu, že ju písal notár, trpí vážnymi nedostatkami. Je otázkou, či ide o darovaciu zmluvu, pretože podľa predmetnej darovacej zmluvy mal žalobca zabezpečiť svojim rodičom bývanie. Preto je otázne, či je on vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva, ktorá bola spísaná, je podmienená tým, že musí vykovať určité činnosti, čiže zabezpečiť v starobe a chorobe svojim rodičom bývanie, teda už nemožno hodnotiť predmetnú darovaciu zmluvu ako darovaciu zmluvu ale ako zaopatrovaciu zmluvu alebo skôr kúpnu zmluvu. Taktiež aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva trpí nedostatkami, čím sa stáva neplatnou, pretože tvrdia, že v prípade ak by žalobca tieto skutočnosti uviedol veriteľovi, tak by k podpisu tejto zmluvy neprišlo. Žalobca nemohol uzatvárať takú zmluvu, keďže nemal iné zabezpečené bývanie pre svojich rodičov. Zmluvy či zmluva o pôžičke alebo zmluva o zabezpečovacom prevode práva majú vážne nedostatky, ktoré spôsobujú, že tieto zmluvy sú absolútne neplatné. 5. Zástupca žalovaného 1.) na pojednávaní uviedol, že žalovaný vstúpil do právnych vzťahov, ktoré mal uzatvorené žalobca s bankovými inštitúciami. Je zrejmé, že na predmete zabezpečenia v danom čase existovalo záložné právo. Skutočnosť, že niekto má dlh, nemôže predstavovať prekážku uzatvoriť právny úkon. Samotná skutočnosť, že žalobca nemal prostriedky na vrátenie neobstojí, pretože bonita sa neposudzuje len podľa toho, či niekto má peniaze, lebo v takom prípade by si nikto peniaze nepožičal, ale má iný majetok a bolo zrejmé, jednak zo záložného práva a z vlastníckeho práva, že je tu nehnuteľnosť, ktorej hodnota v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke násobne prevyšovala hodnotu požičaných finančných prostriedkov. Rovnakým spôsobom by potom museli byť neplatné právne úkony samotnej bankovej inštitúcie, ktorá zriadila záložné právo a požičala finančné prostriedky. Pokiaľ sa týka zmluvy o pôžičke, bolo preukázané, že išlo o výplatu sumy 19 095,40 eura priamo na účet G. I. I. a zostatok, čo sa týka zvyšných peňažných prostriedkov, bola to suma 11 904,60 eura. Zmluva ako v každom právnom vzťahu obsahovala ustanovenia, ktoré sa týkali prípadného omeškania. Keďže zmluva o pôžičke bola na pol roka a bola bezodplatná, nevidia na tom nič zlé, že je zmluvná pokuta vo výške 0,041 % denne z dlžnej sumy. Zmluvná pokuta v tomto prípade nedosahuje v žiadnom prípade úroveň, pri ktorej by sa mohlo konštatovať, že zmluvná pokuta je dojednaná neplatne, pretože pri prepočte na ročnú mieru je to okolo 15 %, zatiaľ čo pri úroku z omeškania sa úžera definuje okolo 30 %. Úrok z omeškania bol uplatňovaný len v súlade s občianskoprávnou úpravou tak, ako bolo aj dohodnuté. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, zmluva má viacero ustanovení, aj viacero možností výkonu tohto zabezpečovacieho prevodu. Jedna z možností je dobrovoľná dražba, ale sú tam aj iné možnosti, ku ktorým toho času aj na žiadosť samotného žalobcu žalovaný nepristúpil. Napriek uzneseniu krajského súdu nevidia dôvod konštatovať neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože ak by aj pripustili, že exaktne nie je vyjadrená výška najnižšieho podania v prípade výkonu formou dobrovoľnej dražby, sú tam ustanovenia odkazujúce na platné právne predpisy, ale aj iné možnosti výkonu zabezpečovacieho prevodu práva nielen formou dobrovoľnej dražby. Námietky ohľadne neplatnosti právnych úkonov považujú za irelevantné. Samotný žalobca uvádzal do omylu všetkých svojich predošlých veriteľov, teda aj bankové inštitúcie. Z tohto dôvodu majú za to, že ak by malo byť pravdou, ale dôkazmi to nie je podložené, že žalobca nie je spôsobilý uzatvárať právne úkony, a preto tieto by mali byť neplatné, tak toto vyvolal sám žalobca. Samotný žalobca sa zaviazal zaplatiť nielen požičané peniaze spolu s úrokom z omeškania ale aj zmluvnú pokutu. Žalobca do dnešného dňa neprejavil okrem určitých návrhov a sľubov reálny spôsob, ako by došlo, či z pohľadávky alebo z nehnuteľnosti dlžobu uspokojiť. Bremeno dôkazu skutkového stavu zaťažuje žalobcu, ktorý sa vyhýba prítomnosti na súde počas celého tohto konania, účelovo sa bráni formálnym námietkami. Darovacia zmluva, na ktorú sa odvoláva bola uzavretá pred tunajším notárom JUDr. Rovnou. Notár zjavne vždy pred uzatvorením právneho úkonu vykonáva orientáciu časovo, miestnu, priebežnú spôsobilosť účastníkov konania alebo právneho úkonu. Právne úkony boli spisované u advokáta a podpisy overované u notára. Majú za to, že dokazovaním, ktoré bolo vykonané na pojednávaní, sa súd prvého stupňa dostatočne a právne vysporiadal so skutkovým stavom a riadne oboznámil všetky dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, s čím žalovaná strana súhlasí. Uvádzajú, že ak by aj súd dospel k záveru, že napriek odkazu k zmluve, že sa má postupovať s náležitou starostlivosťou v prípade dobrovoľnej dražby podľa osobitných predpisov, čo jej zákon č. 527/2002, ktorý určuje aj výšku najnižšieho podania, tak zároveň právna úprava týkajúca sa zabezpečovacieho prevodu práva má aj § 553c, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom možno prikročiť ďalšími spôsobmi k výkonu zabezpečovacieho práva. Pokiaľ sa týka ohodnotenia nehnuteľnosti 70 000 eur, treba vedieť, že jedna vec je znalcom určená všeobecná hodnota veci a druhá vec je výška záväzkov, ktoré na nej
