Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 5Csp/21/2025 8225201085 30. 09. 2025 Mgr. Marek Rebej ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201085.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v . II. U r č u j e ,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 25.11.2011:
- v znení: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. V prípade, ak výška zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nedosahuje výšku splátky, dohodnutú v zmluve o úvere, dlžník súhlasí s tým, aby si veriteľ aj počas realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zabezpečil návratnosť svojej pohľadávky aj iným spôsobom, vyplývajúcich z tejto zmluvy. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dl´žku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 08., v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 11., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 16., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení:
„Veriteľ, dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“ - vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 18., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2025 voči žalovanému domáha (I), aby súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 25.11.2011 je bezúročný a bez poplatkov, (II) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 v znení: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (III.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (IV.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. V prípade, ak výška zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nedosahuje výšku splátky, dohodnutú v zmluve o úvere, dlžník súhlasí s tým, aby si veriteľ aj počas realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zabezpečil návratnosť svojej pohľadávky aj iným spôsobom, vyplývajúcich z tejto zmluvy. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (V.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom prípade
veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dl´žku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (VI.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 08., v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (VII.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 800501657 zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 11., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (VIII.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 800501657 zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (IX.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 16., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (X.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Veriteľ, dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (XI.) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 18., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 1.2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 25.11.2011 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 400,00 Eur s príslušným poplatkom 392,00 Eur. Celkovú čiastku 792,00 Eur mala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 66,00 Eur. Na predmetný úver
zaplatila 792,00 Eur. Úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/, j/ a y/ ZoSÚ a neobsahuje RPMN. Z § 11 ods. 4 ZoSÚ vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len jej údaje. Jej „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. 1.3. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému poukázala na rozsudky Krajského súdu Prešov sp.zn. 7CoCsp/6/2023, z 22.11.2023, sp.zn. 10CoCsp/31/2023, z 30.11.2023 a sp.zn. 12CoCsp/5/2023, z 13.04.2023. 1.4. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 04. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Za neurčitú súd považuje zmluvnú podmienku ohľadom platby 4 eur za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok, čo by mohlo viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom, alebo tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obsahovo rovnakú zmluvnú podmienku vo vzťahu k žalovanému už súdy ako neprijateľnú určili, aj keď rôznymi výškami pokút a poplatkov, ale rovnakou štruktúrou. Poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp/72/2023, zo 16.2.2024, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 3CoCsp/17/2024, z 9.7.2024; sp.zn. 24Csp/79/2022, zo 17.10.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 9CoCsp/7/2023, z 27.4.2023; sp.zn. 8Csp/100/2022, zo 4.10.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 9CoCsp/64/2022, z 9.11.2023; sp.zn. 9Csp/55/2022, z 8.9.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 22CoCsp/44/2022, z 15.12.2022; rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/241/2013, z 26.1.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 1Co/39/2018, z 12.6.2018. Poukázala aj na odôvodnenie 40. rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 7Co/101/2018, z 28.11.2018. Obdobne rozsudky Okresného súdu Prešov sp.zn. 29Csp/78/2018, z 25.2.2019; sp.zn. 9Csp/110/2023, z 23.11.2023; rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6Csp/39/2022, z 24.5.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 1CoCsp/23/2023, z 19.10.2023. 1.5. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde ku vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. O určení tejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú poukázala na odvolacie rozsudky Krajského súdu Prešov sp.zn. 5CoCsp/47/2022, zo 14.2.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 12Csp/54/2022, zo 7.9.2022; sp.zn. 3CoCsp/17/24, z 9.7.2024, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp/72/2023, zo 16.2.2024; sp.zn. 9CoCsp/64/2022, z 9.11.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/100/2022, zo 4.10.2022; sp.zn. 9CoCsp/7/2023, z 27.4.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
