Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 22Ek/285/2024 6124228599 26. 07. 2024 JUDr. Katarína Šablová ECLI:SK:OSBB:2024:6124228599.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zast. JUDr. Katarínou Naster Dugasovou, advokátkou, so sídlom Ľubotice, Hájnova 33, IČO: 42 381 746, proti povinnému: Fakultná nemocnica s poliklinikou D. E. F. G., so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zast. Advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, v konaní o vymoženie 19.604 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, so sídlom Exekútorského úradu H., I. J. XX, ktorý ju vedie pod sp zn. 353EX 222/24, o návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie, takto rozhodol: I. Súd povinného v y z ý v a aby v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia tohto uznesenia námietku neprípustnosti exekúcie vo vzťahu k 1. peňažným pohľadávka z účtov v banke: - H. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX - Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX- Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica - H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Všeobecná úverová banka a.s. u p l a t n i l prostredníctvom vylučovacej žaloby (excindačnej žaloby) podanej proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX (oprávnený v tejto exekúcii), a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Súd povinnému u k l a d á povinnosť bezodkladne preukázať podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby súdnemu exekútorovi. Súd povinného p o u č u j e o následkoch nepodania alebo zamietnutia žaloby v zmysle § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak povinný žalobu nepodá včas alebo ju súd zamietne, predpokladá sa, že vedenie exekúcie na dotknutú vec je nesporné a v exekúcii sa pokračuje. II.
Vo zvyšku súd návrh povinného zo dňa 02.04.2024 na vylúčenie veci z exekúcie z a m i e t a. odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2024 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 19.604 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – čiastočného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/2/2022 zo dňa 26.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 10.11.2023. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 12.03.2024 súdneho exekútora Mgr. Dušana Sopka, exekútora so sídlom exekútorského úradu Svit, Okružná č. 17. 2. Dňa 18.04.2024 bol tunajšiemu súdu postúpený zo strany súdneho exekútora návrh povinného označený ako „návrh na vylúčenie veci z exekúcie“ na postup v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súčasne súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu. 3. Predmetným návrhom sa povinný domáha vylúčenia vecí z exekúcie a to v rozsahu nasledovných vecí: - pohľadávky z nasledovných účtov v bankách: Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K. G. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica, H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Všeobecná úverová banka, a.s. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a peňažných pohľadávok z nasledovných právnych vzťahov 1/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. zmluva č. 62NFAS000923 o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších dodatkov, 2/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 77ZSDD000312 v znení neskorších dodatkov, 3/ peňažnej pohľadávky z právnej vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77NSP1000221 v znení neskorších dodatkov, 4/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77FLEK00318, 5/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na základe Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77FVZP000221, 6/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy č. 8001NFAL000117 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení neskorších dodatkov, 7/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 8001FLEI000118, 8/ peňažnej pohľadávky z právneho vzťahu medzi povinným a Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy č. 80010FVZP0053421 o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Predmetný návrh povinný odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 19.03.2024 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, prvá časť predmetného ustanovenia obsahovala zákaz nakladania s prostriedkami na účte v banke. Textácia obsahovo zodpovedala § 95 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, na ktorý súdny exekútor priamo v texte zákazu aj odkazoval. Povinný si uvedené vyložil ako úmysel exekútora upovedomiť povinného o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Účty v banke, ktoré mali byť postihnuté začatou exekúciou súdny exekútor neidentifikoval. Upovedomenie bolo z tohto pohľadu podľa názoru povinného neurčité, právne neperfektné. Povinný má totiž viacero účtov, účelovo rozdelených podľa zdroja alebo použitia peňažných prostriedkov na nich uložených, napr. kapitálové príjmy zo štátneho rozpočtu, z fondov EÚ, na zdravotnú starostlivosť, na činnosť subjektu hospodárskej mobilizácie, prvku kritickej infraštruktúry v zdravotníctve a pod. Povinný teda na základe takéhoto neurčitého upovedomenia § 95 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nemal možnosť vyhodnotiť, či exekúcia nemá nepostihovať prostriedky na účte, ktoré exekúcii nepodliehajú a prípadne z akého dôvodu. Druhá časť obsahovala zákaz nakladania s inými peňažnými pohľadávkami. V druhej časti súdny exekútor zakázal povinnému nakladať s pohľadávkami. Tento zákaz bol bez odkazu na iné ustanovenie zákona. Povinný tak len podľa obsahu vyhodnotil, že sa v danom prípade malo pravdepodobne jednať o upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa § 106 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti povinný už na úvod upriamil pozornosť na skutočnosť, že v upovedomení o začatí exekúcie neboli žiadnym spôsobom špecifikované účty v banke alebo iná peňažná pohľadávka, s ktorou súdny exekútor sťažovateľovi zakázal nakladať. Súdny exekútor mal v tomto prípade zjavne
