Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-10C/110/2007 1107221234 25. 06. 2026 Mgr. Jakub Sládek ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcov: 1/ U.. U. Q., E.. XX. X. XXXX, Y.. XX. X. XXXX, naposledy bytom G. E. XX/XXX, I., 2/ C. Q., E.. XX. XX. XXXX, J. I. G. E.A. XX/XXX, I., zast. Allen Overy Shearman Stearling s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova č, Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, zast. LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 849 909, 2/ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o nahradenie prejavu vôle, takto rozhodol: I. Konanie o žalobe žalobcu 1/ sa zastavuje. II. Konanie o žalobe proti žalovanému 2/ sa zastavuje. III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. IV. Medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva. V. Žalovanému 2/ sa priznáva proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. VI. Žalovanému 1/ sa priznáva proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Žalobcovia sa po (zmene žaloby) domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných tak, že títo ako predávajúci uzatvárajú so žalobcami Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu Č.. XX K. Z. XX/ XXX, ktorý sa nachádza na U.. Z. I. B. na G. E.. XX, S. Č. XXX K. I., Y. na P. XXXX, D.. Ú.. S. A., evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava I a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku parc. Č.. XXX K. D.. Ú.. Staré Mesto. Zmluva o prevode vlastníckeho práva bola prílohou žaloby. 2. V žalobe pôvodne žalobcovia uviedli, že sú nájomcami bytu Č.. XX na X. Z. B. na G. E. XX K. I., ktorý má podľa zamerania žalovaného 1/ výmeru 92,74 m2, z toho obytné plochy 59,5 m2, vedľajšie plochy 19,4 m2 a ostatné plochy 13,88 m2, a to na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 10. 3. 1970.
3. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. 4. Právo osobného užívania bytu vzniklo dňa 10. 3. 1970 zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu rozhodnutím orgánu príslušného podľa predpisov o hospodárení s bytmi. 5. Nájomný pomer žalobcov k bytu vznikol splnením objektívnej právnej skutočnosti nadobudnutím účinnosti novely č. 509/1991 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 1. 1. 1992. 6. Žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa K. I., S. A., G. E.A. XX, Y. na P. Č. XXXX, D.. Ú.. S. A., Z. Č.. XXX o výmere 493 m2, v podiele 86/120 a stavby na Z. Č.. XXX, S. Č. XXX, Y. W. S., K. Z. XX/XXX, pričom výkon správy majetku žalovaného 1/ v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vykonáva žalovaný 2/. 7. Podiel 34/120 nehnuteľnosti vlastní spoločnosť Fun Air spol. s r. o. (menšinový podielový spoluvlastník). 8. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel k obytnému domu ex lege ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí podľa § 2 ods. 2 a ods. 7, a to prechodom z majetku Slovenskej republiky, na ktorom vykonával právo hospodárenia štátny podnik Bytový podnik I. Menšinový podielový spoluvlastník nadobudol spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou od spoločnosti Satel a. s. Poprad v likvidácii zo dňa 1. 8. 2002, pričom vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19. 7. 2005. 9. Dňa 10. 3. 1970 sa zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu s bývalým Obvodným podnikom bytového hospodárstva 1, prevádzkareň 101 Bratislava, Nálepkova 11, stali užívateľmi bytu Č. XX, E.T. S. na X. Z. B. na G. E. XX K. I., S. A.. 10. Podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa domáhali prevedenia bytu číslo 11 do výlučného vlastníctva začiatkom roka 1994 listom zo dňa 10. 2. 1994. Žiadosť adresovali žalovanému 2/ ako správcovi majetku mesta, ktorý je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí oprávnený na nakladanie s majetkom mesta. Keďže žalovaní ich žiadosti nevyhoveli, opakovane žiadali o prevod vlastníctva písomne listom zo dňa 29. 8. 2001, adresovaným žalovanému 2/, a naposledy listom zo dňa 30. 12. 2003. Žalovaní napriek ich písomným žiadostiam do dnešného dňa povinnosť podľa § 29a zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnili. 11. Pri ich žiadostiach o prevod vlastníctva vychádzali zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. 12. Právo nájomníkov na prevod vlastníctva k bytu je dané § 16 ods. 1 bytového zákona, podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Druhá veta citovaného ustanovenia bola do zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vložená zákonom č. 151/1995 Z. z. s účinnosťou od 1. 8. 1995. 13. O prevod vlastníctva k bytu č. 11 požiadali žalovaných listom zo dňa 10. 2. 1994. Opakovane listami zo dňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. 14. Okrem nich požiadali žalovaných o prevod do vlastníctva aj ostatní nájomcovia. Z celkového počtu desiatich bytov v dome takto požiadalo o uskutočnenie prevodu 8 nájomcov, čo predstavuje viac ako 50 % nájomcov v bytovom dome, ktorí sa domáhajú voči žalovaným odkúpenia nájomných bytov do vlastníctva nájomcov. 15. Na uvedené žiadosti žalovaní odpovedajú v tom zmysle, že žiadosti nemôžu vyhovieť, pretože dom sa nachádza v ideálnom spoluvlastníctve obce a právnickej osoby a keďže nie sú výlučnými vlastníkmi, nemôžu žiadosti vyhovieť.
16. Povinnosť uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu je daná v § 29a bytového zákona, a to do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa bytového zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. V zmysle § 29a ods. 8 bytového zákona platí, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva k bytu podľa bytového zákona, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu nedošlo v lehote podľa zákona, ak nájomca svoju žiadosť písomne nevzal späť. 17. Svoju žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 nevzali späť, naopak svoju žiadosť opätovne potvrdili listom zo dňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. 18. V bytovom dome na Hviezdoslavovom námestí 11 sa nachádza 10 bytov, z toho 8 nájomníkov požiadalo o prevod vlastníctva k bytu, čím bola splnená zákonná hranica 50 %. S ohľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 29a bytového zákona majú nárok na odkúpenie podielu 86/120 k bytu do ich vlastníctva. 19. Tento nárok vychádza z ustanovení povahy lex specialis vo vzťahu k lex generalis Občianskemu zákonníku, a preto v zmysle derogačných pravidiel má ich nárok prednosť pred záujmom menšinového podielového spoluvlastníckeho podielu. Uzatvorenie zmluvy s nájomcom je zákonnou povinnosťou obce, ktorá vzniká na základe subjektívnych právnych skutočností, ktorými sú podané žiadosti viac ako 50 % nájomcov, a zároveň na základe objektívnych právnych skutočností, ktorými je uplynutie dvojročnej lehoty od podania žiadosti. Vzhľadom na to žiadajú o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva. II. Vyjadrenie žalovaných k žalobe Vyjadrenie žalovaného 2/ 20. K žalobe vyjadril najskôr žalovaný 2/. Žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol nasledovné. 21. Upozornil na to, že nehnuteľnosti na G. E. Č. XX majú charakter podielového spoluvlastníctva, ktoré podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka a špeciálneho zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prednostné právo spoluvlastníka v podielovom spoluvlastníctve, t. j. právo na odkúpenie podielu ďalšieho spoluvlastníka, má prednosť pred právom nájomcu, teda obec, ktorá nie je v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nemôže bez súhlasu spoluvlastníka v podielovom dome realizovať prevod vlastníctva bytov, nebytových priestorov a pozemku. V danom prípade súhlas ďalšieho spoluvlastníka, spoločnosti Fun Air s. r. o., k takémuto právnemu úkonu nebol daný. 22. Žalobcovia navyše nie sú nositeľmi žiadneho majetkového práva k bytu, nakoľko majú postavenie nájomcov bytu, ktoré im vyplýva zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 10. 3. 1970. Vzhľadom na právny stav nie je žalovaný 2/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcom. Vyjadrenie žalovaného 1/ 23. Žalovaný 1/ tiež žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol nasledovné. 24. Žalobcovia nepreukázali, že by im prislúchalo také oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva, ktoré by ich aktívne legitimovalo na podanie žaloby. 25. Byt, ktorý je predmetom tohto sporu, sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Existencia podielového spoluvlastníctva má pre posúdenie prejednávanej veci zásadný význam, lebo práve táto skutočnosť limituje práva a povinnosti ako podielového spoluvlastníka, a to tak vo vzťahu k druhému spoluvlastníkovi, ako aj vo vzťahu k nájomcom bytov, ktoré sa v dome nachádzajú. Žalobcovia svoj nárok opierajú o § 29a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Úplne však opomenuli § 16 ods. 1 toho istého zákona, ktorý síce hovorí, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas, avšak týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Súčasný
