Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 22Ek/742/2024 6124274303 09. 04. 2025 JUDr. Katarína Šablová ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom ul. 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. C. XX, XXX XX A., v právnom zastúpení: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, o vymoženie pohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 350EX 249/24 u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025, takto rozhodol: I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a . II. Oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 105,02 eur. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 5.4.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.1.2024, vykonateľného dňa 10.2.2024. Poverením zo dňa 16.4.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223, ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 249/24. 2. Uznesením sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že z obsahu návrhu povinného (podaného po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) vyplýva, že mu nič nebránilo v tom, aby skutočnosti a tvrdenia v ňom obsiahnuté uplatnil v rámci zákonnej lehoty. Napriek oneskorene podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa súd oboznámil s obsahom upomínacieho spisu zn. 30Up/29/2024 a zistil, že povinný (žalovaný) dňa 22.3.2024 doručil upomínaciemu súdu žiadosť o povolenie plnenia v splátkach, v ktorej uviedol: „Keďže voči nároku uplatnenému žalobcom nenamietam, žiadam, aby mi súd plnenie priznané žalobcovi platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 30Up/29/2024 povolil plniť v splátkach. Vyhlasujem, že prvú splátku vo výške 20 Eur som zaplatil dňa 18.03.2024. Ďalšie splátky, v počte 20 Eur, budem platiť mesačne vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia. Som si vedomý skutočnosti, že nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas, má za následok stratu výhody splátok.“ Podľa názoru súdu povinný v predmetnej žiadosti o splátky jasne deklaroval, že proti platobnému rozkazu sp. zn. 30Up/29/2024 nenamieta, t. j. uviedol, že odpor platobnému rozkazu podať nemieni, a zároveň požiadal upomínací súd o povolenie plnenia dlhu v splátkach. V danej situácii nie je naplnená ani podmienka, že právna úprava vyžaduje
vecné odôvodnenie odporu, nakoľko v poučení o podaní opravného prostriedku je uvedené, že súd bude vecné odôvodnenie podaného odporu posudzovať miernejšie. Novelou zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vydanou pod č. 211/2021 Z.z. reagoval zákonodarca práve na striktnú požiadavku vecnej odôvodnenosti odporu a stanovil v prípade žalovaného, ktorý je v postavení spotrebiteľa výnimku, na základe ktorej sa zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného spotrebiteľom. Exekučný súd ďalej zdôraznil, že zo strany povinného dochádza výrazným spôsobom k domáhaniu sa prieskumnej činnosti takého rozsahu, ktorý pre účely exekučného konania nie je prípustný, keď exekučný súd nie je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti rozhodnutia, na podklade ktorého bolo exekučné konania iniciované, nakoľko exekučný súd nemá postavenie akéhosi odvolacieho súdu, keď vykonávacie konanie nie je prostriedkom nápravy vád základného súdneho konania, v intenciách ktorého by povinný mohol disponovať opravným prostriedkom, slúžiacim na zabezpečenie odstránenia vád nachádzacieho konania. V zmysle uvedeného nie je v právomoci exekučného súdu zaoberať sa námietkami povinného o bezúročnosti úverovej pohľadávky z titulu namietaného možného neskúmania bonity dlžníka súdom, resp. samotného procesu zosplatnenia úverovej pohľadávky, resp. hodnotiť úplnosť podkladov priložených k žalobe, ktoré mal upomínací súd „nekriticky prevziať“, alebo dopĺňať namietanú chýbajúcu žiadosť povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu žalovanému, ktoré upomínací súd podľa názoru povinného mal od oprávneného požadovať. V zásade to znamená, že v exekučnom konaní nemožno návrh na zastavenie exekúcie podaný podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku využívať ako absolútny prostriedok obrany voči povinnosti uloženej exekučným titulom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že hmotnoprávnym základom vymáhanej pohľadávky je Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7209112478 zo dňa 22.9.2022 (ďalej ako ,,úverová zmluva“ alebo ,,zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným v postavení veriteľa a povinným v postavení dlžníka. Predmetom zmluvy bol bezúčelový revolvingový úver pri výške úverového rámca (kreditného limitu) 1400 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 29,90%, výške minimálnej mesačnej splátky 3,455 % z výšky úverového rámca (48,37 Eur), RPMN 34,36%, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 1626,74 Eur a termíne splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Uvedená úverová zmluva je opatrená podpisom dlžníka a spracovateľom úveru konajúcim v mene veriteľa. Dlžník explicitne podpísal prevzatie úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a