Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-14Csp/94/2021 1121209673 06. 11. 2024 JUDr. Eva Tulejová ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 45, Bratislava , IČO : 37 927 795 o zaplatenie 950 Eur-, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 950,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 950,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej uviedol, že Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2 02.04.2014, vydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2016, podanom u súdneho exekútora E. F. G. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 udelil tomuto súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803015244. Dňa 21.08.2018 vo veci konajúci súdny exekútor doručil žalobcovi ako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala dosahovať sumu až 10.118,75 EUR. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v rámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo zo strany veriteľa, a to tým, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a včlenil do úverovej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal zo strany žalobcu plnení, ktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. O týchto námietkach proti exekúcii vo veci konajúci exekučný súd rozhodol tak, že Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, námietkam proti exekúcii vyhovel, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť dojednaní o vystavení zmenky, na podklade ktorej sa veriteľ domáhal uspokojenia svojich údajných nárokov. uvedené rozhodnutie dňa 15.08.2020 nadobudlo právoplatnosť, Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, exekučný súd predmetnú exekúciu zastavil. Žalobca tvrdil, že uvedenými rozhodnutiami tak došlo zo strany exekučného súdu k poskytnutiu ochrany spotrebiteľovi, ktorej sa prostredníctvom jednotlivých inštitútov procesnej obrany v exekučnom konaní domáhal. 2. Zdôraznil, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie, a to z dôvodu, že zo strany veriteľa došlo už na začiatku zmluvného vzťahu k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého
integrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, či právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany veriteľa, garantovaných ustanoveniami § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o 3 spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie špecifikovaných v predmetných rozhodnutiach. Poukázal na to, že v dôsledku tohto porušenia sa tak veriteľ prostredníctvom rozličných inštitútov odporujúcich právnej úprave domáhal voči spotrebiteľovi plnení, na ktoré nemal akýkoľvek právny nárok. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na nižšie citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vznikol žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. 3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil dôkazy :Upovedomenie zo začatí exekúcie zo dňa 15.08.2018,Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, Predžalobná výzva zo dňa 29.11.2021, Predžalobná výzva – e-mail žalovanému. 4. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 3 ods. 5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 5. Vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúceho zo zákona na ochranu spotrebiteľa či z osobitných predpisov upravujúcich postavenie spotrebiteľa a spotrebiteľské právne vzťahy, na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za toto porušenie zodpovedá. V otázke, kedy je možné hovoriť o splnení podmienok na vznik nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie poukazujeme na nižšie uvádzané rozhodnutie. 6. Poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom sa uvádza: „Aplikujúc režim 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 19. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na súde porušenie svojich práv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
keď ich žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel. Splnili tak predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol 5 medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ 7. Na základe vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno konštatovať, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, zrušenie rozhodcovského rozsudku ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky, či poskytnutie ochrany práv spotrebiteľa akýmkoľvek iným spôsobom (napríklad aj zastavenia exekúcie vedenej v rozpore s príslušnými spotrebiteľskými predpismi). V prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie, v rámci ktorej sa žalovaný na podklade neprijateľných zmluvných podmienok domáhal vymoženia svojich údajných pohľadávok v celkovej výške 10.118,75 EUR, pričom výška tohto nároku by s pribúdajúcim časom trvania exekúcie úmerne narastala. Vzhľadom na to, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojich práv na súde a podanou žalobou uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie zo strany žalovaného, ktorý sa voči spotrebiteľovi tohto porušenia dopustil, je zrejmé, že v prejednávanom prípade sú splnené všetky zákonom požadované podmienky pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenia zo strany súdu Žalobca zastáva názor, že vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti v spojení s ustanovením § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalobcovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie nakoľko postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich mu z predpisov na ochranu spotrebiteľa ako aj vzhľadom na to, že z jeho strany došlo aj k úspešnému uplatnenia porušeného práva na súde. 8. Tvrdil, že s poukazom na § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti. Mal za to, že čo v danom prípade je naplnené a potvrdené právoplatným Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného 6 súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť. Zastával názor, že zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo nielen do konania pred všeobecným súdom, ale aj do náročného exekučného konania, kde spotrebiteľ bol nútený obhajovať svoje porušené práva, a v ktorom bol žalobca úspešný, spotrebiteľ si na základe vyššie uvedeného uplatňuje finančné zadosťučinenie v sume 950,- EUR, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené považuje za primeranú. 9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.4.2022 trval na tom, že preukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú jeho nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pričom tieto vyplývajú aj z príloh ktoré k žalobe žalobca priložil, najmä z právoplatného Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020, a ktorým došlo zo strany súdu k právoplatnému vyhoveniu námietkam povinného proti exekúcii, následne v dôsledku uvedeného rozhodnutia potom Okresný súd Košice II svojim Uznesením zo dňa 08.04.2021 vydaným pod sp. zn. 35Er/4436/2016 exekúciu zastavil. 10. Zastával názor, že celá obrana žalovaného je preto zovšeobecnená, bezpredmetná pričom názory žalovaného sú niekoľko krát opakované a predstavujú skôr len akýsi názor - pocit nesúhlasu s pre neho prísnou právnou normou. 11. Žalobca poukázal aj na to, že k nastolenej otázke posúdenia zmenkovej zmluvy v kontexte § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch existuje už pomerne bohatá rozhodovacia súdna prax, ktorá aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany povinného mu musela byť známa, a preto ho rozhodnutie súdu nemohlo prekvapiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa proti nemu v exekučnom konaní nebránil. Žalobca je názoru, že závery súdu vyslovené v predmetnom exekučnom konaní sú správne a súladné s právnou úpravou ako aj s teraz už konštantnou rozhodovacou praxou. Ďalej zdôraznil, že žalovaný je ten, ktorý inicioval tak konanie podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ako aj exekučné konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu neplatnosti a neprijateľnosti zmenkovej zmluvy. Povinnosť smerujúca k ochrane spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými podmienkami (za ktorú možno považovať aj domáhanie sa zo strany spotrebiteľa finančných prostriedkov na podklade neplatných právnych úkonov) zaväzuje tak samotného veriteľa ako aj jeho právneho nástupcu ako to vyplýva z nasledujúcich ustanovení: 7 12. Poukázal na ust. §§ 53a
ods. 1), § 54 ods. 1)§ 54 ods. 2) Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka .Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 7 Nekalé obchodné praktiky ods. 1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. ods. 2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. ods. 5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. § 4 ods. 2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)§ 4 ods. 8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. § 9a ods. 1) Povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. 13. Poukázal na to, že z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosti smerujúce k dodržiavaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa najmä v otázke zdržania sa použitia nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok (ako napríklad zmenkovej zmluvy), či povinnosť konať s odbornou starostlivosťou zaväzuje tak veriteľa ako aj jeho právneho nástupcu a tejto zodpovednosti sa preto žalovaný v predmetnom konaní nemôže vzdať, nakoľko on bol ten, ktorý proti spotrebiteľovi inicioval konanie na zmenkovom súde a napokon exekučné konanie na podklade neplatnej zmenkovej zmluvy podľa § 53 ako aj § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho táto skutočnosť vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorý konštatoval, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa nevyžaduje aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy („Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, 8 nevyžaduje.