Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-11C/4/2022 1322200368 13. 06. 2024 JUDr. Silvia Gandelová ECLI:SK:MSBA4:2024:1322200368.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY B3-11C/4/2022 Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu: Račianska – Reality, a.s., so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 51284219, zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., zastúpený Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, so sídlom Dunajská 8, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby takto rozhodol: B3-11C/4/2022 I. Žalovaný je povinný odstrániť stavbu - garáž súp.č. XXXX, postavenú na parc.č. XXXXX/XX, nachádzajúcu sa v kat.úz. C. D., obec B. - D. E. C. D., okres B. F. a je povinný vypratať pozemok parc.č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 18 m2 nachádzajúci sa v kat.úz. C. D., obec B., Mestská časť C. D., okres B. F., vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1 a to všetko do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. odôvodnenie: B3-11C/4/2022 1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Bratislava III doručená dňa 26.1.2022, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu - garáž súp.č. XXXX, postavenú na parc.č. XXXXX/ XX, nachádzajúcu sa v kat.úz. C. D., obec B. - D. E. C. D., okres B. F. a povinnosť vypratať pozemok parc.č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 18 m2 vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX a to do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „G.“ parc. č.XXXXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a nachádza sa na H. I. J. B.. Žalovaný je vlastníkom stavby, garáže, súpisné číslo XXXX postavenej na parcele vo vlastníctve žalobcu. Stavbu užíval žalovaný na základe rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru s tým, že sa jedná o dočasnú stavbu. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva na pozemok nachádzajúci sa pod stavbou garáže vo vlastníctve žalovaného, nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nájomný vzťah v zmysle nájomnej zmluvy zanikol uplynutím doby nájmu (článok III ods. 3.2 písm. a) nájomnej zmluvy). V zmysle článku IV ods. 4.4 nájomnej zmluvy nájomca je povinný v lehote do 15 dní od skončenia doby nájmu
predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. V zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy je zrejmé, že doba nájmu uplynula a nájomca si nesplnil svoju povinnosť, nevypratal predmet nájmu, po uplynutí doby nehnuteľnosť ďalej užíva. Podľa žalobcu v tomto prípade nejde o režim neoprávnenej stavby zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 09.10.2020 sp.zn. 22Cdo 1997/2000. Ďalej uviedol, že na pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť žalovaného, má investičný zámer už vyhotovenú projektovú dokumentáciu. Vzhľadom na to, že na základe rozsudku o vyprataní pozemku v tomto prípade nie je možné odstrániť garáž žalovaného navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom, ktorým zaviaže žalovaného na odstránenie stavby a zároveň aj na vypratanie pozemku. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu bol vo viacerých súdnych sporoch s totožným predmetom konania a úspešný a vlastníci garáží boli zaviazaní odstrániť predmetnú stavbu a vypratať pozemok. 3. Ako dôkazy predložil LV č. XXXX, nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, neskôr doložil rozhodnutie Odboru výstavby a územného plánovania zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa X.X.XXXX, zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa XX.X.XXXX, dočasné kolaudačné rozhodnutie zo dňa X.