Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 1Ek/1679/2024 6124348491 18. 02. 2025 Mgr. Vladimír Hudzík ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, D. X, XXX XX D..D., zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO:42 185 190, o vymoženie 21,78 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka so sídlom exekútorského úradu Račianska, 83102 Bratislava, pod sp. zn.: 275EX 1560/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024 takto rozhodol: I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024 z a m i e t a. II. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024 vo výške 21,78 Eur. odôvodnenie: SpisovaZnacka 1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní, mala byť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorenej medzi A. B. C., E. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55 825 150 ako postupníkom postúpená v celom rozsahu a teda oprávnený nemá byť oprávnený sa v tomto exekučnom konaní predmetného nároku domáhať. Povinnému bolo v tejto súvislosti doručené písomné oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Povinný v celom rozsahu namietal výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. povinný rovnako namietol i výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného malo dôjsť ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného mal povinný za to že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. 3. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril nesúhlas s tvrdeniami povinného a uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorená medzi A. B. C., E. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finanace s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55 825 150 ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“) bola ukončená zmluvnými stranami dohodou o ukončení
zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Dohoda o ukončení Zmluvy“). Na základe predmetnej Dohody o ukončení Zmluvy malo dôjsť k zrušeniu Zmluvy v celom rozsahu, pričom povinnému bolo ukončenie Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. S poukazom na § 53 ods. 1) exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane príloh, a v súlade s § 53 ods. 1) Exekučného poriadku vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie je A. B. C., E. oprávneným subjektom v tomto exekučnom konaní a teda je oprávnený domáhať sa v ňom vymoženia svojej pohľadávky. Dodal, že oprávnenému sa neprináleží vyjadrovať k uplatneniu a výške trov exekúcie určenej súdnym exekútorom. K povinným namietanej oprávnenosti náhrady a výšky trov právneho zastúpenia oprávneného A. B. C., E. uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného A. B. C., E. preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia. 4. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení na základe zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Mal za to, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024. Z predloženej dohody o zrušení postúpenia mal za preukázané, že predmetom bolo zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzavretej medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. ako celku, a preto podľa jeho názoru došlo k zániku právnych účinkov postúpenia. V tomto smere dodal, že keďže k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, súd musí prijať právny záver, že oprávnený bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie hmotnoprávnym veriteľom, a preto mu svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto exekučnom konaní. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému, a to oznámením o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, až v čase po začatí exekúcie, nepovažoval za dôležité a také, ktoré by malo za právny následok, že oprávnený nebol hmotnoprávnym veriteľom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Oznámenie o postúpení pohľadávok doručené povinnému oprávneným má podľa § 526 ods. 1 OZ informačný charakter a nepredstavuje zákonný predpoklad účinkov postúpenia. Keďže má oprávnenému prináležať aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie vznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj odmena z vymoženého plnenia. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor uviedol zákonnú lehotu ako aj výšku paušálnych výdavkov v súlade s Exekučným poriadkom. 5. Uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik vymáhaného nároku v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov spojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný návrh, ako aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže povinný neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň vyšší súdny úradník nevzhliadol niektorý z dôvodov, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný. Oprávnenému taktiež priznal náhradu trov za jeden úkon právnej služby v podobe podania na súd – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 21,78 Eur. 6. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť. Povinný v sťažnosti odcitovaním odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj vyčerpávajúcim spôsobom opísaním skutkového stavu predchádzajúceho jeho vydaniu uviedol, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a právne posúdenie veci v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. 7. V prvom rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. 8. Povinný vyjadril nesúhlas so záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení a následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu
