{"guid": "0f5b2d12-b2d8-48f0-ba7d-7dd99b004e4b:714b3a53-81eb-4820-8f8f-c8a43b48f38e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7", "spisova_znacka": "B1-10C/110/2007", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-10C/110/2007 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 25. júna 2026, sp. zn. B1-10C/110/2007, ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7", "identifikacne_cislo": "1107221234", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-16", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/714b3a53-81eb-4820-8f8f-c8a43b48f38e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-10C/110/2007\n1107221234\n25. 06. 2026\nMgr. Jakub Sládek\nECLI:SK:MSBA4:2026:1107221234.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcov: 1/ U.. U. Q., E.. XX.\nX. XXXX, Y.. XX. X. XXXX, naposledy bytom G. E. XX/XXX, I., 2/ C. Q., E.. XX. XX. XXXX, J. I. G.\nE.A. XX/XXX, I., zast. Allen Overy Shearman Stearling s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova\nč, Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,\nso sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, zast. LEGATE, s.r.o., so sídlom\nDvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 849 909, 2/ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so\nsídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o nahradenie prejavu vôle, takto\nrozhodol:\nI. Konanie o žalobe žalobcu 1/ sa zastavuje.\nII. Konanie o žalobe proti žalovanému 2/ sa zastavuje.\nIII. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.\nIV. Medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.\nV. Žalovanému 2/ sa priznáva proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nVI. Žalovanému 1/ sa priznáva proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI. Žaloba\n1. Žalobcovia sa po (zmene žaloby) domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných tak, že títo ako\npredávajúci uzatvárajú so žalobcami Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu Č.. XX K. Z. XX/\nXXX, ktorý sa nachádza na U.. Z. I. B. na G. E.. XX, S. Č. XXX K. I., Y. na P. XXXX, D.. Ú.. S.\nA., evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,\npracovisko Bratislava I a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a\nspoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku parc. Č.. XXX K. D.. Ú.. Staré Mesto. Zmluva o\nprevode vlastníckeho práva bola prílohou žaloby.\n2. V žalobe pôvodne žalobcovia uviedli, že sú nájomcami bytu Č.. XX na X. Z. B. na G. E. XX K. I.,\nktorý má podľa zamerania žalovaného 1/ výmeru 92,74 m2, z toho obytné plochy 59,5 m2, vedľajšie\nplochy 19,4 m2 a ostatné plochy 13,88 m2, a to na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí\nbytu zo dňa 10. 3. 1970.\n\n3. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných\nobytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré\ntrvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné\nužívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.\n4. Právo osobného užívania bytu vzniklo dňa 10. 3. 1970 zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu\nrozhodnutím orgánu príslušného podľa predpisov o hospodárení s bytmi.\n5. Nájomný pomer žalobcov k bytu vznikol splnením objektívnej právnej skutočnosti nadobudnutím\núčinnosti novely č. 509/1991 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 1. 1. 1992.\n6. Žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa K. I., S. A., G. E.A. XX, Y. na P. Č. XXXX,\nD.. Ú.. S. A., Z. Č.. XXX o výmere 493 m2, v podiele 86/120 a stavby na Z. Č.. XXX, S. Č. XXX, Y. W.\nS., K. Z. XX/XXX, pričom výkon správy majetku žalovaného 1/ v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991\nZb. o majetku obcí vykonáva žalovaný 2/.\n7. Podiel 34/120 nehnuteľnosti vlastní spoločnosť Fun Air spol. s r. o. (menšinový podielový\nspoluvlastník).\n8. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel k obytnému domu ex lege ku dňu účinnosti zákona č.\n138/1991 Zb. o majetku obcí podľa § 2 ods. 2 a ods. 7, a to prechodom z majetku Slovenskej republiky, na\nktorom vykonával právo hospodárenia štátny podnik Bytový podnik I. Menšinový podielový spoluvlastník\nnadobudol spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou od spoločnosti Satel a. s. Poprad v likvidácii zo dňa\n1. 8. 2002, pričom vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19. 7. 2005.\n9. Dňa 10. 3. 1970 sa zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu s bývalým Obvodným podnikom\nbytového hospodárstva 1, prevádzkareň 101 Bratislava, Nálepkova 11, stali užívateľmi bytu Č. XX, E.T.\nS. na X. Z. B. na G. E. XX K. I., S. A..\n10. Podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa domáhali prevedenia bytu číslo 11 do výlučného vlastníctva\nzačiatkom roka 1994 listom zo dňa 10. 2. 1994. Žiadosť adresovali žalovanému 2/ ako správcovi majetku\nmesta, ktorý je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí oprávnený na nakladanie\ns majetkom mesta. Keďže žalovaní ich žiadosti nevyhoveli, opakovane žiadali o prevod vlastníctva\npísomne listom zo dňa 29. 8. 2001, adresovaným žalovanému 2/, a naposledy listom zo dňa 30. 12.\n2003. Žalovaní napriek ich písomným žiadostiam do dnešného dňa povinnosť podľa § 29a zákona č.\n182/1993 Z. z. nesplnili.\n11. Pri ich žiadostiach o prevod vlastníctva vychádzali zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome.\n12. Právo nájomníkov na prevod vlastníctva k bytu je dané § 16 ods. 1 bytového zákona, podľa\nktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto\nnájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné\nprávo spoluvlastníka domu. Druhá veta citovaného ustanovenia bola do zákona o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov vložená zákonom č. 151/1995 Z. z. s účinnosťou od 1. 8. 1995.\n13. O prevod vlastníctva k bytu č. 11 požiadali žalovaných listom zo dňa 10. 2. 1994. Opakovane listami\nzo dňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003.\n14. Okrem nich požiadali žalovaných o prevod do vlastníctva aj ostatní nájomcovia. Z celkového počtu\ndesiatich bytov v dome takto požiadalo o uskutočnenie prevodu 8 nájomcov, čo predstavuje viac ako\n50 % nájomcov v bytovom dome, ktorí sa domáhajú voči žalovaným odkúpenia nájomných bytov do\nvlastníctva nájomcov.\n15. Na uvedené žiadosti žalovaní odpovedajú v tom zmysle, že žiadosti nemôžu vyhovieť, pretože dom\nsa nachádza v ideálnom spoluvlastníctve obce a právnickej osoby a keďže nie sú výlučnými vlastníkmi,\nnemôžu žiadosti vyhovieť.\n\n16. Povinnosť uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu je daná v § 29a bytového zákona,\na to do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa bytového zákona\nv dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. V zmysle § 29a ods.\n8 bytového zákona platí, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva k bytu podľa bytového\nzákona, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu nedošlo v lehote podľa zákona,\nak nájomca svoju žiadosť písomne nevzal späť.\n17. Svoju žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 nevzali späť, naopak svoju žiadosť opätovne potvrdili listom zo\ndňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003.\n18. V bytovom dome na Hviezdoslavovom námestí 11 sa nachádza 10 bytov, z toho 8 nájomníkov\npožiadalo o prevod vlastníctva k bytu, čím bola splnená zákonná hranica 50 %. S ohľadom na splnenie\nvšetkých zákonných podmienok v zmysle § 29a bytového zákona majú nárok na odkúpenie podielu\n86/120 k bytu do ich vlastníctva.\n19. Tento nárok vychádza z ustanovení povahy lex specialis vo vzťahu k lex generalis Občianskemu\nzákonníku, a preto v zmysle derogačných pravidiel má ich nárok prednosť pred záujmom menšinového\npodielového spoluvlastníckeho podielu. Uzatvorenie zmluvy s nájomcom je zákonnou povinnosťou obce,\nktorá vzniká na základe subjektívnych právnych skutočností, ktorými sú podané žiadosti viac ako 50\n% nájomcov, a zároveň na základe objektívnych právnych skutočností, ktorými je uplynutie dvojročnej\nlehoty od podania žiadosti. Vzhľadom na to žiadajú o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy\no prevode vlastníctva.\nII. Vyjadrenie žalovaných k žalobe\nVyjadrenie žalovaného 2/\n20. K žalobe vyjadril najskôr žalovaný 2/. Žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol nasledovné.\n21. Upozornil na to, že nehnuteľnosti na G. E. Č. XX majú charakter podielového spoluvlastníctva,\nktoré podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka a špeciálneho\nzákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prednostné právo spoluvlastníka v podielovom\nspoluvlastníctve, t. j. právo na odkúpenie podielu ďalšieho spoluvlastníka, má prednosť pred právom\nnájomcu, teda obec, ktorá nie je v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov výlučným\nvlastníkom nehnuteľnosti, nemôže bez súhlasu spoluvlastníka v podielovom dome realizovať prevod\nvlastníctva bytov, nebytových priestorov a pozemku. V danom prípade súhlas ďalšieho spoluvlastníka,\nspoločnosti Fun Air s. r. o., k takémuto právnemu úkonu nebol daný.