Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 52C/111/2024 6124313137 27. 03. 2025 Mgr. Jakub Obert ECLI:SK:MSBA4:2025:6124313137.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Aid4U, s.r.o., so sídlom Kaprova 42/14, Praha, Česká republika, IČO: 19 415 583, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.438,82 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 27.05.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.438,82 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od 05.06.2024 až do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle EČV: J., ktorého majiteľom v čase vzniku škody bol V. R., L. M. XXXX/XX, J.. Škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: C., ktoré v čase vzniku udalosti viedol H. R. a ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného. K škodovej udalosti došlo tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu nárazom do čelného skla poškodeného spôsobil škodu. Účastníci škodovej udalosti nahlásili škodu u žalovaného, pričom žalovaný zaevidoval poistnú udalosť pod číslom: XXXXXXXXXX (plnenie zo zmluvy o PZP č. XXXXXXXXXX). Vodiči - poškodená osoba a škodca - spísali po vzniku škody dňa XX.XX.XXXX správu o nehode, v ktorom škodca vlastnoručným podpisom priznal zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody dňa 11.03.2024, pričom technici žalovaného dňa 11.03.2024 vyhotovili zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla a uviedli, že čelné sklo je potrebné opraviť. Poškodený si objednal opravu poškodeného vozidla u opravcu, ktorý mu oznámil, že poškodenie skla je potrebné vymeniť a neodporúča ho opravovať. Opravca za čelné sklo a práce s tým spojené dňa 28.03.2024 vystavil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.438,82 eur. Žalobca ďalej uviedol, že poškodená osoba si uplatnila nároky na náhradu škody u žalovaného, ktorý listom zo dňa 20.04.2024 informoval poškodeného, že odmieta uhradiť nároky na náhradu škody, a to z dôvodu údajného nepreukázania príčinnej súvislosti. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený dňa 28.03.2024 postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX na žalobcu, o čom bol žalovaný informovaný listom. Škoda uplatňovaná žalobcom v celkovej výške 1.438,82 eur pozostáva z nákladov na opravu motorového vozidla. Žalovaný mal nahradiť skutočnú škodu, a preto sa dostal do omeškania uplynutím lehoty podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný ukončil likvidáciu dňa 20.05.2024, termín splatnosti preto nastal po uplynutí
15 dní dňa 04.06.2024. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni 04.06.2024, teda od 05.06.2024. 3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 11.06.2024 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd vec dňa 21.08.2024 postúpil tunajšiemu súdu. 4. Žalovaný považoval žalobou uplatnený nárok žalobcu za v celom rozsahu nedôvodný. V rámci svojej procesnej obrany uviedol, že začal šetrenie predmetnej škodovej udalosti, ktorú zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX, pričom prostredníctvom poverenej spoločnosti Slovexperta s.r.o. bola odborným technikom dňa 11.03.2024 uskutočnená obhliadka poškodeného motorového vozidla, o ktorej bol spísaný zápis o poškodení čelného skla zo dňa 11.03.2024 podpísaný poškodeným. Zo zápisu o poškodení čelného skla je podľa žalovaného nepochybné, že poškodenie bolo technikom určené na opravu, nie na výmenu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zápis o poškodení čelného skla, ktorý poškodený vlastnoručne podpísal, obsahuje časť "Dôležité informácie pre klienta", v ktorej je v bode 1 uvedené, že poškodenie, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne, a v bode 4 je uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) bol informovaný, že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je povinný privolať technika na doobhliadku. Zo zápisu o poškodení čelného skla podľa žalovaného vyplýva, že toto poškodenie nebolo považované za neopraviteľné, keďže nebolo trvalo označené symbolom poisťovne. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že poškodený mal všetky uvedené informácie k dispozícii a tieto svojím podpisom potvrdil, avšak nepostupoval v súlade s pokynmi poisťovne napriek tomu, že si od počiatku mienil nárok na náhradu škody uplatňovať práve z povinného zmluvného poistenia škodcu. Žalovaný bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu o nutnosti výmeny čelného skla nebolo ničím preukázané, keďže žalovanému bolo znemožnené, aby prostredníctvom povereného technika objektivizoval a zaznamenal zväčšenie rozsahu škody na čelnom skle. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval za nevyhnutné, aby sa k predmetnému poškodeniu a k nevyhnutnosti vymeniť celé čelné sklo namiesto jeho opravy vyjadril znalec. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením s tým, že ak opravou nebude odstránené vzniknuté znehodnotenie, možno žiadať aj ďalšiu náhradu z tohto dôvodu (R 17/1962). Pokiaľ teda bolo možné odstrániť poškodenie na čelnom skle jeho opravou, poškodený podľa žalovaného umelo navýšil rozsah škody tým, že súhlasil s výmenou celého čelného skla, ktorá podľa zápisu z obhliadky vykonanej odborným technikom nebola vôbec nutná. S poukazom na uvedené žalovaný zastával názor, že aj poškodený je v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka povinný počínať si tak, aby rozsah škody nezväčšoval. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: osvedčenie o evidencii vozidla, správa o nehode, uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o poškodení čelného skla, kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom, čestné vyhlásenie poškodeného zo dňa 20.03.2024, fotografie poškodeného čelného skla (2x), faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.03.2024, fotografia po oprave, oznámenie žalovaného o riešení škodovej udalosti zo dňa 20.05.2024, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024, dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 28.03.2024, emailová komunikácia žalobcu a spoločnosti AUTOSKLO H&D spol. s r.o. zo dňa 19.08.2024, emailová komunikácia žalobcu a spoločnosti Autosklo Jurišta zo dňa 19.08.2024. 6. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: email Slovexperty, s.r.o. zo dňa 11.03.2024, zápis o poškodení čelného skla, kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav: 8. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo na diaľnici D1 k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Mazda, EČV: J., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol V. R., L. M. XXXX/XX, J.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, EČV: C., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. K škodovej udalosti došlo tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu nárazom do čelného skla poškodeného spôsobil
škodu. Poškodený a škodca o škodovej udalosti spísali správu o nehode zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, išlo preto o nesporné skutočnosti. 9. Nesporným v konaní bolo aj to, že poškodený si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a to písomným uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 11.03.2024. Žalovaný zaevidoval poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX). 10. V konaní bolo takisto nesporné, že technici spoločnosti Slovexperta, s.r.o. dňa 11.03.2024 vykonali obhliadku poškodeného motorového vozidla, z ktorej vyhotovili zápis o poškodení čelného skla. V tomto zápise je uvedené, že predné sklo je potrebné opraviť. V časti zápisu o poškodení čelného skla označenej ako "Dôležité informácie pre klienta" bolo v bode 1 uvedené, že poškodenie, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne, a v bode 4 bolo uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) bol informovaný, že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je povinný privolať technika na doobhliadku. Zápis o poškodení čelného skla zo dňa 11.03.2024 bol podpísaný aj vlastníkom vozidla (poškodeným). K zápisu o poškodení čelného skla bola priložená kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom vo výške 25,20 eur. Zápis o poškodení čelného skla bol poškodenému doručený emailom Slovexperty, s.r.o. zo dňa 11.03.2024. 11. V konaní bolo ďalej nesporné, že poškodený si nechal poškodené čelné sklo vymeniť za nové u žalobcu. Žalobca za výmenu čelného skla za nové vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 28.03.2024 na sumu 1.438,82 eur, splatnú dňa 04.04.2024. 