{"guid": "755c2651-adef-428f-8a28-ad26c43cd77b:2faf203a-c9cf-4e25-b521-3f55cc0c80eb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3", "spisova_znacka": "61Ek/2521/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 z 30. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 30. marca 2026, sp. zn. 61Ek/2521/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3", "identifikacne_cislo": "6124425317", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2faf203a-c9cf-4e25-b521-3f55cc0c80eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n61Ek/2521/2024\n6124425317\n30. 03. 2026\nJUDr. Svetlana Novysedláková\nECLI:SK:OSBB:2026:6124425317.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XXX/XX, XXX XX D., X./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., obidvaja\nprávne zastúpení HKP Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava\n- mestská časť Petržalka, IČO 36 727 334 proti povinnému B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nJ. XXXX/XX, XXX XX K. J., právne zastúpená JUDr. Jozef Polák, advokátom, Aleja Slobody 1890/50,\n026 01 Dolný Kubín, o vymoženie 165.600,- eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stanislava\nHulmanová Janušová, Exekútorský úrad Žilina, Moyzesova 49, 010 01 Žilina pod sp. zn. 383EX 532/24,\no návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 takto\nrozhodol:\nI. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa\n30.04.2025 z a m i e t a.\nII. V súvislosti s podaním sťažnosti žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.\nodôvodnenie:\n1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025, ktoré\nvydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného\nporiadku zamietol a oprávneným priznal voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania\nv súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že podáva\nnávrh na zastavenie exekúcie z dôvodu existencie skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a to\nneexistencia riadne vykonateľného exekučného titulu. Povinná podala proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre sp. zn. 8CoCsp/16/2024 zo dňa 08.08.2024 dovolanie zo dňa 08.11.2024 ako aj návrh na odklad\nvykonateľnosti. Z uvedeného dôvodu povinná žiadala o zastavenie predmetnej exekúcie.\n3. Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedli, že s ním nesúhlasia,\nnakoľko dôvody na zastavenie exekúcie v predmetnej veci neexistujú. Oprávnení považovali dovolanie\npovinnej zo dňa 08.11.2024 za neprípustné, nakoľko povinná nepreukázala naplnenie podmienok\npodľa ust. § 420 a § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a zároveň nie sú\ndané ani dovolacie dôvody. Oprávnení boli zároveň toho názoru, že podanie mimoriadneho opravného\nprostriedku nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.\nPodanie dovolania nemá odkladný účinok, a to ani v prípade, ak povinný v dovolaní požiada o\nodklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom ani samotné odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia by nebolo dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného boli oprávnení toho\nnázoru, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto navrhli, aby súd tento\nnávrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Oprávnení si zároveň voči povinnej uplatňujú nárok na\nnáhradu trov konania za vyjadrenie k jej návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur.\n\n4. Následne vyšší súdny úradník uviedol, že súd skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie\nexekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd\npo preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.12.2024 bolo\npovinnej doručené do elektronickej schránky dňa 05.01.2025. Zákonná lehota na podanie návrhu na\nzastavenie exekúcie začala plynúť dňom 06.01.2025, teda deň po dni prevzatia upovedomenia o začatí\nexekúcie povinnou, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 20.01.2025. Súd uviedol, že táto\nlehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie\nexekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na\npošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd mal\nza preukázané, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu,\npričom tento bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.02.2025. Z vyššie uvedeného teda vyplývalo,\nže povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15- dňovej lehoty.\n5. Ďalej súd uviedol, že v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s\n§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty\nna podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré\nsíce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.\nSúd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie\nje možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané\npo uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keďže v prípade namietaných skutočností podania dovolania\nzo dňa 08.11.2024 a návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nejde o skutočnosti, ktoré by\nnastali po uplynutí 15-dňovej lehoty, ani o skutočnosti, ktoré povinná bez vlastnej viny nemohla skôr\nuplatniť. Z toho dôvodu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný\noneskorene. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v\nzmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávneným priznal voči povinnej nárok na náhradu\ntrov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 711,87 eur.\n6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 4,\n§ 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199d ods. 2, § 199e prvá veta a § 201\nExekučného poriadku a § 10 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\n7. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nsťažnosť, v ktorej uviedla, že dňa 08.11.2024 podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Nitra\nsp. zn. 8CoCsp/18/2024 zo dňa 08.08.2024, ktoré tvorí právny základ (exekučný titul) pre prebiehajúcu\nexekúciu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku platí, že exekúciu možno zastaviť aj v\nprípade, ak sa „podalo dovolanie, ktorého výsledkom môže byť zrušenie exekučného titulu.