“). Poukázal aj na Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020, ktorý je podkladom pre toto konanie:- Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o zmenkách, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť zmenky indosamentom, tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a jeho nepoužitie možno považovať za odporujúce § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade povinný tým, že vystavil zmenku bez vylúčenia jej prevoditeľnosti sa nepochybne vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník (napr. domáhať sa neprijateľnosti zmluvných podmienok), resp. si zhoršil svoje zmluvné postavenie (nemožnosťou podať námietky majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom) a tiež odporujúce § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu ,a z ktorej je zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 zákona o zmenkách tak zakladá neplatnosť dohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Principiálne rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe, sp. zn. 9 Cmo 122/2013 zo dňa 29.04.2013 (Právní rozhledy 13-14/2013,str. 508, tiež H.), na závery ktorého odkazuje aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze, sp. zn. IV. 457/2010 zo dňa 18.07.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch (k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/98/2017 zo dňa 09.08.2017). Keďže mal súd za preukázané, že v danom prípade došlo k indosácii zmenky v neprospech povinného, súd má za to, že dohoda o použití zmenky - zmenková zmluva (kauza zmenky) bola dojednaná v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch), a je preto neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). ... Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je skrátené konanie, v ktorom sa vychádzalo striktne zo zmenky ako abstraktného listinného cenného papiera. Ak bolo zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový súd teda zo zákona nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve. 14. Tvrdil, že ak žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa prebral všetky práva a povinnosti zo zmluvy (vrátane neprijateľných zmluvných ustanovení) nemôže sa ako aktívny vykonávateľ zmluvy zbaviť zodpovednosti a to presunom na subjekt (pôvodný veriteľ), ktorý 9 ich reálne
nevykonával. Výklad žalovaného by poprel právoplatné závery predchádzajúceho súdneho konania o zodpovednosti žalovaného - jeho pasívnej vecnej legitimácií. Poukázal na na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré podporujú argumentáciu žalobcu:- Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/111/2018 dňa 18.10.2018 Rozsudok Okresného súdu Humenné vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/7/2019 dňa 25.04.2019:Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020 15. Žalobca k tvrdeniu žalovaného o potrebe preukazovania ujmy a prvom rade je nutné konštatovať nasledovné: - Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinné do 10.06.2013 uvádzalo: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.“ – na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa vyžadoval vznik a preukázanie ujmy. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 10.06.2013 upravuje: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za 10 porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ – ujmu nie je potrebné preukazovať a na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, pričom jediné kritérium, ktoré určuje výšku finančného zadosťučinenia je „primeranosť“ 16. Žalobca zastával názor, že žalovaný uvedeným tvrdením popiera skutočnosť, že dňa 10.06.2013 nadobudlo účinnosť pozmenené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorým zákonodarca vypustil ako podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podmienku preukázania ujmy a je evidentné, že celkom nesprávne žalovaný na prejednávané konanie aplikuje už neúčinné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Citované ustanovenie v jeho súčasnej podobe, ktorá sa vzhľadom na dátum právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020, ktorým došlo k splneniu podmienky úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa, ktorá sa na prejednávané konanie aplikuje, žiadnym spôsobom neurčuje povinnosť spotrebiteľa odôvodňovať výšku primeraného finančného zadosťučinenia, či preukazovať ujmu, nakoľko od tohto kritéria zákonodarca upustil novelou citovaného ustanovenia, ktorá nadobudla účinnosť 10.06.2013. O uvedenej skutočnosti informuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetľuje, že pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa na súde, pričom inštitút ujmy bol z komplexu podmienok vypustený. 17. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie 11 vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 19. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na súde porušenie svojich práv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď ich žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel. Splnili tak predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ 18. S predpokladom vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie je spojená jedna zásadná podmienka a síce úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa na súde, až týmto momentom spotrebiteľovi vzniká právo na priznanie primeraného finančné zadosťučinenia, a preto sa jeho posúdenie viaže na moment právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým boli deklarované porušenia jeho práv. Žalovaný preto neaplikuje na prejednávané konanie správnu verziu citovaného ustanovenia. 