12. V čestnom vyhlásení poškodeného zo dňa 20.03.2024 je uvedené, že po obhliadke prasknutého čelného skla v servise na opravu a výmenu skiel mu bolo povedané, že prasklina je veľká na opravu a bude nutná výmena čelného skla za nové. 13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024 boli všetky práva a nároky vyplývajúce zo škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX postúpené z poškodeného na žalovaného. Medzi stranami bola dohodnutá odplata vo výške 1.438,82 eur. Toho istého dňa uzatvorili poškodený a žalobca dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou započítali svoje vzájomné pohľadávky - pohľadávku žalobcu z faktúry č. č. XXXXXXXX zo dňa 28.03.2024 vo výške 1.438,82 eur s pohľadávkou poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie vo výške 1.438,82 eur v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024. 14. V oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 20.05.2024 (adresovanom žalobcovi) žalovaný uviedol, že uplatnený nárok vybavil bez poskytnutia náhrady škody. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: C.. Uviedol tiež, že podľa zápisu z obhliadky poškodenie čelného skla bolo iba v rozsahu bodovej opravy bez preukázania nutnosti výmeny zmenou v zápise z obhliadky. 15. V emaile zo dňa 19.08.2024 opravca AUTOSKLO H&D spol. s r.o. na základe dopytu žalobcu uviedol, že poškodenie nie je možné opraviť a je na výmenu, pretože tam je veľa fúzikov, ktoré by sa pri oprave nezaliali živicou a pokračovali by ďalej, následkom čoho by prasklo čelné sklo. 16. V emaile zo dňa 19.08.2024 opravca Autosklo Jurišta s.r.o. na základe dopytu žalobcu uviedol, že dané poškodenie už nie je možné opraviť. 17. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov: 18. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 21. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 23. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 24. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 25. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 26. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 28. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 29. Podľa § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že medzi žalobcom tvrdeným vznikom škody (spočívajúcej v nákladoch vynaložených na výmenu poškodeného čelného skla za nové) a predmetnou škodovou udalosťou nebola preukázaná existencia priamej, bezprostrednej a ničím neprerušenej príčinnej súvislosti. 31. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo na diaľnici D1 k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Mazda, EČV: J., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol V. R., L. M. XXXX/XX, J.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, EČV: C., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. K škodovej udalosti došlo tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu nárazom do čelného skla poškodeného spôsobil škodu. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu v konaní nepoprel, išlo preto o nesporné skutočnosti. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014 sp. zn. Cpj 5/2014, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 135/2014, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. 32. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodený si dňa 11.03.2024 uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu skutočnej škody. Technici spoločnosti Slovexperta, s.r.o. dňa 11.03.2024 vykonali obhliadku poškodeného motorového vozidla, z ktorej vyhotovili zápis o poškodení čelného skla. V tomto zápise je uvedené, že predné sklo je potrebné opraviť. Poškodený si napriek tomu nechal poškodené čelné sklo vymeniť za nové u žalobcu. Žalobca za výmenu čelného skla za nové vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 28.03.2024 na sumu 1.438,82 eur, splatnú dňa 04.04.2024. 33. Škoda spočívajúca v poškodení čelného skla bola poškodenému spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI). 34. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody mal povahu skutočnej škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, treba zistiť a stanoviť objektívne
a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. To je možné vtedy, ak sa vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa (R 25/1990). Poškodený nie je povinný zisťovať si najlacnejšie ceny opravy; to však neznamená, že škodca je povinný zaplatiť náhradu škody v akejkoľvek výške. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu zodpovedajúcich obvyklým cenám opravy v danom mieste a čase. Rozsah náhrady škody musí teda zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré poškodený musel vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu z technického hľadiska nie je možné inak, než použitím nových vecí alebo náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie následkov škodovej udalosti, preto nemožno prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodenému bola oprava v podstate nanútená protiprávnym konaním škodcu. V dôsledku škodovej udalosti sa tak poškodený dostal do situácie, keď na rozdiel od škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť zo svojho finančnú čiastku na to, aby mohol svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 155/16 zo dňa 06.06.2017). 35. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009). 36. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane poškodeného (spočívajúcej v nákladoch vynaložených na výmenu poškodeného čelného skla za nové) a predmetnou škodovou udalosťou. Právna teória i súdna prax pod pojmom dôkazné bremeno rozumejú procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia jej procesnej povinnosti) alebo objektívne vzaté vôbec nemohla byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musí strana sporu v konaní tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie dôkazného bremena (t. j. nositeľa dôkazného bremena ohľadom jednotlivých rozhodujúcich skutočností) je potom určované hypotézou (spravidla) hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Rozdelenie dôkazného bremena medzi stranami sporu teda závisí od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (presúvaniu). Keďže žalobca z preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody na strane poškodeného vyvodzoval pre seba priaznivé následky (vznik nároku na náhradu škody), zaťažovalo ho v konaní dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto spornej skutočnosti. 37. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetné poškodenie čelného skla bolo neopraviteľné, a preto poškodený pristúpil k vykonaniu výmeny poškodeného čelného skla za nové. Táto skutočnosť však
podľa názoru súdu nebola v konaní dostatočne preukázaná. Žalobca túto skutočnosť preukazoval iba čestným vyhlásením poškodeného, fotografiami poškodeného čelného skla a vyjadreniami opravcov AUTOSKLO H&D spol. s r.o. a Autosklo Jurišta s.r.o. zo dňa 19.08.2024. Zo samotnej faktúry opravcu (žalobcu) č. XXXXXXXX zo dňa 28.03.2024 pritom nevyplýva, či bola výmena poškodeného čelného skla za nové nevyhnutná alebo či išlo o slobodné rozhodnutie poškodeného nepodmienené stavom poškodenej veci. Čestné vyhlásenie poškodeného zo dňa 20.03.2024 bolo neurčité, a teda nepreskúmateľné. V zmysle tohto čestného vyhlásenia mali poškodenému v servise na opravu a výmenu skiel po obhliadke poškodeného motorového vozidla povedať, že prasklina je veľká na opravu a že bude nutná výmena čelného skla za nové. Z tohto čestného vyhlásenia poškodeného však vôbec nevyplýva, o akého opravcu malo ísť a kedy a akým spôsobom bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla. Toto všeobecné čestné vyhlásenie poškodeného teda neumožnilo súdu (a ani žalovanému ako poisťovateľovi vykonávajúcemu šetrenie škodovej udalosti) vyhodnotiť, či išlo o vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Tvrdenia poškodeného obsiahnuté v tomto čestnom vyhlásení tak nebolo možné bez ďalšieho objektivizovať a ani verifikovať ich pravdivosť. Zo samotných fotografií poškodeného čelného skla súd takisto nevedel vyhodnotiť, či bola potrebná jeho výmena alebo či bola možná oprava zalepením prasklín. Na prijatie takýchto skutkových záverov sú potrebné vedecké poznatky (resp. odborné znalosti), ktorými súd nedisponuje. V konaní pritom nebol predložený znalecký posudok a ani odborné vyjadrenie, ktoré by takéto skutkové závery preukazovali. Za takéto odborné vyjadrenie nebolo možné považovať ani emailové odpovede opravcov AUTOSKLO H&D spol. s r.o. a Autosklo Jurišta s.r.o. zo dňa 19.08.2024, keďže tieto vyjadrenia boli dané na vyžiadanie žalobcom až po viac ako piatich mesiacoch od škodovej udalosti a len na základe žalobcom predložených fotografií, t. j. nie na základe fyzickej obhliadky poškodeného motorového vozidla, resp. poškodeného čelného skla. V konaní pritom ani nebolo nijako preukázané, že žalobcom predložené fotografie sú skutočne fotografie poškodeného čelného skla v danom čase. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že ide o vyjadrenia iba dvoch z mnohých opravcov pôsobiacich na trhu, pričom ich odpoveď mohla byť ovplyvnená zištnými záujmami (keďže zisk pri výmene poškodeného čelného skla za nové je vyšší ako pri jeho oprave). Čo je však závažnejšie, tieto emailové odpovede opravcov neobsahujú také odôvodnenie, ktoré by súdu umožnilo vyhodnotiť presvedčivosť a vierohodnosť záverov v nich uvedených. Súd síce nemôže skúmať správnosť odborných (vedeckých) záverov znaleckého posudku (odborného vyjadrenia), musí však skúmať jeho odôvodnenie z hľadiska jeho vnútornej logiky a celkovej presvedčivosti. Odborné závery musia byť náležite odôvodnené a musia byť podložené obsahom znaleckého posudku, z ktorého musí vyplývať postup, na základe ktorého sa znalec (odborne spôsobilá osoba) dopracoval k odpovediam na položené otázky (porovnaj § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Žalobcom predložené odpovede opravcov AUTOSKLO H&D spol. s r.o. a Autosklo Jurišta s.r.o. zo dňa 19.08.2024 súd z uvedených dôvodov vyhodnotil ako nepreskúmateľné, a teda nevierohodné. 38. Konajúci súd poukazuje tiež na to, že výmena poškodeného čelného skla (a takisto aj fotografie poškodenia) bola zrealizovaná až dňa 28.03.2024, teda až 23 dní od predmetnej škodovej udalosti a 17 dní od obhliadky poškodeného motorového vozidla v spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Aj skutočnosť, že poškodený od škodovej udalosti do vykonania opravy svoje poškodené motorové vozidlo využíval po dobu 23 dní mohla mať vplyv na prípadnú opraviteľnosť poškodenia. Opätovne však ide o odbornú (vedeckú) otázku, ktorá v konaní nemohla byť pre absenciu znaleckého dokazovania či odborného vyjadrenia relevantne posúdená. 39. Naopak, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaným poverený subjekt - spoločnosť Slovexperta, s.r.o. - ako jediný vykonal fyzickú obhliadku poškodeného motorového vozidla, pričom technik tejto spoločnosti na základe obhliadky dospel k záveru, že poškodenie čelného skla je možné odstrániť jeho opravou, t. j. výmena za nový diel nie je nevyhnutná. Pokiaľ poškodený nebol s týmto záverom spokojný, resp. pokiaľ sa neskôr ukázalo, že poškodenie čelného skla je rozsiahlejšie, bol poškodený poučený o tom, že je povinný vykonať tzv. doobhliadku, inak mu takáto ďalšia škoda nebude uhradená. V časti zápisu o poškodení čelného skla označenej ako "Dôležité informácie pre klienta" bolo v bode 1 uvedené, že poškodenie, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne, a v bode 4 bolo uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) bol informovaný, že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je povinný privolať technika na doobhliadku. Zápis o poškodení čelného skla zo dňa 11.03.2024 bol podpísaný aj vlastníkom vozidla (poškodeným) a tento bol poškodenému doručený aj emailom Slovexperty, s.r.o. zo dňa 11.03.2024. Žalobca sa v tejto súvislosti bránil, že medzi poškodeným a spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. neexistoval žiaden zmluvný vzťah. K tomu konajúci súd uvádza, že spoločnosť
Slovexperta, s.r.o. vykonala obhliadku poškodeného vozidla na základe pokynov žalovaného, pričom poškodený bol povinný poskytnúť žalovanému ako poisťovateľovi potrebnú súčinnosť na prešetrenie škodovej udalosti a v rámci toho bol povinný postupovať podľa pokynov žalovaného a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si žalovaný vyžiadal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na analogickú aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., príp. na všeobecnú prevenčnú povinnosť poškodeného v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (t. j. povinnosť počínať si tak, aby bola škoda čo najmenšia). Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť Slovexperta, s.r.o. nemá živnostenské oprávnenie na posudzovanie toho, či bolo poškodené čelné sklo možné opraviť alebo či bola potrebná jeho výmena za nové. Žalobca tiež poukazoval na prepojenie medzi spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. a žalovaným (ktorý je jedným zo spoločníkov v spoločnosti Slovexperta, s.r.o.). K tomu konajúci súd uvádza, že je všeobecne známou skutočnosťou, že spoločnosť Slovexperta, s.r.o. je spoločnosť dlhodobo pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky a zaoberajúca sa komplexne problematikou škodových udalostí - obhliadkami poškodených vozidiel, kalkuláciou predpokladaných nákladov na opravu a prípravou podkladov na likvidáciu škôd. Táto spoločnosť pritom má ako predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri okrem iného aj predmet podnikania "informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly". Tento predmet podnikania bol podľa názoru súdu dostačujúci na vykonanie obhliadky poškodeného vozidla. Ani samotné prepojenie tejto spoločnosti so žalovaným bez ďalšieho nespochybňuje závery obhliadky vykonanej touto spoločnosťou. 