{"guid": "2e5a88a5-57b1-4cb6-9ada-99043647a7db:684d5beb-2802-4cf0-a45b-ee4f06fedae3", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3", "spisova_znacka": "1Ek/1679/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 z 18. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 18. februára 2025, sp. zn. 1Ek/1679/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3", "identifikacne_cislo": "6124348491", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/684d5beb-2802-4cf0-a45b-ee4f06fedae3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n1Ek/1679/2024\n6124348491\n18. 02. 2025\nMgr. Vladimír Hudzík\nECLI:SK:OSBB:2025:6124348491.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, D. X, XXX XX\nD..D., zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,\nIČO:55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807\n598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves,\nIČO:42 185 190, o vymoženie 21,78 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav\nStraka so sídlom exekútorského úradu Račianska, 83102 Bratislava, pod sp. zn.: 275EX 1560/24, o\nsťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa\n20.11.2024 takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo\ndňa 20.11.2024 z a m i e t a.\nII. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024 vo výške 21,78 Eur.\nodôvodnenie:\nSpisovaZnacka\n1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024, ktoré\nvydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.\n2. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že\npohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom\nkonaní, mala byť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorenej medzi A. B.\nC., E. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava,\nIČO: 55 825 150 ako postupníkom postúpená v celom rozsahu a teda oprávnený nemá byť oprávnený sa\nv tomto exekučnom konaní predmetného nároku domáhať. Povinnému bolo v tejto súvislosti doručené\npísomné oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Povinný v celom rozsahu namietal\nvýšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora ako aj náhrady\nhotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. povinný rovnako namietol i výšku\nuplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného\nmalo dôjsť ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného mal povinný za to že náhrada trov právneho\nzastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží.\n3. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril nesúhlas s tvrdeniami povinného\na uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorená medzi A. B. C., E. ako\npostupcom a spoločnosťou EURK Finanace s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55\n825 150 ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“) bola ukončená zmluvnými stranami dohodou o ukončení\n\nzmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Dohoda o ukončení Zmluvy“). Na základe predmetnej Dohody\no ukončení Zmluvy malo dôjsť k zrušeniu Zmluvy v celom rozsahu, pričom povinnému bolo ukončenie\nZmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. S poukazom na § 53 ods. 1) exekučného poriadku uviedol,\nže exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane príloh, a v súlade s § 53\nods. 1) Exekučného poriadku vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom\nv zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie je A. B. C., E. oprávneným subjektom v tomto\nexekučnom konaní a teda je oprávnený domáhať sa v ňom vymoženia svojej pohľadávky. Dodal, že\noprávnenému sa neprináleží vyjadrovať k uplatneniu a výške trov exekúcie určenej súdnym exekútorom.\nK povinným namietanej oprávnenosti náhrady a výšky trov právneho zastúpenia oprávneného A. B.\nC., E. uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného A. B. C., E. preukázateľne nedošlo, právny\nzástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia.\n4. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení na základe zisteného skutkového stavu veci dospel\nk záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Mal za to, že suma vymáhaného\nnároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená, avšak toto\npostúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti dohody o zrušení zmluvy o postúpení\npohľadávok zo dňa 20.06.2024. Z predloženej dohody o zrušení postúpenia mal za preukázané,\nže predmetom bolo zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzavretej medzi\noprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. ako celku, a preto podľa jeho názoru\ndošlo k zániku právnych účinkov postúpenia. V tomto smere dodal, že keďže k zrušeniu zmluvy\no postúpení pohľadávok došlo ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, súd musí prijať právny\nzáver, že oprávnený bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie hmotnoprávnym veriteľom,\na preto mu svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto exekučnom konaní. Skutočnosť, že oprávnený\noznámil zrušenie postúpenia povinnému, a to oznámením o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok,\naž v čase po začatí exekúcie, nepovažoval za dôležité a také, ktoré by malo za právny následok, že\noprávnený nebol hmotnoprávnym veriteľom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Oznámenie\no postúpení pohľadávok doručené povinnému oprávneným má podľa § 526 ods. 1 OZ informačný\ncharakter a nepredstavuje zákonný predpoklad účinkov postúpenia. Keďže má oprávnenému prináležať\naktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie vznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych\nvýdavkov, ako aj odmena z vymoženého plnenia. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie zistil,\nže súdny exekútor uviedol zákonnú lehotu ako aj výšku paušálnych výdavkov v súlade s Exekučným\nporiadkom.\n5. Uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik\nvymáhaného nároku v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol\nnárok na náhradu trov spojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný\nnávrh, ako aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže povinný neuviedol žiadne ďalšie\ndôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň vyšší súdny úradník nevzhliadol niektorý\nz dôvodov, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa\n§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný. Oprávnenému taktiež priznal náhradu trov\nza jeden úkon právnej služby v podobe podania na súd – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie\nexekúcie vo výške 21,78 Eur.\n6. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť. Povinný v sťažnosti odcitovaním\nodôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj vyčerpávajúcim spôsobom opísaním skutkového stavu\npredchádzajúceho jeho vydaniu uviedol, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a právne\nposúdenie veci v napadnutom uznesení považoval za nesprávne.\n7. V prvom rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný\nporiadok vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť\ns vyjadrením oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol\nrozhodnúť bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo\npreto podľa názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor.\n8. Povinný vyjadril nesúhlas so záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má\ndôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení a následná informačná povinnosť má len informačný charakter.\nV tomto smere na začiatok poukázal na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29\nOdo 1767/2006, podľa ktorých nemožno zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu\n\no zrušení zrealizovaného postúpenia pohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že\npostupca sa opätovne stane majiteľom už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal\nna rozhodnutie NS SR publikované pod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu\no postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie\npohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie\npohľadávky, čo však podľa názoru povinného nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky\nvoči povinnému účinné, keďže povinnému nebola postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia\npohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal byť preto podaný neoprávnenou osobou.\n9. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov\npre začatie exekučného konania treba skúmať k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania\naktívnej vecnej legitimácie nemožno počas konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie\nzmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu\npo sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva\npovinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.\nExekučný poriadok a jeho ustanovenia o povinnosti exekútora bezodkladne doručiť návrh na zastavenie\nexekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k nemu súdu na rozhodnutie predstavuje lex specialis\nk ustanoveniam civilného sporového poriadku, a to hlavne s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť,\nktorá ovláda exekučné konanie. Navyše oprávnený poukázal na možnosť povinného sa s predmetným\nvyjadrením oboznámiť z elektronického súdneho spisu, ktorý mu je prístupný. Oprávnený vo svojom\nvyjadrení s odkazom na argument povinného o nemožnosti zrušiť uskutočnené postúpenie pohľadávky\npoprel, že by boli splnené všetky povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky, čo bolo samotným\ndôvodom jej zrušenia, nakoľko v súlade s čl. 4 bod 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky neprišlo\nk odovzdaniu všetkých dokumentov týkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako poprel, že by malo\nísť o spätné postúpenie pohľadávky.