v úmysle „predbežne“ vyvolať účinky splnenia povinnosti vydania upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 95 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a § 106 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Povinnému tak neostáva iné, ako namietať všetky pohľadávky z účtu v banke a najpodstatnejšie iné peňažné pohľadávky, ktoré by mali byť z exekúcie vylúčené, pretože povinný nemá vedomosť, ktoré všetky účty a iné pohľadávky súdny exekútor postihol príkazom na začatie exekúcie. Povinný namieta vylúčenie vecí z exekúcie, aj keď neboli súdnym exekútorom identifikované, a to z dôvodu právnej istoty a ochrany pred tým, aby súdny exekútor mohol vydať príkaz na vykonanie exekúcie (exekučný príkaz), na čo je oprávnený po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Od vydania exekučného príkazu sa reakčná doba pre uplatnenie svojho práva na vylúčenie vecí z exekúcie pre povinného znižuje na minimum a povinný má už praktickú skúsenosť, že najbližší úkon súdneho exekútora je vydanie exekučného príkazu. Povinný eviduje pohľadávky z účtu banke z nasledovných účtov: bežný účet SK80 8180 0000 0070 0028 – Štátna pokladnica, BÚ – enviroment H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – vytvorený zo zákona, BÚ – investičný H. XXXXXXXX XXXX XXXX XXX – Štátna pokladnica – v zostatku na účte ide o finančné prostriedky poskytnuté zo ŠR – kapitálové výdavky, BÚ – sponzorský H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica, účet cudzích prostriedkov H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – účet slúži na vklady – zábezpeky, depozitný účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – zrážky zamestnancov na základe súdnych alebo podobných rozhodnutí, depozitný účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – účet slúži na vklady – zábezpeky, účet hospodárskej činnosti H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – podnikateľská činnosť, účet sociálneho fondu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica, BÚ – prostriedky ES H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica – finančné prostriedky – čerpanie eurofondov, vkladový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – VÚB - slúži na hotovostný styk so ŠP (ŠP nemá kamennú banku), vklad a výber finančných prostriedkov. Povinný eviduje nasledovné právne tituly, z ktorých mu vznikajú iné peňažné pohľadávky voči zdravotným poisťovniam: 1/ peňažná pohľadáva z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. zmluva č. 62NFAS000923 o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších dodatkov, 2/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 77ZSDD000312 v znení neskorších dodatkov, 3/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77NSP1000221 v znení neskorších dodatkov, 4/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77FLEK00318, 5/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. na základe Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 77FVZP000221, 6/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy č. 8001NFAL000117 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení neskorších dodatkov, 7/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a spoločnosťou Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. 8001FLEI000118, 8/ peňažná pohľadávka z právneho vzťahu medzi povinným a Union zdravotná poisťovňa a.s. na podklade Zmluvy č. 80010FVZP0053421 o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Povinný má za to, že v predmetnom exekučnom konaní exekútor postihuje veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené v zmysle § 61s Exekučného poriadku a v zmysle § 91 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“). Povinný namieta vykonanie exekúcie postihnutím iných peňažných pohľadávok z dôvodu, že dotknutý majetok nepodlieha exekúcii a to z dôvodov: a) podľa § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v spojení s § 91 zákona o poskytovateľoch; b) podľa § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v spojení s § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; c) podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku. AD a) Dôvod vylúčenia majetku podľa § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku a ust. § 91 zákona o poskytovateľoch: Podľa § 61s ods. 1 písm. e) exekučného poriadku „Exekúcii nepodlieha iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.“ Osobitným predpisom je zákon o poskytovateľoch, ktorý upravuje dva okruhy majetkov vylúčených z exekúcie, ktoré sa vzťahujú na povinnú v tomto exekučnom konaní. Prvým okruhom majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch je majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ktorá bola zriadená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo zodpovedá právnej forme a právnemu statusu povinného. Druhým okruhom
majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch sú pohľadávky štátnej príspevkovej organizácie, ktorá bola zriadená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo opätovne zodpovedá právnej forme a právnemu statusu povinného. Podľa § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch „Z exekúcií podľa osobitného predpisu sa za splnenia podmienok uvedených v odseku 2 vylučuje: finančné prostriedky na účtoch osôb uvedených v písmenách a) až e) a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre osoby uvedené v písmenách a) až e) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, na zabezpečenie predmetu činností osôb uvedených v písmenách a) až e).“ K druhému okruhu majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch považuje povinný za potrebné osobitne zdôrazniť a poukázať na široko upravený rozsah činností uvedených v § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch, ktoré mal zákonodarca v záujme uchrániť pred nepriaznivými následkami exekúcie, pri výklade ktorého je podľa názoru povinného nevyhnutné zvoliť teleologický výklad, teda výklad, ktorý sleduje účel zákonodarcu. Z citovaného ustanovenia§ 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch vyplýva, že predmetom ochrany (vylúčenia z exekúcie) sú finančné prostriedky určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na: 1/ poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 2/ služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 3/ služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, 4/ zabezpečenie predmetu činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pohľadávky povinného z účtu v banke (v štátnej pokladnici alebo v L. M.), ktoré by podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie ako jediné mohli byť postihnuté exekúciou, slúžia povinnému v celom rozsahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, vrátane zabezpečenia predmetu činností povinnej, teda spĺňajú podmienku pre ich vylúčenie z exekúcie podľa ust. § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 91 ods. 1 písm. a) a f) zákona o poskytovateľoch. Uvedenú skutočnosť možno odvodiť z hospodárskeho výsledku činnosti povinného, pričom povinný dosiahol v 1. polroku 2023 pri hlavnej činnosti hospodársky výsledok – 10197991,14 eur, pri podnikateľskej činnosti 310.798,72 eur t.j. spolu – 9887.192,42 eur. Povinný teda poukázal na skutočnosť, že pre účely posúdenia zdaniteľných príjmov je rozhodujúci hospodársky výsledok, v ktorom sa sumárne prejavujú čiastkové hospodárske výsledky z poskytovania zdravotnej starostlivosti a z podnikateľskej činnosti, a to napriek tomu, že sa v účtovníctve povinného popri sumárnom hospodárskom výsledku evidenčne sledujú samostatne príjmy a výdavky z poskytovania zdravotnej starostlivosti ako hlavnej činnosti a z podnikateľskej činnosti (podľa § 28 ods. 2 posledná veta zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Je to však iba z toho dôvodu sledovania výnosovosti podnikateľskej činnosti (podľa § 28 ods. 3 posledná veta zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Relevantný hospodársky výsledok povinného má teda viac výdavkov ako príjmov, z čoho nevyhnutne vyplýva záver, že všetky peňažné prostriedky povinný používa na vlastnú prevádzku, teda na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie predmetu činností (podnikateľských). Povinný ďalej uviedol, že je nutné preskúmať aj splnenie aspoň jednej z podmienok upravených v ust. § 91 ods. 2 zákona o poskytovateľoch. V predmetnej exekučnej veci je povinným štátna príspevková organizácia, ktorá pôsobí vo verejnoprospešnej sfére ako poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, a zároveň je určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie v zmysle zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hospodárskej mobilizácii“) a prvok kritickej infraštruktúry v zdravotníctve v zmysle zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“). Exekúciou na majetok povinného by boli ohrozené práva a povinnosti pacientov vyplývajúce z osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právo podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, pretože povinný by nebol schopný naďalej poskytovať rovnako kvalitnú a rovnako kvantitatívnu zdravotnú starostlivosť pacientom, pre neschopnosť zabezpečiť mzdy pre všetkých zamestnancov povinného, ktorí sa podieľajú na aktuálnom rozsahu a kvalite zdravotnej starostlivosti, pre neschopnosť kupovať rovnaké množstvo rovnako kvalitných liekoch, zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktorý je potrebný zachovať pre zachovanie spomínanej kvantity a kvality zdravotnej starostlivosti. Nezachovaním rozsahu zdravotnej starostlivosti (do kvality aj kvantity) by došlo k zásahu do práva pacientov na správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. AD b) Dôvod vylúčenia majetku podľa § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku a § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Povinný v tejto časti navyše poukazuje aj na ďalší osobitný predpis, ktorým možno nadviazať na povinnosť vylúčenia vecí z exekúcie podľa ust. § 61s ods. 1 písm.