právny stav teda neumožňuje realizovať odpredaj spoluvlastníckych podielov na byte do vlastníctva jednotlivých nájomníkov a zákon mu za týchto okolností ani takúto povinnosť neukladá. Predajom čo i len jedného bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu na byte, by sa od základov zmenil právny status nehnuteľnosti, dom ako celok by prestal existovať a právne by existovali len byty, resp. nebytové priestory a im zodpovedajúce spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam a zariadeniam domu Táto dispozícia je natoľko závažná a trvalo meniaca majetkovú podstatu, že k nej nemôže pristúpiť bez súhlasu, respektíve proti vôli druhého spoluvlastníka. Z tejto skutočnosti je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k petitu, ktorý by ho zaviazal na konanie v rozpore s platnou právnou úpravou. III. Procesný vývoj Prerušenie konania 26. Súd uznesením zo dňa 14. 12. 2011, č. k. 10C/110/2007-73, rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/83/2009. V tomto uznesení súd konštatoval, že v konaní sp. zn. 32Cb/83/2009 sa rieši otázka vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom navrhovanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome, pričom súd má za to, že výsledok uvedeného sporu môže relevantne ovplyvniť výsledok tohto sporu. Podľa súdu až právoplatným skončením konania sa bude dať ustáliť konečný okruh účastníkov v tomto konaní. Na odvolanie rozhodoval proti uzneseniu o prerušení konania Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 30. 3. 2012, č. k. 5Co/98/2012-85, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 27. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. 12. 2022, sp. zn. 32Cb/83/2009, rozhodol súd výrokom I. tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo 4247, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres I. U., F. I., A. Č. S. A., D.. Ú.. S. A., W. J. Z.. X.. „., Z.. Č.. XXX F. K. XXX A., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba, druh stavby iná budova, S. Č. XXX. Výrokom II. súd vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo, a to tak, že žalobkyni - G. E. XX, S.. X.. F.. - Z. B. K. E. Z. Č.. XXX W. Č.. XXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku a žalovanému - Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava - prikázal do vlastníctva byty č. X W. Č.. XX, a to podľa pripojeného znaleckého posudku Ing. Miroslava Ilavského, PhD., znalecký úkon č. 178/2021 z 9. 8. 2021, ktorý spolu s prílohami tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva náhradu vo výške 57 421,31 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. žiadnej zo strán sporu ani intervenientovi na strane žalovaného nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 30. 11. 2023, č. k. 10Co/13/2023-1306, na odvolanie rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 2. 2024. Vyjadrenie žalovaného 1/ 28. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že dňa 29. 3. 2012 bola žalobkyni doručená výpoveď z nájmu bytu Č.. XX. Na základe doručenej výpovede jej výpovedná doba skončila 1. 4. 2013, a teda prestala byť nájomníčkou bytu. Žalobkyňa si dňa 16. 4. 2012 podala žiadosť o bytovú náhradu, na základe čoho jej dňa 20. 8. 2012 vydal rozhodnutie č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar, ktorým žalobkyni priznal nárok na bytovú náhradu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 9. 2012. Následne dňa 24. 12. 2012 vydal potvrdenie o zápise žalobkyne do zoznamu žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31. 7. 1995, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Podľa § 29a ods. l zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.
29. Žalobkyňa v priebehu konania stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže jej nájomný vzťah k predmetnému bytu zanikol. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31. 7. 1995, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Tento právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie súdu v obdobnej veci vedený na Okresného súdu Bratislava I, ktorý vo svojom právoplatnom rozsudku zo dňa 27. 6. 2019, č. k. 9C/52/2006-302, zamietol žalobu žalobcov o nahradenie prejavu vôle s konštatovaním, že: „Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia ku dňu rozhodnutia súdu nespĺňajú zákonnú podmienku stanovenú § 16 zák. 182/1993, t. j. nie sú nájomcami predmetného bytu.“ Rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Nitre, ktorý v rozsudku zo dňa 18. 3. 2015, sp. zn. 6 Co 727/2014, vo veci nahradenia prejavu vôle v ktorom žalobkyňa žiadala, aby žalovaného zaviazal k povinnosti uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, uviedol: „Nájomný pomer sa jej skončil uplynutím výpovednej lehoty. Tým stratila postavenie nájomcu bytu a nároky vyplývajúce z § 16 ods. 1 a § 29a BytZ.“ 30. Doteraz prezentovaná argumentácia vychádzala z predpokladu existencie nájomného vzťahu žalobkyne k bytu. Tento predpoklad už nie je splnený, a preto nemožno vychádzať z právnych dôsledkov, ktoré z neho plynuli. Žalobkyňa stratila postavenie nájomníčky dňa 1. 4. 2013, keď jej skončila výpovedná lehota, pričom jej bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Tým stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže jej nájomný vzťah k bytu zanikol. Pokračovanie v konaní by bolo v rozpore s právnou úpravou upravujúcou prevod bytov do vlastníctva, ktorá výslovne vyžaduje existenciu platného nájomného vzťahu ako nevyhnutného predpokladu na uplatnenie takéhoto nároku. Vzhľadom na uvedené je žaloba nedôvodná. Vyjadrenie žalovaného 2/ 31. Následne sa vo veci vyjadril žalovaný 2/. Pre toto konanie je relevantným to, že súd vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že (okrem iného) žalovanému 1/ prikázal do vlastníctva byt č. 11. Predkupné právo, ktoré bolo predmetom ich predchádzajúcej obrany, po vyporiadaní spoluvlastníctva zaniklo. Napriek uvedenému má za to, že nárok žalobkyne je premlčaný a predaj bytu je vzhľadom na túto skutočnosť právne neprípustný. 32. Žiadosť žalobkyne o prevod bytu do osobného vlastníctva je zo dňa 10. 2. 1994. Žalobkyňa následne smerovala voči nemu ďalšie opakované žiadosti zo dňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. Opakované žiadosti nemožno považovať za nové žiadosti. Opakované žiadosti identicky odkazujú na pôvodnú žiadosť. Je jasne preukázané, že žalobkyňa nikdy nepredložila novú žiadosť. Žalobkyňa sa iba opakovane dopytovala vybavenia pôvodnej žiadosti. Žalobkyňa zároveň nikdy nezobrala svoju žiadosť späť. V zmysle uvedeného zdôrazňuje, že opakované žiadosti žalobkyne sú v podstate len dopytmi na vybavenie pôvodnej žiadosti a tieto nemôžu byť považované za nové žiadosti. Opakované žiadosti sa explicitne týkajú tej istej veci, a preto nie sú považované za nové žiadosti, ktoré by spustili nový proces posudzovania. 33. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.“ 34. Žiadosť žalobkyňa podala ešte v roku 1994. Lehota podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uplynula v roku 1996. Od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba s poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Právo podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je premlčané, pretože doba predpokladaná zákonnými ustanoveniami na uplatnenie práva žalobkyne, aby súd uložil splnenie povinnosti, uplynulo už v roku 1999. Žalobkyňa sa svojho nároku domáhala súdnou cestou, žalobou doručenou súdu až dňa 27. 6. 2007, čiže približne 8 rokov po uplynutí premlčacej doby a takmer 10 rokov po uplynutí lehoty na plnenie žalovaného 2/. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 120/2009: „Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že je môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“. 35. Ďalej upozornil, že petit je nevykonateľný. Proces vyporiadania vedúci k zániku podielového spoluvlastníctva znamená, že žalovaný 2/ už nie je len spoluvlastníkom, ale výlučným vlastníkom celku, teda všetkých dotknutých nehnuteľností. V dôsledku vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovaný 2/ vlastní celý majetok a nie je možné, aby v tomto stave realizoval predaj podielu, ktorý už právne neexistuje. Vyjadrenie žalobkyne 2/ (zmena žaloby a späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/) 36. Žalobkyňa 2/ sa nestotožnila s názormi žalovaných. Mala za to, že jej svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. Nárok premlčaný nie je, pričom navyše námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon, petit nie je nevykonateľný. 