Medzitýmny rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 22Cpr/1/2023 z 25. 8. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 22Cpr/1/2023 1423201734 25. 08. 2025 JUDr. Taťána Poláková ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201734.9

Medzitýmny rozsudok Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, B., zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 12, Bratislava, IČO: 30 794 323, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto rozhodol: I. Súd určuje, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného so žalobcom listom č. 66833/2023/121/67 zo dňa 03.04.2023 je neplatné. II. O zvyšku nároku žalobcu súd rozhodne konečným rozsudkom. III. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku žalobcu. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.06.2023 domáhal rozhodnutia, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe Oznámenia o okamžitom skončení zo dňa 03.04.2023, č. 66833/2023/121/67 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer žalobcu k žalovanému trvá aj naďalej, žalobca má nárok na funkčný plat v sume 2.336,50 €, vrátane nároku na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne (do 09.05.2023), resp. 8,75 % ročne (od 10.05.2023), a to odo dňa splatnosti funkčného platu za daný kalendárny mesiac v období odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia žalobcu do štátnej služby a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že na základe služobnej zmluvy č. 240/891/2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.6.2006 v znení neskorších dodatkov (ďalej aj len ako “Zmluva“) vznikol žalobcovi štátnozamestnanecký pomer. Na základe Zmluvy žalobca pre žalovaného ako služobný úrad vykonával funkciu: štátny radca (Manažér posudzovania projektov v stálej štátnej službe), organizačný útvar: Odbor vyhodnocovania ŽoNFP a kontroly obstarávania, Sekcia projektových podpôr, pričom hlavným predmetom náplne práce žalobcu bolo vykonávanie najmä týchto činností a) najnáročnejšia činnosť: Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, b) bližšie určenie najnáročnejšej činnosti: formálna a vecná kontrola žiadostí o nenávratný finančný príspevok; koncepčná a koordinačná činnosť pri realizácii administratívnej kontroly žiadostí; príprava reakcií k zisteniam pri vykonávaní kontrol; pripomienkovanie koncepčných materiálov; zabezpečenie dodržiavania podmienok Slovenska a Európskej únie týkajúcich sa podpôr; vypracúvanie návrhov rozhodnutí; kontrola podaných žiadostí o poskytnutie podpory, c) zodpovednosť za: dodržiavanie vecného a časového postupu spracovania a vyhodnocovania žiadostí; správnosť výstupov svojej práce. Dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala byť skutočnosť, že žalobca ako štátny zamestnanec sa mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny tým, že “pri komunikácii s priamo nadriadeným vedúcim zamestnancom na vyššom stupni riadenia nepostupoval so zásadami slušného správania, komunikoval nezdvorilo a zároveň sa tomuto vedúcemu zamestnancovi

vyhrážal a vyvíjal naňho psychický nátlak“, pričom “Svoje konanie odmietol oľutovať, odmietol sa ospravedlniť a zároveň sa odmietol akokoľvek zaviazať svoje správanie do budúcna zlepšiť. Štátny zamestnanec vo svojich vyhrážkach naďalej pokračoval, pričom tieto vyhrážky štátneho zamestnanca navodzujú riziko fyzickej konfrontácie s uvedeným vedúcim zamestnancom iniciovanej zo strany štátneho zamestnanca“ (ďalej aj len ako “skončenie štátnozamestnaneckého pomeru“). Doručeniu Oznámenia o okamžitom skončení predchádzalo doručenie Upozornenia na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 3.4.2023, č.: 72707/2023/120 (ďalej aj len ako “Upozornenie“). Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 4.5.2023 oznámil žalovanému, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za neplatné z dôvodov, ktoré sú uvedené v danom oznámení, ako aj v tejto žalobe (ďalej aj len ako “Oznámenie o neplatnosti skončenia“); Oznámenia o neplatnosti skončenia bolo žalovanému doručené dňa 9.5.2023. Súčasťou Oznámenia o neplatnosti skončenia a) bola požiadavka žalobcu, aby ho žalovaný opätovne zaradil do štátnej služby a aby mu umožnil plnenie povinností vyplývajúcich z jeho štátnozamestnaneckého pomeru, inak si nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatní žalobou na príslušnom súde, vrátane návrhu, aby súd rozhodol o tom, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, b) bol aj návrh žalobcu na skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Listom zo dňa 18.5.2022 (správne malo byť na liste uvedené „2023“), č. 78526/2023/123, 84977/2023, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 22.5.2023, žalovaný žalobcovi oznámil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za platné, zotrval na tom, že konanie žalobcu dňa 29.3.2023 považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny, a súčasne vzhľadom na to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za platné, nevyhovel požiadavke žalobcu, aby ho žalovaný opätovne zaradil do štátnej služby a aby mu umožnil plnenie povinností vyplývajúcich z jeho štátnozamestnaneckého pomeru a neprijal ani návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe dohody (ďalej aj len ako “Vyjadrenie k oznámeniu o neplatnosti“). 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v predmetnej veci je dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vymedzený po skutkovej stránke tak, a do takej miery, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom, čím je zákonná požiadavka splnená. Vymedzenie dôvodu je určité. Z jeho vymedzenia vyplýva, že sa jedná o závažné porušenie služobnej disciplíny. Dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol naopak podrobne vymedzený. Jednalo sa o unikátnu situáciu, ktorá v jeho prípade nemalo obdobu. Predchádzalo jej šetrenie za prítomnosti žalobcu a ktorá vyústila upozornením žalobcu na závažné porušenie služobnej disciplíny. Pokiaľ sa jedná o vopred prerokovanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce, tento preukázaný bol. Prerokovanie sa uskutočnilo 03.04.2023 t.j. predtým, ako bolo žalobcovi oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Jednoznačne však uvádza, že o žiadny bossing sa nejednalo. K postupu pri posudzovaní miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny uviedol, že táto vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia upozornenia na závažné porušenie služobnej disciplíny. V rámci prešetrenia incidentu sa všetci vypočutí zhodli na tom, ako sa predmetný incident odohral. Z vykonaného prešetrenia bolo nepochybné, že žalobca sa správal v rozpore s požiadavkami, ktoré naňho kládol zákon s štátnej službe a Etický kódex. V rámci vypočutia žalobca opakovane označil riaditeľa sekcie za ,,zlodeja“ a požadoval, aby mu ,, vrátil peniaze, ktoré mu dlží“. Mal na mysli situáciu, keď mu nebola poskytnutá odmena za kvalitné plnenie služobných úloh podľa § 142 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Žalovaný uviedol, že rozhodovanie o odmene je plne v kompetencii vedúceho zamestnanca, ktorý je príslušný na hodnotenie podriadených. Žalobca sa ohodnotil sám, že odmena mu mala byť poskytnutá. Žalovaný tiež poukazoval na to, že na otázku generálneho tajomníka, , existuje zo strany žalobcu riziko fyzickej konfrontácie s riaditeľom sekcie, žalobca odpovedal, že si to s ním vybaví, keď mu prepne, niekde mimo roboty, ale, že zatiaľ mu nepreplo. Nech sa pán O. predvedie aký je šéf mimo práce a nech to vyrieši ako chlap. Žalovaný v rámci vypočutia nebol ochotný a schopný pochopiť, že odmena nie je nárokovateľná zložka funkčného platu. Tak sa stalo, že sa pomerne banálny spor vyhrotil do takej miery, že žalovaný musel v nadväznosti na hroziace riziko, ktoré žalobca predstavoval okamžite konať a zabrániť mu v ďalšom výkone štátnej služby v snahe predísť fyzickej konfrontácii s iným štátnym zamestnancom. S týmto vôbec nesúviselo množstvo, ani kvalita žalobcom vykonaných služobných úloh, tu sa jednalo o fyzickú bezpečnosť štátnych zamestnancov na pracovisku, resp. mimo neho. Žalobca začal predstavovať pre služobný úrad skutočné riziko. Riaditeľ sekcie projektových podpôr P.. K. O. sa pred generálnym tajomníkom vyjadril, že celý incident ním otriasol a nič podobné dovtedy nezažil. V momente, keď sa k nemu žalobca priblížil na vzdialenosť menšiu ako 30 cm a bezdôvodne mu začal tykať, myslel si, že naňho fyzicky zaútočí. Keď žalobca opúšťal jeho kanceláriu so slovami: ,, Ešte sme

