{"guid": "06448eab-fab8-4358-87e7-045c6b450525:3a7824c1-da2e-43f0-a4b3-66a782bb0fef", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4", "spisova_znacka": "B1-14Csp/94/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14Csp/94/2021 z 6. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 6. novembra 2024, sp. zn. B1-14Csp/94/2021, ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4", "identifikacne_cislo": "1121209673", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Eva Tulejová", "sudca_id": 2682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-tulejova-2682", "datum_vydania": "2024-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a7824c1-da2e-43f0-a4b3-66a782bb0fef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-14Csp/94/2021\n1121209673\n06. 11. 2024\nJUDr. Eva Tulejová\nECLI:SK:MSBA4:2024:1121209673.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast.:\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466,\nproti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr.\nJán Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 45, Bratislava , IČO : 37 927 795 o zaplatenie 950 Eur-, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 950,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie\nžalovanej sumy 950,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej uviedol, že Zmenkovým\nplatobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2 02.04.2014, vydaným pod sp. zn.:\n1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok\nna zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa\n25.08.2016, podanom u súdneho exekútora E. F. G. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto\nrozhodnutia, v dôsledku čoho Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 udelil tomuto súdnemu exekútorovi\npoverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803015244. Dňa 21.08.2018 vo veci konajúci súdny exekútor\ndoručil žalobcovi ako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná\nvýška celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala dosahovať sumu až\n10.118,75 EUR. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora námietky proti\nexekúcii, v rámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo zo strany\nveriteľa, a to tým, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a včlenil\ndo úverovej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal zo\nstrany žalobcu plnení, ktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. O týchto\nnámietkach proti exekúcii vo veci konajúci exekučný súd rozhodol tak, že Uznesením Okresného súdu\nKošice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,\nnámietkam proti exekúcii vyhovel, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť\ndojednaní o vystavení zmenky, na podklade ktorej sa veriteľ domáhal uspokojenia svojich údajných\nnárokov. uvedené rozhodnutie dňa 15.08.2020 nadobudlo právoplatnosť, Uznesením Okresného súdu\nKošice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,\nexekučný súd predmetnú exekúciu zastavil. Žalobca tvrdil, že uvedenými rozhodnutiami tak došlo zo\nstrany exekučného súdu k poskytnutiu ochrany spotrebiteľovi, ktorej sa prostredníctvom jednotlivých\ninštitútov procesnej obrany v exekučnom konaní domáhal. 2. Zdôraznil, že uznesením Okresného súdu\nKošice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,\nv spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie, a to z dôvodu, že zo\nstrany veriteľa došlo už na začiatku zmluvného vzťahu k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého\n\nintegrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými\npraktikami, právo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, či právo na konanie s odbornou\nstarostlivosťou zo strany veriteľa, garantovaných ustanoveniami § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o 3 spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie špecifikovaných v predmetných rozhodnutiach. Poukázal na to,\nže v dôsledku tohto porušenia sa tak veriteľ prostredníctvom rozličných inštitútov odporujúcich právnej\núprave domáhal voči spotrebiteľovi plnení, na ktoré nemal akýkoľvek právny nárok. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti a na nižšie citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vznikol žalobcovi ako\nspotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. 3.\nŽalobca na preukázanie svojho nároku predložil dôkazy :Upovedomenie zo začatí exekúcie zo dňa\n15.08.2018,Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydané v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydané\nv exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, Predžalobná výzva zo dňa 29.11.2021,\nPredžalobná výzva – e-mail žalovanému. 4. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 3\nods. 5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže\nsa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde\nproti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny\nstav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len\njednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských\npráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy\nspotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 5.\nVyššie citované ustanovenie § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo\nspotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúceho\nzo zákona na ochranu spotrebiteľa či z osobitných predpisov upravujúcich postavenie spotrebiteľa a\nspotrebiteľské právne vzťahy, na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za toto porušenie\nzodpovedá. V otázke, kedy je možné hovoriť o splnení podmienok na vznik nároku spotrebiteľa na\nprimerané finančné zadosťučinenie poukazujeme na nižšie uvádzané rozhodnutie. 6. Poukázal aj na\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, vydaný v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom sa uvádza: „Aplikujúc režim 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je potom\nnutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak\nfunkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči\nspotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom\nna všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 19. V\npreskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na\nsúde porušenie svojich práv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,\n\nkeď ich žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel. Splnili tak predpoklad, ktorý\nzákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné\nzadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol 5 medzi stranami\nspor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej\nujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo\nzáveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ 7.