37. Žalovaný 1/ tvrdí, že údajne prestala byť nájomníčkou bytu, a preto mala stratiť právo na prevod bytu do jej osobného vlastníctva podľa § 29a a nasl. bytového zákona. S tým sa nestotožňuje. V prvom rade, výpoveď z nájmu bytu je vo vzťahu k povinnosti žalovaného 1/ previesť byt do jej osobného vlastníctva celkom irelevantná. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení nesprávne vykladá právne účinky výpovede. Výpoveď z nájmu má totiž účinky výhradne ex nunc (do budúcnosti), na rozdiel napríklad od inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktoré má v občianskom práve účinky ex tunc. Pritom prvýkrát požiadala o prevod bytu do jej osobného vlastníctva ešte v roku 1994 a od roku 2007 sa tohto prevodu domáha aj súdnou cestou. Výpoveď z nájmu jej bola doručená až dňa 29. 3. 2012. Je preto zrejmé, že jej nárok na prevod bytu vznikol skôr, ako jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, a teda jej nárok naďalej platne existuje. Pokiaľ by mal totiž platiť tento argument žalovaného 1/, vo svojich dôsledkoch by to znamenalo, že akýkoľvek dlžník by sa mohol jednostranne zbaviť svojej povinnosti výpoveďou zo zmluvy. To by však úplne poprelo účel samotného inštitútu výpovede zo zmluvy. Uplatnením logiky žalovaného 1/ by napríklad ako nájomníčka mohla počas celého trvania nájmu odmietať platiť nájomné, a následne nájomnú zmluvu vypovedať a brániť sa tvrdením, že nárok prenajímateľa na zaplatenie nájomného výpoveďou z nájomnej zmluvy zanikol. To by bolo zjavne nesprávne. Nároky prenajímateľa na nájomné v tejto analogickej situácií totiž vznikli v dobe, keď bola nájomná zmluva ešte platná a účinná, a preto by bola výpoveď z nájmu v tomto ohľade irelevantná. 38. V dobe vzniku jej nároku na prevod bytu do jej osobného vlastníctva, ako aj v dobe začatia tohto súdneho sporu ešte neexistoval ani len právny predpis, na základe ktorého došlo k výpovedi z nájmu bytu. Týmto právnym predpisom je zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Argumentácia žalovaného je teda popretím základného princípu právneho štátu zákazu retroaktivity. 39. Pokiaľ by si žalovaný 1/ riadne a včas splnil svoju zákonnú povinnosť previesť byt do jej osobného vlastníctva podľa § 29a bytového zákona, nikdy by ani len nemohla dostať výpoveď z nájmu bytu, pretože v čase nadobudnutia účinnosti zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov by už dávno bola jeho vlastníčkou. Výpoveď z nájmu bytu by v prípade riadneho a včasného konania žalovaného 1/ ani len neprichádzala do úvahy. 40. Upozorňuje tiež na znenie § 29b ods. 3 bytového zákona, pričom nie je sporné, že svoju žiadosť nikdy nezobrala späť. 41. Na tento prípad zároveň nemožno použiť ani závery z rozsudku Krajského súdu v Nitre, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení žalovaný 1/. Krajský súd v Nitre sa vôbec nezaoberal argumentom vyššie, ktorý uvádza. Naopak, zaoberal sa otázkou prejudiciality vo vzťahu ku konaniu o určenie neplatnosti výpovede, pretože odvolateľke v danej veci svoje odvolanie zdôvodnila najmä tvrdením o tom, že výpoveď z nájmu je neplatná. V danej veci zároveň nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o prevode bytu, a to z dôvodu nedoplatkov na strane odvolateľky ako nájomníčky, pričom medzičasom daný byt nadobudla tretia osoba (noví vlastníci). V tunajšom spore však žiadna takáto okolnosť nenastala, pričom jediným dôvodom, prečo v čase vzniku jej nároku a až do dnešného dňa nedošlo k prevodu bytu do osobného vlastníctva, je výlučne obštrukčné konanie žalovaného 1/ (a v danom čase prípadne aj žalovaného 2/) spočívajúce v tvrdení domnelých (neexistujúcich) prekážok na jeho strane.
42. V druhom rade, nesúhlasí s tvrdením žalovaného 1/, že by nebola k dnešnému dňu nájomníčkou bytu. Naopak, požíva status nájomníčky bytu aj k dnešnému dňu. Po celý čas až do súčasnosti naďalej plnohodnotne ako nájomníčka užíva byt. Za toto užívanie bytu riadne a včas platí nájomné. A takisto vo všetkých ostatných ohľadoch sa vzťah žalovaného 1/ a jej správa ako vzťah prenajímateľa a nájomcu. Je teda naďalej aj k dnešnému dňu nájomníčkou bytu na základe tzv. faktického nájomného vzťahu. 43. Konanie strán sporu teda predstavuje vznik nájomného vzťahu na základe fikcie. Výkladom takisto možno dospieť k záveru, že konanie strán viedlo ku konkludentnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy alebo k faktickému späťvzatiu výpovede z nájmu bytu, ktoré možno prirovnať k inštitútu obnovenia nájomnej zmluvy zakotvenému v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť o existencii faktického nájomného vzťahu medzi ňou a žalovaným 1/ potvrdil aj Okresný súd Bratislava I v rozsudku o spoluvlastníctve. Bola spolu s ostatnými nájomcami bytového domu v konaní o spoluvlastníctve jednou z intervenientov. Rozsudok o spoluvlastníctve konkrétne uvádza, že: „Intervenienti sú vzhľadom na tvrdenia o výpovediach z nájmu a o ich žiadostiach na pridelenie náhradného bytu v súčasnosti stále nájomcami bytov na základe faktického nájomného vzťahu.“ a „Intervenienti v tomto smere predložili aj zoznam bytov a ich nájomné údaje podpísané Národnou správou domu z roku 1943, soznania k dani činžovnej z rokov 1940, 1948, 1949, nájomnú zmluvu z 1964, ako aj dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu z 1964. Z týchto listín, ako aj zo stále existujúceho faktického nájomného vzťahu intervenientov a § 104 stavebného zákona súd ustálil, že nehnuteľnosť je určená na bývanie.“ 44. Postup žalovaných pri dávaní výpovedí z nájmu navyše vyvoláva dôvodné podozrenie, či hlavným účelom výpovedí z nájmu nebolo obchádzať zákonnú povinnosť previesť byt do osobného vlastníctva žalobkyne a mutatis mutandis pri ostatných nájomníkoch. Výpoveď z nájmu bytu bola žalobkyni daná v dobe, keď už niekoľko rokov prebiehal tento spor, ako aj identické spory s ostatnými nájomcami bytového domu. V danom čase už takisto dva roky prebiehalo konanie o spoluvlastníctve, v ktorom sa žalovaný 1/ domáhal, aby podielové spoluvlastníctvo k bytovému domu bolo vyporiadané tak, že všetky byty nadobudne do výlučného vlastníctva práve on. 45. Prípustnosť výpovede z nájmu a možnosť aplikácie zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom bola žalovanými odôvodňovaná existenciou podielového spoluvlastníka na základe § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Dôvodová správa k tomu ustanoveniu uvádza najmä nasledovné: „Zákon zužuje svoju pôsobnosť len na také byty, ktoré zároveň boli vydané oprávneným osobám podľa reštitučných zákonov. Dôvodom je, aby sa vyporiadali nájomné vzťahy, ktoré boli založené pred vydaním nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom, ktoré aj po zmene vlastníctva bytov naďalej trvajú a ktoré sú chránené zákonom. Nakladanie s predmetom (súkromného) vlastníctva týchto osôb je obmedzené, pretože výška nájomného je stanovená právnym predpisom a zabezpečenie primeranej bytovej náhrady v intenciách Občianskeho zákonníka je za súčasných podmienok na trhu s nájomnými bytmi fakticky veľmi ťažké.“ Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že účelom právnej normy bolo chrániť vlastnícke právo reštituentov, nie umožniť obciam obchádzať svoje zákonné povinnosti podľa bytového zákona. 46. V konaní o spoluvlastníctvo bolo žalovanému 1/ súdom vyhovené a byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Výpoveď z nájmu tak v kontexte postupu žalovaného 1/ mala jediný cieľ, a to zbavenie sa povinnosti byt previesť do jej osobného vlastníctva. Účelom výpovede z nájmu bolo obchádzanie povinností žalovaných podľa bytového zákona, a preto je výpoveď absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 47. Podľa žalovaného 2/ je jej nárok údajne premlčaný, lebo žiadosť o prevod bytu bola podaná zosnulým manželom žalobkyne ešte v roku 1994, ale žalobu podala až v roku 2007. Žalovaný 2/ považuje opakované žiadosti iba za dopyty na pôvodnú žiadosť. S týmito tvrdeniami sa nestotožňuje. Ide o opakované žiadosti, z ktorých každá zakladá nový nárok, pre ktorý plynie osobitne premlčacia lehota. 48. Už len z predmetu uvedeného na opakovaných žiadostiach (t. j. že ich žiadateľ nazval opakovanými žiadosťami) jednoznačne vyplýva vôľa žiadateľa opätovne požiadať o prevod bytu, nielen sa dopytovať na pôvodnú žiadosť, i keď na ňu odkazuje. Za osobitné žiadosti ich de facto považoval aj žalovaný 2/, keď pri formulovaní svojej reakcie na tieto opakované žiadosti neodkázal žiadateľa iba na svoju pôvodnú odpoveď na jeho pôvodnú žiadosť, ale vysporiadal sa s nimi ako so samostatnými žiadosťami, ktorým
