{"guid": "5733a862-2ca0-4036-a92a-5d3c93a313c0:d50b7dd8-b930-4b3b-8148-afc863b8e5a7", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4", "spisova_znacka": "3Csp/21/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/21/2024 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 23. apríla 2025, sp. zn. 3Csp/21/2024, ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4", "identifikacne_cislo": "8224201688", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "27CoCsp/19/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "7b122736-8405-4836-b794-02c962d6784c:1063e550-9d81-492f-9e9e-dfbe27a238c6", "datum": "2026-01-22", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d50b7dd8-b930-4b3b-8148-afc863b8e5a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n3Csp/21/2024\n8224201688\n23. 04. 2025\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2025:8224201688.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom\nHlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB,\na.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej Remedium Legal,\ns.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie\nneprijateľnosti zmluvných podmienok takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:\nXXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku\ndňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk\nPoplatok za I. upomienku:200 Sk\nPoplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk\nPoplatok za vedenie úverového účtu:40 Sk/mesačne“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:\nXXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 2 v znení:“ „Dlžník potvrdzuje, že bol\noboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých\nsúhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.\nčíslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 4 v znení: „Podpisom tejto zmluvy\ndlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona\nč.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o bankách“). V prípade\nzistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný\nvrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s §\n35 ods.1 zákona o bankách.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:\nXXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 6 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník\nvýslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných\nsplátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola\noprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného\nsplatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške\nmesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako\nzrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok\nzo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho\nzákonníka“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:\nXXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník\n\nsúhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje\na informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“)\nsvojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB,\na.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o\ncenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,\nConsumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka\na ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to\nv rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu\nvzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas\nnajskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením\ndoručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy\ndlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB, a.s. poskytla jeho\nosobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu a za podmienok\nuvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za účelom plnenia\nprávnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ j e neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou.\nVI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,\na.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005 k Zmluve\no poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV. Splácanie\núveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku\nz úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky\na až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení\nurčí inak.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nVII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach\nVÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005\nk Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IV.\nSplácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu\ndlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte\ndlžníka vedenom vo VÚB, a.s. a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu\ndlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov\nbanky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať\ntieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť\nna týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich\nviet.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nVIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach\nVÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005\nk Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku\nIX. Záverečné ustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by\nv budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle\nzákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa\nzákona č.510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca\nrozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených\nstranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude\npovažovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca\nstranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia\nnastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju\nako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia\nnadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne\npodriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych\nnástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je\njej súčasťou“. j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach\nVÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, účinných od 17.10.2005\n\nk Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 20.12.2005, v článku IX.\nZáverečné ustanovenia, bod 4 v časti, v znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie\nsú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia\nObchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. j e neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\nX. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nrozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2024 voči žalovanej domáhala, aby súd\nurčil, že zmluvné podmienky uvedené v článkoch I. až IX. petitu žaloby (v znení uvedenom vo výrokoch\nI. až IX tohto rozsudku) sú neprijateľné zmluvné podmienky.\n2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzavrela Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, Reg,\nčíslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2005 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej jej žalovaná\nposkytla úver vo výške 20.000,-Sk. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovanou má\npodľa nej bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do\nktorej žalovaná dopisovala len jej údaje a jej „zmluvná voľnosť“ bola tak obmedzená len na dohodu\no výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty\npredložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa\novplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je podľa žalobkyne potrebné podrobiť súdnej kontrole\nneprijateľných zmluvných podmienok. Po citácii § 53 ods.1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka uviedla,\nže zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v článku I., Základné podmienky, v Časti\nPoplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru : 750 Sk,\nPoplatok za I. upomienku:200 Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku:1000 Sk, Poplatok za vedenie\núverového účtu:40 Sk/mesačne“ vo vzťahu k čomu poukázala priamo vo vzťahu k žalovanej na\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18CoCsp/13/2022, rozsudok Okresného súdu Kežmarok\nsp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023, rozsudok Okresného súdu\nBardejov sp.zn.1Csp/30/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.20Csp/46/2021 a rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020.\n3. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa nej zmluvná podmienka uvedená v Zmluve\nv článku II, bod 2 v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré\nsú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou\nzmluvou“. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa podľa nej na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l)\nOZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť\núčastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára,\nv otázke doručenia a prevzatia formulára. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia.\n4. Neprijateľnou je podľa žalobkyne aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 4 v znení:\n„Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa §\n35 ods. 4 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).\nCitované ustanovenie je podľa nej neprijateľné preto, lebo ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný\nza osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité,\nčo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Toto ustanovenie je tak\npodľa žalobkyne spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď naviac\nspôsobuje tak závažné dôsledky, ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. Poukázala na to, že\nk takému záveru v prípade obdobného ustanovenia v zmluve dospela aj Komisia vo svojom stanovisku\nč.36101/2017/1 zo dňa 21.01.2017. Citovala bod 69 až 71.odôvodnenia z rozsudku Okresného súdu\nPrešov sp.zn.29Csp/74/2022, ktorý rozhodol o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu\nk inému dodávateľovi.\n5. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobkyne zmluvná podmienka uvedená\nv článku II, bod 6 zmluvy v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak\nnesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej\n\nlehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať\nod zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia\nvšetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške\nmesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie\nako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia\nvýkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa §\n551 Občianskeho zákonníka“ vo vzťahu k čomu poukázala na rozsudok Okresného súdu Kežmarok\nsp.zn.10C/4/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.29C/368/2012, rozsudok Okresného súdu\nPrešov sp.zn.8Csp/14/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.15Csp/95/2020 a rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp.zn.11Csp/21/2022, ktoré priamo vo vzťahu k žalovanej mali určiť danú\nzmluvnú podmienku za neprijateľnú.\n6. Aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v článku II, bod 8 v znení: „Podpisom tejto zmluvy\ndlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho\nosobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje\na informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti E. F., G., H., dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s.\na spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z.z. o\ncenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,\nConsumer Finance Holding,a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka\na ponuky služieb a produktov spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a\nto v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového\nvzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj\nsúhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným\noznámením doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom\ntejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB,\na.s. poskytla jeho osobné údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s. v rozsahu\na za podmienok uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za\núčelom plnenia právnych povinností VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ je podľa\ntvrdení žalobkyne v žalobe neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je podľa nej zjavne neprimerané,\nak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má\nspotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov od\nvyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy a ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi\nnemá oporu v zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno\npodľa žalobkyne za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa\ns úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená\nzmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou\n( § 53 ods.1 OZ). Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť priamo k žalovanej\njudikovaná, kde z množstva rozhodnutí poukázala len na rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp.zn.\n1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp.zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp.zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022;\nsp.zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov vydaných voči žalovanej v roku 2023 poukázala\naspoň na rozsudky Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 Okresného súdu Prešov,\nsp.zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp.zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 17Csp/99/2022, z\n26.9.2023; sp.zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp.zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023.