\nNa základe vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno konštatovať, že\núspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní nároku\nzo spotrebiteľskej zmluvy, určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, zrušenie rozhodcovského rozsudku\nak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky, či poskytnutie ochrany práv spotrebiteľa akýmkoľvek\niným spôsobom (napríklad aj zastavenia exekúcie vedenej v rozpore s príslušnými spotrebiteľskými\npredpismi). V prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným Uznesením Okresného\nsúdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,\nv spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie, v rámci ktorej sa žalovaný\nna podklade neprijateľných zmluvných podmienok domáhal vymoženia svojich údajných pohľadávok v\ncelkovej výške 10.118,75 EUR, pričom výška tohto nároku by s pribúdajúcim časom trvania exekúcie\númerne narastala. Vzhľadom na to, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojich práv na súde a\npodanou žalobou uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie zo strany žalovaného, ktorý sa\nvoči spotrebiteľovi tohto porušenia dopustil, je zrejmé, že v prejednávanom prípade sú splnené všetky\nzákonom požadované podmienky pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenia zo strany\nsúdu Žalobca zastáva názor, že vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti v spojení s ustanovením\n§ 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalobcovi vzniklo právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie nakoľko postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich mu z\npredpisov na ochranu spotrebiteľa ako aj vzhľadom na to, že z jeho strany došlo aj k úspešnému\nuplatnenia porušeného práva na súde. 8. Tvrdil, že s poukazom na § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa, vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nnie je potrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje\nsamotné porušenie práva alebo povinnosti. Mal za to, že čo v danom prípade je naplnené a potvrdené\nprávoplatným Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného 6 súdu Košice II zo dňa\n08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016. Jediným kritériom\nposúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť. Zastával názor, že zo strany\nžalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo nielen\ndo konania pred všeobecným súdom, ale aj do náročného exekučného konania, kde spotrebiteľ bol\nnútený obhajovať svoje porušené práva, a v ktorom bol žalobca úspešný, spotrebiteľ si na základe vyššie\nuvedeného uplatňuje finančné zadosťučinenie v sume 950,- EUR, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené\npovažuje za primeranú. 9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.4.2022 trval na tom, že preukázal\nsplnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú jeho nárok na primerané finančné zadosťučinenie,\npričom tieto vyplývajú aj z príloh ktoré k žalobe žalobca priložil, najmä z právoplatného Uznesenia\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 15.08.2020, a ktorým došlo zo strany súdu k právoplatnému vyhoveniu námietkam povinného proti\nexekúcii, následne v dôsledku uvedeného rozhodnutia potom Okresný súd Košice II svojim Uznesením\nzo dňa 08.04.2021 vydaným pod sp. zn. 35Er/4436/2016 exekúciu zastavil. 10. Zastával názor, že celá\nobrana žalovaného je preto zovšeobecnená, bezpredmetná pričom názory žalovaného sú niekoľko krát\nopakované a predstavujú skôr len akýsi názor - pocit nesúhlasu s pre neho prísnou právnou normou.\n11. Žalobca poukázal aj na to, že k nastolenej otázke posúdenia zmenkovej zmluvy v kontexte § 52\na nasl. Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch existuje už pomerne bohatá rozhodovacia\nsúdna prax, ktorá aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany povinného mu musela\nbyť známa, a preto ho rozhodnutie súdu nemohlo prekvapiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa proti\nnemu v exekučnom konaní nebránil. Žalobca je názoru, že závery súdu vyslovené v predmetnom\nexekučnom konaní sú správne a súladné s právnou úpravou ako aj s teraz už konštantnou rozhodovacou\npraxou. Ďalej zdôraznil, že žalovaný je ten, ktorý inicioval tak konanie podaním návrhu na vydanie\nzmenkového platobného rozkazu ako aj exekučné konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu neplatnosti a\nneprijateľnosti zmenkovej zmluvy. Povinnosť smerujúca k ochrane spotrebiteľa pred nekalými praktikami\na neprijateľnými podmienkami (za ktorú možno považovať aj domáhanie sa zo strany spotrebiteľa\nfinančných prostriedkov na podklade neplatných právnych úkonov) zaväzuje tak samotného veriteľa ako\naj jeho právneho nástupcu ako to vyplýva z nasledujúcich ustanovení: 7 12. Poukázal na ust. §§ 53a\n\nods. 1), § 54 ods. 1)§ 54 ods. 2) Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka .Podľa zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 7 Nekalé obchodné praktiky ods. 1) Nekalé obchodné praktiky\nsú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. ods. 2) Obchodná praktika sa\npovažuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje\nalebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,\nku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná\npraktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. ods. 5) Používanie nekalých obchodných praktík sa\nzakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo\nspotrebiteľskej zmluvy. § 4 ods. 2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho\ndôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)§ 4 ods. 8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými\nmravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely\ntohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné\nznaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní\nslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a\npraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej\nslobody. § 9a ods. 1) Povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá\nv mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.