nevyhovel. Ako dopyt na pôvodnú žiadosť by ich bolo hypoteticky možné vykladať len vtedy, ak by sa napríklad žalovaný 2/ pôvodnou žiadosťou vôbec nezaoberal a jediné, čoho by sa žiadateľ domáhal, by bolo odstránenie nečinnosti. To však nebol prípad jej a jej zosnulého manžela. 49. Otázka vzniku nového nároku pri opakovaných žiadostiach je riešená rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu, pričom táto rozhodovacia prax dáva za pravdu výkladu, ktorý predkladá, a to tak, že dochádza k vzniku nového nároku. Najvyšší súd v tejto súvislosti vyslovil nasledovný záver: „Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým obsahom. Preto podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by takého právne účinky opakovanej žiadosti mali byť vylúčené. Naopak ustanovenie § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytu.“ Tento právny záver bol potvrdený aj novšou rozhodovacou praxou. 50. Posledná žiadosť jej zosnulého manžela, ktorú uvádza žalovaný 2/, pochádza z 30. 12. 2003. Podľa § 29a ods. 1 bytového zákona v znení účinnom v čase podania žaloby: „Obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome.“ Právo nájomcu sa zmení na vymáhateľný nárok až po márnom uplynutí tejto dvojročnej lehoty, čo potvrdzuje aj odborná literatúra. Z toho vyplýva, že premlčacia lehota k tejto žiadosti by v prípade nepodania žaloby uplynula až 30. 12. 2008, a teda nárok bol uplatnený na súde včas, pred uplynutím premlčacej lehoty. 51. V skutočnosti by však k uplynutiu premlčacej lehoty došlo dokonca až v roku 2011, pretože v roku 2006 jej manžel podal ďalšiu žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva, ako dokazuje odpoveď žalovaného 2/ na túto žiadosť. Žalovaný 2/ túto žiadosť vo svojom vyjadrení ani nespomína. 52. Pre prípad, že sa súd nestotožní s jej názorom, že nárok nie je premlčaný, uvádza aj ďalšie argumenty, prečo by súd nemal na námietku premlčania prihliadať. Námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, a teda podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka nemôže súd na jej základe priznať žalovaným právnu ochranu. Žalovaní ju dlhodobo zavádzali, medzičasom je takmer 80-ročná dôchodkyňa, ako aj ostatných nájomcov, že majú záujem si plniť svoje povinnosti podľa bytového zákona, ale jedinou prekážkou prevodu vlastníckeho práva k bytu do jej osobného vlastníctva je existencia podielového spoluvlastníka. To vo svojej podstate priznáva aj žalovaný 2/. Uvedené dokazuje aj skutočnosť, že v roku 1996 bola jej žiadosť výslovne odložená „do vyriešenia otázky výlučného vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti“. Za takýchto okolností sa nájomcovia, vrátane nej - osoby bez právneho vzdelania - legitímne spoliehali, že nie je potrebné podávať žalobu na súde, pretože po vyporiadaní vzťahov s podielovým spoluvlastníkom dôjde k prevodom bytov do ich osobného vlastníctva. Aj z množstva opakovaných žiadostí je zrejmé, že pokiaľ bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby, nebolo to tak z dôvodu nedostatku bdelosti na jej strane a na strane jej zosnulého manžela, ale z dôvodu, že žalovaní vytvorili v nej legitímne očakávania, že k prevodu bytu do jej osobného vlastníctva eventuálne dôjde a že si splnia svoju zákonnú povinnosť podľa bytového zákona. 53. Konanie, postup a rétorika žalovaných teda nepochybne mali značný vplyv na jej predchádzajúce rozhodovanie domáhať sa svojho práva súdnou cestou medzi rokmi 1994 až 2007. V rozpore s dobrými mravmi je však aj samotný fakt, že žalovaní po dobu 31 rokov zavádzali a nechávali ju v nádeji, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevedú byt do jej osobného vlastníctva, ako aj že po dobu 18 rokov ju nechali viesť tento súdny spor, ako aj participovať v konaní o spoluvlastníctve v pozícii intervenienta na strane žalovaných (teda podporujúc záujem žalovaných na priznaní všetkých bytov v bytovom dome do výlučného vlastníctva žalovaného 1/). 54. Žalovaný 1/ dokonca vo svojom vyjadrení z 12. 4. 2011 kategoricky vyhlásil nasledovné: „V prípade, že sa [Hlavné mesto] stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (celého bytového domu) alebo v rámci reálnej deľby jednotlivých bytov, bude postupovať tak, ako mu ukladá zákon.“ Na tomto základe by bolo
možné dokonca uvažovať aj o tom, že žalovaný 1/ pre prípad reálnej deľby bytového domu, ku ktorému napokon skutočne došlo, nároky nájomcov (vrátane nároku žalobkyne) uznali. 55. Navyše, počas konania o spoluvlastníctve žalovaní zavádzali nie len nájomcov, ale aj samotný súd, keď sa domáhali, aby boli byty prikázané do vlastníctva žalovaného 1/ práve s odôvodnením, aby tieto mohli byť následne prevedené do osobného vlastníctva nájomcov. 56. Rozpor s dobrými mravmi pri uplatnení námietky premlčania je o to závažnejší, že nejde o „súkromné osoby“, ktoré môžu primárne sledovať vlastné záujmy. Ide o subjekty územnej samosprávy, ktorých základnou úlohou je podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení : „starostlivosť o všestranný rozvoj [ich] územia a o potreby [ich] obyvateľov.“ Žalovaní konajú v priamom rozpore s týmto svojím zákonným poslaním, keď uprednostňujú vlastný záujem nemusieť previesť nehnuteľnosti v centre Bratislavy za nižšiu, regulovanú cenu. 57. Na námietku premlčania navyše nie je potrebné prihliadať s poukazom na to, že týmto podaním zobrala žalobu späť proti žalovanému 2/. Žalovaný 1/ námietku premlčania nikdy nevzniesol. Pokiaľ by sa tak rozhodol urobiť, uvádza, že rovnaké argumenty by obdobne platili aj voči prípadnej námietke premlčania žalovaného 1/. 58. Žalovanému 2/ boli v zmysle štatútu žalovaného 1/ zverené do správy niektoré nehnuteľnosti vlastnené žalovaným 1/, vrátane sporného bytu. Z uvedeného dôvodu bolo nejednoznačné, či je v súdnych konaniach týkajúcich sa vecných práv k zvereným nehnuteľnostiam vecne legitimovaný len žalovaný 1/, alebo aj žalovaný 2. Súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva túto otázku vyriešil s jednoznačným záverom, že vecne legitimovaný je výhradne žalovaný 1/. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ je výlučný vlastník bytu, resp. celého bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, jedine on môže byť uvedený na prevodnej zmluve ako prevádzajúci. Z uvedeného dôvodu týmto berie podľa § 144 CSP žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňoval nároky proti žalovanému 2,/ a navrhuje, aby súd zastavil konanie proti žalovanému 2/. 59. Úpravou, resp. precizovaním petitu žaloby reflektuje na viaceré záležitosti, medzi ktoré patrí najmä späťvzatie žaloby proti žalovanému 2/, odstránenie formálnych nedostatkov zmluvy, ktorá je súčasťou žalobného petitu, konanie o spoluvlastníctve, ako aj relevantné zmeny v legislatíve, najmä zrušenie Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu. Preto žiadala o úpravu žaloby, tak, že súd nahrádza prejav vôle žalovaného 1/ tak, že žalovaný 1/ ako prevádzajúci uzatvára so žalobkyňou ako nadobúdateľom dňom právoplatnosti tohto rozsudku Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Zmluvu žalobkyňa 2/ pripojila. Vyjadrenie žalovaného 1/ 60. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/. 61. Žiadal súd, aby žalobu zamietol ako predčasnú. A to z dôvodu, že najskôr na neho mohla dopadnúť povinnosť previesť byt žalobkyni v momente, ako sa stal jeho výlučným vlastníkom, teda dňa 13. 2. 2024. Až vtedy sa mohla stať žiadosť žalobkyne o prevod bytu do vlastníctva perfektnou. V čase, kým bol iba podielovým spoluvlastníkom, nemohla žalobkyňa docieliť realizáciu svojho práva a preto, že ani nebol osobou povinnou. Byt v tom čase ako vec ani právne neexistoval. Žaloba je tak podaná predčasne, pretože ešte neuplynula zákonná 2-ročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu počítaná od 13. 2. 2024. Nemožno preto uzavrieť, že sa dostal do omeškania s povinnosťou previesť žalobkyni byt v zmysle § 29a ods. 1 zákona 182/1993 Z. z. Táto povinnosť zaťažovala iba výlučného vlastníka, a nie podielového spoluvlastníka a jej predmetom mohol byť iba byt ako celok, a nie aj spoluvlastnícky podiel na byte. 62. K argumentu žalobkyne, že výpoveď nemohla mať za následok stratu jej aktívnej legitimácie, keďže účinky výpovede smerujú do budúcna, uvádza že žalobkyňa hrubo zavádza. Argument, že k podaniu žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva došlo skôr, ako bola doručená výpoveď, nebráni tomu, aby neskoršia výpoveď privodila zánik tohto nároku. Nie tým, že by išlo o akýsi retroaktívny účinok výpovede, ale tým, že výpoveď mala za následok ukončenie nájomného vzťahu, z ktorého mohlo žalobkyni vzniknúť právo na prevod bytu do osobného vlastníctva.