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve XX XXX/XXXX-XX, notársku zápisnicu zo dňa X.X.XXXX, 4. Žalovaný sa ku doručenej žalobe písomne vyjadril, navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca bez dôkazu uvádza, že stavbu garáže užíva na základe rozhodnutia ONV odbor výstavby s tým, že sa jedná o dočasnú stavbu, on tvrdí, že stavba bola povolená ako stavba pevne spojená so zemou do trvalého užívania. Žalovaný stavbu užíva na základe osvedčenia o dedičstve. Žalobca pozemky pod garážami kupoval a musel si byť vedomý, že užívanie zastavaných pozemkov je obmedzené vlastníckym právom žalovaného ako aj ostatných vlastníkov garáží. Ďalej uviedol, že stavba nebola na pozemku umiestnená za platnosti nájomnej zmluvy, ani na základe súhlasu žalobcu. Vznik práva na umiestnenie stavby nemožno posudzovať podľa stavu k X.X.XXXX, stavba sa na pozemku nachádza približne od roku XXXX a samotná skutočnosť, že uplynula doba nájmu neoprávňuje vlastníka pozemku na odstránenie stavby žalovaného. Pre právne posúdenie môžu platiť iba také práva a povinnosti , ktoré vznikli v čase vzniku stavby. Žalobca podľa neho nepreukázal, že stavba je neoprávnená, pokiaľ sa v čase výstavby súhlas vlastníka pozemku nevyžadoval, potom nemožno stavbu považovať za neoprávnenú. Podľa žalovaného nie je právo vlastníka pozemku nadradené právu vlastníka stavby a pri rozhodovaní má súd zohľadniť nie iba požiadavku súčasného vlastníka, ale hospodársky zámer pri výstavbe stavby a účelnosť odstránenia stavby v čase rozhodovania. Navyše za 50 rokov sa žiadny vlastník pozemku pod stavbou nedomáhal odstránenie stavieb zo svojho pozemku a rešpektoval práva vlastníkov stavieb. 5. Žalobca v replike uviedol, že strany súdneho sporu sú právnymi nástupcami po pôvodných účastníkoch právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby garáže, otázku vzájomného vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby garáže je preto potrebné posudzovať podľa vtedy platnej právnej úpravy a rozhodujúce budú aj právne skutočnosti a tituly, na základe ktorých boli tieto stavby na cudzích pozemkoch uskutočnené, s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992, s výnimkou, že vznik a nároky z nich plynúce pred XX.XX.XXXX sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Stavba, ktorej odstránenie je predmetom sporu, je stavba samostatne stojacej garáže a na danom mieste sa nachádza cca 100 takýchto garáží, ktoré sú vo vlastníctve iných fyzických a právnických osôb, nachádzajú sa na pozemkoch žalobcu. Právny režim, dátum vybudovania, ako aj následné vzájomné vzťahy m edzi vlastník mi garáží a vlastník om pozem ku pod garáž ami je pri všetkých tý cht o garážach postavenýc h na ulic i Sliačska v Bratislave v areáli Vý sk um ného ústavu zváračského, totožný. Rozhodnutím o prípustnosti stavby Odbor výstavby ONV Bratislava - Nové Mesto povolil vykonať výstavbu garáží ako dočasnú stavbu do XX.XX.XXXX na časti pozemku Výskumného ústavu zváračského. V tomto rozhodnutí sa ďalej uvádza, že majiteľ garáže je povinný odstrániť garáž po XX.XX.XXXX na vlastný náklad bez nároku na akúkoľvek úhradu. Takéto rozhodnutie bolo vydané v roku XXXX. Medzi Výskumným ústavom zváračským ako vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby garáže bola uzatvorená zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie. Takáto zmluva bola uzatvorená v roku XXXX. Rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III z roku XXXX bolo predĺžené dočasné užívanie týchto garáží ako dočasných stavieb do XX.XX.XXXX. V predmetnom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že po tomto termíne sú stavebníci povinní stavby odstrániť na vlastné náklady, bez nároku na náhradu. Medzi pôvodným vlastníkom pozemku a vlastníkom garáže bola uzatvorená zmluva o prenechaní
pozemku na dočasné užívanie s tým, že pokiaľ v zmluve nie je určené inak, platia pre ňu ustanovenia § 397 a 398 Občianskeho zákonníka. Už z názvu zmluvy bolo zrejmé, že ide o dočasné užívanie pozemkov a nie osobné užívanie pozemkov (osobné užívanie pozemkov nebolo časovo obmedzené a prechádzalo na dedičov a podľa § 872 ods. 1 OZ sa právo osobného užívania zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby priamo zo zákona dňa XX.XX.XXXX). V prípade prenechania nehnuteľnosti na dočasné užívanie išlo o záväzky z iných zmlúv; prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie bolo obmedzené vždy časovo alebo účelovo. V zmysle § 876 Občianskeho zákonníka sa hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka menia od XX.XX.XXXX na nájomné zmluvy. Ustanovenie § 876 Občianskeho zákonníka sa však nevzťahovalo na vzťahy z dočasného užívania nehnuteľností, ktoré vznikli na základe zmlúv uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka, respektíve prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka neupravili ako treba nazerať na zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie uzatvorené podľa § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka, jediným inštitútom, ktorý prichádza do úvahy je analógia legis. Právo dočasného užívania pozemku je občianskoprávnym vzťahom, ktorý bol založený skorším právnym predpisom, avšak ktorý už v neskoršom právnom predpise nie je osobitne upravený. Preto sa bude v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka spravovať tými ustanoveniami, ktoré upravujú právne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Použitie analógie zákona je v danom prípade prípustné, pretože právny vzťah o ktorý ide sa spravuje vo svojej podstate rovnakými zásadami, aké platia pre nájomné vzťahy vzniknuté na základe nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia prichádza do úvahy. Takto sa vyjadril Okresný súd Bratislava III v odôvodnení svojho rozsudku č.k. 6C/147/04, pričom rovnaký názor bol publikovaný v Justičnej revue č. 11/2007 na str. 1449. Žalovaný, respektíve jeho právny predchodca, si bol vedomý skutočnosti, že staval garáž na cudzom pozemku, čo vyplýva aj z rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III, ktorým sa povoľuje dočasne užívať garáž a teda nemohol si myslieť, že jeho právo je časovo neobmedzené, ale naopak vedome na seba vzal riziko z dočasného vzťahu vyplývajúce. Žalovaný sa za takýchto okolností nemôže domáhať ochrany svojho ústavného práva na vlastníctvo. Žalobca ako vlastník pozemku prostredníctvom predmetnej žaloby len realizoval ochranu svojho vlastníckeho práva a to takým spôsobom, ktorý mu priznával zákon a v jeho medziach. K otázkam právnych vzťahov vlastníkov dočasných stavieb uskutočnených na cudzích pozemkoch žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/1500/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2999/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/4731/2010, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 22/2001, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2Cdon/240/1997 R72/2000 Z citovaných rozhodnutí je podľa neho zrejmé, že sa v tomto konaní nedomáha odstránenia stavby žalovaného z dôvodu, že by sa malo jednať o neoprávnenú stavbu, ale ide o uplatnenie nároku žalobcu ako vlastníka pozemku zastavaného cudzou stavbou, ktorá bola postavená ako stavba dočasná. V tomto smere existujú aj rozhodnutia vtedajších príslušných správnych orgánov, ktoré povolili užívanie týchto stavieb na dobu určitú, s tým, že po uplynutí tejto doby je vlastník garáže povinný danú stavbu na svoje náklady odstrániť a to bez nároku na náhradu. Teda jedná sa zo strany žalobcu o uplatnenie práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 135c Občianskeho zákonníka, tak ako sa domnieva žalovaný. 6. Súd považoval za nesporné, že vlastníkom pozemku parc.č. XXXXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. C. D., obec B. - D. E. C. D., okres B. F. je žalobca, vyplýva to z LV č. XXXX. 7. Nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom garáže súp.č. XXXX stojacej na pozemku parc.č. XXXXX/ XX. 8. Nebolo sporné ani to, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená medzi stranami sporu nájomná zmluva, ktorou žalobca prenajal žalovanému pozemok parc.č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, ktorý je pod garážou súp.č. XXXX na Sliačskej ulici. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Podľa článku III bod 3.2 písm. a) zmluvy nájomný vzťah zaniká uplynutím doby nájmu. V zmysle ustanovenia IV bod 4.4 zmluvy je nájomca povinný v lehote 15 dní od skočenia doby nájmu predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. V prípade ak tak neurobí, prenajímateľ je oprávnený predmet nájmu vypratať sa náklady nájomcu. Nájomný vzťah skončil uplynutím predĺženej doby nájmu, žalobca podal návrh na vypratanie 26.1.2022. 9. V spore bolo preukázané, že dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva medzi Výskumným ústavom zváračským a F. A. B., ktorou bola F. B. prenechaná na dočasné užívanie časť pozemku parc.č.