\n7. Neprijateľné zmluvné podmienky sa podľa tvrdení žalobkyne nachádzajú aj vo Všeobecných\nobchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom\núčinných od 17.10.2005. Konkrétne podľa nej ide o zmluvnú podmienku uvedená vo Všeobecných\nobchodných podmienkach, v článku IV. Splácanie úveru, bod 8 v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek\nplatbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné\npríslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej\npohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ Predmetné zmluvné ustanovenie\nposkytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je\nsplatenie istiny tohto úveru a bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený\nvzťah medzi ňou a žalovanou pokiaľ ide o započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje\nžalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu\nnetransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore\n\ns generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu\nžalovanej poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; sp.zn.\n15Csp/95/2020, z 28.6.2022; sp.zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021 a sp.zn. 20Csp/4/2021, z 24.9.2021.\nPoukázala aj na rozhodnutia určujúce obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú rozhodnutiami\nvydanými už v roku 2021, napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19CoCsp/55/2020, z\n10.6.2021; sp.zn. 2CoCsp/44/2020, z 20.4.2021; sp.zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.8.2021.\n8. Rovnako zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IV.\nSplácanie úveru, bod 9 v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú mu\ndlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek účte\ndlžníka vedenom vo I., J., a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu dlžníka\nzaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov banky\nspojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať tieto\nnáklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť\nna týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich\nviet.“ je podľa nej neprijateľná k čomu uviedla, že obdobnú zmluvnú podmienku určil vo vzťahu k inej\nbanke za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresný súd Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 z 28.11.2022\n(výrok IV. tretia odrážka). Kde poukázala na bod 13.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Poukázala aj na\nstanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných\npraktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 z ktorého citovala.\n9. Aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné\nustanovenia, bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi\nnimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.510/2002\nZ.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo\nveci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote\nrozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené\nlistiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,\nktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,\nak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú\nzásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda\núčinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia\nrozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov\nobidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou“\nje podľa žalobkyne neprijateľná. Je podľa nej neprijateľné v spotrebiteľských sporoch dojednanie,\nktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred\nrozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom a následne by rozhodnutie malo slúžiť ako\nexekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom\nchránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou\nverejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka\nvytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť\nnesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie a nejde o individuálne\ndojednanú zmluvnú podmienku. Aj tu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia o určení neprijateľnosti\ndanej zmluvnej podmienky a tiež na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.06.2019 sp. zn. III. ÚS\n438/2018 o podmienkach platnosti rozhodcovskej zmluvnej doložky.\n10. Za poslednú neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala určiť zmluvnú podmienku uvedenú vo\nVšeobecných obchodných podmienkach v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 4 v časti,\nv znení :“Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte\núverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom\na zákonom č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch“. Tu poukázala na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu 5MCdo/20/2009 a 3MCdo/12/2014 a viaceré súdne rozhodnutia o určení danej podmienky za\nneprijateľnú priamo vo vzťahu k žalovanej. Tvrdiac, že neprijateľnosť daných zmluvných podmienok\nuž bola súdmi judikovaná citovala z komentárov k Civilnému sporovému poriadku a Občianskemu\nzákonníku podľa ktorých v takýchto prípadoch má súd v zmysle požiadavky právnej istoty rozhodnúť\nobdobne a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.\n\n11. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že právnym titulom žaloby je spotrebiteľská zmluva\nz roku 2005, ku ktorej žalovaná pre časový odstup devätnásť (19) rokov od uzavretia Zmluvy už\nnedisponuje žiadnymi informáciami, no v zmysle dostupných informácií bol úver splatený štandardne\nvyplácaním v zmysle zmluvy a pohľadávka nebola predčasne zosplatnená ani vymáhaná treťou stranou,\nnebol žiaden spor počas splácania. Podaná žaloba naviac nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany\nžiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, žalobkyňou umelo\nvykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaná zastáva názor, že podanú\nžalobu treba posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj\n„OZ“) a inštitút dobrých mravov. OZ, ani iný predpis, nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna\nprax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú\nfundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich\npomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne\npravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie\nzmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo\nnie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).\nSúdna prax podľa tvrdení žalovanej zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo\nvýnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je\ndosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca\nmotivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne\nkedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi\núčastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Žalovaná zastáva názor, že podanie žaloby\nza predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac ako 19 rokov, je možné považovať\nza výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že uplynutím doby 20 rokov zaniká aj\ntrestnosť takých činov, ako úkladná vražda, vražda alebo genocídium a niet tak dôvod pre posudzovanie\nviac ako 20 rokov starých zmluvných ustanovení. Napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie\nsú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. S poukazom na článok\n1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách zmluvné podmienky a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023,\nsp.zn.4Cdo/191/2022 uviedla, že nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia,\nktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by\ndošlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu\nprávnej istoty. Čo sa týka konkrétnych zmluvných podmienok, poukázala na to, že prvá vytýkaná\nzmluvná podmienka ohľadom poplatkov nachádza sa priamo v časti Základné podmienky zmluvy a je\nvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo vylučuje určiť ho za neprijateľné. Poukázala na rozhodnutie\nNS SR sp.zn.7Cdo/294/2019. Čo sa týka druhej vytýkanej podmienky- dojednania o oboznámení\ns Obchodnými podmienkami a potvrdení ich prevzatia, takéto zmluvné ustanovenie je podľa nej\nštandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými\nsúdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a Najvyššieho súdu SR). Toto ustanovenie\nna spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a\ndôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne\nsa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému\nprináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného\noboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v Zmluve jasne a zrozumiteľne označené.\nPoukázala na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 9Csp/1/2023, zo dňa 9. októbra\n2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021, rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave, sp.zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022. Z obdobného vyjadrenia oboznámenia sa so\nsúčasťami zmluvy alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente vychádza\nbez akýchkoľvek spochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp.zn.\n3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukázal na ustanovenia zmluvy „V zmysle bodu 3.5.2. klient\npotvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s\núverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“, pričom\npoukázal na skutočnosť vyplývajúcu z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo\nveci C-42/15, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť tvorená jedným dokumentom. V zmysle\nvyššie uvedeného má za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán. V súvislosti s treťou napádanou zmluvnou podmienkou, čl. II bod\n4 zmluvy poukázala na to, že tvrdenie žalobkyne, že dané ustanovenie ani len príkladmo neuvádza,\nkto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke absolútne nezodpovedá realite a je priam\nv rozpore s povinnosťami, ktoré bankám ukladá zákon o bankách. Uvedené ustanovenie je zákonnou\n\nobsahovou náležitosťou zmluvy a teda nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán. Čo sa týka napádanej zmluvnej podmienky ohľadom zrážok zo mzdy, žalovaná uviedla,\nže v čase uzatvárania zmluvy bolo povolené v spotrebiteľských právnych vzťahoch takéto zabezpečenie\na všetky platné podmienky tu boli dodržané. Poukázala na to, že výška zrážok nemohla prevýšiť\nvýšku splátky a chýba tu atribút značnej nerovnováhy, pričom toto ustanovenie ani nebolo použité.\nČo sa týka zmluvnej podmienky o spracovávaní osobných údajov, bez toho by zmluvný vzťah ani\nnemohol vzniknúť a preto sa na také spracovanie nedá nazerať ako na niečo pre dlžníka pozitívne\nalebo negatívne. Žalovaná uviedla, že ako subjekt poskytujúci určitú službu žalobkyni musela takýmto\nsúhlasom disponovať a žalobkyňa ako záujemca o finančné prostriedky musí danú zákonnú povinnosť\nstrpieť. Zakotvenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov v zmluve je v plnom súlade s ochranou\nosobných údajov. Jedinou povinnosťou klienta banky je strpieť spracovanie jeho osobných údajov,\npričom túto jeho povinnosť na druhej strane vyvažujú personalizované marketingové ponuky a služby\nbanky. Podľa ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách platí, že „predmetom bankového\ntajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta\npobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä informácie o obchodoch, stavoch\nna účtoch a stavov vkladov.“ Je tak podľa žalovanej zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že\núdaje od klientov žalovaná získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto\nsmere teda nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť\ntakéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením,\nstratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie\nposkytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn\na účely. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v č.k. 29C/368/2012 (obdobne bolo\npritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co/38/2012 vedenom pred Krajským súdom Banská Bystrica). Pokiaľ\nide o tvrdenie žalobkyne, že ustanovenie, ktorým dala žalobkyňa súhlas so spracovaním jej osobných\núdajov je neprijateľné, žalovaná zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10\nrokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na\nprípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie\nbezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia\nsúdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade, ak\nby teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať\nani zmluvnú dokumentáciu, žalovaná by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemala\nžiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto\npotrebné považovať za dôvodné. V tejto súvislosti poukázala aj na § 42 ods. 1 zákona o bankách.