63. Neobstojí ani príklad „uplatnenia logiky“ ohľadne zbavenia sa zodpovednosti za platby nájomného neskoršou výpoveďou. Nárok prenajímateľa na nájomné v spojitosti s (neskoršou) výpoveďou z nájmu nie je v ničom analogický k nároku nájomcu na prevod bytu. Je zrejmé, že výpoveďou z nájmu nárok na nezaplatené nájomné nezaniká. Žalobkyňa sa snaží vzbudiť dojem, že nárok na nájomné nezaniká práve z dôvodu, lebo výpoveď z nájmu „nepôsobí spätne“. V druhom kroku žalobkyňa dovodzuje, že ani vo vzťahu k nároku na prevod bytu nie je možné, aby výpoveď „pôsobila spätne“. 64. Zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom neobsahoval ustanovenie, ktoré by zakazovalo dať výpoveď z nájmu v prípadoch, že prebieha súdny spor, resp. je podaná žiadosť o prevod v čase pred prijatím zákona. Na podporu správnosti tohto právneho názoru, že ukončenie nájomného vzťahu, z ktorého mohlo žalobkyni vzniknúť právo na prevod bytu do osobného vlastníctva, spôsobilo zánik takéhoto práva a stratu aktívnej vecnej legitimácie, poukazuje aj na ďalší judikát. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 5. 2012, sp. zn. 4Cdo/203/2010, v obdobnom spore. Najvyšší súd potvrdil, že keď v čase rozhodnutia prvostupňového súdu už nie je navrhovateľka nájomcom, stráca aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku. 65. Žalobkyňa sa snaží odvodiť svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj od tzv. faktického nájomného vzťahu, ktorý sa spomína v rozsudku o vysporiadaní spoluvlastníctva k bytovému domu. Akýkoľvek faktický nájomný vzťah, ak vznikol, vznikol až po ukončení pôvodného nájomného vzťahu uplynutím výpovednej doby dňa 1. 4. 2013. Sama žalobkyňa uvádza, že malo ísť o konkludentné uzavretie novej nájomnej zmluvy. 66. Novosť takejto „faktickej nájomnej zmluvy“ žiada zohľadniť ako právne významnú, pretože § 29, resp. §29a zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom ku dňu podania žiadosti, priznáva právo žiadať prevod bytu do vlastníctva iba tzv. „prvonájomcovi“. Teda osobe, ktorá bola nájomcom ešte pred účinnosťou zákona. V prípade žalobkyne ide o nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. 254-7-349/70 zo dňa 10. 3. 1970 uzavretou s Bytovým podnikom. Len z tohto nájomného vzťahu z roku 1970 mohlo vzniknúť žalobkyni právo na prevod bytu. 67. Odmieta aj hypotézu žalobkyne, že pokiaľ by si splnil svoju povinnosť previesť byt „riadne a včas“, neprichádzala by žiadna výpoveď z nájmu do úvahy. V čase podania žiadosti išlo o byt, vo vzťahu ku ktorému nebol výlučným vlastníkom bytového domu. Preto sa na neho povinnosť previesť byt nevzťahovala. Ide pritom o otázku zásadného významu. 68. Tiež odmieta, že by hlavným účelom výpovede pre žalobkyňu malo byť obchádzanie jeho zákonnej povinnosti previesť byt do vlastníctva žalobkyne. Výpoveď z nájmu umožňoval priamo zákon č. 260/2011 Z. z., a to spôsobom a z dôvodov v tomto zákone uvedených. Zákon zároveň pamätal na ochranu nájomcov v reštituovaných bytoch, ktorým priznal právo na náhradné bývanie. Vypovedaním nájmu žalobkyni vykonával svoje oprávnenie na základe zákona a v jeho medziach. 69. Žalobkyni reálne dňa 18. 6. 2025 poskytol, resp. pridelili bytovú náhradu v novo postavenom bytovom dome na A. E. K. I., a to na základe predchádzajúceho Rozhodnutia o poskytnutí bytovej náhrady. Argumentácia žalobkyne, ktorá spochybňuje prípustnosť výpovede z nájmu dôvodovou správou k zákonu, nemôže obstáť práve preto, že poskytol žalobkyni primeranú bytovú náhradu.Žalobkyňa poskytnutú bytovú náhradu odmietla. Takéto konanie žalobkyne je účelové s tým, že ďalšie vedenie súdneho sporu, v ktorom sa domáha prevodu vlastníctva k bytu za cenu 2 451,40 eur, by nemalo obstáť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa už mohla mať uspokojený svoj zákonný nárok, ale uprednostnila pokračovanie sporu o lukratívny byt za regulovanú cenu 2 451,40 eur. 70. Tiež z procesnej opatrnosti rovnako vznáša námietku premlčania nároku žalobkyne na prevod bytu do osobného vlastníctva. Žalobkyňa sa vo vzťahu k svojej žiadosti o prevod bytu zo dňa 10. 2. 1994 snaží prezentovať, že jej následné listy doručené jemu (resp. so žalovanému 2/ ako správcovi) majú byť novými žiadosťami o prevod bytu, ktoré každá z nich údajne zakladajú nový, osobitný nárok, pri ktorom plynie osobitne aj premlčacia doba. Následné listy žalobkyne je ďalšou komunikáciou k žiadosti o prevod bytu zo dňa 10. 2. 1994. A to preto, že oba následné listy sa odvolávajú na prvotnú žiadosť evidovanú pod číslom 4967 a ich obsahom je žiadosť o vyrozumenie k prvej žiadosti a opakovaná žiadosť o vybavenie tejto prvej žiadosti:
i. Liste zo dňa 29. 8. 2001: „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete pod číslom 4967, o prevod bytu č. 11... “; ii. List zo dňa 30. 12 .2003: „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete pod číslom 4967, o prevod bytu č. 11..“ a „s ohľadom na nové okolnosti, ktoré zmenili majetkové pomery vlastníkov domu, si Vás dovoľujem požiadať o prehodnotenie svojho stanoviska k predmetnej žiadosti“. 71. Obsah listov podľa preukazuje, že žalobkyňa v nich nijako nevyjadrila vôľu opätovne požiadať o prevod bytu. Účelom odvrátenia hrozby premlčania žalovaného nároku. 72. Odmieta, že by zavádzal žalobkyňu i súd. Upozornil, že je povinný chrániť majetok Hlavného mesta a postupovať pritom v súlade s verejným záujmom. V intenciách svojich zákonných povinností je povinný a oprávnený kvalifikovane brániť sa v tomto súdnom konaní, vrátane obrany námietkou premlčania. Takáto obrana nemôže byť vyhodnotená v rozpore s dobrými mravmi, keďže jej legitímnym cieľom je chrániť verejný záujem a majetok Hlavného mesta. Súčasne odmieta, že by akokoľvek uznal nárok žalobkyne. 73. V spojitosti s novým právnym stavom ku dňu 13. 2. 2024, odkedy je už výlučným vlastníkom bytu, poukazuje na to, že byt nadobudol do vlastníctva na základe zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva súdom podľa § 142 Občianskeho zákonníka podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 10Co/13/2023-1306 zo dňa 13. 