\n13. Poukázal na to, že z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosti smerujúce k dodržiavaniu\npredpisov na ochranu spotrebiteľa najmä v otázke zdržania sa použitia nekalých obchodných praktík a\nneprijateľných zmluvných podmienok (ako napríklad zmenkovej zmluvy), či povinnosť konať s odbornou\nstarostlivosťou zaväzuje tak veriteľa ako aj jeho právneho nástupcu a tejto zodpovednosti sa preto\nžalovaný v predmetnom konaní nemôže vzdať, nakoľko on bol ten, ktorý proti spotrebiteľovi inicioval\nkonanie na zmenkovom súde a napokon exekučné konanie na podklade neplatnej zmenkovej zmluvy\npodľa § 53 ako aj § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho táto skutočnosť vyplýva aj z Rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorý konštatoval,\nže pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa nevyžaduje aby bol medzi stranami spor\nzo spotrebiteľskej zmluvy („Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, 8 nevyžaduje.“). Poukázal\naj na Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 15.08.2020, ktorý je podkladom pre toto konanie:- Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona\no zmenkách, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť zmenky indosamentom, tak predstavuje práve také\nustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a jeho nepoužitie možno považovať za odporujúce\n§ 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade povinný tým, že vystavil zmenku bez\nvylúčenia jej prevoditeľnosti sa nepochybne vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky\nzákonník (napr. domáhať sa neprijateľnosti zmluvných podmienok), resp. si zhoršil svoje zmluvné\npostavenie (nemožnosťou podať námietky majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných\nvzťahoch k predošlým majiteľom) a tiež odporujúce § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nNevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu ,a z ktorej je zmenkovým\ndlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 zákona o zmenkách tak zakladá neplatnosť\ndohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 Občianskeho zákonníka\npre rozpor so zákonom. Principiálne rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Vrchního soudu v\nPrahe, sp. zn. 9 Cmo 122/2013 zo dňa 29.04.2013 (Právní rozhledy 13-14/2013,str. 508, tiež H.), na\nzávery ktorého odkazuje aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze, sp. zn. IV. 457/2010 zo\ndňa 18.07.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných zmeniek v\nspotrebiteľských vzťahoch (k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/98/2017\nzo dňa 09.08.2017). Keďže mal súd za preukázané, že v danom prípade došlo k indosácii zmenky\nv neprospech povinného, súd má za to, že dohoda o použití zmenky - zmenková zmluva (kauza\nzmenky) bola dojednaná v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7\nzákona o spotrebiteľských úveroch), a je preto neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho\nzákonníka). ... Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je skrátené konanie, v ktorom sa vychádzalo\nstriktne zo zmenky ako abstraktného listinného cenného papiera. Ak bolo zrejmé, že popri návrhu sú\nsplnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť\no dôvodnosti nároku, zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový súd teda zo zákona\nnebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda neprihliadal ani na ustanovenia o\nspotrebiteľskom práve. 14. Tvrdil, že ak žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa prebral všetky\npráva a povinnosti zo zmluvy (vrátane neprijateľných zmluvných ustanovení) nemôže sa ako aktívny\nvykonávateľ zmluvy zbaviť zodpovednosti a to presunom na subjekt (pôvodný veriteľ), ktorý 9 ich reálne\n\nnevykonával. Výklad žalovaného by poprel právoplatné závery predchádzajúceho súdneho konania o\nzodpovednosti žalovaného - jeho pasívnej vecnej legitimácií. Poukázal na na niektoré rozhodnutia súdov,\nktoré podporujú argumentáciu žalobcu:- Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11Co/111/2018 dňa 18.10.2018 Rozsudok Okresného súdu Humenné vydaný v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/7/2019 dňa 25.04.2019:Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.\nzn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020 15. Žalobca k tvrdeniu žalovaného o potrebe preukazovania\nujmy a prvom rade je nutné konštatovať nasledovné: - Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz. účinné do 10.06.2013 uvádzalo: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom\nochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\nZdruženie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania\na aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto\nkonanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov\njednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa\nuplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.“\n– na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa vyžadoval vznik a preukázanie ujmy. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 10.06.2013 upravuje: „Proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za 10 porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ – ujmu nie je potrebné preukazovať a\nna vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinnosti na súde, pričom jediné kritérium, ktoré určuje výšku finančného zadosťučinenia\nje „primeranosť“ 16. Žalobca zastával názor, že žalovaný uvedeným tvrdením popiera skutočnosť, že\ndňa 10.06.2013 nadobudlo účinnosť pozmenené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.,\nktorým zákonodarca vypustil ako podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\npodmienku preukázania ujmy a je evidentné, že celkom nesprávne žalovaný na prejednávané konanie\naplikuje už neúčinné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Citované ustanovenie v jeho\nsúčasnej podobe, ktorá sa vzhľadom na dátum právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp.\nzn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020, ktorým došlo\nk splneniu podmienky úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa, ktorá sa na prejednávané\nkonanie aplikuje, žiadnym spôsobom neurčuje povinnosť spotrebiteľa odôvodňovať výšku primeraného\nfinančného zadosťučinenia, či preukazovať ujmu, nakoľko od tohto kritéria zákonodarca upustil novelou\ncitovaného ustanovenia, ktorá nadobudla účinnosť 10.06.2013. O uvedenej skutočnosti informuje aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017. V tomto\nrozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetľuje, že pre vznik nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie postačuje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa na súde, pričom inštitút ujmy\nbol z komplexu podmienok vypustený. 17. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho\n§ 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho\ncieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho\nvšak chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti\ndodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských\nzmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie 11 vyššieho stupňa ochrany.\nJediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne\nuplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod\núspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že\n\nsúd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol\nmedzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,\nnevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď\nna rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 19. V preskúmavanej veci\nje z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na súde porušenie svojich\npráv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď ich žalobe súd\nvo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel. Splnili tak predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007\nZ. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre\núspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej\nzmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v\ntejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre\npriznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ 18. S predpokladom\nvzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie je spojená jedna zásadná podmienka a síce\núspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa na súde, až týmto momentom spotrebiteľovi vzniká\nprávo na priznanie primeraného finančné zadosťučinenia, a preto sa jeho posúdenie viaže na moment\nprávoplatného rozhodnutia súdu, ktorým boli deklarované porušenia jeho práv. Žalovaný preto neaplikuje\nna prejednávané konanie správnu verziu citovaného ustanovenia. 12 19. Na prejednávané konanie tak\ncelkom logicky je nutné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou k\ndátumu právoplatnosti tohto rozhodnutia, a teda časovou verziou predpisu, ktorá už pre priznanie nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie nevyžaduje preukázanie vzniku ujmy, či preukázanie spôsobilosti\ndaného porušenia takúto ujmu spotrebiteľovi privodiť ale samotnú výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia definuje pojem primeranosť. Nesprávna je potom aj argumentácia žalovaného keď\nuvádza, že spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu reálne\nspôsobilo nejakú ujmu, takéto tvrdenie je zavádzajúce a rozporné tak s platným a účinným znením\nustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj s rozhodovacou praxou súdov. 20. Na to,\nže jediným kritériom posúdenia výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť k porušeniu práv\nspotrebiteľa, resp. povinností veriteľa. K otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia je nutné\nuviesť, že jej posúdenie patrí do kompetencie súdu. Žalobca si uplatňuje len zlomok toho, o čo sa\nna jeho úkor snažil bezdôvodne obohatil žalovaný a nebyť súdnej ochrany a úspešného uplatnenia\nporušenia práv spotrebiteľa na súde by zásah do majetkovej sféry žalobcu ako spotrebiteľa pokračoval aj\nnaďalej. Už na podklade upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.08.2018 sa žalovaný snažil obohatiť\naž o sumu 7.424,75 EUR (táto suma by bola ešte vyššia, ak by súd exekúciu v prospech povinného\nnezastavil), ktorá mu vzhľadom na závery súdu v rozhodnutí sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020\nnepatrila. 21. Podanou žalobou si tak žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie len vo výške\n950,- EUR, ktorá suma nepredstavuje ani zďaleka výšku sumy, o ktorú sa žalovaný snažil obohatiť na\núkor spotrebiteľa na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľom uplatňované primerané\nfinančné zadosťučinenie nepredstavuje ani 13 % zo sumy o ktorú sa na úkor spotrebiteľa snažil obohatiť\nžalovaný za použitia neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Zároveň\npoukazujeme na to, že primeranosť finančného zadosťučinenia a posúdenie jej výšky je dané práve do\nkompetencie súdu, kde v obdobných konaniach príslušné súdy priznávali spotrebiteľom ďaleko vyššiu\nhodnotu primeraného finančného zadosťučinenia, v niektorých prípadoch dokonca totožnú s výškou\nnapríklad získaného bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa (teda 100 %) alebo s výškou\nsumy priznanej rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol zrušený, ale výškou sumy zrážanej na podklade\nneprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal napríklad na rozhodnutia Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016, 6Co/104/2017, 13 7Co/23/2017, 19Co/30/2018, 7Co/49/2018 a\n21Co/31/2018. Výška žalovanej sumy je tak podporená aj rozhodovacou praxou v otázke primeranosti\nfinančného zadosťučinenia. 22. Žalobca napriek tomu tvrdí, že ako spotrebiteľ utrpel ujmu minimálne\nv psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou nekalým postupom zo strany žalovaného,\nkeď neprimeraným ohrozením jeho majetkových pomerov od spotrebiteľa vymáhal sumy na ktoré nemal\n\nprávny nárok, keď voči nemu postupoval v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa na podklade\nneplatných právnych úkonov. Konaním pred exekučným súdom, kde spotrebiteľ bol nútený hájiť svoje\nporušené práva, inak by nekalé konanie zo strany žalovaného nezastavil, a tým zabezpečiť ochranu\nsvojich práv zo strany súdu, bol žalobca vystavený psychickej záťaži a tiež hrozbe výrazného zásahu\ndo svojich majetkových a sociálnych pomerov. Tento tlak exekučného konania bol pre žalobcu ako\nspotrebiteľa nesmiernou psychickou záťažou, ktorá napriek tomu, že ujma nie je v súčasnej právnej\núprave jedným z definičných znakov práva na primerané finančné zadosťučinenie, iba umocňuje\nvznik a existenciu tohto práva žalobcu. Žalobca považuje uplatnenú sumu vo výške 950,- EUR je\nvo vzťahu k porušeniu práv spotrebiteľa, dlhotrvajúceho procesu hájenia jeho práv, ekonomickej a\nmajetkovej neistote v dôsledku neprijateľného konania zo strany žalovaného, za primeranú. Poukázal\nna - Rozsudok Okresného súdu Humenné vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/7/2019 dňa\n25.04.2019. 