{"guid": "acebe27e-18a5-4c6b-aff6-96b177fd6c31:11747c14-7d8e-400d-b5fe-dd9b004b9921", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2", "spisova_znacka": "56Ek/523/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/523/2024 z 12. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. augusta 2024, sp. zn. 56Ek/523/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2", "identifikacne_cislo": "6124252253", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2024-08-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11747c14-7d8e-400d-b5fe-dd9b004b9921", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n56Ek/523/2024\n6124252253\n12. 08. 2024\nMgr. Radoslava Slaninová\nECLI:SK:OSBB:2024:6124252253.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom\nPrievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium\nLegal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti\npovinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak,\nadvokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, o vymoženie 3.916,79\neur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského\núradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 229/24, o návrhu povinného na zastavenie\nexekúcie, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.\nII. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie vo výške 101,14 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k\npovereniu po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.\nIII. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu\ndňa 06.03.2024 domáhal od povinného vymoženia 3.916,79 eur s príslušenstvom na základe\nexekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/1825/2023 zo\ndňa 20.12.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2024 (ďalej v texte len ako\n„exekučný titul“).\n2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a\npredložených príloh poveril dňa 21.03.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Richard\nGibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov (ďalej v texte len ako „súdny\nexekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 274EX 229/24. Poverený súdny exekútor vydal dňa\n22.03.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.04.2024. Dňa\n14.04.2024 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie.\nSúdny exekútor predložil súdu dňa 15.04.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu\ns prílohami.\n3. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol,\nže na súdne konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie predmetného platobného rozkazu, sa vzťahovala\nprávna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“). Platobný\nrozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom CSP zakotvuje pätnásťdňovú\nlehotu na podanie odporu, ktorý povinný nepodal. Povinný odpor nepodal, pretože platobný rozkaz\n\nmu bol doručený do elektronickej schránky kedy v dôsledku pravdepodobne technickej poruchy na\njeho zariadení nemal prístup do elektronickej schránky a pri doručení platobného rozkazu platila fikcia\ndoručenia. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie C-448/17 v súvislosti s vydaním platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom a preskúmavaním\npotenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok. Povinný taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 344/2022-47 zo dňa 23.02.2021 a takisto Uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 v súvislosti so základným právom\nspotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odmietnutím preskúmať\nexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok v exekučnom konaní, ktoré mali vplyv na vymáhaný\nnárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému\nrozkazu odpor nepodal. Ďalej povinný poukázal na bod 29 Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022 a odôvodnenie tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej\nrepubliky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov\nsmernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu. Povinný v závere návrhu\nna zastavenie exekúcie uviedol, že na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania\nnemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším\nsúdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej\nochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Povinný navrhol, aby\npredmetná exekúcia bola v celom rozsahu zastavená a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\n4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho\nzástupcu dňa 29.04.2024, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutím – Platobným rozkazom\nOkresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.12.2023, sp. zn. 31Up/1825/2023 bola žalovanému\n(povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní.\nVzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal\nnávrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon\npráva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom\nkonaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo\nveci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne\npríslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne\nskúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil\nby exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je\nexekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a\nvykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom\nkonaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním\nvykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Napriek tomu má oprávnený za\nto, že hoci je povinný spotrebiteľom, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemôže byť bezbrehá a\nnemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa\nje síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno spotrebiteľovi poskytovať takú ochranu, ktorá\nby viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený\nakejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a\nnevýhody, podrobne sa oboznámiť so všetkými ustanoveniami zmluvy a podľa toho rozumne konať,\npričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá\nzmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím\nich rozsahu. Oprávnený citujúc ustanovenie § 268 CSP uviedol, že má za to, že súd v uvedenom\nprípade postupoval v súlade s citovaným ustanovením a žalovanému (povinnému) doručoval platobný\nrozkaz. Z uvedeného vyplýva, že predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť\nv zmysle platného a účinného právneho predpisu a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený\ncitujúc ustanovenie § 61n ods. 1 a ustanovenie § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) uviedol, že zostáva názoru, že povinný\nvo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok\noprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade\ndlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na\nvykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí so\nzastavením exekúcie a zároveň si vyčíslil účelne vynaložené trovy vo výške 101,14 eur.\n\n5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený\npožadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný\ntitul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.\n6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na\nvykonanie exekúcie doručený súdu.\n7. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak\nbol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné\nzmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol\nv súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\n8. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie\nexekútorovi sa začína exekúcia.\n9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu\nneprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.\nAk povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa\nk návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor\nvydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich\npracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie\nexekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.\n12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a\nrozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie\nexekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie\nje, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.\n13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie\nexekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.\n14. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo\nnezávislé a nestranné súdy.\n15. Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví,\nže vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj\nprísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu\npoverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný\nprostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.\n16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nna výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí\nplnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).\n\n17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov\n(ďalej v texte len ako „ZoUK“), tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán\nsporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch\nuplatnených spôsobom podľa tohto zákona.\n18. Podľa § 1 ods. 2 ZoUK, konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania\npeňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.\n19. Podľa § 2 ZoUK, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.\n20. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) ZoUK, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej\nzmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok.\n21. Podľa § 12 ods. 3 ZoUK, súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný\nspotrebiteľom.\n22. Podľa § 8 ods. 1 ZoUK, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi\npredpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí\ns vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej\nčasti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.\n23. Podľa § 15 ods. 1 ZoUK, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa\npoužije Civilný sporový poriadok okrem § 126.\n24. Podľa § 45 ods. 2 CSP, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva\núkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.\n25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch (ďalej v texte len ako\n„zákon o súdnych úradníkoch“), súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.\n26. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch, v civilnom procese vyšší súdny úradník\nkoná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní.\n27. Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe\npoverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.\n28. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný\nvykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia\nexekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou\nzásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak\npovinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa\nzačína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak\nsúd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu\nči zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie\nexekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.