Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 49Ek/2196/2024 6124402665 30. 07. 2026 Mgr. Alica Špenerová ECLI:SK:OSBB:2026:6124402665.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 3295,17 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Eduard Biro, so sídlom Exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 537 957, pod sp. zn. 214EX 770/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a . II. Súd oprávnenému p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov konania vo výške 92,77 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.10.2024 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 3295,17 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C/118/2014 zo dňa19.11.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.10.2017. Poverením zo dňa 11.11.2024 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora – Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 214EX 770/24. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 11.11.2024. 2. Povinný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11.11.2024 (upovedomenie doručené povinnému dňa 29.01.2025) podal dňa návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 17.02.2025 a ktorý v zmysle ust. § 61k ods. 4 psím. a) Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Súdny exekútor doručil návrh na zastavenie exekúcie súdu dňa 04.03.2026 spolu s Vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, doručenkami a ďalšími podaniami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. 3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle Exekučného poriadku neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný tvrdí, že podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku exekučný titul bol vydaný v konaní v ktorom nebolo možné namietať, alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľných zmluvných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spornou zmluvou. Zistenie akejkoľvek neprijateľnej podmienky je považované za úžeru a úverová zmluva sa tak stáva automaticky neplatná. Povinný ďalej uvádza, že podľa § 36 ods. 4 je pri exekúcii nemožné prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty, čo sa zjavne v tomto prípade udialo. Podľa § 43 ods. 1, je zjavné, že oprávnený si voči povinnému nesplnil a nezabezpečil všetky svoje povinnosti, ako je písomné upozornenie nesplácania pohľadávky. Podľa § 44 ods. 1 povinný vznáša námietku proti exekúcii vzhľadom na okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a pre ktoré je exekúcia neplatná a neprípustná. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného
poriadku platí, že obnova konania nie je právne možná, v exekúcii nemožno odpustiť zmeškanie lehôt, podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení. Povinný zároveň vzniesol námietku aj proti trovám exekúcie, pretože boli nesprávne vyčíslené a sú neprimerané. Na základe vyššie uvedených tvrdení povinný navrhuje exekúciu zastaviť. 4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol nasledovné stanovisko: Rozhodnutím – exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na Okresnom súde Banská Bystrica. Máme zato, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje Platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený si zároveň uplatňuje a vyčísľuje účelne vynaložené trovy vo výške 92,77 Eur v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 74,52 Eur s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 Eur s DPH za rok 2025 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). 5. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 6. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ostatných dokumentov, ktoré boli súdu predložené spolu s návrhom súd konštatuje, že tento návrh bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 11.11.2024 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie sumy 3295,17 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie oprávneného. Povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.01.2025, pričom návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 17.02.2026. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C/118/2014 zo dňa19.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2017 vykonateľnosť dňa 06.10.2017 v spojená s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/20/2016 zo dňa 28.02.2017. Uvedené rozhodnutia boli súdu predložené v zákonom stanovenej forme. 13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd je v exekučnom konaní viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 14. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene. Povinný v podanom návrhu nenamietal skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.
15. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že aj napriek nedodržaniu zákonnej lehoty sa exekučný súd návrhom povinného na zastavenie exekúcie bližšie zaoberal a dospel k záveru, že aj keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd by aj napriek tomu musel návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný. Súd preskúmal tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal exekučný titul na podklade ktorého prebieha exekúcia, pričom uviedol, že bol vydaný v konaní v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Súd k vyššie uvedenému uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť len existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané, v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Exekučný súd totiž nepreskúmava, či exekučný titul, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu či iného orgánu verejnej moci, je vecne správne a či konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo bez vád. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Inými slovami povedané, exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie musí zaoberať iba tými skutočnosťami, ktoré sú relevantné k dôvodnosti a prípustnosti prejednávanej exekúcie. 16. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 17. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a vyjadrení, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 20. Podľa §199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 21. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si v podaní zo dňa 26.02.2025 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých v dôsledku návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 92,77 Eur. Keďže súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodol o nároku oprávneného podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a priznal náhradu trov oprávnenému za jeden úkon právnej služby v podobe podania na súd – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslil výšku tohto úkonu v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a priznal oprávnenému náhradu vo výške 92,77 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. (II. výroková veta rozhodnutia) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.