2. 2024. Pri rozhodovaní o prisúdení bytu do výlučného vlastníctva Krajský súd vychádzal z aktuálnej všeobecnej hodnoty bytov (vrátane bytu) podľa znaleckého posudku 178/2021 znalca Ing. Ilavského stanovenej na sumu 2 990 000 eur. Následne súd podľa ZP 178/2021 z tejto sumy určil aj finančné vysporiadanie medzi končiacimi spoluvlastníkmi. Preto z procesnej opatrnosti žiada, aby súd pre prípad, že nezamietne žalobu pre stratu aktívnej legitimácie žalobkyne alebo z dôvodu premlčania alebo z dôvodu, že ide o predčasnú žalobu, aj v tomto konaní rozhodoval o nároku žalobkyne pri uplatnení aktuálnej právnej úpravy a nepriznal žalovanej byt do vlastníctva len za sumu 2 451,40 eur, ktorá nezodpovedá ani zlomku jeho skutočnej hodnoty. 74. Vlastníctvo k bytu nadobudol vysporiadaním spoluvlastníctva v roku 2024 podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva je právne významný. A to preto, že podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona 182/1993 Z. z. zaťažuje povinnosť previesť byt nájomcovi za nižšiu ako za jeho všeobecnú hodnotu iba takého vlastníka bytu, ktorý ho predtým nadobudol „podľa osobitného predpisu“ podľa poznámky pod čiarou 21a). Osobitným predpisom je zákon č. 446/2001 Z. z., resp. vo vzťahu k prechodu majetku na obce, zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe uvedeného povinnosť previesť vlastníctvo k bytu za sumu 2 451,40 eur, ako žiada žalobkyňa, sa na neho nevzťahuje. 75. Nadobudnutie bytu vzhľadom na jeho rozlohu a polohu na G. E. XX K. I. za sumu 2 451,4 eur by ani nebolo v súlade s dobrými mravmi. A to nielen preto, že pri vysporiadaní vlastníctva dňa 13. 2. 2024 súd hodnotu nehnuteľnosti posudzoval v aktuálnych cenách podľa znaleckého posudku 178/2021, ale aj preto, že samotná hodnota bytu podľa ZP 178/2021 vypočítaná z hodnoty všetkých bytov v dome sa dnes pohybuje rádovo v sume 311 000 eur . Všeobecná hodnota bytu je teda 125-násobne vyššia ako suma 2 451,4 eur. Predajná cena 2 451,40 eur by potom zodpovedala iba 0,8% hodnoty bytu. Preto žiada súd, aby v prípade, keď žalobu nezamietne pre stratu aktívnej legitimácie žalobkyne alebo z dôvodu premlčania alebo z dôvodu, že ide o predčasnú žalobu, kúpnu cenu určil z všeobecnej hodnoty bytu tak, aby v čase rozhodnutia obstála ako súladná s dobrými mravmi. 76. Tiež žiada súd, aby korektív dobrých mravov zohľadnil nielen vo vzťahu k hodnote bytu, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa užívala byt po celú dobu nájmu až dodnes za regulované nájomné. Výška regulovaného nájomného žalobkyne v roku 2025 (spolu s energiami a službami) predstavovalo podľa predpisu nájomného zo dňa 7. 7. 2025 sumu 284,58 eur za mesiac. Podľa kvartálnych analýz realitného trhu vykonaných spoločnosťou Bencont Investment, trhové nájomné za užívanie 3-izbového bytu spolu s energiami a službami v lokalite Bratislava Staré Mesto v období rokov 2014 - 2025 bolo v rozpätí od 1 083,89 do 1 412 eur za mesiac. Priemerné trhové nájomné za posledných 10 rokov preto odhaduje na strednú hodnotu uvedeného intervalu, a to na sumu 1 248 eur/mesiac. 77. Pre účely uplatnenia korektívu dobrých mravov vyčísľuje finančnú výhodu žalobkyne z užívania bytu za regulované nájomné za obdobie posledných desiatich rokov (2014 - 2024) porovnaním mesačného regulovaného nájomného (284,58 eur) a priemeru trhového nájomného za posledných desať rokov
(1 248 eur) na sumu 115 610 eur. Pre účely uplatnenia korektívu dobrých mravov žiada súd, aby v neprospech žalobkyne napokon posúdil aj jej odmietnutie bytovej náhrady dňa 4. 7. 2025. Vyjadrenie žalobkyne 2/ (zmena žaloby) 78. Žalobkyňa 2/ navrhla zmenu žaloby, podľa ktorej žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného 1/ ako predávajúceho s ňou ako nadobúdateľkou uzatvoriť ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu zmluvu o prevode vlastníckeho práva (v presne špecifikovanom znení) za kúpnu cenu 32 827,88 eur. 79. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 21. 4. 2026, č. k. B1-10C/110/2007-612. Vyjadrenie žalovaného 1/ 80. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa pridržal skôr vedenej argumentácie. IV. Úmrtie žalobcu 1/ v priebehu konania 81. Súd zistil, že počas konania, dňa 24. 4. 2008, žalobca 1/ zomrel. 82. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 83. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 84. V tomto prípade nejde o majetkovoprávny spor, ale spor o nahradenie prejavu vôle. Žalobca 1/ mal figurovať na zmluve o prevode bytu ako nadobúdateľ tohto bytu. Preto súd posúdil, že uvedené oprávnenie nepodlieha dedeniu. Vzhľadom na to nebolo potrebné, aby súd v konaní pokračoval s dedičmi žalobcu 1/. Súd preto výrokom I. konanie o žalobe žalobcu 1/ podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil. V konaní súd ďalej konal o žalobe žalobkyne 2/. V. Čiastočné späťvzatie žaloby a rozhodnutie o ňom 85. Žalobkyňa 2/ v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňuje nároky proti žalovanému 2/. Z dôvodu, že žalovaný 1/ je výlučný vlastník bytu, resp. celého bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. 86. Žalovaný 2/ vyjadril s čiastočným späťvzatím žaloby súhlas. 87. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 88. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 89. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňovala nároky proti žalovanému 2/, a žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby súhlasil, súd výrokom II. podľa § 145 ods. 1 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne 2/ proti žalovanému 1/ (ako bol i pripustený uznesením súdu o poslednej zmene žaloby). VI. Skutkový stav veci 90. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom. 91. Zo zápisu o dohode a odovzdaní bytu zo dňa 10. 3. 1970 (č. l. 15) súd zistil, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu vzniklo dňa 10. 3. 1970 žalobcovi 1/ právo osobného užívania k bytu Č.. XX označeného v žalobe.