12 19. Na prejednávané konanie tak celkom logicky je nutné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou k dátumu právoplatnosti tohto rozhodnutia, a teda časovou verziou predpisu, ktorá už pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie nevyžaduje preukázanie vzniku ujmy, či preukázanie spôsobilosti daného porušenia takúto ujmu spotrebiteľovi privodiť ale samotnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia definuje pojem primeranosť. Nesprávna je potom aj argumentácia žalovaného keď uvádza, že spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu reálne spôsobilo nejakú ujmu, takéto tvrdenie je zavádzajúce a rozporné tak s platným a účinným znením ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj s rozhodovacou praxou súdov. 20. Na to, že jediným kritériom posúdenia výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť k porušeniu práv spotrebiteľa, resp. povinností veriteľa. K otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia je nutné uviesť, že jej posúdenie patrí do kompetencie súdu. Žalobca si uplatňuje len zlomok toho, o čo sa na jeho úkor snažil bezdôvodne obohatil žalovaný a nebyť súdnej ochrany a úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa na súde by zásah do majetkovej sféry žalobcu ako spotrebiteľa pokračoval aj naďalej. Už na podklade upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.08.2018 sa žalovaný snažil obohatiť až o sumu 7.424,75 EUR (táto suma by bola ešte vyššia, ak by súd exekúciu v prospech povinného nezastavil), ktorá mu vzhľadom na závery súdu v rozhodnutí sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020 nepatrila. 21. Podanou žalobou si tak žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 950,- EUR, ktorá suma nepredstavuje ani zďaleka výšku sumy, o ktorú sa žalovaný snažil obohatiť na úkor spotrebiteľa na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľom uplatňované primerané finančné zadosťučinenie nepredstavuje ani 13 % zo sumy o ktorú sa na úkor spotrebiteľa snažil obohatiť žalovaný za použitia neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Zároveň poukazujeme na to, že primeranosť finančného zadosťučinenia a posúdenie jej výšky je dané práve do kompetencie súdu, kde v obdobných konaniach príslušné súdy priznávali spotrebiteľom ďaleko vyššiu hodnotu primeraného finančného zadosťučinenia, v niektorých prípadoch dokonca totožnú s výškou napríklad získaného bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa (teda 100 %) alebo s výškou sumy priznanej rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol zrušený, ale výškou sumy zrážanej na podklade neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016, 6Co/104/2017, 13 7Co/23/2017, 19Co/30/2018, 7Co/49/2018 a 21Co/31/2018. Výška žalovanej sumy je tak podporená aj rozhodovacou praxou v otázke primeranosti finančného zadosťučinenia. 22. Žalobca napriek tomu tvrdí, že ako spotrebiteľ utrpel ujmu minimálne v psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou nekalým postupom zo strany žalovaného, keď neprimeraným ohrozením jeho majetkových pomerov od spotrebiteľa vymáhal sumy na ktoré nemal
právny nárok, keď voči nemu postupoval v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa na podklade neplatných právnych úkonov. Konaním pred exekučným súdom, kde spotrebiteľ bol nútený hájiť svoje porušené práva, inak by nekalé konanie zo strany žalovaného nezastavil, a tým zabezpečiť ochranu svojich práv zo strany súdu, bol žalobca vystavený psychickej záťaži a tiež hrozbe výrazného zásahu do svojich majetkových a sociálnych pomerov. Tento tlak exekučného konania bol pre žalobcu ako spotrebiteľa nesmiernou psychickou záťažou, ktorá napriek tomu, že ujma nie je v súčasnej právnej úprave jedným z definičných znakov práva na primerané finančné zadosťučinenie, iba umocňuje vznik a existenciu tohto práva žalobcu. Žalobca považuje uplatnenú sumu vo výške 950,- EUR je vo vzťahu k porušeniu práv spotrebiteľa, dlhotrvajúceho procesu hájenia jeho práv, ekonomickej a majetkovej neistote v dôsledku neprijateľného konania zo strany žalovaného, za primeranú. Poukázal na - Rozsudok Okresného súdu Humenné vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/7/2019 dňa 25.04.2019. 23. Žalobca namietal, že predložené podklady žalovaným, ktoré majú údajne preukazovať sumu vykonaných úhrad a sumu údajne dlžnej sumy na strane žalobcu nepreukazujú hodnoverným spôsobom skutočné reálie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Ide len o akúsi tabuľku z ktorej nie je zrejmé, či zodpovedá skutočnosti. Ak by totiž existoval akýkoľvek nárok žalovaného voči žalobcovi, tento by si predsa uplatnil na všeobecnom súde už dávno, alebo by využil riadne opravné prostriedky v exekučnom konaní a proti rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel námietkam by sa bránil. Túto argumentáciu preto považuje zo strany žalovaného za účelovú a irelevantnú vo vzťahu k prejednávanej veci. 24. Tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku aj v rozpore s princípmi na ochranu spotrebiteľa keď napriek ex lege neplatnej zmenkovej zmluve vymáhal od spotrebiteľa finančné prostriedky na ktoré nemal nárok, a hrubým spôsobom tak zasiahol do majetkovej stability spotrebiteľa a tým porušil práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami ako aj právo na postup zo strany veriteľa s odbornou starostlivosťou. 