\nJe zrejmé, že banka má povinnosť minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených\nobchodoch. Žalovaná preventívne používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou\n(viď odsek vyššie). Ďalej uviedla, že dohodnutý účel spracúvania osobných údajov vyplýva priamo z §\n93a ods. 3 zákona o bankách a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta:\n1) na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a\nich klientmi; 2) na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči\nich klientom; 3) na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky; 4) na účely\nvýkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami; 5) na plnenie si\núloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov\nje banka a pobočka zahraničnej banky. Podotkla, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný\npredpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Len v prípade, ak je\nprávne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené\nv platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej\nnerovnováhy. Napadnutá zmluvná podmienka preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná. Zároveň\npoukázala na to, že žalobkyňa podľa dostupných informácií do dnešného dňa ani len neodvolala\nsúhlas so spracovaním osobných údajov, z čoho jasne vyplýva účel žaloby, ktorým nie je ochrana\npred zásahom do práv žalobkyne, ale len snaha o zneužitie práva na ochranu spotrebiteľa za účelom\nobohatenia na úkor žalovanej. Pravdou je práve opak, a to že spracovanie osobných údajov žalovanou\na ďalšími určenými osobami slúži predovšetkým na skvalitnenie poskytovaných služieb a marketingové\núčely. Čo sa týka napádanej rozhodcovskej doložky, podľa žalovanej v čase uzavretia zmluvy (rok\n2005) nebolo v OZ ani v inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť\nzáver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 53 ods.4 písm. r) bolo do OZ zakotvené\naž s účinnosťou od 01.01.2008 a ona v čase uzavretia zmluvy mala povinnosť ponúknuť žalobkyni\nuzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky voči čomu žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky.\nNavyše „staré“ rozhodcovské doložky už žalovaná dlhšiu dobu neuplatňuje aj z dôvodu legislatívneho\n\nzakotvenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ide tak o obsolétne ustanovenie. Čo do zmluvnej\npodmienky o započítavaní platieb, podľa žalovanej pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje\npovinnosti plynúce zo zmluvy je irelevantná, žalobkyňa sa navyše nevysporiadala pri svojej argumentácii\ns amortizačnou tabuľkou, ani s aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného zákonníka. Podmienka sa navyše\ntýka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, je vyjadrená určito, zrozumiteľne a niet spornosti\no jej individuálnom dojednaní. Ani posledná žalobkyňou vytýkaná zmluvná podmienka podľa žalovanej\nnie je neprijateľná, lebo zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku a tak vždy\nsa sama osebe bude spravovať jeho ustanoveniami. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 09.04.2019 sp.zn.8Co/214/2018. Namietala tiež spôsob uplatnenia trov žalobkyňou a žiadala\nžalobu zamietnuť.\n12. Žalovaná následne písomným podaním zo dňa 21.10.2024 oznámila súdu, že kontaktovala\nžalobkyňu za účelom iniciovania mimosúdneho rokovania, pričom podľa oznámenia žalovanej zo dňa\n29.11.2024 k mimosúdnemu doriešeniu sporu nedošlo.\n13. Žalobkyňa v replike zotrvala na žalobe a uviedla, že samotné plynutie času nemá žiaden\nvplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, poukázala na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019. Praktický význam žaloby o určenie\nneprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany\nspotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a\nčlenských štátov EÚ. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C 776/19 až C\n782/19. Súmernú odpoveď na viaceré námietky žalovanej podľa nej dáva rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020 z\n15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,\nsp.zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.\n6Cdo/27/2018 z 28.3.2019. Doplnila zároveň argumentáciu k neprijateľnosti tej- ktorej napádanej\nzmluvnej podmienky.\n14. Žalovaná v duplike uviedla, že opätovne poukazuje na to, že právnym titulom žaloby je zmluva\no poskytnutí flexipôžičky (ďalej ako „Zmluva“), ku ktorej pre časový odstup (20) rokov od uzavretia\nZmluvy už nedisponuje žiadnymi informáciami (pričom práve údajne neprimerane dlhé spracovanie\nosobných údajov je paradoxne predmetom podanej žaloby). Žalobkyňa nijakým spôsobom naviac\nnezdôvodnila, z akého dôvodu nepodala uvedenú žalobu skôr. Žalovaná zastáva názor, že podanie\nžaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac ako 16 rokov, je možné považovať\nza výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V čase podpisu Zmluvy dokonca nepodliehali zmluvy o\nspotrebiteľských úveroch ani režimu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964\nZb. podľa v tom čase platného a účinného znenia OZ. Domnieva sa preto, že žaloba žalobkyne dokonca\nnemá ani právny základ v slovenskom právnom poriadku. Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré\nodrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia (kogentné ustanovenia) a ustanovenia alebo\nzásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo Únia zmluvnou stranou, nepodliehajú\nustanoveniam smernice o nekalých podmienkach. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022: „Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti\ndoslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne\ndochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu\nprávnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný\na zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky\nokolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný\nprípad.“ V zmysle vyššie uvedeného nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia,\nktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by došlo\nk intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty.\nĎalej ponúkla rozsiahlu argumentáciu k trovám právneho zastúpenia žalobkyne.\n15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu zotrvala, poukazujúc na dôvody uvedené v písomnom\nvyhotovení žaloby a v replike. Žalovaná cestou zástupcu trvala na nedôvodnosti žaloby a na jej uplatnení\nv rozpore s dobrými mravmi. Ani jedna zmluvná podmienka podľa nej nie je neprijateľná. Žiadala žalobu\nzamietnuť. Táto podľa nej nie je sprevádzaná ochranou žiadneho konkrétneho subjektívneho práva\n\nžalobkyne, ide o akademický spor, žalobkyňa poskytnutý úver riadne splatila, preto je jej žaloba celá\nnedôvodná.\n16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením\nsa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo\nnamietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:\n17. Z posudzovanej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky Reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 7 spisu)\nsúd zistil, že ide o formulár kde ako veriteľ je uvedená žalovaná a ako dlžník žalobkyňa. V článku I.\nzmluvy sa uvádza, že veriteľ sa ňou zaväzuje, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve\na vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým\nosobám – občanom (ďalej aj „Obchodné podmienky“) peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník\nsa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu za poskytnutie\núveru a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. V časti formulára zmluvy označenej ako Základné\npodmienky je uvedená výška úveru 20.000,-Sk, lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby\npevná, že čerpanie úveru prebehne jednorazovo na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. dňa 20.12.2005,\nže mesačná splátka bude 517,05 Sk, celkový počet splátok bude 60, dátum prvej anuitnej splátky bude\ndňa 20.01.2006 a poslednej dňa 20.12.2010. Je tam uvedená RPMN 11,31 %, celkové náklady dlžníka\n34.173,18 Sk, z čoho istina je 20.000,-Sk a úroky s poplatkami 14.173,18 Sk. V spodnej časti prvej\nstrany formulára zmluvy je uvedené, že Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú : poplatok\nza poskytnutie úveru 750,-Sk, Poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, Poplatok za I.\nupomienku 200,-Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku 1.000,-Sk s tým, že v prípade zmeny výšky\npoplatkov alebo ich druhu podľa Cenníka VÚB, a.s. budú platiť poplatky platné v čase ich účtovania.\nFormulár zmluvy v čl.,II bod v, v čl.II bod 4, v čl.II bod 6, v čl.II bod 8 obsahuje zmluvné podmienky\no ktorých žalobkyňa tvrdí, že sú neprijateľné. Tlačivo zmluvy je zakončené podpismi zástupcu veriteľa\nv Prešove dňa 20.12.2005 a žalobkyne v Prešove dňa 20.12.2005.\n18. Žalobkyňa predložila tiež Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných\núverov fyzickým osobám- občanom platné a účinné od 17.10.2005 ( ďalej v tomto rozsudku len\n„Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré majú povahu malým písmom husto písaného textu na dvoch\nstranách formátu A4 a kde sa v čl.IV bod 8, čl. IV bod 9, čl. IX bod 3 a čl. IX bod 4 nachádzajú\nzmluvné podmienky, o ktorých žalobkyňa tvrdí že sú neprijateľné. Tieto Všeobecné obchodné podmienky\nneobsahujú podpis žalobkyne.\n19. Nebolo medzi stranami sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali\nprostredníctvom tlačiva zmluvy o poskytnutí flexipôžičky malo sa jednať o spotrebiteľský úver, ako\nje to uvedené aj v záhlaví zmluvy (teda že uzavretá je podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka\na zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a že teda strany v danom prípade zmluvou\nzaložili spotrebiteľský občianskoprávny vzťah. Takýto vzťah je treba právne posúdiť jednak podľa\nosobitných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa všeobecných ustanovení\nObčianskeho zákonníka a nakoľko jednalo sa o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia\nverejnoprávneho predpisu slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia,\nktorým je v tomto prípade zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy\n( ku dňu 20.12.2005) a zákon č.250/2007 Z,z, o ochrane spotrebiteľa účinný v čase podania žaloby.\n20. Podľa § 23a ods.1 a 2 zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia\nzmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých\nprípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.\n(2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú\nustanovenia tohto predpisu.\n21. Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 spotrebiteľské\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka\").\n(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.\n(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\n22. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.12.2005 zmluvné podmienky\nupravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.\nSpotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak\nzhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nfile_0.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_1.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_2.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_3.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_4.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_5.wmf\nSHAPE \\* MERGEFORMAT file_6.wmf\n(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n23. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľským zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za\nnekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe dôvery.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách\nuzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,\nneboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,\nak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n25. Podľa čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže\nexistovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok\nv zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.\n26. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.\njanuárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008\nsa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n27. Podľa § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské\nzmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak\nide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona.\n28. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s\nustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo\ndňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o\npráve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s\nustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí\nlehoty podľa odseku 3.\n29. Podľa § 3 ods.3 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania\nžaloby každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských\nzmluvách.\n\n30. Podľa § 3 ods.5 uvedeného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s\ncieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho\npráva.\nK procesnej prípustnosti žaloby\n31. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa podanou žalobou voči žalovanej ako dodávateľovi domáha určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o\nurčenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže ide o osobitný\ndruh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z\n28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018).\n32. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu\nvysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných\nzmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd\nuvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n33. Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto\npredpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj\nz úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým\nskôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Je treba si navyše uvedomiť, že ust. § 137 CSP obsahuje len\npríkladmý ( použité slovo „najmä“), teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v\ncivilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať\no žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.