XXXXX vo výmere potrebnej k postaveniu garáže. F. B. pozemok preberá do dočasného používania za dohodnutú úhradu, zmluva bola uzatvorená od X.X.XXXX na neurčitú dobu. 10. V spore bolo preukázané, že Obvodný národný výbor Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania vydal dňa X.XX.XXXX na návrh stavebníkov, medzi inými aj právneho predchodcu žalovaného, F. A. B., dočasné kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby 30 murovaných garáží v Bratislave v areáli Výskumného ústavu zváračského, H. G., na parc.č. XXXXX na účel garážovania motorových vozidiel, do XX.XX.XXXX. V rozhodnutí uvádza, že stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom, dočasnosť stavby bola stanovená podľa SÚP na výstavbu komunikácie a rozšírenie koľajiska. Po uvedenom termíne je stavebník povinný stavbu odstrániť na vlastné náklady bez nároku na náhradu, ale ak pozemok nebude určený na iné využitie, je možné stavbu ponechať po predĺžení na ďalšie dočasné užívanie. 11. Notárskou zápisnicou zo dňa X.X.XXXX darovala D. B. svoj podiel na nehnuteľnosti, ktorá bola vedená na LV č. XXXX, kat.úz. B. - C. D. ako garáž súp.č. XXXX postavená na pozemku parc.č. XXXXX/ XX, bez pozemku, spoluvlastníkovi, synovi, K. B.. 12. Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi K. B. nadobudol predmetnú stavbu súp.č. XXXX jediný dedič a to A. B., žalovaný. 13. V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má vlastník veci právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 14. Podľa ustanovenia § 397 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzatvorenia zmluvy o dočasnom užívaní) nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné užívanie. (2) Ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži. (3) Za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu. 15. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 16. Podľa ustanovenia 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 17. V zmysle ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992, s výnimkou, že vznik a nároky z nich plynúce pred 01.01.1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. 18. Právny predchodca žalovaného uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 17.2.1976 zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, na jej základe mu v zmysle ustanovenia § 397 a 398 Občianskeho zákonníka, platného v tej dobe, bola časť nehnuteľnosti vo správe právneho predchodcu žalobcu prenechaná na dočasné užívanie, pričom v zmysle ustanovenia § 397 ods. 2 Občianskeho zákonníka ju právny predchodca žalovaného mohol užívať len dohodnutým spôsobom. V zmysle ustanovenia § 398 Občianskeho zákonníka sa užívanie malo skončiť uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Postavenie garáže bolo povolené, vyplýva to z dočasného kolaudačného rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III zo dňa X.XX.XXXX, v zmysle ktorého dočasnosť stavby bola stanovená do 31.12.1989, pričom zároveň bolo uvedené, že po tomto termíne je stavebník povinný stavbu odstrániť na vlastné náklady bez nároku na náhradu. 19. Podľa ustanovenia § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby priamo zo zákona dňa 01.01.1992. V prípade prenechania nehnuteľnosti na
dočasné užívanie išlo o záväzky z iných zmlúv; prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie bolo obmedzené vždy časovo alebo účelovo. Právo dočasného užívania pozemku zaniklo a nebolo neskôr osobitne upravené, súdna prax v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka začalo posudzovať tieto vzťahy podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 20. Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 20.03.2019 nájomná zmluva, v zmysle ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2020 a podľa jej dojednaní nájomný vzťah zaniká uplynutím doby nájmu. Zároveň žalovaný pristúpil k tomu, že je jeho povinnosť v lehote 15 dní od skočenia doby nájmu predmet nájmu vypratať a odovzdať žalobcovi, pričom v prípade ak tak neurobí, je žalobca oprávnený pozemok vypratať sa náklady žalobcu. 21. Podľa ustanovenia § 678 Občianskeho zákonníka ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. 22. V tomto spore sa zmluvné strany jednoznačne dohodli, že v prípade skončenia nájomného vzťahu žalovaný pozemok vyprace a odovzdá žalobcovi. Nájomná zmluvu obsahuje ustanovenie (článok IV bod 4.4) o povinnosti žalovaného v lehote 15 dní od skončenia doby nájmu predmet nájmu, teda pozemok parc.č. XXXXX/XX, pozemok pod garážou, vypratať a odovzdať žalobcovi. Nájomný vzťah skončil dňa 31.12.2021 uplynutím predĺženej doby nájmu, žaloba bola súdu doručená 26.1.2022, v rámci zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty po skončení doby nájmu. Predmetný pozemok žalovaný napriek tomu, že nájomný vzťah skončil, naďalej užíva. 23. V spore bolo preukázané, že garáž vo vlastníctve žalovaného bola od počiatku stavbou dočasnou. Súd je toho názoru, že žalovaný, ako vlastník stavby, ktorá bola zriadená ako dočasná na pozemku žalobcu, stratil právo mať na pozemku naďalej umiestnenú stavbu a jej umiestnením neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobcu ako vlastníka pozemku a žalobca má právo domáhať sa odstránenia stavby. 24. Z toho dôvodu súd považuje žalobu za dôvodnú a preto uložil žalovanému povinnosť odstrániť dočasnú stavbu garáže a zároveň vypratať predmetný pozemok. 25. Podľa názoru súdu do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého (1) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 26. V tomto prípade nemožno hovoriť o režime neoprávnenej stavby v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko bolo v spore preukázané, že v prípade žalovaného išlo o stavbu dočasnú a v takom prípade, ak stavebník zriadi stavbu na základe dohody s vlastníkom pozemku len dočasne, vlastník stavby stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. 27. Súd mal v spore preukázané, že dočasná stavba vznikla so súhlasom vlastníka pozemku (v tom čase správcu pozemku), svedčí o tom zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie uzatvorené medzi Výskumným ústavom zváračským a právnym predchodcom žalovaného F. A. B.. 28. Súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.10.2000, sp.zn. 22Cdo 1997/2000, v zmysle ktorého ak stavebník umiestni stavbu na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku, ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu. Právny režim stavby postavenej na cudzom pozemku na základe obligačného práva, ktoré zaniklo, sa líši od režimu neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Riešenie uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka nie je možné použiť ani analogicky.