e) Exekučného poriadku, a tým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý osobitne upravuje niektoré majetkové vzťahy povinného. Povinný v tejto súvislosti uvádza, že ako subjekt verejnej správy disponuje aj finančnými prostriedkami, ktoré sú aj podľa ďalšieho osobitného predpisu (zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy) vylúčené z uspokojenia v exekúcii a nemalo by sa preto na nich prihliadať ani pre celkovom hodnotení hospodárskeho výsledku povinného. Takéto prostriedky osobitne netriedi a nachádzajú sa takmer na každom účte v banke povinného. AD c) Dôvod vylúčenia majetku podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku: Keďže povinný je poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý tvorí minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upravenú všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tvorí aj subjekt hospodárskej mobilizácie ako aj prvok kritickej infraštruktúry, možno nepochybne uzavrieť, že u povinného sú splnené podmienky pre subjekt plniaci úlohy štátu aj verejnoprospešný účel. Povinný má za to, že dôvody uvedené k predchádzajúcej časti odôvodňujúcej vylúčenie majetku podľa § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku rovnako odôvodňujú zákonné predpoklady pre vylúčenie majetku povinného aj podľa § 61 ods. 2 Exekučného poriadku, teda eventuálne aj tých, ktoré nie by teoreticky nemuseli byť uvedené v § 61 ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku, aj keď povinný o žiadnom takom majetku, ktorý by primárne nespadal do už spomínaného rámca definovaného v § 61 ods. 1 Exekučného poriadku. Majetok štátu v správe povinného sa v celom rozsahu používa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, na plnenie funkcie subjektu hospodárskej mobilizácie a prvku kritickej infraštruktúry v zdravotníctve. Je neslávne všeobecne známa skutočnosť, že povinný má dlhodobo deficitné hospodárske výsledky, o čom svedčia opakované procesy oddlžovania a ozdravovania, teda všetok majetok, aj ten, ktorý bol získaný z prenájmu nehnuteľností alebo podnikateľských aktivít povinného (napr. prevádza parkoviska, ktorá tiež súvisí len s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), sa používa len na uvedený účel, pretože žiadny hospodársky prebytok (zisk), ktorý by bolo možné použiť na iný ako základný vyššie uvedený účel, a teda ktorý by bolo možné exekvovať, sa negeneruje. 4. Oprávnený sa k návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2024 uviedol, že s vylúčením peňažných účtov z exekúcie nesúhlasí, nakoľko má vedomosť, že disponuje povinný aj peňažným účtom, kde sa nachádzajú prostriedky pochádzajúce z jeho vlastnej obchodnej činnosti, čo znamená, že tieto prostriedky nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a teda riadne podliehajú exekúcii. Oprávnený rovnako uviedol, že síce nenamieta, že finančné prostriedky určené v súlade s ust. § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch (slúžiace na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie predmetu činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) sú pred exekúciou chránené, avšak nedá sa súhlasiť s extenzívnym výkladom povinného, ktorý účelovo sleduje jemu vyhovujúci výsledok. K tvrdeniu povinného, že pri výklade ustanovenia § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je podľa názoru povinného potrebné vychádzať z úmyslu zákonodarcu poskytnúť úplnú ochranu pred exekučným postihom, ktorá by mala akýkoľvek dosah na kvantitu a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti na dosiahnutie účelu a zmyslu tejto použiť extenzívny výklad, má sa jednať o všetok majetok, ktorý je aj sekundárne používaný v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti oprávnený uviedol, že s takýmto záverom sa nedá súhlasiť, nakoľko pri tomto výklade by nebol možný výkon exekúcie na akýkoľvek majetok zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, nakoľko citovaný argument by bol aplikovateľný opakovane. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2020 zo dňa 04.11.2020, podľa ktorého nemožnosť výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdnej exekúcie, kde je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zriadený štátom, obcou alebo samosprávnym krajom, je diskriminačné a predstavuje obmedzenie princípu rovnosti v zaobchádzaní v spojení so základným právom na súdnu ochranu. Takáto situácia porušuje, resp. obmedzuje základné právo veriteľov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj. Na základe vyššie spomenutého právneho názoru ústavného súdu sa nemožno stotožniť s extenzívnym a teleologický výkladom povinného, nakoľko uplatnením takéhoto výkladu by sa celý majetok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti stal neexekvovateľným. Oprávnený poukázal na podmienky uvedené v § 91 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotných služieb, podľa ktorého z exekúcií podľa osobitného predpisu sa vylučuje majetok a finančné prostriedky podľa odseku 1, ak ich exekúciou by boli ohrozené práva a povinnosti pacientov vyplývajúce z osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právo podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31. Listiny základných práv a slobôd, a ich exekúciou by bolo