spolu neskončili, drzáň drzý“, P.. O. cítil obavu a svoje zdravie a majetok. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.08.2023 uviedol, že zhodne so žalobou opakuje, že oznámenie o okamžitom skončení je neurčité najmä z dôvodu, že nedostatočným spôsobom vymedzuje skutok, ktorým malo podľa žalovaného dôjsť k závažnému porušeniu služobnej disciplíny. Uvedenie miesta a času konania, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, a podľa potreby aj iných súvisiacich skutočností, je potrebné aj na naplnenie zákonnej požiadavky podľa § 80 Zákona, t. j. na splnenie požiadavky, aby konanie bolo skutkovo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalobca mal a má pochybnosti o tom, ktoré jeho konanie malo byť dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom samotný žalovaný svojím vyjadrením k žalobe tieto pochybnosti potvrdil, a potvrdil aj názor žalobcu, že Oznámenie o okamžitom skončení je neplatné aj z dôvodu neurčitosti a nesplnenia Zákonom vyžadovaných náležitostí. Žalobca v tomto smere poukazuje najmä na str. 9 vyjadrenia žalovaného, v ktorom je uvedené toto: ak by sa žalobca za svoje konanie dňa 29.3.2023 ospravedlnil a zaviazal sa na to, že takéto konanie sa nebude v budúcnosti opakovať, potom “pravdepodobne by ani nemuselo dôjsť k upozorneniu žalobcu na porušenie služobnej disciplíny“, a v prípade, ak by sa neospravedlnil (keďže nikoho k tomu nie je možné nútiť), potom “ by pravdepodobne nasledovalo zo strany žalovaného upozornenie na menej závažné porušenie služobnej disciplíny“, - ani jedna z variant uvedených v bode 1 nenastala, a to z dôvodu vyjadrení, ktoré odzneli zo strany žalobcu v rámci vypočutia dňa 30.3.2023. Samotný žalovaný na jednej strane uvádza, že konanie dňa 29.3.2023 by (pravdepodobne) v prípade ospravedlnenia nevyžadovalo ani upozornenie na porušenie služobnej disciplíny a ak by k nemu nedošlo, tak by to (pravdepodobne) bolo hodnotené len ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny, a na druhej strane sa žalovaný vo svojom vyjadrení na str. 9 a 10 snaží odôvodniť, že vzhľadom na priebeh prešetrovania (dňa 30.3.2023) konania zo dňa 29.3.2023 mal žalovaný dôvodné obavy o to, čo by sa mohlo stať na pracovisku, a preto muselo dôjsť k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Uvedené vzbudzuje u žalobcu dôvodné otázky ohľadom toho, čo vlastne bolo dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, či konanie žalobcu dňa 29.3.2023 alebo vyjadrenia žalobcu počas prešetrovania daného konania dňa 30.3.2023, čo opätovne len potvrdzuje názor žalobcu, že Oznámenie o okamžitom skončení je neurčité a konanie v ňom uvedené nie je identifikované tak, aby sa nedalo zameniť s iným konaním (rozpor s § 80 Zákona). Ak dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru boli vyjadrenia žalobcu dňa 30.3.2023, potom mal byť opis skutkového stavu uvedený tak, aby sa nedal zameniť s obdobným konaním, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.3.2023 a ktoré samotný žalovaný vo svojom vyjadrení hodnotí ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ak by sa žalobca neospravedlnil. Ak bolo dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru konanie dňa 29.3.2023, vzhľadom na to, že sa žalobca neospravedlnil, mal žalovaný hodnotiť jeho konanie ako menej závažné. Dokonca aj v prípade, ak by dôvodom na okamžité skončenie bolo konanie dňa 29.3.2023 v spojení s konaním zo dňa 30.3.2023, malo byť konanie žalobcu hodnotené s ohľadom na Služobný poriadok ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny (bližšie odôvodnené ďalej v tomto vyjadrení). Žalovaný je s ohľadom na vyššie uvedené toho názoru, že okolnosti tohto prípadu vyžadovali podrobnejšie opísanie konania v Oznámení o okamžitom skončení, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie samotného žalovaného uvedené najmä na str. 9 a 10 jeho vyjadrenia k žalobe, a preto nie sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby Oznámenie o okamžitom skončení bolo platné (žalobca v tomto smere opätovne odkazuje aj na judikatúru, ktorú uviedol v žalobe). Ad b) Z Oznámenia o okamžitom skončení, a ani z iných dokladov, ktoré má žalobca k dispozícii nevyplýva, že Oznámenie o okamžitom skončení bolo zo strany žalovaného vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, ktorí u neho pôsobia, t. j. so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej aj len ako “odborová organizácia“). Žalovaný vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti argumentoval vo vyjadrení služobného úradu a opätovne aj vo vyjadrení k žalobe, že vzhľadom na to, že zástupca odborovej organizácie bol prítomný pri doručovaní Oznámenia o okamžitom skončení, muselo byť žalobcovi zrejmé, že toto Oznámenie o okamžitom skončení bolo pred jeho doručením prerokované tak, ako to vyžaduje Zákon. Keďže s uvedenou argumentáciou sa žalobca nestotožnil, rozporoval túto skutočnosť aj v rámci podanej žaloby. Až k vyjadreniu žalovaného, žalovaný ako prílohy priložil kópiu žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa 3.4.2023, ako aj záznam o prerokovaní okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 3.4.2023. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dokumentom, žalobca poukazuje na tieto skutočnosti: V žiadosti o prerokovanie je uvedené, že predmetom prerokovania má byť návrh na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vzhľadom na konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.3.2023

(z uvedeného vyplýva, že dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo konanie žalobcu dňa 29.3.2023 a nie konanie, resp. jeho vyjadrenia dňa 30.3.2023). Na danej listine je uvedený podpis osoby, ktorá ju mala prevziať, ale bez dátumu, kedy list prevzala a súčasne je listina označená rovnakým číslom registratúry ako Oznámenie o okamžitom skončení, pričom však vzhľadom na úpravu podmienok vedenia registratúry by mala byť žiadosť o prerokovanie označená poradovým číslom listiny tak, ako boli tieto postupne v administratívnom spise vytvárané (t. j. obe listiny sú pri registratúrnom čísle na konci označené “121-67“), čo u žalobcu vzbudzuje pochybnosti o tom, či k prerokovaniu skutočnosti došlo pred doručením Oznámenia o okamžitom skončení. V zázname o prerokovaní je uvedené, že dôvodom na okamžité skončenie by malo byť konanie žalobcu zo dňa 29.3.2023 (z uvedeného vyplýva, že dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo konanie žalobcu dňa 29.3.2023 a nie konanie, resp. jeho vyjadrenia dňa 30.3.2023) a súčasne nie je na str. 2 danej listiny vyznačené, či odborová organizácia mala alebo nemala pripomienky k predloženému návrhu na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, a to najmä s ohľadom na to, či k prerokovaniu došlo, kedy sa uskutočnilo a aký bol jeho priebeh, ako aj za účelom preukázania toho, či je p. L. X. oprávnená konať za odborovú organizáciu, v akom rozsahu a za akých podmienok. Ad c) Upozornenie vo výrokovej časti obsahuje nesprávnu citáciu ustanovení Zákona, ktoré mali byť konaním žalobcu porušené, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, ktoré povinnosti žalobcu ako štátneho zamestnanca mali byť jeho konaním porušené, čo má následne priamy vplyv na (ne)správnosť hodnotenia závažnosti porušených povinností. Chyba v citácii ustanovení Etického kódexu štátneho zamestnanca, ktoré mali byť konaním žalobcu porušené, sa vyskytuje aj v odôvodnení Upozornenia. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením uvedeným v III. bode vyjadrenia žalovaného ohľadom toho, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k Oznámeniu o okamžitom skončení a upozorneniu na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 3.4.2023 (ďalej aj len ako “Upozornenie“) je zo strany žalobcu zjavne účelová a alibistická. Žalobca v danej časti žaloby poukázal na to, že podľa jeho názoru Upozornenie nie je súčasťou Oznámenia o okamžitom skončení, a to ani podľa Zákona a ani podľa formulácie uvedenej v Oznámení o okamžitom skončení, preto uviedol argumentáciu, že nie je možné zo strany žalovaného argumentovať, že obsah Oznámenia o okamžitom skončení nie je neplatný pre neurčitosť a nesplnenie podmienok podľa § 80 Zákona, keďže ho dopĺňa obsah Upozornenia; na tomto názore žalobca zotrváva. Súčasne žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa nielen k samotnému právnemu úkonu, ktorým mal byť štátnozamestnanecký pomer okamžite skončený, ale aj k dokumentom, ktoré mali byť podkladom pre spracovanie Oznámenia o okamžitom skončení, pričom jedným z nich je aj Upozornenie. Proces, ktorý viedol k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bol poznačený viacerými podstatnými chybami, ktorých sa žalovaný dopustil, a ktorých dôsledkom je neplatnosť Oznámenia o okamžitom skončení; jednou z takýchto chýb je aj obsahová nesprávnosť Upozornenia, pričom žalobca v tomto smere zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe. Opis konania žalobcu uvedený v Upozornení sa nezhoduje so skutočným priebehom konania žalobcu, ktoré bolo zo strany žalovaného hodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny, pričom jeho námietky neboli zo strany žalovaného vzaté do úvahy a neboli ani písomne uvedené v Upozornení napriek tomu, že o to žalobca pri prerokovaní Upozornenia žiadal. Ad d) Opis konania žalobcu uvedený v upozornení sa nezhoduje so skutočným priebehom konania žalobcu, ktoré bolo zo strany žalovaného hodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny, pričom jeho námietky neboli zo strany žalovaného vzaté do úvahy a neboli ani písomne uvedené v Upozornení napriek tomu, že o to žalobca pri prerokovaní Upozornenia žiadal. Žalovaný ako dôkaz k svojmu vyjadreniu priložil aj dve zápisnice o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu štátneho zamestnanca zo dňa 30.3.2023, ktoré boli spísané s dvoma svedkyňami, a to p. A. R. a p. F. F.. Žalobca rozporuje pravdivosť a úplnosť vyjadrení uvedených zamestnancov, ktorí mali byť svedkami konania žalobcu dňa 29.3.2023, a to najmä z týchto dôvodov: Ani jedna z uvedených zamestnankýň nebola osobne prítomná pri rozhovore medzi žalobcom a p. O., pričom vzhľadom na rozmery kancelárie p. O. a sedenie uvedených zamestnankýň v susednej miestnosti nebolo možné, aby videli ako daný rozhovor prebehol, a teda nemohli ani potvrdiť to, v akej blízkosti sa žalobca nachádzal pri p. O. (táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede p. R.). Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 1. a s prihliadnutím na hlasitosť rozhovoru, ktorý sa uskutočnil medzi žalobcom a p. O., nebolo možné, aby tento rozhovor počuli zamestnankyne vo vedľajšej miestnosti, a to ani pri otvorených dverách (táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede p. R.). Výpovede oboch zamestnankýň sú príliš formalistické, zápisnice sú vyhotovené tak, že sú celé časti textu prekopírované medzi jednotlivými výpoveďami, pričom žalobca má pochybnosti o nezaujatosti výpovedí týchto zamestnankýň, a to aj s ohľadom na to, že zamestnankyne pri podávaní vyjadrení mohli byť ovplyvnené obavami o pracovné miesto alebo snahou o zachovanie “dobrých“ vzťahov s nadriadeným zamestnancom. Potrebné je poukázať aj na to, že výpoveď tejto zamestnankyne