\n22. Žalobcovia navyše nie sú nositeľmi žiadneho majetkového práva k bytu, nakoľko majú postavenie\nnájomcov bytu, ktoré im vyplýva zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 10. 3. 1970.\nVzhľadom na právny stav nie je žalovaný 2/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcom.\nVyjadrenie žalovaného 1/\n23. Žalovaný 1/ tiež žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol nasledovné.\n24. Žalobcovia nepreukázali, že by im prislúchalo také oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva, ktoré\nby ich aktívne legitimovalo na podanie žaloby.\n25. Byt, ktorý je predmetom tohto sporu, sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom\nspoluvlastníctve. Existencia podielového spoluvlastníctva má pre posúdenie prejednávanej veci zásadný\nvýznam, lebo práve táto skutočnosť limituje práva a povinnosti ako podielového spoluvlastníka, a to tak\nvo vzťahu k druhému spoluvlastníkovi, ako aj vo vzťahu k nájomcom bytov, ktoré sa v dome nachádzajú.\nŽalobcovia svoj nárok opierajú o § 29a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Úplne však\nopomenuli § 16 ods. 1 toho istého zákona, ktorý síce hovorí, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,\nmôže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na\nurčitý čas, avšak týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Súčasný\n\nprávny stav teda neumožňuje realizovať odpredaj spoluvlastníckych podielov na byte do vlastníctva\njednotlivých nájomníkov a zákon mu za týchto okolností ani takúto povinnosť neukladá. Predajom čo\ni len jedného bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu na byte, by sa od základov zmenil právny status\nnehnuteľnosti, dom ako celok by prestal existovať a právne by existovali len byty, resp. nebytové priestory\na im zodpovedajúce spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam a zariadeniam domu Táto dispozícia je\nnatoľko závažná a trvalo meniaca majetkovú podstatu, že k nej nemôže pristúpiť bez súhlasu, respektíve\nproti vôli druhého spoluvlastníka. Z tejto skutočnosti je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo\nvzťahu k petitu, ktorý by ho zaviazal na konanie v rozpore s platnou právnou úpravou.\nIII. Procesný vývoj\nPrerušenie konania\n26. Súd uznesením zo dňa 14. 12. 2011, č. k. 10C/110/2007-73, rozhodol o prerušení konania do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/83/2009.\nV tomto uznesení súd konštatoval, že v konaní sp. zn. 32Cb/83/2009 sa rieši otázka vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom navrhovanej zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu v bytovom dome, pričom súd má za to, že výsledok uvedeného sporu môže relevantne\novplyvniť výsledok tohto sporu. Podľa súdu až právoplatným skončením konania sa bude dať ustáliť\nkonečný okruh účastníkov v tomto konaní. Na odvolanie rozhodoval proti uzneseniu o prerušení konania\nKrajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 30. 3. 2012, č. k. 5Co/98/2012-85, napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n27. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. 12. 2022, sp. zn. 32Cb/83/2009, rozhodol súd\nvýrokom I. tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva\nčíslo 4247, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres I. U., F. I., A. Č. S. A., D..\nÚ.. S. A., W. J. Z.. X.. „., Z.. Č.. XXX F. K. XXX A., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom\nje postavená stavba, druh stavby iná budova, S. Č. XXX. Výrokom II. súd vyporiadal zrušené podielové\nspoluvlastníctvo, a to tak, že žalobkyni - G. E. XX, S.. X.. F.. - Z. B. K. E. Z. Č.. XXX W. Č.. XXX spolu so\nspoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym\npodielom k pozemku a žalovanému - Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava - prikázal do\nvlastníctva byty č. X W. Č.. XX, a to podľa pripojeného znaleckého posudku Ing. Miroslava Ilavského,\nPhD., znalecký úkon č. 178/2021 z 9. 8. 2021, ktorý spolu s prílohami tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto\nrozsudku. Výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania zrušeného\npodielového spoluvlastníctva náhradu vo výške 57 421,31 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Výrokom IV. žiadnej zo strán sporu ani intervenientovi na strane žalovaného nepriznal právo\nna náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 30. 11.\n2023, č. k. 10Co/13/2023-1306, na odvolanie rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 13. 2. 2024.\nVyjadrenie žalovaného 1/\n28. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že dňa 29. 3. 2012 bola žalobkyni doručená\nvýpoveď z nájmu bytu Č.. XX. Na základe doručenej výpovede jej výpovedná doba skončila 1. 4. 2013,\na teda prestala byť nájomníčkou bytu. Žalobkyňa si dňa 16. 4. 2012 podala žiadosť o bytovú náhradu,\nna základe čoho jej dňa 20. 8. 2012 vydal rozhodnutie č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar, ktorým\nžalobkyni priznal nárok na bytovú náhradu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 9. 2012.\nNásledne dňa 24. 12. 2012 vydal potvrdenie o zápise žalobkyne do zoznamu žiadateľov, ktorým bol\npriznaný nárok na bytovú náhradu. Podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\núčinného do 31. 7. 1995, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5)\npreviesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Podľa § 29a ods. l zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov\nodo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada\no prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých\nboli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.\n\n29. Žalobkyňa v priebehu konania stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže jej nájomný\nvzťah k predmetnému bytu zanikol. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov účinného do 31. 7. 1995, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5\nods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Tento právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie súdu\nv obdobnej veci vedený na Okresného súdu Bratislava I, ktorý vo svojom právoplatnom rozsudku zo dňa\n27. 6. 2019, č. k. 9C/52/2006-302, zamietol žalobu žalobcov o nahradenie prejavu vôle s konštatovaním,\nže: „Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia ku dňu rozhodnutia súdu nespĺňajú\nzákonnú podmienku stanovenú § 16 zák. 182/1993, t. j. nie sú nájomcami predmetného bytu.“ Rovnaký\nprávny názor zaujal aj Krajský súd v Nitre, ktorý v rozsudku zo dňa 18. 3. 2015, sp. zn. 6 Co 727/2014, vo\nveci nahradenia prejavu vôle v ktorom žalobkyňa žiadala, aby žalovaného zaviazal k povinnosti uzavrieť\ns ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, uviedol: „Nájomný pomer sa jej skončil\nuplynutím výpovednej lehoty. Tým stratila postavenie nájomcu bytu a nároky vyplývajúce z § 16 ods.\n1 a § 29a BytZ.“\n30. Doteraz prezentovaná argumentácia vychádzala z predpokladu existencie nájomného vzťahu\nžalobkyne k bytu. Tento predpoklad už nie je splnený, a preto nemožno vychádzať z právnych\ndôsledkov, ktoré z neho plynuli. Žalobkyňa stratila postavenie nájomníčky dňa 1. 4. 2013, keď jej\nskončila výpovedná lehota, pričom jej bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Tým stratila aktívnu\nlegitimáciu na podanie žaloby, keďže jej nájomný vzťah k bytu zanikol. Pokračovanie v konaní by bolo v\nrozpore s právnou úpravou upravujúcou prevod bytov do vlastníctva, ktorá výslovne vyžaduje existenciu\nplatného nájomného vzťahu ako nevyhnutného predpokladu na uplatnenie takéhoto nároku. Vzhľadom\nna uvedené je žaloba nedôvodná.\nVyjadrenie žalovaného 2/\n31. Následne sa vo veci vyjadril žalovaný 2/. Pre toto konanie je relevantným to, že súd vyporiadal\nzrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že (okrem iného) žalovanému 1/ prikázal do vlastníctva byt č. 11.\nPredkupné právo, ktoré bolo predmetom ich predchádzajúcej obrany, po vyporiadaní spoluvlastníctva\nzaniklo. Napriek uvedenému má za to, že nárok žalobkyne je premlčaný a predaj bytu je vzhľadom na\ntúto skutočnosť právne neprípustný.\n32. Žiadosť žalobkyne o prevod bytu do osobného vlastníctva je zo dňa 10. 2. 1994. Žalobkyňa následne\nsmerovala voči nemu ďalšie opakované žiadosti zo dňa 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. Opakované žiadosti\nnemožno považovať za nové žiadosti. Opakované žiadosti identicky odkazujú na pôvodnú žiadosť.\nJe jasne preukázané, že žalobkyňa nikdy nepredložila novú žiadosť. Žalobkyňa sa iba opakovane\ndopytovala vybavenia pôvodnej žiadosti. Žalobkyňa zároveň nikdy nezobrala svoju žiadosť späť. V\nzmysle uvedeného zdôrazňuje, že opakované žiadosti žalobkyne sú v podstate len dopytmi na vybavenie\npôvodnej žiadosti a tieto nemôžu byť považované za nové žiadosti. Opakované žiadosti sa explicitne\ntýkajú tej istej veci, a preto nie sú považované za nové žiadosti, ktoré by spustili nový proces\nposudzovania.