{"guid": "43667045-f424-4335-8fe9-018e84c0c44c:1f6af705-d0f4-4922-904f-92bda1f01782", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3", "spisova_znacka": "22Ek/742/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 z 9. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 9. apríla 2025, sp. zn. 22Ek/742/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3", "identifikacne_cislo": "6124274303", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-04-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202", "nazov": "§ 202 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-244", "nazov": "§ 244 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-244", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f6af705-d0f4-4922-904f-92bda1f01782", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n22Ek/742/2024\n6124274303\n09. 04. 2025\nJUDr. Katarína Šablová\nECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom\nTeplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária\nGOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom ul. 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti\npovinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. C. XX, XXX XX A., v právnom zastúpení: Mgr.\nMartin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, o vymoženie\npohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 350EX 249/24 u súdneho\nexekútora: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223, o sťažnosti\npovinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa\n21.01.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .\nII. Oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 105,02 eur.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 5.4.2024 domáhal od povinného\nvymoženia pohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.1.2024, vykonateľného dňa\n10.2.2024. Poverením zo dňa 16.4.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie\nsúdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223,\nktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 249/24.\n2. Uznesením sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie\nzamietol. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe\nvyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že z obsahu návrhu povinného (podaného po uplynutí\nzákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) vyplýva, že mu nič nebránilo\nv tom, aby skutočnosti a tvrdenia v ňom obsiahnuté uplatnil v rámci zákonnej lehoty. Napriek oneskorene\npodanému návrhu na zastavenie exekúcie sa súd oboznámil s obsahom upomínacieho spisu zn.\n30Up/29/2024 a zistil, že povinný (žalovaný) dňa 22.3.2024 doručil upomínaciemu súdu žiadosť o\npovolenie plnenia v splátkach, v ktorej uviedol: „Keďže voči nároku uplatnenému žalobcom nenamietam,\nžiadam, aby mi súd plnenie priznané žalobcovi platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica\nspisová značka 30Up/29/2024 povolil plniť v splátkach. Vyhlasujem, že prvú splátku vo výške 20 Eur som\nzaplatil dňa 18.03.2024. Ďalšie splátky, v počte 20 Eur, budem platiť mesačne vždy ku dňu kalendárneho\nmesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia. Som si vedomý skutočnosti, že nesplnenie čo i len\njednej zo splátok včas, má za následok stratu výhody splátok.“ Podľa názoru súdu povinný v predmetnej\nžiadosti o splátky jasne deklaroval, že proti platobnému rozkazu sp. zn. 30Up/29/2024 nenamieta, t. j.\nuviedol, že odpor platobnému rozkazu podať nemieni, a zároveň požiadal upomínací súd o povolenie\nplnenia dlhu v splátkach. V danej situácii nie je naplnená ani podmienka, že právna úprava vyžaduje\n\nvecné odôvodnenie odporu, nakoľko v poučení o podaní opravného prostriedku je uvedené, že súd\nbude vecné odôvodnenie podaného odporu posudzovať miernejšie. Novelou zákona č. 307/2016 Z.z.\no upomínacom konaní vydanou pod č. 211/2021 Z.z. reagoval zákonodarca práve na striktnú požiadavku\nvecnej odôvodnenosti odporu a stanovil v prípade žalovaného, ktorý je v postavení spotrebiteľa\nvýnimku, na základe ktorej sa zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného\nspotrebiteľom. Exekučný súd ďalej zdôraznil, že zo strany povinného dochádza výrazným spôsobom\nk domáhaniu sa prieskumnej činnosti takého rozsahu, ktorý pre účely exekučného konania nie je\nprípustný, keď exekučný súd nie je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti rozhodnutia, na\npodklade ktorého bolo exekučné konania iniciované, nakoľko exekučný súd nemá postavenie akéhosi\nodvolacieho súdu, keď vykonávacie konanie nie je prostriedkom nápravy vád základného súdneho\nkonania, v intenciách ktorého by povinný mohol disponovať opravným prostriedkom, slúžiacim na\nzabezpečenie odstránenia vád nachádzacieho konania. V zmysle uvedeného nie je v právomoci\nexekučného súdu zaoberať sa námietkami povinného o bezúročnosti úverovej pohľadávky z titulu\nnamietaného možného neskúmania bonity dlžníka súdom, resp. samotného procesu zosplatnenia\núverovej pohľadávky, resp. hodnotiť úplnosť podkladov priložených k žalobe, ktoré mal upomínací súd\n„nekriticky prevziať“, alebo dopĺňať namietanú chýbajúcu žiadosť povinného ako dlžníka o poskytnutie\nrevolvingového úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového\núčtu žalovanému, ktoré upomínací súd podľa názoru povinného mal od oprávneného požadovať.\nV zásade to znamená, že v exekučnom konaní nemožno návrh na zastavenie exekúcie podaný\npodľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku využívať ako absolútny prostriedok obrany voči\npovinnosti uloženej exekučným titulom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že hmotnoprávnym\nzákladom vymáhanej pohľadávky je Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7209112478\nzo dňa 22.9.2022 (ďalej ako ,,úverová zmluva“ alebo ,,zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare),\nktorá bola uzatvorená medzi oprávneným v postavení veriteľa a povinným v postavení dlžníka.