je vnútorne rozporná, pretože na jednej strane je v zázname uvedené, že sedela pri dverách, a teda rozhovor počula, ale nevidela, a na druhej strane je v zázname uvedené, že nezachytila celú konverzáciu, keďže žalobcu nebolo niekedy počuť z dôvodu, že bol bližšie k p. O. (čo nemohla reálne vidieť). Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhuje, aby boli uvedené zamestnankyne v konaní vypočuté ako svedkovia, a to najmä za účelom objasnenia toho, či bolo vôbec možné, aby počuli rozhovor alebo jeho časť, a ak áno, aby uviedli skutočnosti s tým súvisiace. Vo vzťahu k zápisnici o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu štátneho zamestnanca zo dňa 30.3.2023, ktorá bola spísaná s p. O., žalobca navrhuje vykonanie výsluchu tejto osoby ako svedka a prípadne aj vykonanie konfrontácie medzi ním a p. O., ak to bude vzhľadom na prípadné rozpory medzi ich vyjadreniami ohľadom priebehu rozhovoru medzi nimi dvoma dňa 29.3.2023 potrebné. Vo vzťahu k zápisnici o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu štátneho zamestnanca zo dňa 30.3.2023, ktorá bola spísaná so žalobcom, žalobca poukazuje na tieto skutočnosti: Žalobca zotrváva na svojom vyjadrení, že mu nebolo umožnené zo strany žalovaného uplatniť pripomienky k obsahu danej zápisnice, a preto ju aj odmietol podpísať; v zápisnici absentujú viaceré podstatné skutočnosti, ktoré boli z jeho strany uvedené pri prerokovaní jeho konania zo dňa 29.3.2023. O nekorektnosti obsahu danej zápisnice svedčia aj samotné vyjadrenia žalovaného, ktoré sú rozporné a v priebehu času menené. Vo vyjadrení služobného úradu žalovaný k námietke žalobcu, že vo vzťahu k obsahu niektorých dokumentov neboli zohľadnené jeho námietky a požiadavky na úpravu, žalovaný uviedol, že žalobca neuplatnil žiadne námietky. Na druhej strane ako dôkaz v konaní žalovaný predložil zápisnicu zo dňa 30.3.2023, v ktorej mali byť rukou žalobcu vykonané zmeny a úpravy, a táto skutočnosť je potvrdená podpisom p. V.. Žalobca nesúhlasí, že skutočnosti, ktoré v žalobe uviedol ohľadom bossingu na pracovisku nemajú relevanciu k predmetu konania. Práve naopak. Konanie, ktoré bolo žalovaným posúdené ako závažné porušenie služobnej disciplíny bolo výsledkom dlhodobo nepriaznivých vzťahov a pracovných podmienok na pracovisku, pričom táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri hodnotení osoby žalobcu ako zamestnanca, pri hodnotení závažnosti jeho konania, ako aj pri posudzovaní toho, či došlo k naplneniu podmienok na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (§ 117 Zákona). Žalobca nesúhlasí ani s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného ohľadom toho, že nekonal, resp. nepodal podnet, ak bol toho názoru, že na pracovisku dochádza k bossingu alebo k porušovaniu práv štátnych zamestnancov. Žalobca v tomto smere podal žiadosť o prešetrenie vzniknutej situácie a prijatie nápravy generálnemu riaditeľovi (p. A.), s ktorým mal aj osobný rozhovor za prítomnosti ďalšieho zamestnanca, ktorý sa taktiež sťažoval na neúnosné pomery na pracovisku. Napriek uvedenému rozhovoru nedošlo zo strany žalovaného ako zamestnávateľa k žiadnej zmene/náprave, ale naopak pomery na pracovisku sa zhoršovali. Ako dôkazy v tomto smere žalobca označil v žalobe viac dôkazov ako len jeden, ako to nesprávne tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení (žalobca označil ako dôkazy napríklad aj výpovede svedkov-zamestnancov, ktorých označí dodatočne, ak sa súd rozhodne tento dôkaz vykonať). Žalobca v žalobe uviedol relevantné skutočnosti ohľadom diskriminácie na pracovisku (minimálne v podobe bossingu), čím došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, aby v konaní preukázal, že takéhoto konania sa vo vzťahu k žalobcovi nedopustil. Ako je uvedené vyššie, ne/preukázanie uvedených skutočností má priamy vplyv na hodnotenie závažnosti konania žalobcu dňa 29.3.2023 a na posúdenie naplnenia podmienok na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (napríklad aj z hľadiska posudzovania toho, či v prípade, ak skutočne išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, nebolo dôvodné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a nie okamžitým skončením, keďže na takéto skončenie neboli naplnené všetky zákonné znaky, a to aj s prihliadnutím na judikatúru, z ktorej vyplýva, že okamžité skončenie je výnimočný spôsob skončenia a musia byť na jeho aplikovanie splnené osobitné podmienky, a teda pred jeho aplikáciu má prednosť skončenie formou výpovede - napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/122/2015). Žalobca nesúhlasí ani s vyjadrením, že množstvo pracovných náročnosť, nie sú pre hodnotenie vzniknutej situácie (konania dňa 29.3.2023) žiadnym spôsobom významné. Žalovaný v tomto smere odkazuje na § 117 ods. 3 Zákona, ako aj na judikatúru, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pri hodnotení závažnosti konania zamestnanca sa hodnotia všetky súvisiace skutočnosti (nie len samotné konanie/skutok izolovane), teda aj osoba zamestnanca, jeho predchádzajúce konanie/ správanie, plnenie pracovných úloh, predchádzajúce porušenia pracovnej/služobnej disciplíny a pod. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží účelovo tieto skutočnosti bagatelizovať, pričom jeho vyjadrenia sú opätovne vnútorne rozporné. Na jednej strane uvádza, že žalobca ako zamestnanec nebol jedným z najlepších zamestnancov na pracovisku, že neplnil pracovné úlohy riadne a/alebo včas, že jeho agenda musela byť prerozdeľovaná iným zamestnancom, a na druhej strane preukazuje to, že žalobca mal určený najvyšší funkčný plat (spomedzi zamestnancov vo funkcii štátny radca), že mu bol zvýšený osobný príplatok a podľa služobných hodnotení, ktoré žalobca priložil ako dôkaz k žalobe, bol hodnotený

ako nadpriemerný zamestnanec a boli mu zo strany žalovaného ukladané osobitné pracovné úlohy a pod. Ad e) Žalovaný pri hodnotení závažnosti porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť žalobca, postupoval v rozpore so Služobným poriadkom. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, ktoré je uvedené v bode V. jeho vyjadrenia. Žalovaný je viazaný Služobným poriadku, vrátane toho, ako sú jednotlivé porušenia služobnej disciplíny v danom poriadku hodnotené/klasifikované, a to aj v tom prípade, ak je výpočet porušení len demonštratívny (ako bolo uvedené v žalobe, je na úvahu, či zo znenia Zákona je vôbec možné, aby Služobný poriadok obsahoval len demonštratívny výpočet, a či by po správnosti nemal byť uvedený taxatívny výpočet, pričom však právne posúdenie tejto otázky nič nemení na právnom závere, že žalovaný je viazaný Služobným poriadkom, a to aj tou jeho časťou, ktorá upravuje hodnotenie závažnosti porušenia služobnej disciplíny bez ohľadu na to, či ide o taxatívny alebo len o demonštratívny výpočet porušení). Zásadným rozdielom v postupe pri hodnotení závažnosti porušenia služobnej disciplíny je to, či dané porušenie je alebo nie je v Služobnom poriadku explicitne uvedené. Ak by nebolo dané porušenie v Služobnom poriadku uvedené, potom by miera úvahy žalovaného bola väčšia. Ak však je dané porušenie služobnej disciplíny v Služobnom poriadku uvedené a klasifikované, je ním žalovaný viazaný. Práve v prípade konania, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.3.2023, ide o konanie, ktoré je v Služobnom poriadku upravené a klasifikované ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny, pričom jeho opis zahŕňa aj vyhrážanie sa inému zamestnancovi (žalobca z vyjadrenia žalovaného rozumie, že práve táto časť jeho konania bola žalovaným vyhodnotená ako tak závažná, že opodstatňovala okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, avšak samotný Služobný poriadok takéto konanie klasifikuje ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny; až fyzické napadnutie zamestnanca je klasifikované ako závažné porušenie služobnej disciplíny). Žalobca v tomto smere opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 3/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/208/2014, z ktorých jednoznačne vyplýva záväznosť Služobného poriadku pre žalovaného ako služobný úrad, ktorý ho v prípade žalobcu nerešpektoval a svojvoľne a nedôvodne sa od neho odchýlil. Vo zvyšnej časti žalobca v tomto smere odkazuje na skutočnosti a vyjadrenia uvedené v žalobe. Ad f) Pri hodnotení konania žalobcu, ktoré žalovaný považuje za porušenie služobnej disciplíny, žalovaný nedodržal čl. 23 ods. 1 Služobného poriadku, ktorý upravuje limity pre hodnotenie závažnosti porušenia služobnej disciplíny. Žalobca v tomto smere zotrváva na vyjadreniach, ktoré uviedol v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení, a z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný nesprávne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a nesprávne klasifikoval závažnosť porušenia služobnej disciplíny zo strany žalobcu (porušenie § 117 zákona). 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2023 uviedol, že čo sa týka skutku, zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Žalobca v žiadnom prípade nemohol mať pochybnosti, ktoré jeho konanie je dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Poukazoval na to, že zákon požaduje len to, aby bol dôvod okamžitého skončenia vymedzený po skutkovej stránke takým spôsobom, aby ho nebolo možné zamedziť s iným dôvodom. Požiadavka na uvedenia miesta a času má preto zmysel len vo vzťahu k dostatočnému vymedzeniu dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (najmä ak sa jedná o opakujúce sa konanie , alebo o konanie, ktoré prebehlo na viacerých miestach, čo v danom prípade nebolo potrebné. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci písomného vyhotovenia upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny je jednoznačne a nepochybne uvedené, ktoré konanie žalobcu je dôvodom na toto upozornenie. Konanie žalobcu je opísané aj v rámci okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. To, že sa žalobca odmietol za svoje konanie ospravedlniť bolo rozhodujúce pri určovaní sankcie za porušenie ustanovení zákona o štátnej službe a Etického kódexu. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná vec potenciálne nemusela viesť k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Tým, že sa žalobca odmietol za svoje konanie ospravedlniť, avšak prezentoval skutočnosť, že si vôbec neuvedomuje, že sa svojim konaním dopustil porušenia ustanovení o štátnej službe a Etického kódexu. Naopak, svojim postojom a vyjadrovaním pripustil stupňovanie intenzity svojho konania až do stavu fyzického napadnutia riaditeľa sekcie projektových podpôr mimo pracoviska. Tieto skutočnosti zisťoval žalovaný v záujme určovania miery závažnosti konania v súlade s ustanovením § 117 ods. 3 Zákona o štátnej službe. Žalovaný musel vyvodiť záver, že sa jedná o závažné porušenie služobnej disciplíny a štátnozamestnanecký pomer musel jednostranne skončiť. Pri doručovaní okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola prítomná predsedníčka Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva pri PPA, ktorá bola pred doručením písomného oznámenia oboznámená s touto vecou a nevyjadrila žiadne výhrady voči postupu žalovaného. Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemá vlastné číslo spisu, ani záznamu v rámci ASSR žalovaného. Schválený dokument žiadosti sa nachádza v ASSR v rámci spisu č. 66833/2023/121 a záznamu č. 059027/2023. Táto skutočnosť je vo vzťahu k neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru irelevantná.

