Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/21/2024 z 23. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Bardejov 3Csp/21/2024 8224201688 23. 04. 2025 Mgr. Tomáš Saraka ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk Poplatok za I. upomienku:200 Sk Poplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk Poplatok za vedenie úverového účtu:40 Sk/mesačne“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 2 v znení:“ „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 4 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods.1 zákona o bankách.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 6 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník

súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., Consumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB, a.s. poskytla jeho osobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za účelom plnenia právnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV. Splácanie úveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV. Splácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte dlžníka vedenom vo VÚB, a.s. a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich viet.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005

k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 4 v časti, v znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. X. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2024 voči žalovanej domáhala, aby súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v článkoch I. až IX. petitu žaloby (v znení uvedenom vo výrokoch I. až IX tohto rozsudku) sú neprijateľné zmluvné podmienky. 2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzavrela Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, Reg, číslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2005 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej jej žalovaná poskytla úver vo výške 20.000,-Sk. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovanou má podľa nej bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len jej údaje a jej „zmluvná voľnosť“ bola tak obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je podľa žalobkyne potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Po citácii § 53 ods.1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk, Poplatok za I. upomienku:200 Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk, Poplatok za vedenie úverového účtu:40 Sk/mesačne“ vo vzťahu k čomu poukázala priamo vo vzťahu k žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18CoCsp/13/2022, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.1Csp/30/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.20Csp/46/2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020. 3. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa nej zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 2 v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou“. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa podľa nej na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia. 4. Neprijateľnou je podľa žalobkyne aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 4 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). Citované ustanovenie je podľa nej neprijateľné preto, lebo ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Toto ustanovenie je tak podľa žalobkyne spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď naviac spôsobuje tak závažné dôsledky, ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. Poukázala na to, že k takému záveru v prípade obdobného ustanovenia v zmluve dospela aj Komisia vo svojom stanovisku č.36101/2017/1 zo dňa 21.01.2017. Citovala bod 69 až 71.odôvodnenia z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.29Csp/74/2022, ktorý rozhodol o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k inému dodávateľovi. 5. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobkyne zmluvná podmienka uvedená v článku II, bod 6 zmluvy v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej

lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“ vo vzťahu k čomu poukázala na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.29C/368/2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.8Csp/14/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.11Csp/21/2022, ktoré priamo vo vzťahu k žalovanej mali určiť danú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. 6. Aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti E. F., G., H., dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., Consumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB, a.s. poskytla jeho osobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za účelom plnenia právnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ je podľa tvrdení žalobkyne v žalobe neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je podľa nej zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy a ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno podľa žalobkyne za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou ( § 53 ods.1 OZ). Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť priamo k žalovanej judikovaná, kde z množstva rozhodnutí poukázala len na rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp.zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp.zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp.zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov vydaných voči žalovanej v roku 2023 poukázala aspoň na rozsudky Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp.zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023; sp.zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp.zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023. 7. Neprijateľné zmluvné podmienky sa podľa tvrdení žalobkyne nachádzajú aj vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinných od 17.10.2005. Konkrétne podľa nej ide o zmluvnú podmienku uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, v článku IV. Splácanie úveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru a bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovanou pokiaľ ide o započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore

s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu žalovanej poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; sp.zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022; sp.zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021 a sp.zn. 20Csp/4/2021, z 24.9.2021. Poukázala aj na rozhodnutia určujúce obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú rozhodnutiami vydanými už v roku 2021, napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19CoCsp/55/2020, z 10.6.2021; sp.zn. 2CoCsp/44/2020, z 20.4.2021; sp.zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.8.2021. 8. Rovnako zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IV. Splácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte dlžníka vedenom vo I., J., a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich viet.“ je podľa nej neprijateľná k čomu uviedla, že obdobnú zmluvnú podmienku určil vo vzťahu k inej banke za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresný súd Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 z 28.11.2022 (výrok IV. tretia odrážka). Kde poukázala na bod 13.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Poukázala aj na stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 z ktorého citovala. 9. Aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou“ je podľa žalobkyne neprijateľná. Je podľa nej neprijateľné v spotrebiteľských sporoch dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom a následne by rozhodnutie malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie a nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia o určení neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky a tiež na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.06.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018 o podmienkach platnosti rozhodcovskej zmluvnej doložky. 10. Za poslednú neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala určiť zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 4 v časti, v znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. Tu poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu 5MCdo/20/2009 a 3MCdo/12/2014 a viaceré súdne rozhodnutia o určení danej podmienky za neprijateľnú priamo vo vzťahu k žalovanej. Tvrdiac, že neprijateľnosť daných zmluvných podmienok už bola súdmi judikovaná citovala z komentárov k Civilnému sporovému poriadku a Občianskemu zákonníku podľa ktorých v takýchto prípadoch má súd v zmysle požiadavky právnej istoty rozhodnúť obdobne a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.

11. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že právnym titulom žaloby je spotrebiteľská zmluva z roku 2005, ku ktorej žalovaná pre časový odstup devätnásť (19) rokov od uzavretia Zmluvy už nedisponuje žiadnymi informáciami, no v zmysle dostupných informácií bol úver splatený štandardne vyplácaním v zmysle zmluvy a pohľadávka nebola predčasne zosplatnená ani vymáhaná treťou stranou, nebol žiaden spor počas splácania. Podaná žaloba naviac nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, žalobkyňou umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaná zastáva názor, že podanú žalobu treba posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a inštitút dobrých mravov. OZ, ani iný predpis, nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008). Súdna prax podľa tvrdení žalovanej zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Žalovaná zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac ako 19 rokov, je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že uplynutím doby 20 rokov zaniká aj trestnosť takých činov, ako úkladná vražda, vražda alebo genocídium a niet tak dôvod pre posudzovanie viac ako 20 rokov starých zmluvných ustanovení. Napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. S poukazom na článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022 uviedla, že nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia, ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Čo sa týka konkrétnych zmluvných podmienok, poukázala na to, že prvá vytýkaná zmluvná podmienka ohľadom poplatkov nachádza sa priamo v časti Základné podmienky zmluvy a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo vylučuje určiť ho za neprijateľné. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn.7Cdo/294/2019. Čo sa týka druhej vytýkanej podmienky- dojednania o oboznámení s Obchodnými podmienkami a potvrdení ich prevzatia, takéto zmluvné ustanovenie je podľa nej štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a Najvyššieho súdu SR). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v Zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 9Csp/1/2023, zo dňa 9. októbra 2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022. Z obdobného vyjadrenia oboznámenia sa so súčasťami zmluvy alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente vychádza bez akýchkoľvek spochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukázal na ustanovenia zmluvy „V zmysle bodu 3.5.2. klient potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“, pričom poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť tvorená jedným dokumentom. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V súvislosti s treťou napádanou zmluvnou podmienkou, čl. II bod 4 zmluvy poukázala na to, že tvrdenie žalobkyne, že dané ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke absolútne nezodpovedá realite a je priam v rozpore s povinnosťami, ktoré bankám ukladá zákon o bankách. Uvedené ustanovenie je zákonnou