\n11. V ďalšom oprávnený poukázal, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom\nBratislava III, sp. zn.: 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dôvodila\nneplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu\nmimo profesijnej mlčanlivosti. A mala to byť práve táto spornosť a pochybnosť možnosti uzavretia zmluvy\no postúpení pohľadávky, ktorá mala oprávneného viesť k uzavretiu dohody o jej zrušení.\n12. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či je dohoda o zrušení pohľadávky platná, oprávnený\npoukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nikdy nenastali, nakoľko táto by bola od\npočiatku neplatná ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. V takom prípade, nakoľko\nby účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nemohlo by prísť ani k zmene v osobe veriteľa,\nčo opätovne len potvrdzuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného v exekučnom\nkonaní.\n13. Oprávnený zastáva názor, že neoznámenie postúpenia pohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá\nneúčinnosť zmluvy o jej postúpení či zrušení. Oznámenie postúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia\nnemá vplyv na platnosť cesie ako takej, ani na jej právne účinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy\no postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany nedohodli inak. Samotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na\nochranu dlžníka, ktorý až do samotného oznámenia môže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom\ndôsledku vyplývať aj zo sťažnosti povinného v časti odkazu na komentované znenie občianskeho\nzákonníka.\n14. Záverom oprávnený dodal, že argument povinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až)\noznámením o postúpení pohľadávky s odkazom na rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny.\nTotiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z odlišných skutkových okolností, kedy išlo primárne\no interpretáciu ustanovenia § 561 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie\nzakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá nie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež\nargument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené\nrozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné na prejednávaný prípad, keďže má vychádzať\nz odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej\n\nlegitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia podmienka v podobe úhrady za postúpenie\npohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá\naktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ak v čase jeho podania neboli\nsplnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením § 526 ods. 1 občianskeho zákonníka.\nOprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o zrušení postúpenia pohľadávky je\nplatným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu. V prípade, ak by súd mal vyhodnotiť\ndohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny úkon, zastáva názor, že ani samotná\nzmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s odkazom na judikatúru najvyššieho\nsúdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna vecná legitimácia oprávneného\nv tomto konaní. Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol.\n15. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n16. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n17. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n18. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n19. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n20. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n21. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „občiansky zákonník“),\nveriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n22. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n23. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n24. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky\ndoklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.\n25. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo\njeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný\nzáväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.\n26. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva\nsvojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.\n27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom\nkonania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a\npovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.\nAk súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.\n\n28. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule\noznačený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako\noprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo\nprávo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou\nlistinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo\nzákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného\ntitulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.\n29. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie\nnastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť\nexekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak\nsa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný\nnárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie\nprvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone\nsvojej činnosti inak. Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu\nna vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo\nvzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy\nveci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu\nna vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi\nkonania.\n30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie\nje dôvodná. Napriek strohosti, či stručnosti, bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka výstižné,\nzachytávajúce podstatu problému prejednávanej veci, a to aj napriek opomenutiu niektorých (dôležitých)\nosobitností prípadu. Skutkový stav bol vyšším súdnym úradníkom dostatočne zistený a správne\nustálený, pričom z neho dospel k správnym právnym záverom. Z uvedeného dôvodu naň sudca v\npodrobnostiach odkazuje. Napriek tomu sťažnostný súd považoval za potrebné sa osobitne a bližšie\nvyjadriť k jednotlivým tvrdeniam a argumentom povinného prezentovanými v sťažnosti.\n31. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť\ndomáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde\nvychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže\nbyť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho\nporiadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe\ntotiž právo nesvedčí.\n32. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu (exekučného konania) tvrdí, pričom to, či označené subjekty\nsú skutočne oprávnené, resp. povinné z exekučného titulu, vyplynie zo skutočností súdu doložených\na/alebo preukázaných. Vecná legitimácia je základným predpokladom pre začatie a ďalšie vedenie\nsúdneho konania.\n33. Vecnej legitimácii v exekučnom konaní v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku zodpovedá\nprocesné postavenie účastníkov konania – povinný a oprávnený. Vymedzenie ich postavenia v\nexekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí\nza oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový\nstav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v\nprospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný\ndobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto\nje označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto\nje v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule\noznačený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla\npovinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).\n\n34. K zmene osoby v konaní tak dôjde z dôvodu prechodu či prevodu práv, najčastejšie postúpením\npohľadávky. V súlade s judikátom NS SR r. R 119/2003 oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení\npohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.\nV takom prípade sa aktívna vecná legitimácia prezumuje, ďalej neskúma. To však neznamená, že počas\nkonania nemôže vyvstať otázka skutočného hmotnoprávneho oprávnenia dotknutej osoby, a to ešte\nväčšmi, keď je aktívna vecná legitimácia subjektu spochybnená stranou záväzko-právneho vzťahu z\npostúpenia pohľadávky. Ako súd vyššie poznamenal, aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny\nv hmotnoprávnom oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci\nje a bude stav k dňu rozhodovania súdu. Zmyslom predmetného rozhodnutia je a má byť len uľahčenie\nprocesnej situácie žalobcu - oprávneného v spore, jeho urýchlenie a odstránenie prílišného formalizmu,\nnie však spochybnenie možnosti preukázania iného (skutočného) stavu veci a vykonania aj ďalšieho\n(iného) postúpenia pohľadávky.\n35. Zhrnutím vyššie uvedeného, aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe\noprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.\nIde o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania\nkonvalidovať preukázaním, že subjekt súdneho konania právo, ktorého ochrany sa domáha, má, mal,\nprípadne dodatočne nadobudol (pristúpením do konania v súlade s § 79 Civilného sporového poriadku).\n36. Na tomto mieste súd zároveň považuje za dôležité poznamenať, že treba odlišovať od účinnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky a účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi. Účinnosť zmluvy o\npostúpení pohľadávky závisí od formulácie jej ustanovení samotných. Tá môže byť účinná už dňom\njej podpísania, prípadne účinnosť odložená na splnenie ďalšej povinnosti, najčastejšie, no nie výlučne,\nuhradenie odplaty. Je to však práve účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako takej, ktorá zakladá\nzmenu v oprávnení nakladať s pohľadávkou, a ako súd na tomto mieste a rovnako tak vyšší súdny\núradník v napadnutom uznesení poukázal, za predpokladu, že sa nič iné nezmení (ceteris paribus),\noznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi je pre aktívnu vecnú legitimáciu v konaní irelevantné.