\nPredmetom zmluvy bol bezúčelový revolvingový úver pri výške úverového rámca (kreditného limitu)\n1400 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 29,90%, výške minimálnej mesačnej splátky 3,455 % z výšky\núverového rámca (48,37 Eur), RPMN 34,36%, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 1626,74 Eur a\ntermíne splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Uvedená úverová zmluva je opatrená podpisom dlžníka\na spracovateľom úveru konajúcim v mene veriteľa. Dlžník explicitne podpísal prevzatie úverových\npodmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a týmto podpisom potvrdil, že je s\nuvedeným podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich\nza dostatočne určité, prejavuje súhlas byť nimi viazaný, prípadne súhlasí, že mu budú poskytnuté na\nemailovú adresu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že je nepravdivé tvrdenie povinného, že pred\nuzavretím zmluvy nebol oboznámený s úverovými podmienkami. V ustanovení Hlavy 3. § 7 Úverových\npodmienok je uvedená možnosť zvýšenia úverového rámca na základe iniciatívy dlžníka, a to technicky\njednoduchým spôsobom, kontaktovaním veriteľa písomne, telefonicky, e-mailom, alebo prostredníctvom\nwww.SpravcaFinancii.sk alebo mobilnej aplikácie. Z uvedeného je zrejmé, že povinným uplatnená\nnámietka bezdôvodného navýšenia úverového rámca smeruje k vecnému prieskumu prvostupňového\nrozhodnutia, ktorý exekučný súd nerealizuje, nakoľko jeho kompetencia je limitovaná, a to posudzovaním\nneprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ust. § 53 Občianskeho zákonníka.\nExekučným titulom bola povinnému v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu\nvo výške 3873,81 Eur, úrok vo výške 506,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy\n3799,43 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 94,38 Eur\nod 15.11.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 669,49 Eur. Exekučný súd preskúmal\nspis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/29/2024 a z jeho obsahu zistil, že\nvýzvou žalobcu zo dňa 21.9.2023 bol dlžník (povinný) vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške\n404,25 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote,\ndôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (zosplatneniu úveru). Následne bolo povinnému, v súlade s\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\núveru (dokument zo dňa 30.10.2023) v celom rozsahu vo výške 4449,48 Eur. Oprávnený v základnom\nkonaní predložil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka výzvu na úhradu dlžnej\nsumy zo dňa 23.11.2023, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.10.2023, ako aj\npredžalobnú výzvu zo dňa 23.11.2023, kde je uvedená dlžná čiastka 4460,31 Eur s rozpisom, z akých\nsúm pozostáva. Povinný síce namietal, že uvedené dokumenty mu neboli doručené, súd však uvádza, že\nv súvislosti s vyššie uvedeným uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 je kompetencia\nexekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v\nintenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade by už išlo o vecný prieskum.\nSúd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s\n\nprávnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok\nje uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v\npredmetnej veci vydal platobný rozkaz. Žalovaný doručil súdu dňa 22.3.2024 žiadosť o povolenie plnenia\ndlhu v splátkach, ktorú upomínací súd uznesením zo dňa 25.3.2024 odmietol. Predmetnou žiadosťou o\npovolenie splátok sa exekučný súd podrobnejšie zaoberal vyššie. Povinný vo svojom návrhu namieta\ns odkazom na citované ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie\npredajom nehnuteľnosti, ktorého stanovenie je výlučne v kompetencii súdneho exekútora. Exekučný súd\nkonštatoval, že nedospel k záveru, že dlh povinného by mal predstavovať čiastku nižšiu ako 2000 Eur,\nnaopak, predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá\nby mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu, resp.\nčiastočnému zastaveniu exekúcie.\n3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil\ntým, že súd a) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (odvolací dôvod\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), b) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), c) rozhodnutie súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP). Súdny exekútor mal v predmetnej veci zaslať súdu vyjadrenie, ktoré mu však nebolo pred vydaním\nuznesenia napadnutého touto sťažnosťou doručené minimálne na vedomie, resp. právnemu zástupcovi,\nčo má podľa názoru povinného za následok porušenie princípu kontradiktórnosti konania. Vyšší súdny\núradník v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená\nkoncentračná zásada. Jedná sa však o exekučné konanie, ktorého základ bol daný v spore s ochranou\nslabšej zmluvnej strany, pričom v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania neplatí.\nVyšší súdny úradník v bode 19 a 20 napadnutého uznesenia nesprávne interpretuje podanie\npovinného, ktoré mal učiniť v rámci upomínacieho konania „že povinný odpor mieniť nepodal“ čo\nje dezinterpretované a taktiež je bez akéhokoľvek právneho a skutkového významu. Skutočnosť,\nže povinný v pozícii žalovaného doručil v rámci upomínacieho konania žiadosť o povolenie plnenia\nv splátkach, nič nemení na tom, že nachádzací súd (upomínací súd), ako aj exekučný súd sú povinní\npristúpiť k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, v opačnom prípade by tým rezignovali na\nprincíp efektívnej ochrany spotrebiteľa. Nachádzací súd (upomínací súd) je ex offo povinný skúmať\nneprijateľné zmluvné podmienky a poskytnúť efektívnu ochranu spotrebiteľovi už v základnom súdnom\nkonaní a neostať v tomto smere pasívnym.