KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieNajvyšší súd SR29. 9. 2020plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/4/2020 z 29. 9. 2020

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2020, sp. zn. 9So/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1015201477.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201477
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015201477.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: X.. O. Š.K., bytom P. X, D. (právna
nástupkyňa po zomretom S.. T. Š., naposledy bytom P. X, D.), právne zastúpenej JUDr. Ondrejom
Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2015, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/103/2015-64, zo dňa 23.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/103/2015-64 z
23.01.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd uznesením, č. k. 5Sd/103/2015, zo dňa 06.12.2016, zastavil konanie o odvolaní voči
rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.07.2015, ktoré podal pôvodný navrhovateľ S.. T. Š..
Uvedeným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť pôvodného navrhovateľa o starobný dôchodok s
odôvodnením, že nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. S.. T. Š. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Do konania ako jeho právna nástupkyňa vstúpila jeho
manželka X.. O. Š., ktorá žiadala o pokračovanie v konaní.

Krajský súd zastavenie konania odôvodnil tým, že z obsahu súdneho spisu ako aj z pripojeného
dávkového spisu č. XXX XXX XXXX X krajský súd o. i. zistil, že: - odporkyňa sa dňom 09.02.2016
(kedy jej bolo doručené oznámenie o úmrtí pôvodného navrhovateľa) dozvedela o jeho úmrtí; -
odporkyňa svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.05.2016 od 13.01.2015 priznala pôvodnému
navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 156,80 eur mesačne, zvýšený od 01.01.2016 na sumu
158,70 eur mesačne; - odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 31.5.2016 zrušila napadnuté
rozhodnutie. Ani jedno z týchto dvoch rozhodnutí nebolo nikomu expedované (ako to vyplýva z
poznámok, nachádzajúcich sa v dávkovom spise) z dôvodu úmrtia pôvodného navrhovateľa. Listom z
30.01.2017 odporkyňa navrhovateľke oznámila, že na základe predloženého osvedčenia o dedičstve č.
30D/258/2016, Dnot 16/2016 z 12.07.2016 jej poukazuje na jej adresu poštovým poukazom nedoplatok
na dôchodku jej nebohého manžela (pôvodného navrhovateľa) za obdobie od 13.01.2015 do 18.01.2016
v sume 1.914,10 eur. Z dávkového spisu nevyplýva, že by bol tento nedoplatok, alebo poštový poukaz
vrátený odporkyni.

Krajský súd uviedol, že je nepochybnou skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ sa podaným návrhom
zo 07.09.2015 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
27.07.2015 a vrátenia veci na nové konanie. Tiež je nepochybnou skutočnosť, že odporkyňa svojim
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 31.05.2016 zrušila napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 27.07.2015 z dôvodu opätovného posúdenia nároku na starobný dôchodok, pričom o tomto nároku
rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.05.2016.



Podľa názoru krajského súdu tým, že odporkyňa zrušila napadnuté rozhodnutie a vyhovela tak
podanému návrhu, nastal predpoklad pre zastavenie prebiehajúceho súdneho konania o podanom
návrhu postupom podľa § 250o OSP. Zrušením napadnutého rozhodnutia totižto súd nemá možnosť
takéto (už zrušené rozhodnutie) opätovne zrušiť.

Nad rámec uvedeného krajský súd poznamenal, že rozhodnutie o novom posúdení nároku pôvodného
navrhovateľa, podobne ako aj rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia, neboli nikomu doručené.
A to z dôvodu (ako to vyplýva z poznámok, nachádzajúcich sa v dávkovom spise), že pôvodný
navrhovateľ ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku zomrel ešte pred ich vydaním. I keď
takúto situáciu zákon o sociálnom poistení výslovne nerieši, podľa názoru súdu odporkyňa takýmto
konaním nepostupovala správne. I keď mala v čase vydania rozhodnutia o zastavení konania ako
aj rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku vedomosť o úmrtí žiadateľa o starobný dôchodok
(pôvodného navrhovateľa), podľa názoru súdu bolo jej povinnosťou vyžiadať si od navrhovateľky
predloženie rozhodnutia o dedičstve po zosnulo pôvodnom navrhovateľovi a následne (v zmysle tohto
rozhodnutia o dedičstve) doručiť navrhovateľke ako nadobúdateľke dedičstva v celosti predmetné
rozhodnutia. (Súd iba konštatuje, že rozhodnutie o dedičstve po pôvodnom navrhovateľovi jej bolo
dňa 18.01.2017 doručené súdom potom, ako toto rozhodnutie o dedičstve bolo súdu doručené
navrhovateľkou.) Minimálne z dôvodu, aby navrhovateľka ako dedička po pôvodnom navrhovateľovi
mala vedomosť o ich samotnej existencii, ako aj o ich obsahu. I keď starobný dôchodok ako sociálna
dávka je svojím charakterom osobnostnou dávkou, patriacou jeho poberateľovi počas jeho života,
nedoručením rozhodnutia o priznaní či nepriznaní starobného dôchodku jeho dedičovi (v prípade ak o
dávkach bolo rozhodnuté až po smrti žiadateľa o starobný dôchodok) by bolo odňaté právo takéhoto
dediča domáhať sa prípadnej nápravy. Naviac v prejednávanej veci, keďže navrhovateľka je pozostalou
manželkou pôvodného navrhovateľa, vedomosť o výške priznanej dávky starobného dôchodku má
nepochybne význam aj z pohľadu priznania vdovského dôchodku.