\n37. Povinný sa síce správne domnieva, že postúpenie pohľadávky je voči nemu ako dlžníkovi účinné\naž jeho oznámením, vedomosť povinného o postúpení pohľadávky však nič nemení na účinnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky a jej zodpovedajúcej zmeny subjektu záväzko-právneho vzťahu, ako\naj vecnej legitimácie subjektu. Rovnako to platí v prípade jej zrušenia dohodou. Povinný do oznámenia\npostúpenia pohľadávky (prípadne jeho zrušenia) je oprávnený plniť pôvodnému subjektu, pričom\nv rozsahu, v ktorom plnil jemu, zaniká jeho povinnosť aj voči novému oprávnenému. Nemenej dôležitou\nje však skutočnosť, že upovedomenie povinného o začatí exekúcie je z pohľadu povinného relevantným\n(prípadným) oznámením o postúpení pohľadávky, rovnako (a simili), ako je tomu pri doručení žaloby\nžalovanému. Z upovedomenia samotného totiž možno nepochybne identifikovať subjekt oprávnený\nz exekúcie, pričom začatie exekučného konania a exekúcie zo sebou prináša dôležité zmeny čo do\nmiesta plnenia vymáhanej pohľadávky, kedy sa má plniť súdnemu exekútorovi (§ 61f ods. 1 Exekučného\nporiadku). Skutočnosť, že povinný nemá do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo\nupovedomenia o jej začatí za preukázané, že súd rozhodol alebo sa zmenou subjektov záväzkoprávneho vzťahu zaoberal, neznamená, že tá nebola súdom posudzovaná. To, že sa súd výslovne k\nvecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).\n38. Pokiaľ ide nosný argument povinného zo sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,\nuvádza súd nasledovné: Záver o zrealizovaní postúpenia pohľadávky a jeho zániku splnením možno\nkonštatovať až po úplnom a spoľahlivom naplnení hospodárskeho účelu tohto záväzkového vzťahu.\nTýmto spôsobom záväzko-právny vzťah zaniká splnením si všetkých povinností zmluvnými stranami\ntohto (synalagmatického) vzťahu, t.j. zánikom všetkých práv a povinností na strane dlžníka a veriteľa.\nJe pritom treba odlišovať od zániku časti dlhu (záväzku) od úplného zániku záväzko-právneho vzťahu.\nV prípade, ak je to dobré a možné, môže zaniknúť aj keď len časť záväzko-právneho vzťahu, teda\njeho singulárna povinnosť alebo tomu zodpovedajúce právo. Totižto zánik dlhu ako subjektívnej\npovinnosti nemá spravidla za následok zánik záväzkového vzťahu. Inými slovami, zo záväzkového\nvzťahu, ktorý zanikol jeho splnením, sa nemožno naďalej domáhať splanenia si akejsi povinnosti,\nprípadne takýto nárok uplatniť na súde. Ak teda hovoríme o zániku dlhu (jednej z obligácii dlžníka)\nzo zmluvy o postúpení pohľadávky, nemusíme tým mať nevyhnutne na mysli zánik záväzko-právneho\nvzťahu vzniknutého z tejto zmluvy. Pre jednoduchosť, in concreto a tak, ako je tomu v prejednávanom\n\nprípade, môže ísť napríklad o situáciu, kedy je síce uhradená odplata (bod 1.4 dohody o zrušení\nzmluvy o postúpení pohľadávky) za postúpenie pohľadávky (splnenie jednej z množstva povinností),\nno postupcom neboli postupníkovi odovzdané všetky doklady súvisiace s postúpením ako takým\n(povinnosť o.i. uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je v najväčšom záujme postupníka, aby\nten disponoval všetkými dokumentami súvisiacimi s postúpením pohľadávky v rozsahu, v akom nimi\ndisponuje postupca samotný, a to práve pre možnosť úspešného domoženia sa svojho práva na súde. K\nzániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky tak dôjde výlučne v situácii splnenia si\nvšetkých vzájomných povinností, čím sú vyjadrené opačné záujmové pozície zmluvných strán. A tak bez\nohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska sa postupník stáva (novým) veriteľom v očiach (už\nteraz jeho) dlžníka, čím sa zakladá jeho vecná legitimácia v spore pred súdom, prípadne ak je účinnosť\nzmluvy podmienená splnením odkladacej podmienky, jej splnením, záväzok z postúpenia nevyhnutne\nv rovnaký moment nezanikne, za predpokladu, že z neho zmluvným stranám ešte stále vyplývajú\npovinnosti (ktoré sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na hlavný predmet plnenia). Možnosť zmluvne\nmodifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzko-právny vzťah vyplýva\nz komplexnosti týchto vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva. Nemožnosť zrušiť záväzkoprávny vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených\ndo šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je logický, zmysel však vzhľadom na argumentáciu súdu\nprezentovanú vyššie dáva až po jeho skutočnom zániku splnením (si) všetkých povinností.\n39. S tým súvisí a na dôvažok súd (na predídenie rozporov čo do predmetu dohody o zrušení záväzku)\ndodáva, že dohoda o zrušení záväzku v súlade s § 572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka\npredstavuje spôsob zrušenia nesplneného záväzku (či skôr záväzkového vzťahu) ako celku. Nejde\na nemôže ísť o prostriedok zrušenia len konkrétnej povinnosti (inak tiež záväzku v užšom zmysle slova).\nA contrario by sme totiž došli k absurdnému (ad absurdum) záveru, kedy by Občiansky zákonník vo\nsvojom ustanovení § 574 (dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu) svojim obsahom upravoval\ntotožný právny inštitút s rovnakými právnymi dôsledkami, avšak s rozdielnymi formálnymi náležitosťami.