92. Zo žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 10. 2. 1994 (č. l. 18) súd zistil, že žalobca 1/ podal na Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto dňa 10. 2. 1994 žiadosť o prevod bytu č. 11 do jeho osobného vlastníctva, pričom nájomcom bytu sa stal na základe nájomnej zmluvy s Bytovým podnikom zo dňa 10. 3. 1970. 93. Z listiny zo dňa 24. 2. 1994 (č. l. 21) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo žalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 tak, že ju evidujú pod č. 4967 a oznámili mu, že evidovanú žiadosť k prevodu vlastníctva budú posudzovať individuálne pri realizácii jednotlivým prevodov. 94. Z listiny zo dňa 9. 1. 1996 (č. l. 22) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto oznámilo žalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 tak, že domová nehnuteľnosť, v ktorej je nájomníkom bytu, je v ideálnom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pričom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. odkladá žiadosť o prevod vlastníctva bytu do vyriešenia otázky výlučného vlastníctva nehnuteľnosti. 95. Zo žiadosti o prevod bytu zo dňa 29. 8. 2001 (č. l. 19) súd zistil, že žalobca 1/ podal na Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto dňa 29. 8. 2001 žiadosť označenú ako „Opakovaná žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva“, pričom uviedol, že „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete pod číslom: 4967, o prevod bytu Č.. XX na X. Z. K. B. na G. E. Č.. XX do môjho vlastníctva“. 96. Z listiny zo dňa 6. 9. 2001 (č. l. 23) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo žalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 29. 8. 2001 tak, že žiadosti nemôžu kladne vybaviť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má prednostné právo na kúpu. 97. Zo žiadosti o prevod bytu zo dňa 30. 12. 2003 (č. l. 20) súd zistil, že žalobca 1/ podal na Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto dňa 30. 12. 2003 žiadosť označenú ako „Opakovaná žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva“, pričom uviedol, že „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete pod číslom: 4967, o prevod bytu č. 11 na 3. poschodí v dome na Hviezdoslavovom námestí č. 11 do môjho vlastníctva“. Dodal, že na žiadosť oznámili dňa 6. 9. 2001, že ju nemôžu kladne vybaviť z dôvodu nevysporiadaných pomerov so spoluvlastníkom, ktorá bol v tom čase v konkurznom konaní. S ohľadom na zmenu majetkových pomerov domu požiadal o prehodnotenie stanoviska. 98. Z listiny zo dňa 20. 1. 2004 (č. l. 24) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedal žalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 30. 12. 2003 tak, že žiadosť nemôžu kladne vybaviť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má prednostné právo na kúpu. 99. Z listiny zo dňa 4. 3. 2006 (č. l. 25) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo žalobcovi 1/ na jeho žiadosť (nevedno, z akého dátumu) tak, že žiadosti nemôžu kladne vybaviť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má prednostné právo na kúpu. 100. Z výsluchu žalobkyne 2/ (č. l. 51) súd zistil, že požiadala o prevod bytu do osobného vlastníctva už v roku 1994. Žiadosti nevyhoveli s tým, že bytový dom je v spoluvlastníctve. 101. Z úmrtného listu zo dňa 24. 4. 2008 (č. l. 62) súd zistil, že dňa 19. 4. 2008 zomrel žalobca 1/. 102. Z nájomnej zmluvy č. 3731/2008/321 zo dňa 23. 6. 2008 (č. l. 61) súd zistil, že prenajímateľ žalovaný 1/, zastúpený spoločnosťou Hviezdoslavovo nám. 11, spol. s r. o. uzatvorili so žalobkyňou 2/ ako nájomníčkou zmluvu o E. I. Č.. XX, pričom v zmluve sa konštatuje, že došlo k prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobkyňu 2/ v dôsledku smrti žalobcu 1/ dňom 19. 4. 2008. 103. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 23. 3. 2012 (č. l. 306) súd zistil, že spoločnosť Hviezdoslavovo námestie 11, spol. s.r.o. a žalovaný 2/ dali žalobkyni 2/ výpoveď z nájmu bytu č. 11 podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začne plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručený; uplynie dňa 1. 4. 2013. K uvedenému dňu žiadajú o vypratanie a o protokolárne odovzdanie bytu. Z doručenky (č. l. 308) súd zistil, že žalobkyni 2/ bola výpoveď doručená do vlastných rúk dňa 29. 3. 2012. 104. Zo žiadosti o bytovú náhradu (č. l. 302) súd zistil, že žalobkyňa 2/ podala žiadosť o bytovú náhradu dňa 16. 4. 2012 na Magistrát žalovaného 1/. 105. Z rozhodnutia žalovaného 1/ č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar (č. l. 316) súd zistil, že dňa 20. 8. 2012 rozhodol žalovaný 1/ o priznaní žalobkyni 2/ bytovej náhrady - náhradného nájomného bytu s dvomi obytnými miestnosťami za trojizbový nájomný byt Č.. XX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 9. 2012. Z doručenky (č. l. 320) plynie, že rozhodnutie bolo žalobkyni 2/ doručené do vlastných rúk dňa 10. 9. 2012. 106. Z listiny zo dňa 12. 9. 2012 (č. l. 305) súd zistil, že žalobkyňa 2/ sa dňa 12. 9. 2012 vzdala opravného prostriedky proti rozhodnutiu žalovaného 1/ č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXXXXX/Mar zo dňa 20. 8. 2012, pričom súčasne potvrdila, že rozhodnutie jej bolo doručené dňa 10. 9. 2012. 107. Z potvrdenia žalovaného 1/ (č. l. 322) súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 24. 10. 2012 potvrdil zápis žalobkyne 2/ do zoznamu žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu - nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pod poradovým Č. XX, zverejnený na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Z doručenky (č. l. 323) plynie, že potvrdenie bolo žalobkyni 2/ doručené dňa 29. 10. 2012. 108. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 3. 12. 2010 (č. l. 372) súd zistil, že žalovaný 1/ sa vyjadril do konania na Okresnom súde Bratislava sp. zn. 32Cb/83/2009 tak, že preferuje rozdelenie nehnuteľnosti tak, že byty nadobudne do výlučného vlastníctva a nebytové priestory prípadnú do výlučného vlastníctva druhého podielového spoluvlastníka. 109. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 10. 11. 2010 (č. l. 373) súd zistil, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o stanovisko k možnosti uskutočnenie reálnej diel by nehnuteľnosti v zmysle požiadavky nájomcov, ktorá by vytvorila predpoklady pre následný prevod bytu do osobného vlastníctva nájomcov zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. 110. Z oznámenia o poskytnutí bytovej náhrady súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 18. 6. 2025 poskytol žalobkyni 2/ bytovú náhradu - 2-U. E. E. I. U.. D. Č.. I. X.X, F. K. XX,XX A., E. S. na A. E. Č.. X, S. S.. Č.. S. XXXX K. I., D.. Ú.. Z.. Z doručenky plynie, že oznámenie bolo žalobkyni 2/ doručené dňa 23. 6. 2025. 111. Z listiny s označením „VEC: Zdanie sa nároku na bytovú náhradu“ súd zistil, že žalobkyňa 2/ adresovala dňa 4. 7. 2025 žalovanému 1/ list, v ktorom uviedla, že sa vzdáva bytovej náhrady. List bol doručený žalovanému 1/ dňa 4. 7. 2025.Pravosť podpisu bol osvedčený notárom. 112. Ostatné dôkazy z dôvodu nadbytočnosti súd nevykonal, pretože na právnom posúdení veci by ani ich vykonanie nemohlo nič zmeniť (predpis mesačnej zálohovej úhrady; Kvartálna analýza realitného trhu ročník 2025 - 1. kvartál; znalecký posudok č. 178/2021; znalecký posudok č. 114/2025). VII. Hodnotenie veci súdom 113. Súd aplikoval na zistený skutkový stav tieto ustanovenia právnych predpisov. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosti prejavu vôle nahrádzajú tento prejav. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov („zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu. Podľa § 32e ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinnosť ustanovená v § 28 ods. 2 a 8 a v § 29a sa vzťahuje na vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo bytu bytové družstvo a o prevod vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom tohto bytového družstva. 114. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal premlčaním žalobou uplatneného nároku. Zásada hospodárnosti konania musí viesť súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonania ďalších dôkazov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). 115. Platí, že „(majetkové) právo na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený po prvýkrát“ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 2. 2023, sp. zn. 4 Cdo 273/2021). 