14 25. Uviedol, že zo strany spotrebiteľa právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva zo splnenia všetkých podmienok na priznanie žalobou požadovaného nároku zo strany súdu v zmysle § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorými sú: 1. žalobca musí mať postavenie spotrebiteľa – bolo jasne preukázané, že žalobca v predmetnom prípade toto postavenie má ako to vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020 2. zo strany porušiteľa došlo k porušeniu práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľ alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa – uvedené priamo vyplýva z rozhodnutí prijatých v pôvodnom konaní ako aj z vyššie uvedenej právnej argumentácie (viď čl. II), 3. spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť na súde – súd v pôvodnom konaní exekúciu zastavil, nakoľko sa argumentačne stotožnil s obranou žalobcu v konaní, 4. právo na primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá – za porušenie práv spotrebiteľa nesie zodpovednosť žalovaný, ktorý voči spotrebiteľovi inicioval konanie na podklade neplatných právnych úkonov – bez aktívneho konania žalovaného by k reálnemu porušeniu žalobcovho spotrebiteľského práva nedošlo. Žalobca poukázal na podporenie záverov žalobcu o dôvodnosti podanej žalobe odkazujeme na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú argumentáciu žalobcu, keď uvádzajú: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6CoCsp/40/2021 zo dňa 07.12.2021, - Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/56/2019 zo dňa 11.06.2019, Rozsudok Okresného súdu Prešove zo dňa 19.10.2020 vydaný pod sp. zn. 9Csp/138/2020-Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2019 vydaný pod sp. zn. 11Co/177/2018: Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/79/2020-147: bod 12.7., Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/85/2020-78: bod 11.6. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/85/202078: bod 11.6.. Žalobca si uplatnil trovy konania. 26. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca výšku svojho uplatneného nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia v sume 950,00 € nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, nie je nijako odôvodnená a nespĺňa ani podmienku primeranosti. Poukázal na to ,že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval a taktiež nekonkretizoval ani len jedno jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré by mu mal prináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Trval na tom ,že konal v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou a z dôvodu nezaplatenia zabezpečovacej 15 zmenky si právo na jej zaplatenie uplatnil na všeobecnom súde. Okresný súd Bratislava V, ktorý žalobe vyhovel a priznal nárok zo zmenky zmenkovým platobným rozkazom pod č.k. 1Zm/812/2013-10 zo dňa 2.4.2014. 27. Z dôvodu nezaplatenia súdom judikovanej pohľadávky, sme si nárok na jej vymoženie uplatnili v exekúcii. Podmienkou návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu ako nároku zo zmenky v súlade s vtedy platným ust. § 39 ods. 4 EP bolo opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Túto povinnosť si splnil a v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol,
že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul bola vystavená na zabezpečenie dlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového vzťahu na základe úveru poskytnutého povinným našim právnym predchodcom bankou. Žalovaný spore ostal pasívny, nárok uplatnený v zmenkovom konaní nerozporoval, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodal. Nakoľko žalovaný zo zmenky v zmenkovom konaní žiadne kauzálne námietky nevzniesol ani súd rozhodujúci o nároku zo zmenky nemohol v čase rozhodovania z úradnej moci prelomiť zásadu abstraktnosti zmenečných záväzkov vyjadrenú v ust. § 17 z.č. 191/1950 Sb. Rozhodnutie vydané v zmenkovom konaní, ktoré bolo exekučným titulom v danej exekúcii tak bolo vydané plne v súlade so zákonom v zmysle ust. § 175 O.s.p. platného v čase vydania rozhodnutia. Zmenka, aj keď bola vystavená ako zabezpečovacia, si naďalej zachováva svoju povahu abstraktného cenného papiera, ktorý je dokonalý, nesporný, v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou, vyplývajú len z nej a sú nezávislé od mimo zmenkového vzťahu, aj keď sa jedná o záväzky zmenkou zabezpečené. Uviedol, že Exekučný súd po podaní návrhu na vykonanie exekúcie l súdneho exekútora E. F. G.. K zastaveniu exekúcie došlo na základe námietok proti exekúcii, ktoré podal povinný v tomto spore žalobca. 28. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca re argumentuje porušením jeho spotrebiteľských práv bez ich konkretizácie tak žalovaný tvrdí, že konal v zmysle v tom čase platného zákona. Uviedol, že mu bola súdom judikovaná pohľadávka, tento exekučný titul nezanikol, stále existuje. Nárok na jej vymoženie sme si uplatnili zákonnou cestou exekúcie. Tvrdil, že za uplatnenie nášho ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemôže byť trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. K dôvodom vyhovenia námietkam povinného v zmysle uznesenia OS Košice II pod sp.zn. 35Er/4436/2016 uviedol, že podkladom pre vydanie exekučného titulu v zmenkovom konaní bola zmenka vystavená žalobcom na rad nášho právneho predchodcu. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu a nie dohodu dvoch 16 strán. Platnosť zmenky ako aj je prevoditeľnosť upravuje výlučne z.č. 191/1950 Sb. Zmenka vystavená povinným je platná a prevoditeľná indosamentom. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje prevoditeľnosť zmenky indosamentom. Posúdenie platnosti zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. je právnym nezmyslom. V zmysle ust. § 11 ods. 2 z.č. 191/1950 Sb. jedinou osobou oprávnenou vylúčiť prevoditeľnosť zmenky indosamentom je len vystaviteľ zmenky. 29. Žalovaný ďalej poznamenal, že v danom prípade bol nárok priznaný v zmenkovom konaní na základe vlastnej zmenky vystavenej na rad nášho právneho predchodcu, ktorej vystaviteľom bol žalobca. Žalobca ako vystaviteľ zmenky a jediná oprávnená osoba prevoditeľnosť zmenky indosamentom nevylúčil. Skutočnosť, že žalobca svoje oprávnenie nevyužil nemôže ísť na ťarchu majiteľa zmenky, ktorý konanie vystaviteľa nemal možnosť ovplyvniť. Nesprávny bola tak právny názor exekučného súdu, že nepoužitie ust. § 11 ods. 2 z.č. 191/1950 Sb. predstavuje rozpor s ust. § 54 ods. 1 OZ, nakoľko sa nejedná o zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ale zákonné právo, ktoré prislúcha jedine vystaviteľovi zmenky. Konanie žalobcu ako vystaviteľa zmenky v súlade so zákonom nemôže zakladať neplatnosť zmenkovej zmluvy podľa ust. § 39 OZ a takéto konanie nemožno označiť za konanie v rozpore so zákonom. Žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa tak porušené neboli, žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. 30. Žalovaný zastáva názor, že nie je splnená podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Úverová zmluva ako aj zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, bola uzavretá medzi žalobcom a našim právnym predchodcom, spoločnosťou SLSP, a.s. ako veriteľom. Tvrdil, že nebol účastníkom úverového vzťahu, zmluvné podmienky úverovej zmluvy ani zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sme nekreoval a nemohli sme sa tak dopustiť porušenia práv žalobcu. 31. Tvrdil, že žalobca v predmetnom konaní nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikoval ani aká ujma mu bola spôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy v dôsledku porušenia práv tak mu nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa domáha v tomto spore .Poukázal na rozhodnutie KS BA, sp. zn. 6Co/3/2019 .Žalobcovi bol poskytnutý našim predchodcom úver v sume 4979,09 €. Z 17 predloženého rozpisu plnení počas trvania úverového vzťahu vyplýva, že na úver zaplatil sumu 3697,12 €, po postúpení evidujeme plnenie v sume 270,00 €. Žalobca teda do dnešného dňa ani nevrátil to, čo si požičal, aj z tohto dôvodu by bolo zjavne nespravodlivé priznať žalobcovi žalobou uplatnený nárok. 32. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise Upovedomenie zo začatí exekúcie zo dňa 15.08.2018,Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, Predžalobná výzva zo dňa 29.11.2021, Predžalobná výzva – e-mail žalovanému a zistil skutkový stav:
Súd zistil, že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.04.2014, vydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. 33. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2016, podanom u súdneho exekútora E. F. G. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 udelil tomuto súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803015244. 34. Dňa 21.08.2018 vo veci konajúci súdny exekútor doručil žalobcovi ako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala dosahovať sumu až 10.118,75 EUR. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v rámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo zo strany veriteľa, a to tým, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a včlenil do úverovej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal zo strany žalobcu plnení, ktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. 35. O námietkach žalobcu proti exekúcii vo veci exekučný súd rozhodol tak, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,že námietkam proti exekúcii vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť dojednaní o vystavení zmenky, na podklade ktorej sa veriteľ domáhal uspokojenia svojich údajných nárokov a rozhodnutie zo dňa 15.08.2020 nadobudlo 18 právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, exekučný súd predmetnú exekúciu zastavil. 36. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016 došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 35Er/4436/2016 jednoznačne vyplýva, že dohoda o použití zmenky – zmenková zmluva bola dojednaná v rozpore so zákonom ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je neplatná pre rozpor so zákonom. 37. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 29.11.2021 na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 950 EUR podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Košiciach II pod sp. zn. 35Er/4436/2016 deklaroval viaceré porušenia práv spotrebiteľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj príslušných ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. Z.z. o spotrebiteľských úveroch, či zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie žiadal zaplatiť najneskôr do 3.12.2021. 38. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného do 9.6.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 39. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.6.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti 19 porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 40. Podľa § 2 písmeno a, b, zákona č. 250/2007 Z.z. znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmlúv o poskytnutí revolvingových úverov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b)predávajúcim 1.podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2.fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej
činnosti alebo lesné plodiny, 3.fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, 41. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 42. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 43. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20 44. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 45. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 46. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 47. Súd na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané ,že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.04.2014, vydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. 48. Na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2016 podanom u súdneho exekútora E. F. G. Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803015244. Dňa 21.08.2018 vo veci konajúci súdny exekútor doručil žalobcovi ako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala dosahovať sumu až 10.118,75 EUR ( 23-25 ). Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v rámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo zo strany veriteľa, a to tým, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a včlenil do úverovej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal zo strany žalobcu plnení, ktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. O námietkach proti exekúcii rozhodol exekučný súd tak, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,že námietkam proti exekúcii vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť dojednaní o vystavení zmenky, na podklade ktorej sa veriteľ domáhal uspokojenia svojich 21 údajných nárokov a rozhodnutie zo dňa 15.08.2020 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, exekučný súd predmetnú exekúciu zastavil. 49. V konaní bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016 došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Z odôvodnenia uznesenia Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 35Er/4436/2016 jednoznačne vyplýva, že dohoda o použití zmenky – zmenková zmluva bola dojednaná v rozpore so zákonom ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je neplatná pre rozpor so zákonom. 50. Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti. V konaní bolo preukázané ,že čo v danom prípade je naplnené a potvrdené právoplatným Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo nielen do konania pred všeobecným súdom, ale aj do náročného exekučného konania, kde spotrebiteľ bol nútený obhajovať svoje porušené práva a v ktorom bol žalobca úspešný. Podľa názoru súdu uplatnené finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje v konaní žalobca ako spotrebiteľ vo výške 950.- Eur považuje za primeranú. Súd pri rozhodovaní výške finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci vychádzal z uplatnenej výšky 950 EUR, ktorú žalobca odôvodnil vzhľadom na
skutkové okolností a porušenia práva spotrebiteľa na začiatku zmluvného vzťahu za primeranú. Jedinou podmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 10.6.2013, je porušenie práva alebo povinností žalovaného podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Splnenie tejto podmienky mal súd za preukázanú a vyplýva z potvrdeného právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 22 13.07.2020, vydaného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016. a jeho odôvodnení. 51. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal existenciu ujmy a ani neuviedol akú konkrétnu ujmu utrpel a preto nie je možné určiť konkrétne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii, vzniknutej ujmy na strane žalobcu, súd uvádza, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje a pre úspešné uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie spotrebiteľovi nevyžaduje, aby žalobca preukázal existenciu konkrétnej ujmy. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo 23 spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. XX. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 53. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.