“ Dovolanie\npovinnej spĺňa túto podmienku, pretože v ňom namieta vážne procesné pochybenia a nesprávne právne\nposúdenie veci, ktoré majú potenciál viesť k zrušeniu rozhodnutia. Napriek tomu súd návrh na zastavenie\nexekúcie zamietol s odôvodnením, že samotné podanie dovolania nezakladá dostatočný dôvod na\nzastavenie exekúcie. S takýmto právnym názorom nesúhlasia. Podľa judikatúry (napr. rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 4Cdo/79/2018) možno exekúciu zastaviť aj pre podané dovolanie, ak je dôvodné očakávanie,\nže exekučný titul bude zrušený. Vzhľadom na predložené dovolacie dôvody považujú túto podmienku\nza splnenú. Z vyššie uvedených dôvodov povinná navrhuje, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 v celom rozsahu a návrhu na zastavenie\nexekúcie v celom rozsahu vyhovel a exekúciu zastavil.\n8. Oprávnení vo vyjadrení k sťažnosti povinnej prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že\npovažujú predmetnú sťažnosť povinnej, ktorá neobsahuje prakticky žiadnu právnu (ani inú relevantnú)\nargumentáciu, len za formálne a účelové podanie, ktorého zjavným cieľom je len predĺženie konania a\noddialenie reálnej exekúcie jej majetku. Na základe uvedených skutočností oprávnení navrhujú, aby súd\nkonajúci o predmetnej sťažnosti povinnej túto sťažnosť ako bezdôvodnú zamietol.\n9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\n\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n12. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nuzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ\ndomáha.\n13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n17. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie\nmôže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí\nďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,\nak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.\n18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná,\nnakoľko nie sú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné, t. j.\npovinná neuviedla žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd\naplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody\n(tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté\nuznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinná v sťažnosti neuviedla žiadne skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka o oneskorenosti podania návrhu\nna zastavenie exekúcie. Povinná v sťažnosti zotrvala len na dôvode o neoprávnenosti exekúcie z dôvodu\npodaného dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie.\n19. Exekučný súd musí zdôrazniť, a to je základ zamietnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie\nako aj sťažnosti povinnej, že každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva\nuplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať.\nZ tohto dôvodu vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie\nzamietol z dôvodu jeho oneskorenosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pri prejednaní návrhu povinného\nna zastavenie exekúcie totiž je, či návrh na zastavenie bol podaný včas, resp. oneskorene. Preto skôr\nako súd pristúpi k vecnému preskúmaniu návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa zaoberať nielen\ntým, či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný subjektom, ktorý je na podanie návrhu oprávnený\n(oprávnenou osobou), ale predovšetkým tým, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko aby\ndošlo k vecnému prejednaniu návrhu súdom, návrh musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky\nprípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti návrhu na zastavenie exekúcie je jeho\nvčasnosť. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je lehotou zákonnou, nemožno ju predĺžiť,\nani skrátiť. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podaného návrhu na zastavenie exekúcie je jeho\nzamietnutie. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej\n\ndoručené dňa 05.01.2025, o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa v elektronickom súdnom spise,\nod nasledujúceho dňa 06.01.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie\nexekúcie a posledný deň na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom\nuplynul dňa 20.01.2025, keď povinná podala návrh na zastavenie exekúcie dňa 06.02.2025. Povinná\nvo svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej\nlehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný\nsúd na ňu neprihliadne, čo znamená, že súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie\nneobsahoval a návrh na zastavenie exekúcie je teda neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia\nprávnych skutočností je zamietnutie návrhu. V danom prípade keď vyšší súdny úradník zistil, že návrh\npovinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej lehote, keď povinná ani v návrhu na zastavenie\nexekúcie, ani v sťažnosti neuviedla dôvody, pre ktoré skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie\nexekúcie nemohla z vlastnej viny uplatniť skôr, bol oprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa\nzaoberal vecným preskúmaním povinnou uvedeného dôvodu a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je\narbitrárne.\n20. V tejto súvislosti musí exekučný súd skonštatovať, že sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na\nzastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhoduje sudca, ale\nje opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,\nresp. vady konania ktoré mu predchádzalo. Účastník konania má v tomto smere povinnosť napadnúť\nvady všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu, teda i oneskorenosť návrhu.\nJe potrebné uviesť, že v právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový\nspôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné\nrámce, v akých sa má relevantná obrana povinného pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému\nv tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorého možnosť\npodať koncentroval so zreteľom na existenciu relevantného dôvodu obrany povinného. Preto stanovil,\naby povinný podával návrh na zastavenie exekúcie včas, t. j. aby ak existuje relevantný dôvod zastavenia\nexekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, aby ho povinný predložil súdu na\nposúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný. Zákonodarca tak urobil\nv súlade so základným princípom v práve, t. j. princípom autonómie vôle jednotlivca, ktorý však v sebe\nobsahuje dve nerozlučné stránky slobody a zodpovednosti, pričom odmietol povinnému možnosť podať\nrelevantný návrh na zastavenie exekúcie kedykoľvek ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave\nexekučného konania platnej do 01.04.2017. Táto zmena právnej úpravy nadväzuje vo všeobecnosti\nna celkovú zmenu a koncepciu slovenského civilného procesu, v ktorej sa zvýraznila zodpovednosť\njednotlivca na riadnom vedení konania. Určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a\nuviesť všetky relevantné skutočnosti (koncentračný princíp) zároveň ako aj zrušením princípu oficiality\npri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie znemožnil zákonodarca povinným kedykoľvek počas\nexekúcie žiadať jej zastavenie. Nutnosť aplikácie koncentračného princípu judikoval i Ústavný súd\nSlovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, kde v bode 31. uvádza:\n„ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv.\nkoncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že\npovinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní\nod doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu\npodania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti,\nktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie\nexekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré\nobjektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“ ale aj v ďalších rozhodnutiach napr. uzneseniach sp.\nzn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS\n287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022, č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo\ndňa 21.02.2023, sp. zn. II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024,\nsp. zn. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či aktuálnom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa\n28.01.2026.\n21. Sťažnostný súd napriek vyššie uvedenému, vzhľadom na to, že povinná namieta existenciu riadneho\nvykonateľného exekučného titulu, poznamenáva, že povinná sa mylne domnieva, že podanie dovolania\ns návrhom na odklad vykonateľnosti je skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu.\nAk zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a\nvykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá s výnimkou dovolania podanému\nproti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, čo však nie je\n\nprejednávaná vec, vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok, a teda\nnezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá\nbráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti\nvšetkých súdov. Tunajšiemu súdu z jeho praxe nie je známe, že niektorý zo súdov najvyšších súdnych\nautorít rozhodol tak, že podanie dovolania vo všeobecnosti je dôvodom na zastavenie exekúcie. Pokiaľ\naj povinná v tejto súvislosti až v sťažnosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/79/2018 (už len z tohto dôvodu, že rozhodnutie povinná uviedla až v sťažnosti, s poukazom na\nkoncentračnú zásadu nemohol súd na toto tvrdenie povinnej prihliadnuť), musí exekučný súd uviesť,\nže jemu dostupnými možnosťami sa existenciu takéhoto rozhodnutia nepodarilo zistiť, a preto ani\nnemohol overiť, či vzhľadom na skutkový a právny stav je aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Naopak\nsťažnostný súd poukazuje na všeobecne známe a praxou súdov dlhodobo používané rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2004-70 zo dňa 19.05.2004), v zmysle ktorého „Podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť\nexekučného titulu.“ Sťažnostný súd tak uzatvára, že samotné podanie dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe\nprávoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Nie samotné\nvedenie konania, v ktorom sa rieši otázka ďalšej existencie exekučného titulu, ale až preukázateľná\nneexistentnosť (zrušenie) exekučného titulu je dôvodom zastavenia exekúcie. Podanie dovolania nemá\nžiaden vplyv na spôsobilosť exekučného titulu a taktiež nemá žiaden vplyv na nárok, ktorý je v ňom\nobsiahnutý. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom\nopravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania\nnemožno očakávať, že mu bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnej. Prijatie\nnázoru povinnej, že podaním dovolania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia\nalebo zmeny rozhodnutia, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom\nkonaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania\nnie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov\npriznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Inak povedané, o dovolaní, ako aj\no odklade vykonateľnosti rozhoduje dovolací súd a exekučný súd nemá právomoc posúdiť (vyvodiť\nzáver), že exekučný titul stratí (v budúcnosti) vykonateľnosť (bude zrušený), alebo že jeho vykonateľnosť\nbude odložená.\n22. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2521/2024 zo dňa 30.04.2025 zamietol.\n23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n25. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanou sťažnosťou, súd rozhodol, že žiadny\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, keď povinná nemá právo na náhradu trov konania\nv súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko povinná nebola v konaní o sťažnosti úspešná a oprávneným\nv 1. a 2. rade, ktorým možno prisúdiť plný úspech vo veci, keď súd sťažnosť povinnej zamietol, nárok\nnepriznal, nakoľko oprávnení v 1. a 2. rade si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cf96dcf-2994-44f2-aca2-2ce805ee815c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:40183a8e-5ae8-459f-9192-7f966e05baf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1"}, {"guid": "ussr:5b8d1999-684c-4def-ac3b-4776aa9cf488", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:213f15ff-c89c-4db9-aa38-8d41b2c8817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1"}, {"guid": "ussr:5e5c598a-fd7e-4999-bdce-107092be6c92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1"}, {"guid": "ussr:95cf1ad8-bba5-44b3-9a27-b5be114b7f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff09941d-bf9d-4154-ad31-1034c317c682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1"}, {"guid": "ussr:5518b58e-9346-4b54-9342-86a65f09c99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1"}, {"guid": "581967a5-0c06-43a5-9d51-695bd93354d3:97ea5b58-ffa5-4d59-b1f1-bd4b5c05fbe3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6123287122.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/18/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/18/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6123287122.1"}, {"guid": "6ba88872-d570-43a7-9614-57ad9b373057:34c05ba6-ef90-4461-be6e-35354db77faa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222212521.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoCsp/16/2024 z 16. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222212521.1"}], "citovane_v": []}