23. Žalobca namietal, že predložené podklady žalovaným, ktoré majú údajne preukazovať\nsumu vykonaných úhrad a sumu údajne dlžnej sumy na strane žalobcu nepreukazujú hodnoverným\nspôsobom skutočné reálie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Ide\nlen o akúsi tabuľku z ktorej nie je zrejmé, či zodpovedá skutočnosti. Ak by totiž existoval akýkoľvek nárok\nžalovaného voči žalobcovi, tento by si predsa uplatnil na všeobecnom súde už dávno, alebo by využil\nriadne opravné prostriedky v exekučnom konaní a proti rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel námietkam by\nsa bránil. Túto argumentáciu preto považuje zo strany žalovaného za účelovú a irelevantnú vo vzťahu\nk prejednávanej veci. 24. Tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a\nv konečnom dôsledku aj v rozpore s princípmi na ochranu spotrebiteľa keď napriek ex lege neplatnej\nzmenkovej zmluve vymáhal od spotrebiteľa finančné prostriedky na ktoré nemal nárok, a hrubým\nspôsobom tak zasiahol do majetkovej stability spotrebiteľa a tým porušil práva spotrebiteľa na ochranu\npred neprijateľnými podmienkami ako aj právo na postup zo strany veriteľa s odbornou starostlivosťou.\n14 25. Uviedol, že zo strany spotrebiteľa právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvyplýva zo splnenia všetkých podmienok na priznanie žalobou požadovaného nároku zo strany súdu v\nzmysle § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorými sú: 1. žalobca musí mať\npostavenie spotrebiteľa – bolo jasne preukázané, že žalobca v predmetnom prípade toto postavenie má\nako to vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 zo dňa 13.07.2020,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2020 2. zo strany porušiteľa došlo k porušeniu práva alebo\npovinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľ alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa –\nuvedené priamo vyplýva z rozhodnutí prijatých v pôvodnom konaní ako aj z vyššie uvedenej právnej\nargumentácie (viď čl. II), 3. spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť na súde\n– súd v pôvodnom konaní exekúciu zastavil, nakoľko sa argumentačne stotožnil s obranou žalobcu v\nkonaní, 4. právo na primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti zodpovedá – za porušenie práv spotrebiteľa nesie zodpovednosť žalovaný, ktorý voči\nspotrebiteľovi inicioval konanie na podklade neplatných právnych úkonov – bez aktívneho konania\nžalovaného by k reálnemu porušeniu žalobcovho spotrebiteľského práva nedošlo. Žalobca poukázal na\npodporenie záverov žalobcu o dôvodnosti podanej žalobe odkazujeme na niektoré rozhodnutia súdov,\nktoré potvrdzujú argumentáciu žalobcu, keď uvádzajú: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.\n6CoCsp/40/2021 zo dňa 07.12.2021, - Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/56/2019 zo dňa\n11.06.2019, Rozsudok Okresného súdu Prešove zo dňa 19.10.2020 vydaný pod sp. zn. 9Csp/138/2020-Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2019 vydaný pod sp. zn. 11Co/177/2018: Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/79/2020-147: bod\n12.7., Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/85/2020-78:\nbod 11.6. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2020 vydaný pod sp. zn. 16Csp/85/202078: bod 11.6.. Žalobca si uplatnil trovy konania. 26. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že\nžalobca výšku svojho uplatneného nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n950,00 € nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, nie je nijako odôvodnená a nespĺňa ani podmienku\nprimeranosti. Poukázal na to ,že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval a taktiež nekonkretizoval ani\nlen jedno jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré by mu mal\nprináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Trval na tom ,že konal v súlade s v\ntom čase platnou právnou úpravou a z dôvodu nezaplatenia zabezpečovacej 15 zmenky si právo na\njej zaplatenie uplatnil na všeobecnom súde. Okresný súd Bratislava V, ktorý žalobe vyhovel a priznal\nnárok zo zmenky zmenkovým platobným rozkazom pod č.k. 1Zm/812/2013-10 zo dňa 2.4.2014. 27. Z\ndôvodu nezaplatenia súdom judikovanej pohľadávky, sme si nárok na jej vymoženie uplatnili v exekúcii.\nPodmienkou návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu ako nároku zo zmenky v\nsúlade s vtedy platným ust. § 39 ods. 4 EP bolo opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa\nvlastného vzťahu s povinným. Túto povinnosť si splnil a v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol,\n\nže vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul bola vystavená na zabezpečenie\ndlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového vzťahu na základe úveru poskytnutého povinným našim\nprávnym predchodcom bankou. Žalovaný spore ostal pasívny, nárok uplatnený v zmenkovom konaní\nnerozporoval, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodal. Nakoľko žalovaný\nzo zmenky v zmenkovom konaní žiadne kauzálne námietky nevzniesol ani súd rozhodujúci o nároku\nzo zmenky nemohol v čase rozhodovania z úradnej moci prelomiť zásadu abstraktnosti zmenečných\nzáväzkov vyjadrenú v ust. § 17 z.č. 191/1950 Sb. Rozhodnutie vydané v zmenkovom konaní, ktoré\nbolo exekučným titulom v danej exekúcii tak bolo vydané plne v súlade so zákonom v zmysle ust. §\n175 O.s.p. platného v čase vydania rozhodnutia. Zmenka, aj keď bola vystavená ako zabezpečovacia,\nsi naďalej zachováva svoju povahu abstraktného cenného papiera, ktorý je dokonalý, nesporný, v\nktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou, vyplývajú len z nej a sú nezávislé od\nmimo zmenkového vzťahu, aj keď sa jedná o záväzky zmenkou zabezpečené. Uviedol, že Exekučný\nsúd po podaní návrhu na vykonanie exekúcie l súdneho exekútora E. F. G.. K zastaveniu exekúcie\ndošlo na základe námietok proti exekúcii, ktoré podal povinný v tomto spore žalobca. 