\nVyšší súdny úradník v bode 20 odôvodnenia uznesenia sa snaží navodiť dojem, že hmotnoprávnym\nprieskum exekučného titulu je možné vykonať len v čase, kedy právna úprava vyžadovala tzv.\nvecné odôvodnenie odporu, čo je mylné tvrdenie. Aj v čase právnej úpravy napríklad v OSP, kedy\nsa v určitom časovom období účinnosti OSP ešte nevyžadovalo tzv. vecné odôvodnenie odporu,\nbol exekučný súd povinný za každých okolností vykonať prieskum exekučného titulu z hľadiska\nhmotnoprávneho za účelom zachovania efektívnej ochrany spotrebiteľa, ak táto nebola poskytnutá\nspotrebiteľovi v základnom konaní. Povinný poukázal v tejto súvislosti na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS\n379/2021 zo dňa 12.05.2022. Subsumujúc skutkové okolnosti tejto veci pod povinným posudzovaný\nprípad, aj v posudzovanom prípade došlo zo strany veriteľa k uplatneniu si voči povinnému ako dlžníkovi\nv základnom súdnom konaní okrem zmluvných úrokov aj zákonných úrokov z meškania, čo je podľa\nnázoru povinného aj s ohľadom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ neprijateľné, a práve toto\nokrem iného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá našla svoj odraz aj v úverovej zmluve.\nZa neprijateľnú zmluvnú podmienku zároveň možno považovať aj napríklad znenie ustanovenia\nv úverovej zmluve na strane 2 v časti Vyhlásenia hneď prvá veta: podpisom zmluvy o úvere uzatvárame\naj zmluvu o platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok. Jedná sa o veriteľom\njednostranne naoktrojovanú povinnosť pre spotrebiteľa bez možnosti akejkoľvek možnosti voľby využiť\nalebo nevyužiť túto službu, bez možnosti akejkoľvek voľby rozsahu tejto služby, a to aj napriek tomu,\nže by sa v praxi uzatvárania úverových zmlúv malo jednať o tzv. voliteľnú službu. V znení, v akom táto\nslužba odznela v úverovej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a predostretá dlžníkovi na podpis, ktorej\nznenie nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, je predmetné ustanovenie zmluvy neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, na ktorú nie je možné ďalej prihliadať a z ktorej nemôže veriteľ požívať žiadne výhody a to\nna úkor spotrebiteľa.\nPovinný ďalej uviedol, že úverové podmienky prináležiace k úverovej zmluve neboli osobitne podpísané\nzo strany povinného, a tieto mu neboli zo strany oprávneného odovzdané pred poskytnutím úveru\nna základe úverovej zmluvy, čomu má nasvedčovať aj formulácia úverovej zmluvy na strane 4 „Ďalej\n\npotvrdzujete, že ste uvedené podmienky prevzali, prípadne súhlasíte, že Vám budú poskytnuté na email uvedený v zmluve o úvere“. Exekučný súd v pozícii vyššieho súdneho úradníka túto skutočnosť\nnesprávnym spôsobom vyhodnotil v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keď mal za to, že je\nnepravdivé tvrdenie povinného, že pred uzatvorením úverovej zmluvy nebol povinný oboznámený\ns úverovými podmienkami. Práve opak je pravdou a uvedená skutočnosť nebola nijakým spôsobom\nv upomínacom konaní zo strany žalobcu ako veriteľa preukázaná. Z uvedeného vyhlásenia nie je\nzrejmé, akým spôsobom mali byť tieto úverové podmienky odovzdávané zo strany oprávneného\npovinnému t.j. či fyzicky, resp. e-mailom, keď túto skutočnosť oprávnený ako žalobca v upomínacom\nkonaní nijakým spôsobom netvrdil a nepreukázal, čo má za následok, že povinný nemôže byť viazaný\nustanoveniami uvedenými v týchto úverových podmienkach. Uvedené má za následok neplatnosť\nmimoriadneho zosplatnenia predmetného úveru, nakoľko toto právo žalobcu nebolo medzi zmluvnými\nstranami individuálne dojednané a práve táto skutočnosť predstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, nakoľko sa jedná o právo, ktoré musí byť individuálne dojednané s tým-ktorým konkrétnym\nspotrebiteľom.\nKonajúci upomínací súd neskúmal nijakým spôsobom bonitu povinného, čo môže mať v konečnom\ndôsledku okrem následku neplatnosti vyhlásenia úveru za zosplatnený aj za následok vznik bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, čo v konečnom dôsledku má mimoriadny význam v konaní pre povinného.\nAk toto nebolo skúmané ex offo konajúcim upomínacím súdom, možno mať za to, že upomínací súd\nrezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, o to viac, ak táto skutočnosť mohla mať vplyv na\nrozsah exekúcie, ktorá by nemohla prebiehať predajom nehnuteľnosti, obydlia vo vlastníctve povinného.\nVyšší súdny úradník v bode 25 odôvodnenia uznesenia poukazuje na ust. Hlavy 3. § 7 úverových\npodmienok. Okrem toho že sa povinný týmito necíti byť viazaný, nakoľko tieto preukázateľne neobdržal\npred poskytnutím úveru, minimálne aj toto ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, ak k tzv. iniciatíve dlžníka chýba akceptácia veriteľa, resp. ak toto nebolo konajúcim\nupomínacom súdom verifikované a ostalo to len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení veriteľa, čím\nlogicky mohlo dôjsť a povinný tvrdí, že aj došlo k jednostrannému navýšeniu úverového rámca len\nzo strany veriteľa. Uvedené má vplyv aj na platnosť samotnej úverovej zmluvy, keď vo svojej žiadosti\nnavrhol, aby mu bol poskytnutý iný úverový rámec, t.j. v inej výške, ako žiadal. Toto má samozrejme\nvplyv aj na samotné úročenie bankomatových výberov.\nAk by exekučný súd obdobne ako to už mal robiť upomínací súd poskytol povinnému efektívnu ochranu\njeho práva, ako spotrebiteľovi, mohlo to dôjsť v konečnom dôsledku k redukcii, zníženiu žalovanej sumy,\nčo by malo za následok, že v exekúcii by nemohlo byť postihnuté obydlie povinného. Povinný ďalej\nzotrval na všetkých námietkach uvedených v návrhu na zastavení exekúcie: exekučnému súdu prináleží\nskúmať exekučný titul – platobný rozkaz aj z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má\npôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné\npodmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní.\nZa prvú podstatnú vadu pôvodného upomínacieho konania povinný považuje to, že oprávnený pôvodne\noznačený ako žalobca v upomínacom konaní tvrdil, že predmetom úverovej zmluvy č. 7209112478\nzo dňa 22.09.2022 bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 3900 eur zo\nstrany žalobcu žalovanému, keď tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Tvrdenia\nžalobcu sa nezhodovalo so žalobcom predloženou listou ÚZ zo dňa 22.09.2022, v zmysle ktorej bolo\ndohodnutý úverový rámec 1400 eur a nie vo výške 3900 eur. Konajúci upomínací súd sa uspokojil aj\ns nekompletnými listinami, ktoré žalobca predložil do konania.\nŽalobca mal dňa 30.10.2023 pristúpiť k zosplatneniu budúcich splátok úveru a to výzvou k splateniu\ncelého zostatku úveru a dlžných splátok, keď k tomuto ani netvrdil, či túto výzvu žalovaná prevzala,\nkeď k tomu predložil do konania len podací hárok, ktorý nijakým spôsobom nepreukazuje doručenie\nzásielky adresátovi, ale len jej odoslanie. Z uvedenej výzvy ani len nevyplýva, pre ktorú/ktoré splátky bol\núver vyhlásený za predčasne splatný a z čoho tam uvedená konkrétna výška 4.449,48 eur pozostávala.\nPreukázaním len odoslania výzvy zo dňa 23.11.2023 pred podaním žaloby na upomínací súd žalobca\npreukázal len odoslanie tejto výzvy a nie aj jej doručenie, a je teda dôvodné zo strany povinného\npochybovať o spôsobilosti vydať v tejto veci platobný rozkaz. Povinný namieta platné mimoriadne\nzosplatnenie celého revolvingového úveru na základe úverovej zmluvy a úver poskytnutý na základe\ntejto zmluvy považuje za neplatne zosplatnený s tým, že zároveň má za to, že už podaný návrh\nna vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní mal byť vyhodnotený konajúcim upomínacom\nsúdom ako neprípustný a súd nebol oprávnený na základe takto spracovaného návrhu a skutočnostiach\ntam uvedených vydať platobný rozkaz. Povinný sa prvý krát oboznámil s úverovými podmienkami\nprináležiacimi k úverovej zmluve, až keď mu upomínací súd tieto zaslal spolu s návrhom žalobcu na\nvydanie platobného rozkazu. Tieto neboli osobitne podpísané a tieto mu neboli zo strany oprávneného\n\nodovzdané pred poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy. Ak nie sú obchodné podmienky\npodpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu sú pre\nabsenciu tejto predpísanej formy neplatné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011).\nŽalobca v upomínacom konaní ďalej nepreukázal pravidelné zasielanie mesačných výpisov z úverového\núčtu v listinnej forme žalovanej. Poskytnutý úver zo strany oprávneného ako veriteľa povinnému ako\ndlžníkovi je zároveň bezúročný a bez poplatkov, resp. veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od dlžníka\njednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. So zreteľom na uvedené je tu podľa povinného\nminimálne dôvod na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného patriaceho\ndo BSM v podiele 1/1 predovšetkým z dôvodu, že úverový rámec v úverovej zmluve bol dohodnutý vo\nvýške 1400 eur a nie v nesprávnej oprávneným deklarovanej výške 3900 eur.\nExekučný súd tak neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktorú nepodrobil\nžiadne súdnej kontrole, neoveroval, či veriteľ skúmal bonitu povinného ako dlžníka, resp. nezisťoval, či\nskutočne došlo k navýšeniu úverového rámca po jeho odsúhlasení oboma zmluvnými stranami, resp.\nči skutočne došlo k správne určenej výške RPMN a k platnému zosplatneniu úveru, nekonal v zmysle\nprincípu efektívnej ochrany spotrebiteľa. Jeho rozhodnutie napádané touto sťažnosťou tak povinná\npovažuje za nezákonné a zároveň za nepreskúmateľné. Povinný ďalej poukázal aj na nález ÚS SR\nsp. zn. I. US 327/2010 zo dňa 01.03.2012, ako aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 02.04.2009 sp. zn.\nIV.ÚS 110/2009, podľa ktorých je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základným\natribútov spravodlivého procesu. Povinný žiada exekúciu zastaviť, prípadne minimálne zastaviť exekúciu\nv časti predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.\n4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že\nsa stotožňuje s napadnutým uznesením. Považuje dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil súd prvej\ninštancie za správnu a právne posúdenie veci, ktoré aplikoval za zákonné. V exekučnom konaní\nsúd už nerozhoduje o dôvodnosti resp. o výške nároku oprávneného. Oprávnený poukázal na\nuznesenie Okresného súdu Banská Bystrica ps. zn. 25Ek/982/2020 zo dňa 23.08.2022, uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/52/2018 zo dňa 30.05.2018. Keďže povinný neuhradil\ncelú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh na\nvykonanie exekúcie – t.j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo vykonateľným exekučným titulom priznané\na ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené- Exekučný súd pritom nemôže oprávnenému odoprieť\nprávo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva Návrh na zastavenie exekúcie nie\nje opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je\nto procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Povinný podľa názoru\noprávneného nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného\ntitulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádzal povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila\nzákonný dôvod ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne\ndôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku\na to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti\nbrániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje ani dôvod\nzastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Podľa oprávneného v danej veci nie je žiadny zákonný\ndôvod na zastavenie exekúcie. Procesný inštitút zastavenia exekúcie má byť výsledkom porušenia\nktoréhokoľvek z princípov exekučného konania a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného\nv základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na\núdajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok\ncivilného procesného práva. Ochrana spotrebiteľov musí mať určité hranice a nemôže dochádzať pri\nsporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane a bez ohľadu na platné právo. Spotrebiteľ sám prejavil záujem\nuzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej poskytnuté finančné prostriedky, je preto maximálne\nneudržateľným vytvárať hypotetické porušenia zákona za jediným účelom a to získaním bezúročného a\nbez poplatkového úveru. Oprávnený ďalej poukázal na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného\nsúdu SR JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012.\n5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\n\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta\nsťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca\nstotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.\n8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n9. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie sťažnosti.\n10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n13. Súd prvej inštancie (ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§239 ods. 1 a 2 CSP) po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CsP) preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez\nnariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je\ndôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.\n14. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný\nv upomínacom konaní pod sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.01.2024, vykonateľný dňa 10.02.2024.\n15. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany povinného\npodaný po zákonnej lehote ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď povinná prevzala upovedomenie\no začatí exekúcie dňa 22.04.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi\ndoručený až dňa 06.09.2024 listom datovaným povinným dňa 04.09.2024.\n16. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania\no návrhu na zastavenie exekúcie, t.z. že procesné úkony sa musia vykonať\nv zákonom stanovenej\nlehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné\ntvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich uplatní oneskorene,\nnapr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov\nza svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania, a to najmä v návrhoch\nna zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory,\nale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má\nbyť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto ak chce povinný iniciovať\nexekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania\ntýchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (§\n61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže\npovinný v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po\nuplynutí lehoty podľa odseku 3. Tomuto zodpovedá aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky\nobsiahnuté v uznesení č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24. októbra 2023.\n17. Koncentrácia v novej právnej úprave exekučného konania je pevne zakotvená a jej aplikáciu\nv exekučných konaniach potvrdzuje i ústavný súd vrátane konaní, v ktorých na strane povinného\nvystupujú spotrebitelia (IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023). Uplatnenie práva vzniesť námietku\nprítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej bol exekučným\ntitulom oprávnenému priznaný nárok, a ich nedostatočného prieskumu súdom v exekučnom konaní je\n\nskutočnosťou v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za predpokladu, že povinný uplatní\ntento dôvod zastavenia exekúcie včas. Pripustenie opačného výkladu povinného, že danú námietku\nmôže uplatniť kedykoľvek a s tým spojenými potencionálnymi následkami, ako je zastavenie exekúcie,\nby potom bolo možné vzťahovať aj na akýkoľvek iný úkon s rovnakým následkom, a teda koncentrácia\nexekučného konania by potom strácala svoj zmysel a bola len iluzórna. Pre každé tvrdenie povinného,\nktoré uplatnil po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, hoci ho mohol vzniesť\nuž\nv návrhu s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) platí, že sa na neho\nneprihliada (s výnimkou objektívnych dôvodov, ktoré mu v tom bránili, ktoré však povinný\nv\ntomto konaní neuviedol). Je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že pokiaľ chcel povinný uplatniť dôvod\nzastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu existencie neprijateľnej\nzmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, musel túto uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie\npodanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia.\n18. Povinný v sťažnosti poukázal na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení\nv súvislosti s koncentráciou konania a na skutočnosť, že sa jedná o exekučné konanie, ktorého základ\nbol daný v spore s ochranou slabej zmluvnej strany, kde aj v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania\nneplatí. V tomto smere súd udáva: Podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť\nvšetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci\nsamej. Záver o možnej aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii\nkonania v exekúcii nie je správny hneď z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, že toto zákonné\nustanovenie sa aplikuje v základnom (nachádzacom) konaní. Ustanovenia CSP sa na exekučné konanie\naplikujú len subsidiárne ako všeobecná právna úprava (lex generalis), ak Exekučný poriadok nemá ako\nlex specialis osobitnú právnu úpravu (§ 200 Exekučného poriadku). Touto osobitnou právnou úpravou\nje práve ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku stanovujúce koncentráciu konania pre podávanie\nnávrhov na zastavenie exekúcie. V druhom rade preto, že aplikácia § 296 CSP prichádza aj v základnom\n(nachádzacom) konaní do úvahy len vtedy, ak spotrebiteľ nie je v konaní zastúpený advokátom, čo\nv tomto prípade povinný je. Podľa § 291 ods. 3 CSP ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie\n§ 296 sa nepoužije.\n19. Už z tohto dôvodu nebol dôvod na vyhovenie oneskorene podanému návrhu povinného na\nzastavenie exekúcie. Preto ďalšia argumentácia sťažnostného súdu je len podporná (pre prípad, ak by\nbol návrh na zastavenie exekúcie podaný včas, čo nebol). Aj keď i pri exekučných tituloch vydaných\nvšeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať\nochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku oproti\nzákladnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž\nnie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom\nnebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej\npodmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\nMožnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobila\nzbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. Tak široký (neobmedzený) záber posudzovaných\nskutočností, ktoré uvádzal povinný, nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022\nzo dňa 15.06.2022, ani z právnych viet rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C –\n488/2017. Ani na základe jedného z uvedených prameňov aplikácie práva nemožno vyvodiť povinnosť\nexekučného súdu preskúmať platobný rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah, na základe ktorého vznikol\nexekučný titul, v inom rozsahu než v tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len\nexistencia neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu\nexekúcie) musí mať vplyv na samotný vymáhaný nárok. Povinný preto nemôže v exekučnom konaní\nuplatňovať všetky hmotnoprávne a formálno-právne námietky, ktoré mohol a mal v zmysle vyššie\nuvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom\nrozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.\n20. So zreteľom na vyššie uvedené súd uzatvára, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať\nexekučný titul vydaný v upomínacom konaní a to aj za predpokladu jeho vydania po dátume 30.06.2021\n(po novele zákona o upomanícom konaní realizovanou zákonom č. 211/2021 Z.z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01.07.2021) a to aj s poukazom na uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2024-12 zo dňa 29.02.2024. Hmotnoprávny prieskum exekučného\n\ntitulu – platobného rozkazu je však naďalej limitovaný ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku pri\nrešpektovaní koncentračnej zásady, ktorá bola ústavným súdom vo veciach spotrebiteľských opakovane\nakceptovaná.\n21. Pokiaľ teda ide o otázku skúmania bonity zo strany veriteľa a prijatia záveru o tom, či bol veriteľ\noprávnený pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. či o otázku nesplnenia si zákonných\npovinností zo strany oprávneného, otázku, či možno považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový,\nskúmanie zákonnosti postupu pri zosplatnení úverovej pohľadávky, otázky hodnotenia úplnosti\npodkladov priložených k žalobe, absencia žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového\núveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému\nsťažnostný súd súhlasí s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Prípadné\nnedodržanie, resp. porušenie zákonných a im zodpovedajúcich zmluvných podmienok v úverovom\nvzťahu nespadá pod skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to na mysli ust. § 53\nExekučného poriadku (Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa posudzuje z hľadiska, či už v čase\nuzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy zmluvné podmienky tam uvedené boli alebo neboli prijateľné, t.j.\nabsolútna neplatnosť zmluvnej podmienky je daná už v čase vzniku spotrebiteľského zmluvného\nvzťahu). Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, tak je neprijateľná od počiatku, nakoľko následkom jej\nneprijateľnosti je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútna neplatnosť (ktorá nastáva od\npočiatku, ex tunc), nemôže sa stať neprijateľnou dodatočne. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 53\nods. 12 Občianskeho zákonníka, kde sa okrem iného hovorí, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa\nhodnotí vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj\nz článku 4 bod 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách obsahujúcom obdobné ustanovenie.\n22. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie argumentuje okolnosťou, že nebola skúmaná\nbonita dlžníka (povinného), a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre zosplatnenie úveru, nejde\nv žiadnom prípade o neprijateľné zmluvné podmienky, ale okolnosti dodržania či nedodržania zmluvných\na zákonných ustanovení, ktoré otázky nespadajú do právomoci exekučného súdu, ktorého právomoc je\noklieštená ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.