Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 18Ek/398/2024 6124242566 28. 05. 2024 Mgr. Anna Falátová ECLI:SK:OSBB:2024:6124242566.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. A., o vymoženie trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Mária Bíla, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, sp. zn. 315EX 190/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 101,14 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.02.2024 domáhal od povinného vymoženia trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 26.09.2023 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 07.03.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Mária Bíla, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 315EX 190/24. 3. Súdnej exekútorke bolo dňa 27.03.2024 doručené podanie povinného označené ako „NÁVRH povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. c. d,/ a ods. 2, zákona č. 233 Exekučného poriadku“, v ktorom povinný uviedol, že podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonateľnosť je viazaná na vzájomné plnenie, dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. b. Oprávnený si zákonom dané vzájomné vysporiadanie podľa OZ po dražbe, pri plnené spotrebiteľského úveru a po dražbe rodinného domu, nebola schopná do dnešného dňa vysporiadať. Protizákonné až nemorálne rozhodnutia súdov na rôznych stupňoch, prežíva celá rodina vyše 20 r. V rodinnom dome, ktorý si povinný svojpomocne vybudoval v r. 1980, od 22.01.2022 žijú v právnej neistote v spoločnej domácnosti s partnerkou bez elektriny a pitnej vody z verejného vodovodu od 07.10.2017 ako potenciálni bezdomovci, zo starobného dôchodku 50 % financií vynakladá na nákupy pitnej vody v supermarketoch na zabezpečenie hygienických potrieb a na nákup benzínu do generátora, ktorú im požičal zo solidarity stavebný živnostník z Maďarska. Za takéto utrpenie, za ktoré povinný viní doterajšie nezákonné protiústavné súdne rozhodnutia sudcov a sudkýň na rôznych stupňoch konania, ktorí organizovane zámerne zneužívali svoje právomoci v prospech oprávneného. Žaloba o neplatnosti záložnej zmluvy č. 1 a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti LV XXX kat. uz. E. F. A., sp. zn. 2C/34/2019, kde
súdny spor do dnešného dňa, nie je ukončený vo veci samej, nakoľko bolo proti rozsudku OS TC podané odvolanie. Povinný dáva súdu preskúmať, rozsudok OS TV sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 02.07.2021 a uznesenie OS TV sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 26.09.2023, ktoré nie je právoplatne skončené, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vypočítané nesprávne podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Tarifná hodnota veci: malo sa určiť podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Aj z týchto vyššie opísaných rozhodnutí je zrejmé, ako súdy nezabezpečujú súdnu ochranu slabšej strane, ktorá je deklarovaná v Ústave SR a v EÚ. Povinný je nútený zaslať v prílohe návrhu, súdu na posúdenie, či bolo možné bez právneho dôvodu, ak bol oslobodený od súdneho poplatku v celom rozsahu, v súlade s uznesením sp. zn. 13Csp/54/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.08.2020, určiť súdny poplatok vo výške 510,Eur bez právneho dôvodu (príloha: uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 20.07.2020; Zmluva o postúpení práva a pohľadávky; Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.10.2020 k žalobe žalobcu zo dňa 12.06.2020; Doplnenie k odvolaniu zo dňa 04.03.2024; uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 22.01.2024; Žaloba o zaplatenie 43.097,17 s prísl,; Odpoveď na oznámenie o preplatku zo dňa 31.08.2019). Za vopred vložený vypožičaný preddavok v sume 26.980,02 Eur, povinným požadovaný stavebný úver v sume 26.555,Eur, oprávnený povinného nezákonne pripravil o rodinný dom v hodnote 1.403.500,- Sk, t.j. 46.587,66 Eur, trovy konania 6.656,- Eur za zamietnutú žalobu o neplatnosť dražby výlučne z procesných dôvodov, v mesačných splátkach 16.117,15 Eur, za trovy konania zo žaloby o vysporiadanie vykonaných vkladov a platieb 3.756,93 Eur. Zatiaľ odhadovaná škoda spôsobená oprávneným je v sume 73.117,76 Eur, za poskytnutý stavebný úver v sume 26.555,- Eur, doteraz povinným vložené financie predstavujú sumu 73.968,33 Eur. Takýto trest si zaslúžia len vrahovia, pritom povinný nikoho nezabil. 4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 23.04.2024 súdu na rozhodnutie. 5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.04.2024 uviedol, že povinný sa domáha zastavania exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) a d) EP, pričom z obsahu jeho návrhu nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by legitímne odôvodňovali požadovaný procesný postup. Zároveň odkazuje na § 47 ods. 2 EP a § 61h ods. 1 písm. b) EP. Predmetné ustanovenia však nie sú v danej veci aplikovateľné, keďže: a) exekučný titul nebol viazaný na splnenie žiadnej podmienky ani vzájomnej povinnosti na strane oprávneného (to vyplýva prima facie z výroku rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vedená), b) neprebieha súdne konanie o vylučovanej žalobe, či určení vlastníckeho práva v zmysle § 44 ods. 9 EP. Povinný sa v tejto súvislosti zrejme nesprávne domnieva, že podmienka podľa § 61h ods. 1 písm. b) EP je splnená s odkazom na konanie vedené Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 2C/34/2019, V tomto konaní sa povinný, ako žalobca, (doposiaľ neúspešne) domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v prospech oprávneného, ako záložného veriteľa, speňažené v rámci dražby. Identifikované konanie však nie je konaním, ktoré by bolo možné subsumovať pod § 61h ods. 1 písm. b) EP, keďže nebolo vyvolané exekučným konaním a netýka sa ani majetku, ktorý by mohol byť exekúciou postihnutý (majetok, ktorým povinný argumentuje, nie je v jeho vlastníctve). Odhliadnuc od toho, konanie podľa § 61h ods. 1 písm. b) EP by mohlo mať za následok len odklad exekúcie, nie jej zastavenie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených EP. Povinný musí v návrhu podľa § 61k ods. 1 písm. c) a d) EP uviesť dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý je uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustný a opísať skutočnosti [odlišné od § 61k ods. 1 písm. a) až c) EP], ktoré bránia vymáhateľnosti nároku (napr. premlčanie judikovanej pohľadávky pri dôvodne vznesenej námietke premlčania, skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorú sa exekúcia nemala začať, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod.). Absencia dôvodu v zmysle § 61k ods. 1 písm. c) EP je zrejmá, keďže exekúcia nie je vedená na základe cudzieho exekučného titulu. Uvedená skutočnosť sama o sebe vedie k záveru o potrebe zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie v tejto časti. Odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 d) EP nemožno z podania povinného abstrahovať. Povinný iba zmätočne a bez vecnej súvislosti s vymáhanou pohľadávkou poukazuje na jeho (neoprávnené) užívanie nehnuteľností (vo vzťahu ku ktorým sa bezúspešne domáha určenia vlastníckeho práva) a súdne konania vedené Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 2C/34/2019 a sp. zn. 13Csp/54/2020. Nie je však vôbec zrejmé, aký vplyv by malo mať užívanie cudzích nehnuteľností a prvé zmieňované konanie na pohľadávku vymáhanú v tejto exekúcii [zároveň tu platia skutočnosti prezentované vyššie v texte k domnelej aplikácii § 47 ods. 2