5. Súd vo veci vykonal vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov: P.. K. O., P.. F. V., , D.. V. U., D.. E. L., F.. F. F., F.. A. R., listinnými dôkazmi a to, dodatkom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením zo dňa 12.08.2021, opisom štátnozamestnaneckého miesta z 31.01.2022, Služobným poriadkom žalovaného č. 02/2017, okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného so žalobcom zo dňa 03.04.2023, upozornením žalovaného žalobcovi na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 03.04.2023, list žalobcu žalovanému zo dňa 04.05.2023, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.05.2022, zápisnicami o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu štátneho zamestnanca zo dňa 30.03.2023, žiadosťou žalovaného o prerokovanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 03.04.2023, záznamom žalovaného o prerokovaní okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 03.04.2023, služobnými hodnoteniami žalobcu čl. 130-153, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 6.Na základe služobnej zmluvy č. 240/891/2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.6.2006 v znení neskorších dodatkov (ďalej aj len ako “Zmluva“) vznikol žalobcovi štátnozamestnanecký pomer. Žalobca pre žalovaného ako služobný úrad vykonával funkciu: štátny radca (Manažér posudzovania projektov v stálej štátnej službe), organizačný útvar: Odbor vyhodnocovania ŽoNFP a kontroly obstarávania, Sekcia projektových podpôr. Dňa 03.04.2023 žalovaný okamžite ukončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom. Dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala byť skutočnosť, že žalobca ako štátny zamestnanec sa mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny tým, že “pri komunikácii s priamo nadriadeným vedúcim zamestnancom na vyššom stupni riadenia nepostupoval so zásadami slušného správania, komunikoval nezdvorilo a zároveň sa tomuto vedúcemu zamestnancovi vyhrážal a vyvíjal naňho psychický nátlak“, pričom “Svoje konanie odmietol oľutovať, odmietol sa ospravedlniť a zároveň sa odmietol akokoľvek zaviazať svoje správanie do budúcna zlepšiť. Štátny zamestnanec vo svojich vyhrážkach naďalej pokračoval, pričom tieto vyhrážky štátneho zamestnanca navodzujú riziko fyzickej konfrontácie s uvedeným vedúcim zamestnancom iniciovanej zo strany štátneho zamestnanca“ (ďalej aj len ako “skončenie štátnozamestnaneckého pomeru“). Doručeniu Oznámenia o okamžitom skončení predchádzalo doručenie Upozornenia na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 3.4.2023, č.: 72707/2023/120. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 4.5.2023 oznámil žalovanému, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za neplatné z dôvodov, ktoré sú uvedené v danom oznámení, ako aj v tejto žalobe. Oznámenia o neplatnosti skončenia bolo žalovanému doručené dňa 9.5.2023. Súčasťou Oznámenia o neplatnosti skončenia a) bola požiadavka žalobcu, aby ho žalovaný opätovne zaradil do štátnej služby a aby mu umožnil plnenie povinností vyplývajúcich z jeho štátnozamestnaneckého pomeru, inak si nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatní žalobou na príslušnom súde, vrátane návrhu, aby súd rozhodol o tom, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, b) bol aj návrh žalobcu na skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Listom zo dňa 18.5.2022 (správne malo byť na liste uvedené „2023“), č. 78526/2023/123, 84977/2023, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 22.5.2023, žalovaný žalobcovi oznámil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za platné, zotrval na tom, že konanie žalobcu dňa 29.3.2023 považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny, a súčasne vzhľadom na to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení považuje za platné, nevyhovel požiadavke žalobcu, aby ho žalovaný opätovne zaradil do štátnej služby a aby mu umožnil plnenie povinností vyplývajúcich z jeho štátnozamestnaneckého pomeru a neprijal ani návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe dohody (ďalej aj len ako “Vyjadrenie k oznámeniu o neplatnosti“). Žalobca aj napriek vyjadreniam žalovaného uvedeným v jeho Vyjadrení k oznámeniu o neplatnosti je toho názoru, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení je neplatné. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že konanie žalobcu zo dňa 29.03.2023 nie je možné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Jedná sa o menej závažné porušenie služobnej disciplíny (§ 23 ods. 3 písm. x) Služobného poriadku). Bolo potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré žalobcu viedli k porušeniu, ktoré boli podmienené diskrimináciou zo strany žalovaného (bossingu), ďalej osobu samotného žalobcu. Zo strany žalobcu došlo k odmietnutiu vykonania len tých služobných úloh, ktoré presahovali opis jeho štátnozamestnaneckého miesta. Konkrétne išlo o nepriznanie odmeny, hoci ostatným zamestnancom odmeny priznané boli, neumožnené čerpanie služobného voľna za prácu

nadčas, časový horizont na splnenie úloh, ktorý bol nereálny, v danom období žalobca na odmenu mal nárok. Dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je aj neurčitosť tohto právneho úkonu, ktorý odôvodnil v žalobe. Z jej obsahu nie je zrejmé, ktoré konanie žalobcu sa vyhodnotilo za tak závažné, aby odôvodňovalo okamžité skočenie štátnozamestnaneckého pomeru, či to bolo konanie žalobcu dňa 29.03.2023, alebo jeho konanie v rámci šetrenia dňa 30.03.2023. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukazoval na vyjadrenie samotného žalobcu, že išlo o banálne nedorozumenie, ktoré by v prípade ospravedlnenia sa žalobcu neviedlo ani k upozorneniu na porušenie služobnej disciplíny. V prípade, ak by k ospravedlneniu nedošlo, vec by sa klasifikovala ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Nie je zrejmé, na základe čoho sa napokon záležitosť posúdila ako závažné porušenie služobnej disciplíny. 8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracoval 15 rokov. Pracovne bol veľmi vyťažený. Dva roky robil prácu za štyroch ľudí. Začali sa mu prejavovať zdravotné problémy. Potom, ako odmietol robiť tabuľky k Výzve 52 sa mu začali vyhrážať, že tu skončil. A, po návšteve v kancelárii pána O. a následnom komisionárnom šetrení bol z práce prepustený. Mal nadrobené hodiny, potreboval priepustku, pán O. mu ju elektronicky zamietol. Keď za ním išiel do jeho kancelárie, bolo mu povedané, aby si vzal priepustku - návšteva lekára. Potom, ako sa pána O. opýtal, čo je s jeho odmenami, ktoré mu sľúbil pán L.. Na to sa pán O. postavil zo stoličky, viditeľne zostal nervózny, preto z jeho kancelárie odišiel. Keď opúšťal kanceláriu pána O., v susednej kancelárii kolegyne riadne pracovali a to bez náznakov nejakého vyrušenia. Na druhý deň sa vec prešetrovala u pána V.. Zápisnicu o ústnom podaní podnetu na prešetrenie zo dňa 30.03.2023 nepodpísal, pretože mnohé slová boli vytrhnuté z kontextu a pospájané tak, aby vyzneli proti nemu. Žiadal o opravu, čo mu nebolo umožnené so slovami pána V.: ,,Ja ťa budem musieť F. vyhodiť“. Pokiaľ sa jedná o vety: ,,Ešte sme spolu neskončili drzáň drzý“, ,,Vybavím si to s ním, keď mi prepne, niekde mimo roboty, ale zatiaľ mi nepreplo“, žalobca uviedol, že fyzicky sa nikoho nedotkol a nebolo to z jeho strany myslené tak, ako to bolo povedané. Bossing na pracovisku nastal vtedy, keď už nevládal vykonávať prácu nad rámec svojich pracovných povinností a nad rámec svojej pracovnej zmluvy. Vtedy sa začalo naňho útočiť, že vysedáva v kantíne a pod. Napr. pokiaľ ide o projekt fabasoft, od nadriadeného mu prišiel email 28.03.2023, že má vyhodnotiť 55 projektov k Výzve 52 do 06.04.2023. Pritom sám pán O. na pojednávaní uviedol, že na vyhodnotenie jedného projektu je potrebný minimálne 1 deň. Tzn. 54 pracovných dní. Tento email je potom nutné považovať buď za nekompetentnosť alebo za účelový bossing. 9. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe. Ďalej uviedol, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o štátnozamestnaneckom pomere. Svojvoľne plnil povinnosti ktoré mu nevyplývali zo štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol tiež, že žalobca si bol vedomý toho, že odmena je na vôli zamestnávateľa, nie je to nárok zamestnanca. 10. Svedkyňa F.. A. R. vypovedala, že má vedomosť o tom, že žalobca sa vyjadril pred pánom O., že má nadrobených 9 hodín a že potrebuje byť pustený z roboty. Pán riaditeľ O. mu povedal, že mu to neschvaľuje, ak sa m to nepáči, môže ísť za generálnym riaditeľom pánom A.. Počula, ako pán O. povedal žalobcovi, vy sa mi vyhrážate? Na to mu odpovedal žalobca, vy sa mi vyhrážate. Vlastne len toto, túto časť rozhovoru medzi pánmi žalobcom a O. počula. Po tomto prišiel pán O. za ňou, na - 1. posch. Bol vystrašený. Povedal jej, že má strach, že žalobca mu prereže gumy na aute alebo niečo podobné. Uviedla, že u žalovaného pracuje 24 rokov. Každý nový riaditeľ priniesol so sebou niečo nové. Tak to bolo aj v prípade riaditeľa pána O.. Napr. bol to pán O., ktorý schvaľoval priepustky. Konverzácia medzi pánmi žalobcom a pánom O. nebola primeraná, keď padli slová ako vyhrážate sa mi. 11. Svedok P.. K. O. uviedol, že žalobca mu v súvislosti s predmetným incidentom nič nepovedal, nemal s ním žiadnu ústnu interakciu. Priamym nadriadeným žalobcu nebol, ale neeviduje, že by žalobca bol vykonával činnosť nad rámec opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta. Po danom incidente bol konsternovaný. Pociťoval diskomfort a vyvolalo to uňho obavu o nejaké ďalšie pôsobenie na tomto pracovisku. Svedok ďalej uviedol, že nebol priamym nadriadeným žalobcu, ale vo všeobecnosti možno povedať, že základné činnosti žalobcu spočívali vo vyhodnocovaní predložených žiadostí poskytnutia nenávratného finančného príspevku, a to prostriedky EU. K predmetnému incidentu ďalej uviedol, že o 12:24 hod. dostal od žalobcu emailom požiadavku na čerpanie plusového salda. Na tento mail odpovedal obratom, že ak nie je dôvod na čerpanie priepustky z dôvodov zdravotných alebo iných (pod tým sa myslí nejaké vážne osobné dôvody), tak priepustku neschválil. O 12:40 hod. prišiel do jeho kancelárie žalobca, mal oblečenú bundu a v ruke tašku. Pristúpil k nemu asi 1 meter od neho a oznámil mu, že potrebuje schválenie súkromnej priepustky, že má 9 hodín nadčas. Svedok mu povedal, že má 5 hodín nadčas a že to nie je dôvod na čerpanie súkromného voľna a že ak nie je s takýmto jeho postupom uzrozumený, môže ísť za generálnym riaditeľom platobnej agentúry. Následne k nemu žalobca pristúpil