o zrušení zrealizovaného postúpenia pohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že postupca sa opätovne stane majiteľom už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal byť preto podaný neoprávnenou osobou. 9. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 10. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu po sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok a jeho ustanovenia o povinnosti exekútora bezodkladne doručiť návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k nemu súdu na rozhodnutie predstavuje lex specialis k ustanoveniam civilného sporového poriadku, a to hlavne s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť, ktorá ovláda exekučné konanie. Navyše oprávnený poukázal na možnosť povinného sa s predmetným vyjadrením oboznámiť z elektronického súdneho spisu, ktorý mu je prístupný. Oprávnený vo svojom vyjadrení s odkazom na argument povinného o nemožnosti zrušiť uskutočnené postúpenie pohľadávky poprel, že by boli splnené všetky povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky, čo bolo samotným dôvodom jej zrušenia, nakoľko v súlade s čl. 4 bod 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov týkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako poprel, že by malo ísť o spätné postúpenie pohľadávky. 11. V ďalšom oprávnený poukázal, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, sp. zn.: 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dôvodila neplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. A mala to byť práve táto spornosť a pochybnosť možnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala oprávneného viesť k uzavretiu dohody o jej zrušení. 12. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či je dohoda o zrušení pohľadávky platná, oprávnený poukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nikdy nenastali, nakoľko táto by bola od počiatku neplatná ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. V takom prípade, nakoľko by účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nemohlo by prísť ani k zmene v osobe veriteľa, čo opätovne len potvrdzuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného v exekučnom konaní. 13. Oprávnený zastáva názor, že neoznámenie postúpenia pohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá neúčinnosť zmluvy o jej postúpení či zrušení. Oznámenie postúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia nemá vplyv na platnosť cesie ako takej, ani na jej právne účinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany nedohodli inak. Samotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na ochranu dlžníka, ktorý až do samotného oznámenia môže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom dôsledku vyplývať aj zo sťažnosti povinného v časti odkazu na komentované znenie občianskeho zákonníka. 14. Záverom oprávnený dodal, že argument povinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až) oznámením o postúpení pohľadávky s odkazom na rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny. Totiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z odlišných skutkových okolností, kedy išlo primárne o interpretáciu ustanovenia § 561 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá nie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež argument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné na prejednávaný prípad, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej
legitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia podmienka v podobe úhrady za postúpenie pohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ak v čase jeho podania neboli splnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením § 526 ods. 1 občianskeho zákonníka. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o zrušení postúpenia pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu. V prípade, ak by súd mal vyhodnotiť dohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny úkon, zastáva názor, že ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s odkazom na judikatúru najvyššieho súdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol. 15. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 16. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. 17. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 18. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 19. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 20. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 21. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 22. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 23. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 24. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 25. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. 26. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. 27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
28. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. 29. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak. Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Napriek strohosti, či stručnosti, bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka výstižné, zachytávajúce podstatu problému prejednávanej veci, a to aj napriek opomenutiu niektorých (dôležitých) osobitností prípadu. Skutkový stav bol vyšším súdnym úradníkom dostatočne zistený a správne ustálený, pričom z neho dospel k správnym právnym záverom. Z uvedeného dôvodu naň sudca v podrobnostiach odkazuje. Napriek tomu sťažnostný súd považoval za potrebné sa osobitne a bližšie vyjadriť k jednotlivým tvrdeniam a argumentom povinného prezentovanými v sťažnosti. 31. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť domáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde vychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže byť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho poriadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe totiž právo nesvedčí. 32. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu (exekučného konania) tvrdí, pričom to, či označené subjekty sú skutočne oprávnené, resp. povinné z exekučného titulu, vyplynie zo skutočností súdu doložených a/alebo preukázaných. Vecná legitimácia je základným predpokladom pre začatie a ďalšie vedenie súdneho konania. 33. Vecnej legitimácii v exekučnom konaní v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku zodpovedá procesné postavenie účastníkov konania – povinný a oprávnený. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
34. K zmene osoby v konaní tak dôjde z dôvodu prechodu či prevodu práv, najčastejšie postúpením pohľadávky. V súlade s judikátom NS SR r. R 119/2003 oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V takom prípade sa aktívna vecná legitimácia prezumuje, ďalej neskúma. To však neznamená, že počas konania nemôže vyvstať otázka skutočného hmotnoprávneho oprávnenia dotknutej osoby, a to ešte väčšmi, keď je aktívna vecná legitimácia subjektu spochybnená stranou záväzko-právneho vzťahu z postúpenia pohľadávky. Ako súd vyššie poznamenal, aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny v hmotnoprávnom oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci je a bude stav k dňu rozhodovania súdu. Zmyslom predmetného rozhodnutia je a má byť len uľahčenie procesnej situácie žalobcu - oprávneného v spore, jeho urýchlenie a odstránenie prílišného formalizmu, nie však spochybnenie možnosti preukázania iného (skutočného) stavu veci a vykonania aj ďalšieho (iného) postúpenia pohľadávky. 35. Zhrnutím vyššie uvedeného, aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní. Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania konvalidovať preukázaním, že subjekt súdneho konania právo, ktorého ochrany sa domáha, má, mal, prípadne dodatočne nadobudol (pristúpením do konania v súlade s § 79 Civilného sporového poriadku). 36. Na tomto mieste súd zároveň považuje za dôležité poznamenať, že treba odlišovať od účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi. Účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky závisí od formulácie jej ustanovení samotných. Tá môže byť účinná už dňom jej podpísania, prípadne účinnosť odložená na splnenie ďalšej povinnosti, najčastejšie, no nie výlučne, uhradenie odplaty. Je to však práve účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako takej, ktorá zakladá zmenu v oprávnení nakladať s pohľadávkou, a ako súd na tomto mieste a rovnako tak vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal, za predpokladu, že sa nič iné nezmení (ceteris paribus), oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi je pre aktívnu vecnú legitimáciu v konaní irelevantné. 37. Povinný sa síce správne domnieva, že postúpenie pohľadávky je voči nemu ako dlžníkovi účinné až jeho oznámením, vedomosť povinného o postúpení pohľadávky však nič nemení na účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a jej zodpovedajúcej zmeny subjektu záväzko-právneho vzťahu, ako aj vecnej legitimácie subjektu. Rovnako to platí v prípade jej zrušenia dohodou. Povinný do oznámenia postúpenia pohľadávky (prípadne jeho zrušenia) je oprávnený plniť pôvodnému subjektu, pričom v rozsahu, v ktorom plnil jemu, zaniká jeho povinnosť aj voči novému oprávnenému. Nemenej dôležitou je však skutočnosť, že upovedomenie povinného o začatí exekúcie je z pohľadu povinného relevantným (prípadným) oznámením o postúpení pohľadávky, rovnako (a simili), ako je tomu pri doručení žaloby žalovanému. Z upovedomenia samotného totiž možno nepochybne identifikovať subjekt oprávnený z exekúcie, pričom začatie exekučného konania a exekúcie zo sebou prináša dôležité zmeny čo do miesta plnenia vymáhanej pohľadávky, kedy sa má plniť súdnemu exekútorovi (§ 61f ods. 1 Exekučného poriadku). Skutočnosť, že povinný nemá do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo upovedomenia o jej začatí za preukázané, že súd rozhodol alebo sa zmenou subjektov záväzkoprávneho vzťahu zaoberal, neznamená, že tá nebola súdom posudzovaná. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). 38. Pokiaľ ide nosný argument povinného zo sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, uvádza súd nasledovné: Záver o zrealizovaní postúpenia pohľadávky a jeho zániku splnením možno konštatovať až po úplnom a spoľahlivom naplnení hospodárskeho účelu tohto záväzkového vzťahu. Týmto spôsobom záväzko-právny vzťah zaniká splnením si všetkých povinností zmluvnými stranami tohto (synalagmatického) vzťahu, t.j. zánikom všetkých práv a povinností na strane dlžníka a veriteľa. Je pritom treba odlišovať od zániku časti dlhu (záväzku) od úplného zániku záväzko-právneho vzťahu. V prípade, ak je to dobré a možné, môže zaniknúť aj keď len časť záväzko-právneho vzťahu, teda jeho singulárna povinnosť alebo tomu zodpovedajúce právo. Totižto zánik dlhu ako subjektívnej povinnosti nemá spravidla za následok zánik záväzkového vzťahu. Inými slovami, zo záväzkového vzťahu, ktorý zanikol jeho splnením, sa nemožno naďalej domáhať splanenia si akejsi povinnosti, prípadne takýto nárok uplatniť na súde. Ak teda hovoríme o zániku dlhu (jednej z obligácii dlžníka) zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nemusíme tým mať nevyhnutne na mysli zánik záväzko-právneho vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy. Pre jednoduchosť, in concreto a tak, ako je tomu v prejednávanom