obsahovou náležitosťou zmluvy a teda nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Čo sa týka napádanej zmluvnej podmienky ohľadom zrážok zo mzdy, žalovaná uviedla, že v čase uzatvárania zmluvy bolo povolené v spotrebiteľských právnych vzťahoch takéto zabezpečenie a všetky platné podmienky tu boli dodržané. Poukázala na to, že výška zrážok nemohla prevýšiť výšku splátky a chýba tu atribút značnej nerovnováhy, pričom toto ustanovenie ani nebolo použité. Čo sa týka zmluvnej podmienky o spracovávaní osobných údajov, bez toho by zmluvný vzťah ani nemohol vzniknúť a preto sa na také spracovanie nedá nazerať ako na niečo pre dlžníka pozitívne alebo negatívne. Žalovaná uviedla, že ako subjekt poskytujúci určitú službu žalobkyni musela takýmto súhlasom disponovať a žalobkyňa ako záujemca o finančné prostriedky musí danú zákonnú povinnosť strpieť. Zakotvenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov v zmluve je v plnom súlade s ochranou osobných údajov. Jedinou povinnosťou klienta banky je strpieť spracovanie jeho osobných údajov, pričom túto jeho povinnosť na druhej strane vyvažujú personalizované marketingové ponuky a služby banky. Podľa ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách platí, že „predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov.“ Je tak podľa žalovanej zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaná získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v č.k. 29C/368/2012 (obdobne bolo pritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co/38/2012 vedenom pred Krajským súdom Banská Bystrica). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že ustanovenie, ktorým dala žalobkyňa súhlas so spracovaním jej osobných údajov je neprijateľné, žalovaná zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade, ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaná by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemala žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. V tejto súvislosti poukázala aj na § 42 ods. 1 zákona o bankách. Je zrejmé, že banka má povinnosť minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaná preventívne používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou (viď odsek vyššie). Ďalej uviedla, že dohodnutý účel spracúvania osobných údajov vyplýva priamo z § 93a ods. 3 zákona o bankách a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta: 1) na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi; 2) na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom; 3) na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky; 4) na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami; 5) na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov je banka a pobočka zahraničnej banky. Podotkla, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Len v prípade, ak je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej nerovnováhy. Napadnutá zmluvná podmienka preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná. Zároveň poukázala na to, že žalobkyňa podľa dostupných informácií do dnešného dňa ani len neodvolala súhlas so spracovaním osobných údajov, z čoho jasne vyplýva účel žaloby, ktorým nie je ochrana pred zásahom do práv žalobkyne, ale len snaha o zneužitie práva na ochranu spotrebiteľa za účelom obohatenia na úkor žalovanej. Pravdou je práve opak, a to že spracovanie osobných údajov žalovanou a ďalšími určenými osobami slúži predovšetkým na skvalitnenie poskytovaných služieb a marketingové účely. Čo sa týka napádanej rozhodcovskej doložky, podľa žalovanej v čase uzavretia zmluvy (rok 2005) nebolo v OZ ani v inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 53 ods.4 písm. r) bolo do OZ zakotvené až s účinnosťou od 01.01.2008 a ona v čase uzavretia zmluvy mala povinnosť ponúknuť žalobkyni uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky voči čomu žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky. Navyše „staré“ rozhodcovské doložky už žalovaná dlhšiu dobu neuplatňuje aj z dôvodu legislatívneho

zakotvenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ide tak o obsolétne ustanovenie. Čo do zmluvnej podmienky o započítavaní platieb, podľa žalovanej pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje povinnosti plynúce zo zmluvy je irelevantná, žalobkyňa sa navyše nevysporiadala pri svojej argumentácii s amortizačnou tabuľkou, ani s aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného zákonníka. Podmienka sa navyše týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, je vyjadrená určito, zrozumiteľne a niet spornosti o jej individuálnom dojednaní. Ani posledná žalobkyňou vytýkaná zmluvná podmienka podľa žalovanej nie je neprijateľná, lebo zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku a tak vždy sa sama osebe bude spravovať jeho ustanoveniami. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2019 sp.zn.8Co/214/2018. Namietala tiež spôsob uplatnenia trov žalobkyňou a žiadala žalobu zamietnuť. 12. Žalovaná následne písomným podaním zo dňa 21.10.2024 oznámila súdu, že kontaktovala žalobkyňu za účelom iniciovania mimosúdneho rokovania, pričom podľa oznámenia žalovanej zo dňa 29.11.2024 k mimosúdnemu doriešeniu sporu nedošlo. 13. Žalobkyňa v replike zotrvala na žalobe a uviedla, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019. Praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov EÚ. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C 776/19 až C 782/19. Súmernú odpoveď na viaceré námietky žalovanej podľa nej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019. Doplnila zároveň argumentáciu k neprijateľnosti tej- ktorej napádanej zmluvnej podmienky. 14. Žalovaná v duplike uviedla, že opätovne poukazuje na to, že právnym titulom žaloby je zmluva o poskytnutí flexipôžičky (ďalej ako „Zmluva“), ku ktorej pre časový odstup (20) rokov od uzavretia Zmluvy už nedisponuje žiadnymi informáciami (pričom práve údajne neprimerane dlhé spracovanie osobných údajov je paradoxne predmetom podanej žaloby). Žalobkyňa nijakým spôsobom naviac nezdôvodnila, z akého dôvodu nepodala uvedenú žalobu skôr. Žalovaná zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac ako 16 rokov, je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V čase podpisu Zmluvy dokonca nepodliehali zmluvy o spotrebiteľských úveroch ani režimu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. podľa v tom čase platného a účinného znenia OZ. Domnieva sa preto, že žaloba žalobkyne dokonca nemá ani právny základ v slovenskom právnom poriadku. Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia (kogentné ustanovenia) a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo Únia zmluvnou stranou, nepodliehajú ustanoveniam smernice o nekalých podmienkach. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022: „Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný prípad.“ V zmysle vyššie uvedeného nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia, ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Ďalej ponúkla rozsiahlu argumentáciu k trovám právneho zastúpenia žalobkyne. 15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu zotrvala, poukazujúc na dôvody uvedené v písomnom vyhotovení žaloby a v replike. Žalovaná cestou zástupcu trvala na nedôvodnosti žaloby a na jej uplatnení v rozpore s dobrými mravmi. Ani jedna zmluvná podmienka podľa nej nie je neprijateľná. Žiadala žalobu zamietnuť. Táto podľa nej nie je sprevádzaná ochranou žiadneho konkrétneho subjektívneho práva