24Csp/79/2022, zo 17.10.2022; sp.zn. 3CoCsp/33/2022, zo 6.12.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Csp/95/2021, z 12.4.2022. 1.6. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 06. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom pod sp.zn. 17C/241/2013, zo dňa 26.01.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov pod sp.zn. 1Co/39/2018, zo dňa 12.06.2018. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky opätovne poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 7Co/101/2018, zo dňa 28.11.2018 (najmä na odôvodnenie 6. a 40.). 1.7. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 08. Jedná sa o obdobu zmluvnej podmienky uvedenej v bode 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, k neprijateľnosti ktorej sa už vyjadrila. 1.8. K zmluvnej podmienke uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 11. žalobkyňa uviedla, že poplatok vo výške 392,- eur je z časti tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu pojmu administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a pod? Cˇo sa týka predmetného poplatku, poukázala na rozsudok OS Prešov sp.zn. 11C/42/2012, z 13.9.2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahr´ňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp.zn. 5Co/219/2013, z 21.8.2014. 1.9. K zmluvnej podmienke uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13. žalobkyňa uviedla, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky taktiež rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom pod sp.zn. 17C/241/2013, zo dňa 26.01.2018. 1.10. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 16. V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na podporu tohto tvrdenia dala do pozornosti platné znenie § 52 ods. 2 OZ a poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre ňu ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v jej neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože sa týmto vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. 1.11. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17. Táto zmluvná podmienka je prejavom nekalej obchodnej praktiky žalovaného, ktorou neprijateľne prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/41/2016, z 27.4.2017 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021. 1.12. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 18. K tomu dodala, že predmetná zmluvná podmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by umožňovali brániť dodávateľovi nadmerne obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej obsahu, početnosti, používania v dňoch pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by mohla byť komunikácia uskutočňovaná, pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie „a iné skutočnosti“, keď v tejto časti je sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti tohto súhlasu ako platného prejavu vôle. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému poukázala na rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 7Csp/23/2022, z 13.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn.
7CoCsp/6/2023, z 22.11.2023; rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Csp/95/2021, z 12.04.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 3CoCsp/33/2022, zo 06.12.2022. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky poukázala z podnetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich z 11.12.2012, na odôvodnenie bodu 10.2. 1.13. K posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukázala na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.“ K procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná, poukázala na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva tak, ako to vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Poukázala na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pre úplnosť však je potrebné zdôrazniť, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018 v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a zákona č. 250/2007 Z.z. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017, 6 Ndc/20/2016, 3Ndc/1/2017. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti rozhodovania o ,,sólo žalobách“ na určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Cdo/148/2017, ako aj 6Cdo/27/2018. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s jej záujmom, keď žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, jednak o plnenie zo zmluvnej podmienky, podľa ktorej poukázala tzv. Cˇasť B Úveru spoločnosti CFH a jednak preto, že podľa jej názoru ide o úver bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (napr. úrokovej sadzby, RPMN). Nakoľko jej reštitučné nároky voči žalovanému sú premlčané, má záujem aspoň čiastočne kompenzovať žalovaným jej spôsobenú stratu legálnym obohatením sa na úkor žalovaného, prostredníctvom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej len PFZ), na zaplatenie ktorého mieni podať v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok žalobu. Nakoľko inštitút PFZ neumožňuje inú satisfakciu ako finančnú, ide o inštitút, ktorý umožňuje spotrebiteľovi legálne obohatenie sa na úkor obchodníka, ktorý sa na úkor spotrebiteľa obohatil bezdôvodne, resp. porušil spotrebiteľské právo. Ku konštatovaniu, že PFZ slúži na obohatenie spotrebiteľa na úkor obchodníka vychádza z jednoduchej logiky, že akýkoľvek príjem spotrebiteľa od obchodníka titulom priznaného PFZ je obohatením spotrebiteľa, nakoľko sa jeho majetok zväčší na úkor obchodníka, u ktorého sa majetok o tú istú sumu PFZ zmenší. U spotrebiteľa však nejde o obohatenie bezdôvodné, ale o obohatenie v súlade so zákonom a len na základe rozhodnutia súdu. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.