na vzdialenosť asi 30-40 cm a povedal mu: ,,tak ty mi to neschváliš?“ Vtedy už vstal. Žalobca pravým prstom mieriacim na jeho hlavu mu povedal: ,,ty mi dlžíš 1.200 €“. Svedok odpovedal: ,,nič vám nedĺžim pán A.“. Ale dlžíš, odpovedal. Opýtal sa ho, či sa mu vyhráža. Na to žalobca povedal: ,,vy sa mi vyhrážate“. Následne sa pán A. otočil, a povedal niečo v tom zmysle, že ,,ešte sme spolu neskončili ty drzáň drzý“. Pokiaľ sa jedná o odmenu, ktorá žalobcovi nebola vyplatená, tak odmenu žalobcovi priznáva jeho priamy nadriadený, ktorým bol D.. E. L.. Ale vie, že dôvod, pre ktorý mu nebola priznaná polročná odmena v lete roku 2021 bol v tom, že jeho priamy ho v období 3 dní nevedel nájsť na pracovisku, v dochádzkovom systéme nemal zaznačené čerpanie dovolenky, ani iný dôvod jeho neprítomnosti. Uviedol tiež, že vo všeobecnosti je známe, že na priznanie 1 ročnej odmeny nie je právny nárok. A jej nepriznanie nebolo potrebné zdôvodňovať. Je faktom, že žalobca bol ohodnotený za vykonanú prácu formou zvýšenia osobného príplatku na 100%. To znamená, že mal vôbec najvyšší osobný príplatok, aký zamestnanec môže mať. 12. Q. P.. F. V. vypovedal, že v čase okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom u žalovaného pôsobil ako riaditeľ osobného úradu. Zároveň bol poverený výkonom oprávnení generálneho tajomníka služobného úradu platobnej agentúry. Žalobcu vnímal ako kolegu. Uviedol, že potom, ako bolo žalobcovi odovzdané Upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny, v ten istý deň mu bolo odovzdané aj okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Prevzatie dokumentov odmietol podpísať. Následne bol vykázaný z budovy. Žalobca mal vôľu ospravedlniť sa pánovi O. len potom, ako mu vyplatí odmenu, ktorú m nedal. Žalobca chcel, aby s ním bola spísaná nová zápisnica s jeho novou výpoveďou, pretože so svojou pôvodnou výpoveďou sa nestotožňuje. Konanie žalobcu bolo vyhodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny na základe výpovede troch svedkov, žalobcu a pána O.. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca v iných situáciách správal agresívne alebo neprimerane. Ale, na samotnom prešetrovaní incidentu uviedol, to čo uviedol: ,,Keby vám ukradli bicykel, tak tiež by ste zlodejovi ruky, nohy dolámali, len aby ste ho dostali naspäť“, ,, Vybavím si to s ním, keď mi prepne niekde mimo roboty, ale zatiaľ mi nepreplo“, ..Nech sa pán O. predvedie, aký je šéf mimo práce a nech to vyrieši ako chlap“. Všetky tieto 3 výroky uviedol žalobca aj v prítomnosti svedkov. A, práve intenzita týchto troch výrokov bola tou, pre ktorú sa rozhodol tak, ako sa rozhodol. Uvažoval aj o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou, zákon to umožňuje. Ale vzhľadom na intenzitu a okolnosti nemal inú možnosť, ako skončiť so žalobcom štátnozamestnanecký pomer tak, ako ho skončil. Komisia šetriaca daný incident sa rozhodla, že sa nejedná o menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ale že sa jedná o závažné porušenie služobnej disciplíny. Preňho bola najpodstatnejšia situácia, keď sa žalobca v kancelárii pána O. tomuto vyhrážal so zdvihnutým prstom so slovami: ,,Ešte sme spolu neskončili ty drzáň drzý“ a ďalšie 3 vyššie uvedené tvrdenia žalobcu. Dalo sa jednoznačne usudzovať, že žalobca myslí svoje vyhrážky vážne. 13. Svedkyňa F.. F. F. vypovedala, že v čase predmetného incidentu zastávala pracovnú pozíciu asistentky sekčného riaditeľa , tzn. pána O.. Počula, ako sa žalobca pýtal Pána O., prečo mu neschválil súkromnú priepustku, keď má 9 hodín nadčas. Pán O. mu povedal, že je to 5 hodín, nie 9. Započula, ako pán O. hovoril žalobcovi: ,,vy sa mi vyhrážate?“ na to povedal žalobca pánovi O.: ,,vy sa mi vyhrážate“. Keď žalobca odchádzal, povedal pánovi O.: ,, Ešte sme spolu neskončili ty drzáň drzý“. Nemá vedomosť o tom, že žalobca by v súvislosti s predmetným incidentom prejavil ľútosť. Ona sama hodnotí správanie sa žalobcu voči pánovi O. za neprimerané. 14. Svedkyňa D.. V. U., bývalá kolegyňa žalobcu vypovedala, že jej štátnozamestnanecký pomer so žalovaným vznikol v roku 2006. Do nástupu do funkcie pána O. bola na pracovisku pokojná atmosféra. Od mája 2022 sa pod jeho vedením na pracovisku diali nepredstaviteľné veci. Neodpustil si ani jednu príležitosť, aby ju z nevysvetliteľného dôvodu nezosmiešnil, neponížil, neočiernil pred kolegami. Mal na ňu averziu. Niektoré úlohy hoci neboli v jej pracovnej náplni jej prideľoval telefonicky alebo emailom, aby neboli preukázateľné. Kdekoľvek sa objavilo jej meno, a vec bola posudzovaná pánom O., bola vyhodnotená ako zlá, nesprávna, neprofesionálna, pričom jej priamy nadriadený jej prácu hodnotil ako kvalitnú a správnu a nemal väčšie výhrady voči nej. Tento proces šikany zo strany pána O. bol dlhodobý. Tento proces šikany alebo bossingu zo strany pána O. zanechal na nej tak vážne zdravotné problémy, že skončila v nemocnici. Vytvorili sa jej nádory na štítnej žľaze, mala vysoký krvný tlak, skončila PN. Konanie pána O. malo za cieľ, aby som štátnozamestnanecký pomer skončila sama. S pánom O. malo spory viacerí zamestnanci. 15. Svedok D.. E. L. uviedol, že bol nadriadeným žalobcu. Pozná aj zástupkyňu žalovaného. Pred súdom vypovedal, že za že mu neschválil voľno. Vie, že pán O. to potom riešil s osobným úradom, viac nevie. Uviedol, že nezodpovedá pravde tvrdenie žalobcu, že 2 roky robil prácu za štyroch. Žalobca mal svoju agendu, ako všetci ostatní. Je faktom, že problematiku, ktorej sa venoval dobre poznal. Mal 100 % ohodnotenie. Keď sa potom riešila 2. Výzva a bolo potrebné riešiť kritéria, žalobca to odmietol.