\n34. Nový Civilný sporový poriadok zakotvil síce osobitné konanie o abstraktnej kontrole\nv spotrebiteľských veciach s osobitnou príslušnosťou súdov ( § 301, § 31 CSP), no to neznamená,\nžeby konkrétny spotrebiteľ nemal právo, aby súd určil neprijateľnosť podmienky v jeho konkrétnej veci\ns cieľom dosiahnuť právnu istotu.\n35. Ani ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje prekážku určenia\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola určená ako\nneprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa ( podporne k tomu viď napr. uznesenie Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017).\n36. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3\nods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako\nspotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení\núčastníkov zmluvy.\n37. Žalovaná namietala, že žalobkyňa iniciovala akademický spor, že od uzavretia zmluvy uplynulo 19\nrokov a úver bol žalobkyňou štandardne vrátený bez akýchkoľvek sporov, vymáhania či predčasného\nzosplatnenia. Na prvý pohľad mohlo by sa tu preto skutočne javiť, že vyslovenie neprijateľnosti\nzmluvných podmienok v zmysle žalobného návrhu tu už nemá žiadne opodstatnenie a žiadaný právny\ndopad na strany sporu, nakoľko pohľadávka zo zmluvy zanikla splatením poskytnutého úveru s\npríslušenstvom žalobkyňou, no nie je tomu tak. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie\nnebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je\nrozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky\n(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv\nspotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú,\nt.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až\nnásledne ( podporne pozri aj tu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017). Danosť\nprávneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými\npodmienkami nie je časovo limitovaná. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho\ndvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie\nprípady C-154/15, C-307/15, C-308/15).\n\n38. K argumentácii žalovanej, že za taký čas od uzavretia zmluvy by sa premlčala aj trestnosť vraždy\na podobných závažných zločinov súd uvádza, že uvedená argumentácie nie je náležitá a vôbec\nnamieste, pričom z rozhodnutí Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti\nnekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom\nsa nepremlčuje.\n39. Súdny dvor k určovacím žalobám výklad podal napr. vo veci C-600/19 kde konštatoval, cit.: ,,Článok\n6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej\núprave,... neumožňuje... spotrebiteľovi... dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok... v neskoršom\nurčovacom konaní...“ Išlo o prípad zmluvy z roku 2005 a prejudiciálna otázka, na odpoveď ktorej mal\nSúdny dvor dať odpoveď, bola predložená po cca 14 rokoch v roku 2019. Išlo o rozsudok Veľkej\nkomory, ktorého doktrína bola následne preberaná. Aj podľa ďalšej judikatúry Súdneho dvora sa má čl.\n6 ods. 1 citovanej smernice považovať za ustanovenie so silou vnútroštátnych ustanovení kogentnej\npovahy a pri jeho používaní má súd postupovať obdobne ako pri vykonávaní vnútroštátnych pravidiel\nverejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, bod 50), a to vrátane situácie, že by okresným súdom\nnapadnutá norma nebola explicitne súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa Súdneho\ndvora súd sa má zaoberať namietanými zmluvnými podmienkami hneď, ako sa oboznámi so skutkovými\na právnymi okolnosťami veci. Za zmienku osobitne stojí časť odôvodnenia rozsudku vo veci C-511/17,\nže nič nebráni spotrebiteľke zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky, pričom rozsudok Súdneho dvora\nbol vyhlásený 11. marca 2020 a zmluva bola uzavretá v roku 2007. Súdny dvor nijako nenaznačuje\nčasové limity na podanie žaloby po približne 13 rokoch od uzavretia zmluvy. Súd poznamenáva, že\nspotrebiteľka podala v uvedenej veci len žalobu o určenie bez žaloby o plnenie. Nie je z argumentácie\nžalovanej zrejmé, prečo by v preskúmavanej veci nemala platiť obava judikovaná mnohokrát Súdnym\ndvorom (i. a.), že spotrebitelia nemusia vedieť o nekalej zmluvnej podmienke a že je preto plynutie\nobjektívnej premlčacej doby euroneudržateľné (C-485/19). Súdny dvor pre zmenu rozhodol, že ochrana\nspočívajúca v oprávnení domáhať sa neprijateľnosti premlčaniu nepodlieha a že premlčaniu podliehajú\naž účinky z rozhodnutia o neprijateľnosti. Žalovaná argumentuje uplynutým časom, pričom sama\nneuvádza čas, ktorý považuje za primeraný na podanie žaloby o určenie, ak je čas v okolnostiach\nprípadu podľa nej už neakceptovateľný, s čím súd nesúhlasí. Nemožno opomenúť ani konzekvencie na\nobjektívne právo a judikatúru, ktoré predpokladajú uplatnenie nárokov ako účinkov rozhodnutia súdu\no neprijateľnosti zmluvných podmienok a týmito účinkami nie sú len nároky na obnovenie stavu spred\npôsobnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale aj práva reparačné (C-600/19), satisfakčné, ako aj\npráva dopadajúce na iné osoby (§ 53a Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti najvyšší súd judikoval\nvýznam odradenia dodávateľa od ďalšieho používania neprijateľnej podmienky (6Cdo127/2017). Na\ntvorbe zmluvy je najúchvatnejšie ,,podanie“ si rúk na znak, že sa našla zhoda na detailoch zmluvy,\na zážitok z nájdenia dohody je priamo úmerný náročnosti procesu oferty a akceptácie. Sotva by\nbolo možné, aby desiatky strán v úverových, poistných či iných spotrebiteľských zmluvách vrátane\nvšeobecných obchodných podmienok spotrebiteľ odsúhlasil vo vzťahu ku každej zmluvnej podmienke.\nJudikatúra Súdneho dvora to definovala ako slabšiu vyjednávaciu pozíciu spotrebiteľa s nájdením\nvýchodiska. Dodávateľom sa umožnilo predkladanie aj rozsiahlejších zmluvných traktátov s výkričníkom,\nže ak dodávateľ do zmluvy zakomponoval neprijateľnú podmienku, spravodlivosť si ho ,,počká“ a\nnemusí ísť len o 19 rokov. Pri tridsaťročných hypotékach to môže byť kľudne aj raz taký čas. Novela\nObčianskeho zákonníka uzavretá cca mesiac pred vstupom SR do EÚ v prechodných ustanoveniach\nnormovala trojmesačnú dobu, aby si dodávatelia dali zmluvy ,,do poriadku“ pod hrozbou ich neplatnosti.\nŽaloba o neprijateľnosť teda predstavuje akési dodatočné zavŕšenie procesu zmluvy k tým zmluvným\npodmienkam, ktoré v teste neprijateľnosti neobstáli. Judikatúra Súdneho dvora argumentuje nastolením\nskutočnej rovnováhy. Povolané na dosiahnutie tohto cieľa boli súdy, ktoré sú súdmi EÚ. To všetko aj\nv záujme kvalitného a zdravého trhu, aby na neférových dodávateľov nedoplácal poctivý podnikateľ.\nDeklarovanie nezáväznosti formulárovej zmluvnej podmienky, ak prípadne súd nedospeje k neplatnosti\nzmluvy ako celku (čl. 6 ods. 1 smernice), musí súd naplniť aj bez návrhu (ex offo). Nateraz judikatúra\npracuje len s dvoma výnimkami, a to ak si spotrebiteľ informovane neželá takúto ochranu alebo ak už v\nminulosti súd aspoň stručne vyhodnotil zmluvnú podmienku ako nie neprijateľnú a odkázal spotrebiteľa\nna možnosť to namietať. Nič nenasvedčuje tomu, že by v preskúmavanej veci išlo o niektorú z týchto\ndvoch výnimiek. Ak pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ nemal vytvorené skutočne rovnovážne podmienky\nna posúdenie každej jednej zmluvnej podmienky a ani súd nepristúpi k deklarovaniu neprijateľnosti\nzmluvných podmienok, pretože ,,načo“ by to bolo dobré, ak sa neuplatňuje žiadne plnenie, potom by k\n\nnaplneniu deklarovania nezáväznosti neprijateľných zmluvných podmienok nedošlo nikdy. Spotrebitelia,\nako aj trh únie by tak boli zbavené jedného z vysokých cieľov politík EÚ. K pridlhému času na\ndosiahnutie skutočnej rovnováhy prichodí poznamenať, že podľa judikatúry sa právo domáhať sa určenia\nneprijateľnosti nepremlčuje, čím naznačuje aj základ pre potencionálne následné nároky z účinkov, ktoré\nuž premlčaniu podliehajú (porov. 5Cdo/29/2021). Súdny dvor vylúčil, aby sa neprijateľná podmienka\ndala dodatočne modifikovať (C-618/10), a ochranu spotrebiteľa nelimituje vykonaním zmluvy (aj po\ndražbe C-600/19, aj po dobrovoľnom splnení zmluvy, napr. C-755/22) s vysvetlením možnej hrozby straty\nodradenia dodávateľov od pokračovania porušovania pravidiel trhu.\n40. Bližšie k uvedenému súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 5/2025-40 z\n26. februára 2025 a obsah stanoviska sudcu JUDr. Petra Straku k nemu, z ktorého v predošlom odseku\ncitoval časť, s ktorou sa plne stotožňuje.\n41. Prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti ( § 137 písm. d/ CSP) tu možno vyvodiť z osobitného\npredpisu, a to z ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorých každý\nspotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti\nporušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ\nproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\n42. Akceptácia názoru žalovanej by zamedzovala prístup spotrebiteľa k podaniu žalôb s uvedeným\nobsahom a fakticky by znemožňovala spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo\nspotrebiteľského práva a obmedzovala by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol\nbrániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského práva, ktoré by smerovali voči nemu),\nčo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponechala súdu oprávnenie\nposudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana\nspotrebiteľov (ak by sa spotrebiteľ nemohol účinne brániť aktívnym podaním žaloby) nebola reálne\ndosiahnuteľná (napríklad spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa\nfinančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty).\n43. Súd predmetnú žalobu posúdil ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keď prípustnosť tejto\nžaloby vyvodil z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd preto žalobu mal za procesne prípustnú.\nUrčenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej\nmožnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie). Súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6NdC/20/2016,\npodľa ktorého „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo\naj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia\nvydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP len s účinkami inter partes.“ Procesná prípustnosť\nžaloby žalobkyne jasne vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn.6Cdo/127/2017\na 6Cdo/27/2018. V rozhodnutí 6Cdo/127/2017 Najvyšší súd jasne konštatoval, že „zánik záväzku\nsplnením dlhu nemá tu právny význam (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho\nvzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej\nspotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného\nprejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.\nV tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o\nnárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať\nžiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok“. Preto súd námietky žalovanej voči tu uplatneným nárokom\npovažoval za nedôvodné a žalobe preto vyhovel.\nK neprijateľnosti zmluvných podmienok\n44. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná\npodmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke\nnie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná\n\nnajčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Súd sa po vykonanom\ndokazovaní stotožňuje s názorom žalobkyne, že v prípade všetkých ňou označených zmluvných\npodmienok jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a preto žalobu uznal\nza dôvodnú v celom rozsahu.\n45. Pravdivé je aj tvrdenie žalobkyne, že neprijateľnosť všetkých ňou označených zmluvných podmienok\nuž bola súdmi právoplatne judikovaná ( a to opakovane), čo na tu súdenú vec malo dôsledky nielen\nz hľadiska potreby rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte ( čl. 2 Základných princípov\nCSP) ale aj z hľadiska zákonného pravidla zakotveného v §53a Občianskeho zákonníka. Nemožno\nnavyše opomenúť to, že v prípade žalobkyňou predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov\nč.k.19Csp/26/2023-243 zo dňa zo dňa 16.11.2023, ktorý vo výroku určil za neprijateľné zmluvné\npodmienky rovnaké ako v tu súdenej veci išlo prípad, kde žalovaná ich neprijateľnosť sama výslovne\nuznala a sama navrhla určiť ich za neprijateľné, ako jasne vyplýva z bodu 2,3 a 7 odôvodnenia\nuvedeného rozsudku. Preto bolo síce právom žalovanej v tomto spore zvoliť odlišný postup a brániť\nsa žalobe, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že neprijateľnosť daných zmluvných\npodmienok pre ňu nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivá, keďže sama ju v tam uvedenej veci\nvýslovne priznala a potvrdila.\n46. Tak samotná úverová zmluva, ako aj Všeobecné obchodné podmienky majú povahu vopred\nžalovanou predtlačených formulárov. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako dodávateľa\nzaťažovalo, že by napádané zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných\npodmienkach boli so žalobkyňou individuálne vyjednané.\nXX. Pri spotrebiteľských zmluvách platí vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi\nspotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje- pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku – za dojednanú\nindividuálne, ale sa považuje za štandardnú (adhéznu) zmluvu. Túto domnienku nie je povinný vyvracať\nspotrebiteľ, ale dodávateľ. Aj čl.3 ods.4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ\nvznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu\nalebo dodávateľa na čo v prípade sporu musí prihliadať aj súd. Podporne viď napr. komentár k §\n53 Občianskeho zákonníka autorov JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky\nzákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 197 z ktorého súd citoval.