2.1. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.05.2025 k podanej žalobe uviedol, že napadá procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný poukázal, že žalobca podal žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP, teda určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle uvedeného jediným predpokladom predmetnej žaloby o určenie je, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný zároveň uviedol, že zo žiadneho osobitného predpisu domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva. Civilný sporový poriadok jasne a určito uvádza za akých podmienok možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vyššie uvedené ustanovenie § 137 CSP písm. c/ pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 25.11.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 200,- Eur, (ďalej v texte len ako ,,zmluva o spotrebiteľskom úvere“ v príslušnom gramatickom tvare). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca uhradil svoj záväzok v celom rozsahu 26.07.2012 a teda v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným, ani aplikovateľným. V prípade, ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak by to bolo vôbec možné) v tomto konaní by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy jednou zo sporových strán. Až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný a vykonateľným titulom. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva, ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Rovnaká otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade uhradenia zmluvy bola posúdená v konaní na Okresnom súde Prešov sp.zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 9.3.2018, ktorý žalobu žalobcu zamietol, nakoľko vo svojom odôvodnení konštatoval, že „Pokiaľ ide o žalobu o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd zastáva názor, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je už ukončený plnením a súd nevyhovuje žalobe o plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to vyplýva z § 299 CSP. Aktuálny sporový poriadok totiž umožňuje podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (čo sú žaloby o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP). Týmto osobitným predpisom je zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.), konkrétne možno poukázať na § 3 ods. 3, 5.“ Aktuálna právna úprava neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb, ktoré nič neriešia. Ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytuje predovšetkým konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré je upravené v § 301 až 306 CSP, v ktorom príslušný súd uvedený v § 31 ods. 1 CSP skúma neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Účelom danej právnej úpravy je prispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a k prehľadnosti systému právnej ochrany spotrebiteľov. Predíde sa ňou tomu, aby súdy rôzne posudzovali tú istú zmluvnú podmienku, keďže niektoré ju považovali za neprijateľnú a iné dospeli k opačnému záveru. Na podporu tohto názoru poukázal aj na komentár CSP autorov Števček a spol., vydavateľstvo B.H.BECK str. 1037. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Žalovaný zároveň poukázal na to, že tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené, a teda žalobca spotrebiteľský charakter úverových zmlúv riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. V prípade, ak žalobca žiada podriadiť zmluvy o úvere uzavreté za účelom povolania pod znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jeho povinnosťou preukázať skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaní vedenom pod sp.zn. 7Cdo/353/2014, v ktorom sa uvádza: „V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva prospech existencia určitej
skutočnosti.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaní vedenom pod sp.zn.: 4Obo/145/2007, podľa ktorého: „Odvolaním sa na ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., uviedol, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí.” Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané v konaní pod sp.zn. II. ÚS/38/2015 – 17, podľa ktorého: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.” O určení zmluvy za neplatnú, resp. o bezúročnej a bez poplatkovej úverovej zmluvy vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov mal žalobca podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere, rovnako mal vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy sa stal premlčaný. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 16.04.2025, čo nie je sporné. V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej splátky zo zmluvy o úvere dňa 26.07.2012. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu zo zmluvy o úvere bol premlčaný v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 26.07.2015, v subjektívnej lehote dna 26.07.2014 a v prípade ak by žalobca namietal aj 10ročnú objektívnu premlčaciu lehotu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je rovnako premlčaný aj v 10ročnej objektívnej premlčacej lehote dňa 26.07.2022. Žalovaný má za to, že žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 26.07.2012, vzhľadom k skutočnosti že od 26.07.2012 (uhradením istiny vo výške 400,- Eur) mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť presne tak, ako to vo svojom rozhodnutí vedenom pod sp.zn. 17Co/372/2015 uviedol Krajský súd v Trenčíne, dňa 27.04.2016. Svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou neznalosť práva neospravedlňuje. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu ani nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalostí ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamih vzniku práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje je potrebné na strane žalobcu viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu logicky zahŕňa aj prejav znalostí obsahu. O určení zmluvy za neplatnú, resp. o bezúročnej a bez poplatkovej úverovej zmluvy vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov mal žalovaný vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere, rovnako mal vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. 3.1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 10.06.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že k predmetu konania – určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok žalovaný sa k ním absolútne vo svojom vyjadrení nevyjadruje, nespochybňuje dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preto to považuje, že voči jej argumentácii nemá žiadne námietky a ide o nespornú skutočnosť. 3.2. K procesnej prípustnosti určovacích výrokov uviedla, že žalovaný sa mylne domnieva, že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Konštatovanie žalovaného, že žalobou o určenie NZP nie je možné požadovať takéto určenie a pripustiť súdny prieskum NZP, predstavuje popieranie jej práva na prístup k súdu