týmto podpisom potvrdil, že je s uvedeným podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité, prejavuje súhlas byť nimi viazaný, prípadne súhlasí, že mu budú poskytnuté na emailovú adresu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že je nepravdivé tvrdenie povinného, že pred uzavretím zmluvy nebol oboznámený s úverovými podmienkami. V ustanovení Hlavy 3. § 7 Úverových podmienok je uvedená možnosť zvýšenia úverového rámca na základe iniciatívy dlžníka, a to technicky jednoduchým spôsobom, kontaktovaním veriteľa písomne, telefonicky, e-mailom, alebo prostredníctvom www.SpravcaFinancii.sk alebo mobilnej aplikácie. Z uvedeného je zrejmé, že povinným uplatnená námietka bezdôvodného navýšenia úverového rámca smeruje k vecnému prieskumu prvostupňového rozhodnutia, ktorý exekučný súd nerealizuje, nakoľko jeho kompetencia je limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom bola povinnému v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3873,81 Eur, úrok vo výške 506,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3799,43 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 94,38 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 669,49 Eur. Exekučný súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/29/2024 a z jeho obsahu zistil, že výzvou žalobcu zo dňa 21.9.2023 bol dlžník (povinný) vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 404,25 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (zosplatneniu úveru). Následne bolo povinnému, v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (dokument zo dňa 30.10.2023) v celom rozsahu vo výške 4449,48 Eur. Oprávnený v základnom konaní predložil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.11.2023, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.10.2023, ako aj predžalobnú výzvu zo dňa 23.11.2023, kde je uvedená dlžná čiastka 4460,31 Eur s rozpisom, z akých súm pozostáva. Povinný síce namietal, že uvedené dokumenty mu neboli doručené, súd však uvádza, že v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 je kompetencia exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade by už išlo o vecný prieskum. Súd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s
právnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok je uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Žalovaný doručil súdu dňa 22.3.2024 žiadosť o povolenie plnenia dlhu v splátkach, ktorú upomínací súd uznesením zo dňa 25.3.2024 odmietol. Predmetnou žiadosťou o povolenie splátok sa exekučný súd podrobnejšie zaoberal vyššie. Povinný vo svojom návrhu namieta s odkazom na citované ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorého stanovenie je výlučne v kompetencii súdneho exekútora. Exekučný súd konštatoval, že nedospel k záveru, že dlh povinného by mal predstavovať čiastku nižšiu ako 2000 Eur, naopak, predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu, resp. čiastočnému zastaveniu exekúcie. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd a) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), b) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súdny exekútor mal v predmetnej veci zaslať súdu vyjadrenie, ktoré mu však nebolo pred vydaním uznesenia napadnutého touto sťažnosťou doručené minimálne na vedomie, resp. právnemu zástupcovi, čo má podľa názoru povinného za následok porušenie princípu kontradiktórnosti konania. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada. Jedná sa však o exekučné konanie, ktorého základ bol daný v spore s ochranou slabšej zmluvnej strany, pričom v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania neplatí. Vyšší súdny úradník v bode 19 a 20 napadnutého uznesenia nesprávne interpretuje podanie povinného, ktoré mal učiniť v rámci upomínacieho konania „že povinný odpor mieniť nepodal“ čo je dezinterpretované a taktiež je bez akéhokoľvek právneho a skutkového významu. Skutočnosť, že povinný v pozícii žalovaného doručil v rámci upomínacieho konania žiadosť o povolenie plnenia v splátkach, nič nemení na tom, že nachádzací súd (upomínací súd), ako aj exekučný súd sú povinní pristúpiť k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, v opačnom prípade by tým rezignovali na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa. Nachádzací súd (upomínací súd) je ex offo povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky a poskytnúť efektívnu ochranu spotrebiteľovi už v základnom súdnom konaní a neostať v tomto smere pasívnym. Vyšší súdny úradník v bode 20 odôvodnenia uznesenia sa snaží navodiť dojem, že hmotnoprávnym prieskum exekučného titulu je možné vykonať len v čase, kedy právna úprava vyžadovala tzv. vecné odôvodnenie odporu, čo je mylné tvrdenie. Aj v čase právnej úpravy napríklad v OSP, kedy sa v určitom časovom období účinnosti OSP ešte nevyžadovalo tzv. vecné odôvodnenie odporu, bol exekučný súd povinný za každých okolností vykonať prieskum exekučného titulu z hľadiska hmotnoprávneho za účelom zachovania efektívnej ochrany spotrebiteľa, ak táto nebola poskytnutá spotrebiteľovi v základnom konaní. Povinný poukázal v tejto súvislosti na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 379/2021 zo dňa 12.05.2022. Subsumujúc skutkové okolnosti tejto veci pod povinným posudzovaný prípad, aj v posudzovanom prípade došlo zo strany veriteľa k uplatneniu si voči povinnému ako dlžníkovi v základnom súdnom konaní okrem zmluvných úrokov aj zákonných úrokov z meškania, čo je podľa názoru povinného aj s ohľadom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ neprijateľné, a práve toto okrem iného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá našla svoj odraz aj v úverovej zmluve. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku zároveň možno považovať aj napríklad znenie ustanovenia v úverovej zmluve na strane 2 v časti Vyhlásenia hneď prvá veta: podpisom zmluvy o úvere uzatvárame aj zmluvu o platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok. Jedná sa o veriteľom jednostranne naoktrojovanú povinnosť pre spotrebiteľa bez možnosti akejkoľvek možnosti voľby využiť alebo nevyužiť túto službu, bez možnosti akejkoľvek voľby rozsahu tejto služby, a to aj napriek tomu, že by sa v praxi uzatvárania úverových zmlúv malo jednať o tzv. voliteľnú službu. V znení, v akom táto služba odznela v úverovej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a predostretá dlžníkovi na podpis, ktorej znenie nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, je predmetné ustanovenie zmluvy neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú nie je možné ďalej prihliadať a z ktorej nemôže veriteľ požívať žiadne výhody a to na úkor spotrebiteľa. Povinný ďalej uviedol, že úverové podmienky prináležiace k úverovej zmluve neboli osobitne podpísané zo strany povinného, a tieto mu neboli zo strany oprávneného odovzdané pred poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy, čomu má nasvedčovať aj formulácia úverovej zmluvy na strane 4 „Ďalej
potvrdzujete, že ste uvedené podmienky prevzali, prípadne súhlasíte, že Vám budú poskytnuté na email uvedený v zmluve o úvere“. Exekučný súd v pozícii vyššieho súdneho úradníka túto skutočnosť nesprávnym spôsobom vyhodnotil v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keď mal za to, že je nepravdivé tvrdenie povinného, že pred uzatvorením úverovej zmluvy nebol povinný oboznámený s úverovými podmienkami. Práve opak je pravdou a uvedená skutočnosť nebola nijakým spôsobom v upomínacom konaní zo strany žalobcu ako veriteľa preukázaná. Z uvedeného vyhlásenia nie je zrejmé, akým spôsobom mali byť tieto úverové podmienky odovzdávané zo strany oprávneného povinnému t.j. či fyzicky, resp. e-mailom, keď túto skutočnosť oprávnený ako žalobca v upomínacom konaní nijakým spôsobom netvrdil a nepreukázal, čo má za následok, že povinný nemôže byť viazaný ustanoveniami uvedenými v týchto úverových podmienkach. Uvedené má za následok neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia predmetného úveru, nakoľko toto právo žalobcu nebolo medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané a práve táto skutočnosť predstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa jedná o právo, ktoré musí byť individuálne dojednané s tým-ktorým konkrétnym spotrebiteľom. Konajúci upomínací súd neskúmal nijakým spôsobom bonitu povinného, čo môže mať v konečnom dôsledku okrem následku neplatnosti vyhlásenia úveru za zosplatnený aj za následok vznik bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo v konečnom dôsledku má mimoriadny význam v konaní pre povinného. Ak toto nebolo skúmané ex offo konajúcim upomínacím súdom, možno mať za to, že upomínací súd rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, o to viac, ak táto skutočnosť mohla mať vplyv na rozsah exekúcie, ktorá by nemohla prebiehať predajom nehnuteľnosti, obydlia vo vlastníctve povinného. Vyšší súdny úradník v bode 25 odôvodnenia uznesenia poukazuje na ust. Hlavy 3. § 7 úverových podmienok. Okrem toho že sa povinný týmito necíti byť viazaný, nakoľko tieto preukázateľne neobdržal pred poskytnutím úveru, minimálne aj toto ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak k tzv. iniciatíve dlžníka chýba akceptácia veriteľa, resp. ak toto nebolo konajúcim upomínacom súdom verifikované a ostalo to len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení veriteľa, čím logicky mohlo dôjsť a povinný tvrdí, že aj došlo k jednostrannému navýšeniu úverového rámca len zo strany veriteľa. Uvedené má vplyv aj na platnosť samotnej úverovej zmluvy, keď vo svojej žiadosti navrhol, aby mu bol poskytnutý iný úverový rámec, t.j. v inej výške, ako žiadal. Toto má samozrejme vplyv aj na samotné úročenie bankomatových výberov. Ak by exekučný súd obdobne ako to už mal robiť upomínací súd poskytol povinnému efektívnu ochranu jeho práva, ako spotrebiteľovi, mohlo to dôjsť v konečnom dôsledku k redukcii, zníženiu žalovanej sumy, čo by malo za následok, že v exekúcii by nemohlo byť postihnuté obydlie povinného. Povinný ďalej zotrval na všetkých námietkach uvedených v návrhu na zastavení exekúcie: exekučnému súdu prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz aj z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní. Za prvú podstatnú vadu pôvodného upomínacieho konania povinný považuje to, že oprávnený pôvodne označený ako žalobca v upomínacom konaní tvrdil, že predmetom úverovej zmluvy č. 7209112478 zo dňa 22.09.2022 bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 3900 eur zo strany žalobcu žalovanému, keď tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Tvrdenia žalobcu sa nezhodovalo so žalobcom predloženou listou ÚZ zo dňa 22.09.2022, v zmysle ktorej bolo dohodnutý úverový rámec 1400 eur a nie vo výške 3900 eur. Konajúci upomínací súd sa uspokojil aj s nekompletnými listinami, ktoré žalobca predložil do konania. Žalobca mal dňa 30.10.2023 pristúpiť k zosplatneniu budúcich splátok úveru a to výzvou k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok, keď k tomuto ani netvrdil, či túto výzvu žalovaná prevzala, keď k tomu predložil do konania len podací hárok, ktorý nijakým spôsobom nepreukazuje doručenie zásielky adresátovi, ale len jej odoslanie. Z uvedenej výzvy ani len nevyplýva, pre ktorú/ktoré splátky bol úver vyhlásený za predčasne splatný a z čoho tam uvedená konkrétna výška 4.449,48 eur pozostávala. Preukázaním len odoslania výzvy zo dňa 23.11.2023 pred podaním žaloby na upomínací súd žalobca preukázal len odoslanie tejto výzvy a nie aj jej doručenie, a je teda dôvodné zo strany povinného pochybovať o spôsobilosti vydať v tejto veci platobný rozkaz. Povinný namieta platné mimoriadne zosplatnenie celého revolvingového úveru na základe úverovej zmluvy a úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za neplatne zosplatnený s tým, že zároveň má za to, že už podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní mal byť vyhodnotený konajúcim upomínacom súdom ako neprípustný a súd nebol oprávnený na základe takto spracovaného návrhu a skutočnostiach tam uvedených vydať platobný rozkaz. Povinný sa prvý krát oboznámil s úverovými podmienkami prináležiacimi k úverovej zmluve, až keď mu upomínací súd tieto zaslal spolu s návrhom žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Tieto neboli osobitne podpísané a tieto mu neboli zo strany oprávneného
odovzdané pred poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy. Ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011). Žalobca v upomínacom konaní ďalej nepreukázal pravidelné zasielanie mesačných výpisov z úverového účtu v listinnej forme žalovanej. Poskytnutý úver zo strany oprávneného ako veriteľa povinnému ako dlžníkovi je zároveň bezúročný a bez poplatkov, resp. veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od dlžníka jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. So zreteľom na uvedené je tu podľa povinného minimálne dôvod na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného patriaceho do BSM v podiele 1/1 predovšetkým z dôvodu, že úverový rámec v úverovej zmluve bol dohodnutý vo výške 1400 eur a nie v nesprávnej oprávneným deklarovanej výške 3900 eur. Exekučný súd tak neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktorú nepodrobil žiadne súdnej kontrole, neoveroval, či veriteľ skúmal bonitu povinného ako dlžníka, resp. nezisťoval, či skutočne došlo k navýšeniu úverového rámca po jeho odsúhlasení oboma zmluvnými stranami, resp. či skutočne došlo k správne určenej výške RPMN a k platnému zosplatneniu úveru, nekonal v zmysle princípu efektívnej ochrany spotrebiteľa. Jeho rozhodnutie napádané touto sťažnosťou tak povinná považuje za nezákonné a zároveň za nepreskúmateľné. Povinný ďalej poukázal aj na nález ÚS SR sp. zn. I. US 327/2010 zo dňa 01.03.2012, ako aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 02.04.2009 sp. zn. IV.ÚS 110/2009, podľa ktorých je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základným atribútov spravodlivého procesu. Povinný žiada exekúciu zastaviť, prípadne minimálne zastaviť exekúciu v časti predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. 4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Považuje dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil súd prvej inštancie za správnu a právne posúdenie veci, ktoré aplikoval za zákonné. V exekučnom konaní súd už nerozhoduje o dôvodnosti resp. o výške nároku oprávneného. Oprávnený poukázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica ps. zn. 25Ek/982/2020 zo dňa 23.08.2022, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/52/2018 zo dňa 30.05.2018. Keďže povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie – t.j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo vykonateľným exekučným titulom priznané a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené- Exekučný súd pritom nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Povinný podľa názoru oprávneného nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádzal povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Podľa oprávneného v danej veci nie je žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Procesný inštitút zastavenia exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva. Ochrana spotrebiteľov musí mať určité hranice a nemôže dochádzať pri sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane a bez ohľadu na platné právo. Spotrebiteľ sám prejavil záujem uzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej poskytnuté finančné prostriedky, je preto maximálne neudržateľným vytvárať hypotetické porušenia zákona za jediným účelom a to získaním bezúročného a bez poplatkového úveru. Oprávnený ďalej poukázal na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012. 