Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 56Ek/523/2024 6124252253 12. 08. 2024 Mgr. Radoslava Slaninová ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, o vymoženie 3.916,79 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 229/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta. II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 101,14 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.03.2024 domáhal od povinného vymoženia 3.916,79 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/1825/2023 zo dňa 20.12.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2024 (ďalej v texte len ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 21.03.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 274EX 229/24. Poverený súdny exekútor vydal dňa 22.03.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.04.2024. Dňa 14.04.2024 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu dňa 15.04.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. 3. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že na súdne konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie predmetného platobného rozkazu, sa vzťahovala právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“). Platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom CSP zakotvuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu, ktorý povinný nepodal. Povinný odpor nepodal, pretože platobný rozkaz
mu bol doručený do elektronickej schránky kedy v dôsledku pravdepodobne technickej poruchy na jeho zariadení nemal prístup do elektronickej schránky a pri doručení platobného rozkazu platila fikcia doručenia. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-448/17 v súvislosti s vydaním platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom a preskúmavaním potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok. Povinný taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 344/2022-47 zo dňa 23.02.2021 a takisto Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 v súvislosti so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odmietnutím preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v exekučnom konaní, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Ďalej povinný poukázal na bod 29 Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022 a odôvodnenie tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu. Povinný v závere návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Povinný navrhol, aby predmetná exekúcia bola v celom rozsahu zastavená a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 29.04.2024, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutím – Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.12.2023, sp. zn. 31Up/1825/2023 bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Napriek tomu má oprávnený za to, že hoci je povinný spotrebiteľom, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemôže byť bezbrehá a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno spotrebiteľovi poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody, podrobne sa oboznámiť so všetkými ustanoveniami zmluvy a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Oprávnený citujúc ustanovenie § 268 CSP uviedol, že má za to, že súd v uvedenom prípade postupoval v súlade s citovaným ustanovením a žalovanému (povinnému) doručoval platobný rozkaz. Z uvedeného vyplýva, že predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle platného a účinného právneho predpisu a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený citujúc ustanovenie § 61n ods. 1 a ustanovenie § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) uviedol, že zostáva názoru, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a zároveň si vyčíslil účelne vynaložené trovy vo výške 101,14 eur.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 7. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 8. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 14. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. 15. Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. 16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „ZoUK“), tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona. 18. Podľa § 1 ods. 2 ZoUK, konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 2 ZoUK, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. 20. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) ZoUK, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok. 21. Podľa § 12 ods. 3 ZoUK, súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom. 22. Podľa § 8 ods. 1 ZoUK, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí. 23. Podľa § 15 ods. 1 ZoUK, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. 24. Podľa § 45 ods. 2 CSP, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník. 25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch (ďalej v texte len ako „zákon o súdnych úradníkoch“), súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci. 26. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch, v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní. 27. Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu. 28. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. 29. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu
zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. 30. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. 31. Doručovanie je procesným úkonom súdu, prostredníctvom ktorého zabezpečuje komunikáciu medzi stranami, resp. účastníkmi a inými subjektami konania na jednej strane a súdom na strane druhej. Význam doručovania ako procesného úkonu spočíva v dôsledkoch, ktoré sú s ním spojené. Na okamih doručenia sa viaže začatie plynutia lehoty, pričom okamih doručenia je rozhodujúci pre vznik procesných práv a povinností. Úspešnosť doručenia má dopad na plynulosť konania, jeho rýchlosť a v neposlednom rade aj na samotné meritórne rozhodnutie. Fyzickým osobám je možné doručovať do elektronickej dátovej schránky v prípade, ak ju majú aktivovanú, pričom do elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Exekučný súd po nahliadnutí do spisového materiálu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica, v upomínacom konaní, sp. zn. 31Up/1825/2023, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul zistil, že predmetný exekučný titul bol povinnému doručený dňa 06.01.2024 v dôsledku uplynutia úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia. V nadväznosti na uvedené exekučný súd k tvrdeniam povinného týkajúcich sa doručovania exekučného titulu do elektronickej dátovej schránky, kedy v dôsledku pravdepodobne technickej poruchy na jeho zariadení nemal prístup do elektronickej schránky a pri doručení platobného rozkazu platila fikcia doručenia uvádza, že dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a zároveň exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že povinný sa ani nedomáhal odpustenia zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní. 32. Exekučný súd k námietke povinného týkajúcej sa vydania exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom poukazuje na skutočnosť, že súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 3 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý v ustanovení § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a
efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do pätnásť dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukázať aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok. Zákon o upomínacom konaní zároveň ustanovuje povinnosť súdu postupovať miernejšie, pokiaľ ide o posúdenie vecného odôvodnenia odporu, na ktorého podanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal byť vydaný. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému rozkazu nepodá, rozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonateľnosti sa stáva spôsobilým exekučným titulom. 33. Exekučný súd v súvislosti s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie a s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odkázal a ktorými chcel zároveň poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky konštatuje, že povinný sa v tomto prípade obmedzil len na všeobecné tvrdenia, pričom v návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal na konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a nejasné tvrdenia takisto neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, prípadne z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. 34. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa 23.11.2023, v zmysle ktorého: „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách“. 35. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 40. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ako „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 41. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. Povinný si prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie uplatňoval náhradu trov exekučného konania, no nakoľko v posudzovanom prípade bol neúspešným účastníkom práve povinný, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 101,14 eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v celkovej výške 101,14 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 70,55 eur + jeden režijný paušál vo výške 13,73 eur + DPH vo výške 16,86 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 3.916,79 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.