prípade, môže ísť napríklad o situáciu, kedy je síce uhradená odplata (bod 1.4 dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky) za postúpenie pohľadávky (splnenie jednej z množstva povinností), no postupcom neboli postupníkovi odovzdané všetky doklady súvisiace s postúpením ako takým (povinnosť o.i. uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je v najväčšom záujme postupníka, aby ten disponoval všetkými dokumentami súvisiacimi s postúpením pohľadávky v rozsahu, v akom nimi disponuje postupca samotný, a to práve pre možnosť úspešného domoženia sa svojho práva na súde. K zániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky tak dôjde výlučne v situácii splnenia si všetkých vzájomných povinností, čím sú vyjadrené opačné záujmové pozície zmluvných strán. A tak bez ohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska sa postupník stáva (novým) veriteľom v očiach (už teraz jeho) dlžníka, čím sa zakladá jeho vecná legitimácia v spore pred súdom, prípadne ak je účinnosť zmluvy podmienená splnením odkladacej podmienky, jej splnením, záväzok z postúpenia nevyhnutne v rovnaký moment nezanikne, za predpokladu, že z neho zmluvným stranám ešte stále vyplývajú povinnosti (ktoré sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na hlavný predmet plnenia). Možnosť zmluvne modifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzko-právny vzťah vyplýva z komplexnosti týchto vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva. Nemožnosť zrušiť záväzkoprávny vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je logický, zmysel však vzhľadom na argumentáciu súdu prezentovanú vyššie dáva až po jeho skutočnom zániku splnením (si) všetkých povinností. 39. S tým súvisí a na dôvažok súd (na predídenie rozporov čo do predmetu dohody o zrušení záväzku) dodáva, že dohoda o zrušení záväzku v súlade s § 572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje spôsob zrušenia nesplneného záväzku (či skôr záväzkového vzťahu) ako celku. Nejde a nemôže ísť o prostriedok zrušenia len konkrétnej povinnosti (inak tiež záväzku v užšom zmysle slova). A contrario by sme totiž došli k absurdnému (ad absurdum) záveru, kedy by Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 574 (dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu) svojim obsahom upravoval totožný právny inštitút s rovnakými právnymi dôsledkami, avšak s rozdielnymi formálnymi náležitosťami. Preto, ak hovoríme o dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, nemôžu jestvovať pochybnosti o jej rozsahu a dôsledkov. 40. Ak povinný tvrdí, že A. B. C. nebol v čase začatia exekučného konania aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu postúpenia pohľadávky/pohľadávok vymáhaných v tomto exekučnom konaní, čo bolo v tomto konaní preukázané jednak oznámením o postúpení pohľadávky ako aj zmluvou o jej postúpení samotnou, kedy zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky mu nebolo preukázané, mýli sa. Pre to, v prospech koho má byť ďalej exekučné konanie vedené, je rozhodujúci posledný z právnych úkonov dotknutých strán (postupcu a postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky) vyvolávajúcich relevantné právne dôsledky ako v rovine hmotného, tak aj procesného práva, a to tak, ako súd poukázal vyššie, bez ohľadu na čas jeho uskutočnenia. Ergo ak posledný z úkonov dotknutých subjektov v rovine zmeny účastníkov záväzko-právneho vzťahu svedčí v prospech osoby pôvodne podávajúcej návrh na vykonanie exekúcie nakladať s pohľadávku (o.i. ju vymáhať), exekučné konanie možno v jeho prospech naďalej viesť. Súd preto s odkazom na bod 40 tohto uznesenia uzatvára, že napriek tomu, že oprávnený v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2023 nedisponoval právom nakladať s pohľadávkou, toto právo opätovne nadobudol jej zrušením dohodou zo dňa 20.06.2024, a to ešte pred začatím exekučného konania samotného. 41. Vzhľadom na vyjadrenie oprávneného čo do údajného iniciovania konania povinným o platnosti dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd obmedzí na konštatovanie, že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aj keď platnosť tohto právneho úkonu hodnotí z hľadiska pripustenia zmeny účastníka v exekučnom konaní. Inak povedané, v prípade absencie akýchkoľvek pochybností, exekučný súd pripustí zmenu na strane oprávneného subjektu zo zmluvy o postúpení pohľadávky vydaním poverenia na iný, ako pôvodne oprávnený subjekt, prípadne vydaním dodatku k nemu (§ 36 a 37 Exekučného poriadku). Súd tak fakticky vydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo dodatku k nemu konkludentne uzná, že k prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu došlo, akceptuje tento právny stav bez toho, aby o zmene rozhodoval. Určitá dichotómia pri posudzovaní prevodu práv a povinností z exekučného titulu nastáva pri čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a po jeho vydaní. Zatiaľ čo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie stačí prevod práv preukázať (doložením listín), po jeho vydaní v štádiu namietania tejto skutočnosti je nutné prevod práv aj skutočne dokázať. Súd potom v nevyhnutnom rozsahu zhodnotí a rozhodne komu právo svedčí. Opätovne však, v žiadnom štádiu