\n29. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej\nobrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a\npovinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je\nzastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný\nmá možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä\no tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu\npodania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti\nkaždého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda\nv predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva\nprisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu\n\nzastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení\npovinného.\n30. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov\npredložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie\nexekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2\nExekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.\n31. Doručovanie je procesným úkonom súdu, prostredníctvom ktorého zabezpečuje komunikáciu\nmedzi stranami, resp. účastníkmi a inými subjektami konania na jednej strane a súdom na strane\ndruhej. Význam doručovania ako procesného úkonu spočíva v dôsledkoch, ktoré sú s ním spojené. Na\nokamih doručenia sa viaže začatie plynutia lehoty, pričom okamih doručenia je rozhodujúci pre vznik\nprocesných práv a povinností. Úspešnosť doručenia má dopad na plynulosť konania, jeho rýchlosť a\nv neposlednom rade aj na samotné meritórne rozhodnutie. Fyzickým osobám je možné doručovať do\nelektronickej dátovej schránky v prípade, ak ju majú aktivovanú, pričom do elektronickej schránky sa\ndoručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely\nelektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany\nadresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. Úložnou lehotou je lehota, počas\nktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Exekučný súd po nahliadnutí\ndo spisového materiálu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica, v upomínacom konaní, sp. zn.\n31Up/1825/2023, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul zistil, že predmetný exekučný titul\nbol povinnému doručený dňa 06.01.2024 v dôsledku uplynutia úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných\nrúk s fikciou doručenia. V nadväznosti na uvedené exekučný súd k tvrdeniam povinného týkajúcich\nsa doručovania exekučného titulu do elektronickej dátovej schránky, kedy v dôsledku pravdepodobne\ntechnickej poruchy na jeho zariadení nemal prístup do elektronickej schránky a pri doručení platobného\nrozkazu platila fikcia doručenia uvádza, že dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti\nkaždého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, zaťažuje\nv exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Dôkazné bremeno ako\ninštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená\núčastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno\ntvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou\npovinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre\nneho priaznivé právne dôsledky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou\nnáležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť,\npričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo\nveci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom\nnepreukázal a zároveň exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že povinný sa ani nedomáhal odpustenia\nzmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní.\n32. Exekučný súd k námietke povinného týkajúcej sa vydania exekučného titulu vyšším súdnym\núradníkom poukazuje na skutočnosť, že súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a\nnestranné súdy. Z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia,\npričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom.\nÚčelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení.\nVeta druhá odseku 3 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých\nveciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník\npredstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch\nstanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov\nv zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach,\nktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003\nZ. z. o súdnych úradníkoch, ktorý v ustanovení § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí,\nv ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Oprávnený sa\nv predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia\npohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré\npredstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. Ak sa žalobca\nod žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia\nzákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený\nspôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a\n\nefektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá\no nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje\nv neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote\ndo pätnásť dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy\nkonania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej\nlehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v\nsúvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné\npoukázať aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré\nso spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná\nexistencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok. Zákon o upomínacom konaní zároveň ustanovuje\npovinnosť súdu postupovať miernejšie, pokiaľ ide o posúdenie vecného odôvodnenia odporu, na ktorého\npodanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz\nnemal byť vydaný. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému rozkazu nepodá,\nrozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonateľnosti sa stáva spôsobilým\nexekučným titulom.\n33. Exekučný súd v súvislosti s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie a s rozhodnutiami\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odkázal\na ktorými chcel zároveň poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky konštatuje, že povinný sa v tomto\nprípade obmedzil len na všeobecné tvrdenia, pričom v návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal\nna konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Takéto všeobecné\nnámietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti\ns posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Všeobecné tvrdenia totiž\nnepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a nejasné\ntvrdenia takisto neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť\npredmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie\nje povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, a teda\npravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej\nnesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí.\nSúd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie\nexekúcie, prípadne z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a preto\nsa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a\nkonkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie,\nresp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Povinný však v návrhu na zastavenie\nexekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedol,\nzároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny\nzáver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.\n34. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa 23.11.2023, v zmysle ktorého: „Hoci možno\nsúhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých\npodmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí\nbyť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v\ntakomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv\nna výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli\nzistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť\nk porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky\nvysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany\nvždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto\nochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má\nposkytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo\nvôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom\nkonaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by\npopieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách“.\n35. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na\nzastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného\nnároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,\n\npričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.\n3 Exekučného poriadku zamietol.\n36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,\nodmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie\nmá oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony\nprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto\ntrov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n40. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ako „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon\nrozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie\nk takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému\nodvolaniu.\n41. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech\nvo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne\nvynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. Povinný si prostredníctvom návrhu na zastavenie\nexekúcie uplatňoval náhradu trov exekučného konania, no nakoľko v posudzovanom prípade bol\nneúspešným účastníkom práve povinný, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol,\npovinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok\nna náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške\n101,14 eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal\noprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením\nk návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon\nprávnej služby v celkovej výške 101,14 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 70,55 eur + jeden režijný\npaušál vo výške 13,73 eur + DPH vo výške 16,86 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo\nvýške 3.916,79 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na\nvykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ec3db65-e9c4-4e9e-9970-11d38cc39bcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 619/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec3db65-e9c4-4e9e-9970-11d38cc39bcd"}, {"guid": "ussr:a7eace8b-37b1-4b16-9efd-5327496298fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.344.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.344.2022.1"}, {"guid": "ussr:99166111-3a33-4b5f-9597-7b9102d98df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 2. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.1.2022.1"}], "citovane_v": []}