29. Napriek tomu, že sa nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, je použiteľné aj na prejednávaný prípad, nakoľko právna úprava v Slovenskej republike a v čase rozhodovania Najvyššieho súdu v Českej republiky bola totožná, totožné boli aj princípy. Navyše žalobca v spore preukázal, že rovnakými úvahami sa riadil aj odvolací súd pri rozhodovaní v obdobných sporoch, pričom vždy poukázal na dočasnosť charakteru stavby garáže, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu a teda neprichádza do úvahy ani vysporiadanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka, pretože stavba bola postavená na základe zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie. 30. Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2Cdon 240/1997 dôvodí, že pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí doby, prípadne po inom zániku práva, právo mať na tomto pozemku naďalej dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia stavby. Vlastníkovi stavby , ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu v dôsledku časového obmedzenia tohto práva zaniklo, nepatrí námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať na pozemku stavbu. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade, že právo, ktorého obsahom je dočasné umiestnenie stavby na pozemku zanikne inak. 31. Stavba garáže bola dočasná, vyplýva to z predložených listinných dôkazov, ako dočasná stavba bola skolaudovaná a právny predchodca žalovaného si toho bol od začiatku užívania vedomý. Nejedná sa o stavbu neoprávnenú, preto nemožno aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaný vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu momentom jeho smrti. 32. Žalovaný tvrdil, že právo vlastníka žiadať odstránenie stavby sa neobnovuje s uzatvorením ďalšej nájomnej zmluvy, ale vzniká skončením nájomného vzťahu, na základe ktorého bola stavba na pozemok prenajímateľa umiestená, pokiaľ exitovalo právo na odstránenie stavby po skončení zmluvy mal si toto právo uplatniť vlastník do jedného mesiaca od skončenia zmluvy, na základe ktorej bola stavba žalovaného postavená. Toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka a súd na nemožnosť aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka prihliadol aj v prípade skončenia nájomného vzťahu medzi stranami sporu, aj preto zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného neprichádza do úvahy. 33. Ďalej sa žalovaný bránil tým, že užívanie garáží bolo podmienené výstavbou plánovanej diaľnice, respektíve rozšírením železničnej trate, čo sa predpokladalo až po roku 1980 a tento dôvod sa nenaplnil. Podľa názoru súdu to nie je podstatné. Nič sa nemení na skutočnosti, že právny predchodca žalovaného si musel byť vedomý dočasnosti práva užívať pozemok a dočasnosti práva umiestniť na pozemku stavbu garáže a je právne irelevantné, či vlastník pozemku ho chce využiť na stavbu diaľnice, železničnej trate, alebo inej výstavby. 34. Podľa žalovaného odstránenie stavby garáže nie je možné bez poškodenia okolitých stavieb a táto skutočnosť vyplýva zo stavebnotechnického postupu ako aj z obsahu predložených rozhodnutí v správnom konaní. Podľa názoru súde svoje tvrdenie ničím nepreukázal a k tomuto účelu by neslúžil ani jeho návrh na doplnenie dokazovania ohliadkou, ktorý súd zamietol. Návrh na doplnenie dokazovania považoval za nehospodárny, súd ohliadkou nezistí, či je možné odstránenie jednej garáže bez poškodenia ostatných garáží a navyše žalobca vedie na tunajšom súde totožné konania so všetkými vlastníkmi predmetných garáží a v prípade úspechu by mohli byť garáže odstraňované súčasne. 35. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. 36. Žalobca mal vo veci úspech, preto súd zaviazal žalovaného ku náhrade trov konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
B3-11C/4/2022 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka-spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.