a vyjadruje celkový vzťah žalovaného k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj princípu ochrany spotrebiteľa. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na § 298 ods. 1 CSP je súd povinný aj bez návrhu, t.j. ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný v podstate vykladá ustanovenie § 137 CSP tak, ako keby tento uzákoňoval taxatívny výpočet možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pritom zdôraznila, že CSP ponechal, rovnako ako tomu bolo počas účinnosti OSP, exemplatívny výpočet druhu možných žalôb, teda prípustné sú aj iné žaloby, ako sú vymenované v § 137 CSP. S poukazom na čl. 3 ods. 2 CSP nie je možné nebrať na vedomie význam slova „najmä“ v § 137 CSP. Zákonodarca dokonca počíta, okrem iných alternatív, aj s alternatívou len určovacieho výroku už priamo v CSP v § 298 CSP. Dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj iné určovacie žaloby s cieľom ochrany spotrebiteľa poskytuje už citované ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj § 53a ods. 1 OZ. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch, popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Práve všetky zákonné ustanovenia, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný, avšak ich považuje za nenáležité pre prípustnosť určovacej žaloby, vo svojom komplexe práveže predstavujú prípustnosť určovacích žalobných návrhov. Poukazujúc na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení zák. č. 279/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018 uviedla, že nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje, a to práve s odkazom na § 137 CSP. Ak ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení práve s odkazom na § 137 CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je taktiež určením neplatnosti zmluvy. Pre úplnosť však je potrebné zdôrazniť, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a OZ. Z názorov žalovaného by vyplývalo, že určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je len akýmsi vedľajším produktom iného spotrebiteľského sporu. V skutočnosti je však určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Poukázala na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/27/2018 z 28.03.2019 a na už ustálenú súdnu prax. Ku skutočnosti, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky osobitne opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019. K praxi „sólo“ určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 9Co/29/2017, zo 17.05.2018; sp.zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp.zn. 19Co/199/2017, z 05.06.2018; sp.zn. 20Co/145/2018, z 30.05.2019; sp.zn. 22Co/128/2018, z 26.03.2019. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti rozhodovania o „sólo“ žalobách na určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn 4Cdo/148/2018, z 30.07.2019 a rovnako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Vo viacerých veciach je určovací výrok, ktorým sa určuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, spojený s výrokom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, prípadne s neplatnosťou celej úverovej zmluvy, teda viaceré, ale len určovacie výroky, z čoho logicky vyplýva prípustnosť žalôb aj len o jeden určovací výrok, a to výrok o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, k čomu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/289/2015, z 09.11.2016. Čo sa týka mylného názoru žalovaného ohľadne práva spotrebiteľa domáhať sa v individuálnom spotrebiteľskom spore určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, tak s rovnako mylnými názormi sa už odvolací súd vyporiadal. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/107/2017, z 09.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/106/2017, z 27.11.2017, na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/67/2018, zo 06.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/282/2015, zo 14.09.2016. K povinnosti ex offo súdneho skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázala napr. na rozsudky Súdneho dvora EÚ, vo veciach C-243/08 (Pannon GSM); C- 137/08 (VB Pénzügyi Lizing); C-472/11 (Banif Plus Bank). Praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného
práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov EÚ. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ: „Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.“ Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ: „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ Podľa čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 3.3. K námietke premlčania uviedla, že si žiadne plnenie z predmetnej zmluvy touto žalobou neuplatňuje. 4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 22.09.2025 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam. V prípade, ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak by to bolo vôbec možné) v tomto konaní by nevytvorilo podľa pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy jednou zo sporových strán. Až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný a vykonateľným titulom. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva, ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Rovnaká otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade uhradenia zmluvy bola posúdená v konaní na Okresnom súde Prešov sp.zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 9.3.2018, ktorý žalobu žalobcu zamietol, nakoľko vo svojom odôvodnení konštatoval, že „Pokiaľ ide o žalobu o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd zastáva názor, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je už ukončený plnením a súd nevyhovuje žalobe o plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to vyplýva z § 299 CSP. Aktuálny sporový poriadok totiž umožňuje podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (čo sú žaloby o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP). Týmto osobitným predpisom je zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.), konkrétne možno poukázať na § 3 ods. 3, 5.“ Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.09.2025, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie riadne dostavil. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, pričom podaním doručeným súdu dňa 25.09.2025 ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, súd vec postupom podľa § 180 C.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. 7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, klientskej zóny, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 8.1. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 25.11.2011 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400,00 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 312,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 66,00 Eur, počnúc dňom 25.12.2021 na účet veriteľa. Z prehlásenia dlžníka vyplýva, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. 8.2. Zmluva o úvere obsahovala dojednanie v znení:
„Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ 8.3. Bod 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ 8.4. Bod 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. V prípade, ak výška zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nedosahuje výšku splátky, dohodnutú v zmluve o úvere, dlžník súhlasí s tým, aby si veriteľ aj počas realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zabezpečil návratnosť svojej pohľadávky aj iným spôsobom, vyplývajúcich z tejto zmluvy. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“ 8.5. Bod 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dl´žku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ 8.6. Bod 08. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní.“ 8.7. Bod 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“
8.8. Bod 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ 8.9. Bod 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ 8.10. Bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Veriteľ, dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“ 8.11. Bod 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ 9. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba) 16. Podľa § 53 ods. 1 Prechodné ustanovenia zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. 17. Podľa § 55 Zrušovacie ustanovenie zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zrušujú sa: 1. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 199/2014 Z. z., zákona č. 373/2014 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 170/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 271/2018 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 208/2022 Z. z. a zákona č. 261/2023 Z. z., 18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 19. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 20. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery. 28. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáha určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 je bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa domáha určenia neprijateľnosti desiatich zmluvných podmienok. 29. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 25.11.2011 Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou skutočnosťou bolo, na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky použité, pričom v zmluve o úvere bolo označené políčko, že na výkon zamestnania. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe vyplýva, že predmetná zmluva o úvere bola vopred pripravená predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval jej údaje, pričom jej zmluvná voľnosť bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky majú predstavovať diktát dodávateľa bez možnosti jej ako spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že žalobkyňa ničím nepredložila, že sa jedná o spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, avšak skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej zmluvná voľnosť bola obmedzená iba na dohodu o výške úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky boli určené žalovaným, t.j. vrátane účelu na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté, účinne nepoprel, keďže neuviedol vlastné skutkové tvrdenia. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z vyššie opísaných skutkových tvrdení žalobkyne a preto zmluvu o úvere zo dňa 25.11.2011 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. 30. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený predmetnou zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia predmetných zmlúv postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože ako právnická osoba poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa uzavrela predmetné zmluvy ako fyzická osoba, pričom nebolo preukázané, aby úver brala na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou spotrebiteľskou.
31. Súd považuje za potrené uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018) v spojení s § 53 ods. 1 Prechodné ustanovenia zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024, pričom vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024, t.j. zákon č. 250/2007 Z.z. 32. Súd má za to, že v prípade žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) C.s.p., teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmysle uvedeného ustanovenia sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zároveň súd poukazuje na to, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v závere obsahuje odkaz na poznámku pod č. 18ba), ktorá poukazuje na § 137 písm. c) a písm. d) C.s.p. 33. Ďalej súd konštatuje, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Jej povaha je podobná iným osobitným žalobám slúžiacim na ochranu subjektívnych práv – napríklad žalobe o určenie porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie pri ochrane pred diskrimináciou alebo žalobe na vyslovenie nepravdivosti výroku či zásahu do osobnostných práv. Najvyšší súd SR na to poukázal už v rozhodnutí zo 14. septembra 2016, sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V súvislosti s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva konštatoval, že úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti podľa tohto ustanovenia zahŕňa nielen nárok na náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj určenie neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. 