28. Žalovaný\nuviedol, že pokiaľ žalobca re argumentuje porušením jeho spotrebiteľských práv bez ich konkretizácie\ntak žalovaný tvrdí, že konal v zmysle v tom čase platného zákona. Uviedol, že mu bola súdom judikovaná\npohľadávka, tento exekučný titul nezanikol, stále existuje. Nárok na jej vymoženie sme si uplatnili\nzákonnou cestou exekúcie. Tvrdil, že za uplatnenie nášho ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR nemôže byť trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. K dôvodom vyhovenia námietkam\npovinného v zmysle uznesenia OS Košice II pod sp.zn. 35Er/4436/2016 uviedol, že podkladom pre\nvydanie exekučného titulu v zmenkovom konaní bola zmenka vystavená žalobcom na rad nášho\nprávneho predchodcu. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu a nie dohodu dvoch 16 strán. Platnosť\nzmenky ako aj je prevoditeľnosť upravuje výlučne z.č. 191/1950 Sb. Zmenka vystavená povinným je\nplatná a prevoditeľná indosamentom. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje prevoditeľnosť zmenky\nindosamentom. Posúdenie platnosti zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na §\n54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. je právnym nezmyslom. V\nzmysle ust. § 11 ods. 2 z.č. 191/1950 Sb. jedinou osobou oprávnenou vylúčiť prevoditeľnosť zmenky\nindosamentom je len vystaviteľ zmenky. 29. Žalovaný ďalej poznamenal, že v danom prípade bol\nnárok priznaný v zmenkovom konaní na základe vlastnej zmenky vystavenej na rad nášho právneho\npredchodcu, ktorej vystaviteľom bol žalobca. Žalobca ako vystaviteľ zmenky a jediná oprávnená osoba\nprevoditeľnosť zmenky indosamentom nevylúčil. Skutočnosť, že žalobca svoje oprávnenie nevyužil\nnemôže ísť na ťarchu majiteľa zmenky, ktorý konanie vystaviteľa nemal možnosť ovplyvniť. Nesprávny\nbola tak právny názor exekučného súdu, že nepoužitie ust. § 11 ods. 2 z.č. 191/1950 Sb. predstavuje\nrozpor s ust. § 54 ods. 1 OZ, nakoľko sa nejedná o zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ale\nzákonné právo, ktoré prislúcha jedine vystaviteľovi zmenky. Konanie žalobcu ako vystaviteľa zmenky\nv súlade so zákonom nemôže zakladať neplatnosť zmenkovej zmluvy podľa ust. § 39 OZ a takéto\nkonanie nemožno označiť za konanie v rozpore so zákonom. Žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa tak\nporušené neboli, žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. 30. Žalovaný zastáva názor,\nže nie je splnená podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia\npodľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného\nuplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Úverová zmluva\nako aj zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, bola uzavretá medzi žalobcom a našim právnym\npredchodcom, spoločnosťou SLSP, a.s. ako veriteľom. Tvrdil, že nebol účastníkom úverového vzťahu,\nzmluvné podmienky úverovej zmluvy ani zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sme nekreoval a\nnemohli sme sa tak dopustiť porušenia práv žalobcu. 31. Tvrdil, že žalobca v predmetnom konaní\nnešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikoval ani aká ujma mu bola\nspôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy v dôsledku porušenia práv tak mu nevznikol\nnárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa domáha v tomto spore .Poukázal\nna rozhodnutie KS BA, sp. zn. 6Co/3/2019 .Žalobcovi bol poskytnutý našim predchodcom úver v sume\n4979,09 €. Z 17 predloženého rozpisu plnení počas trvania úverového vzťahu vyplýva, že na úver zaplatil\nsumu 3697,12 €, po postúpení evidujeme plnenie v sume 270,00 €. Žalobca teda do dnešného dňa\nani nevrátil to, čo si požičal, aj z tohto dôvodu by bolo zjavne nespravodlivé priznať žalobcovi žalobou\nuplatnený nárok. 32. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v\nspise Upovedomenie zo začatí exekúcie zo dňa 15.08.2018,Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa\n13.07.2020, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,Uznesenie Okresného\nsúdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,\nPredžalobná výzva zo dňa 29.11.2021, Predžalobná výzva – e-mail žalovanému a zistil skutkový stav:\n\nSúd zistil, že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.04.2014,\nvydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. 33. Návrhom na\nvykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2016, podanom u súdneho exekútora E. F. G. sa žalovaný domáhal\nnúteného výkonu tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 udelil tomuto\nsúdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803015244. 34. Dňa 21.08.2018 vo veci\nkonajúci súdny exekútor doručil žalobcovi ako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle\nktorého predpokladaná výška celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala\ndosahovať sumu až 10.118,75 EUR. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora\nnámietky proti exekúcii, v rámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo\nzo strany veriteľa, a to tým, že veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a\nvčlenil do úverovej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal\nzo strany žalobcu plnení, ktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. 35. O\nnámietkach žalobcu proti exekúcii vo veci exekučný súd rozhodol tak, že uznesením Okresného súdu\nKošice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,že\nnámietkam proti exekúcii vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť dojednaní o\nvystavení zmenky, na podklade ktorej sa veriteľ domáhal uspokojenia svojich údajných nárokov a\nrozhodnutie zo dňa 15.08.2020 nadobudlo 18 právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Košice II zo\ndňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, exekučný súd\npredmetnú exekúciu zastavil. 36. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Košice II\nzo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s\nuznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod\nsp. zn.: 35Er/4436/2016 došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia Okresným\nsúdom Bratislava II sp. zn. 35Er/4436/2016 jednoznačne vyplýva, že dohoda o použití zmenky –\nzmenková zmluva bola dojednaná v rozpore so zákonom ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §\n4 ods. 7 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je neplatná pre rozpor so zákonom. 