\n48. Pokiaľ teda ide o otázku, či predmetná zmluva v časti svojich formulárových, predtlačených\nprehlásení je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok, súd nezistil prekážky na\nvykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná\nneuniesla dôkazné bremeno, že by tieto zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané. Nestačí\nna unesenie dôkazného bremena žalovanej v tejto časti len odvolávanie sa na vopred predtlačený\ntext v zmluve o jej prečítaní si a porozumení jej obsahu. Uvedený formulár zmluvy, ale ani formulár\nVšeobecných obchodných podmienok k zmluve neponúkajú žiadnu možnosť modifikovať ich vopred\npripravený obsah, spotrebiteľ nemôže do nich okrem podpisu absolútne nijako zasiahnuť. Nemožno\npreto urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednania, ale o vopred predformulované\ndojednania s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak, že zmluvu ako celok, vrátane\nuvedených dojednaní buď akceptovať bude alebo nie. Dôkaz individuálneho vyjednania už potom\nv žiadnom prípade nemožno vyvodiť z toho, že spotrebiteľ samotnú zmluvu ( nie však Všeobecné\nobchodné podmienky) osobitne podpísal, čím tu žalovaná tiež argumentovala, keďže taký záver by celú\núpravu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a ich individuálneho vyjednania či nevyjednania\nv prípade písomných, teda vždy spotrebiteľom podpísaných zmlúv robil nepoužiteľnou. Za typovú\nzmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen\nvšeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných\nustanovení. Súd si uvedomuje, že je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u\nzmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte, čo je prípad úverových a súvisiacich zmlúv uzatváraných\naj nebankovými spoločnosťami v stovkách či tisícoch. Nič nebráni, aby jedna strana kontraktu pripravila\na predtlačila text zmluvy, avšak zákon ( § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu\npozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej\ndojednaniami, ale aby aj reálne mohol ovplyvniť ich obsah ( napríklad slobodným vyznačením alternatívy\nsúhlasím – nesúhlasím), resp. nepristúpiť naň, pričom v danom prípade žalovaná nepreukázala, žeby\nspotrebiteľ mal možnosť ktorékoľvek tu posudzované zmluvné dojednanie ovplyvniť, či vylúčiť.\nK neprijateľnosti dojednania o poplatkoch (výrok I. rozsudku)\n\n49. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru 750,-Sk, Krajský súd v Prešove už pred viac ako\ndesiatimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 formuloval názor, s ktorým\nsa súd stotožňuje a v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej\nzmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle\npredmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím\ndodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie\nodporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické\nvyužitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov....Aj\nďalšiu sumu, ktorú si žalovaný započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok\nza uzavretie úveru správne súd prvého stupňa odpočítal od výšky úveru. Odvolací súd len dopĺňa, že\naj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému\npredmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má\nzaplatiť poplatok. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku\n(§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho\nzáujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy\na za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací\nsúd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré\nsi spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd\ndáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe)\nz 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri\nposkytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.“\n50. Podľa názoru súdu uvedený právny záver je plne použiteľný aj v tu súdenej veci. Podľa už citovaného\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 „neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej\nstrany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je\nneprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je\nneurčitá alebo je v rozpore s \"ratio legis\" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná ...Za\nneprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za\nplnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.\nteória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových\nvzťahoch)“. Aj s týmto sa súd stotožňuje.\n51. Na podporu svojho záveru o neprijateľnosti daného poplatku súd poukazuje napr. aj na rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/164/2016 z 25.7.2017. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky\ntýkajúcej sa predmetného poplatku za poskytnutie je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov. V tejto\nsúvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného\nkrajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval,\nže ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,\npoškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek\núkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto\nsú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.\nXX. Vzhľadom na spôsob akým sú do Zmluvy uvedené poplatky zapracované nemá súd žiadnu\npochybnosť, že tie neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, ale boli tam veriteľom vopred\nzakomponované. Aj tieto dojednania pritom súd považuje za také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ani skutočnosť, že uvedené\npoplatky sú uvedené v základných podmienkach nerobí z nich individuálne vyjednané dojednania, keďže\npodstatná nie je skutočnosť, či spotrebiteľ mal možnosť sa s takým dojednaním oboznámiť, ale či mal\nmožnosť ho ovplyvniť, čo tu zjavne nebolo splnené.\n53. Na podporu svojho názoru vo vzťahu k uvedeným poplatkom súd uvádza, že bankové poplatky\nza upomienky už aj v iných sporoch boli podrobené súdnej kontrole, pričom Krajský súd v Prešove\nv rozsudku sp.zn.21Co/88/2016 k takýmto poplatkom uviedol, cit“ Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal\nžalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky z dôvodu neprijateľnosti...odvolací súd sa\nstotožňuje s hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza. Znaky\nneprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňali aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré sú predmetom\ntohto konania. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu\nčiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán.“.\n\n54. Aj v tu súdenej veci ide presne o taký prípad, pričom súd súhlasí s hodnotením, že znaky\nneprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňajú aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré umožňujú\nposkytovateľovi úveru získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku, pretože\nnarušujú rovnováhu zmluvných strán. Aj vo vzťahu k výške poskytnutého úveru 20.000 Sk a výške\nmesačnej splátky 517,05 Sk absolútne nemôže obstáť 200, či 1.000 korunový poplatok za upomienky.\nPredmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami\ndlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Možnosť uplatňovania uvedeného poplatku\nv danej výške je možné zároveň považovať za priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39\nObčianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu\nv Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa\nuvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v\npredpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.\n55. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu 40,-Sk/mesačne, súd v tejto súvislosti považuje\nza potrebné uviesť nasledovné.\n56. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení od 10.6.2013 (v súčasnosti\nje to § 37 ods.17) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať\nod spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo\nsprávu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo\nvedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného\nzákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej\npodmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.\n57. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov\nalebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom\nje vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. Júni\n2013 (§ 122s ods. 4 Zákona o bankách).\n58. Podľa § 9 ods.10 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013\nveriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú\nodplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,\nna ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia\nspotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,\nak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.\n59. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách ale aj v § 9 ods.10 Zákona\no spotrebiteľských úveroch vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon\nzakazuje bankám a iným veriteľom požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov\nalebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi\nvyvrcholením v podobe výslovnej zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových účtov\nako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre\nfinančné inštitúcie.\n60. V danom prípade sa jedná o poplatok, ktorý bol do zmluvy zakomponovaný pred uvedenou novelou\nzákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri podrobení dojednania o poplatku za vedenie\núverového účtu súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nutné predmetné\ndojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa bola povinná platiť žalovanej ako\nveriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval\nprijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalovaná ako\nveriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi úver, bolo len v jej kompetencii, ako sa rozhodne predmetný\núver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalobkyňa ako spotrebiteľ,\nktorý za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalovanej ako veriteľovi odplatu\nvo forme úroku z úveru, preto na žalobkyňu nebolo možné takým dojednaním prenášať úhradu ďalších\ntakýchto nákladov v danej výške. Podporne k poplatku za vedenie úverového účtu súd poukazuje aj na\nrozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.9Csp/74/2022 ( vo vzťahu k inej banke).\n\n61. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že dané poplatky sú vylúčené zo súdneho prieskumu\nneprijateľných zmluvných podmienok z dôvodu, že zo svojej podstaty tvoria cenu úveru a týkajú sa\nteda primeranosti ceny a hlavného predmetu plnenia. K tomu podporne pozri aj napr. JUDr. Jaroslav\nKrajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo\nEUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53 ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka spravidla nebude\npostihovať dojednania na základe tzv. formulárových zmlúv, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemal\nmožnosť ich obsah ovplyvniť. Pre možnosť uplatniť výnimku však zákon vyžaduje ( pozri § 53 ods.1 veta\ndruhá) aj to, aby hlavný predmet plnenia a cena boli v zmluve jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené.“\nNavyše argumentácia žalovanej je nepresná a neúplná aj preto, lebo úplne opomína, že napr. priamo §\n53 ods.6 Občianskeho zákonníka aktuálne umožňuje uskutočniť prieskum odplaty za poskytnutie úveru.\nPreto v žiadnom prípade nemožno za správne považovať tvrdenie, že poplatky spojené s úverom sú\nako hlavný predmet a cena plnenia vždy vylúčené zo súdneho prieskumu. Túto argumentáciu žalovanej\nnavyše popiera aj to, že žalobkyňa správne uviedla rozhodnutia vyšších súdov, ktoré poplatok za\nposkytnutie úveru prieskumu podrobili a vyhodnotili ho ako neprijateľný a neplatný. Koniec koncov, aj\nsama žalovaná výslovne uznala neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v už spomínanej veci pred\nOkresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 ( viď bod I výroku jeho rozsudku).\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bode 2 Zmluvy (výrok II. rozsudku)\n62. Aj neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky, v absolútne totožnom znení žalovaná v spore pred\nOkresným súdom Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 sama uznala (viď výrok II daného rozsudku).\n63. Je neprijateľné, aby na spotrebiteľa bolo štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné\nbremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa.\nPredformulované ustanovenie o oboznámení sa s dokumentmi ktoré majú byť súčasťami zmluvy je\nneprijateľnou podmienkou, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné\nbremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa\nneprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde či u iných štátnych orgánov,\nkeďže spotrebiteľ už len v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného\npodania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že taká\nzmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem,\nže sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal\na porozumel im, nakoľko prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas. Teda spotrebiteľ\nuž len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov\nalebo návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná\npodľa generálnej klauzuly (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase ).\n64. Podporne súd poukazuje aj na novelu uskutočnenú zákonom č.568/2007 Z.z., ktorou bolo\nnovelizované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tak, že v odseku 4 sa demonštratívny výpočet\nneprijateľných zmluvných podmienok rozšíril aj o písmeno l) podľa ktorého za neprijateľné podmienky\npovažujú sa aj ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti\nniesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná\nstrana (t.j. dodávateľ).\n65. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/69/2020-50 zo dňa 09.02.2021:\n„Samotná formulácia zmluvnej podmienky v zmluve, na základe ktorej klient svojím podpisom potvrdzuje,\nže úverové podmienky prevzal, bol s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné,\npovažuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný, je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou judikovanou mnohými súdnymi rozhodnutiami.“ Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prešov\nč.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020: „Zmluvná podmienka v znení: Dlžník potvrdzuje, že bol\noboznámený so Všeobecne obchodnými podmienkami VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov\nfyzickým osobám občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých\nsúhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou alebo ktoré boli na základe jeho písomnej\nžiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom, je neprijateľná bez ďalšieho z\ndôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho súdneho poriadku.“ O obdobnej zmluvnej podmienke\nrozhodol aj Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7C/338/2014 zo dňa 20.03.2017, ale aj Okresný súd\nKežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017.\n66. Žalobkyňa správne poukázala na rozhodnutia, ktoré obsahovo úplne totožnú zmluvnú podmienku vo\nvzťahu k tu žalovanej a z jej zmluvy vyhlásili za neprijateľnú, na ktoré preto aj súd poukazuje a stotožňuje\nsa s nimi.\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 4 Zmluvy ( výrok III. rozsudku)\n\n67. Aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená, napr.\nv rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.17Csp/63/2023. Rovnako ako daný súd, aj tu súd poukazuje\nna skutočnosť, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v § 35 upravuje určité povinnosti,\nči obmedzenia banky vo vzťahu k osobám s osobitným vzťahom k nej, vyhlásením konkrétne tejto\nuvedenej zmluvnej podmienky nedochádza k vyhláseniu neplatnosti zákonného ustanovenia v\n§ 35 zák. č.483/2001 Z.z. Zákon totižto jednoznačne nehovorí o tom, že na spotrebiteľa má byť\nprenesené bremeno tvrdenia o pravdivosti tohto údaja, či vedomosti o následku okamžitej splatnosti\nvrátane príslušenstva dňom, keď sa banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia/tvrdenia\nspotrebiteľa. Navyše je pre priemerného spotrebiteľa podľa názoru súdu skutočne obtiažne poznať,\nčo presne predstavuje „osobitný vzťah k banke“, ak zmluvná podmienka neobsahuje žiadnu\ndefiníciu, iba odkaz na zákon. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom,\nže by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že\nposudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ\nv nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Banka má zákonnú povinnosť\npreveriť a zistiť či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a tiež povinnosť zabezpečiť v zmluve\ns klientom dojednanie, že v prípade nepravdivosti tohto údaja (nie vyhlásenia) je banka oprávnená použiť\nsankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Ak si banka zisťuje a preveruje osobitný vzťah klienta\nformou vyhlásenia zo strany klienta, potom nemožno poskytnúť ochranu takej formulácii zmluvnej\npodmienky, ktorá neobjasňuje pojem „osobitný vzťah k banke“ alebo priamo tieto jednotlivé formy\nosobitného vzťahu nevymenúva. Zvlášť sa žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o predformulované\nvyhlásenie v rámci štandardizovanej zmluvy, a teda nepredpokladá možný osobitný vzťah spotrebiteľa\nk banke a pre prípad, že by tomu tak aj bolo prenáša zodpovednosť za uvedenie tohto nepravdivého\núdaja pomyselne na spotrebiteľa. Súd poukazuje rovnako ako žalobkyňa aj na rozsudok Okresného\nsúdu Prešov sp.zn.29Csp/74/2022.\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 6 Zmluvy (výrok IV. rozsudku)\n68. Aj táto zmluvná podmienka vo vzťahu k žalovanej bola právoplatne určená za neprijateľnú, viď výrok\nč. III v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.8Csp/14/2020 na ktorý súd poukazuje.\n69. Dohoda o zrážkach zo mzdy má svoju zákonnú oporu v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho\nzákonníka nazvanej záväzkové právo. V piatom oddiele tejto hlavy v rámci zákonnej úpravy\nzabezpečenia záväzkov je v § 551 obsiahnutá aj úprava inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ide\no všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá\nvšeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri\naplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky\nvychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu\npre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nebolo medzi\nstranami sporné a nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou bol založený občianskoprávny\nspotrebiteľský vzťah.\n70. Podľa § 551 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť\npísomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,\nnež by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok\nokamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s\nktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.\n71. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť\nuspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných\npríjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných,\nslobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné\nustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právny\núkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,\nzmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa\n§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;\ninak je neplatný.\n\n72. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez\nvôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá so žalobkyňou\nje ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich\no určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom\nzákazníkov (spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje\nobsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený\nna predtlačených tlačivách (tak ako je tomu aj v súdenej veci), spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym\nspôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve\nodmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ\nvstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky\nindividuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie\npodmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\nsú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu\ns dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná\nprofesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom\na spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní\nso spotrebiteľom vo výhode.\n73. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom\nakceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch\nzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu\nznamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho §5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou\núpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej\nzmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,\ns výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej\nuzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu\nk tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie\nsúdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi\npostavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.\nVzhľadom na už uvedenú argumentáciu súdu o potrebe preukázania existencie skutočne danej,\nslobodnej vôle spotrebiteľa „uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy pri posudzovaní ktorej\nako interpretačné pravidlo môže podporne slúžiť aj právna úprava účinná od 1.5.2014 je totiž nutné\nkonštatovať, že zakotvenie dohody o zrážkach zo mzdy do úverovej zmluvy sa v posudzovanej veci\nzjavne udialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek možnosti žalobkyne túto dohodu zo zmluvy vylúčiť\na uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto „dohody“. Formulár zmluvy neponúka možnosť pre vyjadrenie\nklienta či s týmto predformulovaným „vyhlásením“ súhlasí či nesúhlasí. Z dohody o zrážkach zo mzdy,\nktorá tu je v podstate nepostrehnuteľná, keďže obsiahnutá je v tej časti formulárového tlačiva zmluvy, kde\nsplýva s ostatnými informáciami nemajúcimi povahu hlavných dojednaní žiadne podstatné informácie\no inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Nevyplýva z nej žeby žalobkyňa\nako spotrebiteľ bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a o tom, čo vlastne toto dojednanie znamená,\nformulár zmluvy vôbec nepripúšťa možnosť vyznačiť, že spotrebiteľ o takúto dohodu nemá záujem\na odmieta ju. Zo zmluvy a spôsobu umiestnenia dohody o zrážkach zo mzdy v nej je zrejmé, že veriteľ\nvlastne vopred vnútil ( pripraveným predtlačeným tlačivom) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než\niba ten, ktorý bol v danom okamihu v hlavnej sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom\núvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, konajúca osoba - žalobkyňa sa súčasne jedným a tým\nistým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach\nzo mzdy, keďže ak chcela dostať úver, inú možnosť ani nemala.\n74. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom\nvyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.\nVýška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré\nneboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne\npreskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.\nDohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa\na to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohoda\n\nv podobe akú má v tu posudzovanej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve\nrobí takisto absolútne neplatnou podľa § 53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej\nuzavretia. Dohoda má navyše základ v konaní rozpornom s dobrými mravmi. Jednostranne vnútené\nustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy splývajúce s ostatnými podmienkami zmluvy bez vysvetlenia\nmožných dôsledkov tejto dohody spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe\nvlastnej predstavy o výške dlhu siahnuť na príjmy, t.j. základné živobytie spotrebiteľov je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou. O tom, že dohodou uzavretej v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha\nmedzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nemožno vôbec polemizovať, keďže aj\nsám zákonodarca to v dôvodovej správe k zákonu č.102/2014 Z.z. výslovne uviedol ako hlavný dôvod\nzmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014.\n75. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o\nzrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie\nsprávnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci\nC-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom\nzmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu\nsúdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere\nzabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu\nvydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a\n14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov\na správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu\ntakej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu\nsúlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami\npreberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v\ntejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania\nzrážok z dlžníkovej mzdy.“\n76. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na\npoctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor\ns imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná\ndohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany\npriemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú\nneprijateľné.\n77. Podľa názoru súdu napriek tvrdeniam žalovanej o tom, že predmetnú dohodu o zrážkach zo\nmzdy nikdy nepoužila a ani ju už nikdy nepoužije existuje dôvod na určenie jej neprijateľnosti ktorý\nvyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby podľa ktorého proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti\nporušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa\nna takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď aj § 3 ods. 3 zákona o ochrane\nspotrebiteľa stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami\nv spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,\nktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). Súd poukazuje\nnapr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016. Rovnako na tento\nrozsudok poukazuje v súvislosti so záverom, že nič nebráni judikovať dohodu ako neprijateľnú a\nneplatnú, hoci má základ priamo v znení zákona. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 26.4.2016 sp.zn.21Co/191/2015 ( rozhodnutia sú verejne dostupné na webovom\nsídle Ministerstva spravodlivosti SR).