34. K ďalšej námietke žalovaného súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľ právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zároveň v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby uvedené právo žalobkyne domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv súdnou cestou bolo ohraničené uplynutím nejakej doby. Právny poriadok pozná právne inštitúty napríklad premlčania, kedy dochádza k oslabeniu práva z dôvodu uplynutia času, ako aj právny inštitút preklúzie, kde uplynutím stanovenej lehoty dochádza k zániku práva. Súdu nie je známe žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by vzhľadom na plynutie času spôsobovalo oslabenie práva, resp. zánik práva spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv voči dodávateľovi na súde. Zároveň má súd za to, že žalobe spotrebiteľa o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nebráni ani ustanovenie § 301 a nasl. C.s.p., ktoré upravuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Na podanie žaloby podľa § 301 a nasl. C.s.p. nemá aktívnu vecnú legitimáciu samotný spotrebiteľ, ale iba subjekty taxatívne uvedené v § 302 C.s.p. Spotrebiteľ teda v takomto konaní nevystupuje, avšak rozhodnutie súdu pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C.s.p. však neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže individuálne domáhať vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Možnosť súdu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v konkrétnom spore medzi zmluvnými stranami zostala zachovaná, avšak v takom prípade má rozhodnutie účinky iba inter partes, teda len medzi účastníkmi daného konania. 35. Súd prvého stupňa má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že žaloba žalobkyne o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je procesne prípustná. 36. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákon v
§ 11 ods. 1 písm. a), b) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. 37. Z predloženej zmluvy o úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o úvere nie je vôbec uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov a ani predpoklady, ktoré mali byť použité pri jej výpočte. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6.4.2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/39/ES zo dňa 23.04.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“. V neposlednom rade súd poukazuje na bod 2. rozsudku, SD EÚ, sp.zn. C-677/23, z 23.01.2025 podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ 38. Zmluva o úvere ďalej neobsahuje stanovenie úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Zmluva o úvere obsahuje dojednanie, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 400,- Eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392,- Eur, t.j. spolu 792,- Eur. V zmysle uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o úrokovej sadzbe vyjadrený ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, zjednodušene povedané ročná úverová sadzba. Zákon sleduje záujem spotrebiteľa, ktorý by mal mať na základe poskytnutej informácie o ročnej úrokovej sadzbe možnosť prehľadne porovnať ponuku žalobcu s ponukami iných poskytovateľov peňažných produktov a posúdiť jej výhodnosť. 39. Zároveň v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona, a to priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 40. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX z 25.11.2011 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom nemá zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), j), y) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto prvým výrokom rozsudku určil, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový. 41. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 42. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). 43. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že všetkých desať žalobkyňou napadnutých zmluvných podmienok úverovej zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 44. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere v znení: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“, tak súd zdôrazňuje, že totožná zmluvná podmienka vo vzťahu ku žalovanému už bola rozhodnutiami súdov opakovane vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K zmluvnej podmienke o oboznámení sa so súčasťami úverovej zmluvy súd uvádza, že uvedenou zmluvnou podmienkou dochádza k prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa a práve takéto (skryté) prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv, keďže už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Taktiež dochádza k prenášaniu dôkazného bremena v otázke oboznámenia sa so základnými informáciami, ktoré sú potrebné pre posúdenie vhodnosti úveru v kontexte jeho majetkových a finančných možností. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/39/2022 zo dňa 23.11.2022, ktorými bola totožná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. 45. Súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, týkajúcej sa zmluvnej pokuty s odôvodnením, že táto podmienka nebola so žalovaným individuálne dojednaná, zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom túto podmienku ovplyvniť. Súd zdôrazňuje, že zmluvná pokuta vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 46. Súd posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku v bode 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uplatnené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čím je spôsobená hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje legitimitu a opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v Občianskom zákonníku, avšak nie je možné prehliadnuť ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektivita pri vyhodnotení výšky dlhu, ale výška dlhu väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za existencie nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ), súd ju preto vyhlásil za neprijateľnú. 47. Rovnako tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uvedené ustanovenie obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 312,00 Eur v prípade porušenia „svojich zmluvných povinností“ žalobkyne; toto ustanovenie súd považuje jednak za neurčitý právny úkon, keď nie je zrejmé aké konkrétne porušenie zmluvných povinností má byť sankcionované zmluvnou pokutou a výšku zmluvnej pokuty 312,00 Eur súd vzhľadom k výške poskytnutého úveru 400,00 Eur považuje za neprimerane vysokú, dojednanú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Ustanovenie v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty súd považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie a z tohto titulu neplatné. Ako už súd vyššie konštatoval, dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí predstavovať konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpíšaná, čo vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade uvedené nebolo preukázané. 48. Súd posúdil ak neprijateľnú aj zmluvnú podmienku v bode 08. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ sa v ňom zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní. V tomto prípade ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňujú navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce, resp. neúčelné náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ. 49. Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Žalovaný v tomto konaní nijako nepreukázal, že by túto zmluvnú podmienku dohodol so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ zmluvná podmienka z pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tu žalobkyne, pretože už vopred má táto uznať dlh, ktorý však reálne v čase samotného jeho uznávania ešte ani neexistuje, pretože je zrejmé a logické, že k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť až po podpise samotnej zmluvy. Uznanie dlhu môže byť platným právnym úkonom iba vtedy, ak v čase uznania dlhu dlh už skutočne existoval - v tomto prípade teda ak by v čase uznania dlhu už úver bol dlžníkovi poskytnutý, čo je tu zrejme vylúčené, lebo najprv musela žalobkyňa ako dlžník podpísať zmluvu a až následne jej bol úver reálne poskytnutý. Podpisom samotnej zmluvy mala však žalobkyňa ako dlžník súčasne uznať i dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške. Teda po prvé mala vopred uznať dlh vrátane poplatku a tiež „dohodnuté“ náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a to všetko napriek nedostatkom zmluvy majúcim za následok navyše i to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Osobitne, s poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, takáto zmluvná podmienka navodzuje dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy, ale tiež bez toho, aby boli príslušné náklady a administratíva vyjadrené relevantne, určite a zrozumiteľne i čo do dôvodu a výšky, a tak odkontrolovateľné spotrebiteľom. Ide o podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie vyžadované zmluvou od žalobkyne a i týmto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa - teda tu žalobkyne. 50, Ďalej súd podriadil súdnej kontrole ustanovenie bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uvedené ustanovenie obsahujúce dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka. Je neprijateľné a v rozpore s ochranou spotrebiteľa, aby na zabezpečenie peňažného záväzku boli vystavené dve zmenky, v ktorých sú vyplnené zmenkové sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy a remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Obsah dohody je neprijateľný, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Neprijateľnosť obsahu dohody o vyplňovacom práve zmenky bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli individuálne dojednané) spôsobuje neplatnosť čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. 51. K zmluvnej podmienke obsiahnutej v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru 4 súd konštatuje, že podľa uvedeného dojednania sa mali vzájomné právne vzťahy v súlade s § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Je teda nepochybné, že ustanoveniami Obchodného zákonníka sa mali riadiť všetky vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným bez akýchkoľvek výnimiek. Obchodný zákonník pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok neobsahoval. Cieľom dojednania o výlučnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka zo strany žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa na vzniknutý právny vzťah. Okrem vyššie uvedeného, novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva nielen z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo veci 3MCdo 14/2014, ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2015 vydaného vo veci 8MCdo 13/2014. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté všeobecné pravidlo, podľa ktorého v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Toto pravidlo má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho, v akom zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zákone zakotvené pre uzatváranie konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Týchto zákonom ustanovených podmienok sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať. Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky, či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky, a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchýlnu úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa. Dojednanie použitia ustanovení Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ za situácie, ak v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na tieto právne vzťahy sa vždy musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Totožnú zmluvnú podmienku voči žalovanému súdy už určili právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/136/2019-85, z 31.03.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/22/2021, z 20.01.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/171/2019, z 17.08.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/55/2020 z 24.06.2021. 52. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd uvádza, že prvou vetou uvedenej zmluvnej podmienky dochádza k prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa a práve takéto (skryté) prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv, keďže už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Taktiež dochádza k prenášaniu dôkazného bremena v otázke oboznámenia sa so základnými informáciami, ktoré sú potrebné pre posúdenie vhodnosti úveru v kontexte jeho majetkových
a finančných možností. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/39/2022 zo dňa 23.11.2022, ktorými bola totožná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Pokiaľ ide o druhú vetu uvedeného zmluvného dojednania, tak týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 53. Pokiaľ ide o bod 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak súd má za to, že táto podmienka je nevyvážená a spôsobujúca hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán sporu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Nesúladné so zákonom je, aby veriteľ formou štandardnej zmluvnej podmienky prezumoval súhlas spotrebiteľa so zasielaním správ, informácií formou SMS správ a emailov. Vylúčenie skutočnej voľby spotrebiteľa, či súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považoval súd za neprijateľné. Preto táto podmienka bola posúdená ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd II. výrokom rozsudku vyhovel žalobe žalobkyne aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok. 55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).