EP a § 61h ods. 1 písm. b) EP]. Pokiaľ ide súdne konanie vedené Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 13Csp/54/2020, práve v rámci neho bolo vydané uznesenie o výške trov konania, ktoré je exekučným titulom v tejto exekúcii. Prostriedkom procesnej obrany voči uzneseniu o výške trov konania bola sťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP, ktorú povinný v danej veci aj podal. O sťažnosti rozhodol sudca, ktorý nevzhliadol dôvodnosť námietok povinného voči výške trov, priznaných napadnutým uznesením. Obe rozhodnutia (vrátane doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti) tvorili prílohy návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Preskúmavanie prezentovaných domnelých vád základného konania pritom nie je v kompetencii exekučného súdu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2016 sp. zn. II. ÚS 663/2016). Priestor na vznesenie prípadných vecných námietok proti exekučnému titulu je vymedzený v konaní o jeho vydaní, a nie vo fáze exekučného konania samotného (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.12.2009 sp. zn. 20 Cdo 4466/2009). Povinný preto nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí podľa EP je podľa konštantnej judikatúry súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z toho dôvodu je exekučný súd povinný dbať na to, aby zabezpečil taký prístup k súdnej ochrane účastníkom v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2000 sp. zn. PL. ÚS 21/00, nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.07.2000 sp. zn. I. ÚS 5/00, nález Ústavného súdu SR zo dňa 05.11.2002 sp. zn. II. ÚS 143/02). Exekúcia už bola v prospech oprávneného nariadená, t.j. oprávnený má právo žiadať, aby sa uspokojenie jeho nároku bezdôvodne neodďaľovalo. Povinný namiesto zodpovedného prístupu k plneniu svojho záväzku bráni efektívnemu postupu v exekúcii, a tým zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu. Povinný pritom ku dnešnému dňu povinnosť z exekučného titulu neplnil ani čiastočne. Oprávnený si v súlade s citovanými ustanoveniami EP uplatňuje voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov za ďalší úkon právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (vyjadrenie advokáta oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie), a to v celkovej výške 101,14 EUR [70,55 EUR / odmena advokáta + 13,73 EUR / režijný paušál + 16,86 EUR / 20 % z DPH z odmeny a režijného paušálu advokáta]. 6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.03.2024 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 26.03.2024, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd uložil žalobcovi (povinný v danom exekučnom konaní) povinnosť zaplatiť žalovanému (oprávnený v danom exekučnom konaní) trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 3.756,93 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 22.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2024.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že uznesenie, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 13. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. Navyše ako už bolo uvedené v danom prípade je exekučným titulom uznesenie, ktoré už rozhoduje len o výške trov. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu vykonávaného rozhodnutia, nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, nakoľko na ich nápravu slúžili povinnému iné procesné prostriedky. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Pokiaľ povinný namietal výšku trov pôvodného konania, ktoré priznáva exekučný titul, súd uvádza, že opravným prostriedkom voči uzneseniu o výške trov konania je sťažnosť. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že povinný sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa 26.09.2023, ktorým súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť žalovanému oprávnenému trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 3.756,93 Eur podal, pričom súd o tejto sťažnosti rozhodol uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/54/2020 zo dňa
22.01.2024, ktorým sťažnosť povinného zamietol. Ako bolo uvedené vyššie exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov, a teda nemôže predložený exekučný titul opätovne preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, preto argumenty povinného týkajúce sa skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu stratili nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu právnu relevanciu. 14. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“ 15. K tvrdeniu povinného, že žije v domácnosti bez elektriny, pitnej vody a 50 % financií zo starobného dôchodku vynakladá na nákup pitnej vody a na nákup benzínu do generátora, súd uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdnej exekútorky. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdnej exekútorky, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnou exekútorkou, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdnej exekútorky v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka je povinná postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. 16. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 17. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 101,14 Eur (70,55 Eur odmena advokáta + 13,73 Eur režijný paušál + 16,86 Eur DPH). Súd preto oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 101,14 Eur (1 úkon právnej služby - spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 70,55 Eur + 1x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + DPH vo výške 16,86 Eur = 101,14 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola oprávnenému priznaná v danej sume 101,14 Eur podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 3.756,93 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta rozhodnutia). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.