\n23. Povinný po doručení platobného rozkazu a rovnako po doručení upovedomenia o začatí exekúcie\nnekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným,\nostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv\na ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nV tomto smere možno logicky vyvodiť záver, že ak povinný podal vo veci vydaného platobného\nrozkazu žiadosť o povolenie splátok (bez ohľadu na skutočnosť, že jeho návrhu vyhovené nebolo)\na túto okrem iného odôvodnil tým, že voči nároku uplatnenému žalobcom nenamieta“ je zrejmé,\nže odpor vo veci podať nemienil a tento ani v konečnom dôsledku nepodal. Povinný sa začal\nbrániť až oneskorene v exekučnom konaní podaním návrhu na zastavenie exekúcie (podaným tiež\noneskorene) pričom v štádiu exekúcie sú už možnosti jeho obrany obmedzené. Sťažnostný súd zhodne\ns vyšším súdnym úradníkom opakuje a zdôrazňuje, že aj keď i pri exekučných tituloch vydaných\nvšeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať\nochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti\nzákladnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž\nnie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom\nnebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej\npodmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\nMožnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil\nzbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach.\n24. Naviac súd poznamenáva, že povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie musí konkretizovať všetky\nneprijateľné zmluvy podmienky. V tomto smere súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana\nspotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj\nv exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné\nvyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní.“ „V konečnom dôsledku kvalita\nsúdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ\n\ntakejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana\nsa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo\nvôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom\nkonaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by\npopieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto\nrozhodnutia Ústavného súdu SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej\nzmluve neprijateľné zmluvné podmienky, ale túto povinnosť má práve povinný, ktorý musí označiť\nneprijateľné zmluvné podmienky majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné\npodmienky môžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti).\n25. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal nasledujúce skutočnosti: výšku\núverového rámca, neskúmanie bonity oprávneným, neexistenciu všetkých podkladov v konaní pred\nupomínacím súdom (aby bol bola poskytnutá efektívna a účinná ochrana spotrebiteľovi), nedoručenie\nvýzvy k zosplatneniu celého úveru (teda namietané platné zosplatnenie úveru), oboznámenie sa\ns úverovými podmienkami zo strany povinného až v čase po začatí exekúcie (ktorými ako povinným\nnepodpísanými nie je viazaný), absenciu žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového\núveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému).\nAko už súd vyššie uviedol, uvedené skutočnosti nespadajú pod rámec prieskumnej činnosti exekučného\nsúdu.\n26. Navyše názor, že (všeobecné) úverové podmienky na to, aby boli nimi zmluvné strany (teda aj\nspotrebiteľ) viazaní nimi musia byť osobitne podpísané, nestačí teda podpísať len úverovú zmluvu\nobsahujúcu inkorporačnú doložku, v zmysle ktorej (všeobecné) úverové podmienky tvoria neoddeliteľnú\nsúčasť zmluvy, bol prekonaný. Sťažnostný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020, v ktorého odôvodnení sa o. i. uvádza: „Podľa ústavne\nkonformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť\nvýklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti\núčastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v\nlistine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola\npodpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol\ndostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia\nza súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri výklade\nustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou)\na tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere\nnemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť\nvyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).“\n27. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného v podanej sťažnosti týkajúcu sa neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky spočívajúcej v skutočnosti, že podpisom zmluvy o úvere uzatvoril povinný aj zmluvu\no platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok; ďalej nemožnosť súbežného\nuplatňovania zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania súd udáva nasledovné:\n28. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je\nakýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom\nmá dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení\ns § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie\nje duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným\nprostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady\nkonania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie\nexekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný nemôže v sťažnosti uvádzať\nnové okolnosti podmieňujúce možné zastavenie exekúcie, nakoľko súd je limitovaný dôvodmi návrhu\nzastavenie exekúcie a vo vzťahu k nim ich skutkovým a právnym posúdením vyšším súdnym úradníkom.