\n78. K obrane žalovanej, že predmetná dohoda nebola a ani nebude použitá súd navyše dodáva,\nže spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou\nneprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je\nnerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd\nso zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou\n\naplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil ( opätovne pozri rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016). Zabezpečenie stavu právnej istoty\nv tom slova zmysle, aby neboli spotrebitelia obťažovaní hrozbou aplikácie takýchto dojednaní, vrátane\ndohody o zrážkach zo mzdy je možné len požadovaným určením, preto nemožno mať pochybnosti\no dôvodnosti požadovaného určenia. V situácii zistenej neprijateľnej zmluvnej podmienky takej povahy\na s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje\nbez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie spotrebiteľa bolo namieste jej neprijateľnosť\nautoritatívne určiť.\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. II bod 8 Zmluvy (výrok V. rozsudku)\n79. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jednak opäť rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp.zn.19Csp/26/2023 (viď jeho výrok V) kde žalovaná neprijateľnosť danej\nzmluvnej podmienky sama uznala ale aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.2CoCsp/9/2023,\n3CoCsp/43/2021 a 8CoCsp/31/2022 vo veciach kde bola určená daná zmluvná podmienka súdom prvej\ninštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a kde sa vo veci 2CoCsp/9/2023\nodvolací súd vysporiadal s argumentáciou žalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci, preto\nna uvedené závery odvolacieho súdu súd v celom rozsahu poukazuje.\n80. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom, ktorý je daný pre široký okruh\nneurčitých subjektov, a to dokonca vrátane nebankových spoločností, ktoré budú v zmysle tohto udelenia\noprávnené spracovať jeho osobné údaje, pričom takto udelený súhlas, ako to vyplýva z neprijateľnej\nzmluvnej podmienky trvá 10 rokov. Odvolací súd v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že\nv danom prípade sa skutočne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže klient tento súhlas môže\nodvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, pričom sa vyžaduje aktívne konanie spotrebiteľa\nvo forme písomného oznámenia. Ukladanie takýchto povinností, ako uviedol súd prvej inštancie podľa\nodvolacieho súdu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Odvolací súd poukázal aj na to, že\nobdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. K./XX z 25.11.2011\na tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti\nSR pod č. XXXXX/XXXX/XX z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj\nKrajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017. V danom prípade tak predmetná\nzmluvná podmienka predstavuje vzhľadom na vyššie uvedené dôvody značný nepomer medzi právami\na povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa..\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VI.\nrozsudku)\n81. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci\nrozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok II) a vysporiadal sa s argumentáciou\nžalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci (bod 29 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto\nna uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje.\n82. Súd považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly v § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená zmluvná podmienka zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti\nustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka. Tým pádom sa predformulovaným vyhlásením na začiatku\nzmluvného vzťahu vylučuje právo voľby spotrebiteľa plniť konkrétny dlh v zmysle § 566 ods.2\nObčianskeho zákonníka.\n83. Ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka je dispozitívna norma, od ktorej sa dodávateľ vo\nsvojich formulárových zmluvách odkláňa v neprospech spotrebiteľa. Preskúmavaná zmluvná podmienka\nneprimerane v neprospech spotrebiteľov zhoršuje ich postavenie oproti právnej úprave v Občianskom\nzákonníku a je na úkor transparentnosti. Obidva tieto dôvody opodstatňujú záver o neprijateľnosti\nposudzovanej podmienky. Ak ust. § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka jasne priznáva spotrebiteľovi\nprávo určiť režim započítania svojho čiastočného plnenia, potom zmluvné dojednanie ako je dojednanie\nv tu súdenej veci je jasným odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa\na zakotvuje vzdanie sa jeho práva a zhoršenie jeho zmluvného postavenia (§ 54 ods.1 Občianskeho\nzákonníka).\n\n84. Odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti\nklauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz). Evidentne je spotrebiteľovi bránené presadiť vlastnú\nvôľu splniť presne sledovaný dlh. Spotrebiteľ môže prirodzene sledovať zníženie istiny, aby sa mu znížil\nzáklad pre narastanie úrokov. Preskúmavaná zmluvná podmienka tento zámer spotrebiteľa (plniť dlh z\nistiny) sťažuje a ide zároveň o podstatné zhoršenie pozície spotrebiteľa. Z ekonomického hľadiska je\nzásadný rozdiel, ak sa predčasne splatí istina alebo príslušenstvo. Pri znížení istiny úveru sa znižuje\naj základ pre ďalšie úročenie (odplatné i sankčné), a preto súd je toho názoru, že pri preskúmavanej\npodmienke ide o podstatný odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa a to je dôvod k záveru\no neprijateľnosti klauzuly.\n85. Sporná zmluvná podmienka je v rozpore aj s ust. § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ (porov. Rozsudok\nKS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 ,,Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky\nkoncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej\núprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi\njednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných\ntypových zmluvách.“\n86. Súd dáva do pozornosti výklad zákonodarcu k zmenám v § 566 OZ cit. z dôvodovej správy k\nzákonu č. 568/2007 Z.z. „Platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania čiastočného plnenia\npeňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou dispozitívnej právnej\nnormy (porov. „ak dlžník neurčí inak“) započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až\npotom na úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku\nčiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu právna úprava pre potreby obchodných\nzáväzkových vzťahov túto otázku výslovne rieši spôsobom vymedzeným v § 330 ods. 2 Obchodného\nzákonníka tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky a až potom na istinu ak dlžník neurčí\ninak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho\nčasť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza právo určiť,\nči započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja\nobčianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ich povahy sa\naj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a\naž potom na úroky v prípade ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo\n(najmä v spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ pôžičky) priamo vymienil,\nže plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by\nmohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre „slabšiu“\nzmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa jej\nplnenie započítava najprv na (často vysoké) úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za\nvýznamné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú\nzásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžníka\nak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna úprava tak,\nže plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky. V občianskoprávnej úprave sa teda navrhuje právna\nkonštrukcia dispozitívneho ustanovenia o čiastočnom plnení peňažného dlhu odlišne od právnej úpravy\nv obchodných záväzkových vzťahoch. Ak by mali vzniknúť pochybnosti ohľadom povahy toho ktorého\nprávneho vzťahu v prípadoch ak nie je zreteľné, či sa jedná o obchodný či občianskoprávny vzťah,\npre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo vymedzené v § 54 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka tým spôsobom, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad,\nktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“\n87. Ak žalovaná poukazuje na nutnosť vysporiadať sa s možnou aplikáciou § 330 ods.2 Obchodného\nzákonníka, tak k tomu súd uvádza, že v prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov\nsúkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať\nobčianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. Na pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej\nprávnej úprave rovnakého právneho inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca\nreagoval explicitným zakotvením prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka. Koncepcia, že ani\ndojednaním v zmluve nemožno sa odchýliť od pre spotrebiteľa výhodnejšej občianskoprávnej úpravy má\ntak počnúc dňom 1. 5. 2014 aj svoju normatívnu podobu, keď podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho\nzákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aktuálne\nteda Občiansky zákonník aj výslovne stanovuje (§ 52 ods. 2 veta tretia) že na všetky právne vzťahy,\n\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,\naj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už\njudikoval (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 alebo\n2MCdo/4/2015), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na\nprávne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IV bod 9 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VII.\nrozsudku)\n88. Tu sa súd plne stotožňuje s argumentáciou žalobkyne na strane 6 a 7 žaloby vo vzťahu\nk danej zmluvnej podmienke a s tam uvedenými závermi zo žalobkyňou uvádzaných rozhodnutí, preto\npoukazuje na dané dôvody bez ich zbytočného a neúčelného opakovania ( žaloba žalovanej bola\ndoručená, tieto dôvody jej tak sú známe).\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (výrok VIII.\nrozsudku)\n89. Aj daná zmluvná podmienka vo vzťahu k tu žalovanej už bola judikovaná ako neprijateľná (viď\nrozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn.7Csp/51/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn.13Co/97/2019) na ktorých závery súd plne odkazuje.\n90. Je síce pravdivé tvrdenie žalovanej, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho\n§ 53 ods.3 zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To\nbolo doplnené až novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č.568/2007 Z.z. účinným\nod 1.1.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole\naj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“).\nUstanovenie § 53 ods.3 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 ods.4 )\nobsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ( použité slovo „najmä“). Pri výklade\ngenerálnej klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi\nprávo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,\nnajmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne\narbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,\nktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“\n91. Vychádzajúc z odporúčacej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu\nani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania,\npovahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy ( čl.4 ods.1 smernice 93/13/EHS) súd\npovažuje rozhodcovskú doložku v danom prípade za rozpornú s generálnou klauzulou.\n92. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom\nako súkromnou osobou na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom rozhodcovská\nzmluva je častokrát vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky splývajúcej s ostatnými podmienkami\nv štandardnej zmluve. Rozhodcovský súd je v takýchto prípadoch z rozhodnutia dodávateľa paušálnym\nspôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, čo\nspotrebiteľovi nedáva na výber a ten tak môže zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa\nvšetkým Všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, čo samo osebe je\ndostačujúce na záver o neprijateľnosti takejto rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej zásadný dopad\na dôsledky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka\nv štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných\ndo takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,\naby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľná. O takúto zmluvnú\npodmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a\nštátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,\nspotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,\n\nak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku\nje pritom potrebné skúmať všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti\nmožno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť\nod uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti\nCristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré\npredpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa napr.\npoplatok za vyjadrenie k žalobe a bez zaplatenia ktorého sa na vyjadrenie spotrebiteľa neprihliada.\n93. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko\ncelkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Podstatnou je najmä skutočnosť, že táto podmienka, nebola so spotrebiteľom\nindividuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť\nkeďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Všeobecných obchodných\npodmienok. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným\ntextom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní\nv takomto texte obsiahnutými, pričom rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami\nv štandardnej zmluve. Doložka núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom\nkonaní. Doložka tiež nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale na\nzačiatku zmluvného vzťahu.\n94. V danom prípade postup žalovanej zjavne nebol v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) zakotvujúcim povinnosť banky\npredložiť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keďže ustanovenie § 93b ods.2 veta druhá\ntohto zákona v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy so žalobkyňou jasne predpokladalo\nmožnosť výberu klienta či návrh rozhodcovskej zmluvy prijme či neprijme, čo v danom prípade nebolo\ndodržané. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka\npovinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby\nklient mal možnosť voľby. Dodávateľ nedal žalobkyni na výber, doložka neponúka na výber z alternatív\nsúhlasím- nesúhlasím, žalobkyňa mala len možnosť buď odmietnuť úverovú službu alebo ju prijať\nso všetkými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre žalobkyňu tak, ako\npredpokladal zákon o bankách.\nK neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. IX bod 4 Všeobecných obchodných podmienok (výrok IX.\nrozsudku)\n95. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovanej jej samej sa týkajúci\nrozsudok Okresného súdu Prešove sp.zn.20Csp/46/2021, ktorý určil danú zmluvnú podmienku za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (výrok IV) a vysporiadal sa s argumentáciou\nžalovanej totožnou s argumentáciou v tu súdenej veci ( bod 21 odôvodnenia daného rozhodnutia), preto\nna uvedené závery daného súdu súd v celom rozsahu poukazuje. V danom prípade je nepochybné,\nže žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, keďže by jej\nuzatvorením vylúčila aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka, čo je v neprospech spotrebiteľa.\nNa takéto obchádzanie reagoval zákonodarca prijatím ustanovenia, podľa ktorého akékoľvek dohody,\nktorých obsahom alebo účelom je vylúčenie aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sú\nneplatné.\n96. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nNámietky žalovanej nemal za dôvodné. K námietke žalovanej ohľadom predloženej plnej moci súd\nuvádza, že žalobkyňa či už sama alebo spolu s manželom je stranou množstva súdnych konaní\nna tunajšom súde kde ju zastupuje daný zástupca, ktorý v nich predložil množstvo dokumentov\nz výlučnej dispozície žalobkyne a tak o tom, že dané zastúpenie je prejavom jej vôle súd nemá dôvod\npochybovať. K odôvodneniu rozsudku súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry tak národných,\nako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany\nsporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\núčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09\na podobne).\n\n97. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Úspech žalobkyne\ntu preto podľa § 255 ods.1 CSP odôvodňoval priznanie jej nároku na náhradu trov konania proti\nžalovanej v rozsahu 100 %. ( podporne v týchto prípadoch napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad\nTopľou 11Csp/29/2024, rozsudky Okresného súdu Prešov 18Csp/82/2024, 18Csp/75/2024, rozsudky\nOkresného súdu Bardejov 5Csp/26/2024, 6Csp/26/2024).\n98. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n99. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by úspešnej žalobkyni nemal priznať nárok na\nnáhradu trov konania súd nevzhliadol. K poukazu žalovanej na rozsudok Okresného súdu Prešov\nsp.zn.34Csp/189/2023 kde súd za obdobných okolností veci nárok na náhradu trov konania stranám\nsporu nepriznal súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je tu relevantné, keďže uvedený záver\nsúdu prvej inštancie v odvolacom prieskume neobstál a uznesením Krajského súdu v Prešove\nsp.zn.7CoCsp/2/2025 bol daný výrok o trovách konania zmenený tak, že žalobkyni bola priznaná\nnáhrada trov konania. Podľa odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať\nskutočnosť, podľa ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu úveru došlo v 10-tich\nmesačných splátkach, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a žalobkyni\nich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič nebránilo,\naby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj\nnárok na priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje podľa odvolacieho súdu dôvod hodný\nosobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Poukázal na to, že žaloba, ktorou sa\nspotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu\nneprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ide o osobitný\ndruh žaloby patriacej spotrebiteľom s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred\nneprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4\na 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby\nnie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu, že\ndodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,\nktorý je založený na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto\nžalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej\npodmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.01.2020 vydané vo veci 2Cdo 80/2019). Rovnako je bez právneho významu tvrdenie, podľa\nktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných\nsplátkach. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania v spore\núspešnej žalobkyni nemožno považovať podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, podľa ktorej si\nžalobkyňa v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie. Je voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami.\nZa zvolenú voľbu tak nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady\ntrov konania v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto\nodmeniť žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval v tam súdnej\nveci 7 (tu až 9) neprijateľných zmluvných podmienok, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné.\nS týmto sa súd stotožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "27CoCsp/19/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "7b122736-8405-4836-b794-02c962d6784c:1063e550-9d81-492f-9e9e-dfbe27a238c6", "datum": "2026-01-22", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:84b22d01-e843-4ca5-9116-5cbd5e52e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1"}, {"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "3e925c1e-d32a-4511-b288-62c0a4d5f50a:c6a3054c-c190-4ab5-85db-125b058fd488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8812207559.1", "spisova_znacka": "2MCdo/4/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2015 z 29. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8812207559.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "123c1990-518b-4002-8ef1-df98fa92e2cd:542409ca-c062-4d98-b220-c05a4daec00b", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/9/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/9/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/123c1990-518b-4002-8ef1-df98fa92e2cd:542409ca-c062-4d98-b220-c05a4daec00b"}, {"guid": "254d0a6e-bd76-4a04-958d-69fb9920adbf:bb8b8148-92a0-496b-b36f-5774f153c55f", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/31/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/31/2022 z 11. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-07-11", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/254d0a6e-bd76-4a04-958d-69fb9920adbf:bb8b8148-92a0-496b-b36f-5774f153c55f"}, {"guid": "9e5cddd5-a0de-460d-97cc-6acde0d27500:8f7e9c95-f7ff-4d02-9a8f-6ccc13dd30b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoCsp/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/6/2020 z 30. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e5cddd5-a0de-460d-97cc-6acde0d27500:8f7e9c95-f7ff-4d02-9a8f-6ccc13dd30b8"}, {"guid": "fbaffd3f-a638-4d7c-ab18-2852abdedd1e:ebbd1c0a-280a-4ffb-8767-14ea1305183a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/43/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/43/2021 z 2. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-02", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fbaffd3f-a638-4d7c-ab18-2852abdedd1e:ebbd1c0a-280a-4ffb-8767-14ea1305183a"}, {"guid": "b894e432-3fae-4a50-bca3-449cf692f3cf:073ee3a8-1278-4041-bce2-99da804dfe00", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/46/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b894e432-3fae-4a50-bca3-449cf692f3cf:073ee3a8-1278-4041-bce2-99da804dfe00"}, {"guid": "1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/55/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-10", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952"}, {"guid": "f8bdaf91-b64f-46d4-a683-2d62e5f214c6:09e0163e-dec6-4d4b-8f2b-f41858f6e0b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/48/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8bdaf91-b64f-46d4-a683-2d62e5f214c6:09e0163e-dec6-4d4b-8f2b-f41858f6e0b6"}, {"guid": "3fc0f008-0571-4c9e-90bc-3ae9a87dc681:25c0adb0-dcce-4dd8-b484-e9015ae2ba8b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120204589.1", "spisova_znacka": "1CoCsp/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/23/2020 z 17. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-02-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120204589.1"}, {"guid": "102a89f6-8616-4f91-bf37-e0806b87e4ba:a767be92-6884-4e80-a291-d0781926ddee", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7217225424.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/44/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/44/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7217225424.1"}, {"guid": "a05fb0f2-c1c6-4938-be9b-9cfbca50c85d:23bb2988-2b16-4655-afcc-42a7df9aaba4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5616205347.1", "spisova_znacka": "11Co/33/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/33/2017 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616205347.1"}, {"guid": "86306a6e-3705-4709-8f6f-4bc1ecdea14e:75fac51b-45fb-4aaf-9ff5-98ad06bdd956", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8414208582.1", "spisova_znacka": "20Co/41/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/41/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8414208582.1"}, {"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}, {"guid": "0b9c4b6e-c783-4f1a-afaf-dde88855ac21:3ae92e4a-c5a4-456f-8470-3f59f012e541", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/1/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 9Csp/1/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b9c4b6e-c783-4f1a-afaf-dde88855ac21:3ae92e4a-c5a4-456f-8470-3f59f012e541"}, {"guid": "4a3efd42-c90c-4e15-9c33-5f162650c53b:990d6c36-f99f-41c4-94ea-882c3ee5f23c", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 9Csp/32/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a3efd42-c90c-4e15-9c33-5f162650c53b:990d6c36-f99f-41c4-94ea-882c3ee5f23c"}, {"guid": "5e05d292-4b8a-4858-a2c7-4ab8eb2c9c5a:6a06b701-abba-4c37-844d-4a0f460b6c33", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124208284.1", "spisova_znacka": "18Csp/82/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/82/2024 z 8. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-08", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208284.1"}, {"guid": "56d319a0-83e7-4d42-bcc1-a196b940ad87:0aa4e473-fc34-416b-8f60-862e5384b5e0", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124207730.1", "spisova_znacka": "18Csp/75/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/75/2024 z 18. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124207730.1"}, {"guid": "357925dc-c7f4-4b3e-9ac8-7da620b17941:3b410386-5c26-4fc1-b05c-6503961100da", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2024:8824200635.3", "spisova_znacka": "5Csp/26/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/26/2024 z 17. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2024-06-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2024:8824200635.3"}, {"guid": "6dbe0a95-e10c-45c3-bff1-5a5925ce06c1:14f78549-a90d-4746-b629-24fcdfd3075c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/26/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Csp/26/2024 z 5. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2024-04-05", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6dbe0a95-e10c-45c3-bff1-5a5925ce06c1:14f78549-a90d-4746-b629-24fcdfd3075c"}, {"guid": "4802bb3d-3e62-45e9-9910-d1d1a36241a4:e599bfc9-1ad3-43b9-9cd4-82be32628043", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/29/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/29/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4802bb3d-3e62-45e9-9910-d1d1a36241a4:e599bfc9-1ad3-43b9-9cd4-82be32628043"}, {"guid": "1f27a616-3442-47e9-a054-5a87e48ad31b:9d740538-0b7a-463c-8bbe-7e83322f9a31", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/99/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Csp/99/2023 z 19. 7. 2023", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2023-07-19", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1f27a616-3442-47e9-a054-5a87e48ad31b:9d740538-0b7a-463c-8bbe-7e83322f9a31"}], "citovane_v": [{"guid": "6660ad89-b96e-437f-98a0-b4afca79b1a9:7dd3986d-ddd4-4810-a6ec-285511805cca", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124378037.2", "spisova_znacka": "16Ek/2017/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2017/2024 z 6. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124378037.2"}]}