116. Judikatúra považuje za správne závery, podľa ktorých „podanie novej žiadosti o prevod vlastníctva bytu (ktorej predchádzalo späťvzatie predchádzajúcich žiadostí) pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Vychádzajúc z premís takto formulovaných právnych záverov [...] platí, že keďže ide o nové subjektívne právo, s ktorým je spojená nová dvojročná lehote na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nová možnosť obrátenia sa nájomcu na súd (v prípade nedodržania povinnosti zo strany vlastníka domu), po uplynutí zákonnej lehoty začína plynúť nová premlčacia doba“ a, tak „nová žiadosť o prevod vlastníctva bytu (ktorej predchádzalo späťvzatie predchádzajúcich žiadostí) má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva“ (už spomenutý rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 2. 2023, sp. zn. 4 Cdo 273/2021; tieto závery prijal Najvyšší súd s odkazom na uznesenie zo dňa 21. 12. 2010, sp. zn. 6 Cdo 37/2010). 117. V prejednávanom prípade podal žalobca 1/ žiadosť o prevod bytu dňa 10. 2. 1994. Do nájomného práva žalobcu 1/ vstúpila okamihom jeho smrti žalobkyňa 2/. Uplatnené právo bolo do zákonom predpokladaného času, t. j. do 31. 12. 2016 (§ 32e ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Žalobcovia sa tak mohli obrátiť na súd, pokiaľ v lehote 2 rokov od podania žiadosti nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu do ich vlastníctva. Zmluva o prevode bytu do vlastníctva žalobcov tak mala byť uzavretá do 10. 2. 1996. Odo dňa nasledujúceho tak začala plynúť trojročná premlčacia doba. Uplynula dňa 11. 2. 1999. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 27. 6. 2007. Žalobkyňa 2/ si preto uplatnila nárok na súde po uplynutí premlčacej doby. 118. Žalobkyňa 2/ sa v súvislosti s premlčaním bránila tým, že neskoršie žiadosti predstavujú nové žiadosti o prevod bytu, v dôsledku čoho sa počíta premlčacia doba až od týchto nových žiadostí. Išlo o žiadosti z dní 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že uvedené žiadosti nepredstavujú nové žiadosti, ale týkajú sa prvej žiadosti žalobcu 1/ zo dňa 10. 2. 1994. Súd dal za pravdu žalovanému 1/. Žiadosti z dní 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003 podľa svojho obsahu nepredstavujú nové žiadosti o prevod
bytu; samotný žalobca 1/ v týchto žiadostiach odkazoval na svoju prvú žiadosť zo dňa 10. 2. 1994, označil ich ako „opakovanú žiadosť“, pričom žiadal vybavenie tejto prvej žiadosti (ktorú označil aj evidenčným číslom). Podstatné tiež bolo, že prvú žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 žalobca 1/ nevzal nikdy späť, čo žalobcovia osobitne v konaní zdôraznili a táto skutočnosť nebola ani medzi stranami sporu sporná. Vzhľadom na uvedené súd musel vychádzať z toho, že je právne významná žiadosť zo dňa 10. 2. 1994. A keďže nedošlo k späťvzatiu tejto žiadosti, nemohlo dôjsť nikdy ani k vzniku nového subjektívneho práva na prevod bytu, čo zdôrazňuje aj vyššie citovaná judikatúra. 119. Napokon súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne 2/, podľa ktorého je námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vzhliadala žalobkyňa 2/ v postupe žalovaného 1/, ktorý ju podľa jej názoru dlhodobo zavádzal. Súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a Ústavného súdu môže byť výkon práva namietať premlčanie vo výnimočných prípadoch posúdený ako rozporný s dobrými mravmi (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 41/2012, sp. zn. 3 Cdo 137/2017, sp. zn. 5 Cdo 151/2012, sp. zn. 3 Cdo 441/2013, sp. zn. 1 Cdo 203/2018 publikovaný pod č. R 31/2020, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 226/2016, sp. zn. 2 Cdo 249/2014, nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 33/2012, ako aj uznesenia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 a sp. zn. IV. ÚS 542/2013). 120. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 203/2018, publikovanom pod č. R 31/2020, zhrnul svoju dovtedajšiu ustálenú rozhodovaciu prax tak, že pri posudzovaní námietky premlčania ako výkonu práva odporujúceho dobrým mravom „musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku plynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým.“ Najvyšší súd zároveň zdôraznil, že pri posudzovaní rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi je potrebné skúmať, „či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.“ 121. V prejednávanej veci súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali takýto výnimočný postup. Nič nebránilo žalobkyni 2/, aby sa na súd obrátila so žalobou v rámci plynutia premlčacej doby. Žalobkyňa 2/ sa nemusela spoliehať na postoj žalovaného 1/ (prípadne žalovaného 2/), ak sa domnievala, že jej právo na prevod bytu svedčí. Žalobkyňa 2/ nepreukázala žiadnymi dôkazmi také okolnosti, ktoré by jej bránili vo včasnom uplatnení práva na súde, a zároveň žiadnymi dôkazmi ani také okolnosti, ktoré by priamo vytvoril žalovaný 1/, ktoré by objektívne bránili žalobkyni 2/ vo včasnom uplatnení práva. Naopak, zo skutkových zistení vyplýva, že žalobkyňa 2/ mala možnosť obrátiť sa na súd, avšak tak neurobila. Uvedené okolnosti preto nemožno vyhodnotiť tak, že márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 41/2012, podľa ktorého „ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. 122. Súd napokon nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi to, pokiaľ sa žalovaný 1/ pred začatím konania bránil istým právnym názorom, ktorý žalobkyňa 2/ pokladá za chybný. Uvedené súd považuje za legitímne. Samotné zastávanie určitého právneho názoru alebo odmietanie uplatneného nároku bez ďalších výnimočných okolností nepredstavuje zneužitie práva ani dôvod na odopretie účinkov námietky premlčania.
123. Žalovaný 1/ sa tak dôvodne dovolal premlčania. Premlčaný nárok priznať nemožno (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd preto žalobu žalobkyne 2/ zamietol v celom rozsahu. 124. Súd nad rámec záveru o premlčaní nároku žalobkyne 2/ uvádza, že aj keby nárok premlčaný nebol, beztak by žalobe nebolo možné vyhovieť pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie. 125. Aby súd mohol nahradiť prejav vôle žalovaného 1/, musel by k času rozhodnutia súdu existovať nájomný vzťah. Nájomcom musí byť fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Skončenie nájomného pomeru uplynutím výpovednej lehoty je spojené so stratou postavenia nájomcu bytu a nárokmi vyplývajúcimi z § 15 ods. 1 a § 29a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 3. 2015, sp. zn. 6Co/727/2014; rovnako uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 5. 2012, sp. zn. 4 Cdo 203/2010). Z dokazovania vyplynulo, že nájomná vzťah bol so žalobkyňou 2/ ukončený na základe výpovede zo dňa 23. 3. 2012, ktorá jej bola doručená dňa 29. 3. 2012. Uplynutím výpovednej doby zanikol nájomný vzťah. Dôsledkom je, že žalobkyňa 2/ prestala byť nájomníčkou bytu. Strata postavenia nájomcu predstavuje aj stratu nároku na uzavretie zmluvy o prevode bytu z vlastníctva obce na nájomcu. Pritom súd podotýka, že otázka platnosti výpovede z nájmu bytu nebola predmetom súdneho prieskumu. Keďže žalobkyňa 2/ nemá postavenie nájomníčky bytu ku dňu rozhodnutia súdu, nesvedčí jej aktívna vecná legitimácia. Uvedené by ústilo do zamietnutia žaloby. VIII. Záver a náhrada trov konania 126. Zhrnúc uvedené, súd výrokom I. zastavil konanie o žalobe žalobcu 1/. Výrokom II. súd reagoval na čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/, a konanie tak proti žalovanému 2/ zastavil. Výrokom III. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. 127. Keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP a zásadu procesného zavinenia na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca 1/ v priebehu konania zomrel, v dôsledku čoho súd konania zastavil o žalobe žalobcu 1/; súd uvedené zastavenie konania nepričítal žiadnej strane sporu, v dôsledku čoho výrokom IV. nepriznal medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ náhradu trov konania. Žalobkyňa 2/ následne v konaní zobrala žalobu späť proti žalovanému 2/; súd procesné zavinenie na zastavení konania pričítal žalobkyni 2/, pretože nevzala žalobu späť pre právne relevantné správanie žalovaného 2/, ani pre relevantný vývoj veci (v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaný 2/ nemohol ani nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho majetku). Preto súd medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 2/ priznal výrokom V. nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/ proti žalobkyni 2/. Napokon žalobu žalobkyne 2/ proti žalovanému 1/ súd zamietol, a tak podľa zásady úspechu bol v konaní plne úspešný žalovaný 1/, a preto mu súd výrokom VI. tento nárok priznal. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.