žalobkyne, ide o akademický spor, žalobkyňa poskytnutý úver riadne splatila, preto je jej žaloba celá nedôvodná. 16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav: 17. Z posudzovanej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky Reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 7 spisu) súd zistil, že ide o formulár kde ako veriteľ je uvedená žalovaná a ako dlžník žalobkyňa. V článku I. zmluvy sa uvádza, že veriteľ sa ňou zaväzuje, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom (ďalej aj „Obchodné podmienky“) peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. V časti formulára zmluvy označenej ako Základné podmienky je uvedená výška úveru 20.000,-Sk, lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby pevná, že čerpanie úveru prebehne jednorazovo na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. dňa 20.12.2005, že mesačná splátka bude 517,05 Sk, celkový počet splátok bude 60, dátum prvej anuitnej splátky bude dňa 20.01.2006 a poslednej dňa 20.12.2010. Je tam uvedená RPMN 11,31 %, celkové náklady dlžníka 34.173,18 Sk, z čoho istina je 20.000,-Sk a úroky s poplatkami 14.173,18 Sk. V spodnej časti prvej strany formulára zmluvy je uvedené, že Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú : poplatok za poskytnutie úveru 750,-Sk, Poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, Poplatok za I. upomienku 200,-Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku 1.000,-Sk s tým, že v prípade zmeny výšky poplatkov alebo ich druhu podľa Cenníka VÚB, a.s. budú platiť poplatky platné v čase ich účtovania. Formulár zmluvy v čl.,II bod v, v čl.II bod 4, v čl.II bod 6, v čl.II bod 8 obsahuje zmluvné podmienky o ktorých žalobkyňa tvrdí, že sú neprijateľné. Tlačivo zmluvy je zakončené podpismi zástupcu veriteľa v Prešove dňa 20.12.2005 a žalobkyne v Prešove dňa 20.12.2005. 18. Žalobkyňa predložila tiež Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom platné a účinné od 17.10.2005 ( ďalej v tomto rozsudku len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré majú povahu malým písmom husto písaného textu na dvoch stranách formátu A4 a kde sa v čl.IV bod 8, čl. IV bod 9, čl. IX bod 3 a čl. IX bod 4 nachádzajú zmluvné podmienky, o ktorých žalobkyňa tvrdí že sú neprijateľné. Tieto Všeobecné obchodné podmienky neobsahujú podpis žalobkyne. 19. Nebolo medzi stranami sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali prostredníctvom tlačiva zmluvy o poskytnutí flexipôžičky malo sa jednať o spotrebiteľský úver, ako je to uvedené aj v záhlaví zmluvy (teda že uzavretá je podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a že teda strany v danom prípade zmluvou založili spotrebiteľský občianskoprávny vzťah. Takýto vzťah je treba právne posúdiť jednak podľa osobitných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a nakoľko jednalo sa o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia, ktorým je v tomto prípade zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy ( ku dňu 20.12.2005) a zákon č.250/2007 Z,z, o ochrane spotrebiteľa účinný v čase podania žaloby. 20. Podľa § 23a ods.1 a 2 zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 21. Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. file_0.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_4.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_5.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_6.wmf (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery. 24. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 25. Podľa čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 26. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 27. Podľa § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 28. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3. 29. Podľa § 3 ods.3 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania žaloby každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

30. Podľa § 3 ods.5 uvedeného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. K procesnej prípustnosti žaloby 31. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa podanou žalobou voči žalovanej ako dodávateľovi domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018). 32. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 33. Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto predpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj z úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým skôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Je treba si navyše uvedomiť, že ust. § 137 CSP obsahuje len príkladmý ( použité slovo „najmä“), teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v civilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať o žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. 34. Nový Civilný sporový poriadok zakotvil síce osobitné konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach s osobitnou príslušnosťou súdov ( § 301, § 31 CSP), no to neznamená, žeby konkrétny spotrebiteľ nemal právo, aby súd určil neprijateľnosť podmienky v jeho konkrétnej veci s cieľom dosiahnuť právnu istotu. 35. Ani ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje prekážku určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola určená ako neprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa ( podporne k tomu viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017). 36. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. 37. Žalovaná namietala, že žalobkyňa iniciovala akademický spor, že od uzavretia zmluvy uplynulo 19 rokov a úver bol žalobkyňou štandardne vrátený bez akýchkoľvek sporov, vymáhania či predčasného zosplatnenia. Na prvý pohľad mohlo by sa tu preto skutočne javiť, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle žalobného návrhu tu už nemá žiadne opodstatnenie a žiadaný právny dopad na strany sporu, nakoľko pohľadávka zo zmluvy zanikla splatením poskytnutého úveru s príslušenstvom žalobkyňou, no nie je tomu tak. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne ( podporne pozri aj tu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017). Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie prípady C-154/15, C-307/15, C-308/15).