\n29. Preto len pre úplnosť sťažnostný súd poznamenáva (ako už uviedol vyššie), že prípadná neprijateľná\nzmluvná podmienka musí mať vplyv na vymáhaný nárok. Povinný v sťažnosti neuviedol, na ktorý\nz nárokov judikovaných exekučným titulom mala vplyv ním tvrdená neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nspájajúcej uzatvorenie zmluvy o úvere so zmluvou o platobných službách, ani zmluvnej podmienky\n\numožňujúcej kumuláciou zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 publikované\nv Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po\nvyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by\npri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedenej právnej vety a odôvodnenia\npredmetného rozhodnutia vyplýva, že aj po zosplatnení úveru, a teda aj v čase, keď veriteľovi patrí už\nv dôsledku omeškania s plnením zosplatneného dlhu zákonný úrok z omeškania zostalo nedotknuté\nprávo veriteľa na dohodnuté zmluvné úroky (pôvodne splatné v mesačných splátkach popri istine úveru,\na teda aj za obdobie, za ktoré v dôsledku zosplatnenia úveru a jeho nezaplatenia patria veriteľovi už aj\núroky z omeškania). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva aj záver, že v prípade spotrebiteľských úverov\nvšak veriteľ nemôže v dôsledku zosplatnenia úveru žiadať zmluvné úroky až do zaplatenia istiny úveru,\nale len za pôvodne dohodnuté zmluvné obdobie trvania úveru. Za určité obdobie teda veriteľovi patria\npopri sebe zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania.\n30. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo\nstrany vyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, nie je\nabsolútnym princípom civilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi, ak hovoríme o tom exekučnom.\nNie vždy je potrebné dávať druhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu\nobjektívne skutočnosti, ktoré nútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne\nobmedzenie nachádza v zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých\nustanoveniach, kedy právo vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj\nv zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019\nsp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa 20.03.2024, III. ÚS 295/2022 – 13 zo dňa 26.05.2022) je zásada\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne\noslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným sporovým\nporiadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie\nexekúcie. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný\nsúd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len\nposudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu.\n31. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom poľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť\npovinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025\nako nedôvodnú zamietol.\n32. Pokiaľ ide o spôsob vykonávania exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve (spoluvlastníctve\npovinného) súd udáva, že spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor. Pri výkone exekúcie predajom\nnehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvaný alebo prechodný pobyt, je súdny exekútor limitovaný\nust. § 63 Exekučného poriadku, pričom k predaju nehnuteľnosti v kontexte citovaného ustanovenia súdny\nexekútor pristupuje výnimočne len na základe schválenia súdu ak sú voči povinnému vedené viaceré\nexekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúcej v súhrne 2000 eur a exekútor preukáže, že\npeňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom.\n33. Podľa ust. § 255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n34. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n35. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu\núčelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v\npoverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky\nna zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n36. So zreteľom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia súd priznal oprávnenému nárok na\nnáhradu trov konania z titulu úkonu vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške\n105,02 eur (tarifná odmena 70,54 eur v zmysle ust. § 10 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky\n\nč. 655/2004 Z.z. eur + náhrada režijného paušálu 14,84 + 23% DPH v sume 19,64 eur). Uvedené trovy\nbudú v súlade s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vymáhaného na základe dodatku k povereniu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd122d6-8886-4732-bf5c-e349400e8936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1"}, {"guid": "ussr:1e6de54c-6abb-4fa1-aeb8-4eb6c088d967", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.68.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.68.2024.1"}, {"guid": "ussr:2ec3db65-e9c4-4e9e-9970-11d38cc39bcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 619/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec3db65-e9c4-4e9e-9970-11d38cc39bcd"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:429fbc75-24e6-4f99-b2f2-5941dcc65be5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.295.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.295.2022.1"}, {"guid": "ussr:685b9a37-1d3d-4015-9fea-c4d7d33f26be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.379.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2021 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.379.2021.1"}, {"guid": "ussr:e4ed1ecd-0ebf-47c6-83f0-18881e50b4a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1"}, {"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "571a6238-fd42-45fa-8d00-f281a40bfce7:ffe9c41c-74b3-42a1-87ac-0add29925273", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3210200947.1", "spisova_znacka": "17CoE/52/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/52/2018 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3210200947.1"}, {"guid": "e4907aaa-a44f-408d-85a4-827306feb604:0f921802-d870-45da-a8ec-822f27d9adca", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Ek/982/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/982/2020 z 18. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-10-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e4907aaa-a44f-408d-85a4-827306feb604:0f921802-d870-45da-a8ec-822f27d9adca"}], "citovane_v": []}