ohrozené vykonávanie činnosti subjektu hospodárskej mobilizácie alebo by bola ohrozená činnosť prvku kritickej infraštruktúry v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedené podmienky musia byť naplnené kumulatívne na to aby spôsobili vylúčenie z exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že suma 19.604,- EUR s príslušenstvom nie je spôsobilá zapríčiniť taký intenzívny zásah do finančnej situácie povinného, aby jej exekúciou došlo k naplneniu týchto podmienok. Oprávnený má za to, že postoj povinného, ktorý bol pozorovateľný v sporovom konaní sa preniesol aj do konania exekučného a jeho všetky kroky smerujú k naťahovaniu a umelému predlžovaniu procesov, s negatívnym dopadom na oprávnenú, ktorá má na základe právoplatného rozhodnutia súdu vymáhateľnú pohľadávku voči povinnému. 5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, nakoľko podľa jeho názoru dôvod na vylúčenie peňažných prostriedkov z exekúcie neexistuje. 6. Na výzvu súdu súdny exekútor podaním zo dňa 09.07.2024 doplnil podnet na rozhodnutie v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku s tým, že v prílohe zaslal exekučnému súdu príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré boli doručované Štátnej pokladnici a N. O. M.. Príkazy na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok na dlžníkov povinného zatiaľ zo strany exekútorského úradu vydané neboli. Z predloženého podania vyplýva, že súdny exekútor: - Vydal dňa 19.03.2024 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 353EX 222/24-24 a v súlade s ust. § 94, 95 a nasl. Exekučného priadku prikázal Štátnej pokladnici odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovať na všetkých účtoch povinného pohľadávku vo výške 19.604,-eur trovy exekúcie oprávneného vo výške 381,- eur ako aj trovy exekúcie vrátane DPH určené vo výške 4.868,40 eur okrem prostriedkov na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie zakladajúcich príjmy zo štátneho rozpočtu. - Vydal dňa 19.03.2024 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 353EX 222/24-25 a v súlade s ust. § 94, 95 a nasl. Exekučného poriadku prikázal, aby Všeobecná úverová banka a.s. odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala na všetkých účtoch povinného pohľadávku vo výške 19.604,-eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 381,- eur, ako aj trovy exekúcie vrátane DPH určené vo výške 4.868,40,-eur okrem prostriedkov na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie zakladajúcich príjmy zo štátneho rozpočtu. 7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 8. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. 9. Podľa ust § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil. 10. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. 8. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj na a) prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, b) prípady, ak ide o exekúciu postihujúcu majetok podľa § 61s ods. 2, c) zapretie pravosti, výšky alebo poradia
niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku. 9. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú. 10. Podľa § 61s ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii nepodlieha a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu7u) okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,7u) b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon. 11. Podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 12. Podľa § 61s ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu,7u) z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol. 13. Dňa 19.03.2024 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom účastníkov exekučného konania upovedomil o začatí exekúcie a o spôsoboch, ktorými exekúciu môže vykonať a to a) prikázaním pohľadávky z účtu v banke, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv. 14. V prvom rade chce exekučný súd uviesť, že námietka neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku je novým právnym inštitútom v exekučnom konaní a podľa novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 je prvou fázou excindačných (vylučovacích) konaní. Exekučný súd tieto námietky môže sám posúdiť, ak ide o jednoduché právne posúdenie veci. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Taktiež nemožno vylúčiť postihovanie vecí, práv, ktoré vzhľadom na svoju povahu nepodliehajú exekúcii. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku tak predstavuje predovšetkým procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a povinného, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie právo, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje) a táto vznesie u súdneho exekútora námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej postihnutím dotknutej veci. Súčasne, procesný postup podľa § 44 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku sa použije primerane, ak sa exekúcia začala vykonávať predajom veci (práva alebo inej majetkovej hodnoty), ktorá (podľa tvrdení povinného) nepodlieha exekúcii. Námietku neprípustnosti exekúcie vznáša v tomto prípade u súdneho exekútora povinný, pričom návrh na vylúčenie veci sa týka výlučne majetku označeného v upovedomení (prípadne označeného v súpise hnuteľných vecí vykonanom na základe upovedomenia o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí). 15. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že povinný v rámci návrhu na vylúčenie veci z exekúcie navrhuje vylúčiť „všetok svoj majetok.“ V tomto smere tak treba súhlasiť s oprávneným, že takýto návrh nemožno považovať za dôvodný, pretože existenciu dôvodov na vylúčenie veci z exekúcie je potrebné skúmať vo vzťahu ku konkrétnej veci, ktorá má byť postihnutá v rámci exekúcie. Povinný však žiadnu konkrétnu vec, právo, ani pohľadávku vo svojom návrhu neoznačil.