\nPreto, ak hovoríme o dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, nemôžu jestvovať pochybnosti\no jej rozsahu a dôsledkov.\n40. Ak povinný tvrdí, že A. B. C. nebol v čase začatia exekučného konania aktívne vecne legitimovaný\nna podanie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu postúpenia pohľadávky/pohľadávok vymáhaných\nv tomto exekučnom konaní, čo bolo v tomto konaní preukázané jednak oznámením o postúpení\npohľadávky ako aj zmluvou o jej postúpení samotnou, kedy zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky\nmu nebolo preukázané, mýli sa. Pre to, v prospech koho má byť ďalej exekučné konanie vedené, je\nrozhodujúci posledný z právnych úkonov dotknutých strán (postupcu a postupníka zo zmluvy o postúpení\npohľadávky) vyvolávajúcich relevantné právne dôsledky ako v rovine hmotného, tak aj procesného\npráva, a to tak, ako súd poukázal vyššie, bez ohľadu na čas jeho uskutočnenia. Ergo ak posledný\nz úkonov dotknutých subjektov v rovine zmeny účastníkov záväzko-právneho vzťahu svedčí v prospech\nosoby pôvodne podávajúcej návrh na vykonanie exekúcie nakladať s pohľadávku (o.i. ju vymáhať),\nexekučné konanie možno v jeho prospech naďalej viesť. Súd preto s odkazom na bod 40 tohto uznesenia\nuzatvára, že napriek tomu, že oprávnený v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2023\nnedisponoval právom nakladať s pohľadávkou, toto právo opätovne nadobudol jej zrušením dohodou\nzo dňa 20.06.2024, a to ešte pred začatím exekučného konania samotného.\n41. Vzhľadom na vyjadrenie oprávneného čo do údajného iniciovania konania povinným o platnosti\ndotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd obmedzí na konštatovanie, že exekučný súd nie je\noprávnený rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aj keď platnosť\ntohto právneho úkonu hodnotí z hľadiska pripustenia zmeny účastníka v exekučnom konaní. Inak\npovedané, v prípade absencie akýchkoľvek pochybností, exekučný súd pripustí zmenu na strane\noprávneného subjektu zo zmluvy o postúpení pohľadávky vydaním poverenia na iný, ako pôvodne\noprávnený subjekt, prípadne vydaním dodatku k nemu (§ 36 a 37 Exekučného poriadku). Súd tak fakticky\nvydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo dodatku k nemu konkludentne uzná, že k prevodu\nalebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu došlo, akceptuje tento právny stav bez toho,\naby o zmene rozhodoval. Určitá dichotómia pri posudzovaní prevodu práv a povinností z exekučného\ntitulu nastáva pri čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a po jeho vydaní. Zatiaľ čo do\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie stačí prevod práv preukázať (doložením listín), po jeho\nvydaní v štádiu namietania tejto skutočnosti je nutné prevod práv aj skutočne dokázať. Súd potom\nv nevyhnutnom rozsahu zhodnotí a rozhodne komu právo svedčí. Opätovne však, v žiadnom štádiu\n\nexekučného konania nerozhodne o platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. In aliis\nverbis, exekučný súd v žiadnom štádiu konania neposudzuje platnosť alebo neplatnosť hmotnoprávneho\núkonu prevodu práv k pohľadávke, resp. možnosť jeho uskutočnenia, ale len posudzuje, či tento\núkon procesnou stranou vykonaný mohol či nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných\nustanovení hmotného práva, prejavujúcich sa vo vecnej legitimácii subjektov. Ak teda hmotnoprávny\núkon prevodu práv spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, exekučný súd nemá dôvod pochybovať\no zmene v rovine vecnej legitimácie v spore. V tomto univerze úvahy treba prejudicionálne posúdenie\notázky prevodu práv chápať len ako postup súdu posudzujúci vecnú legitimáciu v spore ako procesný,\nnie hmotnoprávny inštitút. Tu treba rovnako akcentovať osobitosť ustanovení Exekučného poriadku\no zmene účastníkov konania v porovnaní s predpismi civilného práva procesného. Exekučný súd\nzároveň nespochybňuje, že v odôvodnených prípadoch môže dotknutý subjekt podať určovaciu žalobu\nna všeobecný súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku na vyhlásenie úkonu prevodu\npráv za neplatný. Takého rozhodnutie by pritom pre exekučný súd v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo\nvec právoplatne rozhodnutú (rei iuducatae), vecná legitimácia by bola v ďalšom priebehu exekučného\nkonania nespochybniteľná.\n42. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou pôvodne oprávnenou na jeho podanie, exekútorom\nA. B. C., teda osobou, ktorej v pôvodnom exekučnom konaní vznikli trovy. Po vydaní poverenia\nna vykonanie exekúcie bola povinným poukázaná pochybnosť o jeho aktívnej vecnej legitimácii, pre\núdajné postúpenie pohľadávok či pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z vyjadrenia\noprávneného k sťažnosti povinného vyšlo najavo, že povinný podal na Mestský súd Bratislava III\nnávrh na vyhlásenia zmluvy o postúpenie pohľadávky za neplatnú, a to s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. februára 2023, sp. zn.: 4Obdo/78/2021 publikované\nv ZSP ako 35/2023 a následne publikované R 54/2023, podľa ktorého postúpenie pohľadávok advokáta,\nktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii, na osobu, na\nktorú sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525\nods. 2 Občianskeho zákonníka s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok\nvzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu,\nneviazanú povinnosťou mlčanlivosti, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom,\nak nebol povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. Konanie povinného by sa preto mohlo do veľkej\nmiery zdať ako kontraproduktívne, kedy na jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného\nv tomto exekučnom konaní, no rovnako namieta neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky medzi ním\na tretím subjektom, efektívne sa snažiaci docieliť aktívnu vecnú legitimáciu práve tohto subjektu, A. B.\nC.. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd uvádza, že exekučný súd nepovažuje pre rozhodnutie vo veci\nza potrebné podrobne poznať skutkový stav konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava III,\na to ani jeho výsledok. Uplatnením pravidiel formálnej logiky totiž možno jednoducho dospieť k záveru,\nže v prípade, ak by povinný bol úspešný čo do určenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky\nza neplatnú, bola by daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Ak by bola zmluva\no postúpení pohľadávky určená za platnú, postup exekučného súdu by bol totožný, keďže z platného\nprevodu práv sám vychádzal pri posudzovaní možnosti vzájomnej dohody o jej zrušení.\n43. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo strany\nvyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných, no nie je absolútnym princípom\ncivilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi ak hovoríme o tom exekučnom. Nie vždy je potrebné dávať\ndruhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu objektívne skutočnosti, ktoré\nnútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne obmedzenie nachádza v\nzmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých ustanoveniach, kedy právo\nvyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj v zmysle judikatúry Ústavného\nsúdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa\n20.03.2024) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom\nkonaní značne oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným\nsporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na\nzastavenie exekúcie. Z toho dôvodu nemuselo byť povinnému zaslané vyjadrenie oprávneného, nakoľko\nod jeho vyjadrenia na tvrdenia oprávneného by nebolo možné dúfať v zmenu procesnej situácie.\n44. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť\npovinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1679/2024 zo dňa 20.11.2024\nako nedôvodnú zamietol.\n\n45. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n46. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n47. Podľa § 199e ods. 2 Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,\nodmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie\nmá oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony\nprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto\ntrov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n48. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného\nplnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o\nktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\n49. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny\npatrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie\na prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na\npojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.\n50. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky o trovách exekúcie,\nsúd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia z titulu právneho úkonu „vyjadrenie oprávneného\nk sťažnosti povinného“ a to vo výške 21,78 Eur. Nakoľko ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné\nplnenie, patrí oprávnenému náhrada trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku\npodľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Priznané trovy exekúcie podľa tohto\nuznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nna základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd122d6-8886-4732-bf5c-e349400e8936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1"}, {"guid": "ussr:e4ed1ecd-0ebf-47c6-83f0-18881e50b4a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1"}, {"guid": "4793a130-c4b6-4782-adba-7ba2953a4875:568c6652-fa03-49d2-9581-f50d8b5ac978", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2118201030.1", "spisova_znacka": "4Obdo/78/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/78/2021 z 22. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-22", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2118201030.1"}], "citovane_v": []}