\n33. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Štátne\npodniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie,\nprávnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s\nnájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže\nalebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo\nateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.“\n34. Žiadosť žalobkyňa podala ešte v roku 1994. Lehota podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov uplynula v roku 1996. Od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba s\npoukazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Právo podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov je premlčané, pretože doba predpokladaná zákonnými ustanoveniami na\nuplatnenie práva žalobkyne, aby súd uložil splnenie povinnosti, uplynulo už v roku 1999. Žalobkyňa sa\nsvojho nároku domáhala súdnou cestou, žalobou doručenou súdu až dňa 27. 6. 2007, čiže približne\n8 rokov po uplynutí premlčacej doby a takmer 10 rokov po uplynutí lehoty na plnenie žalovaného\n2/. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 120/2009: „Zo žiadneho ustanovenia\npráva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v\nurčitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1\n\nObčianskeho zákonníka) vyplýva, že je môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania\naž do právoplatného skončenia veci.“.\n35. Ďalej upozornil, že petit je nevykonateľný. Proces vyporiadania vedúci k zániku podielového\nspoluvlastníctva znamená, že žalovaný 2/ už nie je len spoluvlastníkom, ale výlučným vlastníkom\ncelku, teda všetkých dotknutých nehnuteľností. V dôsledku vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nžalovaný 2/ vlastní celý majetok a nie je možné, aby v tomto stave realizoval predaj podielu, ktorý už\nprávne neexistuje.\nVyjadrenie žalobkyne 2/ (zmena žaloby a späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/)\n36. Žalobkyňa 2/ sa nestotožnila s názormi žalovaných. Mala za to, že jej svedčí aktívna vecná\nlegitimácia v konaní. Nárok premlčaný nie je, pričom navyše námietka premlčania je v rozpore s dobrými\nmravmi. Napokon, petit nie je nevykonateľný.\n37. Žalovaný 1/ tvrdí, že údajne prestala byť nájomníčkou bytu, a preto mala stratiť právo na prevod\nbytu do jej osobného vlastníctva podľa § 29a a nasl. bytového zákona. S tým sa nestotožňuje. V prvom\nrade, výpoveď z nájmu bytu je vo vzťahu k povinnosti žalovaného 1/ previesť byt do jej osobného\nvlastníctva celkom irelevantná. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení nesprávne vykladá právne účinky\nvýpovede. Výpoveď z nájmu má totiž účinky výhradne ex nunc (do budúcnosti), na rozdiel napríklad od\ninštitútu odstúpenia od zmluvy, ktoré má v občianskom práve účinky ex tunc. Pritom prvýkrát požiadala\no prevod bytu do jej osobného vlastníctva ešte v roku 1994 a od roku 2007 sa tohto prevodu domáha aj\nsúdnou cestou. Výpoveď z nájmu jej bola doručená až dňa 29. 3. 2012. Je preto zrejmé, že jej nárok na\nprevod bytu vznikol skôr, ako jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, a teda jej nárok naďalej platne\nexistuje. Pokiaľ by mal totiž platiť tento argument žalovaného 1/, vo svojich dôsledkoch by to znamenalo,\nže akýkoľvek dlžník by sa mohol jednostranne zbaviť svojej povinnosti výpoveďou zo zmluvy. To by\nvšak úplne poprelo účel samotného inštitútu výpovede zo zmluvy. Uplatnením logiky žalovaného 1/\nby napríklad ako nájomníčka mohla počas celého trvania nájmu odmietať platiť nájomné, a následne\nnájomnú zmluvu vypovedať a brániť sa tvrdením, že nárok prenajímateľa na zaplatenie nájomného\nvýpoveďou z nájomnej zmluvy zanikol. To by bolo zjavne nesprávne. Nároky prenajímateľa na nájomné\nv tejto analogickej situácií totiž vznikli v dobe, keď bola nájomná zmluva ešte platná a účinná, a preto\nby bola výpoveď z nájmu v tomto ohľade irelevantná.\n38. V dobe vzniku jej nároku na prevod bytu do jej osobného vlastníctva, ako aj v dobe začatia tohto\nsúdneho sporu ešte neexistoval ani len právny predpis, na základe ktorého došlo k výpovedi z nájmu\nbytu. Týmto právnym predpisom je zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných\nvzťahov k bytom. Argumentácia žalovaného je teda popretím základného princípu právneho štátu zákazu retroaktivity.\n39. Pokiaľ by si žalovaný 1/ riadne a včas splnil svoju zákonnú povinnosť previesť byt do jej osobného\nvlastníctva podľa § 29a bytového zákona, nikdy by ani len nemohla dostať výpoveď z nájmu bytu, pretože\nv čase nadobudnutia účinnosti zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných\nvzťahov by už dávno bola jeho vlastníčkou. Výpoveď z nájmu bytu by v prípade riadneho a včasného\nkonania žalovaného 1/ ani len neprichádzala do úvahy.\n40. Upozorňuje tiež na znenie § 29b ods. 3 bytového zákona, pričom nie je sporné, že svoju žiadosť\nnikdy nezobrala späť.\n41. Na tento prípad zároveň nemožno použiť ani závery z rozsudku Krajského súdu v Nitre, na ktoré\npoukazoval vo svojom vyjadrení žalovaný 1/. Krajský súd v Nitre sa vôbec nezaoberal argumentom\nvyššie, ktorý uvádza. Naopak, zaoberal sa otázkou prejudiciality vo vzťahu ku konaniu o určenie\nneplatnosti výpovede, pretože odvolateľke v danej veci svoje odvolanie zdôvodnila najmä tvrdením o\ntom, že výpoveď z nájmu je neplatná. V danej veci zároveň nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o prevode\nbytu, a to z dôvodu nedoplatkov na strane odvolateľky ako nájomníčky, pričom medzičasom daný byt\nnadobudla tretia osoba (noví vlastníci). V tunajšom spore však žiadna takáto okolnosť nenastala, pričom\njediným dôvodom, prečo v čase vzniku jej nároku a až do dnešného dňa nedošlo k prevodu bytu\ndo osobného vlastníctva, je výlučne obštrukčné konanie žalovaného 1/ (a v danom čase prípadne aj\nžalovaného 2/) spočívajúce v tvrdení domnelých (neexistujúcich) prekážok na jeho strane.\n\n42. V druhom rade, nesúhlasí s tvrdením žalovaného 1/, že by nebola k dnešnému dňu nájomníčkou\nbytu. Naopak, požíva status nájomníčky bytu aj k dnešnému dňu. Po celý čas až do súčasnosti naďalej\nplnohodnotne ako nájomníčka užíva byt. Za toto užívanie bytu riadne a včas platí nájomné. A takisto vo\nvšetkých ostatných ohľadoch sa vzťah žalovaného 1/ a jej správa ako vzťah prenajímateľa a nájomcu.\nJe teda naďalej aj k dnešnému dňu nájomníčkou bytu na základe tzv. faktického nájomného vzťahu.\n43. Konanie strán sporu teda predstavuje vznik nájomného vzťahu na základe fikcie. Výkladom takisto\nmožno dospieť k záveru, že konanie strán viedlo ku konkludentnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy\nalebo k faktickému späťvzatiu výpovede z nájmu bytu, ktoré možno prirovnať k inštitútu obnovenia\nnájomnej zmluvy zakotvenému v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť o existencii\nfaktického nájomného vzťahu medzi ňou a žalovaným 1/ potvrdil aj Okresný súd Bratislava I v rozsudku\no spoluvlastníctve. Bola spolu s ostatnými nájomcami bytového domu v konaní o spoluvlastníctve jednou\nz intervenientov. Rozsudok o spoluvlastníctve konkrétne uvádza, že: „Intervenienti sú vzhľadom na\ntvrdenia o výpovediach z nájmu a o ich žiadostiach na pridelenie náhradného bytu v súčasnosti stále\nnájomcami bytov na základe faktického nájomného vzťahu.“ a „Intervenienti v tomto smere predložili aj\nzoznam bytov a ich nájomné údaje podpísané Národnou správou domu z roku 1943, soznania k dani\nčinžovnej z rokov 1940, 1948, 1949, nájomnú zmluvu z 1964, ako aj dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu\nz 1964. Z týchto listín, ako aj zo stále existujúceho faktického nájomného vzťahu intervenientov a § 104\nstavebného zákona súd ustálil, že nehnuteľnosť je určená na bývanie.“\n44. Postup žalovaných pri dávaní výpovedí z nájmu navyše vyvoláva dôvodné podozrenie, či hlavným\núčelom výpovedí z nájmu nebolo obchádzať zákonnú povinnosť previesť byt do osobného vlastníctva\nžalobkyne a mutatis mutandis pri ostatných nájomníkoch. Výpoveď z nájmu bytu bola žalobkyni daná v\ndobe, keď už niekoľko rokov prebiehal tento spor, ako aj identické spory s ostatnými nájomcami bytového\ndomu. V danom čase už takisto dva roky prebiehalo konanie o spoluvlastníctve, v ktorom sa žalovaný\n1/ domáhal, aby podielové spoluvlastníctvo k bytovému domu bolo vyporiadané tak, že všetky byty\nnadobudne do výlučného vlastníctva práve on.\n45. Prípustnosť výpovede z nájmu a možnosť aplikácie zákona o ukončení a spôsobe usporiadania\nniektorých nájomných vzťahov k bytom bola žalovanými odôvodňovaná existenciou podielového\nspoluvlastníka na základe § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Dôvodová správa k tomu ustanoveniu\nuvádza najmä nasledovné: „Zákon zužuje svoju pôsobnosť len na také byty, ktoré zároveň boli vydané\noprávneným osobám podľa reštitučných zákonov. Dôvodom je, aby sa vyporiadali nájomné vzťahy,\nktoré boli založené pred vydaním nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom, ktoré aj po zmene vlastníctva\nbytov naďalej trvajú a ktoré sú chránené zákonom. Nakladanie s predmetom (súkromného) vlastníctva\ntýchto osôb je obmedzené, pretože výška nájomného je stanovená právnym predpisom a zabezpečenie\nprimeranej bytovej náhrady v intenciách Občianskeho zákonníka je za súčasných podmienok na\ntrhu s nájomnými bytmi fakticky veľmi ťažké.“ Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že účelom\nprávnej normy bolo chrániť vlastnícke právo reštituentov, nie umožniť obciam obchádzať svoje zákonné\npovinnosti podľa bytového zákona.\n46. V konaní o spoluvlastníctvo bolo žalovanému 1/ súdom vyhovené a byt bol prikázaný do jeho\nvýlučného vlastníctva. Výpoveď z nájmu tak v kontexte postupu žalovaného 1/ mala jediný cieľ, a\nto zbavenie sa povinnosti byt previesť do jej osobného vlastníctva. Účelom výpovede z nájmu bolo\nobchádzanie povinností žalovaných podľa bytového zákona, a preto je výpoveď absolútne neplatná\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka.\n47. Podľa žalovaného 2/ je jej nárok údajne premlčaný, lebo žiadosť o prevod bytu bola podaná zosnulým\nmanželom žalobkyne ešte v roku 1994, ale žalobu podala až v roku 2007. Žalovaný 2/ považuje\nopakované žiadosti iba za dopyty na pôvodnú žiadosť. S týmito tvrdeniami sa nestotožňuje. Ide o\nopakované žiadosti, z ktorých každá zakladá nový nárok, pre ktorý plynie osobitne premlčacia lehota.\n48. Už len z predmetu uvedeného na opakovaných žiadostiach (t. j. že ich žiadateľ nazval opakovanými\nžiadosťami) jednoznačne vyplýva vôľa žiadateľa opätovne požiadať o prevod bytu, nielen sa dopytovať\nna pôvodnú žiadosť, i keď na ňu odkazuje. Za osobitné žiadosti ich de facto považoval aj žalovaný 2/,\nkeď pri formulovaní svojej reakcie na tieto opakované žiadosti neodkázal žiadateľa iba na svoju pôvodnú\nodpoveď na jeho pôvodnú žiadosť, ale vysporiadal sa s nimi ako so samostatnými žiadosťami, ktorým\n\nnevyhovel. Ako dopyt na pôvodnú žiadosť by ich bolo hypoteticky možné vykladať len vtedy, ak by sa\nnapríklad žalovaný 2/ pôvodnou žiadosťou vôbec nezaoberal a jediné, čoho by sa žiadateľ domáhal, by\nbolo odstránenie nečinnosti. To však nebol prípad jej a jej zosnulého manžela.\n49. Otázka vzniku nového nároku pri opakovaných žiadostiach je riešená rozhodovacou praxou\nNajvyššieho súdu, pričom táto rozhodovacia prax dáva za pravdu výkladu, ktorý predkladá, a to tak,\nže dochádza k vzniku nového nároku. Najvyšší súd v tejto súvislosti vyslovil nasledovný záver: „Pokiaľ\nprávna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým\nobsahom. Preto podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva\nbytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik\nnového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty\nna splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.\nz. v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by takého právne účinky\nopakovanej žiadosti mali byť vylúčené. Naopak ustanovenie § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v\nznení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 1998 výslovne predpokladá\nprávo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytu.“ Tento právny záver\nbol potvrdený aj novšou rozhodovacou praxou.\n50. Posledná žiadosť jej zosnulého manžela, ktorú uvádza žalovaný 2/, pochádza z 30. 12. 2003. Podľa\n§ 29a ods. 1 bytového zákona v znení účinnom v čase podania žaloby: „Obec je povinná s nájomcom\nbytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o\nprevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome.“ Právo nájomcu sa zmení na vymáhateľný nárok\naž po márnom uplynutí tejto dvojročnej lehoty, čo potvrdzuje aj odborná literatúra. Z toho vyplýva, že\npremlčacia lehota k tejto žiadosti by v prípade nepodania žaloby uplynula až 30. 12. 2008, a teda nárok\nbol uplatnený na súde včas, pred uplynutím premlčacej lehoty.\n51. V skutočnosti by však k uplynutiu premlčacej lehoty došlo dokonca až v roku 2011, pretože v roku\n2006 jej manžel podal ďalšiu žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva, ako dokazuje odpoveď\nžalovaného 2/ na túto žiadosť. Žalovaný 2/ túto žiadosť vo svojom vyjadrení ani nespomína.\n52. Pre prípad, že sa súd nestotožní s jej názorom, že nárok nie je premlčaný, uvádza aj ďalšie\nargumenty, prečo by súd nemal na námietku premlčania prihliadať. Námietka premlčania je v rozpore\ns dobrými mravmi, a teda podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka nemôže súd\nna jej základe priznať žalovaným právnu ochranu. Žalovaní ju dlhodobo zavádzali, medzičasom je\ntakmer 80-ročná dôchodkyňa, ako aj ostatných nájomcov, že majú záujem si plniť svoje povinnosti\npodľa bytového zákona, ale jedinou prekážkou prevodu vlastníckeho práva k bytu do jej osobného\nvlastníctva je existencia podielového spoluvlastníka. To vo svojej podstate priznáva aj žalovaný 2/.\nUvedené dokazuje aj skutočnosť, že v roku 1996 bola jej žiadosť výslovne odložená „do vyriešenia\notázky výlučného vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti“. Za takýchto okolností sa nájomcovia, vrátane\nnej - osoby bez právneho vzdelania - legitímne spoliehali, že nie je potrebné podávať žalobu na súde,\npretože po vyporiadaní vzťahov s podielovým spoluvlastníkom dôjde k prevodom bytov do ich osobného\nvlastníctva. Aj z množstva opakovaných žiadostí je zrejmé, že pokiaľ bola žaloba podaná po uplynutí\npremlčacej doby, nebolo to tak z dôvodu nedostatku bdelosti na jej strane a na strane jej zosnulého\nmanžela, ale z dôvodu, že žalovaní vytvorili v nej legitímne očakávania, že k prevodu bytu do jej\nosobného vlastníctva eventuálne dôjde a že si splnia svoju zákonnú povinnosť podľa bytového zákona.\n53. Konanie, postup a rétorika žalovaných teda nepochybne mali značný vplyv na jej predchádzajúce\nrozhodovanie domáhať sa svojho práva súdnou cestou medzi rokmi 1994 až 2007. V rozpore s dobrými\nmravmi je však aj samotný fakt, že žalovaní po dobu 31 rokov zavádzali a nechávali ju v nádeji, že po\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevedú byt do jej osobného vlastníctva, ako aj že\npo dobu 18 rokov ju nechali viesť tento súdny spor, ako aj participovať v konaní o spoluvlastníctve v\npozícii intervenienta na strane žalovaných (teda podporujúc záujem žalovaných na priznaní všetkých\nbytov v bytovom dome do výlučného vlastníctva žalovaného 1/).\n54. Žalovaný 1/ dokonca vo svojom vyjadrení z 12. 4. 2011 kategoricky vyhlásil nasledovné: „V prípade,\nže sa [Hlavné mesto] stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (celého bytového domu) alebo v rámci\nreálnej deľby jednotlivých bytov, bude postupovať tak, ako mu ukladá zákon.“ Na tomto základe by bolo\n\nmožné dokonca uvažovať aj o tom, že žalovaný 1/ pre prípad reálnej deľby bytového domu, ku ktorému\nnapokon skutočne došlo, nároky nájomcov (vrátane nároku žalobkyne) uznali.\n55. Navyše, počas konania o spoluvlastníctve žalovaní zavádzali nie len nájomcov, ale aj samotný súd,\nkeď sa domáhali, aby boli byty prikázané do vlastníctva žalovaného 1/ práve s odôvodnením, aby tieto\nmohli byť následne prevedené do osobného vlastníctva nájomcov.\n56. Rozpor s dobrými mravmi pri uplatnení námietky premlčania je o to závažnejší, že nejde o „súkromné\nosoby“, ktoré môžu primárne sledovať vlastné záujmy. Ide o subjekty územnej samosprávy, ktorých\nzákladnou úlohou je podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení : „starostlivosť o všestranný rozvoj\n[ich] územia a o potreby [ich] obyvateľov.“ Žalovaní konajú v priamom rozpore s týmto svojím zákonným\nposlaním, keď uprednostňujú vlastný záujem nemusieť previesť nehnuteľnosti v centre Bratislavy za\nnižšiu, regulovanú cenu.\n57. Na námietku premlčania navyše nie je potrebné prihliadať s poukazom na to, že týmto podaním\nzobrala žalobu späť proti žalovanému 2/. Žalovaný 1/ námietku premlčania nikdy nevzniesol. Pokiaľ by\nsa tak rozhodol urobiť, uvádza, že rovnaké argumenty by obdobne platili aj voči prípadnej námietke\npremlčania žalovaného 1/.\n58. Žalovanému 2/ boli v zmysle štatútu žalovaného 1/ zverené do správy niektoré nehnuteľnosti\nvlastnené žalovaným 1/, vrátane sporného bytu. Z uvedeného dôvodu bolo nejednoznačné, či je v\nsúdnych konaniach týkajúcich sa vecných práv k zvereným nehnuteľnostiam vecne legitimovaný len\nžalovaný 1/, alebo aj žalovaný 2. Súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva túto otázku\nvyriešil s jednoznačným záverom, že vecne legitimovaný je výhradne žalovaný 1/. Vzhľadom na to, že\nžalovaný 1/ je výlučný vlastník bytu, resp. celého bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, jedine on\nmôže byť uvedený na prevodnej zmluve ako prevádzajúci. Z uvedeného dôvodu týmto berie podľa §\n144 CSP žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňoval nároky proti žalovanému 2,/ a navrhuje, aby súd\nzastavil konanie proti žalovanému 2/.