exekučného konania nerozhodne o platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. In aliis verbis, exekučný súd v žiadnom štádiu konania neposudzuje platnosť alebo neplatnosť hmotnoprávneho úkonu prevodu práv k pohľadávke, resp. možnosť jeho uskutočnenia, ale len posudzuje, či tento úkon procesnou stranou vykonaný mohol či nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných ustanovení hmotného práva, prejavujúcich sa vo vecnej legitimácii subjektov. Ak teda hmotnoprávny úkon prevodu práv spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, exekučný súd nemá dôvod pochybovať o zmene v rovine vecnej legitimácie v spore. V tomto univerze úvahy treba prejudicionálne posúdenie otázky prevodu práv chápať len ako postup súdu posudzujúci vecnú legitimáciu v spore ako procesný, nie hmotnoprávny inštitút. Tu treba rovnako akcentovať osobitosť ustanovení Exekučného poriadku o zmene účastníkov konania v porovnaní s predpismi civilného práva procesného. Exekučný súd zároveň nespochybňuje, že v odôvodnených prípadoch môže dotknutý subjekt podať určovaciu žalobu na všeobecný súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku na vyhlásenie úkonu prevodu práv za neplatný. Takého rozhodnutie by pritom pre exekučný súd v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo vec právoplatne rozhodnutú (rei iuducatae), vecná legitimácia by bola v ďalšom priebehu exekučného konania nespochybniteľná. 42. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou pôvodne oprávnenou na jeho podanie, exekútorom A. B. C., teda osobou, ktorej v pôvodnom exekučnom konaní vznikli trovy. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie bola povinným poukázaná pochybnosť o jeho aktívnej vecnej legitimácii, pre údajné postúpenie pohľadávok či pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného vyšlo najavo, že povinný podal na Mestský súd Bratislava III návrh na vyhlásenia zmluvy o postúpenie pohľadávky za neplatnú, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. februára 2023, sp. zn.: 4Obdo/78/2021 publikované v ZSP ako 35/2023 a následne publikované R 54/2023, podľa ktorého postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii, na osobu, na ktorú sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok vzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu, neviazanú povinnosťou mlčanlivosti, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ak nebol povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. Konanie povinného by sa preto mohlo do veľkej miery zdať ako kontraproduktívne, kedy na jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto exekučnom konaní, no rovnako namieta neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky medzi ním a tretím subjektom, efektívne sa snažiaci docieliť aktívnu vecnú legitimáciu práve tohto subjektu, A. B. C.. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd uvádza, že exekučný súd nepovažuje pre rozhodnutie vo veci za potrebné podrobne poznať skutkový stav konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava III, a to ani jeho výsledok. Uplatnením pravidiel formálnej logiky totiž možno jednoducho dospieť k záveru, že v prípade, ak by povinný bol úspešný čo do určenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatnú, bola by daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Ak by bola zmluva o postúpení pohľadávky určená za platnú, postup exekučného súdu by bol totožný, keďže z platného prevodu práv sám vychádzal pri posudzovaní možnosti vzájomnej dohody o jej zrušení. 43. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo strany vyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných, no nie je absolútnym princípom civilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi ak hovoríme o tom exekučnom. Nie vždy je potrebné dávať druhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu objektívne skutočnosti, ktoré nútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne obmedzenie nachádza v zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých ustanoveniach, kedy právo vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa 20.03.2024) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Z toho dôvodu nemuselo byť povinnému zaslané vyjadrenie oprávneného, nakoľko od jeho vyjadrenia na tvrdenia oprávneného by nebolo možné dúfať v zmenu procesnej situácie. 44. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024 ako nedôvodnú zamietol.
45. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 46. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 47. Podľa § 199e ods. 2 Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 48. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 49. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 50. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia z titulu právneho úkonu „vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného“ a to vo výške 21,78 Eur. Nakoľko ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí oprávnenému náhrada trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§