Proti uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,
že krajský súd dospel na základe vykonaným dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že v zmysle ust. § 250o OSP
môže súd zastaviť konanie iba v prípade, ak správny orgán návrhu v celom rozsahu vyhovie. Poukázal
na to, že krajský súd sám konštatuje, že zrušujúce rozhodnutie a rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku neboli nikomu doručené, no napriek tomu im krajský súd priznáva právne účinky, ktoré
nikdy nenastali. Právne účinky nastať nemohli, pretože už v čase vyhotovenia rozhodnutí, pôvodný
navrhovateľ nežil a s jeho právnym nástupcom odporkyňa nekonala. Pripisovať právnu záväznosť
listine založenej v dávkovom spise, ktorá nikdy nebola doručená, nemá oporu v žiadnom právnom
predpise. Odporkyňa vydala rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu. Závery krajského súdu k tejto
otázke považovala navrhovateľka za arbitrárne. Navrhovateľka ďalej namietala, že odporkyňou vydané
rozhodnutia môžu byť považované za rozhodnutia v zmysle § 250o OSP, ktoré zakladajú zákonný dôvod
na zastavenie konania. Podľa jej názoru odporkyňa nevyhovela žiadosti pôvodného navrhovateľa v
celom rozsahu novými rozhodnutiami, pretože vychádzala z doby poistenia 15 rokov, aj keď celková
doba poistenia bola 47 rokov a 122 dní.

Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky stotožnila s rozhodnutím krajského súdu, pretože
o nároku na starobný dôchodok jej zomretého manžela bolo opätovne rozhodnuté tak, že rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti bolo zrušené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 31.05.2016 a rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X z 11.05.2016 bolo rozhodnuté o nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní
postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
krajského súdu je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká
narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

Podľa ust. § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho
oznámenia.

Podľa ust. § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení doručené rozhodnutie, proti
ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok (§ 219 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200425?ucinnost=31.05.2016>), je právoplatné.

Krajský súd odôvodnil zastavenie konania tým, že rozhodnutie, o ktorom sa konalo, bolo zrušené, a
preto odpadol predmet konania. Najvyšší súd nesúhlasí s týmto právnym názorom a poukazuje na to, že
na to, aby rozhodnutie odporkyne vyvolalo právne účinky, musí byť doručené účastníkovi konania. Iba
rozhodnutie, ktoré bolo doručené v zmysle ust. § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. môže nadobudnúť
právoplatnosť.

Platnosť rozhodnutia vyjadruje právnu existenciu rozhodnutia, to znamená, že rozhodnutie už nemožno
zmeniť alebo zrušiť z iniciatívy správneho orgánu bez toho, aby aplikoval mimoriadne opravné
prostriedky. Rozhodnutie je platné okamihom (dňom) oznámenia rozhodnutia účastníkovi konania
za predpokladu, že rozhodnutie vydal kompetentný správny orgán, teda správny orgán vybavený
právomocou rozhodnúť o danej veci. Právoplatnosť rozhodnutia sa v právnej teórii používa v dvoch
významoch, a to formálnej a materiálnej právoplatnosti. Formálna právoplatnosť znamená, že akt
nemôže byť napadnutý riadnymi opravnými prostriedkami, avšak materiálna právoplatnosť sa spája
s relatívnou nezrušiteľnosťou a nezmeniteľnosťou rozhodnutia a vytvára prekážku rozhodnutej veci
(res iudicata). Rozhodnutie sa stáva právoplatným, ak ho už nemožno napadnúť riadnym opravným
prostriedkom za predpokladu, že rozhodnutie bolo oznámené všetkým známym účastníkom konania.
V prípade, ak nebolo rozhodnutie oznámené niektorému zo známych účastníkov, nemôže nadobudnúť
právoplatnosť.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odporkyne z 31.05.2016, ktorým zrušila rozhodnutie z
27.07.2015 o zamietnutí žiadosti pôvodného navrhovateľa o starobný dôchodok, nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Vzhľadom na to, že nedošlo k právoplatnému zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
pôvodného navrhovateľa, neboli splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle ust. § 250o OSP.
Na veci nič nemení ani odporúčanie krajského súdu doručiť rozhodnutia odporkyne právnej nástupkyni
pôvodného navrhovateľa, pretože v čase vydania uznesenia o zastavení konania tieto rozhodnutia neboli
právoplatné.

Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., z
ktorého je zrejmé, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v právnych vzťahoch sociálneho
poistenia zaniká smrťou fyzickej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa nebola oprávnená po smrti
pôvodného navrhovateľa konať s ním ako účastníkom administratívneho konania a priznať mu nárok na
starobný dôchodok. Odporkyňa pochybila, ak nekonala s právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa,
ale konala s osobou, ktorá už nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti vo vzťahoch zo sociálneho
poistenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia z
11.05.2016 a z 31.05.2016 odporkyňa vedela o smrti pôvodného navrhovateľa.

Uvedený názor podporuje aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
22.05.2019, sp. zn. Snj 68/2018, k zjednoteniu výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku
na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2019, v
ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetlil povinnosť pokračovať po smrti pôvodného účastníka
konania v správnom konaní a v súdnom konaní s jeho právnym nástupcom.

Vzhľadom na to, že krajský súd zastavil konanie hoci na to neboli splnené podmienky, čím odňal
navrhovateľke možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.



V ďalšom konaní krajský súd vo veci opäť rozhodne, pričom právnym názorom vyjadreným v tomto
rozhodnutí je viazaný. Zároveň rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5Sd/103/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1015201477