KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieNajvyšší súd SR16. 12. 2012plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2012 z 16. 12. 2012

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2012, sp. zn. 5Sžo/37/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1012200357.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200357
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Baricová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1012200357.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., bytom E., proti odporcovi Centru
právnej pomoci - Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu sp. zn. 1N 95/12, ev. č. 292/12 z 24. januára 2012, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 24. mája 2012, č. k. 26Sp/6/2012-33 v spojení s opravným
uznesením zo 07. júna 2012, č. k. 26Sp/6/2012-34 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 24. mája 2012, č. k.
26Sp/6/2012-33 v spojení s opravným uznesením zo 07. júna 2012, č. k. 26Sp/6/2012-34 z r u š u j e
s tým, že príslušným súdom na konanie a rozhodovanie v danej veci je Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) odmietol podľa § 250p
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako oneskorene podaný opravný prostriedok
navrhovateľa, proti rozhodnutiu odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a
účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak po tom čo mu vec bola postúpená na konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 4Sp/14/2012-16 z 12. marca 2012 z dôvodu miestnej príslušnosti.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že jeho opravný
prostriedok bol podaný včas, pričom poukazoval na to, že svoje podanie podané elektronicky riadne
doplnil v zákonom stanovej lehote.

Odporca zotrvávajúc na dôvodoch svojho rozhodnutia žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP),
odvolanie prejednal a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu nemožno považovať za správne,
nakoľko vo veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je opravný prostriedok - odvolanie navrhovateľa
proti rozhodnutiu odporcu vydaného podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní
právnej pomoci“). Od 01. januára 2012 ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP.



Podľa § 10 ods. 5 veta druhá zákona o poskytovaní právnej pomoci proti rozhodnutiu (Centra) možno
podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum
žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 14c zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č.
428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) znení účinnom od 01. januára 2012 (ďalej len „zákon o sídlach
a obvodoch súdov“) na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o
poskytnutí právnej pomoci podľa osobitného predpisu 1ab) je príslušný:

a) Krajský súd v Bratislave pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského
súdu v Trenčíne,

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline,
Krajského súdu v Nitre,

c) Krajský súd v Košiciach pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne nie je súdom s agendou
právnej pomoci v materiálnej núdzi, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. marca 2012, č.
k. 4Sp/14/2012-16 o postúpení veci bolo vydané v rozpore so zákonom, a že Krajský súd v Trenčíne
namiesto toho, aby predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že s
postúpením veci nesúhlasí, v tejto konal a rozhodol ako súd kauzálne nepríslušný, t. j. súd ktorý nebol
oprávnený vo veci rozhodnúť.

Kauzálna príslušnosť súdov stanovená v zákone o sídlach a obvodoch súdov nahrádza všeobecnú
miestnu príslušnosť súdov (ide o tzv. kauzálnu miestnu príslušnosť), ide však zároveň o príslušnosť
výlučnú, stanovenú nie OSP, ale osobitným predpisom, nedostatok ktorej nie je možné zhojiť, nakoľko
iný súd ako súd kauzálne príslušný nemôže v konkrétnej veci určenej zákonom konať a rozhodnúť - jeho
sudcovia nie sú zákonnými sudcami v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov musel Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. g/ a písm. f/ OSP zrušiť pre nesprávne
obsadenie súdu a odňatie možnosti konať pred zákonným sudcom. Zároveň najvyšší súd vychádzajúc
zo zásady procesnej ekonómie rozhodol o tom, že na konanie v danej veci je príslušný Krajský súd v
Bratislave, ktorému po doručení tohto uznesenie Krajský súd v Trenčíne vec vráti a ktorý ju prejedná a
rozhodne, pričom sa náležite vyporiada s včasnosťou podanie opravného prostriedku navrhovateľa.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami
je rozhodujúci moment doručenia tohto podania súdu a nie, skutočnosť, kedy ho súd opatril
podacou pečiatkou, pričom trojdňová lehota na doplnenie podania, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a §
57 OSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku
zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota
slúžiť (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/219/2007 z 26. februára
2008).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1012200357