Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9Sk/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200323 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. L. J., bytom X. Č.. XX, XXX XX Š.Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 17.04.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/37/2018-56, zo dňa 17.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a . II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd rozsudkom, č. k. 23Sa/37/2018-56 zo 17.12.2018 podľa § 199 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 17.04.2018, ktorým Sociálna poisťovňa (jej generálny riaditeľ) ako druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2018 na sumu 334,80 eur mesačne. 2. Krajský súd skonštatoval, že žalovaná (ako aj prvostupňový správny orgán) postupovala v súlade so zákonom, keď k 01.01.2018 valorizovala sumu starobného dôchodku žalobcu vo výške 326,40 eur o 8,40 eur, na celkovú sumu 334,80 eur, ktorá je vyššia ako suma minimálneho dôchodku (331,20 eur). Poukázal tiež na to, že žalovaná sa v rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie riadne zdôvodnila. 3. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) napadol rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Opakovane namietal metodiku použitú Sociálnou poisťovňou pre valorizáciu jeho dôchodku v roku 2016 a 2017 v kontexte znenia a účinnosti § 82 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie podľa názoru sťažovateľa nemohlo byť použité. Požadoval valorizáciu starobného dôchodku v roku 2016 a 2017 podľa § 82 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Trval na tom, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho argumentom, ako je možné aplikovať ešte neúčinné ustanovenie (§ 82 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinný od 01.01.2018) na valorizácie v rokoch 2016 a 2017, z ktorého dôvodu sú rozhodnutia žalovanej o valorizáciách jeho dôchodku nezákonné. Valorizácia jeho dôchodku za rok 2016 a 2017 sa mala realizovať v zmysle § 82 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že k sume 328,90 eur mu mala byť od 01.01.2016 pripočítaná suma 1,90 eur a od 01.01.2017 suma 8,20 eur, čím od 01.01.2018 mu mala patriť suma 339 eur, ktorú treba následne zvyšovať v rokoch 2018 a 2019. Žalobca považoval rozsudok krajského súdu za porušenie ústavnoprávnych a medzinárodne garantovaných základných princípov právneho štátu, najmä princípu spravodlivosti a ochrany zákonnosti vrátane spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a rovnako tak rozhodnutie žalovanej z 03.12.2015, 01.12.2016 a 30.11.2017, potvrdiť rozhodnutie žalovanej z 01.07.2015 ako základ k valorizácii a vydať nové rozhodnutia s valorizáciou od 01.01.2016, 01.07.2017 a postupne od 01.01.2018 a 2019. Žiadal tiež doplatiť finančnú čiastku v zmysle valorizácií podľa nových rozhodnutí aj s úrokmi z omeškania. 4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Naďalej sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k správnej žalobe a na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia trvá. 5. Na vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti reagoval žalobca, ktorý zopakoval svoje námietky, uvedené v správnej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti, a navrhol rozhodnúť v súlade s jeho sťažnostným návrhom. 6. Dňa 02.09.2019 bolo kasačnému súdu doručená písomnosť žalobcu (doplnenie kasačnej sťažnosti z 02.09.2019), označené ako žiadosť o verejné konanie. 7. Dňa 14.01.2020 bolo kasačnému súdu doručené podanie žalobcu zo 14.01.2020 označené ako doplnenie do spisu, obsahom ktorého bola požiadavka o doplatenie súm z titulu (podľa žalobcu správnej) valorizácie za roky 2016 až 2019, režijných nákladov za 4 roky trvania súdov a radenie s advokátmi, všetko spolu vo výške 993,60 eur. 8. Dňa 14.09.2020 bolo kasačnému súdu doručené podanie žalobcu zo 14.09.2020 označené ako doplnenie, ktorým boli kasačnému súdu doručené písomnosti (korešpondencia žalobcu) na účely preukázania nesprávnosti výpočtu starobného dôchodku sťažovateľa. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť. 10. Predmetom konania v danom prípade bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o zvýšení žalobcovho starobného dôchodku od 01.01.2018 o sumu 8,40 eur na sumu 334,80 eur mesačne. 11. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 12. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 01. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. 13. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 14. Podľa § 82 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou. 15. Podľa § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), od 01.01.2018 do 31.12.2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre: a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %. 16. Podľa § 293dx ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. 17. Podľa § 293dx ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní: a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 18. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je: a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 01. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a/ zvýšená o: 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov. 19. Podľa § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa znižuje rovnako, ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4. 20. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z.), suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c/ sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak: a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného: 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 21. Z citovaných ustanovení § 82 a § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku. 22. Inštitút minimálneho dôchodku bol do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zavedený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“ 23. V dôvodovej správe k zákonu č. 140/2015 Z. z. je ďalej uvedený aj mechanizmus výpočtu valorizácie minimálneho dôchodku: Zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas obdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na minimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej, zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje. Pred valorizáciou minimálneho dôchodku sa zvýšenie podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní valorizácie sa znovu posúdi nárok na minimálny dôchodok. Zvýšenie dôchodku (valorizácia) sa pripočíta k sume starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa musia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až potom posudzovať, či sú splnené podmienky na ich zvýšenie podľa § 82b (minimálny dôchodok). Rovnaký princíp sa bude uplatňovať pri valorizácii dôchodkov od 01.01.2018, pri určovaní sumy zvýšenia (valorizácie) vyplácaného minimálneho dôchodku. 24. Z uvedeného vyplýva zámer zákonodarcu, aby nárok na minimálny dôchodok trval len dovtedy, kým starobný dôchodok vymeraný a vyplácaný v sume určenej podľa § 66 zákona č. 461/2003 Z. z., vrátane valorizácie podľa § 82 tohto zákona, bude nižší ako suma minimálneho dôchodku. 25. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom daného konania je výlučne preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo 17.04.2018, týkajúce sa zvýšenia starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2018. Preto v rámci súdneho prieskumu daného rozhodnutia nie je možné zároveň preskúmať (otvárať) aj predchádzajúce rozhodnutia žalovanej týkajúce sa valorizácií za roky 2016 a 2017 ako sa mylne domnieva sťažovateľ, ktorý na základe žaloby v sociálnych veciach v rámci prieskumu rozhodnutia zo 17.04.2018 namieta metodiku výpočtu zvýšenia jeho starobného dôchodku aj za predchádzajúce obdobia (roky 2016 a 2017). 26. Rozhodnutia žalovanej o valorizácii dôchodku žalobcu od 01.01.2016 (č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2015) a od 01.01.2017 (č. XXX XXX XXXX X z 09.03.2017) pritom už boli predmetom samostatného súdneho konania, keď súdny prieskum uvedených rozhodnutí žalovanej prebiehal na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sd/15/2016 a pod sp. zn. 23Sa/43/2017, ktoré rozhodnutia predstavujú prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Napriek opakovane vznášanej požiadavke sťažovateľa ani krajský a ani kasačný súd sa z uvedeného dôvodu nemohli v rámci prieskumu rozhodnutia žalovanej zo 17.04.2018 zaoberať aj inými (navyše už súdne preskúmanými) rozhodnutiami žalovanej o zvýšení starobného dôchodku sťažovateľa, konkrétne za rok 2016 a 2017. Všetky kasačné námietky sťažovateľa uvedené v jeho kasačnej sťažnosti zo 04.02.2019 pod sťažnostnými bodmi 1. až 3. sa týkali iných rozhodnutí žalovanej, ktoré však nie sú predmetom prieskumu v danom konaní. Kasačný súd ich preto vyhodnotil ako irelevantné a neprihliadol na ne, keďže rozsah prieskumu správneho súdu závisí od rozsahu práv a povinností, o ktorých rozhodoval správny orgán v napadnutom (preskúmavanom) rozhodnutí. Kasačný súd neprihliadol ani na požiadavku sťažovateľa týkajúcu sa zvýšenia jeho starobného dôchodku od 01.01.2019 o sumu 8,80 eur (na sumu 356,20 eur), keďže ani tento nárok (rozhodnutie o takom nároku) nie je predmetom súdneho prieskumu v danej právnej veci. 27. Úlohou kasačného (aj krajského) súdu v danom prípade bolo preskúmať výlučne rozhodnutie žalovanej zo 17.04.2018, konkrétne či starobný dôchodok žalobcu bol od 01.01.2018 zvýšený na sumu 334,80 eur, teda o 8,40 eur mesačne v súlade s § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov správne. 28. Sťažovateľ v konaní nespochybňoval samotnú výšku zvýšenia jeho starobného dôchodku, t. j. sumu, o ktorú bol starobný dôchodok žalobcovi zvýšený od 01.01.2018. Nesúhlasil však s výpočtom žalovanej, v zmysle ktorého sumu pevného zvýšenia (8,40 eur) pripočítala k sume jeho starobného dôchodku priznaného k 31.12.2017 (326,40 eur) bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Starobný dôchodok žalobcu so zvýšením na sumu minimálneho dôchodku predstavoval od 01.01.2017 sumu 328,90 eur mesačne. Sťažovateľ sa preto domáhal postupu, aby pevná suma zvýšenia vo výške 8,40 eur bola pripočítaná k sume jeho starobného dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2017, ktorý výpočet by bol pre neho priaznivejší. 29. Uvedenej požiadavke žalobcu však nemožno vyhovieť, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 01.01.2018), podľa ktorého na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Žalovaná preto nepochybila, keď starobný dôchodok sťažovateľa vo výške 326,40 eur (bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku) zvýšila od 01.01.2018.o pevnú sumu zvýšenia 8,40 eur na celkovú sumu 334,80 eur mesačne. 30. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí neaplikovala ustanovenie § 82 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ. 31. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa použitia § 82 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z., kasačný súd dáva do pozornosti, že s účinnosťou od 01.01.2018 bolo ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. novelizované zákonom č. 266/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, že sa vložilo jeho nové znenie, pričom podľa § 82 ods. 3 „na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje“. 32. Pokiaľ by žalovaná postupovala tak ako požaduje sťažovateľ, konala by v rozpore s § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2018. 33. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná valorizáciu žalobcovho starobného dôchodku vykonala v súlade so zákonom, keď na zvýšenie jeho starobného dôchodku od 01.01.2018 aplikovala ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tvrdenie sťažovateľa, že žalovaná pri valorizácii aplikovala § 82 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva. 34. Požiadavkami a návrhmi, ktoré sťažovateľ uplatnil na kasačnom súde podaniami (doplnkami kasačnej sťažnosti) zo dňa 02.09.2019, 19.09.2019 a 14.09.2020, sa kasačný súd zaoberať nemohol, nakoľko na dôvody v nich uvedené nebolo možné prihliadnuť, keďže tieto doplňujúce podania boli podané po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 veta druhá SSP). 35. Kasačný súd za dôvodnú nepovažoval ani požiadavku žalobcu o prejednanie veci na (verejnom) pojednávaní. V zmysle § 455 SSP kasačný súd o kasačnej sťažnosti rozhoduje spravidla bez pojednávania, pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. V danej veci nariadenie pojednávania kasačný súd za potrebné nepovažoval, keďže riešil iba právnu otázku. 36. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, nakoľko po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia a postupu krajského súdu nevzhliadol pochybenia vytýkané sťažovateľom, a to ani v rovine ústavnoprávnej. 37. V uvedenom kontexte ešte záverom poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), resp. ani na to, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010). 38. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP, lebo sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohla spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.