38. K argumentácii žalovanej, že za taký čas od uzavretia zmluvy by sa premlčala aj trestnosť vraždy a podobných závažných zločinov súd uvádza, že uvedená argumentácie nie je náležitá a vôbec namieste, pričom z rozhodnutí Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom sa nepremlčuje. 39. Súdny dvor k určovacím žalobám výklad podal napr. vo veci C-600/19 kde konštatoval, cit.: ,,Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,... neumožňuje... spotrebiteľovi... dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok... v neskoršom určovacom konaní...“ Išlo o prípad zmluvy z roku 2005 a prejudiciálna otázka, na odpoveď ktorej mal Súdny dvor dať odpoveď, bola predložená po cca 14 rokoch v roku 2019. Išlo o rozsudok Veľkej komory, ktorého doktrína bola následne preberaná. Aj podľa ďalšej judikatúry Súdneho dvora sa má čl. 6 ods. 1 citovanej smernice považovať za ustanovenie so silou vnútroštátnych ustanovení kogentnej povahy a pri jeho používaní má súd postupovať obdobne ako pri vykonávaní vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, bod 50), a to vrátane situácie, že by okresným súdom napadnutá norma nebola explicitne súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa Súdneho dvora súd sa má zaoberať namietanými zmluvnými podmienkami hneď, ako sa oboznámi so skutkovými a právnymi okolnosťami veci. Za zmienku osobitne stojí časť odôvodnenia rozsudku vo veci C-511/17, že nič nebráni spotrebiteľke zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky, pričom rozsudok Súdneho dvora bol vyhlásený 11. marca 2020 a zmluva bola uzavretá v roku 2007. Súdny dvor nijako nenaznačuje časové limity na podanie žaloby po približne 13 rokoch od uzavretia zmluvy. Súd poznamenáva, že spotrebiteľka podala v uvedenej veci len žalobu o určenie bez žaloby o plnenie. Nie je z argumentácie žalovanej zrejmé, prečo by v preskúmavanej veci nemala platiť obava judikovaná mnohokrát Súdnym dvorom (i. a.), že spotrebitelia nemusia vedieť o nekalej zmluvnej podmienke a že je preto plynutie objektívnej premlčacej doby euroneudržateľné (C-485/19). Súdny dvor pre zmenu rozhodol, že ochrana spočívajúca v oprávnení domáhať sa neprijateľnosti premlčaniu nepodlieha a že premlčaniu podliehajú až účinky z rozhodnutia o neprijateľnosti. Žalovaná argumentuje uplynutým časom, pričom sama neuvádza čas, ktorý považuje za primeraný na podanie žaloby o určenie, ak je čas v okolnostiach prípadu podľa nej už neakceptovateľný, s čím súd nesúhlasí. Nemožno opomenúť ani konzekvencie na objektívne právo a judikatúru, ktoré predpokladajú uplatnenie nárokov ako účinkov rozhodnutia súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok a týmito účinkami nie sú len nároky na obnovenie stavu spred pôsobnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale aj práva reparačné (C-600/19), satisfakčné, ako aj práva dopadajúce na iné osoby (§ 53a Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti najvyšší súd judikoval význam odradenia dodávateľa od ďalšieho používania neprijateľnej podmienky (6Cdo127/2017). Na tvorbe zmluvy je najúchvatnejšie ,,podanie“ si rúk na znak, že sa našla zhoda na detailoch zmluvy, a zážitok z nájdenia dohody je priamo úmerný náročnosti procesu oferty a akceptácie. Sotva by bolo možné, aby desiatky strán v úverových, poistných či iných spotrebiteľských zmluvách vrátane všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľ odsúhlasil vo vzťahu ku každej zmluvnej podmienke. Judikatúra Súdneho dvora to definovala ako slabšiu vyjednávaciu pozíciu spotrebiteľa s nájdením východiska. Dodávateľom sa umožnilo predkladanie aj rozsiahlejších zmluvných traktátov s výkričníkom, že ak dodávateľ do zmluvy zakomponoval neprijateľnú podmienku, spravodlivosť si ho ,,počká“ a nemusí ísť len o 19 rokov. Pri tridsaťročných hypotékach to môže byť kľudne aj raz taký čas. Novela Občianskeho zákonníka uzavretá cca mesiac pred vstupom SR do EÚ v prechodných ustanoveniach normovala trojmesačnú dobu, aby si dodávatelia dali zmluvy ,,do poriadku“ pod hrozbou ich neplatnosti. Žaloba o neprijateľnosť teda predstavuje akési dodatočné zavŕšenie procesu zmluvy k tým zmluvným podmienkam, ktoré v teste neprijateľnosti neobstáli. Judikatúra Súdneho dvora argumentuje nastolením skutočnej rovnováhy. Povolané na dosiahnutie tohto cieľa boli súdy, ktoré sú súdmi EÚ. To všetko aj v záujme kvalitného a zdravého trhu, aby na neférových dodávateľov nedoplácal poctivý podnikateľ. Deklarovanie nezáväznosti formulárovej zmluvnej podmienky, ak prípadne súd nedospeje k neplatnosti zmluvy ako celku (čl. 6 ods. 1 smernice), musí súd naplniť aj bez návrhu (ex offo). Nateraz judikatúra pracuje len s dvoma výnimkami, a to ak si spotrebiteľ informovane neželá takúto ochranu alebo ak už v minulosti súd aspoň stručne vyhodnotil zmluvnú podmienku ako nie neprijateľnú a odkázal spotrebiteľa na možnosť to namietať. Nič nenasvedčuje tomu, že by v preskúmavanej veci išlo o niektorú z týchto dvoch výnimiek. Ak pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ nemal vytvorené skutočne rovnovážne podmienky na posúdenie každej jednej zmluvnej podmienky a ani súd nepristúpi k deklarovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože ,,načo“ by to bolo dobré, ak sa neuplatňuje žiadne plnenie, potom by k

naplneniu deklarovania nezáväznosti neprijateľných zmluvných podmienok nedošlo nikdy. Spotrebitelia, ako aj trh únie by tak boli zbavené jedného z vysokých cieľov politík EÚ. K pridlhému času na dosiahnutie skutočnej rovnováhy prichodí poznamenať, že podľa judikatúry sa právo domáhať sa určenia neprijateľnosti nepremlčuje, čím naznačuje aj základ pre potencionálne následné nároky z účinkov, ktoré už premlčaniu podliehajú (porov. 5Cdo/29/2021). Súdny dvor vylúčil, aby sa neprijateľná podmienka dala dodatočne modifikovať (C-618/10), a ochranu spotrebiteľa nelimituje vykonaním zmluvy (aj po dražbe C-600/19, aj po dobrovoľnom splnení zmluvy, napr. C-755/22) s vysvetlením možnej hrozby straty odradenia dodávateľov od pokračovania porušovania pravidiel trhu. 40. Bližšie k uvedenému súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 5/2025-40 z 26. februára 2025 a obsah stanoviska sudcu JUDr. Petra Straku k nemu, z ktorého v predošlom odseku citoval časť, s ktorou sa plne stotožňuje. 41. Prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti ( § 137 písm. d/ CSP) tu možno vyvodiť z osobitného predpisu, a to z ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 42. Akceptácia názoru žalovanej by zamedzovala prístup spotrebiteľa k podaniu žalôb s uvedeným obsahom a fakticky by znemožňovala spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva a obmedzovala by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol brániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského práva, ktoré by smerovali voči nemu), čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponechala súdu oprávnenie posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana spotrebiteľov (ak by sa spotrebiteľ nemohol účinne brániť aktívnym podaním žaloby) nebola reálne dosiahnuteľná (napríklad spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty). 43. Súd predmetnú žalobu posúdil ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keď prípustnosť tejto žaloby vyvodil z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd preto žalobu mal za procesne prípustnú. Určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné zadosťučinenie). Súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6NdC/20/2016, podľa ktorého „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP len s účinkami inter partes.“ Procesná prípustnosť žaloby žalobkyne jasne vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn.6Cdo/127/2017 a 6Cdo/27/2018. V rozhodnutí 6Cdo/127/2017 Najvyšší súd jasne konštatoval, že „zánik záväzku splnením dlhu nemá tu právny význam (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok“. Preto súd námietky žalovanej voči tu uplatneným nárokom považoval za nedôvodné a žalobe preto vyhovel. K neprijateľnosti zmluvných podmienok 44. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná

najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožňuje s názorom žalobkyne, že v prípade všetkých ňou označených zmluvných podmienok jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a preto žalobu uznal za dôvodnú v celom rozsahu. 45. Pravdivé je aj tvrdenie žalobkyne, že neprijateľnosť všetkých ňou označených zmluvných podmienok už bola súdmi právoplatne judikovaná ( a to opakovane), čo na tu súdenú vec malo dôsledky nielen z hľadiska potreby rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte ( čl. 2 Základných princípov CSP) ale aj z hľadiska zákonného pravidla zakotveného v §53a Občianskeho zákonníka. Nemožno navyše opomenúť to, že v prípade žalobkyňou predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.19Csp/26/2023-243 zo dňa zo dňa 16.11.2023, ktorý vo výroku určil za neprijateľné zmluvné podmienky rovnaké ako v tu súdenej veci išlo prípad, kde žalovaná ich neprijateľnosť sama výslovne uznala a sama navrhla určiť ich za neprijateľné, ako jasne vyplýva z bodu 2,3 a 7 odôvodnenia uvedeného rozsudku. Preto bolo síce právom žalovanej v tomto spore zvoliť odlišný postup a brániť sa žalobe, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že neprijateľnosť daných zmluvných podmienok pre ňu nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivá, keďže sama ju v tam uvedenej veci výslovne priznala a potvrdila. 46. Tak samotná úverová zmluva, ako aj Všeobecné obchodné podmienky majú povahu vopred žalovanou predtlačených formulárov. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako dodávateľa zaťažovalo, že by napádané zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach boli so žalobkyňou individuálne vyjednané. XX. Pri spotrebiteľských zmluvách platí vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje- pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku – za dojednanú individuálne, ale sa považuje za štandardnú (adhéznu) zmluvu. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Aj čl.3 ods.4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa na čo v prípade sporu musí prihliadať aj súd. Podporne viď napr. komentár k § 53 Občianskeho zákonníka autorov JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 197 z ktorého súd citoval. 48. Pokiaľ teda ide o otázku, či predmetná zmluva v časti svojich formulárových, predtlačených prehlásení je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok, súd nezistil prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že by tieto zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané. Nestačí na unesenie dôkazného bremena žalovanej v tejto časti len odvolávanie sa na vopred predtlačený text v zmluve o jej prečítaní si a porozumení jej obsahu. Uvedený formulár zmluvy, ale ani formulár Všeobecných obchodných podmienok k zmluve neponúkajú žiadnu možnosť modifikovať ich vopred pripravený obsah, spotrebiteľ nemôže do nich okrem podpisu absolútne nijako zasiahnuť. Nemožno preto urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednania, ale o vopred predformulované dojednania s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak, že zmluvu ako celok, vrátane uvedených dojednaní buď akceptovať bude alebo nie. Dôkaz individuálneho vyjednania už potom v žiadnom prípade nemožno vyvodiť z toho, že spotrebiteľ samotnú zmluvu ( nie však Všeobecné obchodné podmienky) osobitne podpísal, čím tu žalovaná tiež argumentovala, keďže taký záver by celú úpravu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a ich individuálneho vyjednania či nevyjednania v prípade písomných, teda vždy spotrebiteľom podpísaných zmlúv robil nepoužiteľnou. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Súd si uvedomuje, že je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte, čo je prípad úverových a súvisiacich zmlúv uzatváraných aj nebankovými spoločnosťami v stovkách či tisícoch. Nič nebráni, aby jedna strana kontraktu pripravila a predtlačila text zmluvy, avšak zákon ( § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu pozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej dojednaniami, ale aby aj reálne mohol ovplyvniť ich obsah ( napríklad slobodným vyznačením alternatívy súhlasím – nesúhlasím), resp. nepristúpiť naň, pričom v danom prípade žalovaná nepreukázala, žeby spotrebiteľ mal možnosť ktorékoľvek tu posudzované zmluvné dojednanie ovplyvniť, či vylúčiť. K neprijateľnosti dojednania o poplatkoch (výrok I. rozsudku)

49. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru 750,-Sk, Krajský súd v Prešove už pred viac ako desiatimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 formuloval názor, s ktorým sa súd stotožňuje a v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov....Aj ďalšiu sumu, ktorú si žalovaný započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok za uzavretie úveru správne súd prvého stupňa odpočítal od výšky úveru. Odvolací súd len dopĺňa, že aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.“ 50. Podľa názoru súdu uvedený právny záver je plne použiteľný aj v tu súdenej veci. Podľa už citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 „neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná ...Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Aj s týmto sa súd stotožňuje. 51. Na podporu svojho záveru o neprijateľnosti daného poplatku súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/164/2016 z 25.7.2017. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa predmetného poplatku za poskytnutie je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. XX. Vzhľadom na spôsob akým sú do Zmluvy uvedené poplatky zapracované nemá súd žiadnu pochybnosť, že tie neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, ale boli tam veriteľom vopred zakomponované. Aj tieto dojednania pritom súd považuje za také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ani skutočnosť, že uvedené poplatky sú uvedené v základných podmienkach nerobí z nich individuálne vyjednané dojednania, keďže podstatná nie je skutočnosť, či spotrebiteľ mal možnosť sa s takým dojednaním oboznámiť, ale či mal možnosť ho ovplyvniť, čo tu zjavne nebolo splnené. 53. Na podporu svojho názoru vo vzťahu k uvedeným poplatkom súd uvádza, že bankové poplatky za upomienky už aj v iných sporoch boli podrobené súdnej kontrole, pričom Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn.21Co/88/2016 k takýmto poplatkom uviedol, cit“ Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky z dôvodu neprijateľnosti...odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňali aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré sú predmetom tohto konania. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán.“.