37. Žalobca\nvyzval žalovaného výzvou zo dňa 29.11.2021 na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie\nvo výške 950 EUR podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že\nexekučné konanie vedené na Okresnom súde v Košiciach II pod sp. zn. 35Er/4436/2016 deklaroval\nviaceré porušenia práv spotrebiteľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj\npríslušných ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. Z.z. o spotrebiteľských úveroch, či zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie žiadal zaplatiť najneskôr do 3.12.2021.\n38. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného do 9.6.2013, proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného\nobohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú\nlen jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských\npráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy\nspotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi. 39. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.6.2013,\nproti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa\nspotrebiteľ proti 19 porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde\nproti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny\nstav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len\njednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských\npráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy\nspotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n40. Podľa § 2 písmeno a, b, zákona č. 250/2007 Z.z. znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmlúv\no poskytnutí revolvingových úverov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre\npotrebu príslušníkov svojej domácnosti, b)predávajúcim 1.podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo\npredáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2.fyzická osoba, ktorá predáva\nspotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej\n\nčinnosti alebo lesné plodiny, 3.fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, 41.\nPodľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ\nzaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 42. Podľa\n§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá\nzmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom\nmédiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 43. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou\nzmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n20 44. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj\nvšetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak\nje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,\nktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj\nkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 45. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka,\ndodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 46. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ\nje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 47. Súd na základe vykonaného dokazovania\nmal jednoznačne za preukázané ,že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V\nzo dňa 02.04.2014, vydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 – 10 bol žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 4.781,77 EUR spolu s príslušenstvom. 48. Na\nzáklade podaného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2016 podanom u súdneho exekútora\nE. F. G. Okresný súd Košice II dňa 01.08.2018 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie\nexekúcie pod č. 5803015244. Dňa 21.08.2018 vo veci konajúci súdny exekútor doručil žalobcovi\nako povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého\nvymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala dosahovať sumu až 10.118,75 EUR\n( 23-25 ). Žalobca podaním zo dňa 30.08.2018 vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v\nrámci ktorých namietal porušenia svojich spotrebiteľských práv, k čomu došlo zo strany veriteľa, a to tým,\nže veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy využil nekalé obchodné praktiky a včlenil do úverovej zmluvy\nneprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa následne domáhal zo strany žalobcu plnení,\nktoré svojou povahou priamo odporujú príslušným právnym predpisom. O námietkach proti exekúcii\nrozhodol exekučný súd tak, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným\nv exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016,že námietkam proti exekúcii vyhovel. V\nodôvodnení rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť dojednaní o vystavení zmenky, na podklade ktorej sa\nveriteľ domáhal uspokojenia svojich 21 údajných nárokov a rozhodnutie zo dňa 15.08.2020 nadobudlo\nprávoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, exekučný súd predmetnú exekúciu zastavil. 49. V konaní bolo\npreukázané, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom\nkonaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa\n08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016 došlo k zastaveniu\npredmetnej exekúcie. Súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Z odôvodnenia uznesenia Okresným\nsúdom Bratislava II sp. zn. 35Er/4436/2016 jednoznačne vyplýva, že dohoda o použití zmenky –\nzmenková zmluva bola dojednaná v rozpore so zákonom ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4\nods. 7 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je neplatná pre rozpor so zákonom. 50. Súd na základe\nvykonaného dokazovania a s poukazom na § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,\nvznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo\nstrany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo\npovinnosti. V konaní bolo preukázané ,že čo v danom prípade je naplnené a potvrdené právoplatným\nUznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 13.07.2020, vydaným v exekučnom konaní vedenom pod\nsp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným\nv exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016. Jediným kritériom posúdenia výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť. Súd na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného\nvzťahu a toto vyústilo nielen do konania pred všeobecným súdom, ale aj do náročného exekučného\nkonania, kde spotrebiteľ bol nútený obhajovať svoje porušené práva a v ktorom bol žalobca úspešný.