Inak si ale žalobca svoju prácu urobil. Stalo sa, že sa nedostavil do práce, pričom nemal vypísanú dovolenku. Aj keď ho vídal v kantíne, nemôže povedať, že tam žalobca sedel furt. JUDr. O. pozná ako dobrého managera, nie vždy boli jeho podriadení ním nadšení, ale to je prirodzený vzťah nadriadeného a podriadeného. Nikdy nepostrehol, že by pán O. voči zamestnancom vystupoval šikanózne. Žalobcu osobitne zvýhodňovali. Mal najvyšší plat na odbore. Nemá vedomosť o tom, že by sa bol niekto sťažoval na pána O.. Nemá vedomosť o žiadnom konflikte žalobcu s iným zamestnancom žalovaného. Svedok ďalej uviedol, že sa mu zdá nevieryhodné, že po vyhodnotení Výzvy 50 žalobca nebol odmenený. To sa bije s tým, že mal najvyšší plat. Na strane druhej, odmena je zložka dobrovoľná, ktorá sa vypláca za jednotlivé kvartály. Ďalej svedok uviedol, že každý zo zamestnancov mal približne taký istý počet projektov, ako žalobca. Keby žalobca bol robil to, čo mal, tak do termínu 06.04.2023 by bol stihol tie projekty spracovať. 16. Z listinných dôkazov súd zistil: 17. Z listiny Upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 03.04.2023 súd zistil, že žalovaný žalobcu upozornil na závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré odôvodnil tým, že dňa 30.03.2023 bol vedúcemu zamestnancovi poverenému výkonom oprávnení generálneho tajomníka P.. F. V. doručený služobný email od riaditeľa sekcie projektových podpôr P.. K. O., v ktorom opísal incident, ktorý sa mal stať dňa 29.03.2023 približne o 12:40 hod. v súvislosti so štátnym zamestnancom Ing. F. A.. Keďže v rámci tohto incidentu sa mal štátny zamestnanec vyhrážať riaditeľovi sekcie, generálny tajomník sa rozhodol bezodkladne oznámené skutočnosti prešetriť. Dňa 30.03.2023 generálny tajomník za prítomnosti ďalších osôb vypočul všetky na incidente zúčastnené osoby. V rámci vypočutia boli potvrdené skutočnosti opísané v služobnom emaily riaditeľa sekcie, a to nielen svedkami incidentu, ale aj samotným štátnym zamestnancom, ktorý potvrdil priebeh udalostí v rámci incidentu z 29.03.2023. Na základe záverov vypočutia žalovaného upozornil na závažné porušenie služobnej disciplíny. V odôvodnení Upozornenia žalovaný uviedol, že v rámci vypočutia osôb uskutočneného generálnym tajomníkom bolo potvrdené, že incidentu predchádzalo zamietnutie odsúhlasenia čerpania pracovného voľna na súkromné účely, ktoré chcel čerpať 29.03.2023 od 12.30 hod. Žiadosť doručil riaditeľovi sekcie o 12.14 hod. prostredníctvom služobného emailu, v ktorom uviedol, že riaditeľa sekcie žiada o schválenie súkromnej priepustky, odchod o 12.30 hod., nakoľko má nadčas. Na email odpovedal riaditeľ sekcie o 12:26 hod. tak, že žiadosť zamietol z dôvodu, že plusové saldo nie je dôvodom na čerpanie súkromného voľna. Žalobca sa cca o 12.40 hod. dostavil osobne do kancelárie riaditeľa sekcie. V tom čase vo vedľajšej prechodnej miestnosti boli prítomné 2 štátne zamestnankyne, ktoré vzhľadom na pootvorené dvere počuli značnú časť udalostí, ktoré nasledovali. V kancelárii sa žalovaný riaditeľa sekcie opýtal, prečo mu žiadosť neschválil, že má 9 hodín nadčasov. Riaditeľ mu odpovedal, že nadčas (plusové saldo má 5 hodín, nie 9 a že nadčas (plusové saldo) nie je dôvodom na schvaľovanie pracovného voľna na súkromné účely. Súčasne dodal, že ak potrebuje dovolenku, túto môže čerpať a ak má zdravotný problém, nech požiada o pracovné voľno za účelom vyšetrenia v zdravotníckom zariadení. Následne sa žalovaný riaditeľa sekcie opýtal či mu žiadosť neschváli, načo odpovedal, že nie a ak sa mu to nepáči, môže ísť za generálnym riaditeľom na tretie poschodie do vedľajšej budovy. Nato sa žalovaný k nemu priblížil na vzdialenosť menšiu ako 1m , začal mu bezdôvodne tykať a obvinil ho z toho, že mu dlhuje 1.200 €. Riaditeľ sekcie sa mu snažil oponovať, žalovaný však opakoval, že mu peniaze dlhuje z dôvodu, že mu neschválil odmenu a označil ho za zlodeja. Následne žalobcovi riaditeľ sekcie položil otázku, či sa mu vyhráža, odpoveď žalobcu bola, že on sa mu vyhráža. Po tejto výmene žalobca kanceláriu riaditeľa opustil so zdvihnutým prstom na pravej ruke v tesnej blízkosti riaditeľa sekcie so slovami: ,, Ešte sme spolu neskončili, drzáň drzý“. Riaditeľ sekcie sa po tomto incidente obrátil na generálneho tajomníka, ktorý sa stotožnil s tým, že správanie žalobcu sa vymykalo norme a prisľúbil prešetrenie incidentu. Po prešetrení dospel k záveru, že konaním žalobcu došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny. Žalovaný v listine ďalej uviedol, že prvotne bol názoru, že aj keď konanie žalovaného je zjavne neprijateľné, bolo by možné predmetný incident urovnať tak, že žalobca by uznal, že jeho správanie sa vymklo norme, riaditeľovi sekcie by sa ospravedlnil a zaviazal sa v budúcnosti sa správať slušne a v súlade so zákonom. Po vypočutí žalobcu však dospel k záveru, že urovnanie neprichádza do úvahy, keď žalobca odmietol uznať, že jeho správanie sa vymklo norme, pred prítomnými riaditeľa sekcie nazval zlodejom z dôvodu, že mu neschválil odmenu. V rámci vypočutia žalobcu k incidentu mu bolo oznámené, že neschválená odmena mu bola dodatočne kompenzovaná zvýšením osobného príplatku, aby plnenie jeho služobných úloh nezostalo neocenené. Nebol teda ukrátený, naopak, namiesto jednorazového plnenia získal opakujúce sa plnenie v podobe zvýšeného osobného príplatku, ktoré mu zostane zachované v prípade, že sa kvalita plnenia jeho služobných povinností nezhorší. Napokon žalovaný v Oznámení uviedol, že najviac zarážajúce z celého jeho vypočutia boli jeho vyjadrenia sa voči riaditeľovi sekcie, od ktorých nielen že neupustil, ale ich gradoval.

Zúčastnený preto dospeli k záveru, že náprava žalobcu nie je možná a v záujme riaditeľa sekcie ale aj ostatných štátnych zamestnancov bude musieť služobný úrad PPA pristúpiť k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. V neposlednom rade žalovaný v oznámení uviedol, že keď bol žalobca dopytovaný na to, či existuje z jeho strany riziko fyzickej konfrontácie s riaditeľom sekcie žalobca reagoval: ,,Vybavím si to s ním sám, keď mi prepne niekde mimo roboty, ale zatiaľ mi nepreplo. Nech sa pán O. predvedie, aký je šéf mimo práce a nech to vybaví ako chlap“. V závere Oznámenia sa uvádza, že P.. F. V., poverený výkonom oprávnení generálneho tajomníka nemohol vyhodnotiť konanie žalobcu inak, ako závažné porušenie služobnej disciplíny, keď takéto správanie je absolútne neprijateľné pre akéhokoľvek štátneho zamestnanca, služobný úrad ho nemôže tolerovať, preto pristupuje k Upozorneniu na závažné porušenie služobnej disciplíny. 18. Z listiny zo dňa 03.04.2023 súd zistil, že zo strany žalovaného došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uviedol že štátny zamestnanec závažne porušil služobnú disciplínu tým, že pri komunikácii s priamo nadriadeným vedúcim zamestnancom vo vyššom stupni riadenia nepostupoval so zásadami slušného správania, komunikoval nezdvorilo a zároveň sa tomuto vedúcemu zamestnancovi vyhrážal a vyvíjal na naňho psychický nátlak. Svoje konanie odmietol oľutovať, odmietol sa ospravedlniť, a zároveň sa odmietol akokoľvek zaviazať svoje správanie do budúcna zlepšiť. Štátny zamestnanec vo svojich vyhrážkach naďalej pokračoval, pričom tieto vyhrážky štátneho zamestnanca navodzujúc riziko fyzickej konfrontácie s uvedeným vedúcim zamestnancom iniciovanej zo strany štátneho zamestnanca. Vzniknutú situáciu a správanie štátneho zamestnanca služobný úrad nemôže tolerovať v záujme nielen uvedeného vedúceho zamestnanca, ale aj ostatných štátnych zamestnancov. Preto služobný úrad týmto pristupuje k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa § 78 ods. 1 zákona o štátnej službe. 19. Zo zápisnice o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu zo dňa 30.03.2023 spísanej o 12:00 hod. spísanej v úrade žalovaného súd zistil, že P.. K. O., riaditeľ sekcie, 400 sekcia projektových podpôr, bol vypočutý. Do zápisnice v zásade uviedol rovnaké skutočnosti ako vo výsluchu pred súdom. 20. Zo zápisnice o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu zo dňa 30.03.2023 spísanej v úrade žalovaného o 12:20 hod. súd zistil, že F.. F. F., referentka odboru, 400 Sekcia projektových podpôr bola vypočutá. Do zápisnice v zásade uviedla rovnaké skutočnosti ako vo výsluchu pred súdom. 21. Zo zápisnice o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu zo dňa 30.03.2023 spísanej v úrade žalovaného o 12:30 hod. súd zistil, že F.. A. R., referentka odboru, 411 Referát spracovania projektových dát bola vypočutá. Do zápisnice v zásade uviedla rovnaké skutočnosti ako vo výsluchu pred súdom. 22. Zo zápisnice o ústnom podaní podnetu na porušenie ustanovení Etického kódexu zo dňa 30.03.2023 spísanej v úrade žalovaného o 12:40 hod. súd zistil, že Ing. F. A. bol vypočutý. Do zápisnice v zásade uviedol rovnaké skutočnosti ako vo výsluchu pred súdom. 23. Zo zápisnice o prerokovaní okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 03.04.2023 súd zistil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo podľa listiny prerokované za účasti riaditeľa osobného úradu P.. F. V., poradcu pre etické správanie v služobnom úrade F.. Q. A., D.. H. O., riaditeľa úseku príspevkov, podpôr a dotácií, P.. X. Q. riaditeľa sekcie riadenia rizík a prevencie protispoločenskej činnosti a predsedníčky ZO OZPP pri PPA L. X.. 24. Sporným v konaní nebol priebeh incidentu. 25. Sporným bolo, či v posudzovanej veci boli splnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného so žalobcom. 26. Právne súd vec posúdil nasledovne: 27. Podľa § 74 zák. 311/2004 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 28. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

