Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 61Ek/2521/2024 6124425317 30. 03. 2026 JUDr. Svetlana Novysedláková ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., X./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., obidvaja právne zastúpení HKP Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 36 727 334 proti povinnému B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX K. J., právne zastúpená JUDr. Jozef Polák, advokátom, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, o vymoženie 165.600,- eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, Exekútorský úrad Žilina, Moyzesova 49, 010 01 Žilina pod sp. zn. 383EX 532/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 takto rozhodol: I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 z a m i e t a. II. V súvislosti s podaním sťažnosti žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie. odôvodnenie: 1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávneným priznal voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu existencie skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a to neexistencia riadne vykonateľného exekučného titulu. Povinná podala proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/16/2024 zo dňa 08.08.2024 dovolanie zo dňa 08.11.2024 ako aj návrh na odklad vykonateľnosti. Z uvedeného dôvodu povinná žiadala o zastavenie predmetnej exekúcie. 3. Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedli, že s ním nesúhlasia, nakoľko dôvody na zastavenie exekúcie v predmetnej veci neexistujú. Oprávnení považovali dovolanie povinnej zo dňa 08.11.2024 za neprípustné, nakoľko povinná nepreukázala naplnenie podmienok podľa ust. § 420 a § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a zároveň nie sú dané ani dovolacie dôvody. Oprávnení boli zároveň toho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá odkladný účinok, a to ani v prípade, ak povinný v dovolaní požiada o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom ani samotné odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by nebolo dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného boli oprávnení toho názoru, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto navrhli, aby súd tento návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Oprávnení si zároveň voči povinnej uplatňujú nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k jej návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur.
4. Následne vyšší súdny úradník uviedol, že súd skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.12.2024 bolo povinnej doručené do elektronickej schránky dňa 05.01.2025. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 06.01.2025, teda deň po dni prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinnou, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 20.01.2025. Súd uviedol, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd mal za preukázané, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu, pričom tento bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.02.2025. Z vyššie uvedeného teda vyplývalo, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15- dňovej lehoty. 5. Ďalej súd uviedol, že v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keďže v prípade namietaných skutočností podania dovolania zo dňa 08.11.2024 a návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nejde o skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty, ani o skutočnosti, ktoré povinná bez vlastnej viny nemohla skôr uplatniť. Z toho dôvodu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávneným priznal voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur. 6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 4, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199d ods. 2, § 199e prvá veta a § 201 Exekučného poriadku a § 10 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. 7. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že dňa 08.11.2024 podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/18/2024 zo dňa 08.08.2024, ktoré tvorí právny základ (exekučný titul) pre prebiehajúcu exekúciu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku platí, že exekúciu možno zastaviť aj v prípade, ak sa „podalo dovolanie, ktorého výsledkom môže byť zrušenie exekučného titulu.“ Dovolanie povinnej spĺňa túto podmienku, pretože v ňom namieta vážne procesné pochybenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré majú potenciál viesť k zrušeniu rozhodnutia. Napriek tomu súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že samotné podanie dovolania nezakladá dostatočný dôvod na zastavenie exekúcie. S takýmto právnym názorom nesúhlasia. Podľa judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/79/2018) možno exekúciu zastaviť aj pre podané dovolanie, ak je dôvodné očakávanie, že exekučný titul bude zrušený. Vzhľadom na predložené dovolacie dôvody považujú túto podmienku za splnenú. Z vyššie uvedených dôvodov povinná navrhuje, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 v celom rozsahu a návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel a exekúciu zastavil. 8. Oprávnení vo vyjadrení k sťažnosti povinnej prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že považujú predmetnú sťažnosť povinnej, ktorá neobsahuje prakticky žiadnu právnu (ani inú relevantnú) argumentáciu, len za formálne a účelové podanie, ktorého zjavným cieľom je len predĺženie konania a oddialenie reálnej exekúcie jej majetku. Na základe uvedených skutočností oprávnení navrhujú, aby súd konajúci o predmetnej sťažnosti povinnej túto sťažnosť ako bezdôvodnú zamietol. 9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. 11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 12. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. 13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 17. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. 18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná, nakoľko nie sú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné, t. j. povinná neuviedla žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd aplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinná v sťažnosti neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka o oneskorenosti podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná v sťažnosti zotrvala len na dôvode o neoprávnenosti exekúcie z dôvodu podaného dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie. 19. Exekučný súd musí zdôrazniť, a to je základ zamietnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosti povinnej, že každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva uplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať. Z tohto dôvodu vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu jeho oneskorenosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pri prejednaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie totiž je, či návrh na zastavenie bol podaný včas, resp. oneskorene. Preto skôr ako súd pristúpi k vecnému preskúmaniu návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa zaoberať nielen tým, či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný subjektom, ktorý je na podanie návrhu oprávnený (oprávnenou osobou), ale predovšetkým tým, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko aby došlo k vecnému prejednaniu návrhu súdom, návrh musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti návrhu na zastavenie exekúcie je jeho včasnosť. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je lehotou zákonnou, nemožno ju predĺžiť, ani skrátiť. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podaného návrhu na zastavenie exekúcie je jeho zamietnutie. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej
doručené dňa 05.01.2025, o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa v elektronickom súdnom spise, od nasledujúceho dňa 06.01.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a posledný deň na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplynul dňa 20.01.2025, keď povinná podala návrh na zastavenie exekúcie dňa 06.02.2025. Povinná vo svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, čo znamená, že súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval a návrh na zastavenie exekúcie je teda neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnych skutočností je zamietnutie návrhu. V danom prípade keď vyšší súdny úradník zistil, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej lehote, keď povinná ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neuviedla dôvody, pre ktoré skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nemohla z vlastnej viny uplatniť skôr, bol oprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecným preskúmaním povinnou uvedeného dôvodu a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je arbitrárne. 20. V tejto súvislosti musí exekučný súd skonštatovať, že sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania ktoré mu predchádzalo. Účastník konania má v tomto smere povinnosť napadnúť vady všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu, teda i oneskorenosť návrhu. Je potrebné uviesť, že v právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých sa má relevantná obrana povinného pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorého možnosť podať koncentroval so zreteľom na existenciu relevantného dôvodu obrany povinného. Preto stanovil, aby povinný podával návrh na zastavenie exekúcie včas, t. j. aby ak existuje relevantný dôvod zastavenia exekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, aby ho povinný predložil súdu na posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný. Zákonodarca tak urobil v súlade so základným princípom v práve, t. j. princípom autonómie vôle jednotlivca, ktorý však v sebe obsahuje dve nerozlučné stránky slobody a zodpovednosti, pričom odmietol povinnému možnosť podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie kedykoľvek ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania platnej do 01.04.2017. Táto zmena právnej úpravy nadväzuje vo všeobecnosti na celkovú zmenu a koncepciu slovenského civilného procesu, v ktorej sa zvýraznila zodpovednosť jednotlivca na riadnom vedení konania. Určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a uviesť všetky relevantné skutočnosti (koncentračný princíp) zároveň ako aj zrušením princípu oficiality pri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie znemožnil zákonodarca povinným kedykoľvek počas exekúcie žiadať jej zastavenie. Nutnosť aplikácie koncentračného princípu judikoval i Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, kde v bode 31. uvádza: „ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“ ale aj v ďalších rozhodnutiach napr. uzneseniach sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022, č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023, sp. zn. II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, sp. zn. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či aktuálnom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa 28.01.2026. 21. Sťažnostný súd napriek vyššie uvedenému, vzhľadom na to, že povinná namieta existenciu riadneho vykonateľného exekučného titulu, poznamenáva, že povinná sa mylne domnieva, že podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti je skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu. Ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá s výnimkou dovolania podanému proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, čo však nie je
prejednávaná vec, vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti všetkých súdov. Tunajšiemu súdu z jeho praxe nie je známe, že niektorý zo súdov najvyšších súdnych autorít rozhodol tak, že podanie dovolania vo všeobecnosti je dôvodom na zastavenie exekúcie. Pokiaľ aj povinná v tejto súvislosti až v sťažnosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/79/2018 (už len z tohto dôvodu, že rozhodnutie povinná uviedla až v sťažnosti, s poukazom na koncentračnú zásadu nemohol súd na toto tvrdenie povinnej prihliadnuť), musí exekučný súd uviesť, že jemu dostupnými možnosťami sa existenciu takéhoto rozhodnutia nepodarilo zistiť, a preto ani nemohol overiť, či vzhľadom na skutkový a právny stav je aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Naopak sťažnostný súd poukazuje na všeobecne známe a praxou súdov dlhodobo používané rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2004-70 zo dňa 19.05.2004), v zmysle ktorého „Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.“ Sťažnostný súd tak uzatvára, že samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Nie samotné vedenie konania, v ktorom sa rieši otázka ďalšej existencie exekučného titulu, ale až preukázateľná neexistentnosť (zrušenie) exekučného titulu je dôvodom zastavenia exekúcie. Podanie dovolania nemá žiaden vplyv na spôsobilosť exekučného titulu a taktiež nemá žiaden vplyv na nárok, ktorý je v ňom obsiahnutý. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania nemožno očakávať, že mu bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnej. Prijatie názoru povinnej, že podaním dovolania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny rozhodnutia, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Inak povedané, o dovolaní, ako aj o odklade vykonateľnosti rozhoduje dovolací súd a exekučný súd nemá právomoc posúdiť (vyvodiť záver), že exekučný titul stratí (v budúcnosti) vykonateľnosť (bude zrušený), alebo že jeho vykonateľnosť bude odložená. 22. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 zamietol. 23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 25. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanou sťažnosťou, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, keď povinná nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko povinná nebola v konaní o sťažnosti úspešná a oprávneným v 1. a 2. rade, ktorým možno prisúdiť plný úspech vo veci, keď súd sťažnosť povinnej zamietol, nárok nepriznal, nakoľko oprávnení v 1. a 2. rade si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.