viaznu. Suma 70 000 eur v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke prekračovala viac než dvojnásobne požičiavanú sumu. Konštatovanie neplatnosti právneho úkonu by bolo tvrdým zásahom do reťazca právnych úkonoch, ktoré tu boli uzavreté nie z dôvodu žalovaného, ale z dôvodu, že žalobca sám si neplnil svoje povinnosti. 6. Zástupca žalovaného 2.) uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňujú s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného 1.). Do dnešného pojednávania žalobca doposiaľ neoznačil žiadne relevantné tvrdenia ani argumenty, preto majú za to, že je tu daný jednoznačný záver o správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku. 7. Podľa § 553a ods. 1 zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. 8. Podľa § 553a ods. 2 zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka 9. Podľa § 151j ods. 1 občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 12. Súd sa zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného 2.) a dospel k záveru, že v počiatočnom štádiu konania bola vecná legitimácia žalovaného 2.) dôvodná, kedy žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1.) a 2.) a to zdržať sa výkonu záložného práva. Po rozhodnutí vo veci neodkladným opatrením, kedy súd návrh žalobcu zamietol, čo Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením v konaní č. k. 16Co/21/2022-73 zo dňa 30.03.2022 potvrdil, súd už nerozhoduje o výkone záložného práva, nakoľko predmetom konania sa po zmene žaloby stala len existencia/neexistencia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.03.2017, v ktorej žalovaný 2.) nebol jednou zo zmluvných strán, preto mu neprináleží pasívna vecná legitimácia v tomto konaní a preto súd z dôvodu jej nedostatku, žalobu voči nemu zamietol. 13. Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko oproti pôvodnej právnej úpravy zákonodarca s cieľom minimalizovať zneužívanie inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva, zaviedol vo veci obligatórne náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorých nedodržanie robí zmluvu absolútne neplatnou. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť stále obligatórne písomná. Túto náležitosť predmetná zmluva plne spĺňa, avšak jedna z podstatných náležitostí zmluvy a to najnižšie podanie pre prípad dobrovoľnej dražby tam nie je uvedené. Toto stanovenie najnižšieho podania môže byť rozhodujúcim faktorom pri úspešnosti prípadnej dražby, opomenutie tohto ustanovenia v zmluve môže spôsobovať vážne problémy s prihliadnutím na režim dobrovoľných dražieb, kedy záložný veriteľ môže prostredníctvom zmluvy o vykonaní dražby ovplyvniť stanovenie najnižšieho podania a jeho zníženie, preto najnižšie podanie pre prípad konania o dobrovoľnej dražbe musí byť uvedené v zmluve. V súdenej veci, v zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 07.03.2017 toto kogentné ustanovenie absentovalo, preto súd vyslovil, že predmetná zmluva neexistuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
14. Keďže súd vyslovil neexistenciu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ostatnými tvrdeniami strán sa nezaoberal a z toho dôvodu ani nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, nakoľko mal za to, že bolo rozhodované len o existencii/neexistencii zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nebolo rozhodované o zmluve o pôžičke a o uznaní dlhu z dôvodu, že došlo k zmene žalobného petitu a predmetom konania ostala len zmluva o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko otázky ohľadom zmluvy o pôžičke a o uznaní dlhu by mohol súd skúmať už len ako prejudiciálnu otázku, avšak vyriešenie prejudiciálnej otázky by v danom prípade nemalo vplyv na rozhodnutie o otázke existencie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, keďže zmluva neexistuje z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 15. Podľa § 255 ods. 1 civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu, súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 19. Súd nepriznal žalovaným 1.), 2.) náhradu trov konania, nakoľko zo spisu nebolo zistené, žeby im pri vydávaní neodkladného konania vznikli trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.