29. Podľa § 80 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe musí okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť vymedzený skutkový dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné. 30. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. 31. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, v služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. 32. Podľa § 111 ods. 1 písm. l) zákona o štátnej službe, je štátny zamestnanec povinný slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom. 33. Podľa § 111 ods. 1 písm. o) zákona o štátnej službe, je štátny zamestnanec povinný plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona. 34. Podľa § 117 ods. 3 zákona o štátnej službe, miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny. 35. Podľa § 118 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe, ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel. 36. Podľa § 118 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej službe, ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom, poradná komisia návrh alebo podnet podľa odseku 1 nepreskúmava a ustanovenia odsekov 2 a 4 až 9 sa nepoužijú. 37. Podľa § 172 ods. 2 zákona o štátnej službe, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce. 38. Podľa čl. 11 ods. 1 Služobného poriadku žalovaného, osobný úrad vypracuje písomné doklady o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a okamžitým skončením, služobný úrad vopred prerokuje so ZO OZPP pri PPA, inak sa skončenie štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné. 39. Podľa čl. 20 ods. 5 Služobného poriadku žalovaného, zamestnanec je povinný riadiť sa a dodržiavať Etický kódex štátneho zamestnanca, vydaný vyhláškou úradu vlády SR č. 400/2019 Z.z. 40. Podľa čl. 23 ods. 1 Služobného poriadku žalovaného, miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolnosti, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny. 41. Podľa čl. 23 ods. 2 Služobného poriadku žalovaného, podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny, b) závažné porušenie služobnej disciplíny, 42. Podľa čl. 23 ods. 3 písm. x) Služobného poriadku žalovaného, za menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje najmä hrubá urážka medzi štátnymi zamestnancami spočívajúca najmä v hanlivých výrokoch a vulgarizmoch, prípadne vyhrážanie sa inému štátnemu zamestnancovi. 43. Podľa 23 ods. 7 Služobného poriadku žalovaného, ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže so zamestnancom okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa § 78 ods. 1 zákona alebo pristúpiť k výpovedi z rovnakého dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. g) zákona. 44. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. a) Služobného poriadku žalovaného, služobný úrad vopred so ZO OZPP pri PPA prerokuje najmä skončenie štátnozamestnaneckých pomerov, okamžité skončenie štátnozamestnaneckých pomerov. 45. Podľa 5 ods. 5 písm. e) Etického kódexu štátny zamestnanec pri vykonávaní štátnej služby najmä komunikuje zdvorilo a v súlade s pravidlami slušného správania,

46. Podľa 5 ods. 5 písm. g) Etického kódexu štátny zamestnanec pri vykonávaní štátnej služby najmä nezastrašuje iného zamestnanca, ani na neho nevyvíja psychický nátlak, 47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záver, že predmetnej žalobe je dôvodné vyhovieť. 48. V posudzovanej veci, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o okamžitom skončení zo dňa 03.04.2023 je neplatné. 49. Predmetom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi podľa § 78 ods. 1 zákona č. 55/2017 o štátnej službe z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Podľa § 80 cit. zákona (účinnom v rozhodnom čase) okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musel služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musel v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmel dodatočne meniť a muselo byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak bolo neplatné. V okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru danom žalobcovi žalovaný dôvod okamžitého skončenia skutkovo vymedzil len veľmi všeobecne. Oznámenie žalovaného o okamžitom skončení je preto neurčité najmä z dôvodu, že nedostatočným spôsobom vymedzuje skutok, ktorým malo podľa názoru žalovaného malo dôjsť k závažnému porušeniu služobnej disciplíny. Pre platnosť právneho úkonu, ktorý smeruje ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru je nevyhnutne potrebné, aby tento obsahoval opis skutku, ktorý má zakladať porušenie služobnej disciplíny takým spôsobom a v takom rozsahu, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. V Oznámení o okamžitom skončení absentuje opis skutku, ktorý by bol nezameniteľný s iným skutkom, a to napríklad z toho dôvodu, že absentujú údaje o tom, kedy malo dôjsť ku konaniu, ktoré je považované za závažné porušenie služobnej disciplíny, absentuje uvedenie miesta, na ktorom malo dôjsť k takémuto konaniu a absentuje aj bližší opis samotného konania, respektíve skutkového deja, ktorý bol zo strany žalovaného posúdený ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, a aby sa súčasne rešpektovalo ustanovenie § 55 Zákonníka práce. Neuvedenie dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru už uvedeným spôsobom sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bude neplatné. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti z akého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje. Uvedené predstavuje porušenie § 80 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ktorý je záväzný aj pre žalovaného. Upozornenie nie je súčasťou Oznámenia o okamžitom skončení a teda nie je možné prostredníctvom Upozornenia suplovať absentujúce obsahové náležitosti v Oznámenia o okamžitom skončení. Právnym úkonom, ktorým dochádza k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru je Oznámenie o okamžitom skončení, a ako aj na iné právne úkony, aj na tento sa vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, najmä ustanovenia upravujúce základné podmienky platnosti právneho úkonu, ako je určitosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že z Oznámenia o okamžitom skončení, a ani z iných dokladov, ktoré má súd k dispozícii nevyplýva, že Oznámenie o okamžitom skončení bolo zo strany žalovaného vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, ktorí u neho pôsobia, t. j. so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Uvedené je v rozpore s čl. 11 ods. 1 v spojení s čl. 32 ods. 2 písm. a) Služobného poriadku. Porušenie uvedenej povinnosti spôsobuje neplatnosť Oznámenia o okamžitom skončení (§ 172 ods. 2 Zákona a čl. 10 ods. 1 Služobného poriadku). Vo Vyjadrení k oznámeniu o neplatnosti žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v tomto písmene b) uviedol, že Oznámenie o okamžitom skončení bolo prerokované so zástupcami zamestnancov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 3.4.2023 predtým, ako bolo doručené žalobcovi. Žalovaný však o prerokovaní nepredložil žiadne dôkazy. Súd považuje preto túto povinnosť žalovaného za nesplnenú, resp. za nepreukázanie splnenia danej zákonnej hmotnoprávnej požiadavky platnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Len zo samotnej skutočnosti, že pri doručovaní Oznámenia o okamžitom skončení žalobcovi bola prítomná predsedníčka Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre, nie je možné vyvodiť záver o tom, že k prerokovaniu došlo pred doručením danej písomnosti žalobcovi. Ani zo Záznam o prerokovaní zo dňa 03.04.2023 táto skutočnosť nevyplýva. Podľa § 109 Zákona služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný

úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Z citovaného ustanovenia Zákona vyplýva, že povinnou súčasťou Služobného poriadku je úprava porušení povinností štátneho zamestnanca, ktoré sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa čl. 23 ods. 3 písm. x) Služobného poriadku sa za menej závažné porušenie služobnej disciplíny považuje “hrubá urážka medzi štátnymi zamestnancami spočívajúca najmä v hanlivých výrokoch a vulgarizmoch, prípadne vyhrážanie sa inému štátnemu zamestnancovi“. Vychádzajúc z opisu konania, ktoré žalovaný uviedol v Upozornení a v Oznámení o okamžitom skončení (bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca tento opis rozporuje), aj podľa názoru súdu malo byť toto konanie zo strany žalovaného podľa citovaného čl. 23 Služobného poriadku hodnotené ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (§ 79 Zákona a čl. 10 v spojení s čl. 23 ods. 7 Služobného poriadku). Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že Služobný poriadok stanovuje len príkladný výpočet situácií, ktoré sú považované za závažné porušenie služobnej disciplíny, a teda že nejde o taxatívny výpočet a každú situáciu je potrebné posudzovať individuálne. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Zo znenia § 109 Zákona vyplýva, že Služobný poriadok musí obsahovať úpravu toho, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Z citovaného znenia nevyplýva, že Služobný poriadok môže obsahovať iba príkladmý výpočet toho, aké konanie, resp. porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny; Znenie zákona vyžaduje taxatívny výpočet. Bez ohľadu na to, či znenie Zákona umožňuje alebo neumožňuje len príkladmý výpočet porušení povinností štátneho zamestnanca, ktoré sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny, je potrebné poukázať na to, že v prípade konania, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 29.3.2023 nejde o konanie, ktorého klasifikácia by v Služobnom poriadku absentovala, a preto by bolo potrebné uplatniť analógiu pri jeho klasifikovaní. Práve naopak, zo znenia Služobného poriadku jednoznačne vyplýva, že podľa čl. 23 ods. 3 písm. x) Služobného poriadku sa za menej závažné porušenie služobnej disciplíny považuje “hrubá urážka medzi štátnymi zamestnancami spočívajúca najmä v hanlivých výrokoch a vulgarizmoch, prípadne vyhrážanie sa inému štátnemu zamestnancovi“. Z opisu konania žalobcu tak, ako je toto uvedené v Oznámení o okamžitom skončení (t. j. nepostupovanie v súlade so zásadami slušného správania sa, nezdvorilá komunikácia a vyhrážanie sa), a ktoré bolo zo strany žalovaného klasifikované ako závažné porušenie služobnej disciplíny, vyplýva, že napĺňa znaky porušenia, ktoré je klasifikované podľa čl. 23 ods. 3 písm. x) Služobného poriadku ako menej závažné porušenie, ktoré nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. V tomto smere je potrebné poukázať aj na samotnú formuláciu uvedenú v citovanom ustanovení Služobného poriadku, ktorá vyžaduje vyššiu mieru „nevhodnosti“ správania sa na to, aby bola klasifikovaná ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny (pozri slová “hrubá urážka“, “hanlivé výroky“, “vulgarizmy“ a “vyhrážanie sa inému štátnemu zamestnancovi“). Podľa názoru súdu konanie žalobcu jednoznačne napĺňa znaky menej závažného porušenia, bolo nedôvodné klasifikovať ho ako závažné porušenie a následne vykonať právny úkon smerujúci k neplatnému okamžitému skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Súd zastáva názor, že už len vyššie uvedené je samo o sebe dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti Oznámenia o okamžitom skončení. Pri hodnotení konania žalobcu, ktoré žalovaný považuje za porušenie služobnej disciplíny, žalovaný nedodržal čl. 23 ods. 1 Služobného poriadku, ktorý upravuje limity pre hodnotenie závažnosti porušenia služobnej disciplíny (napríklad žalovaný nezohľadnil doterajší prístup žalobcu ako štátneho zamestnanca k plneniu povinností a k dodržiavaniu obmedzení, nezohľadnil skutočnosť, že nevznikla škoda, ako ani skutočnosť, že nešlo o opakované porušenie služobnej disciplíny a neboli zohľadnené ani okolnosti, za akých malo údajne dôjsť k porušeniu služobnej disciplíny). Súd v každom prípade negatívne hodnotí výhražné prejavy žalobcu voči riaditeľovi sekcie JUDr. K. O.. Na strane druhej však vyjadruje presvedčenie, že tie výroky vyslovil len v dôsledku momentálneho psychického vypätia a indispozície ako sám uviedol, že: ,,povedal, to čo povedal, no nebolo to z jeho strany myslené tak, ako to bolo povedané“. Ani výpovede v konaní vypočutých svedkov nepotvrdili, že konanie žalobcu bolo takého charakteru, povahy a intenzity, že by odôvodňovalo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Preto, napriek predmetným verbálnym prejavom žalobcu súd zastáva názor, že konanie žalobcu v inkriminovanom incidente i jeho následné konanie je nedôvodné vyhodnotiť ako závažné porušenie služobnej disciplíny, majúce za následok tú najkrajnejšiu formu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou je jeho okamžité skončenie. Obrazne povedané, človek je na ulici, ktorý stav by s určitosťou nechcel zažiť ani jeden zo štátnych zamestnancov žalovaného. Súd nevidí dôvod nemožnosť ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom dohodou, ako to sám žalobca navrhol. Jedná sa o zamestnanca s výborným plnením služobných povinností, odborne zdatným, dôkazom čoho je skutočnosť, že sa jedná o zamestnanca, ktorý bol