5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. 7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. 8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 9. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. 10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13. Súd prvej inštancie (ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§239 ods. 1 a 2 CSP) po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CsP) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. 14. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní pod sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.01.2024, vykonateľný dňa 10.02.2024. 15. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany povinného podaný po zákonnej lehote ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.04.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený až dňa 06.09.2024 listom datovaným povinným dňa 04.09.2024. 16. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, t.z. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich uplatní oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania, a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (§ 61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže povinný v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 3. Tomuto zodpovedá aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v uznesení č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24. októbra 2023. 17. Koncentrácia v novej právnej úprave exekučného konania je pevne zakotvená a jej aplikáciu v exekučných konaniach potvrdzuje i ústavný súd vrátane konaní, v ktorých na strane povinného vystupujú spotrebitelia (IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023). Uplatnenie práva vzniesť námietku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej bol exekučným titulom oprávnenému priznaný nárok, a ich nedostatočného prieskumu súdom v exekučnom konaní je
skutočnosťou v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za predpokladu, že povinný uplatní tento dôvod zastavenia exekúcie včas. Pripustenie opačného výkladu povinného, že danú námietku môže uplatniť kedykoľvek a s tým spojenými potencionálnymi následkami, ako je zastavenie exekúcie, by potom bolo možné vzťahovať aj na akýkoľvek iný úkon s rovnakým následkom, a teda koncentrácia exekučného konania by potom strácala svoj zmysel a bola len iluzórna. Pre každé tvrdenie povinného, ktoré uplatnil po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, hoci ho mohol vzniesť už v návrhu s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) platí, že sa na neho neprihliada (s výnimkou objektívnych dôvodov, ktoré mu v tom bránili, ktoré však povinný v tomto konaní neuviedol). Je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že pokiaľ chcel povinný uplatniť dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, musel túto uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia. 18. Povinný v sťažnosti poukázal na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení v súvislosti s koncentráciou konania a na skutočnosť, že sa jedná o exekučné konanie, ktorého základ bol daný v spore s ochranou slabej zmluvnej strany, kde aj v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania neplatí. V tomto smere súd udáva: Podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Záver o možnej aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania v exekúcii nie je správny hneď z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, že toto zákonné ustanovenie sa aplikuje v základnom (nachádzacom) konaní. Ustanovenia CSP sa na exekučné konanie aplikujú len subsidiárne ako všeobecná právna úprava (lex generalis), ak Exekučný poriadok nemá ako lex specialis osobitnú právnu úpravu (§ 200 Exekučného poriadku). Touto osobitnou právnou úpravou je práve ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku stanovujúce koncentráciu konania pre podávanie návrhov na zastavenie exekúcie. V druhom rade preto, že aplikácia § 296 CSP prichádza aj v základnom (nachádzacom) konaní do úvahy len vtedy, ak spotrebiteľ nie je v konaní zastúpený advokátom, čo v tomto prípade povinný je. Podľa § 291 ods. 3 CSP ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije. 19. Už z tohto dôvodu nebol dôvod na vyhovenie oneskorene podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Preto ďalšia argumentácia sťažnostného súdu je len podporná (pre prípad, ak by bol návrh na zastavenie exekúcie podaný včas, čo nebol). Aj keď i pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku oproti základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobila zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. Tak široký (neobmedzený) záber posudzovaných skutočností, ktoré uvádzal povinný, nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, ani z právnych viet rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C – 488/2017. Ani na základe jedného z uvedených prameňov aplikácie práva nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmať platobný rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah, na základe ktorého vznikol exekučný titul, v inom rozsahu než v tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu exekúcie) musí mať vplyv na samotný vymáhaný nárok. Povinný preto nemôže v exekučnom konaní uplatňovať všetky hmotnoprávne a formálno-právne námietky, ktoré mohol a mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. 20. So zreteľom na vyššie uvedené súd uzatvára, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať exekučný titul vydaný v upomínacom konaní a to aj za predpokladu jeho vydania po dátume 30.06.2021 (po novele zákona o upomanícom konaní realizovanou zákonom č. 211/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01.07.2021) a to aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2024-12 zo dňa 29.02.2024. Hmotnoprávny prieskum exekučného
titulu – platobného rozkazu je však naďalej limitovaný ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku pri rešpektovaní koncentračnej zásady, ktorá bola ústavným súdom vo veciach spotrebiteľských opakovane akceptovaná. 21. Pokiaľ teda ide o otázku skúmania bonity zo strany veriteľa a prijatia záveru o tom, či bol veriteľ oprávnený pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. či o otázku nesplnenia si zákonných povinností zo strany oprávneného, otázku, či možno považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový, skúmanie zákonnosti postupu pri zosplatnení úverovej pohľadávky, otázky hodnotenia úplnosti podkladov priložených k žalobe, absencia žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému sťažnostný súd súhlasí s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Prípadné nedodržanie, resp. porušenie zákonných a im zodpovedajúcich zmluvných podmienok v úverovom vzťahu nespadá pod skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to na mysli ust. § 53 Exekučného poriadku (Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa posudzuje z hľadiska, či už v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy zmluvné podmienky tam uvedené boli alebo neboli prijateľné, t.j. absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky je daná už v čase vzniku spotrebiteľského zmluvného vzťahu). Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, tak je neprijateľná od počiatku, nakoľko následkom jej neprijateľnosti je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútna neplatnosť (ktorá nastáva od počiatku, ex tunc), nemôže sa stať neprijateľnou dodatočne. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, kde sa okrem iného hovorí, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj z článku 4 bod 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahujúcom obdobné ustanovenie. 22. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie argumentuje okolnosťou, že nebola skúmaná bonita dlžníka (povinného), a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre zosplatnenie úveru, nejde v žiadnom prípade o neprijateľné zmluvné podmienky, ale okolnosti dodržania či nedodržania zmluvných a zákonných ustanovení, ktoré otázky nespadajú do právomoci exekučného súdu, ktorého právomoc je oklieštená ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. 23. Povinný po doručení platobného rozkazu a rovnako po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V tomto smere možno logicky vyvodiť záver, že ak povinný podal vo veci vydaného platobného rozkazu žiadosť o povolenie splátok (bez ohľadu na skutočnosť, že jeho návrhu vyhovené nebolo) a túto okrem iného odôvodnil tým, že voči nároku uplatnenému žalobcom nenamieta“ je zrejmé, že odpor vo veci podať nemienil a tento ani v konečnom dôsledku nepodal. Povinný sa začal brániť až oneskorene v exekučnom konaní podaním návrhu na zastavenie exekúcie (podaným tiež oneskorene) pričom v štádiu exekúcie sú už možnosti jeho obrany obmedzené. Sťažnostný súd zhodne s vyšším súdnym úradníkom opakuje a zdôrazňuje, že aj keď i pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. 24. Naviac súd poznamenáva, že povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie musí konkretizovať všetky neprijateľné zmluvy podmienky. V tomto smere súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní.“ „V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ
takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, ale túto povinnosť má práve povinný, ktorý musí označiť neprijateľné zmluvné podmienky majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti). 25. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal nasledujúce skutočnosti: výšku úverového rámca, neskúmanie bonity oprávneným, neexistenciu všetkých podkladov v konaní pred upomínacím súdom (aby bol bola poskytnutá efektívna a účinná ochrana spotrebiteľovi), nedoručenie výzvy k zosplatneniu celého úveru (teda namietané platné zosplatnenie úveru), oboznámenie sa s úverovými podmienkami zo strany povinného až v čase po začatí exekúcie (ktorými ako povinným nepodpísanými nie je viazaný), absenciu žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému). Ako už súd vyššie uviedol, uvedené skutočnosti nespadajú pod rámec prieskumnej činnosti exekučného súdu. 26. Navyše názor, že (všeobecné) úverové podmienky na to, aby boli nimi zmluvné strany (teda aj spotrebiteľ) viazaní nimi musia byť osobitne podpísané, nestačí teda podpísať len úverovú zmluvu obsahujúcu inkorporačnú doložku, v zmysle ktorej (všeobecné) úverové podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bol prekonaný. Sťažnostný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020, v ktorého odôvodnení sa o. i. uvádza: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).“ 27. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného v podanej sťažnosti týkajúcu sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočívajúcej v skutočnosti, že podpisom zmluvy o úvere uzatvoril povinný aj zmluvu o platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok; ďalej nemožnosť súbežného uplatňovania zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania súd udáva nasledovné: 28. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný nemôže v sťažnosti uvádzať nové okolnosti podmieňujúce možné zastavenie exekúcie, nakoľko súd je limitovaný dôvodmi návrhu zastavenie exekúcie a vo vzťahu k nim ich skutkovým a právnym posúdením vyšším súdnym úradníkom. 29. Preto len pre úplnosť sťažnostný súd poznamenáva (ako už uviedol vyššie), že prípadná neprijateľná zmluvná podmienka musí mať vplyv na vymáhaný nárok. Povinný v sťažnosti neuviedol, na ktorý z nárokov judikovaných exekučným titulom mala vplyv ním tvrdená neprijateľnosť zmluvnej podmienky spájajúcej uzatvorenie zmluvy o úvere so zmluvou o platobných službách, ani zmluvnej podmienky
umožňujúcej kumuláciou zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedenej právnej vety a odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že aj po zosplatnení úveru, a teda aj v čase, keď veriteľovi patrí už v dôsledku omeškania s plnením zosplatneného dlhu zákonný úrok z omeškania zostalo nedotknuté právo veriteľa na dohodnuté zmluvné úroky (pôvodne splatné v mesačných splátkach popri istine úveru, a teda aj za obdobie, za ktoré v dôsledku zosplatnenia úveru a jeho nezaplatenia patria veriteľovi už aj úroky z omeškania). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva aj záver, že v prípade spotrebiteľských úverov však veriteľ nemôže v dôsledku zosplatnenia úveru žiadať zmluvné úroky až do zaplatenia istiny úveru, ale len za pôvodne dohodnuté zmluvné obdobie trvania úveru. Za určité obdobie teda veriteľovi patria popri sebe zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania. 30. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo strany vyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, nie je absolútnym princípom civilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi, ak hovoríme o tom exekučnom. Nie vždy je potrebné dávať druhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu objektívne skutočnosti, ktoré nútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne obmedzenie nachádza v zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých ustanoveniach, kedy právo vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa 20.03.2024, III. ÚS 295/2022 – 13 zo dňa 26.05.2022) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. 31. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom poľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025 ako nedôvodnú zamietol. 32. Pokiaľ ide o spôsob vykonávania exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve (spoluvlastníctve povinného) súd udáva, že spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor. Pri výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvaný alebo prechodný pobyt, je súdny exekútor limitovaný ust. § 63 Exekučného poriadku, pričom k predaju nehnuteľnosti v kontexte citovaného ustanovenia súdny exekútor pristupuje výnimočne len na základe schválenia súdu ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúcej v súhrne 2000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. 33. Podľa ust. § 255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 36. So zreteľom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania z titulu úkonu vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 105,02 eur (tarifná odmena 70,54 eur v zmysle ust. § 10 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. eur + náhrada režijného paušálu 14,84 + 23% DPH v sume 19,64 eur). Uvedené trovy budú v súlade s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vymáhaného na základe dodatku k povereniu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§