Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 28C/22/2023 6123357724 02. 10. 2024 Mgr. Marián Baláž ECLI:SK:MSBA4:2024:6123357724.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tlstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 100,- eur od 22.02.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručeným dňa 11.07.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 100,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že dňa 20.10.2022 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol M. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. R. XX, XXX XX H. (ďalej len „poškodený“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 752/2022 zo dňa 18.11.2022, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 18.11.2022 do 25.11.2022, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Uviedol, že poškodený nemal po dobu trvania nájmu k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 8442022, splatnú dňa 10.12.2022 na sumu 430,03 eura s DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla; vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma podľa žalobcu predstavuje náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na neho, pričom započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2022 vznikla voči žalovanej pohľadávka
vo výške 430,03 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca žalovanú vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla; žalovaná mu dňa 09.02.2023 poskytla poistné plnenie vo výške 330,03 eura. Žalovaná podľa žalobcu postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaná mu neposkytla poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke na náhradu škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej. Žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. Podľa žalobcu sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bola povinná poskytnúť najneskôr do 22.02.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o PZP“), pričom šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 06.02.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Podľa žalobcu jeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax; poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/24/2020, 14Cob/55/2019, 13Cob/49/2019, 9Co/300/2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017. Pre prípad vzniku pochybnosti ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, v odôvodnení ktorého ústavný súd označil za neakceptovateľný skorší právny názor všeobecných súdov o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Podľa žalobcu sa tým súčasne zaujalo zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou EÚ. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.07.2023 platobný rozkaz č. 18Up/1181/2023, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 100,- eur od 22.02.2023 do zaplatenia. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázala na to, že oprava škôd vzniknutých na poškodenom vozidle poškodeného bola vykonávaná v autorizovanom autoservise Z., a.s., so sídlom C. cesta XX, H. (ďalej aj len „autoservis“). Autoservis po vykonaní opravy vystavil faktúru č. 9122201365 na sumu 932,26 eura s DPH, pričom časové parametre opravy vyplývajú zo samotnej faktúry, keď karosárska práca trvá 1,5 hodiny a práce po klampiarskej oprave trvali 0,33 hod. Oprava teda trvala 1,83 hodiny, čo nie je ani pol dňa práce. Žalovaná poskytla poistné plnenie za šesť dní nájmu; túto dobu označila ako primeranú a účelne vynaloženú dobu trvania nájmu a za spornú označila ďalšie dva dni trvania nájmu. Podľa žalovanej žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal nutnosť a účelnosť trvania nájmu v rozsahu prevyšujúcom šesť dní, dôkazné bremeno pritom zaťažovalo žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý bol v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP povinný preukázať; žalovaná poukázala na judikát R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že náhradné vozidlo skutočne potreboval a že zapožičanie bolo účelné. Samotné konštatovanie žalobcu o využívaní náhradného vozidla na zabezpečenie potrieb bez ich bližšej špecifikácie nie je podľa žalovanej spôsobilé preukázať odôvodnenosť a nutnosť potreby nájmu náhradného vozidla tak, ako to predpokladá samotné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca ani jeho právny predchodca podľa žalovanej neuniesli dôkazné bremeno a svojou argumentáciou nepresvedčili o nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla; poukázala na obsah rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31Cb/27/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/142/2019, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Co/84/2019. Žalobca tiež podľa žalovanej nepreukázal, prečo zo strany opravcu oprava s časovým rozsahom cca 0,5 dňa trvala v tomto prípade až 8 dní; akékoľvek neúmerné navyšovanie doby opravy zo strany opravcu nemôže byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto ani samotné náklady na túto nie nutne a účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu ísť na vrub škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Opravca opravu ukončil dňa 24.11.2022 a právnemu predchodcovi žalobcu podľa žalovanej nič nebránilo, aby si vozidlo prevzal a náhradné vozidlo vrátil; ten tak spravil až nasledujúci deň, t.j. 25.11.2022. Poukázala na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline medzi totožnými sporovými stranami, v ktorom odvolací súd posudzoval obdobný prípad, kedy k odovzdaniu vozidla došlo až deň po dokončení opravy v zmysle faktúry opravcu, pričom takéto zadržiavanie opravovaného vozidla nemôže byť podľa uvedeného súdu na ťarchu žalovanej. Žalovaná v odpore poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17, ktorý je podľa jej názoru aplikovateľný na žalobcu, ktorého konanie podľa žalovanej možno
hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Konanie žalobcu, ako lovca dopravných nehôd, nemožno podľa žalovanej hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, preto podľa nej s poukazom na § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“) nepožíva právnu ochranu. Napokon v podanom odpore uviedla, že nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, pretože bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a v zákonnej lehote, do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu, listom zo dňa 07.02.2023 žalobcovi oznámila, že dňa 06.02.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 330,03 eura s DPH v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP. 3. Z dôvodu podaného odporu žalovanou Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu túto vec postúpil tunajšiemu súdu. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pritom je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania jeho reálnej možnosti užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018, sp. zn. 14Cob/55/2019. Pokiaľ žalovaná namieta dobu opravy poškodeného motorového vozidla, tieto jej námietky označil za irelevantné, ktoré neboli v konaní nijako preukázané a ostali tak v teoretickej rovine. Postup, akým žalovaná priznáva náhradu nákladov za nájom náhradných vozidiel po dobu, kedy sa vozidlo poškodeného nachádza v servise za účelom jeho opravy nie je podľa žalobcu správny, pretože nezohľadňuje celkovú potrebnú dĺžku doby opravy vozidla, ale iba jednotlivé časové úseky. Podľa žalobcu pritom poškodený nevie ovplyvniť dĺžku doby, počas ktorej je poškodené vozidlo v servise; vplýva na ňu viacero faktorov. Ďalej uviedol, že z predloženej faktúry vystavenej autoservisom za opravu vozidla vyplýva dátum dodania služby dňa 24.11.2022, pričom bezprostredne potom, dňa 25.11.2022 bolo náhradné vozidlo odovzdané a nájom ukončený. Od poškodeného nie je odôvodnené očakávať, že bude každý deň a v hocijaký čas pripravený ísť do autoservisu a následne odovzdať prenajaté vozidlo, obzvlášť keď dopredu nevedel presný termín, kedy tak bude musieť vykonať. Podstatné podľa žalobcu je, že poškodený dobu nadmerne nepredlžoval a potrebné kroky vykonal bez zbytočného odkladu, v nasledujúci deň. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla treba považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla. Uviedol tiež, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k tomu poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poukázal tiež na to, že poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V tejto veci je podľa žalobcu relevantné, že poškodené vozidlo bolo po celé obdobie, v čase od 18.11.2022 do 25.11.2022, t.j. osem dní v autoservise, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. Prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. V súvislosti so žalovanou označeným nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17 žalobca odmietol jej tvrdenia, že parazituje na systéme povinného zmluvného poistenia, keď takéto argumenty žalovanej označil za špekulatívne a účelové;
žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby a pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. Pokiaľ ide o námietky žalovanej ohľadne úrokov z omeškania, žalobca s nimi nesúhlasil a zopakoval svoju argumentáciou, vychádzajúcu z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorom uvedený súd poukázal na obsah Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES. Následne Najvyšší súd SR zaujal právny názor v intenciách výkladu Ústavného súdu SR, v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022. 4. Žalovaná vo vyjadrení v listinnej podobe, doručenom súdu dňa 05.10.2023 zopakovala, že v konaní nebola preukázaná nutnosť a účelnosť trvania nájmu nad rámec žalovanou priznanej doby nájmu; žalobca nikdy nepreukázal skutočnú úhradu nájomného, nevznikla teda ani škoda spočívajúca v rozdiele v majetkovej sfére poškodeného pred nehodou a po nehode. Podnikanie s poistnými udalosťami podľa nej nemusí byť samo osebe nemravné, musí sa ale diať v rámci férových pravidiel a nesmie byť namierené proti podstate inštitútu povinného zmluvného poistenia, primárne určeného k odškodneniu nevinných obetí dopravných nehôd, nie však k tomu, aby sa prostredníctvom systému PZP obchodovalo s fiktívnymi pohľadávkami na náhradu škody. Opakovane namietala absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou. Taktiež namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď z uvádzaného skutkového stavu a predložených dôkazov podľa nej vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pretože poškodený žalobcovi pred jej postúpením príslušnú pohľadávku neuhradil, uvedená pohľadávka mu nevznikla; žalovaná označila úkon postúpenia pohľadávky z poškodeného na žalobcu za absolútne neplatný podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“). Žalovaná tiež zopakovala, že žalobca nepreukázal, že ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.10.2024. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 20.10.2022 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol M. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. R. XX, XXX XX H. (t.j. poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise Z., a.s.. V zmysle potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (č.l. 12rub) bolo vozidlo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 18.11.2022 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 25.11.2022 bolo vozidlo dňa 25.11.2022 odovzdané poškodenému. Autoservis faktúrou č. 9122201365 zo dňa 24.11.2022 (č.l. 26), splatnou dňa 08.12.2022, s dátumom dodania 24.11.2022, fakturoval poškodenému za opravu vozidla sumu 832,26 eura, pričom faktúru zaslal priamo žalovanej. Listom zo dňa 07.02.2023 (č.l. 16) žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 06.02.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že sumu 330,03 eura ako priznanú primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla v trvaní šesť dní poukázala na účet žalobcu dňa 09.02.2023 (č.l. 17). Dňa 18.11.2022 žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvu o nájme č. 752/2022 (č.l. 11), na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom trval od 18.11.2022 do 25.11.2022, pričom poškodený po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný (č.l. 12). Faktúrou č. 8442022 zo dňa 25.11.2022 (č.l. 13) so splatnosťou dňa 10.12.2022 žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 430,03 eura za 8 dní (8 x 50 eur), a tiež poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur vrátane DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2022 (č.l. 13rub-14) poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 8442022. Poškodený oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 25.11.2022 (č.l. 14rub). Z potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody (č.l. 32-33) súd zistil, že spoločnosť Z. I. s.r.o., C. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ako autorizovaný servis vozidiel značky I., I., R., ďalej spoločnosť MD-H. F., s.r.o., H. ul. XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, ako autorizovaný servis vozidiel značky H., napokon spoločnosť Q. CD, spol. s r.o., C. 5, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, ako autorizovaný servis vozidiel značky C., potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody
je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. 6. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 7. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 8. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. 9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 10. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 11. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 18. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že dňa 20.10.2022 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Tým je v zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP daná zodpovednosť, a zároveň tiež pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2022 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 8442022. Poškodený oznámil postúpenie svojej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu listom zo dňa 25.11.2022 žalovanej. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 524 ods. 1, 2 OZ tak je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaná listom zo dňa 07.02.2023 oznámila žalobcovi, že dňa 06.02.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala žalobcovi sumu 330,03 eura za 6 dní zapožičania náhradného vozidla s tým, že v tejto dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. 23. Zodpovednosť žalovanej za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, žalovaná totiž čiastočne, v sume 330,03 eura, žalobcovi z tohto titulu plnila. Okrem toho súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008). V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného (táto nebola zo strany žalovanej nijako rozporovaná), ani účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a teda že išlo o cenu primeranú, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo (čo je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti). Rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Medzi stranami zostala sporná iba otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaná namietala, že oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo, mohla byť s ohľadom na jej charakter vykonaná skôr, pričom ukončená bola už dňa 24.11.2022, kedy autoservis vystavil faktúru za opravu motorového vozidla a poškodené vozidlo si poškodený mohol podľa žalovanej prevziať už dňa 24.11.2022, a nie až dňa 25.11.2022. 24. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu príp. vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou, súd poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán dospel k nasledovným záverom: „... odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom
škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. .... V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. ... V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti Z. I., s.r.o., ktorá vykonávala opravu motorového vozidla poškodeného, a ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov, t. j. spoločnosti Q.-CD spol. s r. o., prípadne MD-H. F., s. r. o., z ktorých vyplýva, že bežnou praxou týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, ak poisťovňa je ich zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu) sa ako náhrada úhrady faktúry využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Je potom nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe autoservisov vedomosť, pričom sám potvrdil, že bol o vydanie krycieho listu listom označeným ako „Splnomocnenie“ požiadaný. Žalovaný (pri svojom skutkovom tvrdení, že motorové vozidlo poškodeného bolo obhliadnuté dňa 14.12.2021 a následne bola vykonaná doobhliadka dňa 21.12.2021) v spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nejakým spôsobom, čo i len sčasti, spochybňovali, že faktúrou autoservisu (č. 1214540 dňa 27.12.2021 znejúca na sumu 3.794,95 eur) vyúčtovanú cenu opravy motorového vozidla poškodeného následne aj v celom rozsahu uhradil (dňa 17.01.2022 bola pripísaná na účet spoločnosti Z. I., s.r.o. suma 3.794,95 eur). Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. ... Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by (v spore posudzovanom období od 29.12.2021 do 17.01.2022) zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou motorového vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla žalovanému, príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo zistených skutočností, t.j. že poškodený si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v servise, ktorého zmluvným partnerom je žalovaný, splnomocnil predmetný autoservis (t.j. subjekt, ktorý ako zmluvný partner rozhodne musel mať skúsenosti s komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla) na komunikáciu so žalovaným (s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla bude likvidovaná formou „krycieho listu“), pri (žalovaným nepopretom) vyjadrení žalobcu o tom, že poškodený nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu opravy poškodeného motorového vozidla, vyplýva, že poškodený
vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t.j. žalovaného. ... Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2021) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.“ 25. Súd ďalej poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán uviedol: „Odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. ...“. 26. Súd odcitoval relevantné časti odôvodnenia obidvoch rozsudkov Krajského súdu v Žiline, pretože uvedený súd sa v nich komplexne vysporiadal s otázkami, ktoré sú relevantné aj pre posúdenie prejednávanej veci, ako aj s totožnými argumentmi a námietkami žalovanej uplatnenými v tejto veci, vrátane rozhodnutí prvoinštančných a odvolacích súdov ako aj najvyššieho súdu. Súd považuje argumentáciu vyjadrenú v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Žiline za racionálnu, logicky podloženú, argumentačne presvedčivú, preto sa s ňou tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, súd uvádza, že táto argumentácia nezodpovedá ani realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po zaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Uvedené napokon preukazujú aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vystavené spoločnosťou Z. I. s.r.o., C. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ako autorizovaným servisom vozidiel značky I., I., R., spoločnosťou MD-H. F., s.r.o., H. ul. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ako autorizovaným servisom vozidiel značky H., spoločnosťou Q..CD, spol. s r.o., C. 5, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ako autorizovaným servisom vozidiel značky C., ktoré potvrdzujú, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý
vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Bolo by pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený, ktorý škodovú udalosť nezavinil, by si dokázal v tejto situácii individuálne vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky, týkajúce sa platenia a odovzdania motorového vozidla po oprave autoservisom, najmä keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v silnejšej pozícii a určuje „pravidlá hry“. Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ ... „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje.“ ... „Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.“ ... „Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k záveru, že: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.“ Ďalej súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru, že: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. ... Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od 13.9.2019 do 20.9.2019 a to za
predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023. S ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacích súdov možno v tomto prípade konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo môže reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovanej) vystavený a autoservisu doručený krycí list resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu. Súd pritom v posudzovanom prípade, keď poškodený vrátil náhradné vozidlo a prevzal si opravené svoje motorové vozidlo hneď v deň nasledujúci po vystavení faktúry za jeho opravu autoservisom, nezistil, že by poškodený neprimerane dlhú dobu odďaľoval vrátenie náhradného vozidla. V posudzovanej veci taktiež nebolo sporné, že v súvislosti s faktúrou za opravu vozidla (od vystavenia ktorej žalovaná odvodzovala okamih ukončenia opravy) žalovaná doručila autoservisu krycí list, po doručení ktorého bolo opravené motorové vozidlo bezodkladne vydané poškodenému, ako to vyplýva z potvrdenia uvedeného autoservisu. Rovnako nebolo v konaní sporné, že by bol autoservis v omeškaní s odovzdaním motorového vozidla po jeho oprave poškodenému, keď v deň ukončenia opravy bola vystavená príslušná faktúra, vo vzťahu ku ktorej žalovaná doručila autoservisu krycí list. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018 zo dňa 12.12.2018). Súd tiež poukazuje na to, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu, vozidlo nechal opraviť v autoservise, v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil. Opätovne súd poukazuje na to, že škodová udalosť, ktorú poškodený nezavinil, a s ňou spojené negatívne dôsledky, boli poškodenému „vnútené“ inou osobou, preto nie je ani možné od neho spravodlivo požadovať, aby disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na tento účel (keďže nemohol predvídať vznik týchto nákladov) a aj v prípade jej existencie túto použil práve na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Okrem toho súd poukazuje na to, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili priamo škodcovia (a už vôbec nie poškodení), a to vzhľadom na platenie poistného v prospech poisťovne. 27. Žalovaná tiež namietala neprimeranú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla zo strany autoservisu, pričom uviedla, že dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla v primeranej dobe (6 dní namiesto 8 dní) určila s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovanej pri poskytovaní súčinnosti. Žalobca podľa žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali ním uplatnenú dĺžku opravy poškodeného vozidla (8 dní). K tomu súd uvádza, že pokiaľ mala žalovaná za to, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, bolo na nej, aby túto skutočnosť preukázala. Žalovaná nešpecifikovala a dostatočne presvedčivo neodôvodnila, ako dospela k záveru o tom, že v tomto konkrétnom prípade bola primeraná dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla práve 6 dní, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná pri úhrade faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla vystavenú autoservisom túto skutočnosť nijako nenamietala. S ohľadom na uvedené sú podľa názoru súdu tieto dodatočné námietky žalovanej, uplatnené až po podaní žaloby na súd, účelové. Pokiaľ by žalovaná mala výhrady k celkovej dĺžke opravy s ohľadom na technologické postupy a časové normy udávané výrobcom poškodeného motorového vozidla, mala to riešiť s autoservisom v rámci dohodnutého postupu pri uhrádzaní ceny opravy, a nie následne vo vzťahu k poškodenému resp. žalobcovi, ktorý nemohol dĺžku opravy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd preto považuje aj túto námietku žalovanej za nedôvodnú. 28. Pokiaľ ide o žalovanou namietaný postup žalobcu, keď výkon jeho podnikateľskej činnosti žalovaná označila za odporujúci zásade poctivého obchodného styku, súd sa s týmto názorom žalovanej nestotožňuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca ponúka potenciálnym zákazníkom,
poškodeným, možnosť dočasného odplatného užívania motorového vozidla počas doby opravy ich vozidiel, ku ktorých poškodeniu došlo pri dopravnej nehode. Konanie žalobcu súd nepovažuje za odporujúce poctivému obchodnému styku, v posudzovanom prípade v konaní nebola zistená neprimeraná výška nájomného účtovaného poškodenému, ani neprimeraná doba trvania nájmu, ktorá by nezodpovedala dobe nemožnosti poškodeného užívať svoje vlastné, poškodené motorové vozidlo. Napokon v konaní súd nezistil nedostatočnú súčinnosť žalobcu vo vzťahu ku poškodenému, ani také jeho konanie, ktorým by žalobca požadoval od žalovanej plnenie z povinného zmluvného poistenia spôsobom, ktorý by bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. Napokon, Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 posudzoval namietané porušenie ústavných práv subjektu, ktorý mal obdobné postavenie ako žalobca v tomto konaní; ústavný súd v jeho prípade skonštatoval porušenie práv uvedeného subjektu príslušným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. 29. V konaní teda bolo preukázané, že poškodený mal počas obdobia, kedy bolo jeho poškodené vozidlo v autoservise za účelom opravy, t.j. od 18.11.2022 do 25.11.2022, účelne prenajaté náhradné motorové vozidlo. V súvislosti s nájmom náhradného vozidla bola poškodenému zo strany žalobcu vystavená faktúra na sumu 430,03 eura (za 8 dní nájmu po 50 eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur), a žalovaná uhradila žalobcovi len sumu 330,03 eura, za 6 dní zapožičania náhradného motorového vozidla, pričom bezdôvodne odmietla zaplatiť celú fakturovanú sumu žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami (430,03 eura - 330,03 eura = 100,eur), vrátane požadovaných úrokov z omeškania. Žalovaná sa so splnením svojej povinnosti dostala do omeškania, súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou (§ 11 ods. 7 zákona o PZP). 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.