16. Predpokladom vyvolania procesných následkov podľa 44 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je skutočnosť, že vec označená v návrhu na vylúčenie je predmetom exekúcie. Vec sa stáva predmetom exekúcie, ak súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (§ 64 Exekučného poriadku), v ktorom je táto vec identifikovaná. Ak upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie neobsahuje identifikáciu veci, ako je tomu napríklad pri exekúcii predajom veci, stáva sa vec predmetom exekúcie až momentom, keď je poňatá do súpisu (§ 118 Exekučného poriadku). V prípade vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky (§ 93 a nasl. Exekučného poriadku) sa tieto stávajú predmetom exekúcie najneskôr momentom vydania upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky, prípadne momentom vydania príkazu na začatie exekúcie, ktorý sa doručuje banke, resp. dlžníkovi povinného, kde musí byť pohľadávka konkretizovaná. Ak je návrh na vylúčenie veci podaný v čase, keď dotknutá vec nie je ešte predmetom exekúcie, ide o predčasne podaný návrh. Exekučný súd nemôže vylúčiť vec, ktorá nie je predmetom exekúcie a možno ani nikdy nebude. 17. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu sa stali predmetom exekúcie pohľadávky z účtov v bankách a to Štátnej pokladnici a N. O. M.. Súdny exekútor v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu nevydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie vo vzťahu k inej konkrétnej veci, právu alebo pohľadávke. Dňa 19.03.2024 súdny exekútor vydal len všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie zvolenými spôsobmi bez ich bližšej špecifikácie a príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávok z účtu v bankách – Štátnej pokladnici a Všeobecnej úverovej banky. 18. Pokiaľ ide o pohľadávky povinného z účtu v bankách, vo vzťahu ku ktorým oprávnený nesúhlasí s ich vylúčením z exekúcie, súd konštatuje, že boli splnené procesné podmienky na to, aby sa vecou zaoberal exekučný súd podľa § 44 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, pričom po preskúmaní pripojených listín dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, pretože má za to, že ju potrebné vykonať dokazovanie ohľadom charakteru jednotlivých pohľadávok z účtu v banke a to jednak so zreteľom na vyjadrenie povinného „pohľadávky povinného z účtu v banke (v štátnej pokladnici alebo v L. M.), ktoré by podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie ako jediné mohli byť postihnuté exekúciou, slúžia povinnému v celom rozsahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, vrátane zabezpečenia predmetu činností povinnej“ a jednak so zreteľom na vyjadrenie oprávneného „povinný disponuje aj peňažným účtom, kde sa nachádzajú prostriedky pochádzajúce z jeho vlastnej obchodnej činnosti, čo znamená, že tieto prostriedky nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti“. 19. Súd ďalej uvádza, že je pochopiteľný postup povinného, ktorý podal predmetný návrh z opatrnosti ako sám uviedol, avšak súd opätovne zdôrazňuje, že vylúčiť možno len ten majetok, ktorý už bol zahrnutý do exekúcie a teda súdny exekútor minimálne podnikol kroky k zabezpečeniu tohto majetku (vydal napríklad príkaz na začatie exekúcie). Ak majetok povinného nebol týmto spôsobom zasiahnutý, nie je dôvod rozhodovať o jeho vylúčení. So zreteľom na uvedené preto súd návrh povinného na vylúčenie veci z exekúcie vo zvyšnom rozsahu zamietol. 18. K samotnej exekučno-právnej imunite povinného treba napokon poukázať na to, že súd nevylučuje, že niektorý majetok povinného ako štátnej organizácie je z exekúcie vylúčený resp. exekúcia naň nie je prípustná, ako to vyplýva aj z § 61s ods. 1 Exekučného poriadku. Za nesprávny (resp. predčasný) ale súd považuje záver povinného, že sa jedná o všetok jeho majetok, teda že sa na neho vzťahuje absolútna exekučno-právna imunita. V § 61s ods. 2 Exekučného poriadku zákonodarca totiž zaviedol koncepciu tzv. relatívnej exekučno-právnej imunity majetku štátu s tým, že vždy ide o imunitu ku konkrétnemu majetku štátu. Jedná sa o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy zakotvenej v § 61s ods. 2 Exekučného poriadku znáša v zásade povinný. Dôkazné bremeno znáša povinný aj v prípade majetku podľa § 91 zákona o poskytovateľoch, kde musí preukázať, že jeho majetok slúži výhradne a výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, čo je ale opäť potrebné dokazovať vo vzťahu ku konkrétnemu majetku povinného a nie všeobecne. Uvedené podporuje i rozsiahla judikatúra Ústavného súdu SR a v tejto súvislosti súd dáva povinnému do pozornosti napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 509/2010 zo dňa 17. 03. 2011, v ktorom ústavný súd uvádza, že: „Ústavný súd vychádza zo zásady, že základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa
stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil ... Exekučno-právna imunita v zmysle citovaných zákonných ustanovení (pozn. § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách) sa nevzťahuje na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok príslušného subjektu. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. ..... je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim, je možné exekúciu zastaviť. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie.“ 19. V právnom štáte by nemal existovať stav, že štát (štátny orgán, štátna organizácia) ako dlžník nesplní povinnosť uloženú mu súdom. Naopak, povinnosti štátu plniť predchádza povinnosť štátu vytvoriť legislatívny rámec aj na prípadný výkon rozhodnutí súdu voči štátu. Súd dáva taktiež do pozornosti skutočnosť, že štát má vytvorený aj mechanizmus na vykonanie potrebného rozpočtového opatrenia s cieľom včasného splnenia judikovanej pohľadávky. „Právo pozná aj vymedzenie okruhu osôb, ktoré požívajú exekučno-právnu imunitu so zreteľom na ich postavenie, pričom sem patria orgány verejnej moci a cudzie štáty. V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, to znamená boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom (oprávneným). Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje nárok na exekučno-právnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu ochranu za podmienok ustanovených zákonom. Tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 zo dňa 15. 11. 2000). 20. V súvislosti s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR na tomto mieste súd ešte záverom dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2017 zo 14. februára 2018, v zmysle ktorého: „Štát musí veľmi dôsledne zvažovať výhody, ktoré si ako vlastník sám prostredníctvom právnej úpravy prizná. Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovo-právnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky štát ústavne neakceptovateľným spôsobom narúša ústavné a medzinárodnoprávne garancie ochrany základného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie majetku. Kým základné právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku orientujú právnu ochranu v hmotno-právnej sfére veriteľa pohľadávky voči štátu, základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zas majú zabezpečiť procesné garancie reálneho naplnenia práv hmotnej povahy. Exekučné konanie, v ktorom sú obligatórne aplikované právne normy účinne znemožňujúce alebo výrazne oslabujúce efektívne uspokojenie vykonateľne prisúdenej pohľadávky, negarantuje potrebné procesné záruky súdnej ochrany veriteľovho vlastníckeho práva.“ Napokon Ústavný súd SR v súlade so záverom nálezu sp. zn. PL. ÚS 111/2011 za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej prípadný absolútny rozsah, teda ten rozsah, ktorý v rámci svojej obrany uvádza povinný. Je zrejmé, že verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. Ústavne neudržateľným by sa však stal práve vo chvíli, keď by obmedzoval základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do takej miery, že tieto základné práva a slobody by nebolo možné primerane užívať, čím by sa vlastne stali len iluzórnymi.
21. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR tak nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že povinný ako štátna príspevková organizácia nepožíva ako subjekt absolútnu exekučno-právnu imunitu. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci exekúcie postihne konkrétny majetok povinného, ktorý má byť z exekúcie vylúčený s poukazom na § 61s ods. 1 písm. e), resp. ods. 2 Exekučného poriadku, bude úlohou povinného, aby sa voči tomuto postupu súdneho exekútora aktívne a kvalifikovaným spôsobom bránil a preukázal existenciu zákonných dôvodov pre záver o vylúčení konkrétnej veci z exekúcie. 22. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníka exekučného konania, aký nárok si v ňom uplatní a aký nie. Pretože žiadny z účastníkov konania o návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie nenavrhli, v rámci konania o návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.