54. Aj v tu súdenej veci ide presne o taký prípad, pričom súd súhlasí s hodnotením, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňajú aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré umožňujú poskytovateľovi úveru získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku, pretože narušujú rovnováhu zmluvných strán. Aj vo vzťahu k výške poskytnutého úveru 20.000 Sk a výške mesačnej splátky 517,05 Sk absolútne nemôže obstáť 200, či 1.000 korunový poplatok za upomienky. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Možnosť uplatňovania uvedeného poplatku v danej výške je možné zároveň považovať za priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. 55. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné. 56. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení od 10.6.2013 (v súčasnosti je to § 37 ods.17) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. 57. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. Júni 2013 (§ 122s ods. 4 Zákona o bankách). 58. Podľa § 9 ods.10 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. 59. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách ale aj v § 9 ods.10 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám a iným veriteľom požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe výslovnej zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie. 60. V danom prípade sa jedná o poplatok, ktorý bol do zmluvy zakomponovaný pred uvedenou novelou zákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri podrobení dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nutné predmetné dojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa bola povinná platiť žalovanej ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi úver, bolo len v jej kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalovanej ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalobkyňu nebolo možné takým dojednaním prenášať úhradu ďalších takýchto nákladov v danej výške. Podporne k poplatku za vedenie úverového účtu súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 ( vo vzťahu k inej banke).

61. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že dané poplatky sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok z dôvodu, že zo svojej podstaty tvoria cenu úveru a týkajú sa teda primeranosti ceny a hlavného predmetu plnenia. K tomu podporne pozri aj napr. JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53 ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka spravidla nebude postihovať dojednania na základe tzv. formulárových zmlúv, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ich obsah ovplyvniť. Pre možnosť uplatniť výnimku však zákon vyžaduje ( pozri § 53 ods.1 veta druhá) aj to, aby hlavný predmet plnenia a cena boli v zmluve jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené.“ Navyše argumentácia žalovanej je nepresná a neúplná aj preto, lebo úplne opomína, že napr. priamo § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka aktuálne umožňuje uskutočniť prieskum odplaty za poskytnutie úveru. Preto v žiadnom prípade nemožno za správne považovať tvrdenie, že poplatky spojené s úverom sú ako hlavný predmet a cena plnenia vždy vylúčené zo súdneho prieskumu. Túto argumentáciu žalovanej navyše popiera aj to, že žalobkyňa správne uviedla rozhodnutia vyšších súdov, ktoré poplatok za poskytnutie úveru prieskumu podrobili a vyhodnotili ho ako neprijateľný a neplatný. Koniec koncov, aj sama žalovaná výslovne uznala neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v už spomínanej veci pred Okresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 ( viď bod I výroku jeho rozsudku). K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bode 2 Zmluvy (výrok II. rozsudku) 62. Aj neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky, v absolútne totožnom znení žalovaná v spore pred Okresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 sama uznala (viď výrok II daného rozsudku). 63. Je neprijateľné, aby na spotrebiteľa bolo štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Predformulované ustanovenie o oboznámení sa s dokumentmi ktoré majú byť súčasťami zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde či u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že taká zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, nakoľko prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas. Teda spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase ). 64. Podporne súd poukazuje aj na novelu uskutočnenú zákonom č.568/2007 Z.z., ktorou bolo novelizované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tak, že v odseku 4 sa demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšíril aj o písmeno l) podľa ktorého za neprijateľné podmienky považujú sa aj ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana (t.j. dodávateľ). 65. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/69/2020-50 zo dňa 09.02.2021: „Samotná formulácia zmluvnej podmienky v zmluve, na základe ktorej klient svojím podpisom potvrdzuje, že úverové podmienky prevzal, bol s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou judikovanou mnohými súdnymi rozhodnutiami.“ Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020: „Zmluvná podmienka v znení: Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecne obchodnými podmienkami VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou alebo ktoré boli na základe jeho písomnej žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom, je neprijateľná bez ďalšieho z dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho súdneho poriadku.“ O obdobnej zmluvnej podmienke rozhodol aj Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7C/338/2014 zo dňa 20.03.2017, ale aj Okresný súd Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017. 66. Žalobkyňa správne poukázala na rozhodnutia, ktoré obsahovo úplne totožnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k tu žalovanej a z jej zmluvy vyhlásili za neprijateľnú, na ktoré preto aj súd poukazuje a stotožňuje sa s nimi. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 4 Zmluvy ( výrok III. rozsudku)

67. Aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená, napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.17Csp/63/2023. Rovnako ako daný súd, aj tu súd poukazuje na skutočnosť, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v § 35 upravuje určité povinnosti, či obmedzenia banky vo vzťahu k osobám s osobitným vzťahom k nej, vyhlásením konkrétne tejto uvedenej zmluvnej podmienky nedochádza k vyhláseniu neplatnosti zákonného ustanovenia v § 35 zák. č.483/2001 Z.z. Zákon totižto jednoznačne nehovorí o tom, že na spotrebiteľa má byť prenesené bremeno tvrdenia o pravdivosti tohto údaja, či vedomosti o následku okamžitej splatnosti vrátane príslušenstva dňom, keď sa banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia/tvrdenia spotrebiteľa. Navyše je pre priemerného spotrebiteľa podľa názoru súdu skutočne obtiažne poznať, čo presne predstavuje „osobitný vzťah k banke“, ak zmluvná podmienka neobsahuje žiadnu definíciu, iba odkaz na zákon. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Banka má zákonnú povinnosť preveriť a zistiť či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a tiež povinnosť zabezpečiť v zmluve s klientom dojednanie, že v prípade nepravdivosti tohto údaja (nie vyhlásenia) je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Ak si banka zisťuje a preveruje osobitný vzťah klienta formou vyhlásenia zo strany klienta, potom nemožno poskytnúť ochranu takej formulácii zmluvnej podmienky, ktorá neobjasňuje pojem „osobitný vzťah k banke“ alebo priamo tieto jednotlivé formy osobitného vzťahu nevymenúva. Zvlášť sa žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o predformulované vyhlásenie v rámci štandardizovanej zmluvy, a teda nepredpokladá možný osobitný vzťah spotrebiteľa k banke a pre prípad, že by tomu tak aj bolo prenáša zodpovednosť za uvedenie tohto nepravdivého údaja pomyselne na spotrebiteľa. Súd poukazuje rovnako ako žalobkyňa aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.29Csp/74/2022. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 6 Zmluvy (výrok IV. rozsudku) 68. Aj táto zmluvná podmienka vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená za neprijateľnú, viď výrok č. III v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.8Csp/14/2020 na ktorý súd poukazuje. 69. Dohoda o zrážkach zo mzdy má svoju zákonnú oporu v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka nazvanej záväzkové právo. V piatom oddiele tejto hlavy v rámci zákonnej úpravy zabezpečenia záväzkov je v § 551 obsiahnutá aj úprava inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nebolo medzi stranami sporné a nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah. 70. Podľa § 551 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 71. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

72. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá so žalobkyňou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách (tak ako je tomu aj v súdenej veci), spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 73. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho §5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu súdu o potrebe preukázania existencie skutočne danej, slobodnej vôle spotrebiteľa „uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy pri posudzovaní ktorej ako interpretačné pravidlo môže podporne slúžiť aj právna úprava účinná od 1.5.2014 je totiž nutné konštatovať, že zakotvenie dohody o zrážkach zo mzdy do úverovej zmluvy sa v posudzovanej veci zjavne udialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek možnosti žalobkyne túto dohodu zo zmluvy vylúčiť a uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto „dohody“. Formulár zmluvy neponúka možnosť pre vyjadrenie klienta či s týmto predformulovaným „vyhlásením“ súhlasí či nesúhlasí. Z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tu je v podstate nepostrehnuteľná, keďže obsiahnutá je v tej časti formulárového tlačiva zmluvy, kde splýva s ostatnými informáciami nemajúcimi povahu hlavných dojednaní žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Nevyplýva z nej žeby žalobkyňa ako spotrebiteľ bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a o tom, čo vlastne toto dojednanie znamená, formulár zmluvy vôbec nepripúšťa možnosť vyznačiť, že spotrebiteľ o takúto dohodu nemá záujem a odmieta ju. Zo zmluvy a spôsobu umiestnenia dohody o zrážkach zo mzdy v nej je zrejmé, že veriteľ vlastne vopred vnútil ( pripraveným predtlačeným tlačivom) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu v hlavnej sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, konajúca osoba - žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy, keďže ak chcela dostať úver, inú možnosť ani nemala. 74. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohoda

v podobe akú má v tu posudzovanej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí takisto absolútne neplatnou podľa § 53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzavretia. Dohoda má navyše základ v konaní rozpornom s dobrými mravmi. Jednostranne vnútené ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy splývajúce s ostatnými podmienkami zmluvy bez vysvetlenia možných dôsledkov tejto dohody spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe vlastnej predstavy o výške dlhu siahnuť na príjmy, t.j. základné živobytie spotrebiteľov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O tom, že dohodou uzavretej v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nemožno vôbec polemizovať, keďže aj sám zákonodarca to v dôvodovej správe k zákonu č.102/2014 Z.z. výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014. 75. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 76. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú neprijateľné. 77. Podľa názoru súdu napriek tvrdeniam žalovanej o tom, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nikdy nepoužila a ani ju už nikdy nepoužije existuje dôvod na určenie jej neprijateľnosti ktorý vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď aj § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016. Rovnako na tento rozsudok poukazuje v súvislosti so záverom, že nič nebráni judikovať dohodu ako neprijateľnú a neplatnú, hoci má základ priamo v znení zákona. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.4.2016 sp.zn.21Co/191/2015 ( rozhodnutia sú verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR). 78. K obrane žalovanej, že predmetná dohoda nebola a ani nebude použitá súd navyše dodáva, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou

aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil ( opätovne pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016). Zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby neboli spotrebitelia obťažovaní hrozbou aplikácie takýchto dojednaní, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy je možné len požadovaným určením, preto nemožno mať pochybnosti o dôvodnosti požadovaného určenia. V situácii zistenej neprijateľnej zmluvnej podmienky takej povahy a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie spotrebiteľa bolo namieste jej neprijateľnosť autoritatívne určiť. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 8 Zmluvy (výrok V. rozsudku) 79. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jednak opäť rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 (viď jeho výrok V) kde žalovaná neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky sama uznala ale aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.2CoCsp/9/2023, 3CoCsp/43/2021 a 8CoCsp/31/2022 vo veciach kde bola určená daná zmluvná podmienka súdom prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a kde sa vo veci 2CoCsp/9/2023 odvolací súd vysporiadal s argumentáciou žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci, preto na uvedené závery odvolacieho súdu súd v celom rozsahu poukazuje. 80. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom, ktorý je daný pre široký okruh neurčitých subjektov, a to dokonca vrátane nebankových spoločností, ktoré budú v zmysle tohto udelenia oprávnené spracovať jeho osobné údaje, pričom takto udelený súhlas, ako to vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky trvá 10 rokov. Odvolací súd v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že v danom prípade sa skutočne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže klient tento súhlas môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, pričom sa vyžaduje aktívne konanie spotrebiteľa vo forme písomného oznámenia. Ukladanie takýchto povinností, ako uviedol súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Odvolací súd poukázal aj na to, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. K./XX z 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. XXXXX/XXXX/XX z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017. V danom prípade tak predmetná zmluvná podmienka predstavuje vzhľadom na vyššie uvedené dôvody značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VI. rozsudku) 81. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci rozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok II) a vysporiadal sa s argumentáciou žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci (bod 29 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto na uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje. 82. Súd považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená zmluvná podmienka zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka. Tým pádom sa predformulovaným vyhlásením na začiatku zmluvného vzťahu vylučuje právo voľby spotrebiteľa plniť konkrétny dlh v zmysle § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka. 83. Ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka je dispozitívna norma, od ktorej sa dodávateľ vo svojich formulárových zmluvách odkláňa v neprospech spotrebiteľa. Preskúmavaná zmluvná podmienka neprimerane v neprospech spotrebiteľov zhoršuje ich postavenie oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a je na úkor transparentnosti. Obidva tieto dôvody opodstatňujú záver o neprijateľnosti posudzovanej podmienky. Ak ust. § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka jasne priznáva spotrebiteľovi právo určiť režim započítania svojho čiastočného plnenia, potom zmluvné dojednanie ako je dojednanie v tu súdenej veci je jasným odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a zakotvuje vzdanie sa jeho práva a zhoršenie jeho zmluvného postavenia (§ 54 ods.1 Občianskeho zákonníka).

84. Odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti klauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz). Evidentne je spotrebiteľovi bránené presadiť vlastnú vôľu splniť presne sledovaný dlh. Spotrebiteľ môže prirodzene sledovať zníženie istiny, aby sa mu znížil základ pre narastanie úrokov. Preskúmavaná zmluvná podmienka tento zámer spotrebiteľa (plniť dlh z istiny) sťažuje a ide zároveň o podstatné zhoršenie pozície spotrebiteľa. Z ekonomického hľadiska je zásadný rozdiel, ak sa predčasne splatí istina alebo príslušenstvo. Pri znížení istiny úveru sa znižuje aj základ pre ďalšie úročenie (odplatné i sankčné), a preto súd je toho názoru, že pri preskúmavanej podmienke ide o podstatný odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa a to je dôvod k záveru o neprijateľnosti klauzuly. 85. Sporná zmluvná podmienka je v rozpore aj s ust. § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ (porov. Rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 ,,Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.“ 86. Súd dáva do pozornosti výklad zákonodarcu k zmenám v § 566 OZ cit. z dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z. „Platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania čiastočného plnenia peňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou dispozitívnej právnej normy (porov. „ak dlžník neurčí inak“) započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až potom na úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu právna úprava pre potreby obchodných záväzkových vzťahov túto otázku výslovne rieši spôsobom vymedzeným v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky a až potom na istinu ak dlžník neurčí inak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho časť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza právo určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ich povahy sa aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo (najmä v spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ pôžičky) priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre „slabšiu“ zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na (často vysoké) úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžníka ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna úprava tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky. V občianskoprávnej úprave sa teda navrhuje právna konštrukcia dispozitívneho ustanovenia o čiastočnom plnení peňažného dlhu odlišne od právnej úpravy v obchodných záväzkových vzťahoch. Ak by mali vzniknúť pochybnosti ohľadom povahy toho ktorého právneho vzťahu v prípadoch ak nie je zreteľné, či sa jedná o obchodný či občianskoprávny vzťah, pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo vymedzené v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ 87. Ak žalovaná poukazuje na nutnosť vysporiadať sa s možnou aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného zákonníka, tak k tomu súd uvádza, že v prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. Na pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej právnej úprave rovnakého právneho inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca reagoval explicitným zakotvením prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka. Koncepcia, že ani dojednaním v zmluve nemožno sa odchýliť od pre spotrebiteľa výhodnejšej občianskoprávnej úpravy má tak počnúc dňom 1. 5. 2014 aj svoju normatívnu podobu, keď podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aktuálne teda Občiansky zákonník aj výslovne stanovuje (§ 52 ods. 2 veta tretia) že na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 alebo 2MCdo/4/2015), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 9 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VII. rozsudku) 88. Tu sa súd plne stotožňuje s argumentáciou žalobkyne na strane 6 a 7 žaloby vo vzťahu k danej zmluvnej podmienke a s tam uvedenými závermi zo žalobkyňou uvádzaných rozhodnutí, preto poukazuje na dané dôvody bez ich zbytočného a neúčelného opakovania ( žaloba žalovanej bola doručená, tieto dôvody jej tak sú známe). K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VIII. rozsudku) 89. Aj daná zmluvná podmienka vo vzťahu k tu žalovanej už bola judikovaná ako neprijateľná (viď rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn.7Csp/51/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.13Co/97/2019) na ktorých závery súd plne odkazuje. 90. Je síce pravdivé tvrdenie žalovanej, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho § 53 ods.3 zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č.568/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“). Ustanovenie § 53 ods.3 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 ods.4 ) obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ( použité slovo „najmä“). Pri výklade generálnej klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“ 91. Vychádzajúc z odporúčacej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania, povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy ( čl.4 ods.1 smernice 93/13/EHS) súd považuje rozhodcovskú doložku v danom prípade za rozpornú s generálnou klauzulou. 92. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom ako súkromnou osobou na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom rozhodcovská zmluva je častokrát vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky splývajúcej s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovský súd je v takýchto prípadoch z rozhodnutia dodávateľa paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, čo spotrebiteľovi nedáva na výber a ten tak môže zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, čo samo osebe je dostačujúce na záver o neprijateľnosti takejto rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej zásadný dopad a dôsledky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľná. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku je pritom potrebné skúmať všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa napr. poplatok za vyjadrenie k žalobe a bez zaplatenia ktorého sa na vyjadrenie spotrebiteľa neprihliada. 93. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou je najmä skutočnosť, že táto podmienka, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť keďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Všeobecných obchodných podmienok. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Doložka núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Doložka tiež nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale na začiatku zmluvného vzťahu. 94. V danom prípade postup žalovanej zjavne nebol v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) zakotvujúcim povinnosť banky predložiť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keďže ustanovenie § 93b ods.2 veta druhá tohto zákona v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy so žalobkyňou jasne predpokladalo možnosť výberu klienta či návrh rozhodcovskej zmluvy prijme či neprijme, čo v danom prípade nebolo dodržané. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Dodávateľ nedal žalobkyni na výber, doložka neponúka na výber z alternatív súhlasím- nesúhlasím, žalobkyňa mala len možnosť buď odmietnuť úverovú službu alebo ju prijať so všetkými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre žalobkyňu tak, ako predpokladal zákon o bankách. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 4 Všeobecných obchodných podmienok (výrok IX. rozsudku) 95. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci rozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok IV) a vysporiadal sa s argumentáciou žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci ( bod 21 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto na uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, keďže by jej uzatvorením vylúčila aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka, čo je v neprospech spotrebiteľa. Na takéto obchádzanie reagoval zákonodarca prijatím ustanovenia, podľa ktorého akékoľvek dohody, ktorých obsahom alebo účelom je vylúčenie aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. 96. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Námietky žalovanej nemal za dôvodné. K námietke žalovanej ohľadom predloženej plnej moci súd uvádza, že žalobkyňa či už sama alebo spolu s manželom je stranou množstva súdnych konaní na tunajšom súde kde ju zastupuje daný zástupca, ktorý v nich predložil množstvo dokumentov z výlučnej dispozície žalobkyne a tak o tom, že dané zastúpenie je prejavom jej vôle súd nemá dôvod pochybovať. K odôvodneniu rozsudku súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

97. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Úspech žalobkyne tu preto podľa § 255 ods.1 CSP odôvodňoval priznanie jej nároku na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. ( podporne v týchto prípadoch napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/29/2024, rozsudky Okresného súdu Prešov 18Csp/82/2024, 18Csp/75/2024, rozsudky Okresného súdu Bardejov 5Csp/26/2024, 6Csp/26/2024). 98. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 99. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by úspešnej žalobkyni nemal priznať nárok na náhradu trov konania súd nevzhliadol. K poukazu žalovanej na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.34Csp/189/2023 kde súd za obdobných okolností veci nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je tu relevantné, keďže uvedený záver súdu prvej inštancie v odvolacom prieskume neobstál a uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.7CoCsp/2/2025 bol daný výrok o trovách konania zmenený tak, že žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania. Podľa odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, podľa ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu úveru došlo v 10-tich mesačných splátkach, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič nebránilo, aby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje podľa odvolacieho súdu dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Poukázal na to, že žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľom s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je založený na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2020 vydané vo veci 2Cdo 80/2019). Rovnako je bez právneho významu tvrdenie, podľa ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných splátkach. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania v spore úspešnej žalobkyni nemožno považovať podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, podľa ktorej si žalobkyňa v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Je voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami. Za zvolenú voľbu tak nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady trov konania v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto odmeniť žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval v tam súdnej veci 7 (tu až 9) neprijateľných zmluvných podmienok, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné. S týmto sa súd stotožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.