vedením osobitne zvýhodňovaný a mal najvyšší plat na odbore. Doposiaľ uňho nebolo zaznamenané žiadne agresívne ani iné nevhodné a neprimerané správanie, práve naopak. Uvedený incident možno považovať za exces, ktorý objektívne nemôže mať za následok to, čo nastalo, teda okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom. Nemožno tiež poukázať na vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý okrem iného uviedol, že obdobného konania sa žalobca v predchádzajúcom období nedopustil a dané konanie žalobcu samo o sebe považuje za menej závažné porušenie služobnej disciplíny, ale po zohľadnení ďalších okolností vzniknutej situácie je dôvodné jeho konanie hodnotiť ako závažné porušenie. Podľa ustálenej judikatúry, samotné hodnotenie intenzity porušenia povinnosti zamestnanca závisí od konkrétneho zamestnávateľa (služobného úradu) s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, charakter vykonávanej práce, osobu zamestnanca, jeho postoj k plneniu služobných úloh, intenzitu a spôsob porušenia služobných povinností, situáciu v ktorej k porušeniu služobnej disciplíny došlo, ako aj dôsledky porušenia služobných povinností vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi (napr. vznik škody); v tejto súvislosti je významné ustanovenie § 109 Zákona (t. j. povinnosť v služobnom poriadku bližšie upraviť, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny). Skutočnosti uvedené v písmena a) vyššie neboli v potrebnom rozsahu zo strany žalovaného zhodnotené, pretože žalovaný nezohľadnil najmä tieto skutočnosti: konkrétne okolnosti prípadu, situáciu, v ktorej k porušeniu služobnej disciplíny došlo a intenzita a spôsob porušenia služobných povinností - pred dňom 29.3.2023 Ako už bolo vyššie uvedené, sa žalobca nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo zo strany žalovaného hodnotené ako porušenie služobnej disciplíny, pričom konanie žalobcu dňa 29.3.2023, ktoré bolo zo strany žalovaného hodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo realizované na verejnosti, ale v kancelárii vedúceho zamestnanca bez prítomnosti iných zamestnancov alebo osôb, charakter vykonávanej práce, osobu zamestnanca, jeho postoj k plneniu služobných úloh. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca bol dlhodobo hodnotený ako nadpriemerný zamestnanec pri plnení služobných povinností (napríklad za rok 2022 bol výsledok služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 26.1.2023 “vynikajúce“ s dosiahnutým počtom bodov 92 z celkového možného počtu bodov 100); podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta účinného od 1.2.2022 žalobca vykonával funkciu štátny radca - Manažér posudzovania projektov v stálej štátnej službe, ktorej najnáročnejšia činnosť bola charakterizovaná ako „Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou“; žalobca teda vykonával náročnú Pracovnú náplň, ktorá bola spojená s priamou zodpovednosťou za oprávnenosť čerpania verejných prostriedkov. V tomto smere je možné poukázať na pomerne rozsiahlu a ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (ktorú je možné primerane aplikovať aj na štátnozamestnanecký pomer). Obdobne aj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 74/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 316/2009 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoPr 7/2013, pričom z posledného z uvedených rozsudkov vyplýva aj to, že zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca preukázať, pričom súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca - dôsledky porušenia služobných povinností - žalovanému ako služobnému úradu nevznikla žiadna priama alebo nepriama škoda v nadväznosti na konanie žalobcu. Žalobca, ako sám uviedol si je vedomý toho, že nemá nárok na poskytnutie pracovného (služobného) voľna a ani na priznanie odmeny, ale v tomto smere považuje za potrebné poukázať na zaužívanú prax u žalovaného, kedy v prípade, ak zamestnanec vykonával prácu nad rozsah služobného času, zamestnávateľ priznával nárok na čerpanie náhradného voľna a rovnaký záver platí aj vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní nároku na odmenu. Podľa § 111 ods. 1 písm. l) Zákona, je štátny zamestnanec povinný sa slušne správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom - porušenie tejto povinnosti je podľa Služobného poriadku hodnotené ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa § 111 ods. 1 písm. o) Zákona, je štátny zamestnanec povinný plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona, pričom nie je ani v Upozornení a ani v Oznámení o okamžitom skončení zo strany žalovaného identifikované, ktoré konkrétne ďalšie povinnosti podľa Zákona (t. j. iné povinnosti ako povinnosti podľa § 111 ods. 1 Zákona), mali byť zo strany žalobcu porušené. Ak týmito inými povinnosťami mali byť povinnosti podľa § 5 ods. 5 Etického kódexu, potom povinnosti podľa písmena e) Etického kódexu (t. j. povinnosť komunikovať zdvorilo a v súlade s pravidlami slušného správania) a písmena g) Etického kódexu (t. j. povinnosť nezastrašovať iného zamestnanca ani na neho nevyvíjať psychický nátlak) sú subsumované svojou povahou pod základnú povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. l) Zákona a nie je ich možné považovať za porušenie ďalšej (inej) povinnosti tak, ako to vyžaduje § 111 ods. 1 písm. o) Zákona. Okrem uvedeného je podstatnou aj tá skutočnosť, že podľa § 5 Etického kódexu štátny zamestnanec je uvedené povinnosti povinný plniť

pri vykonávaní štátnej služby, pričom štátna služba je definovaná v § 6 Zákona ako činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto Zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa riadenie, rozhodovanie, odbornú prípravu návrhov zákonov, odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov a pod. Vzhľadom na uvedené a okolnosti konania žalobcu dňa 29.3.2023 možno prijať záver, že ku konaniu žalobcu nedošlo pri plnení úloh štátnej služby, preto záver o porušení Etického kódexu nie je dôvodný. Okrem uvedeného je potrebné opätovne zdôrazniť, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je výnimočné opatrenie, ktoré má nasledovať až potom, ak nie je možné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu porušenia služobnej disciplíny výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. g) Zákona13. Žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadňoval. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že ani v Oznámení o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru ani v Upozornení na závažné porušenie služobnej disciplíny nie je uvedené a špecifikované, o aké konkrétne závažné porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu sa jednalo. Nemožno to preto vyhodnotiť inak, ako fakt, že konanie žalobcu nie je možné subsumovať pod žiadnu zo skutkových podstát závažných porušení služobnej disciplíny (čl. 23 ods. 6 Služobného poriadku žalovaného). A záverom súd poukazuje aj na vyjadrenie samotného žalovaného, keď uviedol, že ak by sa žalobca za svoje konanie dňa 29.3.2023 ospravedlnil a zaviazal sa na to, že takéto konanie sa nebude v budúcnosti opakovať, potom “pravdepodobne by ani nemuselo dôjsť k upozorneniu žalobcu na porušenie služobnej disciplíny“, a v prípade, ak by sa neospravedlnil (keďže nikoho k tomu nie je možné nútiť), potom “by pravdepodobne nasledovalo zo strany žalovaného upozornenie na menej závažné porušenie služobnej disciplíny“. Aj táto skutočnosť preukazuje, že v posudzovanom prípade sa nejednalo o také konanie žalobcu, ktoré by odôvodňovalo použitie tak výnimočného a krajného opatrenie, akým je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného so žalobcom zo dňa 03.04.2023 na základe Oznámenia o okamžitom skončení za neplatné. 51. O časti nároku žalobcu súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom. O zvyšku nároku žalobcu súd rozhodne v konečnom rozsudku. 52. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie.