Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-12C/6/2023 1123201009 14. 05. 2025 Mgr. Lukáš Michálek ECLI:SK:MSBA4:2025:1123201009.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY - 10 - B1-12C/6/2023 Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. X, D., zast. JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou s miestom výkonu advokácie Zelená 11, Malinov proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, o zaplatenie 855,06 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: - 2 - B1-12C/6/2023 I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 195,06 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 195,06 eur od 28.01.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,40 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: - 9 - B1-12C/6/2023 1. Žalobou pôvodne súd dňa 03.02.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 855,06 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej časti poistného plnenia.. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je fyzickou osobou (postupníkom) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2022 t.j. poškodeným bola fyzická osoba E. F.. Škoda vznikla škodovou udalosťou na motorovom vozidle Citroen C4, EČV: D., (ďalej len „motorové vozidlo“). Škoda vznikla dňa 13.10.2021 škodovou udalosťou v Bratislave pri schádzaní z mosta Apollo, na Einsteinovú ul., keď vodič motorového vozidla pred poškodeným autom prudko zabrzdil, pričom vodič poškodeného vozidla stihlo ubrzdiť, ale vodič za ním nie, a tak došlo k poškodeniu zadnej časti vozidla a zároveň vozidlo zozadu posunulo poškodené vozidlo vpred a tak došlo ku zrážke aj s vozidlom pred ním. Postupca ako aj poistený u žalovaného oznámili škodovú udalosť poisťovni a požiadali o vyplatenie škodovej udalosti z poistenia vyplývajúcu z poistnej zmluvy č. 6613141006/4 (ďalej len „PZ“) a postupca požiadal o úhradu náhrady škody, pričom náhrada škody priamo na poškodenom motorovom vozidle TAXI nie je predmetom tohto sporu. Skutočnosť, že motorové vozidlo bolo užívané ako taxík predkladá žalobca zmluvu nájme vozidla zo dňa 23.06.2021 a osvedčenie vozidla TAISLUŽBY č. F. XXXXXXX. Žalovaný posúdil opravu ako neekonomickú v liste zo dňa 26.10.2021 a dňa 28.10.2021 bolo uhradené plnenie za škodu a až po doručení peňazí mohlo dôjsť k oprave motorového vozidla, pričom oprava bola v celkovej výške 2.300,- eur a ukončená dňa 08.11.202, t.j. má za to, že šlo o ekonomickú opravu vozidla,
ktoré bolo evidované ako taxík a postupca do času vykonania opravy bol povinný prenajať si náhradné motorové vozidlo taxi, t. j. tento nárok na prenájom náhradného motorového vozidla považuje v celom rozsahu za dôvodný. Poškodené motorové vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 13.10.2021 a odovzdané opravené postupcovi dňa 08.11.2021 o 14 hod. - vid zákazkový list. Počas opravy motorového vozidla si poškodený postupca prenajal náhradné motorové vozidlo Dacia (tiež TAXI) aby mohol vykonávať svoju činnosť v rozsahu trvania opravy (27 dní). Prenájom bol vyfakturovaný prenajímateľom POKUS Bratislava s.r.o. faktúrou č. 010102021 v sume 1.620,- eur (60,- eur/ 1 deň). Žalovaný uhradil iba 13 dní prenájmu s odôvodnením, že uhradili prenájom do doby ohlásenia totálnej škody (25.10.2021). Žalovaný sumu 60,- eur/1 deň nesporoval. Žalovaný si uplatnil zrážku v sume 7,84 eur za opotrebenie MV (777km) a zníženie 0,01 eur/za každý km v sume 7,22 eur pričom žalobca nemá vedomosť, ako sa žalovaný k týmto čiastkam dopracoval, nakoľko počet najazdených km, nebol nikde uvedený a preto má za to, že aj v tejto časti žalovaný nedôvodné krátil plnenie. Dôvodom dlhšieho prenájmu bola skutočnosť, že motorové vozidlo bolo opraviteľné a opravené za sumu 2.300,- eur a až úhradou škody mohol postupca začať riešiť situáciu, pričom však naďalej potreboval vykonávať prácu taxikára. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/328/2015 zo dňa 08.11.2016 v ktorom „Odvolací súd zdôrazňuje je poškodený dĺžku opraty nemohol ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opraty, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná..“ Rovnaké rezultát vyplýva aj z rozhodnutia KS BA č. 2Cob/97/2018. Výška žalovaného nároku vyplýva z. fakturovaného prenájmu náhradného motorového vozidla v čiastke 1.620,- eur, z ktorej je odčítaná suma zaslaná poisťovňou 764,94 eur . Rozdiel bez DPII v čiastke 855,06 eur tvorí istinu tohto návrhu. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že ku škodovej udalosti došlo, čo žalovaný ani nesporoval, a v časti prenájmu náhradného motorového vozidla vedenej v poisťovni pod PU 9531506431 poisťovňa neuhradila prenájom náhradného motorového vozidla v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná účelnosť prenájmu náhradného vozidla po oznámení o totálnej škode na vozidle. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by po oznámení žalovaného o totálnej škode na vozidle bola následná oprava vozidla opravou ekonomickou. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca ani v otázke preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný je pritom povinný nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Bolo povinnosťou poškodeného (resp. žalobcu), aby preukázal, že náhradné vozidlo bolo zo strany poškodeného prenajaté účelne. Žalovaný poukázal na Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.062016. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poisťovňa je povinná nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Zároveň nebolo preukázané, že poškodený zaplatil faktúru za prenájom, čoho kauzálnym dôsledkom je skutočnosť, že poškodenému žiadna škoda z titulu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla nevznikla. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že likvidácia škodovej udalosti bola zo strany žalovaného realizovaná plne v súlade so zákonom. 4. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že predmetom sporu je výlučne nárok na rozdiel úhrady prenájmu náhradného motorového vozidla v čiastke istiny, pričom žalobca už v podaní predložil dokumentáciu k vykonávaniu povolania a dokumentáciu k náhradnému vozidlu - tiež taxi. Žalobca na podporu svojich tvrdení predkladá ešte dotazník poškodeného k škodovej udalosti č. 9531506431, zaslaného žalovanému , kde dôvod zapožičania vozidla je výkon povolania a zároveň v bode 11 dotazníku uviedol počet najazdených km v rozsahu 1.500 km. V návrhu absentovala úhrada rozdielu za prenájom náhradného vozidla. Žalobca takýmto dôkazom disponuje avšak je aktuálne na dovolenke, a vie zaslať doklad po vrátení sa z dovolenky, takže príjmový doklad doloží v čo najkratšom čase. Vyjadrenie zástupcu žalovaného, ktorý v odpore uvádza, že oprava poškodeného motorového vozidla - taxíka bola neekonomickou je v rozsahu tvrdenia, nakoľko nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ekonomickú opravu rozporoval. Žalobca už v návrhu preukázal dĺžku prenájmu náhradného vozidla (od 13.10.2021 do 08.11.2021) ako aj výšku opravy poškodeného motorového vozidla a preto vyjadrenie žalovaného považuje za irelevantné. Žalovaný ani nesporuje, že by opravca žalobcu neopravil poškodené motorové vozidlo podľa obhliadky, ktorú vykonal žalovaný, t. j. táto skutočnosť nie je spornou.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 14.05.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 13.05.2025. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Opravu vozidla považoval za ekonomickú, keď hodnota opravy bola 2.300,- eur a všeobecná hodnota vozidla bola 2.875,75 eur. Žalobca ďalej poukázal na fakt, že rozhodnutie žalovaného o totálnej škode nie je relevantné, nakoľko žalobca v konaní preukázal, že sa jednalo o ekonomickú opravu, čo žalovaný to nerozporoval. Zotrval na svojej argumentácii, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný až do ukončenia opravy. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Dňa 13.10.2021 uzatvorili právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a spoločnosť FOKUS Bratislava s.r.o. ako nájomca, Zmluvu o nájme. Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo Dacia - Taxi, EČV: D. na obdobie od 13.10.2021 do 08.11.2021. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 60,- eur. 8. Z osvedčenia Okresného úradu Bratislava vypláva, že zapožičané vozidlo bolo evidované ako vozidlo taxislužby. 9. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že poškodené bolo vozidlo Citroen C4, EČV: D., škodu spôsobil škodca vozidlom Toyota Rav 4, poisteným u žalovaného. 10. Z osvedčenia Okresného úradu Bratislava vypláva, že poškodené vozidlo (Citroen C4) bolo evidované ako vozidlo taxislužby. 11. Listom zo dňa 26.10.2021 informoval žalovaný právneho predchodcu žalobcu, že dňa 25.10.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 2.208,75 eur. Žalovaný poistnú udalosť vzhľadom na stanovené náklady na opravu zlikvidoval ako neekonomickú opravu - totálnu škodu. 12. Z potvrdenia o prevode vypláva, že suma vo výške 2.208,75 eur bola poškodenému uhradená dňa 28.10.2021. 13. Faktúrou č. 029-11-21 zo dňa 08.11.2021 bola poškodenému fakturovaná oprava za poškodené vozidlo vo výške 2.300,- eur. 14. Dňa 08.11.2021 vystavila spoločnosť FOKUS Bratislava s.r.o. poškodenému faktúru č. 010102021, ktorou mu fakturoval prenájom motorového vozidla v celkovej sume 1.620,- eur 15. Zo zákazkového listu vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvalo od 13.10.2021 (dátum príjmu vozidla) do 08.11.2021 (dátum odovzdania vozidla). 16. Listom zo dňa 13.01.2022 informoval žalovaný právneho predchodcu žalobcu, že dňa 12.01.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 764,94 eur. Žalovaný uplatnené poistné plnenie krátil, keď uznal len dobu nájmu za 13 dní t. j. len od 13.10.2021 do 25.10.2021. Ďalej poistné plnenie krátil o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur. 17. Dňa 27.10.2022 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky predmetom ktorej bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému vo výške 855,06 eur s príslušenstvom. 18. Oznámením zo dňa 27.10.2024, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. 19. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.01.2022 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako nájomca uhradil prenajímateľovi nájomné za náhradné vozidlo dňa 20.01.2022.
20. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. 22. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 13.10.2021, ktorú zavinilo vozidlo poistené u žalovaného. Taktiež nebolo sporné, že vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) potreba prenájmu náhradného vozidla, nakoľko žalovaný čas sumy uhradil, čím uznal dôvodnosť potreby prenájmu náhradného vozidla. Spornou skutočnosťou nebol ani typ prenajatého vozidla a ani cena denného nájmu vozidla. Sporná zostala len dĺžka nájmu náhradného vozidla a krátenie poistného plnenia o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur. 23. Žalovaný vo svojom odpore považoval za sporné aj samotné preukázanie vzniku škody žalobcom, keď uviedol, že nebolo preukázané, že poškodený uhradil faktúru za prenájom náhradného vozidla. Na podklade týchto tvrdení predložil žalobca ako dôkaz príjmový doklad zo dňa 20.01.2022, ktorý bol žalovanému zaslaný a ktorý jednoznačne preukazuje úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Predmetný dôkaz bol žalovanému zo strany súdu zaslaný a žalovaný ho následne nijakým spôsobom nespochybnil, z čoho súd dovodil, že medzi stranami sporu po predložená tohto dôkazu už samotný vznik škody sporným nebol. Súd tu poukazuje aj na fakt, že sám žalovaný časť poistného plnenia predstavujúceho náhradu škody za nájom náhradného vozidla poškodenému už uhradil, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.01.2022. Záverom súd poukazuje aj na to, že ku vzniku škody (poistnej udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt – poisťovňu. 24. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur, súd ho považoval za neodôvodnené. Žalovaný v rámci oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.01.2022 a ani počas celého súdneho konania dôvod takéhoto krátenia poistného plnenia nezdôvodnil. Postup žalovaného spočívajúci v takomto krátení poistného plnenia, nebol ani v rámci poistného konania a ani v konaní pred súdom podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, čo dôvodne namietal aj samotný žalobca. Pokiaľ chcel žalovaný nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietať, resp. spochybňoval, bolo dôkazné bremeno v rovine uvedenej námietky na žalovanom, pričom žalovaný v danej súvislosti neuplatnil žiadnu procesnú obranu. 25. K samotnej dĺžke nájmu náhradného vozidla súd uvádza, že v predmetnej veci bolo poškodenie motorového vozidla vyhodnotené ako tzv. totálna škoda. Pri tzv. parciálnej škode, kedy je poškodené vozidlo ekonomicky opraviteľné je rozhodujúcou skutočnosťou, kedy sa oprava poškodeného motorového vozidla ukončila. Uvedené vyplýva aj zo súdnej praxe, keďže súdy priznávajú náhradu za prenájom motorového vozidla (pri splnení ostatných zákonných podmienok) do doby, kým je poškodené vozidlo opravené a odovzdané do dispozičnej sféry poškodeného. Odlišná situácia vzniká pri tzv. totálnej škode. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nájom vozidla pri tzv. totálnej škode je dôvodný len do momentu oznámenia spôsobu likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla), tento súd považuje za nesprávny. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého by hod dostal taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať
svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Rozhodujúcim kritériom pre určenie opodstatnenosti dĺžky nájmu pri tzv. totálnej škode je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov], keďže až do tohto momentu pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla. Súd konštatuje, že v danej veci považoval nájom náhradného vozidla za dôvodný až do momentu poukázanie finančných prostriedkov poškodenému, ktoré boli na jeho účet pripísané dňa 28.10.2021. Poškodený až prijatím týchto finančných prostriedkov získal možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe najvyšší súdnych autorít napr. z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023. 26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nárok na náhradu nákladov je v tomto prípade dôvodný až do vykonania opravy poškodeného vozidla, tento súd taktiež nepovažoval za správny. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri tzv. totálnej škode je poisťovňa povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla len do momentu poukázania finančných prostriedkov za škodovú udalosť. Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu už totiž nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody a to bez ohľadu na to o aké motorové vozidlo sa jednalo, na aký účel slúžilo a či bolo alebo nebola jeho oprava po ukončení šetrenia poistnej udalosti realizovaná. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. 27. Podľa názoru súdu vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 16 dní t. j. za obdobie od 13.10.2021 do 28.10.2021, keď dňa 28.10.2021 žalovaný poukázal poškodenému finančné prostriedky za škodovú udalosť. 28. Žalobca si voči žalovanému uplatnil za prenájom náhradného vozidla spolu 1.620,- eur. Časť z tejto sumy vo výške 764,94 eur bola žalovaným uhradené ešte pred začiatkom súdneho konania. V súdnom konaní si žalobca uplatnil rozdiel medzi žiadanou a vyplatenou sumou vo výške 855,06 eur. Z tejto sumu bola žaloba dôvodná v časti neoprávneného krátenia za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur, krátenia za rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur a krátenia za dobu nájmu od 26.10.2021 do 28.10.2021 (3 dni x 60eur/deň spolu 180,- eur). Súd teda žalobe v časti o zaplatenie 195,06 eur vyhovel (výrok I. rozsudku). Naopak žaloba nebola dôvodná časti doby nájmu od 29.10.2021 do 08.11.2021 (11 dní x 60eur/deň spolu 660,- eur). Súd preto žalobu v tejto časti zamietol (výrok II. rozsudku). 29. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2022 do zaplatenia, tento bol podľa názoru súdu zo strany žalobcu uplatnený správne a preto ho súd žalovanému z prisúdenej sumy 195,06 eur priznal. Žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 12.01.2022, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 27.1.2022. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor podporuje odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009
uvádza: „Námitku dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení, tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované) nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a protože zákon č. 168/1999 5b. neobsahuje špeciálni úpravu pro prípad prodlení s poskytnutím pojistného plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“ 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca žaloval sumu vo výške 855,06 eur, pričom bol úspešný v časti 195,06 eur, čo predstavuje 22,80 % úspechu a 77,20 % neúspechu žalobcu (resp. 77,20 % úspechu a 22,80 % neúspechu žalovaného). Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 54,40 % (77,20 % mínus 22,80 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: - 2 - B1-12C/6/2023 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).