40. Poškodený (resp. žalobca ako jeho právny nástupca) mal nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla predmetnou škodovou udalosťou. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na poškodenom motorovom vozidle bolo potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré bolo potrebné v danom mieste a čase vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Ak bola oprava poškodeného dielu z technického a ekonomického hľadiska možná, potom mal poškodený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na opravu tohto poškodeného dielu (čelného skla). Ak sa poškodený dobrovoľne rozhodol, že poškodenie čelného skla odstráni jeho výmenou za nové, bolo to jeho právo, avšak v takom prípade nemôže prenášať s tým spojené náklady na škodcu, resp. na žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Medzi takto vzniknutými nákladmi na opravu a škodovou udalosťou totiž nebol daný vzťah príčiny a následku ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. 41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane poškodeného (spočívajúcej v nákladoch vynaložených na výmenu poškodeného čelného skla za nové) a predmetnou škodovou udalosťou. V dôsledku toho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 42. Len na okraj konajúci súd uvádza, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na výmenu poškodeného čelného skla za nové. Žalobca v tomto konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by poškodenému vznikla škoda spočívajúca v nákladoch potrebných na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu opravou (zalepením) poškodeného čelného skla. Súd preto nemohol žalobcovi priznať náhradu škody ani vo výške prípadných nákladov na opravu poškodeného čelného skla jeho opravou (zalepením), napr. v zmysle predloženej kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom, keďže v tomto smere úplne absentovali skutkové tvrdenia žalobcu. 43. Konateľ žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal výsluch poškodeného za účelom verifikovania jeho čestného vyhlásenia. Navrhol tiež vykonanie znaleckého posudku z oblasti cestnej dopravy za účelom preukázania, že oprava poškodeného čelného skla nebola možná. Chcel tiež predložiť vyjadrenia ďalších opravovní k tomu, že výmena poškodeného skla nebola možná. Konajúci súd tieto návrhy na vykonanie dôkazov zamietol z dôvodu, že išlo o prostriedky procesného útoku, ktoré boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania zakotvenou v ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Žalobca bol pritom väčšinu
času zastúpený advokátom ako osobou znalou práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu spochybňoval účelnosť vynaložených nákladov, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutými nákladmi a škodovou udalosťou. Napriek tomu žalobca navrhol vykonanie týchto dôkazov až na pojednávaní. Ak by pritom žalobca postupoval starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (a so zreteľom na to, že súd v zmysle § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhoduje spravidla na jedinom pojednávaní), uplatnil by tieto prostriedky procesného útoku už skôr. Z uvedených dôvodov súd na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadol, keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a najmä odročenie pojednávania. 44. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že uvedené prostriedky procesného útoku mohol uplatniť až po predbežnom právnom posúdení súdu, ktoré bolo prezentované na pojednávaní. Ako však uviedol konajúci súd už vyššie, uvedená skutočnosť (účelnosť vynaložených nákladov, resp. existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutými nákladmi a škodovou udalosťou) bola v konaní sporná už od počiatku, t. j. žalovaným bola spochybnená už v ním podanom podpore proti platobnému rozkazu. Žalobca nemôže s návrhmi na dokazovanie vyčkávať na predbežné právne posúdenie súdu, ale je povinný včas navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich sporných skutkových tvrdení. Je potom na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pričom súd je povinný postupovať v súlade so zásadou procesnej ekonómie tak, aby rozhodol na jedinom pojednávaní (§ 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.