\nPodľa názoru súdu uplatnené finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje v konaní žalobca ako spotrebiteľ\nvo výške 950.- Eur považuje za primeranú. Súd pri rozhodovaní výške finančného zadosťučinenia\nv prejednávanej veci vychádzal z uplatnenej výšky 950 EUR, ktorú žalobca odôvodnil vzhľadom na\n\nskutkové okolností a porušenia práva spotrebiteľa na začiatku zmluvného vzťahu za primeranú. Jedinou\npodmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 10.6.2013, je porušenie práva alebo\npovinností žalovaného podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Splnenie tejto podmienky\nmal súd za preukázanú a vyplýva z potvrdeného právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice II\nzo dňa 22 13.07.2020, vydaného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 35Er/4436/2016, v spojení\ns Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2021, vydaným v exekučnom konaní vedenom\npod sp. zn.: 35Er/4436/2016. a jeho odôvodnení. 51. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal\nexistenciu ujmy a ani neuviedol akú konkrétnu ujmu utrpel a preto nie je možné určiť konkrétne\nprimerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii, vzniknutej ujmy na strane žalobcu, súd\nuvádza, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje a\npre úspešné uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie spotrebiteľovi nevyžaduje, aby žalobca\npreukázal existenciu konkrétnej ujmy. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa\n30.1.2019 uviedol, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú\na jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania\nvoči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby\nbol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,\nnevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď\nna rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo 23 spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. XX. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech\nvo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 53. O výške náhrady\ntrov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,\ndvojmo, na tunajšom súde . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2\nCSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní\npred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo\nmu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "2ec81b3f-4de2-4e14-b1f3-0fb0faca0469:774f5834-a416-4f37-927c-df539bf4dbbb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5321201031.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/40/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/40/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5321201031.1"}, {"guid": "e00adf25-1ca6-4279-ae95-61fc79a17710:9cc54cc0-2aa9-43d9-b909-5136fa5647db", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/56/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e00adf25-1ca6-4279-ae95-61fc79a17710:9cc54cc0-2aa9-43d9-b909-5136fa5647db"}, {"guid": "57d8b2b6-4658-4547-bf4a-28e4010cd3a6:890373b4-14f9-4553-9df8-067e4faaea45", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5814205955.1", "spisova_znacka": "11Co/177/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/177/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5814205955.1"}, {"guid": "b7702114-ecf7-4b27-9268-a156f1d6174e:54f40ea5-a83e-46db-a37c-2141fe2065c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6615217079.1", "spisova_znacka": "11Co/111/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/111/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6615217079.1"}, {"guid": "5505c8fa-b904-461a-8605-e9cc54f84b40:6543c6ea-0de5-4bee-8e6f-5cc3a326a77b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1", "spisova_znacka": "21Co/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/31/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1"}, {"guid": "dc20d942-33bf-4c22-8946-f38fd827d550:6405ee79-bc85-4f01-bf29-4b7c7fd26043", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116219631.2", "spisova_znacka": "7Co/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/49/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219631.2"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "42c4e56e-9280-434d-bc4d-ad96170941cc:935d9ff7-1c85-4be2-a8bf-fbc1b8183e72", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4210204440.5", "spisova_znacka": "5Co/98/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/98/2017 z 10. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4210204440.5"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e"}, {"guid": "5d5a8203-97e1-4adb-8257-264c4c42fc6e:273c1812-d72d-43a4-bd1f-b602d59e29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/85/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 16Csp/85/2020 z 2. 10. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2020-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d5a8203-97e1-4adb-8257-264c4c42fc6e:273c1812-d72d-43a4-bd1f-b602d59e29a6"}, {"guid": "9b610c4d-8f62-4a16-bd9d-696eec68dd12:ad4bfff8-2ad5-499f-83d8-08dedbc3bfe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/138/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/138/2020 z 19. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9b610c4d-8f62-4a16-bd9d-696eec68dd12:ad4bfff8-2ad5-499f-83d8-08dedbc3bfe8"}, {"guid": "a36ba350-467b-4cb7-80a3-9b1e9a84e087:0fa6e7b7-272c-4116-8419-60ed5f868888", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Er/4436/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 z 13. 7. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a36ba350-467b-4cb7-80a3-9b1e9a84e087:0fa6e7b7-272c-4116-8419-60ed5f868888"}, {"guid": "a9048ec9-a090-4bc9-ae5b-77f28aee2007:9473b632-3a38-431b-b746-e500a1109c3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/79/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/79/2020 z 22. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2020-06-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9048ec9-a090-4bc9-ae5b-77f28aee2007:9473b632-3a38-431b-b746-e500a1109c3e"}, {"guid": "ff0a38a8-2303-4466-8693-d515fc37cba1:03642dff-64ff-4cff-a748-b827d2acbba7", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/7/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/7/2019 z 19. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff0a38a8-2303-4466-8693-d515fc37cba1:03642dff-64ff-4cff-a748-b827d2acbba7"}], "citovane_v": []}