\n59. Úpravou, resp. precizovaním petitu žaloby reflektuje na viaceré záležitosti, medzi ktoré patrí najmä\nspäťvzatie žaloby proti žalovanému 2/, odstránenie formálnych nedostatkov zmluvy, ktorá je súčasťou\nžalobného petitu, konanie o spoluvlastníctve, ako aj relevantné zmeny v legislatíve, najmä zrušenie\nSprávy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu. Preto žiadala o úpravu žaloby, tak,\nže súd nahrádza prejav vôle žalovaného 1/ tak, že žalovaný 1/ ako prevádzajúci uzatvára so žalobkyňou\nako nadobúdateľom dňom právoplatnosti tohto rozsudku Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu.\nZmluvu žalobkyňa 2/ pripojila.\nVyjadrenie žalovaného 1/\n60. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/.\n61. Žiadal súd, aby žalobu zamietol ako predčasnú. A to z dôvodu, že najskôr na neho mohla dopadnúť\npovinnosť previesť byt žalobkyni v momente, ako sa stal jeho výlučným vlastníkom, teda dňa 13. 2.\n2024. Až vtedy sa mohla stať žiadosť žalobkyne o prevod bytu do vlastníctva perfektnou. V čase, kým\nbol iba podielovým spoluvlastníkom, nemohla žalobkyňa docieliť realizáciu svojho práva a preto, že\nani nebol osobou povinnou. Byt v tom čase ako vec ani právne neexistoval. Žaloba je tak podaná\npredčasne, pretože ešte neuplynula zákonná 2-ročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva\nk bytu počítaná od 13. 2. 2024. Nemožno preto uzavrieť, že sa dostal do omeškania s povinnosťou\npreviesť žalobkyni byt v zmysle § 29a ods. 1 zákona 182/1993 Z. z. Táto povinnosť zaťažovala iba\nvýlučného vlastníka, a nie podielového spoluvlastníka a jej predmetom mohol byť iba byt ako celok, a\nnie aj spoluvlastnícky podiel na byte.\n62. K argumentu žalobkyne, že výpoveď nemohla mať za následok stratu jej aktívnej legitimácie, keďže\núčinky výpovede smerujú do budúcna, uvádza že žalobkyňa hrubo zavádza. Argument, že k podaniu\nžiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva došlo skôr, ako bola doručená výpoveď, nebráni tomu,\naby neskoršia výpoveď privodila zánik tohto nároku. Nie tým, že by išlo o akýsi retroaktívny účinok\nvýpovede, ale tým, že výpoveď mala za následok ukončenie nájomného vzťahu, z ktorého mohlo\nžalobkyni vzniknúť právo na prevod bytu do osobného vlastníctva.\n\n63. Neobstojí ani príklad „uplatnenia logiky“ ohľadne zbavenia sa zodpovednosti za platby nájomného\nneskoršou výpoveďou. Nárok prenajímateľa na nájomné v spojitosti s (neskoršou) výpoveďou z nájmu\nnie je v ničom analogický k nároku nájomcu na prevod bytu. Je zrejmé, že výpoveďou z nájmu nárok\nna nezaplatené nájomné nezaniká. Žalobkyňa sa snaží vzbudiť dojem, že nárok na nájomné nezaniká\npráve z dôvodu, lebo výpoveď z nájmu „nepôsobí spätne“. V druhom kroku žalobkyňa dovodzuje, že ani\nvo vzťahu k nároku na prevod bytu nie je možné, aby výpoveď „pôsobila spätne“.\n64. Zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k\nbytom neobsahoval ustanovenie, ktoré by zakazovalo dať výpoveď z nájmu v prípadoch, že prebieha\nsúdny spor, resp. je podaná žiadosť o prevod v čase pred prijatím zákona. Na podporu správnosti\ntohto právneho názoru, že ukončenie nájomného vzťahu, z ktorého mohlo žalobkyni vzniknúť právo\nna prevod bytu do osobného vlastníctva, spôsobilo zánik takéhoto práva a stratu aktívnej vecnej\nlegitimácie, poukazuje aj na ďalší judikát. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 5. 2012, sp. zn.\n4Cdo/203/2010, v obdobnom spore. Najvyšší súd potvrdil, že keď v čase rozhodnutia prvostupňového\nsúdu už nie je navrhovateľka nájomcom, stráca aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku.\n65. Žalobkyňa sa snaží odvodiť svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj od tzv. faktického nájomného vzťahu,\nktorý sa spomína v rozsudku o vysporiadaní spoluvlastníctva k bytovému domu. Akýkoľvek faktický\nnájomný vzťah, ak vznikol, vznikol až po ukončení pôvodného nájomného vzťahu uplynutím výpovednej\ndoby dňa 1. 4. 2013. Sama žalobkyňa uvádza, že malo ísť o konkludentné uzavretie novej nájomnej\nzmluvy.\n66. Novosť takejto „faktickej nájomnej zmluvy“ žiada zohľadniť ako právne významnú, pretože § 29, resp.\n§29a zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom ku dňu podania žiadosti, priznáva právo žiadať prevod\nbytu do vlastníctva iba tzv. „prvonájomcovi“. Teda osobe, ktorá bola nájomcom ešte pred účinnosťou\nzákona. V prípade žalobkyne ide o nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. 254-7-349/70 zo dňa\n10. 3. 1970 uzavretou s Bytovým podnikom. Len z tohto nájomného vzťahu z roku 1970 mohlo vzniknúť\nžalobkyni právo na prevod bytu.\n67. Odmieta aj hypotézu žalobkyne, že pokiaľ by si splnil svoju povinnosť previesť byt „riadne a včas“,\nneprichádzala by žiadna výpoveď z nájmu do úvahy. V čase podania žiadosti išlo o byt, vo vzťahu\nku ktorému nebol výlučným vlastníkom bytového domu. Preto sa na neho povinnosť previesť byt\nnevzťahovala. Ide pritom o otázku zásadného významu.\n68. Tiež odmieta, že by hlavným účelom výpovede pre žalobkyňu malo byť obchádzanie jeho zákonnej\npovinnosti previesť byt do vlastníctva žalobkyne. Výpoveď z nájmu umožňoval priamo zákon č. 260/2011\nZ. z., a to spôsobom a z dôvodov v tomto zákone uvedených. Zákon zároveň pamätal na ochranu\nnájomcov v reštituovaných bytoch, ktorým priznal právo na náhradné bývanie. Vypovedaním nájmu\nžalobkyni vykonával svoje oprávnenie na základe zákona a v jeho medziach.\n69. Žalobkyni reálne dňa 18. 6. 2025 poskytol, resp. pridelili bytovú náhradu v novo postavenom bytovom\ndome na A. E. K. I., a to na základe predchádzajúceho Rozhodnutia o poskytnutí bytovej náhrady.\nArgumentácia žalobkyne, ktorá spochybňuje prípustnosť výpovede z nájmu dôvodovou správou k\nzákonu, nemôže obstáť práve preto, že poskytol žalobkyni primeranú bytovú náhradu.Žalobkyňa\nposkytnutú bytovú náhradu odmietla. Takéto konanie žalobkyne je účelové s tým, že ďalšie vedenie\nsúdneho sporu, v ktorom sa domáha prevodu vlastníctva k bytu za cenu 2 451,40 eur, by nemalo obstáť\nako konanie v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa už mohla mať uspokojený svoj zákonný nárok, ale\nuprednostnila pokračovanie sporu o lukratívny byt za regulovanú cenu 2 451,40 eur.\n70. Tiež z procesnej opatrnosti rovnako vznáša námietku premlčania nároku žalobkyne na prevod bytu\ndo osobného vlastníctva. Žalobkyňa sa vo vzťahu k svojej žiadosti o prevod bytu zo dňa 10. 2. 1994\nsnaží prezentovať, že jej následné listy doručené jemu (resp. so žalovanému 2/ ako správcovi) majú byť\nnovými žiadosťami o prevod bytu, ktoré každá z nich údajne zakladajú nový, osobitný nárok, pri ktorom\nplynie osobitne aj premlčacia doba. Následné listy žalobkyne je ďalšou komunikáciou k žiadosti o prevod\nbytu zo dňa 10. 2. 1994. A to preto, že oba následné listy sa odvolávajú na prvotnú žiadosť evidovanú pod\nčíslom 4967 a ich obsahom je žiadosť o vyrozumenie k prvej žiadosti a opakovaná žiadosť o vybavenie\ntejto prvej žiadosti:\n\ni. Liste zo dňa 29. 8. 2001: „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete\npod číslom 4967, o prevod bytu č. 11... “;\nii. List zo dňa 30. 12 .2003: „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti, ktorú evidujete\npod číslom 4967, o prevod bytu č. 11..“ a „s ohľadom na nové okolnosti, ktoré zmenili majetkové pomery\nvlastníkov domu, si Vás dovoľujem požiadať o prehodnotenie svojho stanoviska k predmetnej žiadosti“.\n71. Obsah listov podľa preukazuje, že žalobkyňa v nich nijako nevyjadrila vôľu opätovne požiadať o\nprevod bytu. Účelom odvrátenia hrozby premlčania žalovaného nároku.\n72. Odmieta, že by zavádzal žalobkyňu i súd. Upozornil, že je povinný chrániť majetok Hlavného mesta a\npostupovať pritom v súlade s verejným záujmom. V intenciách svojich zákonných povinností je povinný a\noprávnený kvalifikovane brániť sa v tomto súdnom konaní, vrátane obrany námietkou premlčania. Takáto\nobrana nemôže byť vyhodnotená v rozpore s dobrými mravmi, keďže jej legitímnym cieľom je chrániť\nverejný záujem a majetok Hlavného mesta. Súčasne odmieta, že by akokoľvek uznal nárok žalobkyne.\n73. V spojitosti s novým právnym stavom ku dňu 13. 2. 2024, odkedy je už výlučným vlastníkom bytu,\npoukazuje na to, že byt nadobudol do vlastníctva na základe zrušenia a vysporiadania podielového\nspoluvlastníctva súdom podľa § 142 Občianskeho zákonníka podľa rozsudku Krajského súdu v\nBratislave v konaní pod sp. zn. 10Co/13/2023-1306 zo dňa 13. 2. 2024. Pri rozhodovaní o prisúdení\nbytu do výlučného vlastníctva Krajský súd vychádzal z aktuálnej všeobecnej hodnoty bytov (vrátane\nbytu) podľa znaleckého posudku 178/2021 znalca Ing. Ilavského stanovenej na sumu 2 990 000\neur. Následne súd podľa ZP 178/2021 z tejto sumy určil aj finančné vysporiadanie medzi končiacimi\nspoluvlastníkmi. Preto z procesnej opatrnosti žiada, aby súd pre prípad, že nezamietne žalobu pre stratu\naktívnej legitimácie žalobkyne alebo z dôvodu premlčania alebo z dôvodu, že ide o predčasnú žalobu,\naj v tomto konaní rozhodoval o nároku žalobkyne pri uplatnení aktuálnej právnej úpravy a nepriznal\nžalovanej byt do vlastníctva len za sumu 2 451,40 eur, ktorá nezodpovedá ani zlomku jeho skutočnej\nhodnoty.\n74. Vlastníctvo k bytu nadobudol vysporiadaním spoluvlastníctva v roku 2024 podľa § 142 Občianskeho\nzákonníka. Takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva je právne významný. A to preto, že podľa § 17\nods. 3 písm. b) zákona 182/1993 Z. z. zaťažuje povinnosť previesť byt nájomcovi za nižšiu ako za jeho\nvšeobecnú hodnotu iba takého vlastníka bytu, ktorý ho predtým nadobudol „podľa osobitného predpisu“\npodľa poznámky pod čiarou 21a). Osobitným predpisom je zákon č. 446/2001 Z. z., resp. vo vzťahu\nk prechodu majetku na obce, zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe uvedeného povinnosť\npreviesť vlastníctvo k bytu za sumu 2 451,40 eur, ako žiada žalobkyňa, sa na neho nevzťahuje.\n75. Nadobudnutie bytu vzhľadom na jeho rozlohu a polohu na G. E. XX K. I. za sumu 2 451,4 eur by\nani nebolo v súlade s dobrými mravmi. A to nielen preto, že pri vysporiadaní vlastníctva dňa 13. 2. 2024\nsúd hodnotu nehnuteľnosti posudzoval v aktuálnych cenách podľa znaleckého posudku 178/2021, ale\naj preto, že samotná hodnota bytu podľa ZP 178/2021 vypočítaná z hodnoty všetkých bytov v dome sa\ndnes pohybuje rádovo v sume 311 000 eur . Všeobecná hodnota bytu je teda 125-násobne vyššia ako\nsuma 2 451,4 eur. Predajná cena 2 451,40 eur by potom zodpovedala iba 0,8% hodnoty bytu. Preto žiada\nsúd, aby v prípade, keď žalobu nezamietne pre stratu aktívnej legitimácie žalobkyne alebo z dôvodu\npremlčania alebo z dôvodu, že ide o predčasnú žalobu, kúpnu cenu určil z všeobecnej hodnoty bytu tak,\naby v čase rozhodnutia obstála ako súladná s dobrými mravmi.\n76. Tiež žiada súd, aby korektív dobrých mravov zohľadnil nielen vo vzťahu k hodnote bytu, ale aj s\nohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa užívala byt po celú dobu nájmu až dodnes za regulované nájomné.\nVýška regulovaného nájomného žalobkyne v roku 2025 (spolu s energiami a službami) predstavovalo\npodľa predpisu nájomného zo dňa 7. 7. 2025 sumu 284,58 eur za mesiac. Podľa kvartálnych analýz\nrealitného trhu vykonaných spoločnosťou Bencont Investment, trhové nájomné za užívanie 3-izbového\nbytu spolu s energiami a službami v lokalite Bratislava Staré Mesto v období rokov 2014 - 2025 bolo v\nrozpätí od 1 083,89 do 1 412 eur za mesiac. Priemerné trhové nájomné za posledných 10 rokov preto\nodhaduje na strednú hodnotu uvedeného intervalu, a to na sumu 1 248 eur/mesiac.\n77. Pre účely uplatnenia korektívu dobrých mravov vyčísľuje finančnú výhodu žalobkyne z užívania bytu\nza regulované nájomné za obdobie posledných desiatich rokov (2014 - 2024) porovnaním mesačného\nregulovaného nájomného (284,58 eur) a priemeru trhového nájomného za posledných desať rokov\n\n(1 248 eur) na sumu 115 610 eur. Pre účely uplatnenia korektívu dobrých mravov žiada súd, aby v\nneprospech žalobkyne napokon posúdil aj jej odmietnutie bytovej náhrady dňa 4. 7. 2025.\nVyjadrenie žalobkyne 2/ (zmena žaloby)\n78. Žalobkyňa 2/ navrhla zmenu žaloby, podľa ktorej žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného 1/\nako predávajúceho s ňou ako nadobúdateľkou uzatvoriť ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu zmluvu o\nprevode vlastníckeho práva (v presne špecifikovanom znení) za kúpnu cenu 32 827,88 eur.\n79. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 21. 4. 2026, č. k. B1-10C/110/2007-612.\nVyjadrenie žalovaného 1/\n80. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa pridržal skôr vedenej argumentácie.\nIV. Úmrtie žalobcu 1/ v priebehu konania\n81. Súd zistil, že počas konania, dňa 24. 4. 2008, žalobca 1/ zomrel.\n82. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.\n83. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,\nže v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania\nprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n84. V tomto prípade nejde o majetkovoprávny spor, ale spor o nahradenie prejavu vôle. Žalobca 1/\nmal figurovať na zmluve o prevode bytu ako nadobúdateľ tohto bytu. Preto súd posúdil, že uvedené\noprávnenie nepodlieha dedeniu. Vzhľadom na to nebolo potrebné, aby súd v konaní pokračoval s\ndedičmi žalobcu 1/. Súd preto výrokom I. konanie o žalobe žalobcu 1/ podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil.\nV konaní súd ďalej konal o žalobe žalobkyne 2/.\nV. Čiastočné späťvzatie žaloby a rozhodnutie o ňom\n85. Žalobkyňa 2/ v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňuje nároky proti\nžalovanému 2/. Z dôvodu, že žalovaný 1/ je výlučný vlastník bytu, resp. celého bytového domu, v ktorom\nsa byt nachádza.\n86. Žalovaný 2/ vyjadril s čiastočným späťvzatím žaloby súhlas.\n87. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.\n88. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.\n89. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti, v ktorej si uplatňovala nároky proti žalovanému 2/,\na žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby súhlasil, súd výrokom II. podľa § 145 ods. 1 CSP konanie v tejto\nčasti zastavil. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne 2/ proti žalovanému 1/ (ako bol i pripustený\nuznesením súdu o poslednej zmene žaloby).\nVI. Skutkový stav veci\n90. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom.\n91. Zo zápisu o dohode a odovzdaní bytu zo dňa 10. 3. 1970 (č. l. 15) súd zistil, že na základe rozhodnutia\no pridelení bytu vzniklo dňa 10. 3. 1970 žalobcovi 1/ právo osobného užívania k bytu Č.. XX označeného\nv žalobe.\n\n92. Zo žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 10. 2. 1994 (č. l. 18) súd zistil, že žalobca\n1/ podal na Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto dňa 10. 2. 1994 žiadosť o prevod bytu č. 11 do jeho\nosobného vlastníctva, pričom nájomcom bytu sa stal na základe nájomnej zmluvy s Bytovým podnikom\nzo dňa 10. 3. 1970.\n93. Z listiny zo dňa 24. 2. 1994 (č. l. 21) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo\nžalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 tak, že ju evidujú pod č. 4967 a oznámili mu, že evidovanú\nžiadosť k prevodu vlastníctva budú posudzovať individuálne pri realizácii jednotlivým prevodov.\n94. Z listiny zo dňa 9. 1. 1996 (č. l. 22) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto oznámilo\nžalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 tak, že domová nehnuteľnosť, v ktorej je nájomníkom\nbytu, je v ideálnom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pričom podľa § 16 ods. 1 zákona č.\n182/1993 Z. z. odkladá žiadosť o prevod vlastníctva bytu do vyriešenia otázky výlučného vlastníctva\nnehnuteľnosti.\n95. Zo žiadosti o prevod bytu zo dňa 29. 8. 2001 (č. l. 19) súd zistil, že žalobca 1/ podal na Miestny\núrad Bratislava - Staré Mesto dňa 29. 8. 2001 žiadosť označenú ako „Opakovaná žiadosť o prevod\nbytu do osobného vlastníctva“, pričom uviedol, že „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej\nžiadosti, ktorú evidujete pod číslom: 4967, o prevod bytu Č.. XX na X. Z. K. B. na G. E. Č.. XX do môjho\nvlastníctva“.\n96. Z listiny zo dňa 6. 9. 2001 (č. l. 23) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo\nžalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 29. 8. 2001 tak, že žiadosti nemôžu kladne vybaviť v zmysle zákona\nč. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má prednostné\nprávo na kúpu.\n97. Zo žiadosti o prevod bytu zo dňa 30. 12. 2003 (č. l. 20) súd zistil, že žalobca 1/ podal na Miestny úrad\nBratislava - Staré Mesto dňa 30. 12. 2003 žiadosť označenú ako „Opakovaná žiadosť o prevod bytu do\nosobného vlastníctva“, pričom uviedol, že „obraciam sa na Vás opakovane o vybavenie mojej žiadosti,\nktorú evidujete pod číslom: 4967, o prevod bytu č. 11 na 3. poschodí v dome na Hviezdoslavovom\nnámestí č. 11 do môjho vlastníctva“. Dodal, že na žiadosť oznámili dňa 6. 9. 2001, že ju nemôžu kladne\nvybaviť z dôvodu nevysporiadaných pomerov so spoluvlastníkom, ktorá bol v tom čase v konkurznom\nkonaní. S ohľadom na zmenu majetkových pomerov domu požiadal o prehodnotenie stanoviska.\n98. Z listiny zo dňa 20. 1. 2004 (č. l. 24) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedal\nžalobcovi 1/ na jeho žiadosť zo dňa 30. 12. 2003 tak, že žiadosť nemôžu kladne vybaviť v zmysle zákona\nč. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má prednostné\nprávo na kúpu.\n99. Z listiny zo dňa 4. 3. 2006 (č. l. 25) súd zistil, že Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto odpovedalo\nžalobcovi 1/ na jeho žiadosť (nevedno, z akého dátumu) tak, že žiadosti nemôžu kladne vybaviť v zmysle\nzákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastník má\nprednostné právo na kúpu.\n100. Z výsluchu žalobkyne 2/ (č. l. 51) súd zistil, že požiadala o prevod bytu do osobného vlastníctva už\nv roku 1994. Žiadosti nevyhoveli s tým, že bytový dom je v spoluvlastníctve.\n101. Z úmrtného listu zo dňa 24. 4. 2008 (č. l. 62) súd zistil, že dňa 19. 4. 2008 zomrel žalobca 1/.\n102. Z nájomnej zmluvy č. 3731/2008/321 zo dňa 23. 6. 2008 (č. l. 61) súd zistil, že prenajímateľ\nžalovaný 1/, zastúpený spoločnosťou Hviezdoslavovo nám. 11, spol. s r. o. uzatvorili so žalobkyňou 2/\nako nájomníčkou zmluvu o E. I. Č.. XX, pričom v zmluve sa konštatuje, že došlo k prechodu nájmu podľa\n§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobkyňu 2/ v dôsledku smrti žalobcu 1/ dňom 19. 4. 2008.\n103. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 23. 3. 2012 (č. l. 306) súd zistil, že spoločnosť Hviezdoslavovo\nnámestie 11, spol. s.r.o. a žalovaný 2/ dali žalobkyni 2/ výpoveď z nájmu bytu č. 11 podľa § 3 ods.\n1 zákona č. 260/2011 Z. z. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začne plynúť prvým dňom mesiaca\n\nnasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručený; uplynie dňa 1. 4. 2013. K uvedenému dňu\nžiadajú o vypratanie a o protokolárne odovzdanie bytu. Z doručenky (č. l. 308) súd zistil, že žalobkyni\n2/ bola výpoveď doručená do vlastných rúk dňa 29. 3. 2012.\n104. Zo žiadosti o bytovú náhradu (č. l. 302) súd zistil, že žalobkyňa 2/ podala žiadosť o bytovú náhradu\ndňa 16. 4. 2012 na Magistrát žalovaného 1/.\n105. Z rozhodnutia žalovaného 1/ č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar (č. l. 316) súd zistil, že dňa 20.\n8. 2012 rozhodol žalovaný 1/ o priznaní žalobkyni 2/ bytovej náhrady - náhradného nájomného bytu s\ndvomi obytnými miestnosťami za trojizbový nájomný byt Č.. XX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 12. 9. 2012. Z doručenky (č. l. 320) plynie, že rozhodnutie bolo žalobkyni 2/ doručené do vlastných\nrúk dňa 10. 9. 2012.\n106. Z listiny zo dňa 12. 9. 2012 (č. l. 305) súd zistil, že žalobkyňa 2/ sa dňa 12. 9. 2012 vzdala opravného\nprostriedky proti rozhodnutiu žalovaného 1/ č. A. S. XXXXX/XX-XXXXXXXXX/Mar zo dňa 20. 8. 2012,\npričom súčasne potvrdila, že rozhodnutie jej bolo doručené dňa 10. 9. 2012.\n107. Z potvrdenia žalovaného 1/ (č. l. 322) súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 24. 10. 2012 potvrdil zápis\nžalobkyne 2/ do zoznamu žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu - nájomný byt s\ndvomi obytnými miestnosťami pod poradovým Č. XX, zverejnený na úradnej tabuli obce a na webovom\nsídle obce. Z doručenky (č. l. 323) plynie, že potvrdenie bolo žalobkyni 2/ doručené dňa 29. 10. 2012.\n108. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 3. 12. 2010 (č. l. 372) súd zistil, že žalovaný 1/ sa vyjadril do\nkonania na Okresnom súde Bratislava sp. zn. 32Cb/83/2009 tak, že preferuje rozdelenie nehnuteľnosti\ntak, že byty nadobudne do výlučného vlastníctva a nebytové priestory prípadnú do výlučného vlastníctva\ndruhého podielového spoluvlastníka.\n109. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 10. 11. 2010 (č. l. 373) súd zistil, že žalovaný 1/ požiadal\nžalovaného 2/ o stanovisko k možnosti uskutočnenie reálnej diel by nehnuteľnosti v zmysle požiadavky\nnájomcov, ktorá by vytvorila predpoklady pre následný prevod bytu do osobného vlastníctva nájomcov\nzmysle zákona č. 182/1993 Z. z.\n110. Z oznámenia o poskytnutí bytovej náhrady súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 18. 6. 2025 poskytol\nžalobkyni 2/ bytovú náhradu - 2-U. E. E. I. U.. D. Č.. I. X.X, F. K. XX,XX A., E. S. na A. E. Č.. X, S. S.. Č..\nS. XXXX K. I., D.. Ú.. Z.. Z doručenky plynie, že oznámenie bolo žalobkyni 2/ doručené dňa 23. 6. 2025.\n111. Z listiny s označením „VEC: Zdanie sa nároku na bytovú náhradu“ súd zistil, že žalobkyňa 2/\nadresovala dňa 4. 7. 2025 žalovanému 1/ list, v ktorom uviedla, že sa vzdáva bytovej náhrady. List bol\ndoručený žalovanému 1/ dňa 4. 7. 2025.Pravosť podpisu bol osvedčený notárom.\n112. Ostatné dôkazy z dôvodu nadbytočnosti súd nevykonal, pretože na právnom posúdení veci by ani\nich vykonanie nemohlo nič zmeniť (predpis mesačnej zálohovej úhrady; Kvartálna analýza realitného\ntrhu ročník 2025 - 1. kvartál; znalecký posudok č. 178/2021; znalecký posudok č. 114/2025).\nVII. Hodnotenie veci súdom\n113. Súd aplikoval na zistený skutkový stav tieto ustanovenia právnych predpisov.\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\nPodľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\nPodľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosti prejavu vôle nahrádzajú tento prejav.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov („zákon o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu\npreviesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto\nustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.\nPodľa § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec je povinná s nájomcom\nbytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod\nvlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 %\nnájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v\nrodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa\n§ 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 32e ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinnosť ustanovená v § 28\nods. 2 a 8 a v § 29a sa vzťahuje na vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal\no prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo\nbytu bytové družstvo a o prevod vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného\nbytu, ktorý je členom tohto bytového družstva.\n114. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal premlčaním\nžalobou uplatneného nároku. Zásada hospodárnosti konania musí viesť súd k tomu, aby prednostne\nposúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto\npostup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonania ďalších dôkazov\n(pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009).\n115. Platí, že „(majetkové) právo na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť\nuplatnený po prvýkrát“ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 2. 2023, sp. zn. 4 Cdo 273/2021).\n116. Judikatúra považuje za správne závery, podľa ktorých „podanie novej žiadosti o prevod vlastníctva\nbytu (ktorej predchádzalo späťvzatie predchádzajúcich žiadostí) pri splnení aj ostatných podmienok\npodľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod\ntohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej\npovinnosti. Vychádzajúc z premís takto formulovaných právnych záverov [...] platí, že keďže ide o\nnové subjektívne právo, s ktorým je spojená nová dvojročná lehote na uzatvorenie zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu a nová možnosť obrátenia sa nájomcu na súd (v prípade nedodržania povinnosti\nzo strany vlastníka domu), po uplynutí zákonnej lehoty začína plynúť nová premlčacia doba“ a, tak\n„nová žiadosť o prevod vlastníctva bytu (ktorej predchádzalo späťvzatie predchádzajúcich žiadostí) má\nza následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva“ (už spomenutý rozsudok\nNajvyššieho súdu zo dňa 28. 2. 2023, sp. zn. 4 Cdo 273/2021; tieto závery prijal Najvyšší súd s odkazom\nna uznesenie zo dňa 21. 12. 2010, sp. zn. 6 Cdo 37/2010).\n117. V prejednávanom prípade podal žalobca 1/ žiadosť o prevod bytu dňa 10. 2. 1994. Do nájomného\npráva žalobcu 1/ vstúpila okamihom jeho smrti žalobkyňa 2/. Uplatnené právo bolo do zákonom\npredpokladaného času, t. j. do 31. 12. 2016 (§ 32e ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov). Žalobcovia sa tak mohli obrátiť na súd, pokiaľ v lehote 2 rokov od podania žiadosti nedošlo\nk uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu do ich vlastníctva. Zmluva o prevode bytu do vlastníctva žalobcov\ntak mala byť uzavretá do 10. 2. 1996. Odo dňa nasledujúceho tak začala plynúť trojročná premlčacia\ndoba. Uplynula dňa 11. 2. 1999. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 27. 6. 2007. Žalobkyňa 2/ si preto\nuplatnila nárok na súde po uplynutí premlčacej doby.\n118. Žalobkyňa 2/ sa v súvislosti s premlčaním bránila tým, že neskoršie žiadosti predstavujú nové\nžiadosti o prevod bytu, v dôsledku čoho sa počíta premlčacia doba až od týchto nových žiadostí. Išlo o\nžiadosti z dní 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že uvedené žiadosti nepredstavujú\nnové žiadosti, ale týkajú sa prvej žiadosti žalobcu 1/ zo dňa 10. 2. 1994. Súd dal za pravdu žalovanému\n1/. Žiadosti z dní 29. 8. 2001 a 30. 12. 2003 podľa svojho obsahu nepredstavujú nové žiadosti o prevod\n\nbytu; samotný žalobca 1/ v týchto žiadostiach odkazoval na svoju prvú žiadosť zo dňa 10. 2. 1994, označil\nich ako „opakovanú žiadosť“, pričom žiadal vybavenie tejto prvej žiadosti (ktorú označil aj evidenčným\nčíslom). Podstatné tiež bolo, že prvú žiadosť zo dňa 10. 2. 1994 žalobca 1/ nevzal nikdy späť, čo\nžalobcovia osobitne v konaní zdôraznili a táto skutočnosť nebola ani medzi stranami sporu sporná.\nVzhľadom na uvedené súd musel vychádzať z toho, že je právne významná žiadosť zo dňa 10. 2. 1994.\nA keďže nedošlo k späťvzatiu tejto žiadosti, nemohlo dôjsť nikdy ani k vzniku nového subjektívneho\npráva na prevod bytu, čo zdôrazňuje aj vyššie citovaná judikatúra.\n119. Napokon súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne 2/, podľa ktorého je námietka premlčania\nvznesená žalovaným 1/ v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vzhliadala žalobkyňa\n2/ v postupe žalovaného 1/, ktorý ju podľa jej názoru dlhodobo zavádzal. Súd v tejto súvislosti uvádza,\nže podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a Ústavného súdu môže byť výkon práva\nnamietať premlčanie vo výnimočných prípadoch posúdený ako rozporný s dobrými mravmi (porovnaj\nnapr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 41/2012, sp. zn. 3 Cdo 137/2017, sp. zn. 5 Cdo 151/2012,\nsp. zn. 3 Cdo 441/2013, sp. zn. 1 Cdo 203/2018 publikovaný pod č. R 31/2020, uznesenia Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 Cdo 226/2016, sp. zn. 2 Cdo 249/2014, nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 33/2012, ako\naj uznesenia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 a sp. zn. IV. ÚS 542/2013).\n120. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 203/2018, publikovanom pod č. R 31/2020, zhrnul svoju\ndovtedajšiu ustálenú rozhodovaciu prax tak, že pri posudzovaní námietky premlčania ako výkonu práva\nodporujúceho dobrým mravom „musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia\ntohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1\nOZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie\njej nároku súdom v dôsledku plynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní\ns rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil,\nprípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie\nhospodárskych cieľov, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia\nbyť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej\nistoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj\nna jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým.“\nNajvyšší súd zároveň zdôraznil, že pri posudzovaní rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi je\npotrebné skúmať, „či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade\nso zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti\na opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich\npráv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z\ndôvodu ich rozporu s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka\npremlčania uplatnená.“\n121. V prejednávanej veci súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali takýto výnimočný postup. Nič\nnebránilo žalobkyni 2/, aby sa na súd obrátila so žalobou v rámci plynutia premlčacej doby. Žalobkyňa\n2/ sa nemusela spoliehať na postoj žalovaného 1/ (prípadne žalovaného 2/), ak sa domnievala, že jej\nprávo na prevod bytu svedčí. Žalobkyňa 2/ nepreukázala žiadnymi dôkazmi také okolnosti, ktoré by jej\nbránili vo včasnom uplatnení práva na súde, a zároveň žiadnymi dôkazmi ani také okolnosti, ktoré by\npriamo vytvoril žalovaný 1/, ktoré by objektívne bránili žalobkyni 2/ vo včasnom uplatnení práva. Naopak,\nzo skutkových zistení vyplýva, že žalobkyňa 2/ mala možnosť obrátiť sa na súd, avšak tak neurobila.\nUvedené okolnosti preto nemožno vyhodnotiť tak, že márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V\ntejto súvislosti súd poukazuje aj na záver Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 41/2012,\npodľa ktorého „ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska\nvlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva\nžalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka.“ O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.\n122. Súd napokon nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi to, pokiaľ sa žalovaný 1/ pred začatím\nkonania bránil istým právnym názorom, ktorý žalobkyňa 2/ pokladá za chybný. Uvedené súd považuje\nza legitímne. Samotné zastávanie určitého právneho názoru alebo odmietanie uplatneného nároku bez\nďalších výnimočných okolností nepredstavuje zneužitie práva ani dôvod na odopretie účinkov námietky\npremlčania.\n\n123. Žalovaný 1/ sa tak dôvodne dovolal premlčania. Premlčaný nárok priznať nemožno (§ 100 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Súd preto žalobu žalobkyne 2/ zamietol v celom rozsahu.\n124. Súd nad rámec záveru o premlčaní nároku žalobkyne 2/ uvádza, že aj keby nárok premlčaný nebol,\nbeztak by žalobe nebolo možné vyhovieť pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie.\n125. Aby súd mohol nahradiť prejav vôle žalovaného 1/, musel by k času rozhodnutia súdu existovať\nnájomný vzťah. Nájomcom musí byť fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas.\nSkončenie nájomného pomeru uplynutím výpovednej lehoty je spojené so stratou postavenia nájomcu\nbytu a nárokmi vyplývajúcimi z § 15 ods. 1 a § 29a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\n(rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 3. 2015, sp. zn. 6Co/727/2014; rovnako uznesenie\nNajvyššieho súdu zo dňa 28. 5. 2012, sp. zn. 4 Cdo 203/2010). Z dokazovania vyplynulo, že nájomná\nvzťah bol so žalobkyňou 2/ ukončený na základe výpovede zo dňa 23. 3. 2012, ktorá jej bola doručená\ndňa 29. 3. 2012. Uplynutím výpovednej doby zanikol nájomný vzťah. Dôsledkom je, že žalobkyňa 2/\nprestala byť nájomníčkou bytu. Strata postavenia nájomcu predstavuje aj stratu nároku na uzavretie\nzmluvy o prevode bytu z vlastníctva obce na nájomcu. Pritom súd podotýka, že otázka platnosti výpovede\nz nájmu bytu nebola predmetom súdneho prieskumu. Keďže žalobkyňa 2/ nemá postavenie nájomníčky\nbytu ku dňu rozhodnutia súdu, nesvedčí jej aktívna vecná legitimácia. Uvedené by ústilo do zamietnutia\nžaloby.\nVIII. Záver a náhrada trov konania\n126. Zhrnúc uvedené, súd výrokom I. zastavil konanie o žalobe žalobcu 1/. Výrokom II. súd reagoval na\nčiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/, a konanie tak proti žalovanému 2/ zastavil. Výrokom\nIII. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.\n127. Keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.\nSúd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP a zásadu procesného zavinenia na\nzastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca 1/ v priebehu konania zomrel, v dôsledku čoho\nsúd konania zastavil o žalobe žalobcu 1/; súd uvedené zastavenie konania nepričítal žiadnej strane\nsporu, v dôsledku čoho výrokom IV. nepriznal medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ náhradu trov konania.\nŽalobkyňa 2/ následne v konaní zobrala žalobu späť proti žalovanému 2/; súd procesné zavinenie na\nzastavení konania pričítal žalobkyni 2/, pretože nevzala žalobu späť pre právne relevantné správanie\nžalovaného 2/, ani pre relevantný vývoj veci (v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nžalovaný 2/ nemohol ani nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho majetku). Preto súd medzi žalobkyňou\n2/ a žalovaným 2/ priznal výrokom V. nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/ proti žalobkyni\n2/. Napokon žalobu žalobkyne 2/ proti žalovanému 1/ súd zamietol, a tak podľa zásady úspechu bol v\nkonaní plne úspešný žalovaný 1/, a preto mu súd výrokom VI. tento nárok priznal. O výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde\nBratislava IV.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti\nrozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "3317e924-1334-4555-96c1-b065d0869cb7:29486cfd-bdee-4675-8ff6-04cad0e5f19f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2318207734.1", "spisova_znacka": "4Cdo/273/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/273/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2318207734.1"}, {"guid": "622c7459-a106-40ad-9e53-e928ecf51ad9:166da766-1d49-463a-82bf-eec03a3aa0f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1", "spisova_znacka": "1Cdo/203/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1"}, {"guid": "3d3fe184-7e18-4428-880b-1a4daf58c7e8:e928c66e-761e-4173-aba6-cc1106f484bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2", "spisova_znacka": "3Cdo/137/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2"}, {"guid": "ac78428e-eb92-4401-a842-6c3171c0a672:709ebafd-67fa-40c1-b53c-fd295eadabc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/13/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/13/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ac78428e-eb92-4401-a842-6c3171c0a672:709ebafd-67fa-40c1-b53c-fd295eadabc5"}, {"guid": "4f64f535-9333-497c-8a35-9b1ffee495c9:06bcbd13-5471-4675-9084-dd0227156a98", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:8611203451.1", "spisova_znacka": "6Co/727/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/727/2014 z 23. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:8611203451.1"}, {"guid": "c9f8041b-3131-4590-ae33-a66d87a5792e:3f3e31b8-2118-476f-8c02-20e8c69af44a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5711213930.1", "spisova_znacka": "5Co/98/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/98/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711213930.1"}], "citovane_v": []}